Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/96/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310215301
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1310215301.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. ul. č. XX,

T., zast. JUDr. Jozefom Holičom, advokátom so sídlom Lužická ulica č. 7 Bratislava, proti odporcovi:
Železnice Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501, so sídlom Klementova 8, Bratislava, o zaplatenie
2.510,83 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti o náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2009 do 02.08.2009
z a m i e t a .

Súd konanie v časti o náhradu mzdy za obdobie od 18.03.2009 do 30.06.2009

z a s t a v u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 152 Eur, do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom vo veci samej, podaným na tunajšom súde 22.12.2010 sa navrhovateľ domáhal aby súd vydal
platobný rozkaz, ktorým uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 2.510,83 EUR, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 248,25 EUR od 12.4.2009 do 11.5. 2009, zo sumy 794,39 EUR
od 12.5.2009 do 11.6.2009, zo sumy 1.340,53 EUR od 12.6.2009 do 11.7.2009, zo sumy 1.886,67 EUR

od 12.7.2009 do 11.8.2009, zo sumy 2.432,81 EUR od 12.8.2009 do 11.9.2009, zo sumy 2.510,83 EUR
od 12.9.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady mzdy za obdobie od 18.03.2009
do 03.08.2009, t.j. odo dňa právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co 377 -193, v
časti určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 02.09.2002 je neplatné. Svoj návrh
odôvodnil tým, že Krajský súd v Bratislave na odvolacom konaní dňa 22.1.2009 v konaní č. 9Co 377-193
rozsudkom rozhodol, že napadnutý rozsudok súdu prvého
-2- 14C 96/2011

stupňa č. k. 20Cp 61/2003 zo dňa 28.3.2007 v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce
v platnom znení, zo dňa 2. 9.2002, je neplatná. V časti, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou
zo dňa 2.9.2002 je neplatné, sa stalo právoplatným dňa 17.3.2009.
Podľa navrhovateľa bol zamestnávateľ dňom 18.3.2009 povinný podľa § 79 ods. 1 ZP zamestnancovi
poskytnúť náhradu mzdy. Z ustanovenia § 79 ods. 1 ZP nevyplýva, že by mal navrhovateľ nastúpiť

na pôvodné miesto, ktoré zastával v roku 2002. Náhrada mzdy patrí navrhovateľovi až do času, keď
mu odporca umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Účastníci vzájomne jednali a snažili sa realizáciu trvajúceho pracovného pomeru riešiť. Odporca ponúkol
navrhovateľovi, že môže nastúpiť na pôvodné miesto - vlakvedúci, s odkladacou podmienkou, že splnízdravotné, odborné a psychologické podmienky podľa platných predpisov v čase jednania 16.4.2009.
Splnenie podmienok pre výkon funkcie vlakvedúceho navrhovateľom vo veku 64 - 65 rokov však
nebolo reálne možné. Podľa navrhovateľa odporca mu musel ponúknuť (umožniť) pokračovať v práci,

ktorá mohla 64-ročnému mužovi, vyhovovať. Ak takúto prácu ponúknuť nemohol, musel riešiť trvajúci
pracovný pomer inak, napr. dohodou o skončení pracovného pomeru (pre nadbytočnosť), ( § 63 ods. 1
písm. b),c),d) ZP) alebo ak rozhodne súd.
Odporca v podaní na súd, ktorý ešte rozhodoval o úhrade mzdy na čas do vyhlásenia rozsudku o
neplatnom skončení pracovného pomeru zo dňa 14.5.2004 určil mesačnú tarifnú odmenu na čas od

1.2.2009 vo výške 546,14 Eur. - TT 6. Navrhovateľ akceptuje zaradenie TT 6, hoci pri zákonnom postupe
by v čase, kedy by nemal „výpadok" v zamestnaní, by nepochybne bol zaradený v triede 7. Navrhovateľ
v čase: za mesiac marec 2009, a to od 18.3.2009 (deň po právoplatnosti rozsudku) do 31.3. 2009 mal
nárok na náhradu mzdy za 10 pracovných dní vo výške brutto 248,25 EUR, t.j. / (546,14 EUR : 22
kalendárnych dní) x 10 pracovných dní = 248,25 EUR /, za mesiac apríl 2009 mal navrhovateľ nárok
na náhradu mzdy za celých 22 pracovných dní vo výške brutto 546,14 EUR, za mesiac máj 2009 mal

