Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/229/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111211014
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111211014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu

JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľky: M. C., rod. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E. I. XXX/XX, XXX XX G., zast. Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so
sídlom Farská 34, 949 01 Nitra, proti odporcom: 1. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., G.. A. XX,
zast. Aequitas, s. r. o. so sídlom Banská Bystrica, Na Troskách 26, 2. mal. G. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, o určenie otcovstva a úpravu práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 7. júna 2012, č. k. 25C/87/2011-321, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej
povinnosti m e n í tak, že odporca v 1.rade je povinný prispievať na výživu mal. G. C., nar. XX. XX.
XXXX sumou 150 eur mesačne, počnúc dňom 29. 03. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky.

V časti zročného výživného a náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u
j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že P. C., nar. XX. XX. XXXX je otcom mal. G. C., nar.
XX. XX. XXXX z matky M. C., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX. Maloletú G. zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcovi v 1. rade uložil povinnosť

prispievať na jej výživu sumou 120 eur mesačne od 29. 03. 2011 vždy do 15. dňa mesiaca vopred k
rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 29. 03. 2011
do 30. 06. 2012 v sume 1.811,61 eura uložil odporcovi v 1. rade zaplatiť k rukám navrhovateľky do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Nitra trovy štátu v sume 304,44 eura do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľke vrátil
preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 150 eur po právoplatnosti rozhodnutia. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil

poukazom na ustanovenie § 25 ods. 1, § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 3, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1, § 84, § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 160 ods. 1, 2 OSP a zistený skutkový stav. Za
preukázané výsluchom navrhovateľky a odporcu, ako aj znaleckým dokazovaním znalkyňou RNDr. I. O.
považoval, že odporca v 1. rade je otcom maloletej G. C., nar. XX. XX. XXXX, keď odporca v 1. rade
svojeotcovstvokmaloletejajuznal.Dieťazverildoosobnejstarostlivostimatky,ktorásaoňodnarodenia
riadnestará,vjejvýchovenebolizistenéžiadnenedostatkyavýživnéurčilpodľazárobkovýchschopností
a možností oboch rodičov a oprávnených potrieb dieťaťa. Pri určení výživného prihliadol tiež na to, že

navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére N., na ktorú jej otec platí výživné vo
výške150euranato,ženavrhovateľabolanamaterskejdovolenkedo14.06.2011apoberalamaterskúvovýške645,20euraaponástupedozamestnaniajejčistýmesačnýpríjempredstavovalsumu1.105,82
eura. Na strane otca dieťaťa zistil, že tento je živnostník, ktorý mal v roku 2010 čistý mesačný príjem
394,85 eura, v roku 2011 príjem 351,75 eura, za pomoc svojmu otcovi so správou počítačovej siete

možnosť sa stravovať v jeho reštaurácii a za činnosť prokuristu v spoločnosti Mobile Garantie SK s.
r. o. možnosť bezplatne užívať telefón. Za nepreukázané považoval tvrdenia navrhovateľky o vyšších
príjmoch odporcu s poukazom na luxusný spôsob jeho života a zahraničné cesty, poukazujúc na to,
že išlo o návštevy príbuzných a známych odporcu na základe ich pozvania. Rovnako súd nezistil, že
by odporca v 1. rade vlastnil hnuteľné, resp. nehnuteľné veci vyššej hodnoty a byt, ktorý vlastní má

darom od otca. U odporcu v 1. rade súd zistil dlh zdravotnej poisťovni V. vo výške 1.585,91 eura a
v Sociálnej poisťovni dlh 8.207,88 eura. Na podklade týchto zistení dospel súd k záveru, že výživné
vo výške 120 eur je primerané potrebám dieťaťa, finančnému zázemiu navrhovateľky a preukázaným
možnostiam a schopnostiam odporcu v 1. rade. V závere len dodal, že v prípade určenia výživného
súd nemôže rozhodnúť o vyššom výživnom, ako by ho teoreticky navrhovala osoba, ktorá má výživné
platiť, ak preukázateľne jej finančné možnosti platbu takéhoto výživného neumožňujú. Výšku zročného

