Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 18, 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/296/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712204589
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2712204589.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír,
s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyniam: v 1. rade: S. H., nar.
XX.X.XXXX, M. XXX, A. 63 M., v 2. rade: W. H., nar. X.X.XXXX, M. XXX, XXX XX M., o zaplatenie
1772,58 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v článku II. bodoch 3 a 4 podľa ktorých sa splatné úroky a splatné

poplatky dňom ich splatnosti, uvedené v základných podmienkach Zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa
jej súčasťou, obsiahnutá v Zmluve o splátkovom úvere veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4,
Bratislava, IČO: 00 151 653 v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 23.5.2005 je neprijateľnou podmienkou
a je neplatná.

Súd určuje, že zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o splátkovom úvere veriteľa Slovenská
sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 v zmluve o splátkovom úvere zo dňa

23.5.2005 v článku II /poskytnutie úveru/ v bodoch 3, 4 znení:

Bod 3/ dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase v stanovenom čase platiť úroky,
poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté
podmienky je v časti " poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a
dodržiavať dohodnuté podmienky" podmienkou neprijateľnou a neplatnou,

Bod 4/ Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom splatnosti, uvedenej v

základných podmienkach zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou podmienkou neprijateľnou
a neplatnou.

Súd určuje, že zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o splátkovom úvere veriteľa Slovenská
sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 v zmluve o splátkovom úvere zo dňa
23.5.2005 v článku III /splácanie úveru, úrokov a poplatkov/ v bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 10, znení:

Bod1/pohľadávkuveriteľazposkytnutéhoúverutvoríistina,úroky,úrokyzomeškania,všetkypoplatkya
náklady veriteľa spojené s úverom je v časti všetky poplatky a náklady veriteľa podmienkou neprijateľnou
a neplatnou.

Bod 2/ zmluvné strany sa dohodli, že splátky pohľadávky z úveru realizuje dlžník spôsobom uvedeným
v základných podmienkach zmluvy je podmienkou neprijateľnou a neplatnou.

Bod4/Dlžníksúhlasí,abyveriteľvykonávalinkasozúčtuuvedenéhovZákladnýchpodmienkachzmluvy,
a to vo výške a v termíne splátok uvedenom v Základných podmienok zmluvy. a/ alebo v súlade s bodom4 článok IV. zmluvy, dlžník súhlasí, aby veriteľ vykonal inkaso z účtu v prípade omeškania so splácaním
Pohľadávky z úveru, a to vo výške pohľadávky z úveru, s ktorou je dlžník v omeškaní je podmienkou
neprijateľnou,

Bod 5/ dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi v zmysle § 499 Obchodného zákonníka poplatok za
poskytnutie úveru vo výške dohodnutej v základných podmienkach zmluvy, ktorý je splatný v deň popisu
zmluvy je podmienkou neprijateľnou a neplatnou.

Bod 6/ splátky, ktoré dlžník uhradí, pred určeným časom plnenia nemajú vplyv na výpočet úrokov a
Veriteľ ich eviduje ako predplatok a v prospech účtu veriteľa sa zaúčtujú ku dňu splátky. Dlžník súhlasí
s použitím vykonaných platieb na úhradu skôr splatných od najskôr splatného záväzku je podmienkou
neprijateľnou a neplatnou.

Bod 7/ dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z Úveru platiť úrok z omeškania

vo výške určenej Veriteľom Zverejnením, dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ najskôr uhradí splatné
Poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí je
podmienkou neprijateľnou a neplatnou.

Bod 8/ výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky z úveru je podmienkou

neprijateľnou.

Bod 10/ dlžník a veriteľ sa dohodli, že dlžník nie je oprávnený splatiť úveru a/ alebo jeho časť zmenkou,
a/ alebo šekom, je podmienkou neprijateľnou a neplatnou.

Súd určuje, že zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o splátkovom úvere veriteľa Slovenská
sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa
23.5.2005 v článku IV " úročenie úveru) bod 2, veriteľ je oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby
dohodnutej v základných podmienkach zmluvy, zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím
veriteľa a zverejnením a bod 3 ak zmena úrokovej sadzby má za následok zmenu výšky splátok je veriteľ

oprávnenýzmeniťsplátkovýplándlžníkaabod4vprípadezmenysplátkovéhoplánujeveriteľoprávnený
zmeniť výšku splátky, ktorú inkasuje na základe súhlasu s inkasom tak, aby dohodnutá lehota splatnosti
úveru bola dodržaná, veriteľ je oprávnený túto zmenu vykonať aj v prípade ak dôjde k zmene výšky
poplatkov, prípadne akejkoľvek skutočnosti najmä k omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a tým
spojených poplatkov, ktorá má za následok predlženie lehoty splatnosti úveru, dlžník súhlasí so zmenou

výšky inkasovanej sumy a v časti ročná percentuálna miera celkových nákladov dlžníka spojených s
úverom a výšky poskytnutého úveru, ročná percentuálna miera nákladov sa počas trvania úverového
vzťahu mení v prípade, ak dôjde k zmene úrokovej sadzby a/ alebo poplatkov a/ alebo sa dlžník omešká
so splátkou a/ alebo uhradí splátku v iný ako dohodnutý deň zmluvy sú podmienkami neprijateľnými a
neplatnými.

Súd určuje, že zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o splátkovom úvere veriteľa Slovenská
sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa
23.5.2005 v článku V. bod 3 a 4 v znení:
Bod 3/ Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami

VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto
poradí, a
Bod 4 zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného
zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení obchodného zákonníka sú podmienkami
neprijateľnými a neplatnými.

Súd určuje, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku veriteľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35724803 s dátumom a miestnom podpisu dohody zmluvnými
stranami v M.o 17.1.2012 je v časti uznania záväzku a formy splatenia záväzku ohľadom pristupujúcej
odporkyne v 2. rade neplatná.

Odporkyniam súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Skalica dňa 29.6.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporkyne
rozsudkom zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1772,58 eur, úrok z omeškania vo výške 104,08 €,

úrok z omeškania vo výške 9% z sumy 1389,91 eur od 24.4.2012 do zaplatenia a trovy konania, s tým,
že splnení povinnosti jednej z odporkýň zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných
odporcov. Svoj návrh zdôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., so
sídlom Bratislava/ ďalej v texte označovaná aj právny „predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ
„/ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.6.2011 a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca
uzavrel s odporcom dňa 23.5.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca

navrhovateľa poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v
zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky
znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluve o úvere podľa § 497 - §507 obchodného zákonníka. Vzhľadom
na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy,

postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1792,58 €, ktorá pozostáva z istiny 1409,91 €, riadneho
úroku 192,25 €, úroku z omeškania 190,42 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Ku dňu podania
návrhuodporkyňauhradiladňa24.1.2012sumu10€adňa23.4.2012sumu10€.Kudňupodanianávrhu
dlžná suma predstavovala sumu 1772,58 €, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru 1389,91 €, z

riadneho úroku 192,25 € a úroku z omeškania 190,42 €. Navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania pevnou
sumou vo výške 107,08 € a zároveň si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z omeškania od 24.4.2012 do
zaplatenia zo sumy 1389,91 €.

Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.

Navrhovateľ ani jeho právny zástupca, predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa na pojednávanie
nedostavili, obaja neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd vec rozhodol a prejednal bez ich účasti.

Súd, majúc za splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p. preto vec prejednal a rozhodol bez účasti

navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a prihliadol pritom na obsah spisu a na listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 1. a 2. rade, Zmluvou o postúpení pohľadávok,
Zmluvou o splátkovom úvere z 23.5.2005, výpisom z účtu odporkyne v 1. rade, Všeobecnými
obchodnými podmienkami / ďalej aj „VOP“ / , Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku zo dňa 17.1.2012 a zistil tento skutkový stav veci:

Tvrdenie navrhovateľa o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo preukázané Zmluvou o splátkovom
úvere z 23.5.2005, z ktorej súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa, resp. veriteľ Slovenská
sporiteľňa a.s. Bratislava a odporkyňa v postavení dlžníka uzavreli dňa 23.5.2005 zmluvu o úvere, ktorej

obsahom boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán.

Podľa článku I., označenej ako predmet zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi
v sume a mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú
sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 50.000,-Sk /1659,66 eur/, úver bol špecifikovaný ako spotrebný

- bez účelu, úroková sadzba uvedená v zmluve bola 11,10% ročne v deň podpisu zmluvy, poplatok za
poskytnutie úveru 1000 Sk splatný v deň podpisu zmluvy. Poplatok za správu úveru 50,-Sk mesačne,
výška mesačnej splátky 1144,-Sk, splátky splatné do 20. dňa v mesiaci a splatnosť úrokov v posledný
deň kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky dňa 20.6.2005 a konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na deň 20.5.2010. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy

sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu podpísania zmluvy a ich zmeny sa riadia VOP veriteľa účinnými
odo dňa 1.8.2002. V článku IV bod 5 bola uvedená RPMN 6,85 %.