navrhovateľ nárok na náhradu mzdy za celých 21 pracovných dní vo výške brutto 546,14 EUR, za
mesiac jún 2009 mal navrhovateľ nárok na náhradu mzdy za celých 22 pracovných dní vo výške brutto
546,14 EUR, mesiac júl 2009 mal navrhovateľ nárok na náhradu mzdy za celých 23 pracovných dní vo
výške brutto 546,14 EUR, za mesiac august 2009 do nástupu do zamestnania mal nárok na náhradu
mzdy za 3 pracovné dní vo výške brutto 78,02 EUR, t.j. / (546,14 EUR : 21 kalendárnych dní ) x 3

pracovné dni = 78,02 EUR /. Navrhovateľovi za predmetné obdobie od 18.3.2009 do 3.8.2009 prináleží
náhrada mzdy v celkovej sume brutto 2.510,83 EUR. Keďže mzda bola pripisovaná zamestnancom,
ako aj navrhovateľovi, vždy bezhotovostným prevodom na ich bankové účty, mzdu mal navrhovateľ na
účte vždy 11-teho toho ktorého mesiaca.
Pretože sa odporca sa dostal nezaplatením náhrady mzdy za obdobie od 18.3.2009 do 3.8.2009 riadne

a včas do omeškania, navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania, a to : úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 248,25 EUR od 12.4.2009 do 11.5. 2009 (od 18.3.2009 /deň po právoplatnosti
rozsudku/ do 31.3. 2009), úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 794,39 EUR (248,25 EUR
+546,14 EUR) od 12.5.2009 do 11.6.2009 (od 18.3.2009 do 30.4.2009 / marec a apríl 2009), úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.340,53 EUR (248,25 EUR +546,14 EUR + 546,14 EUR ) od

12.6.2009 do 11.7.2009 (mesiac marec, apríl, máj 2009), úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
1.886,67 EUR (248,25 EUR + 546,14 EUR + 546,14 EUR + 546,14 EUR ) od 12.7.2009 do 11.8.2009
(mesiac marec, apríl, máj, jún 2009), úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.432,81 EUR
(248,25 EUR + 546,14 EUR + 546,14 EUR + 546,14 EUR + 546,14 EUR) od
- 3 - 14C 96/2011

12.8.2009 do11.9.2009 (mesiac marec, apríl, máj, jún, júl 2009), úrok z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 2.510,83 EUR (248,25 EUR + 546,14 EUR + 546,14 EUR + 546,14 EUR + 546,14 EUR +
78,02 EUR) od 12.9.2009 až do zaplatenia (mesiac marec, apríl, máj, jún, júl, august 2009). Na návrh
navrhovateľa súd uznesením v zmysle § 95 ods.1 O.s.p. pripustil zmenu petitu, ktorou sa navrhovateľ

domáhal aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 2.484,82 Euro spolu s 9% úrokom z
omeškania zo sumy 248,25 Euro od 12.04.2009 do 11.05.2009, t.j. 1,80 Euro, s 9% úrokom z omeškania
zo sumy 794,39 Euro od 12.05.2009 do 11.06.2009, t.j. 5,90 Euro, s 9% úrokom z omeškania zo sumy
1.340,53 Euro od 12.06.2009 do 11.07.2009 t.j. 9,60 Euro, s 9% úrokom z omeškania zo sumy 1.886,67
Euro od 12.07.2009 do 11.08.2009, t.j.14 Euro, s 9% úrokom z omeškania zo sumy 2.432,81 Euro

od 12.08.2009 do 11.09.2009, t.j. 18 Euro, s 9% úrokom z omeškania zo sumy 2.510.83 Euro od
12.09.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania.

