Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15C/146/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112209753
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112209753.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou Mgr. Renátou Gavalcovou, v právnej veci navrhovateľa: BL

Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: V.
A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre
toto konanie Janou Hujsiovou, pracovníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 248,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trnava dňa 15.mája 2012 č.k.
27Ro/67/2012-11.

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.5.2012 domáhal zaplatenia pohľadávky 248,95
eur spolu s 9,00 % úrokom z omeškania ročne od 28.5.2009 do zaplatenia
a to na základe uzavretej Zmluvy o pripojení dňa 28.4.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľa,
spol. Slovak Telecom, a.s. a odporcom, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej
služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu

a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v
prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú
pokutu. Navrhovateľ v návrhu vôbec nekonkretizuje porušenie zmluvných povinností odporcu, len vo
všeobecnosti uvádza, že neplatil riadne a včas faktúry a že v dôsledku toho musela byť jeho SIM karta
v dobe viazanosti vypojená z prevádzky. Obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s. sa zlúčila so
spoločnosťou Slovak Telekom a.s. na základe notárskej zápisnice N185/2010, Nz 21791/2010 zo
dňa 17.06.2010. Uvedená spoločnosť písomnou zmluvou zo dňa 16.12.2011 postúpila predmetnú

pohľadávku na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok ako aj plnomocenstvo udelené zo strany
žalobcu advokátskej kancelárii SOUKENIK- ŠTRPKA s.r.o. sú registrované na tunajšom súde pod 1SprV
81/2012. Súd z uvedeného spisu zistil, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok boli peňažné
pohľadávky postupcu vzniknuté na základe zmlúv o pripojení uzatvorených medzi postupcom ako
veriteľom a jeho klientmi ako dlžníkmi.

Tunajší súd dňa 15.mája 2012 vydal platobný rozkaz č.k. 27Ro/67/2012-11, ktorým podanému návrhu

navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 19.2.2013 sa predmetný platobný rozkaz zrušil a to v súlade s §
173 ods.2 O.s.p.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a to najmä so
Zmluvou o pripojení, zo dňa 28.4.2007, Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 28.4.2007, faktúrou č.

7904154958, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby
Internet zo dňa 1.2.2009, keď v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 14.2.2013 vyplýva, že dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh
odporcu,alezabezpečujebenefity,ktoréposkytolprávnypredchodcanavrhovateľa odporcovi(dotovaný

mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity poskytnuté odporkyni na službách). Právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie Samsung E 250 za cenu 1,- Sk (0,03
eur), pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 5.290,- Sk
(175,60 eur).V uvedenom prípade teda odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné
faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať
cenu za poskytnuté služby, bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím odporca porušil jeho

povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti keby by prostredníctvom platieb za
poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok
právneho predchodcu navrhovateľky zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná
pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo teda
naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu

navrhovateľa, ktorá právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku
odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
navrhovateľa. Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na strane právneho predchodcu
navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného
telefónu. Práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto vzniknutej škody na

strane právneho predchodcu navrhovateľa. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu preventívnu.
Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou
majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom
včas a riadne splnil. Navrhovateľ je presvedčený, že je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky
zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľky

a odporcom (v čase keď bola podpísaná zmluva o pripojení, resp. dodatok k nej). Výška zmluvnej
pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy (hodnota dotácie na mobilný
telefón, hodnota iných poskytovaných benefitov). Navrhovateľ tiež uviedol, že odporca mal možnosť
ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a to tým, že mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s
právnym predchodcom navrhovateľky vstúpi. Odporca mal možnosť jednak výberu medzi zmluvou o

pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového mobilného
telefónu. Navrhovateľ zastáva názor, že odporca mal pri dohodnutí výšky zmluvnej pokuty značnú
účasť a nie je pravdou, že nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. Navrhovateľ poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co 39/2011 zo dňa 15.06.2011. K primeranosti zmluvnej
pokuty navrhovateľ poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z.z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „nariadenie vlády“). Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 nariadenia vlády sa
považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak
sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej len
uplatňovať úroky z omeškania v zmysle nariadenia. V žiadnom inom predpise právneho poriadku

