Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 6, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200696
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012200696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXXX/XX, D. Z. O., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková
32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRPZ-NR-KDI-SK-68/2012 zo dňa
17.07.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.08.2012 domáhala zrušenia rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15.05.2012. V dôvodoch žaloby poukázala na postup a

rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, zdôrazňujúc, že postupovali v
rozpore so zákonom a odôvodnenie výroku rozhodnutia nemožno považovať za náležité, keďže
neponúka skutkovú a právnu oporu rozhodnutia. Uviedla, že keby mala vedomosť o spôsobení škody
(poškodení odpadového koša) na čerpacej stanici Slovnaft, na ceste 1/65 pri Zlatých Moravciach dňa
04.04.2011 okolo 16,00 hod., danú skutočnosť by okamžite riešila na mieste udalosti tak, ako to zákon o
cestnej premávke vyžaduje . O danej udalosti sa však dozvedela až kontaktovaním príslušníka polície,
kedy urobila aj okamžité kroky smerujúce k náhrade škody a danú udalosť nahlásila aj príslušnej
poisťovni. Podľa žalobkyne, nevedomosť spôsobenia škody potvrdzuje aj vyjadrenie znalca L.. M. Y.

a aj znalecký posudok L.. M. S. zo dňa 02.04.2012 nie je jednoznačný. Aj vzhľadom na vyjadrenie
pracovníčok čerpacej stanice Slovnaft zo dňa 04.04.2011 a vyjadrenie spolujazdkyne zo dňa 17.02.2012
potvrdzujú, že o spôsobení škody až do oznámenia policajtov nevedela. Žalobkyňa nesúhlasila s
výrokom rozhodnutia, podľa ktorého svojím konaním porušila ust. § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i)
zákona č. 8/2009 Z. z., keďže § 64 zákona jasne definuje dopravnú nehodu, pričom prípad jej udalosti
(poškodenie odpadového koša na čerpacej stanici) nenapĺňa ani jedno z uvedených ustanovení a to
ani poškodenie všeobecne prospešného zariadenia. Rovnako nie je naplnené ustanovenie § 64 ods.

2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z., nakoľko doterajšie vyjadrenie znalca a následný znalecký posudok
nepodávajú jednoznačne definované vyjadrenie o možnosti zavinenia. Žalobkyňa v ďalších dôvodoch
žaloby s poukazom na ust. § 12 ods. 2 s odkazom na § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vyjadrila
nesúhlas s výrokom rozhodnutia, keďže je v ňom uvedené písmeno a) aj c) zákona č. 372/1990 Zb.,
čo nie je v súlade so znením zákona. Na záver žalobkyňa upozornila, že od roku 1985 (rok získania
vodičského oprávnenia), nespôsobila žiadnu dopravnú nehodu a ani žiadny priestupok. Podľa názoru
žalobkyne,správneorgánypostupovalivrozporesozákonomaodôvodnenievýrokuneponúkaskutkovú

a právnu oporu rozhodnutia.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na postup
prvostupňového správneho orgánu, citoval vyjadrenie žalobkyne v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa
15.08.2011, upozornil na rozpory v jej výpovediach a vyjadrenie znalcov, ku ktorým je potrebné uviesť,

že pri skutočnosti „ako s vozidlom cúvala pocítila mierne pribrzdenie vozidla“, mala vystúpiť z vozidla
a presvedčiť sa, či nedošlo k nejakej škode, prípadne k zraneniu. Vodička však toto odignorovala a s
vozidlom napriek upozorneniu pracovníčok čerpacej stanice prostredníctvom spolujazdkyne, odišla z
miesta udalosti. Pokiaľ ide o námietky k znaleckému dokazovaniu, znalec L.. M. S., ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 46/2012, je osoba oprávnená posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

vo veci. Z jeho znaleckého posudku vyplýva, že analýza priebehu nehodového deja bola spracovaná
použitím autorizovaného počítačového simulovaného programu PC Crash pre analýzu cestných nehôd.
Tento program umožňuje s využitím trojrozmerných matematických modelov simulovať priebeh nehody
v závislosti na čase, resp. dráhe a umožňuje výpočet údajov o pohybe účastníkov pred nehodovým
dejom a počas nehodového deja. Znalec sa v znaleckom posudku vyjadruje k príčinám vzniku dopravnej
nehody z technického hľadiska, zavinenie z právneho hľadiska posudzuje ďalej správny orgán. Žalovaný

zdôraznil, že znalecký úkon je len jeden z riadnych dôkazov, ktorými sa správny orgán riadil pri
rozhodovaní vo veci, tak ako aj vyjadrenie znalca L.. M. Y. je len jeden z dôkazov. K záznamu o podaní
vysvetlenia znalca L.. M. Y. je tiež nutné uviesť, že tento znalec nevykonal žiadne výpočty, ktoré je
pri znaleckom dokazovaní potrebné vykonať. Práve z dôvodu chýbajúcich výpočtov, resp. nevykonania
úplného znaleckého dokazovania a tiež z dôvodu zistenia skutočného stavu veci, bola predmetná vec