Súd vydal dňa 12.05.2011 platobný rozkaz sp. zn.: 39 Ro/1628/2010, ktorým návrhu vyhovel. Odporca
v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodňoval tým, že navrhovateľovi bola

vyplatená na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 20 Cpr 61/2003 - 274
náhrada mzdy za obdobie od 18.3.2009 do 31.3.2009 o výške 248,30 Euro a od 1. 4.2009 do 16.4.2009
vo výške 248,30 Euro. Má za to, že nárok na náhradu mzdy zamestnanca vzniká len za obdobie,
počas ktorého bol zamestnanec schopný alebo ochotný u zamestnávateľa pracovať. Navrhovateľovi
bolo 16.4.2009 vedúcim SMÚ Bratislava -východné oznámené, že odporca mu umožňuje vykonávať

tú istú typovú pozíciu na ktorú mal dohodnutú pracovnú zmluvu -t.j. výkon práce vlakvedúceho na
SMÚ Bratislava. Tento deň odporca považuje za deň, kedy navrhovateľovi umožnil vykonávať prácu.
Navrhovateľ uvedené informácie bral len na vedomie s dodatkom, že sa musí poradiť s právnikom. Od16.4.2009 nechodil do práce, prácu nevykonával, nezdržiaval sa ani na pracovisku, odmietal prevziať
tlačivá za vykonanie lekárskej prehliadky a doklady potrebné na odbornú prípravu.
Navrhovateľ od 16.4.2009 neoznámil ochotu vykonávať prácu, nemal snahu preukázať svoju odbornú,

zdravotnú a psychickú spôsobilosť na výkon práce, ani nenavrhol skončenie pracovného pomeru.
Odporca v nadväznosti na osobný pohovor u bezprostredne nadriadeného mu cestou personálneho
útvaru zaslal list zo dňa 16.4.2009, ktorý prevzal doporučene dňa 4.5.2009, v ktorom bol podrobne
informovaný o svojich nárokoch a opätovne vyzvaný na rozhodnutie, či trvá na zamestnávaní a tým
pádom je povinný sa podrobiť overeniu zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, alebo dôjde k skončeniu

pracovného pomeru dohodou, na čo navrhovateľ nereagoval.
Náhrada mzdy za obdobie od 18.3.2009 do 16.4.2009 bola navrhovateľovi vyplatená. Taktiež mzda za
mesiac august mu bola vyplatená v plnom rozsahu. Mzda od 17.4.2009 až do 31.7.2009 podľa názoru
odporcu navrhovateľovi neprináleží z dôvodu, že odporca mal záujem na prideľovaní práce, avšak
navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti a to nevykonával prácu, ani sa nezdržiaval na pracovisku. Bez
splnenia predpokladov odbornej, psychickej a lekárskej spôsobilosti túto prácu ani vykonávať nemohol,

pričom navrhovateľ úmyselne nekomunikoval s odporcom, nemal záujem ani len prevziať podklady na
overenie týchto spôsobilostí, ani sa nepodrobil overeniu spôsobilosti na výkon práce.

Navrhovateľpredsúdomuviedol,žeodporcamuoznámil,žemáísťnapreskúšanie-zdravotnétesty,aby
mohol vykonávať funkciu vlak vedúceho, ktorú do skončenia pracovného pomeru neplatnou výpoveďou

aj vykonával. Je pravdou, že si nevybral ani testy, ani sa nedostavil k lekárom, avšak to bolo z dôvodu,
že mu závodný lekár povedal, že s jeho zrakom
-4- 14C 96/2011

ho nepustí vykonávať funkciu vlakvedúceho, preto žiadne testy neabsolvoval, čo oznámil vedeniu

podniku.NaMostnomobvodebol od16.04.2009cca2-3krát,veľakrátsozamestnávateľomtelefonoval,
ten mu neoznámil že má do práce nastúpiť v presne určenom dni a presne kde.

Právny zástupca navrhovateľa pred súdom uviedol, že má za to, že odporca mohol navrhovateľovi
ponúknuť hocijaké miesto, akúkoľvek prácu. Navrhovateľ neabsolvoval zdravotné prehliadky najmä

z dôvodu, že už všeobecný lekár ho upozornil na to, že z dôvodu zlého zdravotného stavu očí
touto prehliadkou prejsť nemôže a urobil záver, že navrhovateľ už nikdy nebude vykonávať funkciu
vlakvedúceho. Odporcovi bolo do začiatku zrejmé, že funkciu vlakvedúceho vo svojom veku a pri
svojom zdravotnom stave už navrhovateľ vykonávať nemôže, na čo ho navrhovateľ od začiatku aj sám
upozorňoval. Má za to, že odporca mohol navrhovateľovi vzhľadom na uvedené poskytnúť hocijakú

