Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200679
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej, členov

senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: HaRT, spol. s r.o., IČO: 31
648 568, so sídlom Hrnčiarska 12, Košice, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozef Vaško, Advokátska
kanceláriasosídlomSzakkayho1,Košice,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,
so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 21.05.2012 č. 1020503/1/532145-993415/2012/4897, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.05.2012, č.

1020503/1/532145-993415/2012/4897, ktorýmpodľa§48ods.5zákonač.511/1992Zb.osprávedanía
poplatkov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9800304/1338/2012/Pav zo dňa 06.02.2012,
ktorýmpodľa§44ods.6písm.b)bod1zákonač.511/1992Zb.vyrubilrozdieldanezpridanejhodnotyza
zdaňovacie obdobie december 2006 v sume 3.549,79 Eur daňovému subjektu HaRT spol. s r.o. zmenil
tak, že vyrubený rozdiel dane znižuje zo sumy 3.549,79 Eur na sumu 2.989,13 Eur.

Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že kontrolou predložených účtovných a
daňových dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt predal pozemky v katastrálnom území Č. na

základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi HaRT spol. s r.o. a Mgr. N. O., rod. S. dňa 31.10.2006. V zmysle
článku II bodu 1 uvedenej zmluvy predávajúci v zmluve predával a prevádzal svoje vlastníctvo v kat.
úz. v celosti k nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym úradom O., Správa katastra O. - E., Obec Č., na
LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 752 m2. V zmysle článku III, bodu 3 predmetnej
zmluvy bola cena stanovená dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim za 1 m2 pozemku bez DPH
750,- Sk a 19 % DPH 0,- Sk za kúpnu cenu bez DPH 564.000,- Sk a 19 % DPH 0,- Sk. V zmysle článku
V, bodu 6 predmetnej zmluvy táto nadobudla právnu účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia o vklade

vlastníctva Katastrálnym úradom O., Správa katastra O. - E. 06.12.2006.

Správca dane zistil, že na hraniciach predávaných pozemkov bola technická vybavenosť pozostávajúca:

a) voda,b) kanalizácia

c) plyn

d) elektrina tak, ako je to uvedené v článku I, bod 2 predmetnej zmluvy.

V článku V, bod 5 predmetnej zmluvy sa kupujúci zaviazal, že na svojom pozemku zrealizuje výstavbu
rodinného domu podľa vlastného výberu projektu a nebude na ňom vykonávať inú činnosť, ktorá je
neprípustná v obytnej zóne. Z predmetnej zmluvy je zrejme, že ide o odpredaj pozemkov za účelom
výstavby rodinných domov, pričom predávajúci predával pozemky s technickou vybavenosťou na
hraniciachpozemkov.KonateľspoločnostiIng.M.savyjadril,žepozemky,ktorékúpilbezDPHprojekčne
sa rozčlenili na chodníky a komunikácie, na ktorých mala byť realizovaná technická vybavenosť.

Kupujúci boli upozornení, že jednotlivé prípojky si musia realizovať na svoje vlastné náklady a riadiť sa
predpismi jednotlivých majiteľov sietí. Nahliadnutím do dokladov na obecnom úrade bolo zistené, že
28.05.2004 sa plénum obecného zastupiteľstva v Obci Č. uznieslo a schválilo územný plán Obce Č.
uznesením č. 4/2004/b. Nahliadnutím do územného plánu správca dane zistil, že preverované pozemky
nachádzajúce sa v lokalite Juhovýchod sú v územnom pláne obce zaznačené vnútri riešeného územia

a tiež vnútri hranice zastavaného územia. Za účelom preverenia zaradenia pozemkov v katastrálnom
území Č., lokalita Juhovýchod. Správca dane vykonal miestne zisťovanie na Krajskom stavebnom úrade
v Košiciach, o čom bola spísaná zápisnica. Zo zápisnice vyplýva, že Obec Č. schválila územný plán
obce uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004. V predmetnom územnom pláne obce bola riešená
aj lokalita Juhovýchod, ktorá riešila funkčne výstavbu rodinných domov. Táto lokalita v územnom

pláne obce nebola riešená ako územná rezerva, ale bola riešená v návrhu, to znamená na výstavbu,
ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo. Keďže sú jednotlivé pozemky územných plánov obce určené na
zastavenie, sú v zmysle Stavebného zákona stavebnými pozemkami. Krajský pozemkový úrad pred
schválením územného plánu udelil súhlas na budúce možné využitie pre nepoľnohospodárske účely
zo dňa 02.03.2004. Obvodné pozemkové úrady už dali súhlas na vyňatie poľnohospodárskej pôdy na

účel výstavby rodinných domov pri jednotlivých parcelách, na základe ktorých boli vydané stavebné
povolenia na jednotlivé rozparcelované pozemky.