v predchádzajúcom konaní odvolacím správnym orgánom zrušená a vrátená na nové konanie. Zo
záveru znaleckého dokazovania je zrejmé, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody
bolo technicky nevysvetliteľné konanie vodičky vozidla, t. j. žalobkyne, ktorá počas cúvania narazila
do smetnej nádoby umiestnenej za ňou v prednej časti čerpacieho ostrovčeka. Zo znaleckého úkonu
okrem iného vyplýva, že pri výške smetnej nádoby umiestnenej na vyvýšenom tankovacom ostrovčeku

prevyšujúcej spodnú hranu zadného skla na vozidle zn. Škoda Fabia vodička pri pohľade dozadu, resp.
vnútorného spätného zrkadla, mala možnosť pred začiatkom cúvania i počas úkonu cúvania vidieť
smetnú nádobu a stĺp za touto nádobou.

Pokiaľ ide o hodnotenie výpovedí pracovníčok čerpacej stanice Slovnaft, ktoré sa podľa žalobkyne
cca po 10-tich mesiacoch rozpamätali aj na niektoré podrobnosti, neuvádzané vo svojich prvotných

výpovediach, žalovaný podotkol, že tieto pracovníčky vypovedali pred dvoma rozdielnymi pracovníkmi
PZ, ktorí boli zákonným spôsobom poverení na ich vypočutie. Žalovaný preto nemá dôvod pochybovať
o predmetných vyjadreniach nestranných svedkýň dopravnej nehody. Rovnako námietky žalobkyne
týkajúce sa nesúhlasu s použitím zákonných ustanovení (§ 22 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a), d), e),
i) zákona č. 8/2009 Z. z. a § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.), žalovaný vyhodnotil ako

bezpredmetné, keďže k porušeniu uvádzaných zákonných ustanovení došlo z dôvodu protizákonného
konania žalobkyne. K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že výška pokuty a doba zákazu činnosti
boli uložené s prihliadnutím na ust. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, pričom zdôraznil, že žalobkyni
bola uložená sankcia v najnižšej možnej zákonnej hranici. Na záver žalovaný zhrnul, že vychádzal zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, správne posúdil dôkaznú situáciu a dostatočne preukázal

spáchanie priestupku žalobkyňou. Preto rozhodnutie a aj konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia,
je zákonné.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 1 OSP. Rozsudok

vyhlásil verejne dňa 06.03.2013 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na
úradnej tabuli v súlade s ust. § 156 ods. 1, 3 OSP.

Zadministratívnehospisužalovanéhosúdzistil,žežalovanýrozhodnutímKRPZ-NR-KDI-SK-68/2012zo
dňa 17.07.2012 ako odvolací orgán v priestupkovom konaní podľa § 59 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru,

Okresný dopravný inšpektorát v Nitre č. ORPZ-NR-ODIZ-Pr-1153/2011, ktorým bola žalobkyňa uznaná
vinnou z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zmysle § 22 ods. 2 písm. a), c)
citovaného zákona jej uložil sankciu: 1. pokutu vo výške 300,00 eur a 2. zákaz činnosti viesť motorovévozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 12 mesiacov, pričom zákaz platí od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol.

Vo svojom rozhodnutí žalovaný a správny orgán prvého stupňa vychádzali zo skutkového stavu, že
žalobkyňa dňa 04.04.2011 v čase o 16,00 hod. v okrese Zlaté Moravce, na ČS Slovnaft, pri komunikácii
I/65 viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ: NR-506BY, ktorého majiteľom je Daňové
riaditeľstvo Nitra, pričom pri jazde vozidlom na uvedenej ČS Slovnaft si nezabezpečila úkon cúvania
pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, následkom čoho narazila zadnou časťou vozidla EČ: D.-
Q. do odpadkového koša na ČS Slovnaft, ktorého majiteľom je Slovnaft Bratislava. Pri dopravnej nehode

k zraneniu osôb nedošlo. Dychová skúška na zistenie alkoholu v dychu vodičky N. D. vykonaná nebola,
nakoľko z miesta dopravnej nehody odišla na neznáme miesto. K predmetnej veci bol vypracovaný
znalecký posudok znalca z odboru doprava - cestná, z ktorého vyplýva, že menovaná mala možnosť
registrovať náraz vozidlom.