V článku II. je záväzok veriteľa poskytnúť odporcovi po splnení podmienok stanovených v zmluve úver
pripísaním na účet odporcu, ktorý je uvedený v Základných podmienkach zmluvy, povinnosť veriteľa

poskytnúť úver je splnená dňom pripísania úveru na účet odporcu. Ďalej je v tomto článku záväzokdlžníka /odporcu/ splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky
dohodnutévzmluve,ďalšiepoplatkypodľasadzobníkaanákladyveriteľaspojenésúveromadodržiavať
dohodnuté podmienky. Strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti,

uvedených v Základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.
V článku III /splácanie úveru, úrokov a poplatkov/ v bode 1/ veriteľ uviedol, že jeho pohľadávku z
poskytnutého úveru tvorí istina, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom,
inak označované v texte zmluvy aj ako len „Pohľadávka z Úveru“, podľa bodu 2/ dlžník vyjadril veriteľovi
súhlasktomu,abyveriteľvykonávalinkasozúčtuuvedenéhovZákladnýchpodmienkachzmluvy,atovo

výške a v termíne splátok podľa Základných podmienok zmluvy a dal veriteľovi oprávnenie zmeniť výšku
splátky, ktorú môže inkasovať z účtu dlžníka tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a
to pre prípad, ak dôjde na základe rozhodnutia veriteľa k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek
skutočnosti, najmä k omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a s tým spojených poplatkov, ktorá
má za následok predĺženie splatnosti Úveru a podľa tohto ustanovenia zmluvy súd zistil, že dlžník aj dal
súhlas so zmenou inkasovanej sumy a dlžník dal súhlas, aby veriteľ vykonal inkaso z účtu v prípade

omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, s ktorou je dlžník v omeškaní. Podľa bodu 3/ splátky,
ktoré dlžník uhradí pred určeným časom plnenia tieto nemajú vplyv na výpočet úrokov a veriteľ ich môže
evidovať ako predplatok a v prospech účtu veriteľa sa zaúčtujú ku dňu splátky a dlžník súhlasí s použitím
vykonaných platieb na úhradu skôr splatných od najskôr splatného záväzku. Z článku III. zmluvy, jej bodu
4/ je dlžník povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania

vo výške určenej veriteľom, ktorú veriteľ zverejní a dlžník podľa zmluvy dal súhlas, že z došlých súm
veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a svoje náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky
a istinu, a to v poradí.

PodľačlánkuIIIzmluvybod5.dlžníkjepovinnýzaplatiťveriteľovivzmysle§499Obchodnéhozákonníka

poplatok za poskytnutie úveru vo výške dohodnutej v základných podmienkach zmluvy, ktorý je splatný
v deň popisu zmluvy.

Podľa článku III bod 5 zmluvy splátky, ktoré dlžník uhradí, pred určeným časom plnenia nemajú vplyv
na výpočet úrokov a Veriteľ ich eviduje ako predplatok a v prospech účtu veriteľa sa zaúčtujú ku dňu

splátky. Dlžník súhlasí s použitím vykonaných platieb na úhradu skôr splatných od najskôr splatného
záväzku je podmienkou neprijateľnou a neplatnou.

Podľa článku III bod 7 dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z Úveru platiť
úrok z omeškania vo výške určenej Veriteľom Zverejnením, dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ

najskôr uhradí splatné Poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to
v tomto poradí je podmienkou neprijateľnou a neplatnou.

Podľa článku III bod 8 výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky z úveru je
podmienkou neprijateľnou.

Podľa článku III bod 10 dlžník a veriteľ sa dohodli, že dlžník nie je oprávnený splatiť úveru a/ alebo jeho
časť zmenkou, a/ alebo šekom, je podmienkou neprijateľnou a neplatnou.

Podľa článku IV (úročenie úveru) bod 2 veriteľ je oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutej

v základných podmienkach zmluvy, zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím veriteľa a
zverejnením.

Podľa článku IV (úročenie úveru) bod 3 ak zmena úrokovej sadzby má za následok zmenu výšky splátok
je veriteľ oprávnený zmeniť splátkový plán dlžníka a

Podľa článku IV (úročenie úveru) bod 4 v prípade zmeny splátkového plánu je veriteľ oprávnený zmeniť
výšku splátky, ktorú inkasuje na základe súhlasu s inkasom tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru
bola dodržaná, veriteľ je oprávnený túto zmenu vykonať aj v prípade ak dôjde k zmene výšky poplatkov,
prípadne akejkoľvek skutočnosti najmä k omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a tým spojených

poplatkov, ktorá má za následok predlženie lehoty splatnosti úveru, dlžník súhlasí so zmenou výšky
inkasovanej sumy a v časti ročná percentuálna miera celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a
výšky poskytnutého úveru, ročná percentuálna miera nákladov sa počas trvania úverového vzťahu menív prípade, ak dôjde k zmene úrokovej sadzby a/ alebo poplatkov a/ alebo sa dlžník omešká so splátkou
a/ alebo uhradí splátku v iný ako dohodnutý deň zmluvy sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

Podľa článku V. bod 3 všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniamiVOP,ktorésúsúčasťouzmluvy,obchodnýmzákonníkomaostatnýmiprávnymipredpismi
a to v tomto poradí.

Podľa článku V. bod 4 zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa

§ 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení obchodného zákonníka sú
podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2011, uzavretej postupcom Slovenská sporiteľňa,
a.s., po zmene jeho sídla zo Suchého mýta 4, na Tomášikova 48 , Bratislava a postupníkom, ktorým
je navrhovateľ súd zistil, že postupníkom je banka a postupník je obchodná spoločnosť, zaoberajúca

sa správou a vymáhaním pohľadávok. Okrem z iných pohľadávok zo záväzkových vzťahov sa na
postupníka prevádzajú aj pohľadávky , vzniknuté medzi postupcom a dlžníkom zo zmlúv o úvere a
pohľadávkou sa rozumie každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva,
uvedená a špecifikovaná v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok a majú sa na mysli všetky
pohľadávky postupcu voči dlžníkovi vrátane ich príslušenstva, uvedené a špecifikované v prílohe č. 1

patriacej k zmluve. Dlžníkom je osoba, s ktorou postupca uzatvoril zmluvu o úvere a ktorá je označená
v úverovej zmluve ako dlžník alebo osoba, ktorá vstúpila do postavenia tejto osoby.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu, iba odkazom na zmluvu o postúpení pohľadávok a odkazom

na ustanovenia Obchodného zákonníka súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu výzvou zo dňa
10.7.2012 a 6.8.2010 . Súd požadoval po navrhovateľovi bližšie uviesť ako bol vypočítaný úrok z
omeškania vo výške 190,42 € ( za aké obdobie, z akej sumy za použitia akej percentuálnej sadzby). Bol
vyzvaný, aby doložil listinný dôkaz o tom aká sadzba úroku z omeškania bola zverejnená bankou v čase
uzavretia zmluvy a tiež aby zaslal aj prehľad úrokových sadzieb zverejňovaných bankou. Navrhovateľ

bol vyzvaný, aby uviedol koľko odporca celkovo uhradil, kedy v akej výške, na čo boli jednotlivé platby
započítané, kedy sa odporca dostal prvýkrát do omeškania a kedy došlo k zosplatneniu úveru. Na
poslednú výzvu súdu reagoval právny zástupca navrhovateľa žiadosťou o predĺženie lehoty na na
predloženie platobnej histórie odporcu.

Na výzvu navrhovateľ reagoval písomným podaním z 13.11.2012 tak, že zaslal súdu výňatok z
úrokových sadzieb, z ktorého je zrejmé, že výška úrokovej sadzby pre úrok z omeškania je 26,40 %
ročne. Súdu doručil tiež platobnú históriu odporcu, ku ktorému uviedol, že dátum poskytnutia úveru ako
aj pripísanie peňažných prostriedkov na účet odporcu sú v platobnej histórii uvedené pod položkou ,,
schválenie úveru“ a ,, bezhot. čerpanie úveru“. Úrok z omeškania v platobnej histórii predstavuje rozdiel

položiek ,, zaúčt. pohľ. za úrokmi z omešk. zmluv.“ a ,, odúčt. pohľ. za urokmi z omešk. zmluv“ a
vypočítaný je podľa vzorca : výška dlžnej sumy * výška úrokovej sadzby/ počet dní v roku * počet dní
omeškania. Úhrady odporcu sú v platobnej histórii uvedené pod položkou ,, Bezh. splátka úveru“.

Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie,

účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003,
v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004. U žiadneho z ustanovení takto menených VOP nie je
uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené to ktoré
ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 3 bez poznania obsahu toho ktorého dodatku
nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky a odporcu, či obsahovali v čase od

vzniku zmluvy o úvere ustanovenia o spôsobe zániku zmluvy a ďalšie náležitosti, ktoré boli ustanovené
ako náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 281/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov.

