Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/329/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708217851
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7708217851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu F. Š., bytom W. J. Č.. XXX, zastúpeného
JUDr. Henrietou Hirjakovou, advokátkou so sídlom v Sobranciach, Štefániková č. 35, proti žalovanému
TESCO STORES SR a.s., so sídlom v Bratislave, Kamenné nám. č. 1/A, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 1.6.20011, č.k. 16C 148/2008-255 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo
dané žalobcovi zo strany žalovaného listom zo dňa 2.12.2008 je neplatné s tým, že nároky žalobcu

na náhradu mzdy a na vernostnú odmenu s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, v ktorom
rozhodne aj o náhrade trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobcu na určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca bol zamestnancom žalovaného a
to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.9.2003, ktorá bola zmenená dohodou zo dňa 31.3.2008, na
základe ktorej žalobca od 1. 4. 2008 pracoval pre žalovaného ako zamestnanec kontroly pohybu hodnôt
v súlade s popisom práce zo dňa 30.3.2008. Žalobca listom zo dňa 8.10.2008 požiadal žalovaného,

aby mu prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy a následne opätovne listom zo dňa 29.10.2008 žiadal
o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca nenastúpil do
práce v dňoch od 14.11.2008 a potom od 18. do 22.11.2008, čo je 5 pracovných dní a od 24.11.2008 do
3.12.2008, bol práceneschopný. Zo strany žalovaného bola žalobcovi dňa 2.12.2008 doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru, v ktorom ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo
porušenie pracovnej disciplíny žalobcom z dôvodu jeho neúčasti na pracovisku v dňoch 14.11., 18.11.
až 21.11.2008 a 24.11. až 28.11.2008.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok

žalobcu je dôvodný nakoľko zo strany žalovaného došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru
jehookamžitýmzrušením.Súdmalzapreukázané,žežalobcanemalprideľovanúprácupodľapracovnej
zmluvy, teda kontrolu tovaru pri príjme, výdaji, skladovaní, vystavovaní, oceňovaní, kódovanie tovaru,
zapisovanie do príslušnej evidencii, a to buď vôbec, alebo ju robil v zníženej miere. Obranu žalovaného,že po strate jeho licencie na vlastnú ochranu a následných zmenách v jeho organizačnej štruktúre, prešli
viaceré kompetencie z oddelenia kontroly pohybu hodnôt, na ktorom bol žalobca zaradený, na úsek LPS
a na externú SBS, preto že už žalobca nemohol vykonávať niektoré činnosti súvisiace s ochranou a

kontrolou tovaru a so zapisovaním do príslušných evidencií, nepovažoval za právne významnú, keďže
bolo preukázané ( a potvrdil to aj žalovaný), že v súvislosti s týmito zmenami nebola so žalobcom
uzavretá žiadna dohoda o zmene pracovnej zmluvy a nedošlo ani k zmene popisu práce žalobcu, teda
naďalej platila pracovná zmluva žalobcu po poslednej zmene zo dňa 28.5.2008, podľa ktorej žalobca
mal stále v právomoci vykonávať všetky činnosti pracovníka KPH a nie iné práce. Súd prvého stupňa

teda dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v dňoch 14.11., 18.11.,19.11. a 20.11. 2008, nenastúpil do
práce, túto jeho neprítomnosť v práci treba hodnotiť ako ospravedlnenú, pretože žalovaný mu v období
od 1.10.2008 do 13.11.2008 neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, preto išlo o prekážku v práci na
strane žalovaného ako zamestnávateľa. Taktiež neprítomnosť žalobcu na pracovisku v dňoch 25. 11.,
26.11, 27.11. a 28.11. 2008, súd hodnotil ako ospravedlnenú, keďže počas uvedenej doby bol žalobca
preukázateľne práceneschopný (až do 3.12.). Ohľadom nenastúpenia žalobcu do práce v dňoch 21.11.

a 24.11. 2008, súd zobral na zreteľ, že žalobca vykonával riadne pridelené úlohy aj po tom, čo mu od
1. 10. 2008 do 13. 11. 2008 žalovaný prideľoval práce v rozpore s pracovnou zmluvou, teda nie práce
zodpovedajúce funkcii žalobcu ako vedúceho zmeny kontroly pohybu hodnôt, ale rôzne pomocné práce,
ktoré robili napr. predavači, skladníci, údržbár a pod. Súd ďalej uviedol, že žalobca v období októbra a
novembra 2008 žalovaného niekoľkokrát písomne aj ústne upozorňoval, že mu nie sú prideľované práce

podľa pracovnej zmluvy a vyzýval ho k náprave, k čomu žalovaný ani do 13. 11. 2008 nepristúpil a až
následne žalobca od 14.11. nenastúpil do práce kvôli uvedenej prekážke v práci na strane žalovaného.
Vzhľadom na uvedenú situáciu, za ktorej žalobca v dňoch 21.11.2008 a 24.11.2008, nenastúpil do práce
u žalovaného bez ospravedlnenia a porušil tak pracovnú disciplínu, súd dospel k záveru, že v tomto
prípade nebola zo strany žalobcu pracovná disciplína porušená v takej intenzite, že by ju bolo potrebné

považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré je možné so zamestnancom skončiť
pracovný pomer okamžite. Z uvedeného dôvodu preto súd návrhu žalobcu vyhovel.