Na základe uvedených skutočnosti správca dane vyvodil záver, že aj pozemok, ktorý je v katastri
nehnuteľnosti vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce, resp. zóny určenej na zastavanie, je
podľa Stavebného zákona stavebným pozemkom a teda je stavebným pozemkom aj pre účely zákona

č. 222/2004 Z. z., preto daňový subjekt porušil ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. podľa
ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Daňový subjekt porušil uvedené ustanovenie zákona

tým, že nevyčíslil daň k cene pozemku. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci predal pozemok v
katastrálnomúzemíČ.naLVč.XXXXparc.č.XXXX/XX-ornápôdaovýmere752m2zasumu564.000,-
Sk, z ktorej bol povinný odviesť 19 % DPH vo výške 107.160,- Sk.

K námietkam daňového subjektu uvedeným v odvolaní uviedol, že správca dane dôkazy predložené
daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov,

pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutočného stavu
veci. Preto hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Pritom poukázal na vykonané a predložené
dôkazy zistené samotným správcom dane.

K námietke daňového subjektu, že správca dane nebral do úvahy, ani sa právne relevantne nevyjadril

k skutočnostiam, ktoré uviedol vo svojich vyjadreniach, v ktorých poukázal, že predmetný pozemok
predával ako ornú pôdu uviedol, že daňovému subjektu bol 05.01.2012 doručený Protokol o výsledku
zistenia z daňovej kontroly č. 695/321/115136/2011/TOM. Písomné vyjadrenie k Protokolu v zmysle
§ 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. bolo doručené správcovi dane 16.01.2012, teda v zákonom
stanovenej lehote a správca dane vypracoval Dodatok k Protokolu o výsledku zistenia z daňovej

kontroly č. 695/321/115136/2011/TOM z 09.12.2011, v ktorom sa vyjadril k skutočnostiam uvádzaným vpísomnom vyjadrení daňového subjektu. Dňa 24.01.2012 splnomocnený zástupca daňového subjektu
podal doplňujúce stanovisko k písomnému vyjadreniu spoločnosti HaRT spol. s r.o. k Protokolu, ktoré
bolopodanépolehoteuvedenejv§15ods.10zákonač.511/1992Zb.,apretosaktomutodoplňujúcemu

vyjadreniu nevyjadroval, čím nepostupoval v rozpore so zákonom.

K námietke, že správca dane vychádzal len z nezáväznej informácie krajského stavebného úradu, že
pozemok je súčasťou územia určeného v budúcnosti ako plošná rezerva pre výstavbu rodinných domov
uviedol, že krajský stavebný úrad vykonáva štátnu správu v územnom obvode kraja na úseku:

a) územného plánovania,

b) Stavebného poriadku,

c) úseku bývania,

preto jeho vyjadrenie nie je len nezáväzná informácia. Krajský stavebný úrad uviedol, že predmetná
lokalita Juhovýchod bola riešená funkčne na výstavbu rodinných domov. Predmetná lokalita v územnom
pláne obce schválenom v roku 2004 nebola riešená ako územná rezerva, ale bola riešená v návrhu, to
znamená na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo. Predmetná lokalita bola riešená územným

plánom obce na zastavanie tak, ako to bolo schválené územným plánom obce, uznesením č. 4/2004/b
zo dňa 28.05.2004 a v zmysle § 43h ods. 1 Stavebného zákona „stavebným pozemkom sa rozumie časť
územia určená územným plánom obce, alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím
na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou“. Z toho je zrejmé, že predmetný pozemok je stavebným
pozemkom aj pre účely zákona č. 222/2004 Z. z., aj keď pozemok v katastri nehnuteľnosti je vedený

ako orná pôda, ale územným plánom obce je určený na zastavanie, je teda podľa stavebného zákona
stavebným pozemkom a tým aj stavebným pozemkom pre účely zákona č. 222/2004 Z. z..