Z výpovede odporkyne v 1. rade súd zistil, že v čase, keď uzavrela zmluvu so SLSP, a.s. bola
zamestnaná, SLSP odo nej pýtala doklad od zamestnávateľa koľko má mesačný príjem. V banke sa
pýtala, či jej môžu požičať a banka jej ponúkla, že jej môžu požičať 50.000,-Sk. Peniaze si nepožičiavala
za účelom podnikania, podnikateľkou nebola. Potrebovala ich do domácnosti. V čase, keď si bralaúver, zarábala okolo 7.000,-Sk. Splátku vypočítala SLSP, a.s. aj všetky údaje dala do zmluvy SLSP.
Nepoznala aké ďalšie poplatky po nej SLSP bude požadovať, ani nepoznala náklady SLSP. Až keď
podpísala zmluvu mi dala jej SLSP všeobecné obchodné podmienky. Nerozumie tomu, čo je § 262

Obchodného zákonníka, nikto jej to nevysvetlil. Dohodu o uznaní splátkového kalendára a uznaní
záväzku nepodpísala, je tam iba podpis jej sestry W. H. Od nej vie, že sa do našej domácnosti dostavil
nejaký pán, ktorý povedal, že je z EOS a že za ňu podpísala nejakú listinu. Sestra za ňu podpísala
listinu v aute, v ten deň pršalo. Úver splácala asi po dobu 2 rokov po takú dobu bola zamestnaná SLSP
si strhala splátky aj nejaké ďalšie platby z jej účtu. Koľko si strhli uviesť nevedela, ani koľko zaplatila,

doklady o platbách už nemá. Dohodu o zabezpečení úveru životným poistením podpísala a pamätá si,
že to malo byť tak, že v prípade, že by prišla o zamestnanie, mala za ňu SLSP uhrádzať úver. Banke
neoznámila, že prišla o zamestnanie. Výšku istiny, ktorú spláca v splátke 1.144,-Sk jej nikto nepovedal.
V SLSP jej iba toľko povedali, že jej dávajú 50.000,-Sk, koľko je výška úroku, koľko je výška splátky a
že to budú stŕhať z jej účtu. Nedohodla si ani výšku úroku z omeškania. Už si nepamätala, či jej na účet
pripísali 50.000,-Sk, alebo si strhli hneď 1.000,-Sk a pripísali jej len 49.000,-Sk.

Z výsluchu odporkyne v 2. rade súd zistil, že vedela, že jej sestra S. H. má dlh v SLSP, že mala dve
pôžičky. V akej výške si ich brala nevedela, ani koľko dlží. Vedela ešte predtým, ako prišiel pán, ktorý sa
predstavil,žejezEOSdodomácnostiodporkýň,žesestramápôžičky.Onapodpísalapapier,ktorýjejdal
podpísať v aute bez čítania ľahkovážne, pán jej ani nevysvetlil, čo v tej listine je. On jej ukázal, kde má

dať svoj podpis. Vyžiadal si od nej občiansky preukaz a odtiaľ odpísal do listiny jej rodné číslo. Dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vypisoval pán rukou. V aute nemal určite žiadny
počítač, nič na čom by mohol listinu vyhotoviť na stroji. Nevedela, že podpisuje, že sestra dlží 1.409,99 €,
nerozumie tomu, čo je to osoba pristupujúca k dlhu. Nevie, čo je to ani rozhodcovská doložka. Odvtedy,
čo podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku od roku 2012 EOS nezaplatila

nič, ani ju EOS na zaplatenie nevyzýval.

Tvrdenie navrhovateľa o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo preukázané Zmluvou o splátkovom
úvere z 23.5.2005, z ktorej súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa, resp. veriteľ Slovenská
sporiteľňa a.s. Bratislava a odporkyňa v 1. rade v postavení dlžníka podpísali dňa 23.5.2005 zmluvu o

úvere,ktorejobsahomboliupravenéprávaapovinnostizmluvnýchstrán.Podľa článkuI.,označenejako
predmet zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume a mene a za podmienok
dohodnutých v zmluve. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi 50.000,-Sk /1659,66-eur/, úver bol špecifikovaný ako spotrebný, úroková sadzba uvedená v
zmluve bola 11,10% ročne dohodnutá v deň podpisu zmluvy. Poplatok za poskytnutie úveru bol 1000

Sk splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru 50,-Sk mesačne, výška mesačnej splátky
1144,-Sk, splátky splatné do 20. dňa v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.5.2010 a splatnosť úrokov
v posledný deň kalendárneho mesiaca. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach
Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu podpísania zmluvy a ich zmeny sa riadia VOP veriteľa
účinnými odo dňa 1.8.2002.

Podľa čl. V okrem iných ustanovení dlžník v bode 2/ vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, ide o VOP účinné od 1.8.2002

Zo zostavy prehľadu transakcií úveru nad archívom, vyhotovenom Slovenskou sporiteľňou a.s. s

dátumom transakcií od 23.5.2005 do 31.12.2008, doručenej navrhovateľom súdu súd zistil, že právny
predchodca navrhovateľa dňa 23.5.2005 založil účet a vo výpise nasledujú pohyby na účte takto
schválil úver vo výške 50.000 Sk, zaúčtoval na pohl poplatok vo výške 1000 Sk, eviduje hotovostnú
splátku vo výške 1000,- Sk a následne odúčtoval pohľadávku za poplatok vo výške 1000 Sk, a
posledným záznamom dňa 23.5.2005 je čerpanie bezhotovostného úveru vo výške 50.000 Sk, všetky

uvedené transakcie uskutočnené 23.5.2005. Nasledovalo zaúčtovanie riadnych úrokov 138,8-Sk dňom
31.5.2005, poplatok za vedenie účtu 0,-Sk a následne zaúčtovanie poplatku za vedenie účtu 50,-Sk.
Z tohto výpisu z účtu súd zistil, že odporkyňa poukázala do 31.12.2008 na účet celkom 37520,1 Sk,
t.j. v prepočte 1245,44 eur, splatila banke aj poskytnutie úveru 1000,-Sk a od 1.1.2009 do 28.6.2011
splatila 71,64 €. Dňa 7.7.2005 bol odporkyni vyúčtovaný prvý poplatok za I upomienku vo výške 100

Sk. Položky v prehľadoch transakcií sú premenlivé mesačne vo výškach úroku, úroku z omeškania a
vo výške poplatkov za upomienky a za poplatky za vedenie, resp. správu účtu až do 28.6.2011, kedy je
ešte k 28.6.2011 zaúčtovaný riadny úrok vo výške 12,85-eur, úrok z omeškania vo výške 8,46-eur.Z oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 18.7.2011 súd zistil, že odporkyni v 1. rade oznamovala
postúpenie pohľadávky na navrhovateľa vo výške 1792,58-eur s príslušenstvom a jeho zúčtovacie dáta.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým

kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba
Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva

alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /

účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa

ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

podľa ods. (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

podľa ods. (3) zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

podľa ods. (4) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základ
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

podľa ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa§658ods.1OZpripeňažnejpôžičkemožnodohodnúť úroky.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ

požiadal.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5
Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne kvalifikovať, pretože
právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby
uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti

možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie
je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe / návrhu/ vyhovené. Ak účastník
uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s
týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka

a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú.

Právna otázka vzťahov, ktoré navrhuje navrhovateľ riešiť podľa ustanovení ním uvádzaných ustanovení
Obchodného zákonníka už slovenská judikatúra ustálila v mnohých veciach obdobných veci

prejedávanej a dospelo sa k záveru, že právny vzťah založený zmluvou o úvere podľa zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi nie je obchodno-právny, ale občiansko-právny
vzťah. Navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno podriadiť pod hypotézu právnej normy § 497 a
nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, ale základom pre právnu kvalifikáciu záväzkového
vzťahu v súdenej veci je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v konkrétnostiach súdeného

prípadu v znení ku dňu 30.6.2006 /účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere/. U tohto zákona sa nejedná
iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy a teda o absolútny obchod podľa § 261 ods.
3 písm. d/ Obchodného zákonníka, ale u zákona č. 258/2001 Z z. ide o právny predpis, upravujúci
osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh
súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných ustanovení zák.

č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi
podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a
služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný
účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 označeného zákona). Vzhľadom
na takto zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o

obchodno-právny vzťah. Vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá
ani pod žiadnu situáciu, vymedzenú v ust. § 261 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Ako už bolo vyššie
uvedené, spotrebiteľský úver nie je špecifickým druhom úveru a preto ani v zmysle § 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka nie je na mieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodnéhozákonníka. Z hľadiska posudzovaného prípadu je dôležitý aj legislatívny odkaz použitý v § 5 zák.
č. 258/2001 Z.z., ktorý pre prípad odstúpenia od zmluvy odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka,
teda nie na použitie ustanovení Obchodného zákonníka, uvedeného v tomto zákone v § 344. Pre

všetky uvedené dôvody súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne, najmä
Občiansky zákonník, z neho ustanovenia o zmluve o pôžičke, splatnosti záväzku, ktorého predmetom je
peňažné plnenie, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcami vznikla bezúročná zmluva o pôžičke, ktorej platnosť a trvanie súd ďalej
posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmluvy.

Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhol v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p.
aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.Navrhovateľjepovinnýuviesťskutočnosti,oktorésaopierajehoprávoaleboinýnárok.Podstatou
tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a navrhovateľ v návrhovom

konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu, všeobecne charakterizovanom v
ustanovení § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým
bola písomne uzavretá Zmluva o úvere, uzavretá na jednej strane s pôvodným veriteľom, ktorým
bola banka a odporkyňou na druhej strane. Navrhovateľ svoj uplatnený nárok odôvodňoval len na

základepredloženejpredmetnejzmluvy,oktorejtvrdil,žezáväzkovývzťahmedziúčastníkmisaspravuje
režimom Obchodného zákonníka. Po oboznámení sa s navrhovateľom predloženým dôkazom, výpisom
zo Slovenskej sporiteľne začínajúcim dňom 23.5.2005 súd dospel k záveru, že právny vzťah vzniknutý
týmto dňom medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom treba podriadiť pod hypotézu práve právnej normy
ustanovenia § 657 OZ, ktorá dopadá na súdom zistený skutkový stav a ďalej podľa § 2 zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy medzi účastníkmi a ustanovenia jeho písmena a/, podľa ktorého sa na účely tohto
zákonasarozumieajzmluvaopôžičke,ktorájezadefinovanáakospotrebiteľskýúver,ktorýmjedočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b/ ustanovenia obsahom aj zmluvy o pôžičke je

záväzok spotrebiteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd z dôkazu vyvodil, že medzi pôvodným veriteľom a odporcom 1/ boli uzavreté dňa 23.5.2005 dve
zmluvy, jedna bola zmluvou o pôžičke na čiastku 1000,-Sk, v písomnej zmluve o úvere zo dňa 23.5.2005

označená ako poplatok za poskytnutie úveru, pričom z vyššie citovaného ustanovenia § 657 OZ
vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa síce nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva
môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom, avšak ak sa uzatvára medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, čo je splnené z tohto záväzkového vzťahu, vyžaduje sa podľa § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase poskytnutia pôžičky písomná forma, ktorej nedostatok spôsobuje

podľa zákona č. 258/2001 Z.z. neplatnosť zmluvy o pôžičke a druhou bola tiež zmluva o pôžičke na
čiastku 49.000,-Sk, uzavretá dňa 23.5.2005. K nedostatku písomnej formy zmluvy o pôžičke ako
spotrebiteľskej zmluvy súd dodáva, že aj podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemal pochybnosti, že zmluva o pôžičke na sumu 1000,-Sk vznikla s ostatnými s podstatnými
náležitosťami, pretože podľa výpisu z 23.5.2005 je zrejmé, že veriteľom bola Slovenská sporiteľňa,
a.s. a dlžník / odporca 1/ bol špecifikovaný jeho konkrétnym číslom účtu, na ktorý mu boli poukázané
23.5.2005 veriteľom požičané peniaze, ktoré boli dlžníkovi skutočne odovzdané, o čom svedčí výber
dlžníkom, poznamenaný vo výpise Slovenskej sporiteľne a.s. dňom 23.5.2005. Súd mal za to, že

odovzdaním peňazí dlžníkovi vo výške nie 50.000,-Sk ale iba 49.000,-Sk medzi zmluvnými stranami
vznikol právny vzťah z pôžičky dňa 23.5.2005, pri ktorej nebolo navrhovateľom v konaní preukázané,
že sa jeho právny predchodca a dlžníci dohodli podľa ustanovenia § 658 ods. 1 OZ na úrokoch ohľadom
takejto výšky poskytnutých prostriedkov a bolo potrebné súdom vyvodiť, že pre nedostatok písomnej
formy vyžadujúcej sa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a § 40 ods. 1 OZ sú takéto spotrebiteľské zmluvy

o pôžičke zmluvami neplatnými. Súd zistil, že podľa výpisu začínajúcom dňom 23.5.2005, odporca
1/ reálne nedostal pôžičku v požadovanej výške 50.000,-Sk, ale iba vo výške 49.000,-Sk, nakoľko
si pôvodný veriteľ uplatnil z čiastky 50.000,-Sk sumu 1000,-Sk ako poplatok za poskytnutie úveru a
odporca 1/ mal na svojom účte formálne vykázaných bankou, pripísaných síce 50.000,-Sk, ale dňa23.5.2005 nemohla platne podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere na čiastku 50.000,-Sk. Je nelogické,
že banka najprv odpočíta spracovateľský poplatok, o ktorom ani nie je zrejmé, za aké služby ho pred

poskytnutím úveru dlžníkovi účtuje, vyznačí ho na účte dlžníka ešte pred poskytnutím peňazí dlžníkovi,
vyznačí hotovostnú splátku od dlžníka 1000,-Sk a až potom vyznačí čerpanie úveru bezhotovostne vo
výške 50.000,-Sk. Z uvedeného súd vyvodil existenciu dvoch pôžičiek poskytnutých odporcovi 1/, jednej
vo výške 1000,-Sk a druhej vo výške 49.000,-Sk s tým, že obe považoval bez dodržania ich písomnej
formy za neplatné a za bezúročné a bez poplatkov, pretože úroky a poplatky neboli uvedené v zmluve.

Uvedené podľa názoru súdu tiež nasvedčuje tomu, že sa jedná o právny vzťah, vzniknutý zo zmluvy o
pôžičke, u ktorej neboli dohodnuté úroky a nie o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka,
podľa ktorej má byť jednou z podstatných náležitostí aj záväzok dlžníka zaplatiť úroky, pretože bez tohto
záväzku sa jedná s poukazom na ustanovenie § 675 OZ o zmluvu o pôžičke. Z výpisu z účtu pôvodného
veriteľa jeho deklarovaním o hotovostnej splátke dlžníka vo výške 1000,-Sk povinnosť dlžníka zaplatiť
dlh z pôžičky zanikla.

V zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka je úver odplatným právnym úkonom. Ekonomickým
cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú
dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstav dlžníka. Treba konštatovať, že ak by sa
aj spravoval záväzkový vzťah účastníkov podľa ustanovení Obchodného zákonníka o úvere, veriteľ

nesplnil svoju povinnosť poskytnúť dlžníkovi pre jeho ekonomické využitie požadovanú výšku finančných
prostriedkov, pretože časť úveru inkasoval veriteľ už v deň poskytnutia úveru a súd má za to, že takýto
právny úkon veriteľa je podľa ustanovenia § 39 OZ právnym úkonom neplatným, ktorý svojím účelom
odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom.

Ak dňa 23.5.2005 umožnil veriteľ odporcovi v 1/ disponovať sumou 49.000 Sk, bez osobitnej písomnej
zmluvy uzavretej na túto čiastku, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými
náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 ,2 zákona 258/2001 a nebola dodržaná zákonom predpísaná
forma, bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z pôžičky a už vôbec nie o
poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil nárok v zmysle sadzobníka.

Plnenie,ktorépožadovalnavrhovateľpoodporcovi1/t.j.dlžníkovi zaplatiťzozmluvyoúverez23.5.2005
bolo tak odporcovi k jeho dispozícii dané iba do výšky 49.000,-Sk /1656,50,-eur/ a vychádzajúc z
výpisu z účtu súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ zo zmluvy o úvere o výške úveru 50.000,-
Sk odpočítal odporcovi bez reálneho poskytnutia sumy 1000,-Sk túto čiastku ako svoju pohľadávku.

Teda podľa vykonaného dokazovania do výšky úveru 50.000,-Sk ani plnenie veriteľa na úvere alebo
na pôžičke neexistovalo. Ďalej súd z výpisu zistil, že odporca na splátkach zaplatil nejakú čiastku a
banka si podľa výpisu z účtu zo splátok uhradených odporcom 1/ odpočítala čiastky najprv na úrokoch
z omeškania, potom na poplatkoch za spravovanie účtu, neskôr aj poplatky za upomienky. Zo súčtu
splátok vyplynulo, že odporca 1/ uhradil z dlhu 49.000,-Sk iba časť a ako vyplynulo z výpovedí odporcov

1/ a 2/ časť dlhu navrhovateľovi ani jeden nevrátili. Pri závere o neplatnosti zmluvy o pôžičke bolo by
možno uplatňovať aj posudzovať nárok navrhovateľa iba z titulu bezdôvodného obohatenia podľa §
451 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a ktorý v ods. 1) cit. ustanovenia

ukladá tomu, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, povinnosť obohatenie vydať. Nedostatok
písomnej formy právneho úkonu zmluvy o pôžičke zakladá podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch jej neplatnosť pre nedostatok predpísanej formy, avšak s prihliadnutím na
ustanovenie § 4 ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere,
teda aj pri poskytnutí úveru vo forme pôžičky platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základ podľa písmena a)

poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať a táto skutočnosť bola v konaní preukázaná
výpisom z účtu odporcov 1/ a tiež jeho čiastočným plnením, ním poukázanými splátkami.

Súd sa preto zaoberal povinnosťou odporcu 1/ vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie.