Na základe zistených skutočností a vykonaného dokazovania bolo v predmetnej veci zistené, že

žalobkyňa svojím konaním porušila ustanovenie § 22 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona NR
SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bola uznaná vinnou
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm.
b), g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa záznamu o podaní vysvetlenia žalobkyňa dňa 15.08.2011 uviedla: „začala som s vozidlom cúvať,

aby som sa dostala k tankovaciemu stojanu z jeho pravej strany. Ako som cúvala, pozrela som sa do
všetkých spätných zrkadiel. Vo vnútornom spätnom zrkadle som videla, že cúvam na stred tankovacieho
stojana, tak som s vozidlom zastavila“. Svoju výpoveď žalobkyňa doplnila dňa 17.02.2012 (zápisnica
z ústneho pojednávania) tak, že „pri tomto úkone cúvania mi vo výhľade za moje vozidlo nič nebránilo
a preto som nemala potrebu poučiť spolujazdkyňu, aby ma navigovala pri úkone cúvania. Ako som s

vozidlom cúvala, neviem uviesť akou rýchlosťou, tak som pocítila mierne pribrzdenie vozidla, myslela
som si, že toto spomalenie spôsobil ostrovček, na ktorom je umiestnené tankovacie zariadenie“.

Vo veci rozhodol prvýkrát Okresný dopravný inšpektorát, ORPZ v Nitre rozhodnutím zo dňa 27.09.2011
č. p.: ORPZ-NR-ODIZ-Pr-1153/2011, ktoré žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 07.12.2011 zrušil a
vec vrátil na nové konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Prvostupňovému

správnemu orgánu nariadil riadne vypočuť pracovníčky čerpacej stanice Slovnaft s dôrazom na
podstatné a rozhodujúce okolnosti udalosti zo dňa 04.04.2011 a uložil mu tiež povinnosť doplniť
dokazovanie pribratím znalca z odboru cestná doprava.

Následne boli vypočuté pracovníčky čerpacej stanice Slovnaft V. N. (dňa 06.02.2012) a M. X. (dňa
27.02.2012), ktoré prvostupňovému správnemu orgánu opísali priebeh udalosti, náraz do smetného

koša žalobkyňou a aj oznámenie predmetnej udalosti spolujazdkyni žalobkyne, keďže táto platila za
natankovaný benzín. Napriek sľubu, že prinesie potrebné doklady od vozidla, vymenia si potrebné
údaje a vypíšu tlačivo o škodovej udalosti, spolujazdkyňa žalobkyne po nastúpení do vozidla spolu so
žalobkyňou - vodičkou odišli bez ďalšieho úkonu preč. Z tohto dôvodu svedkyne privolali políciu.

Do konania pribratý znalec z odboru cestnej dopravy L.. M. S. v závere znaleckého posudku č. 46/2012

zo dňa 02.04.2012 uviedol ako príčinu vzniku dopravnej nehody technicky nevysvetliteľné konanie
vodičky vozidla, ktorá počas cúvania narazila do smetnej nádoby umiestnenej za ňou v prednej časti
čerpacieho ostrovčeka. Pokiaľ ide o rozhľadové pomery vodiča, znalec sa vyjadril, že pri výške smetnej
nádoby umiestnenej na vyvýšenom tankovacom ostrovčeku prevyšujúcej spodnú hranu zadného skla na
vozidle pri pohľade dozadu, resp. vnútorného spätného zrkadlo, mala možnosť pred začiatkom cúvania

i počas úkonu cúvania vidieť smetnú nádobu a stĺp za ňou. Znalec skonštatoval, že nakoľko vozidlo
natlačilo smetnú nádobu na stĺp nachádzajúci sa za ňou pri súčasnej deformácii spodnej časti nádoby;spodnou časťou zadného nárazníka nabehlo na hranu vyvýšeného čerpacieho ostrovčeka a pohybovalo
sa smerom dozadu pri deformácii nárazníka jeho trením sa o hranu ostrovčeka, vodička vozidla mala
možnosť tento náraz registrovať - tak ako to uvádza v zápisnici zo dňa 17.02.2012 - „ako s vozidlom

cúvala pocítila mierne pribrzdenie vozidla“.

Žalovaný aj prvostupňový správny orgán na základe zisteného skutkového stavu opätovne vo
veci rozhodli preskúmavanými rozhodnutiami. Dospeli k záveru, že žalobkyňa porušila ustanovenia
upravujúce povinnosti účastníka dopravnej nehody a to, že žalobkyňa neohlásila dopravnú nehodu
policajtovi (§ 66 ods. 2 písm. a) citovaného zákona), nezotrvala na mieste dopravnej nehody až do

príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátila po ohlásení dopravnej nehody (§ 66
ods. 2 písm. d) citovaného zákona). Ďalej sa žalobkyňa nezdržala konania, ktoré by bolo na ujmu
vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestneniu vozidiel (§ 66 ods. 2 písm. e) citovaného zákona)
a bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode,
ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámila jej svoje osobné údaje, ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie mala zabezpečiť prostredníctvom Policajného zboru (§ 66 ods. 2 písm. i)

citovaného zákona). Žalobkyňa sa svojím konaním dopustila priestupkov podľa ustanovenia § 22 ods.
1 písm. b) zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje, že priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na
dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do
príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci,

alebo po ohlásení dopravnej nehody a priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) citovaného zákona,
ktorý upravuje, že v priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako
vodič poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda.