K námietke daňového subjektu, že ním tvrdené skutočnosti majú oporu v rozsudku NS SR č.
5Sžf/47/2011 z 24.11.2011 uviedol, že tento rozsudok vychádzal z iných skutkových okolnosti, pričom
zistené skutkové okolnosti v danom prípade sú odlišné, lebo územný plán obce rieši sporné pozemky

ako pozemky určené na výstavbu rodinných domov. Vyjadrenie obce, ako aj vyjadrenie kompetentného
úradu túto skutočnosti len potvrdzujú. Napokon vedomosť o tom, že išlo o pozemky určené na výstavbu
rodinných domov potvrdil daňový subjekt v kúpnej zmluve a to v článku V, bod 5, kde sa kupujúci
zaväzuje, že na svojom pozemku zrealizuje výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu projektu
a nebude vykonávať na ňom inú činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne.

Odvolací orgán opravil chybu týkajúcu sa nesprávne vyrubenej výšky dane, a preto zmenil vyrubenú
výšku dane, ktorú správca dane vypočítal z ceny uvedenej v kúpnej zmluve a to zo sumy 107.160,- Sk
na sumu 90.050,42 Sk pri prepočte Sk na Eur podľa kurzu a so zaokrúhlením rozdiel dane vyčíslený
správcom dane sa týmto znížil o 560,66 Eur zo sumy 3.549,79 Eur na 2.989,13 Eur.

V samotnej žalobe žalobca uviedol rovnaké dôvody aké uviedol aj v odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu správneho orgánu (správcu dane). Naďalej tvrdí, že podľa jeho názoru predmetný pozemok
nebol v čase predaja, resp. v čase povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti stavebným pozemkom,
nešlo o pozemok zastavaný stavbou, nebolo naň vydané právoplatné územné rozhodnutie na jeho
zastavanie v relevantnom čase, nebol vypracovaný a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by
daný pozemok riešil. Územný plán Obce Č. dané územie kvalifikuje ako plošnú rezervu bez uvedenia

konkrétnych pozemkov a predmetný pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Z dikcie
§ 43h Stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebným pozemkom môže byť iba časť územia
s konkrétnym parcelným číslom a táto časť územia musí byť uvedená v platnej a schválenej územno-
plánovacej dokumentácii príslušnej obce, resp. zóny. Ďalej uviedol, že územno-plánovacie informácie,
ktoré boli podané prvostupňovému správnemu orgánu (správcovi dane) mali iba informatívny charakter

a nie záväzný. Má za to, že predmetný pozemok nie je stavebným pozemkom, jeho predaj v zmysle § 38ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty má byť oslobodený od tejto dane. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania titulom právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že správca dane jednoznačne

preukázal, že predmetný pozemok bol už v čase predaja stavebným pozemkom. Na strane 8 územného
plánu obce v časti priestorové usporiadanie nových lokalít bývania je lokalita Juhovýchod jednoznačne
označená ako lokalita na umiestnenie bytových jednotiek. V tabuľkovej časti je uvedené, že maximálny
počet bytových jednotiek v danej lokalite má byť 140. Z uvedeného územného plánu je jednoznačné,
že lokalita Juhovýchod nebola označená ako rezerva, čo tvrdil starosta obce, ale bola v územnom

pláne riadne schválená ako lokalita na výstavbu rodinných domov. Tomuto záveru zodpovedá aj
zistenie správcu dane na Krajskom stavebnom úrade zo dňa 19.12.2011, ktorý potvrdil, že Obec
Č. schválila územný plán obce uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004. V územnom pláne obce
lokalita Juhovýchod riešila funkčne výstavbu rodinných domov. Lokalita Juhovýchod nebola riešená ako
územná rezerva ale bola riešená v návrhu, teda na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo.
Z toho vyplýva, že sú jednotlivé pozemky územným plánom obce určené na zastavanie, sú v zmysle

stavebného zákona stavebnými pozemkami. Poukázal aj na súhlas krajského pozemkového úradu
pred schválením územného plánu na budúce možné využitie pre nepoľnohospodárske účely. Obvodné
pozemkové úrady dali súhlas na vyňatie poľnohospodárskej pôdy na účel výstavby rodinných domov pri
jednotlivých parcelách, na základe ktorých boli vydané stavebné povolenia na jednotlivé rozparcelované
pozemky. Obec na požiadanie predložila stavebné povolenia na predmetné pozemky, aj keď neúplné.