Súd nároky žalobcu o zaplatenie náhrady mzdy, vernostnej odmeny s príslušenstvom vylúčil na
samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd má pri hodnotení
toho, či ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny posudzovať všetky okolností daného prípadu,
pričom súd pri hodnotení musí brať do úvahy nielen povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi,
ale aj povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi. Podľa jeho názoru súd v tomto prípade tak
nepostupoval, hoci z dokazovania vyplynulo, že žalobca nenastúpil v uvedených dňoch do zamestnania.

Podľa jeho názoru žalobca absenciu v dňoch 14.,18., 19.,20., 21. a 24.11.2008 doposiaľ nijako
nezdokladoval. Pracovnú neschopnosť, ktorá trvala čase 25.11.2008 do 3.12.2008 následne žalobca
preukázal až 5.12.2008. V odvolaní ďalej cituje ust. § 144 písm. b/ Zákonníka práce a poukazuje na to,
že Zákonník práce nedefinuje slovné spojenie „bez zbytočného odkladu“. Domnieva sa, že súd by mal
posudzovať a viazať inštitút „okamžite“, „bez zbytočného odkladu“ k objektívnemu stavu, t.j. vtedy, keď

sa zamestnanec dostane k prostriedku, ktorým by to mohol oznámiť. Má za to, že v prejednávanej veci z
dokazovania nijak nevyplynulo, že žalobcovi bránilo, aby ho informoval sms správou, príp. telefonátom,
emailom a podobne a následne písomne odôvodnil svoju absenciu. Žalobcu nikto nezbavil povinnosti
informovať ho o prekážke v práci v súlade s § 144 ZP, t.j. bez zbytočného odkladu. Súd sa preto
mal zaoberať otázkou primeranosti lehoty, v ktorej žalobca ho informoval. Súd mal takisto zobrať do

úvahy konanie žalobcu a totiž, že žalobca bol práceneschopný až po tom, čo mu bola doručená výzva
na nástup do práce. Má za to, že závery súdu z vyššie uvedených dôvodov sú predčasné. V tejto
súvislosti poukazuje na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. upravujúce odôvodnenie rozhodnutí. Podľa jeho názoru
súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi, keď pri dokazovaní a pri svojej úvahe sa
výlučne sústredil na zákonné povinnosti zamestnávateľa a nezobral do úvahy povinnosti žalobcu ako

zamestnanca.Týmprisvojejprávnejúvaheneprihliadolkuvšetkýmokolnostiamvýznamnýmpreurčenie
hypotézy právnej normy. Domnieva sa, že bude potrebné, aby súd doplnil dokazovanie a súčasne sa
vysporiadal s rozporom vo výpovediach svedkov žalobcu aj žalovaného.Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil. Má za to, že súd dostatočne zhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach, uviedol úvahy, ktorými sa spravoval a opieral sa o podstatne vyčerpávajúcu judikatúru z

predmetnej oblasti.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolacísúdjevprejednávanej vecitohonázoru,že súdprvéhostupňasprávnezistilskutkovýstavveci
ak dospel k záveru, že žalobca neporušil závažne pracovnú disciplínu svojou neúčasťou na pracovisku,

vzhľadom na to, že mu žalovaný neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy ako vedúcemu zmeny
kontroly pohybu hodnôt, ktorý následne aj správne právne posúdil ak vyhovel návrhu žalobcu a určil,
že žalovaný s nim neplatne ukončil pracovný pomer okamžitým skončením. Ani v rámci odvolacieho
konania nedošlo k zmene skutkového, ale ani právneho stavu, preto na zistenia uvedené v rozsudku
súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré použil odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s

nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné vzhľadom na to, že nemá náležitosti
určené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citovené ustanovenie § 157 ods. 2 je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Súd preto nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,aleibanatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces.

Zodôvodneniarozhodnutiasúduprvéhostupňavsúladescitovanýmust.§157ods.2súzrejmédôvody,
prečo súd hodnotil neprítomnosť žalobcu na pracovisku v dňoch 14.11., 18.11., 19.11. a 20.11.2008
ako ospravedlnenú neprítomnosť ( žalovaný mu neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy) a rovnako

z odôvodnenia je zrejmé, prečo za ospravedlnenú považoval neprítomnosť žalobcu na pracovisku v
dňoch 25.11., 26.11., 27.11. a 28.11.2008 (z dôvodu práce neschopnosti žalobcu). Taktiež súd sa
zrozumiteľným spôsobom vyporiadal aj s tým, prečo neprítomnosť žalovaného na pracovisku v dňoch
21.11. a 24.11.2008 nepovažoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Možno preto konštatovať, že súd prvého stupňa pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia postupoval v

súlade s citovaným ust. § 157 ods. 2, lebo z jeho odôvodnenia možno zistiť, ktoré skutočnosti v
prejednávanje veci mal za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie, a akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.

Vzhľadom na uvedené možno preto konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.