výživného určil súčtom jednotlivých súm mesačne určeného výživného s poukazom na to, že odporca
v 1. rade doteraz na výživné nezaplatil žiadnu sumu. O úprave styku súd nerozhodol, poukazujúc na
to, že účastníci styk otca s dieťaťom upraviť nežiadali. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 OSP
a o trovách konania podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, keďže navrhovateľka, ako aj odporca v 1. rade boli pomerne rovnako úspešní.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa určenia výšky výživného odporcu v 1. rade voči maloletej G.,
ako aj v časti zročného výživného, podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa ním
ich zmeny tak, že odporca v 1. rade bude zaviazaný platiť výživné na mal. G. vo výške 200 eur mesačne,
z ktorej sumy bude povinný zasielať sumu 150 eur vždy do 15. dňa mesiaca vopred k jej rukám a sumu
50 eur v tej istej lehote na účet maloletej dcéry, alternatívne, aby určil povinnosť odporcu v 1. rade platiť

výživné na mal. G. vo výške 150 eur mesačne, príp. aby v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2
OSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že sa pri svojom
rozhodovaní dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predkladanými
z jej strany o životnej úrovni a štandarde odporcu v 1. rade, striktne prihliadal na vyjadrenia a listinné
dôkazy predložené odporcom v 1. rade o jeho príjmoch, povrchne sa zaoberal výpismi z Obchodného

registra zo Švajčiarska preukazujúcimi to, že odporca v 1. rade je jediným spoločníkom (100%-ným
akcionárom) v spoločnosti majúcej sídlo v meste Zug, kde žil približne 20 rokov a uspokojil sa s tvrdením
odporcu o tom, že spoločnosť nevykonáva svoju činnosť dva roky a nemá z nej žiadne príjmy. Uviedla,
že pri určení výživného je v praxi súdov bežné, že ako relevantné podklady na preukázanie príjmov v
prípade samostatne zárobkovo činných fyzických osôb slúžia daňové priznania za príslušné obdobia,

pričom v drvivej väčšine prípadov je výška základu dane takmer minimálna, pretože tieto osoby sa
snažia časť svojho zisku prijímať bez evidencie v príjmových pokladničných dokladoch. Uviedla, že v
súvislosti s účasťou odporcu v 1. rade v rôznych obchodných spoločnostiach v USA a Švajčiarsku je
absolútne logicky neprijateľné jeho vysvetľovanie financovania ciest do USA, príp. iných krajín a taktiež
pravidelných ciest do Švajčiarska, keď cena spiatočnej letenky do Miami sa pohybuje okolo 950 eur a

je preto otázne, ako si dokáže odporca v 1. rade hradiť z ním deklarovaného príjmu takéto drahé cesty.
Zdôraznila, že niekoľko dní po pojednávaní jej matka odporcu v 1. rade telefonicky oznámila, že 12. 06.
2012 odletel odporca spolu so svojou budúcou manželkou na Floridu a je preto na zváženie, či dosahuje
odporca len také príjmy ako deklaroval a ako teda dokáže z toho príjmu 400 eur hradiť náklady spojené
s bývaním, stravovaním a denným používaním auta, a keď naviac v súčasnej dobe vedie vo svojom

byte spoločnú domácnosť s istou ženou a jej dvoma deťmi. Poukázala na to, že po celý čas ich vzťahu
odporca v 1. rade vzbudzoval dojem, že pre neho nie je problémom viesť životný štýl, v rámci ktorého
často chodievali po výletoch aj mimo Slovenska a stravovali sa v reštauráciách, pričom na výlety chodila
aj jej dcéra N.. Jeho správanie nenasvedčovalo tomu, že má na všetky tieto výdavky príjem len 400 eur,
a preto voči mal. G. nepokladá za spravodlivé, aby odporca viedol životný štýl zahrňujúci starostlivosť