V stavebnom povolení na iný pozemok nachádzajúci sa v predmetnej lokalite sa uvádza:

„Nakoľko Obec Č. má spracovanú a schválenú územno-plánovaciu dokumentáciu uznesením č. 4/2004/
b zo dňa 28.05.2004, tunajší stavebný úrad spojil podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona konanie o
umiestnení stavby so stavebným konaním.“ Preto možno predpokladať, že aj v stavebnom povolení
vzťahujúcom sa na pozemok, ktorý je predmetom tejto žaloby sa táto formulácia nachádza. Aj zo

samotného obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetný pozemok bol už v čase predaja stavebným
pozemkom. V zmysle § 12 ods. 4 písm. a) vyhlášky č. 55/2001 Z. z. riešenie územného plánu obce
obsahuje vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis. Územný plán Obce Č. vymedzené
územie obsahuje aj s jeho grafickým opisom. V zmysle citovanej vyhlášky územný plán obce nemusí
obsahovať konkrétne označenie pozemkov aj s parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by

mohol obsahovať len územný plán zóny, Obec Č.Ň. ho však nevypracovala a v stavebnom povolení
sa odvoláva na územný plán obce. Pozemok zapísaný na LV č. XXXX teda bol stavebným pozemkom
aj v čase jeho predaja, t. j. v roku 2007 a to aj napriek tomu, že v katastri nehnuteľnosti bol zapísaný
ako orná pôda. Z hľadiska Stavebného zákona je to stavebný pozemok a je stavebným pozemkom aj
pre účely zákona č. 222/2004 Z. z., preto žaloba porušil § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže

nevyčíslil daň k cene pozemku. Za nepravdivé považuje tvrdenie žalobcu, že územný plán obce dané
územie kvalifikuje ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov. Územný plán obce takúto
kvalifikáciu neobsahuje a krajský stavebný úrad potvrdil, že lokalita Juhovýchod bola riešená v návrhu,
to znamená na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo. K rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžf 47/2011,
na ktorý sa žalobca odvoláva uviedol, že v prípade žalobcu boli skutkové zistenia a dôkazy odlišné

ako v prípade predmetného rozsudku. Územný plán zóny, ktorý by územný plán obce konkretizoval
obec nevypracovala ani ku dňu prevodu pozemkov, ani následne. Vo vydaných stavebných povoleniach
sa obec odvoláva len na územný plán obce, preto je rozhodujúca celková koncepcia funkčného a
prevádzkového usporiadania obce daná tak, ako je uvedená v územnom pláne obce.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.) bez

nariadeniapojednávaniazasplneniapodmienokstnovenýchv§250fods.2O.s.p.preskúmalnapadnuté
rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom
administratívneho spisu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

Z predložených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu

s Mgr. N. O., rod. S. ako kupujúcou dňa 31.10.2006, ktorou odpredal pozemok zapísaný na LV č.
XXXX parc. č. XXXX/. o výmere 752 m2 k. ú. Č. za kúpnu cenu 564.000,- Sk a 19 % DPH 0,- Sk.Podľa čl. I, bod 2 a čl. II bod 2 predávajúci prehlásil, že na hranici pozemku je technická vybavenosť
pozostávajúca z vody, kanalizácie, plynu a elektriny, bez prípojok, pričom sa predávajúci zaviazal, že
v lehote najneskôr do 1 mesiaca odo dňa podpisu zmluvy určí bod napojenia na hranici pozemku pre

technickú vybavenosť uvedenú v čl. I bod 2 zmluvy. Podľa čl. IV, bod 3 kupujúci zobral na vedomie, že
objekty infraštruktúry mimo jeho pozemku - zelené plochy, chodníky, energetické rozvody a prístupové
komunikácie sa zrealizujú pre celý obytný subor. Podľa čl. V bod 5 zmluvy sa kupujúci zaviazal, že na
svojom pozemku zrealizuje výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu projektu a nebude na ňom
vykonávať inú činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne. V sprievodnej správe k územnému plánu

Obce Č. pri návrhu urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania vo vzťahu k bývaniu sa uvádza,
žezónubývaniavrodinnýchdomochúzemnýplánnavrhujerozvíjaťprednostneprelúkachvzastavanom
územní obce. Mimo zastavané územie obce rozširovať obytnú zónu Východným smerom a v Západnej
časti obce Severne od cintorína a Východne od železničnej stanice, teda po obvode bývalého štrkoviska
medzi cintorínom a železnicou a v lokalitách Sever a Juh. V časti priestorové usporiadanie nových lokalít
bývania je pre každú lokalitu stanovený maximálny počet bytových jednotiek, maximálna podlažnosť,

veľkosť pozemkov a ďalšie parametre. Pri lokalite Juhovýchod je stanovený maximálny počet bytových
jednotiek 140. Iba pri lokalite Sever je uvedené, že ide o rezervné plochy pre bývanie a výstavba bude
podmienená znížením hlučnosti od výrobnej linky Betox preukázanej spracovaním novej hlukovej štúdie
pred spracovaním územného plánu zóny.