K argumentácii žalobkyne, že keby mala vedomosť o spôsobení škody, tak by danú skutočnosť

okamžite riešila na mieste samom, žalovaný neuveril aj s poukazom na ňou tvrdenú dlhoročnú prax
pri vedení vozidla. Preto pri tom, keď s vozidlom cúvala a pocítila mierne pribrzdenie vozidla, podľa
žalovaného mala vystúpiť z vozidla a preveriť, či nedošlo ku škode, prípadne k zraneniu. Žalobkyňa však
tieto okolnosti odignorovala a napriek upozorneniu pracovníčok čerpacej stanice, prostredníctvom na
čerpacej stanici platiacej spolujazdkyne z miesta udalosti odišla.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním,
než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto:

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal
sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred
jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej

nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo
privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ak to vyžadujú okolnosti, najmä

nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a
náležite poučenej osoby.

Podľa § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný:

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá
jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa

ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak
ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov (§ 12 ods. 2 zákona o priestupkoch).

Súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, po preskúmaní rozhodnutia a postupu
žalovaného, (resp. správneho orgánu prvého stupňa) v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel
k záveru, že rozhodnutie aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom.

Zuvádzanýchdôvodovsúdžalobuzamietol.Podľanázorusúdu,vpriestupkovomkonaníbolospáchanie
priestupku žalobkyňou jednoznačne preukázané. Žalobkyňa už v odvolaní proti prvostupňovému
správnemu rozhodnutiu argumentovala rovnakými dôvodmi, aké uviedla v žalobe. S námietkami
žalobkyne sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal logicky aj vecne správne. Žalovaný
mal pre svoje rozhodnutie dostatok dôkazov, ktoré aj riadne vyhodnotil. Z výpovede žalobkyne, zo

svedeckých výpovedí pracovníčok čerpacej stanice, znaleckého dokazovania - znaleckého posudku
L.. M. S., zo záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, z
fotodokumentácie poškodenia motorového vozidla, je aj podľa názoru súdu dostatočne preukázané, že
žalobkyňa sa dopustila dopravného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona o priestupkoch.

Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdila, že ona nespôsobila dopravnú nehodu, keďže poškodenie odpadového

koša na čerpacej stanici nenapĺňa ani jedno z ust. § 64 zákona č. 8/2009 Z. z., súd s takýmto jej názorom
nesúhlasí.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. platného v čase dopravnej udalosti, dopravná nehoda je udalosť
v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej:

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa
odseku 3, ak:

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo

c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení

Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla,
sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou,
ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú (§ 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že za dopravnú nehodu sa považujú pri splnení zákonných

predpokladov aj škodové udalosti. Teda aj v prípade vzniku takej udalosti, pri ktorej nedôjde k naplneniu
podmienok dopravnej nehody (§ 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.) sa takáto udalosť považuje za
dopravnú nehodu, ak si jej účastník nesplní povinnosti účastníka škodovej udalosti uvedené v ust. § 64
ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z..

Keďže žalobkyňa nesplnila povinnosti vyplývajúce pre ňu z ust. § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke,

teda najmä povinnosť účastníka škodovej udalosti bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju
totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla a pri spôsobení
hmotnej škody inej osobe má povinnosť o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje
osobné údaje, takýmto konaním spôsobila dopravnú nehodu.

Žalobkyňa sa dopustila priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990 Zb., pokuta vo

výške 300,00 eur jej bola uložená ako najnižšia sankcia (v rámci rozpätia 300,00 eur - 1.300,00 eur),
podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákaz činnosti tiež v najnižšej sadzbe (1-5 rokov) s prihliadnutím na ust. § 12
ods. 1 zákona o priestupkoch, keďže za viac priestupkov prejednávaných v jednom konaní sa ukladá
sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Podľa § 22 ods.
2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. predstavuje rozpätie pokuty 150,00 - 800,00 eur a zákaz činnosti do

troch rokov, čo je nižšia sadzba aká vyplýva z ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.

Rozhodnutie žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, vychádzajúc
z riadne zisteného skutkového stavu preukazujúceho porušenie zákonných povinností žalobkyňou,
kvalifikované dôvodne ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990 Zb.. Z
uvádzanýchdôvodovsúdnepovažovalžalobkyňouuvádzanéargumentyvžalobezarelevantnéažalobu

zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa nebola v konaní
úspešná.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.