Veriteľ má právo od dlžníka požadovať po ňom aby niečo dal, konkrétne z pôžičky mu vznikne
subjektívne právo na vrátenie požičanej veci, zvyčajne peňazí. Nárok na vrátenie pôžička /peňazí/
mu však vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou . Splatnosť je pojmovým znakom nároku,
a až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde. V spotrebiteľskej zmluve o pôžičke akovyplýva z ustanovenia § 4 ods.2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa predpokladá, že doba
vrátenia pôžičky je dohodnutá , pretože sa v ustanovení ukladá povinnosť v zmluve uviesť nielen sumu,
počet splátok ale aj termíny splátok istiny, teda splatnosť. Splatnosť dlhu môže byť určená dohodou,

ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Súdu nebol predložený žiadny dôkaz k
tomu, že zo zmluvy o pôžičke na sumu 49.000,-Sk nastala splatnosť jej vrátenia. Ak nebola splatnosť
dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa § 563 Obč. zák. o splnenie dlhu požiadať dlžníka
kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené
ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať

splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Lehota splatnosti
pôžičky zo dňa 23.5.2005 síce je uvedená v zmluve o úvere dňom 20.5.2010. Považujúc zmluvu o
úvere z 23.5.2005 za neplatnú pre jej formálny nedostatok spočívajúci v písomnej forme, nebolo možno
akceptovať ani deň skončenia záväzkového vzťahu v nej uvedený dátumom 20.5.2010. Na splatnosť
celej pohľadávky navrhovateľa neexistuje žiadny dôkaz. Navrhovateľ listom označeným ako pokus
o zmier zo dňa 12.6.2012 síce vyzval odporkyňu v 1. rade na úhradu sumy vo výške 2043,80 € avšak

z tohto listu nevyplývalo, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu dlhu vyplývajúce z predmetného
vzťahu a taktiež nebolo preukázané, že výzva bola odporkyni v 1. rade doručená resp. že by sa dostala
do jej dispozície. Návrh podaný navrhovateľom je tak predčasne podaný na súd, pretože ním nebol
uplatňovaný existujúci nárok, ktorý sa predpokladá aj pri povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. V
konaní nebol predložený žiadny spôsobilý dôkaz k tomu, že bolo účinne odstúpené od zmluvy či

o pôžičke alebo o úvere, s ktorými by sa spájali účinky zániku zmluvného vzťahu. Na to sa podľa
§ 34 Občianskeho zákonníka vyžaduje právny úkon, prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V tomto
zmysle nebol predložený ani žiadny dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že zo strany veriteľa prišlo k
takej právnej skutočnosti, ktorá by mu podľa § 344 Obchodného zákonníka dávala možnosť, prípadne

dávala možnosť aj druhej zmluvnej strane od zmluvy odstúpiť v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva
alebo tento / Obchodný zákonník/ alebo iný zákon. Z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku. Zánikom
zmluvy ( odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku
závislé. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka , peňažné prostriedky, ktoré podľa zmluvy

obdržal odporca 1/ a dlžil by ich ku dňu odstúpenia od zmluvy by potom boli bezdôvodným obohatením
na úkor navrhovateľa. V prípade zmluvy z 23.5.2005 by išlo o majetkový prospech získaný plnením
z neplatného právneho úkonu pre nedostatok písomnej formy. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý

je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Z vykonaného
dokazovaniaazáveruouplatňovanínárokupôžičkyposkytnutejvovýške49.000,-Skprejejpredčasnosť
uplatnenia návrhu bolo potrebné však celý návrh zamietnuť, aj pri závere, že pri neplatnosti právneho
úkonu pri nedodržaní predpísanej formy mohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu. Plnenie veriteľovi

bolo u pôžičky ponechané na vôľu dlžníka, pretože nebol dohodnutý čas plnenia, ktorý nevyplýva ani
z právneho prepisu a nebol určený ani rozhodnutím súdu, veriteľ o to podľa § 564 OZ nepožiadal.
Ak nie je splatná pôžička a neboli dohodnuté ani splátky, nemohol sa dlžník dostať do omeškania s
platením peňažného dlhu a preto navrhovateľovi nemožno priznať ani toto príslušenstvo pohľadávky,
ani príslušenstvo pohľadávky na úrokoch a ani poplatky, keď navyše úroky a poplatky neboli uvedené

v zmluve. Veriteľ ich nemôže požadovať podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z týchto
dôvodov bolo nutné celý návrh zamietnuť a vzhľadom na predčasnosť podaného návrhu súd neuvádza
v rozsudku ani koľko skutočne odporca 1/ z úveru dlží.

Súd už uviedol a zdôvodnil, že nie je viazaný právnou kvalifikáciu nároku, uvedenou účastníkom.

Výsledkom zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania bol záver súdu o vzniku zmluvy
o pôžičke na čiastku 49.000,-Sk, nie zmluvy o úvere zo dňa 23.5.2005, z ktorej sa navrhovateľ
domáhal svojich nárokov a ktorý sa podaním návrhu stal predmetom súdneho konania. Podľa § 1
O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova

na zachovávaní zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a podľa § 2 v
občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon
rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to,, aby nedochádzalo k porušovaniu
práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali naúkor týchto osôb. Navrhovateľ vyvolal súdne sporové konanie tým, že podal návrh podľa § 79 ods. 1
O.s.p. na plnenie zo zmluvy o úvere z 23.5.2005, o ktorom má súd v zmysle cit. ustanovení povinnosť
rozhodnúť a je zrejmé z predchádzajúceho odôvodnenia rozsudku, že sa tak nestalo, o návrhu podanom

navrhovateľom zostalo nerozhodnuté. Po právoplatnosti rozhodnutia, týkajúceho sa hmotnoprávneho
nároku na plnenie zo zmluvy o pôžičke, stal by
sa právoplatný rozsudok iba prekážkou rozhodnutej veci /rei iudicate/ iba z tohto zisteného
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov súdneho konania a súdne rozhodnutie zo zmluvy o pôžičke by bolo
prekážkou právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., a patrí

medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo
právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná, avšak iba zo zmluvy o pôžičke z 23.5.2005. Rovnakou
vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je
súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy,
ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
ktorými bol už uplatnený (z rovnakého stavu). Právoplatné rozhodnutie súdu tvorí prekážku rozsúdenej

veci však iba v takom rozsahu, o ktorom bolo súdom už právoplatne rozhodnuté. Z uvedených dôvodov
bolo preto potrebné vyporiadať sa aj s nárokom navrhovateľa, o ktorom tvrdil, že mu vznikol z písomnej
zmluvy o úvere z 23.5.2005.

Sčasti sa už súd vyporiadal so zmluvou o úvere z 23.5.2005 v tej časti odôvodnenia rozsudku, v

ktorom zdôvodňuje, prečo dospel k záveru o vzniku zmluvy o pôžičke a z akých dôvodov nemožno
akceptovať právnu kvalifikáciu nároku uvedenú navrhovateľom o vzniku zmluvy o úvere podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. Zo záverov súd zdôrazňuje, že aj zmluva o úvere z 23.5.2005
má znaky spotrebiteľského úveru, čo uvádza v zmluve sám dodávateľ finančnej služby používajúc
termíny ročná priemerná miera nákladov, označenie spotrebný úver, vlastné zákonu o spotrebiteľských

úveroch a ako už súd uviedol, že na strane príjemcu zo služby bol spotrebiteľ, nakoľko v konaní nebolo
preukázané, žeby odporca 1/ prijaté peňažné prostriedky požadoval alebo použil na výkon svojho
povolania, resp. zamestnania alebo pre podnikateľské účely.
Už zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút

spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom
Slovenska do EÚ. Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60,
ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne
akty Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v

EÚ a jej zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva,
avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Novela zaviedla do
prvej časti Občianskeho zákonníka (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské
zmluvy. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami

adhéznymi,ktoréourčitomrovnakompredmeteplneniaštandardneaopakovaneuzatvárajúdodávatelia
s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred
v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, tak ako sa v nich právne vzťahy vyvíjajú, boli upravené
ďalšími novelami Občianskeho zákonníka. Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei,
že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať
a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom
vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa

je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje, že
nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo
vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov, ak podľa Čl. 3 Smernice, spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli

individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a odporcom v nadväznosti na
čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujúznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľnápodmienka")podnásledkomichneplatnostipodľa§54ods.5OZ.Pokiaľideočlánok4ods.
1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných

podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a
na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ
( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet
Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka / stavu k 31.12.2007/ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona o zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len

„neprijateľná podmienka“/.

Podľa § 53 ods. 2 OZ ustanovenia ods. 1 sa nevzťahuje sa predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy
b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe preskúmania zmluvy o úvere z 23.5.2005 súd dospel k záveru, že celá zmluva o úvere je
postavená na „dohode“ zmluvných strán, čo sa uvádza v ustanovení zmluvy o úvere podľa jej čl. V
bod 4, podľa ktorého strany prejavili vôľu, aby sa ich právne vzťahy riadili Obchodným zákonníkom.

K tomu súd uvádza, že už v čase podpísania zmluvy o úvere stranami platili ustanovenia § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách s charakteristikou subjektu dodávateľa
a spotrebiteľa a tiež bolo právne upravené v ustanoveniach zákona o spotrebiteľských úveroch, v
§ 2, v ktorom je presne určené, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom a čo pod právnym pojmom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj v tomto zákone určené kto je dodávateľom a kto spotrebiteľom.

Právny poriadok Slovenskej republiky teda už v čase uzatvorenia zmluvy obsahoval ustanovenia o
spotrebiteľskom práve. Preto voľba práva o riadení sa právnych vzťahov účastníkov záväzkového
vzťahu podľa obchodného práva je dohodou neplatnou vzhľadom na existujúcu osobitnú právnu úpravu
spotrebiteľského úveru ako typu spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia zmluvy. Za neplatné toto
zmluvné dojednanie súd považuje z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nakoľko je zrejmé,
že je zneužitím silnejšieho postavenia dodávateľa /banky/ voči spotrebiteľovi tým, že mu vnútil bez
individuálneho dojednania / súd pripomína, že zmluva o úvere podpísaná 23.5.2005 je formulárovou
zmluvou s predtlačou podmienok zmluvy stanovených dodávateľom/ podmienky zmluvy dané do zmluvy

dodávateľom, ktoré mohol spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Dodávateľ sa správal
pri predkladaní zmluvy odporcovi ako profesionál, podnikateľ, ktorý ovláda na rozdiel od spotrebiteľa
obchodné právo a využil ho stanovením prísnejších podmienok vo svoj prospech oproti spotrebiteľovi,
neznalému práva. Pri posudzovaní neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd vyvodil, že došlo k
porušeniu zmluvnej slobody a rovnosti zmluvných strán medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa.