Obec Č. uznesením č. 4/2004/b z 28.05.2004 schválila územný plán obce a uznesením z toho istého

dňa č. 4/2004/c sa uzniesla na záväznej časti územného plánu obce. Záväzná časť územného plánu
Obce Č. bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením obce č. 9/2004 z 29.05.2004.

Podľa záväznej časti územného plánu Obce Č. v časti zásady a regulatívy priestorového usporiadania
a funkčného využívania územia je v bode I určené zabezpečiť plochy na funkciu bývania v lokalitách
Severovýchod, Juhovýchod pri OP Betox pre lokalitu hutných stavieb pri železničnej stanici pri krížiku a

oproti ČsPHL. V časti 9 záväznej časti územného plánu obce je v navrhovanej lokalite rodinných domov
Juhovýchod v bode 9.1.17 a 18. stanovená plocha pre transformovňu a pre miestne komunikácie pri
lokalite rodinných domov Juhovýchod (ide o verejnoprospešné stavby uvedené v časti 11.17. a 11.18.).

Podľa grafickej časti územného plánu Obce Č. - komplexný výkres priestorového usporiadania a
funkčného využitia územia pre lokalitu Juhovýchod sú určené tieto funkčné a priestorové regulatívy:

vidiecka obytná zástavba, nízkopodlažná, štruktúra zástavby otvorená, doporučená minimálna a
maximálna podlažnosť - jedno až dve podlažia a smerná zastavanosť pozemkov - 0,2.

Starosta Obce Č. písomným podaním z 21.05.2011 správcovi dane oznámil, že v územnom pláne Obce
Č. bola schválená aj územná rezerva pre výstavbu I.BV Juhovýchod, následne na to spracoval investor
zastavaciu štúdiu predmetnej lokality, vrátane projektovej dokumentácie inžinierskych sietí, pričom v

čase schvaľovania územného plánu Obce Č. boli pozemky vedené v predmetnej lokalite ako orná pôda.

Zo zápisnice miestneho zisťovania na krajskom stavebnom úrade zo dňa 19.12.2011 vyplýva, že Obec
Č. schválila územný plán obce uznesením č. 4/2004/b z 28.05.2004. V predmetnom územnom pláne
obce bola riešená aj lokalita Juhovýchod, ktorá riešila funkčne výstavbu rodinných domov. Táto lokalita
v územnom pláne obce schválená v roku 2004 nebola riešená ako územná rezerva, ale bola riešená v

návrhu, to znamená na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.
z.“) v znení neskorších zmien daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti ako užívania, ak je tento deň skorší ako

deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti.Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti
vrátanedodaniastavebnéhopozemku(podčiaroupoznámkač.19),naktoromstavbastojí,akjedodanie
uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, alebo jej časti na základe ktorej bolo povolené

užívanie stavby, alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo
jej časti.

Poznámka č. 19 pod uvedeným ustanovením odkazuje na § 43h zákon č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon
v znení neskorších predpisov.

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku (§ 38 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z. z.).

Podľa § 43h ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená
územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a
pozemok zastavaný stavbou. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, alebo lesného pôdneho fondu možno v územnom pláne obce, alebo v územnom pláne zóny určiť
za stavebný pozemok ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho

fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Podľa § 12 ods. 1, 4 písm. a), f) g) vyhl. č. 55/2011 Z. z. o územno-plánovacích podkladoch a územno-
plánovacej dokumentácie, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť;
obsahuje smernú časť a záväznú časť. Riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného
územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľnosti) a jeho

grafický opis, návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä
obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia
vrátane určenia prípustného obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využitia a návrh riešenia
bývania občianskej vybavenosti so sociálnou infraštruktúrou výroby a rekreácie.

Obsah záväznej časti územného plánu obce je vymedzený v § 12 ods. 6 uvedenej vyhlášky a grafická

časť územného plánu obce je vymedzená v § 12 ods. 7 uvedenej vyhlášky.