o nie vlastné deti a s tým spojené rôzne aktivity a výlety, absolvoval rôzne zahraničné cesty, väčšinou
súkromné a odmietal vynaložiť na vlastnú dcéru výživné vo výške adekvátnej jeho pomerom. V závere
ešte uviedla, že medzi odôvodnené potreby okrem pravidelných mesačných výdavkov patria aj náhodné
výdavky ako napr. súvisiace s liečbou, pobytom v zdravotníckych zariadeniach, lyžiarsky výcvik, škola
v prírode, na ktoré výdavky súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom nereflektovalo a dokonca ani na

náklady, ktoré vynaložila v súvislosti s pôrodom a zaobstaraním výbavičky pre mal. G. a výšku ktorých
uviedla vo vyjadrení zo dňa 13. 01. 2012. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd pri svojomrozhodovaní zohľadnil aj tieto skutočnosti, t. j. náklady spojené so zaobstaraním potrieb pre mal. G. a
nielen tie, ktoré boli vynaložené na zakúpenie rôznych potrieb kojenca pri jej narodení, ale aj tie, ktoré
vznikli v období od narodenia k dnešnému dňu, ako aj jej náklady na chod domácnosti a osobné náklady

a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. N. C.. Za nelogické považovala rozhodnutie prvostupňového
súdu o výške výživného, poukazujúc na návrh odporcu v 1. rade prezentovaný v priebehu posledného
pojednávania, že je ochotný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne s tým, že by 120 eur platil k jej
rukám a 30 eur poukazoval na sporenie. Mala za to, že suma 150 eur mesačne by viac zodpovedala
odôvodneným potrebám mal. G., životnej úrovni odporcu, ako aj skutočnosti, že je pracujúca matka

dvoch detí, platí hypotéku na byt a sama hradí všetky náklady týkajúce sa bývania, starostlivosti o
domácnosť a dve maloleté deti, pričom na to, aby mohla mať dostatočný príjem a mohla zabezpečovať
všetky potreby svojich detí predčasne ukončila rodičovskú dovolenku a mal. G. denne zveruje do
starostlivosti opatrovateľky, ktorej tiež musí platiť.

Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Za špekulatívne a ničím nepotvrdené označil tvrdenia navrhovateľky o tom,

že v praxi je bežné, že samostatne zárobkovo činné osoby nepriznávajú svoj príjem a za absolútne
nepravdivé označil jej tvrdenia o tom, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa cestoval na Floridu. Uviedol,
že v návrhu si navrhovateľka neuplatnila úhradu nákladov na zadováženie potrieb dieťaťa pri narodení a
toto uviedla len ako argumentáciu k výške výživného a takým spôsobom sa k nim aj vyjadrovali. Vyslovil
názor, že výška výdavkov vynaložených navrhovateľkou svedčí skôr o jej majetkovej situácii, keď podľa

jeho názoru bolo možné potrebné veci zabezpečiť aj výrazne lacnejšie. Mal za to, že ak navrhovateľka
odmietla uzavrieť dohodu o výške výživného, súd mohol pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzať
len z dôkazov predložených v konaní, na ktorú skutočnosť bola navrhovateľka aj upozornená. Zastal
názor, že prvostupňový súd sa dostatočne zaoberal dôkazmi predloženými v konaní a skúmal aj z
vlastnej iniciatívy niektoré otázky a vykonával aj dokazovanie zaoberajúce sa tvrdeniami navrhovateľky,

ktoré boli často len špekuláciami. Uviedol, že zahraničné cesty, na ktoré navrhovateľka poukazuje sa
uskutočnili v minulosti a navrhovateľka sa len snaží navodiť nepravdivý dojem o tom, že tieto dodnes
pokračujú a tým vykresľuje jeho majetkové pomery účelovým spôsobom.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 písm. a/ OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že súd prvého stupňa v napadnutej časti
správne zistil skutkový stav veci, ale rozhodol vo veci vecne nesprávne, a preto odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výšky vyživovacej povinnosti odporcu v 1.

rade podľa § 220 OSP zmenil tak, že odporcovi v 1. rade uložil povinnosť prispievať na výživu mal. G.
C., nar. XX. XX. XXXX sumou 150 eur mesačne, počnúc dňom 29. 03. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky a v časti zročného výživného a náhrady trov konania napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Právna úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom v zmysle ust. §
36 ods. l Zákona o rodine sa týka prípadov, keď rodičia spolu nežijú, napr. rodičia neuzavreli manželstvo

a nemajú spoločnú domácnosť, alebo rodičia - manželia, ktorí žijú oddelene, aj keď sa nerozviedli. To
znamená, že ustanovenie § 36 ods. l sa týka prípadov, keď rodičia spolu nežijú bez zreteľa na to, či sú
alebo nie sú manželia. Ak rodičia spolu žijú a jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu, súd postupuje podľa ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine.Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov (ods. 2).