inú prácu, pretože zákon nevyžaduje povinnosť pre odporcu, aby ho zaradil na pôvodné miesto resp.
mohol ukončiť s navrhovateľom pracovný pomer výpoveďou, alebo iným spôsobom. Zamestnávateľ
však trval na tom, že navrhovateľ sa má zúčastniť odborného preskúšania. Uviedol, že aj keby ostatné
skúšky odbornosti a psychológa absolvoval navrhovateľ s úspechom, zdravotný stav už predurčil, že
na pôvodný post z pred 7 rokov sa už vrátiť nemôže. Navrhovateľ viac krát telefonicky ale i osobne

jednal s personálnymi pracovníkmi a tí mu neurčili miesto práce ani dátum nástupu, ale zotrvali na
tom, že má absolvovať testy, čo navrhovateľ už z predpokladaného výsledku neakceptoval. Poukázal
na špecifický režim, ktorý nastáva po neplatnom skončení pracovného pomeru, kde je zamestnávateľ
zaviazaný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy ale nie je zo zákona povinný mu prideliť prácu. Pri
nastúpení do práce je obligátornou záležitosťou pracovnej zmluvy určenie miesta, času, výšky mzdy

a funkcie ktorú musí zamestnanec podpísať. Pretože odporca neoznámil navrhovateľovi miesto, čas,
rozsah práce v zmysle ust. § 79 ods. 1 ZP, nemohlo podľa neho dôjsť k prekážke v práci zo strany
navrhovateľa. Len v prípade, keby bol odporca navrhovateľovi oznámil miesto, čas, rozsah práce, bol by
mohol použiť dôvod prekážky v práci zo strany navrhovateľa alebo dôvod porušenia pracovnej disciplíny
a mohol uvažovať o okamžitom skončení pracovného pomeru. Pretože k žiadnemu porušeniu nedošlo,

odporca nebol písomne vyzývaný na nástup do práce, ale bol stále „tlačený“ aby absolvoval testy o
ktorých sa vedelo, že nemôžu byť také, aby sa odporca mohol vrátiť na vykonávanie pôvodnej práce
vlakvedúceho.
Zástupca odporcu poukázal na to, že odporca navrhovateľovi dňa 16.04.2009 na osobnom pohovore
oznámil, že mu umožňuje ďalej pracovať a vykonávať tú istú prácu, na ktorú mal dohodnutú pracovnú

zmluvu, t.j. výkon práce vlak vedúceho. Tento deň odporca umožnil navrhovateľovi vykonávať prácu.
Odporca mu ponúkol aj skončenie prac. pomeru dohodu, s tým odporca nesúhlasil. Odporca nemal
v tom čase žiadne iné miesto, ktoré by mohol navrhovateľovi ponúknuť avšak bol si vedomý, že mu
musí ponúknuť prácu, tak mu ponúkol pôvodné pracovné zaradenie - funkcia vlakvedúci. Tvrdenie, ženavrhovateľ má 64 rokov a zdravotné problémy neobstojí, pretože táto funkcia nie je ohraničená vekom.
Od 16.04.2009 navrhovateľ do práce nechodil, nevykonával prácu, ani sa nezdržiaval na pracovisku,
len odporcovi oznámil, že o výsledkoch rozhodnutia ho bude informovať po dohode s právnikom. Má za

to, že navrhovateľ svoje tvrdenie, že chodil do práce a dožadoval sa práce, nijako nepodložil. Odporca
kontaktoval právneho zástupcu navrhovateľa, vysvetlil mu postup a ochotu prideliť navrhovateľovi
prácu podľa pracovnej zmluvy, k výkonu ktorej je však potrebné absolvovať určité testy. Tvrdenie, že
navrhovateľ zjavne nespĺňal podmienky na výkon tejto práce nie je dostačujúca na to, aby navrhovateľ
naozaj túto prácu nevykonával.