Úlohou súdu v tomto konaní je posúdiť sporné tvrdenie účastníkov konania, či pozemok zapísaný na
LV č. XXXX parc. č.XXXX/XX - orná pôda o výmere 752 m2 k. ú. Č. a ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 31.10.2006 bol v čase vzniku daňovej povinnosti vyplývajúcej z § 19 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z. stavebným pozemkom v zmysle § 38 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a teda, či

podliehal resp. nepodliehal oslobodeniu od dane z pridanej hodnoty.

Z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane v rámci daňovej kontroly nesporne vyplýva
záver, že predmetný pozemok možno kvalifikovať ako stavebný pozemok v zmysle § 43h ods. 1 zákona
č. 50/1976 Zb.. Pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy sa nachádzal v lokalite Juhovýchod
územného plánu Obce Č. schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva v Č. dňa 28.05.2004

č. 4/2004/b a č. 4/2004/c (schválenie záväznej časti územného plánu obce). Predmetná lokalita
JuhovýchodsanachádzavnútririešeniaúzemiaObceČ.avzmyslegrafickejčastiúzemnéhoplánuobce
- komplexného výkresu priestorového usporiadania funkčného využívania záväznej časti územného
plánu obce, ako aj sprievodnej správy k územnému plánu Obce Č. je určená na nízkopodlažnu
bytovú zástavbu rodinných domov. Všetky pozemky, teda aj predmetný pozemok bol územným plánom

obce určený na zastavanie, a preto spĺňali podmienky zákonnej definície stavebného pozemku podľa
citovaného § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.. Podľa § 38 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. prevod
stavebného pozemku nie je oslobodený od dane z pridanej hodnoty v dôsledku čoho žalobcovi vznikla
daňová povinnosť v zmysle citovaného § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z..

Skutočnosť, že pozemok uvedený v kúpnej zmluve z 31.10.2006 bol v katastri nehnuteľnosti evidovaný

ako orná pôda pre posúdenie vzniku daňovej povinnosti žalobcu nemá právny význam, lebo ustanovenie§ 19 ods. 1 a § 38 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. viažu vznik daňovej povinnosti pri prevode
nehnuteľnosti na charakter prevádzaného pozemku v zmysle § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a
nie na druhové členenie pozemkov v zmysle § 9 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon). Taktiež nemá právny význam
ani skutočnosť, že na predmetnú lokalitu Juhovýchod nebol spracovaný územný plán zóny, ktorý by
riešil predmetný pozemok, pretože pre definovanie predmetného pozemku ako stavebného pozemku už
postačovala sama skutočnosť, že tento bol určený na zastavanie územným plánom obce.

Námietka žalobcu podľa ktorého z § 43h zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že stavebným pozemkom

môže byť iba časť územia obce konkretizovaná v územnom pláne obce, alebo v územnom pláne zóny
parcelným číslom, podľa názoru súdu nie je dôvodná. Totiž toto tvrdenie žalobcu nezodpovedá textu
citovaného paragrafu 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a ani ustanoveniu § 12 vyhlášky č. 55/2001
Z. z.. Žalobca na podporu svojich tvrdení uvedených v žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 5 Sžf 47/2011 z 24.11.2011 bez toho, aby konkretizoval aké skutkové a právne
záveryvyplývajúceztohtorozsudkusvedčiavprospechjehotvrdení.Úlohousúduvsprávnomsúdnictve

nie je, aby iba zo samotného odkazu na rozsudok súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu
v záujme úspešnosti žaloby. Súdny prieskum správnym rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade,
ktorá vyplýva z § 249 ods. 2 O.s.p., a preto súd nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody žaloby.
Krajskýsúdvšakpoznamenáva,ževuvedenomrozsudkuNajvyššísúdSlovenskejrepublikykonštatoval
nedostatočne zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistenie, či sporný pozemok predstavuje časť územia

určeného územným plánom obce na zastavanie. V tejto veci však správca dane vykonal dostatočné
dokazovanie za účelom preukázania, či sporný pozemok má charakter stavebného pozemku v zmysle
§ 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb..

Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v
rozsahu žaloby súd dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, ako aj postup

správnych orgánov bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v podanej žalobe žiadal v zmysle § 250c O.s.p. odložiť vykonateľnosť preskúmavaného
rozhodnutia a krajský súd dňa 28.01.2013 písomne upovedomil žalobcu, že jeho žiadosti o odklad
vykonateľnosti nevyhovuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, pretože v konaní úspešný nebol,

nepriznal právo na ich náhradu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie

musí byť písomné a v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.