Dohodu o voľbe práva súd preto považoval s poukazom na § 53 ods. 1 ods. 1 OZ za ustanovenie v
spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a za podmienku pre spotrebiteľa neprijateľnú, poškodzujúcu ho a tiež v
zmysle § 53 ods. 4 OZ za neplatnú, porušujúcu podľa § 54 ods. 1 OZ zákon v tejto časti, odchýliac
sa v zmluvnej podmienke od tohto zákonného ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku

čoho nastal stav, že spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznávajú na jeho ochranu
Občiansky zákonník a občianskoprávne predpisy, zhoršujúc si cez zmluvné podmienky stanovené
dodávateľom svoje zmluvné postavenie. Svedčia o tom aj ostatné zmluvné podmienky stanovené bez
individuálneho vyjednania so spotrebiteľom dodávateľom zistené v konaní podľa výpisu z účtu odporcu
v 1. rade, pretože dodávateľ riadiac sa pre spotrebiteľa neprijateľným ustanovením o voľbe obchodného

práva a zmluvnými podmienkami v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o
spotrebiteľských úveroch.

K výroku rozsudku, podľa ktorého súd určuje, že zmluvná podmienka v článku II, bod 3 podľa ktorej
dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase v stanovenom čase platiť úroky, poplatky

dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky
je v časti " poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať
dohodnutépodmienky"podmienkouneprijateľnouabod4,podľaktorejjedlžníkpovinnýsasplatnéúroky
a splatné poplatky dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy pripíšu k istine a
stávajú sa jej súčasťou, súd uvádza, že táto podmienka úzko súvisí s ostatnými podmienkami, o ktorých

súd určil, že sú neprijateľnými. Podľa ustanovenia článku IV. zmluvy o úvere, veriteľ úročí úver úrokovou
sadzbou, dohodnutou v zmluve, podľa čl. I. úrokovou sadzbou vo výške 11,10%, ktoré sú splatné v
posledný deň kalendárneho mesiaca a u poplatku za vedenie účtu vo výške 50,-Sk splatnosť uvedená v
zmluve nie je, zo zmluvy o úvere nevyplýva. Zmluvná podmienka ako taká dáva možnosť dodávateľovina konci mesiaca úročiť spolu s istinou aj poplatok za vedenie účtu, pričom akýkoľvek poplatok súd
určil za podmienku neprijateľnú, poškodzujúcu spotrebiteľa. Táto podmienka je neurčitá v tom, že nie
je jasné aké poplatky a náklady spojené s úverom má spotrebiteľ platiť. Tieto náklady ani poplatky nie

sú v zmluve presne špecifikované a teda má dodávateľ priestor účtovať akékoľvek poplatky a náklady,
čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa. Pre neprijateľnosť podmienky ohľadom poplatkov, z ktorých nie
sú niektoré ani uvedené v zmluve, poplatky za upomienky sú uvedené iba v sadzobníku, ktorý nie je
zmluvou,dodávateľnemôžepožadovaťpodľa§4ods.5zák.č.258/2001Z.z.vzneníplatnomaúčinnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve a bolo potrebné určiť túto

podmienku za neprijateľnú a neplatnú. Z rovnakých dôvodov súd posúdil ako neprijateľnú podmienku
aj podmienku v článku III bod 1 zmluvy.

K bodu 4/ čl. III zmluvy o úvere /dlžník súhlasí, aby veriteľ vykonával inkaso z účtu uvedeného v
Základných podmienkach zmluvy, a to vo výške a v termíne splátok podľa Základných podmienok
zmluvy, veriteľ je oprávnený zmeniť výšku splátky, ktorú inkasuje na základe súhlasu s inkasom tak, aby

dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k zmene výšky poplatkov,
prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a s tým
spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru; dlžník súhlasí so zmenou
inkasovanej sumy a dlžník súhlasí, aby veriteľ vykonal inkaso z účtu v prípade omeškania so splácaním
pohľadávky z úveru, s ktorou je dlžník v omeškaní,/ súd zaujíma po kontrole zmluvných podmienok

stanovisko, že zmluvná podmienka je neprijateľnou podmienkou , danou do formulárovej zmluvy bez
možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa a je nepochybne
zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade
slabšouzmluvnoustranou,ktorývsnahezískaťúverspravidlanáležitenevyhodnotí zmluvnépodmienky
pripravené dodávateľom v časovom predstihu a neporozumie významu podmienok . Táto podmienka

dáva veriteľovimožnosť,abybeztoho,žedlžníkpoznákonkrétnyobsahzmenysvojhozáväzku pristúpil
veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a aby sa
zmenila aj dohodnutá konečná splatnosť úveru a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Podľa
ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje
písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o

úverebolauzavretávpísomnejformeapovažovalpretozmluvnúpodmienkuuvedenúvčastiIII,bod4za
neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže
zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene
písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene

tak, ako je to uvedené v podmienke čl. II bod 4 zmluvy o úvere z 23.5.2005, teda nedostatok písomnej
formy o zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou. Okrem uvedeného zdôvodnenia súd má za
to, že v časti, ktorú vyjadril dodávateľ slovne „ak dôjde k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek
skutočnosti“jeprávnyúkonvtejtočastizhľadiskaustanovenia§ 37ods.1OZ neurčitýanezrozumiteľný
a preto neplatný, pretože podľa § 34 nevyjadruje prejav vôle, k vzniku, zmene alebo zániku akých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, smeruje.

Podľa článku III bod 5 dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi v zmysle § 499 Obchodného zákonníka
poplatok za poskytnutie úveru vo výške dohodnutej v základných podmienkach zmluvy, poplatok za
poskytnutie úveru je splatný v deň podpisu zmluvy, je neprijateľnou podmienkou s ohľadom na to, že

nie je v prospech spotrebiteľa riadiť sa v právnych vzťahoch ustanoveniami Obchodného zákonníka, je
to zákonom neprípustné, v rozpore so zákonom a v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 OZ,
takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, tento výklad obsahu časti spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ,
keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ

nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie,

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným
veriteľom spotrebiteľovi, čo súd zistil z výpisu z účtu odporcu 1/, spočívajúce v tom, že pôvodný veriteľ
zrejme vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka, poškodzoval

spotrebiteľa pri vyrubovaní mu úroku z omeškania podľa predpisov Obchodného zákonníka vo výške
26,40% ročne, sadzby, ktorá sa v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami používala ako sankcia
za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom. Súd má za to, že odporca 1/ vôbec nepoznal výšku
úroku z omeškania, ktorú mu bude veriteľ pri omeškaní so splátkami účtovať a ak veriteľ využil právo naúrok z omeškania v takejto výške, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná o neprijateľnú podmienku, s ktorou
nemal možnosť spotrebiteľ sa oboznámiť pred uzatvorením zmluvy v zmysle značne poškodzujúcu
spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov

občianskehopráva,konkrétne§517ods.2Občianskehozákonníkaa knemuvykonávaciemuprávnemu
predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., Dodávateľ tak účtoval odporcovi vyšší úrok z omeškania
ako je prípustný podľa občianskoprávnych predpisov, spotrebiteľ podľa § 53 ods. 3 písm. a/ OZ má
plniť z podmienky, s ktorej konkrétnym obsahom sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa výpisu z účtu odporcu 1/ nezákonná výška úroku z omeškania ovplyvňovala výšku úhrady na

istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný veriteľ zo splátok odpočítaval z došlých splátok
najprv úrok z omeškania ako svoju pohľadávku, tiež poplatky až potom úroky a istinu, čo je v rozpore s
ustanovením § 566 ods. 2 OZ, / citácia ods. 2 : Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. s prihliadnutím na § 879j OZ/ §
879j znie: „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú

podľa doterajších predpisov.“/ a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí so zmenou inkasovanej
sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si najprv
vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch z omeškania
za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Týmito ustanoveniami Občianskeho zákonníka je
vyjadrená neprípustnosť úhrady dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu tak, ako bolo zistené

z účtu odporcu 1/, je to v rozpore so zákonom a v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 OZ a
takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Takýto výklad súdu obsahu časti spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54
ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si
spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa názoru súdu banka si zúčtovaním najprv úroku z omeškania a poplatkov zo splátky istí, že v
prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu
úveru a o poplatky za upomienky. Súd vyhodnotil postup banky za nesúladný zo zákonom, zákon
obchádzajúci a poškodzujúci spotrebiteľa, ktorý nemôže mať záujem na uhradení najprv úroku z

omeškania, poplatkov banke a až potom istiny a úrokov. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka
vyplýva, že ide zo strany veriteľa o poskytnutie finančných prostriedkov. Tomu nezodpovedá, že si
veriteľ stanovuje v zmluve poplatok za vedenie účtu a odpočítava od splátky uhradenej odporcom
poplatok za vedenie účtu, pretože odporcovi žiadne finančné prostriedky ale ani služby v zmysle §
4 ods. 4 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch neposkytuje, a to ani za účtované poplatky za

upomienky. Poplatok by mal podľa uvedených ustanovení korešpondovať nejakému predmetu plnenia.
Navrhovateľ ani bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť
poplatok 50,- Sk, neskôr 60,-Sk, potom 1,99-eur, zmluvnú podmienku ohľadom poplatkov neobhájil.
Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§2 písm. e/)
ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje

za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedenie účtu, teda za vedľajšie
plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa, zrejme podľa
§ 23 ods. 6 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a banka si účtovaním poplatku za vedenie účtu a
tiež prednostným odpočítavaním úroku z omeškania pred inými časťami pohľadávky, znižuje riziko
ako možnú stratu vrátane škody spôsobenej vlastnou činnosťou banky alebo spôsobenú banke inými

skutočnosťami, a to buď kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si
neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania
obchodu a riziko obchodného partnera alebo z operačného rizika, vyplývajúceho z nevhodných alebo
chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo
z vonkajších udalostí, ktorého súčasťou je podľa zákona o bankách právne riziko, ktoré znamená riziko

vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s
negatívnym vplyvom na banku.