-5- 14C 96/2011

Navrhovateľ nemôže sám zhodnotiť, že nemôže ponúknutú prácu vykonávať, práve na to sú zdravotné,
odborné a psychologické testy, preto odporca vyzval navrhovateľa, aby si prevzal tlačivá potrebné
k vykonaniu týchto prehliadok a počas tej doby, po ktorú by navrhovateľ vykonal tieto prehliadky,
mal chodiť do práce a keby nevykonával prácu bolo by to považované za prekážku práce zo strany

zamestnávateľa a prináležala by mu náhrada mzdy. Keďže nechodil do práce, nevyjadril sa, či chce
pridelenú prácu vykonávať, len sa bránil tým, že sa musí poradiť so svojim právnikom, toto obdobie
považuje navrhovateľ za prekážku v práci na strane zamestnanca, za ktorú mu neprináleží mzda.
Miestom výkonu práce navrhovateľa bol mostný obvod Bratislava, na Legionárskej t.j. miesto, kde
pracoval dovtedy a kde sa aj zúčastnil pohovoru, čo bolo navrhovateľovi známe. Navrhovateľ má za to,

že odporca odmietol ponúknutú prácu, nevyzdvihol si formuláre na uvedené testy ani sa nedostavil na
miesto výkonu práce. Odporca navrhovateľovi poskytol prácu, ak sa navrhovateľ necítil byť spôsobilý
na výkon funkcie vlakvedúceho, mal absolvovať zdravotné, odborné a psychologické prehliadky a len
na základe nich by nie navrhovateľ ale odborníci by zistili, či je alebo nie je spôsobilý vykonávať funkciu
vlakvedúceho tak, ako mu to navrhol odporca. Povinnosťou navrhovateľa bolo absolvovať tieto testy a až

potom, keby predložil odporcovi doklad o tom, že nemôže vykonávať túto prácu, by mu odporca pridelil
inú prácu alebo by riešil rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Poukázal na to, že žiadny zákon
nestanovuje povinnosť rozviazať pracovný pomer okamžite z dôvodu pracovnej disciplíny. Navrhovateľ
tým, že neabsolvoval uvedené prehliadky spôsobil prekážku na strane zamestnanca a z toho dôvodu
odporca nebol povinný mu platiť náhradu mzdy, nakoľko neabsolvoval odborné vyšetrenia ale ani sa

nedostavoval do zamestnania. Zákonník práce s náhradou v § 79 ods. 1 nespája samotný výkon práce,
ale umožnenie výkonu práce a výkon práce odporca navrhovateľovi ponúkol, čo však on neakceptoval.
Odporca má za to, že povinnosť uloženú v § 79 ods. 1 a to umožniť zamestnancovi výkon práce splnil
avšak navrhovateľ do práce nechodil, ani sa nevyjadril akú prácu chce vykonávať, nepreukázal, že túto
prácu nemôže vykonávať, len sa odvolával na dohovor so svojim právnym zástupcom, preto žiadal, aby

súd návrh zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II sp.zn. 20Cp 61/2003 - 152, Rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.zn. 9Co
377- 193, Oznámením zamestnanca doručené zamestnávateľovi 2.4.2009, Pohovorom z 16.4.2009,

Vyjadrením zamestnávateľa zo 16.4.2009, Písomným podaním zo dňa 31.7.2009, Ostatným pokusom o
zmier zo dňa 24.8.2009, Písomným podaním ŽSR 20 Cpr 61/2003 zo dňa 14.5.2009 ako aj s ostatným
spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci:

Ako vyplýva zo súdneho spisu vedeného pod spisovou značkou 20Cpr 61/2003, návrhom na začatie

konania sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi
dňa 02.09.2002 je neplatná a zároveň sa domáhal náhrady mzdy v celkovej výške 12.183,82 Eur
(367.050 Sk) spolu s príslušenstvom. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom č.k. 20Cpr 61/2003- 152
zo dňa 28.03.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.01.2009, č.k. 9
Co 337/2007-193, určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 02.09.2002 daná navrhovateľovi

je neplatná. Tunajší súd rozsudkom č.k. 20Cpr 61/2003-274 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
náhradu mzdy vo výške 9.224,56 Eur brutto spolu s úrokom z omeškania o.i. za obdobie od 18.03.2009
do 31.03.2009 priznal navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 248,30 Euro, za obdobie od 01.04.2009
do 16.04.2009 priznal navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 248,30 Euro a vo zvyšku návrh
-6- 14C 96/2011

zamietol. Nároky navrhovateľa na náhradu mzdy za obdobie od 27.07.2003 do 17.03.2009 posúdil ako
nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru a nárok na náhradu mzdy za obdobie po 18.03.2009až do rozhodnutia súdu ako nárok z trvajúceho pracovného pomeru ( § 142 Zákonník práce). Krajský súd
vBratislaverozsudoksúduprvéhostupňapotvrdilrozsudkomč.k.9Co310/2009-303zodňa18.03.2010.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci /podmienky konania.