Podľa odseku 4 tohto zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia
neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritéria na určenie rozsahu

vyživovacej povinnosti, t. j. podľa schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov, s
prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, sú v podstate totožné s doterajšou právnou
úpravou. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby
dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane.
Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z

hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom
regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a podobne.

Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky výživného a s tým
súvisiacej aj výšky zročného výživného vecne správne. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne

preukázané, že otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej G. C., nar. XX. XX. XXXX, o ktorú sa od
jej narodenia výlučne osobne stará len matka, ktorá má však ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej
N. C. pochádzajúcej z jej manželstva. Aj keď zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov maloletej
G. prvostupňový súd zistil správne a vykonal aj dostatočné dokazovanie, na ktoré odvolací súd len
ako na správne a úplné poukazuje, bolo treba pri určení výšky výživného prihliadnuť aj na vyjadrenie

otca dieťaťa na pojednávaní dňa 07. 06. 2012, ktorý uviedol, že je ochotný prispievať na maloletú
sumou 150 eur mesačne, s ktorou sumou vyslovil na tomto pojednávaní súhlas aj kolízny opatrovník
a aj matka dieťaťa, respektíve jej právny zástupca. Odvolací súd nemôže súhlasiť s právnym názorom
súdu prvého stupňa o tom, že ak sa rodičia nedohodli, pri určení výživného súd môže vychádzať len z
preukázateľných možností povinnej osoby. Jedným z dôkazných prostriedkov je v zmysle § 125

a nasl. OSP aj výsluch účastníkov a ak odporca v 1. rade (otec maloletého dieťaťa) súhlasil s platením
výživného na maloletú G. vo výške 150 eur mesačne, neexistuje dôvod, pre ktorý by výška výživného na
maloleté dieťa nemala byť určená touto sumou. S poukazom na vyjadrenie otca, že je ochotný (a zrejme
aj schopný) platiť výživné na maloletú G. vo výške 150 eur mesačne, odvolací súd podľa § 220 OSP
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu

v1.rade,zmenilaodporcoviv1.radeuložilpovinnosťprispievaťnavýživumal.G.C.,nar.XX.XX.XXXX
sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom narodenia dieťaťa, t.j. dňom XX. XX. XXXX, ktoré výživné je
povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Odvolací súd len na doplnenie uvádza, že pri určovaní výšky výživného je obligatórnym zákonným
hľadiskom osobný výkon starostlivosti o dieťa jedným z rodičov. Je to určitá hodnota, ktorá sa pri

určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o
dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, prípadne zdravotného stavu
dieťaťa, no najvýznamnejší podiel predstavuje pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť
najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne
vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. V tomto prípade sa o dieťa

výlučne stará len matka, otec o dieťa záujem neprejavuje a ani sa do rozhodnutia súdu prvého stupňa
finančne nepodieľal na starostlivosti o maloletú G.. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné pri rozhodovaní
o výške výživného prihliadnuť aj na tieto skutočnosti.

Pretože odvolací súd v čase rozhodovania (14. 03. 2013) nemal dôkazy o tom, či odporca v 1. rade na
výživu maloletej G. prispel nejakou sumou, bolo potrebné rozsudok v časti zročného výživného podľa

§ 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaníprvostupňový súd doplní dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípadne listinnými dôkazmi a po
takto doplnenom dokazovaní opätovne rozhodne o zročnom výživnom na maloletú G. C. od 29. 03. 2011
až do rozhodnutia súdu prvého stupňa a tiež o trovách celého konania vrátane odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.