Banka stanovila v článku III, v bode 7/ zmluvnú podmienku, podľa ktorej je dlžník povinný v prípade
omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom

zverejnením a údajného súhlasu dlžníka, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a
náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v poradí určenom bankou vo
formulárovej zmluve. Túto podmienku súd vyhodnotil v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi ako ustanovenie, ktoré spôsobujeznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je
neprijateľnou podmienkou, pretože umožňuje dodávateľovi /banke/ aj v nadväznosti na bod 4/ čl. III
bez individuálneho vyjednania podmienky spotrebiteľom, aby banka / podľa zmluvy veriteľ/ vykonávala

inkaso z účtu uvedeného v Základných podmienkach zmluvy, a to vo výške a v termíne splátok podľa
Základných podmienok zmluvy a banke umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu
dlžníka s inkasom tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k
zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním Pohľadávky
z Úveru a s tým spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom

súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale
narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z
účtu na úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Podľa názoru súdu banka
si takouto podmienkou istí, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z
omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za upomienky. Súd vyhodnotil tieto zmluvné
podmienky ako neprijateľné, dané do zmluvy v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemôže mať záujem na

uhradení najprv úroku z omeškania, poplatkov banke a až potom istiny a úrokov. Takisto podmienka v
článku III bod 6 je v tejto súvislosti neprijateľnou , keď ustanovuje, že splátky, ktoré dlžník uhradí pred
určeným časom plnenia nemajú vplyv na výpočet úrokov a veriteľ ich eviduje ako predplatok, keď je
toto ustanovenie v rozpore s ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka, keď vylučuje, aby čiastočné
plnenie dlžníka bolo ihneď započítané na istinu a tým by sa znižoval jeho dlh a aj suma z ktorej sú

počítané úroky. Takýto postup považuje súd v neprospech dlžníka, v ktorého záujme je čo najskôr splatiť
istinu úveru.

Súd vyhodnotil aj podmienku uvedenú v článku III bod 10 podľa ktorej dlžník nie je oprávnený splniť úver

a/alebo jeho časť zmenkou, a / alebo šekom ako neprijateľnú podmienku, nakoľko takáto podmienka
je v neprospech spotrebiteľa, keď mu bráni splniť dlh akýmkoľvek možným spôsobom teda aj zmenkou
alebo šekom. Spotrebiteľ sa touto podmienkou vopred vzdal práva splatiť dlh zmenkou, pričom splatenie
touto formou by mohlo spôsobiť splatenie úveru a zánik záväzku.

Súd hodnotí zmluvnú podmienku zmluvy o úvere danú do čl. IV bodu 4 za spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak pripúšťa súhlas
dlžníka v prípade zmien zmluvy. Z takto formulovanej podmienky vyplýva možnosť pre dodávateľa meniť
aj v zmluve uvedenú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá stanovuje z hodnoty celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského

úveru a výška celkových nákladov ani pre spotrebiteľa zo zmluvy úvere nie je poznateľná napriek
tomu , že podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre spotrebiteľa jedným zo
zrozumiteľných ukazovateľov toho, koľko zaplatí na celkových nákladoch za spotrebiteľský úver, teda
inak povedané „koľko ho úver bude stáť“, pretože spotrebiteľovi zo zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplýva povinnosť, záväzok podľa § 2 písm. a/ vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Podmienka v čl. VI bod 4 umožňuje
dodávateľovi bez toho, aby sa mohol spotrebiteľ rozhodnúť, či pri zmene výšky úroku alebo zmene
výšky poplatkov má záujem naďalej pokračovať v úverovom vzťahu alebo ho ukončiť. V konaní bolo

preukázané výpisom z účtu odporcu 1/, že banka / dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve/ pristúpila k
jednostrannej zmene podmienok vo výške úroku a aj poplatkov za vedenie účtu. Táto neprijateľná
zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ neplatná ako celok, nakoľko
ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pod hrozbou neplatnosti je predpísaná
písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo prísť ku každej zmene zmluvných podmienok v

písomnej forme, čo sa pre platnosť zmeny zmluvy písomne uzavretej vyžaduje v § 40 ods. 1 a 2 OZ.
Súd preto považoval podmienku zmluvy o úvere v tej časti, v ktorej sa strany dohodli v podstate o
jednostrannej zmene podmienok, prípustnej iba zo silnejšej strany právneho vzťahu - dodávateľa, bez
písomných foriem zmien za ustanovenie v zmysle § 40 ods. 1 OZ a § 39 OZ za právny úkon absolútne
neplatný pre jeho nedovolenosť, sledujúcim zo strany dodávateľa ten cieľ, aby nebol dodržaný zákon a

vo vzťahu k spotrebiteľovi ju považuje za neprijateľnú a neplatnú, s odporcom individuálne nevyjednanú
a tiež podľa § 54 ods. 5 OZ za neplatnú.Súd má za to, že navrhovateľovi by ani zo zmluvy o úvere z 23.5.2005 s poukazom na § 4 ods. 5
zákona č. 258/2001 Z.z. nevznikol nárok na poplatky, ktorými zaťažil podľa výpisov účet odporcu 1/,
keďže tieto nie sú všetky uvedené v zmluve. Sadzobník predložený navrhovateľom súd nepovažoval

ani za súčasť zmluvy o úvere, pretože nie je zrejmé, či sa vzťahuje na obdobie od 23.5.2005, kedy bola
zmluva o úvere podpísaná. Zmluvnú podmienku, uvedenú v zmluve o úvere týkajúcu sa poplatku za
vedenie úverového účtu, ktorá má zaväzovať odporcu, v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa, na zaplatenie
odplaty za vedenie úverového účtu súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Vedením úverového
účtu banka realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov klientom

a slúži banke na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka vedie
vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania úveru.
Banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka.
Banka ako dodávateľ finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového účtu a musela vedieť,
že ide o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj právny

následok neplatnosti takejto neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny
úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení
spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na §
39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje
zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo

jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho
vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j.
opomenul, či strpel avšak vždy iba v súlade s platným právom. Pohľadávka veriteľa / banky/ na poplatok
za vedenie úverového účtu nemôže zaväzovať dlžníka v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného
záväzkového vzťahu je dlžník osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu,

forme a čase. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a
z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového
účtu. Z uvedených dôvodov niet právneho dôvodu na plnenie dlžníka veriteľovi.

Tiež právna konštrukcia ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, o ktorú oprel navrhovateľ nárok

na zaplatenie úveru, predpokladá, že dlžník pre svoje ekonomické využitie potrebuje získať peňažné
prostriedkyvoformeodloženejplatby,jesivedomýzáväzkuposkytnutéfinančnéprostriedky,resp.podľa
zákonaospotrebiteľskýchúverochpeňažnéprostriedkyvrátiťveriteľoviazaplatiťzaposkytnutéfinančné
prostriedky úrok. Dlžník tak dôvodne predpokladá, že sa mu bude znižovať pri splátkach najprv výška
istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška úroku a pokiaľ banka nezúčtovala platby

odporcov najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale zo splátky zúčtovala najprv úroky z omeškania,
poplatky, ktorými zaťažila účet odporcu 1/, súd konštatuje, že banka konala v rozpore s § 566 ods.
2 OZ, a ak banka zúčtovala časť plnení odporcu na údajné sankcie - poplatky za upomienky a časť
poplatkov za vedenie účtu, ktorého výšku menila v priebehu trvania zmluvy o úvere, účtovala poplatky
odporcovi 1/ aj v rozpore s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.. /ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere/ a banke ani
nevznikol nárok na poplatky, ktorými napriek tomu zaťažila účet odporcu 1/, aj z dôvodu, že poplatky
za upomienky a poplatky za vedenie účtu okrem poplatku za vedenie účtu vo výške 50,-Sk, nie sú
uvedené v zmluve o úvere.