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

V danom prípade si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu mzdy za obdobie od 18.03.2009 do
02.08.2009, hoci súd právoplatne rozhodol a priznal navrhovateľovi za obdobie do 16.04.2009 náhradu
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vrátane uplatneného príslušenstva. Čo sa týka

náhrady mzdy z trvalého pracovného pomeru za obdobie od 18.3.2009 do rozhodnutia súdu, súd
v konaní sp. zn. 20 Cpr 61/2003 postupoval podľa ust. § 142 Zákonníka práce, vychádzajúc zo
zásady, že po celú dobu trvania pracovného pomeru, bol odporca povinný prideľovať navrhovateľovi
druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve a platiť mu za vykonanú prácu mzdu. Ak nemôže túto
povinnosť splniť a nejde o prestoj, alebo o prekážku na strane zamestnanca a zamestnanec skutočne

prácu nevykonáva, jedná sa o tzv. ostatné prekážky na strane zamestnávateľa, pri ktorej prináleží
zamestnancovi náhrada mzdy podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Prvostupňový súd mal za to,
že ak prestal odporca prideľovať navrhovateľovi prácu ( v súvislosti s neplatným skončením pracovného
pomeru) aj napriek tomu, že tento bol pripravený prácu konať, bol navrhovateľ povinný nastúpiť do práce
potom, ako ho odporca k tomu vyzval a vyjadril tak ochotu mu prácu opätovne prideľovať. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že dňa 16.4.2009 odporca ponúkol navrhovateľovi výkon práce podľa druhu
dohodnutého v pracovnej zmluve s predpokladom splnenia pre túto kategóriu zamestnancov určených
zdravotných, odborných a psychologických podmienok. Navrhovateľ na uvedenú ponuku reagoval tak,
že sa musí poradiť s právnikom a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepredložil zamestnávateľovi doklady
preukazujúce splnenie určených podmienok k výkonu ponúknutej práce a jeho ďalšie úkony (návšteva

u zamestnankyne na oddelení ľudských zdrojov smerovali výlučne k uzavretiu dohody o skončení
pracovného pomeru - výpoveď navrhovateľa v priebehu pojednávania nariadeného na deň 25.6.2009).
Na základe uvedených okolností súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 18.3.2009 do
16.4.2009.
Za obdobie od 16.4.2009 súd návrh zamietol s odôvodnením, že prekážky na strane zamestnávateľa

trvali len do dňa 16.04.2009, lebo týmto dňom ho odporca vyzval a ponúkol navrhovateľovi výkon
práce podľa druhu dohodnutého v pracovnej zmluve s predpokladom splnenia pre túto kategóriu
zamestnancov určených zdravotných, odborných a psychologických podmienok.
Súd pri rozhodovaní o tom, či je v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 96/2011 daná prekážka právoplatne
rozhodnutej veci s ohľadom na rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. 20Cpr 61/2003, zisťoval, či

v danom konaní ide o tú istú vec, teda totožný predmet konania a totožných účastníkov konania. Súd
má za to, že v konaní 20Cpr 61/2003 ide
-7- 14C 96/2011

o totožných účastníkov konania, keď v konaní ako navrhovateľ vystupuje S. P. a na strane odporcu

Železnice Slovenskej republiky, čím je totožnosť účastníkov konania zachovaná. Totožnosť predmetu
konania je v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu zachovaná, ak ide o nárok
založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Súd má za
to, že totožnosť predmetu konania v uvedenom zmysle je daná, keď Okresný súd Bratislava III v
inom konaní, rozsudkom č.k. 20Cpr 61/2003-274 priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie

od 18.03.2009 do 16.04.2009 a návrh vo zvyšnej časti, t.j. nároku navrhovateľovi na náhradu mzdy
od 16.04.2009 do vyhlásenia rozsudku (30.06.2009) zamietol. V konaní pod sp.zn. 14C 96/2011 si
navrhovateľ opätovne uplatňuje nárok na náhradu mzdy od 18.03.2009 do 02.08.2009.

Ustanovenie § 159 osa. 3 O.s.p. je vyjadrením všeobecne platnej prekážky res iudicata. Vyjadruje zákaz

konať vo veci a rozhodnúť, ak o určitej otázke už bolo vydané rozhodnutie súdu. Táto prekážka konania,
ktorá je materiálnej povahy právoplatnosti (okrem toho má aj povahu formálnu, ktorá znamená, že vec
bola skončená a nemožno v nej pokračovať) má za následok, že konanie musí byť v ktoromkoľvek štádiu
zastavené. Táto prekážka je daná vtedy, ak ide o totožnú vec (t.j. ide o totožnosť účastníkov konaniaa predmetu konania vyplývajúceho z rovnakých skutkových dôvodov a ide o to isté plnenie - petit).
Vzhľadom na to, že v tej istej veci - medzi totožnými účastníkmi, predmetom konania i jeho dôvodmi bolo
v časti navrhovateľom uplatneného nároku v tomto konaní za obdobie od 18.03.2009 do 30.06.2009 už

právoplatne rozhodnuté, bráni prejednaniu veci tzv. prekážka rozsúdenej veci /exceptio rei iudicatae/,
ktorá tvorí neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Súd vzhľadom na uvedené postupoval podľa
cit. ust. § 104 ods. 1 O.s.p. a v tejto časti konanie zastavil.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak

s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a
zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až
do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo keď dôjde k platnému skončeniu
pracovného pomeru.

Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorý si
zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú
sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne
sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne neplatne zrušil pracovný pomer so zamestnancom.
Tento nárok patrí zamestnancovi k výplate v rozhodnom období odo dňa, keď zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci, alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
V zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach, v znení neskorších predpisov, osoby,
ktoré zabezpečujú prevádzkovanie dráhy alebo prevádzkovanie dopravy na dráhe musia byť odborne,
zdravotne, zmyslovo a psychologicky spôsobilé. Zdravotnú spôsobilosť overuje právnická osoba

poverená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na základe Vyhlášky MDPT SR o
zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a prevádzkovaní
dopravynadráhe(ďalejlenvyhláška),ktorábolauverejnenávZbierkezákonovpodčíslom499/2007Z.z.
Na základe vyhlášky sa posudzovaniu zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti zúčastňujú
tí zamestnanci

-8- 14C 96/2011

ŽSR, ktorí vykonávajú pracovné činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje dráha a organizuje
doprava na dráhe, vrátane výkonu typovej pozície vlakvedúceho.

Súd konanie v časti o náhradu mzdy za obdobie od 18.03.2009 do 30.06.2009 zastavil z dôvodu, že vo
veci je daná prekážka rozsúdenej veci „res iudicata“ a v časti o náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2009
do 02.08.2009 návrh zamietol z dôvodu, že mal preukázané, že dňa 16.4.2009 odporca umožnil
navrhovateľovi pokračovať v práci, umožnil mu výkon práce podľa druhu dohodnutého v pracovnej
zmluve s predpokladom splnenia pre túto kategóriu zamestnancov určených zdravotných, odborných a

psychologických podmienok, pričom prekážky na strane zamestnávateľa trvali len do dňa 16.04.2009.
MiestomvýkonuprácebolmostnýobvodBratislava,naLegionárskejul.,totobolonavrhovateľoviznáme,
pretože to bolo miesto výkonu práce, kde pracoval dovtedy a kde sa aj zúčastnil pohovoru s odporcom.
Tým, že navrhovateľ od 16.04.2009 neabsolvoval odborné vyšetrenia nevyhnutné pre výkon práce
vlakvedúceho zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 164/1996 Z.z., nedostavoval sa do zamestnania, nezdržiaval

sa na pracovisku, odporcovi nepreukázal, že ponúknutú prácu nemôže vykonávať, spôsobil prekážku
na strane zamestnanca a z toho dôvodu odporca nebol povinný mu platiť náhradu mzdy. na záver
súd dodáva, že pri rozhodovaní vo veci sa stotožnil s rozhodnutím súdu obsiahnutom v konaní 20Cpr
61/2003, potvrdenom odvolacím súdom.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá, pretože zastavenie konania v časti
veci samej zavinil navrhovateľ, ktorý podal na súde v časti o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie
od 18.03.2009 do vyhlásenia rozsudku (30.06.2009) dva totožné návrhy na začatie konania a v
druhej časti bol neúspešný. Súd preto uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 152 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.