K určeniu, že zmluvná podmienka v článku V., bod 4 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, uvedená v Základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s., uvedená v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 23.5.2005 súd zastáva názor,
že ide o neprijateľnú podmienku z dôvodu, že je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a nebolo preukázané navrhovateľom, že
podmienka bola individuálne so spotrebiteľom vyjednaná v zmysle § 53 ods. 3 OZ, čo sa premietlo aj
do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 26,40% ročne. Takto stanovený úrok z
omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym, konkrétne s ustanovením § 517 ods.
1a2OZa nariadenímvládySR č.87/1995Z.z., nevýhodným,pretožepodľatýchtoustanovenísavýška

úroku z omeškania pohybovala v roku 2005 cca 6% -7% ročne. Bolo preto dôvodné celú podmienku
určiť za neprijateľnú s poukazom na ustanovenie § 53 ods.1 OZ, odchyľujúcu sa podľa § 54 ods. 1 a
2 OZ od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa
a zhoršujúcou jeho zmluvné postavenie. Dohoda účastníkov zmluvy o úvere, že ich právny vzťah sabude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka je obsahom odporujúca zákonu a je neplatná
podľa § 39 OZ.

Na základe uvedeného treba vyvodiť, že celá dohoda strán zmluvy o úvere z 23.5.2005 je právnymi
úkonmi v dôsledku voľby práva podľa Obchodného zákonníka právnym úkonom neplatným z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a podľa § 39 OZ, čo súd zdôvodňoval vyššie v odôvodnení
rozsudku.

Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z jeho okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Právny úkon môže byť neplatný buď z časti alebo celkom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje
na celý úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť

právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorý možno oddeliť od jeho ostatného obsahu,
bude neplatnou od počiatku iba táto časť právneho úkonu. Ak vadu časti právneho úkonu nemožno
od jeho ostatného obsahu oddeliť, čo treba dovodiť výkladom z prejavov vôle zúčastnených strán na
právnom úkone, z povahy právneho úkonu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, ako i z účelu,
ktorý konajúci právnym úkonom sledoval, bude neplatným celý právny úkon. Súd má za to, že neplatným

je celý právny úkon zmluvy o úvere pre ustanovenia v zmluve o úvere o voľbe práva podľa Obchodného
zákonníka, odkazov na jeho ustanovenie § 262 a odkazom na ustanovenia ohľadom všeobecných
obchodných podmienok, ktorých význam pre zmluvu je daný v § 273 Obchodného zákonníka, z dôvodu,
že celý vzťah podľa prejavenej vôle strán v zmluve o úvere sa majú riadiť ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Súd mal za to, že z dôvodu neplatnosti „dohody“ o voľbe Obchodného zákonníka je neplatná

celá zmluva ako celok a preto ani záväzky z nej vzniknúť nemohol. Za stavu, že sa vady predmetnej
zmluvy o úvere dotýkajú jej základných náležitostí, sú v istine / v akej výške bola poskytnutá/ a
v premenlivej výške úroku neurčité, z výpisu z účtu odporcu 1/ je problematické zistiť, aké sú
vlastne splátky v členení na istinu, úrok, po zohľadnení neplatných ustanovení zmluvy, týkajúcich sa
príslušenstva pohľadávky, poplatkov, niet bezvadného článku zmluvy, dospel súd k záveru o neplatnosti

zmluvy o úvere z 23.5.2005 ako celku, z ktorej nemohol nadobudnúť ani navrhovateľ zo zmluvy o
postúpení pohľadávky ním tvrdenú pohľadávku.

Súd pri určení zo sporu, týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o úvere, vyslovil
aj bez návrhu, že podmienky používané v tejto zmluve sú podmienkami neprijateľnými, v dôsledku čoho

nebolo navrhovateľovi priznané plnenie a bolo potrebné podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. aj bez návrhu
výslovne uviesť takéto zmluvné podmienky vo výroku súdneho rozhodnutia.

Súd dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.1.2012, ktorú podpísala

odporkyňa v 2. rade ako pristupujúca osoba vyhodnotil ako neplatnú a v konaní na ňu neprihliadal.
Z tvrdenia odporkyne v 2. rade mal súd preukázané, že navrhovateľ odporkyni v 2. rade nevysvetlil,
aký dlh uznáva a z čoho dlh pozostáva, teda či uznáva aj nejaké úroky alebo poplatky prípadne úroky
z omeškania, navrhovateľ neuviedol z čoho pozostáva príslušenstvo pohľadávky a čo predstavujú
náklady na inkasné konanie a ako došlo k ich vyčísleniu. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť

pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 17.1.2012,
súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej
obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej
obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu

akopriemernéhospotrebiteľa.zostranynavrhovateľadošlokporušeniuodbornejstarostlivostivovzťahu
k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súd považuje za potrebné poukázať
aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred

navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o
uznaní premlčaného dlhu. Pre spotrebiteľa je nevýhodné dodávateľom navrhnuté predĺženie premlčacej
doby na dobu 10 rokov, keď je v § 101 OZ pre občianskoprávny vzťah účastníkov ustanovená trojročná
doba, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát. Práva neznalý spotrebiteľnepozná a vo veci to bolo aj preukázané výpoveďou odporkyne 2/, aký právny význam má inštitút
premlčania v občianskom práve, teda že právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť
podať na jeho základe žalobu a ide o oslabenie vymožiteľnosti práva, uplatneného v súdnom konaní, ak

je dlžníkom vznesená námietka premlčania nároku veriteľa. Odporkyňa 2/ podľa § 533 OZ / citácia § 533
OZ: „Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok,
stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne/
pristúpila k záväzku odporkyne 1/ a uznala dlh bez toho, žeby podľa § 558 OZ / citácia § 588 OZ :
„Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v

čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh
uznal, vedel o jeho premlčaní.“/ vedela, že dlh odporkyne 1/ je premlčaný. Uznaný môže byť aj dlh
premlčaný. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba
vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre jeho
omyl skutkový alebo právny , napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie právne
účinky. Právny úkon uznania dlhu odporkyňou 2/ dlhu odporkyne 1/ je právnym úkonom absolútne

neplatnýmpridanído„Dohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzku“10.ročnúpremlčaciu
dobu. Právny úkon svojím obsahom alebo účelom v zmysle § 39 OZ obchádza zákon, účelom odporuje
zákonu, medzi dodávateľom a spotrebiteľom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov dohody v neprospech spotrebiteľa. Dlhšia premlčacia doba je výhodnejšia iba pre veriteľa,
v spotrebiteľskom vzťahu označovaného za dodávateľa. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu

nie je ním ani jedna odporkyňa viazaná z dôvodu, že majú byť zaväzované ako dlžníčky spoločne a
nerozdielne.

Uznanie dlhu odporkyňou 2/ po pristúpení k dlhu odporkyne 1/ súd hodnotí tiež ako neplatný právny

úkon, nadiktovaný dodávateľom spotrebiteľovi do „Dohody“, ktorý sa podľa § 39 OZ prieči dobrým
mravom. Navrhovateľ si musel byť vedomý skutočnosti, že dáva uznávať práva neznalej odporkyni
premlčaný dlh. Pre nedostatok vedomosti odporkyne 2/ o účinkoch premlčania uznanie záväzku
odporkyňou 2/ nevyvoláva žiadne právne účinky.

K„Dohodeouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzku“súdďalejuvádza,ževnejniejeuvedená
výška splátky, ale iba splatnosť prvej splátky. Právny úkon dohody o uzavretí splátkového kalendára je
aj v tejto časti neplatný pre jeho neurčitosť. Nedá sa oddeliť splatnosti a výška splátky, takýto právny
úkon daný dohody je neplatný a nevykonateľný.

V prípadoch, keď splnenie dlhu je stanovené na presne určenú dobu, tak so zročnosťou dlhu je
spojený aj začiatok plynutia akejkoľvek dĺžky premlčacej doby, ustanovenej Občianskym zákonníkom,
či trojročnej alebo kratšej či dlhšej.. Súd skoršie v odôvodnení rozsudku uviedol s odkazom na § 563

OZ súvislosť medzi splatnosťou a časom splnenia záväzku - dlhu, ak nebol čas dohodnutý. Zo zistení,
popísaných v časti zdôvodnenia ohľadom ustanovenia § 563 OZ treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje
právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o splnenie dlhu a takáto právna skutočnosť v konaní zistená
nebola a nebola preukázaná v zmysle § 565 ani dohoda alebo existencia rozhodnutia, v ktorom by
bolo určené, že pri plnení v splátkach sa dáva možnosť veriteľovi žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky. Uznanie záväzku odporkyňou 2/ po pristúpení k dlhu je neplatné, za
neplatnú má súd aj dohodu o predĺžení všeobecnej trojročnej premlčacej doby, veriteľ mohol svoje právo
vykonať vtedy, keď mohol požiadať o splnenie dlhu a začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva
nasledujúcim dňom po vzniku právneho vzťahu, dohodnutého na dobu neurčitú, ktorá je tiež trojročná,
pretože uznanie dlhu odporkyňou 2/ pre neznalosť právnych účinkov vyvolávajúcich premlčanie je

právny úkon odporkyne neúčinný.

O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporkyni, ktorý mal vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa výslovne uviedla, že si náhradu trov
nežiada a taktiež jej žiadne trovy ani nevznikli.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo..

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).