Slovenskej republiky sa nevymedzuje pojem „primeraná sankcia“. Navrhovateľ je presvedčený, že
uvedenú právnu úpravu ohľadne prijateľnosti sankcie za poskytnutie finančných prostriedkov je možné
primerane aplikovať aj pre prípady poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom,
nakoľko je toto mobilné zariadenie fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný
náklad právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý sa vráti právnemu predchodcovi navrhovateľa až

prostredníctvom postupných platieb a plnení od odporcu. Toto mobilné zariadenie je teda v prípade
dodržania viazanosti postupne splatené. V prípade, ak by aj súd neuznal nárok navrhovateľa na
zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi
navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého
telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľky v uvedenom prípade poskytol odporcovi

telekomunikačné zariadenia Samsung E250 za cenu 1,00 Sk (0,03 eur) s DPH, pričom štandardná
cenníková cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení tohto zariadenia bola 5.290,- Sk (175,60
eur). Hodnota dotácie právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy tohto telefónneho zariadenia teda
bola 5.290,- Sk (175,60 eur). Právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda, ktorá by mu nebolavznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby
viazanosti. Navrhovateľ má za to, že ak mu súd neprizná nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty, má
navrhovateľ nárok na náhradu škody od odporcu vo vyššie uvedenej sume dotácie poskytnutej právnym

predchodcom navrhovateľa odporcovi na nákup mobilných zariadení.

Z predloženej Zmluvy o pripojení vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa
28.4.2007 Zmluve o pripojení, pričom bol dohodnutý program služieb FIX 500, neoddeliteľnou súčasťou
boli všeobecné podmienky spoločnosti na poskytovanie verejnej telefónnej služby.

Z Dodatku k zmluve o pripojení Fix zo dňa 28. apríla 2007 z článku 3 vyplýva, že v prípade porušenia
zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo
v bode 2 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6. všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm.
a/ - c/ všeobecných podmienok) a následného vypojenia sim karty zo strany podniku je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Podľa bodu 2 dodatku okrem

iného bolo dohodnuté, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka a následného
vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č. 1 t.j. 7.500,- Sk.

Faktúrou č. 7904154958 splatnou dňa 27.5.2009 právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi

v sume 248,95 eur zmluvnú pokutu.

Podľa § 42 ods. 1, písm. a/ Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v platnom znení,
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil
účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru
súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim

spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z
27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C- 242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez
Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa
konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má

právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť
výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej
podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok
a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993: Zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993: Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučujeuplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993: Príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993: Členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993: Členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e): Podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 OZ, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú
pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko,
a.s. a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003

Z.z. a uzavretých zmlúv o pripojení. Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny
vzťah medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom založený predmetnými zmluvami o
pripojení sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom
poriadku SR platnom v čase uzavretia zmluvy v ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v spojení s
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho

zákonníka (ust. § 52 a nasl.) zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá
smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné
podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcichrežim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez

Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa
konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť
výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej

podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok
a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka
iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.
ÚS 55/2011 - „pokiaľ je však zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za
fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči

dobrým mravom.“). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a
preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický
jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž
zmluva predkladaná právnym predchodcom navrhovateľa vo formulárovej podobe s vopred určenými
podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu
záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu.

Tento fakt je ešte viac umocnený skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte
uzatvárania takejto zmluvy a použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým
sú zobrazené významovo závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových
zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú
uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred

pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah
zmluvy nemení. Ako vyplýva z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre
prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad
porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov
a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.

Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty
nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade, ako to
skutkovo vymedzovala navrhovateľka v svojom podaní doručenom súdu dňa 25.09.2012, kauzálnym
(ekonomickým) zmyslom zmluvných pokút celkom vo výške 248,95 eur s poukazom na jej zakotvenie v

Dodatku k Zmluvám o pripojení vo väzbe na ust. bodu 1 písm. c) a bodu 2 a 3 dodatkov k zmluvám o
pripojení, bolo pre odporcu na jednej strane získať cenové zvýhodnenie pri kúpe mobilného telefónu a
na druhej strane pre právneho predchodcu navrhovateľa získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa
svojich služieb. Zmluvná pokuta s určitosťou zabezpečovala poskytnutie určitého benefitu odporcovi
spočívajúceho práve v zľave z ceny mobilného telefónu (teda akejsi svojej straty zodpovedajúcej výške

rozdielu svojich nákladov na zaobstaranie mobilného telefónu a zľavnenej kúpnej ceny, príp. straty
zodpovedajúcej súčtu svojich obstarávacích nákladov mobilného telefónu a zisku z predaja mobilného
telefónu za štandardnú cenníkovú cenu, t.j. jednak skutočnej škode, ako aj ušlého zisku). Súd na
tomto mieste však považuje za potrebné uviesť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v
zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v platnom znení ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Z

tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností,
ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase,
kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Aj keď toto výkladové pravidlo v
čase uzavierania dodatku k predmetnej zmluve o pripojení ešte zakotvené v právnom poriadku SR
nebolo, bez akýchkoľvek pochybností s poukazom na znenie ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj na citovanú časť rozsudku Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C- 242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez
Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, ho možno použiťaj v prejednávanej veci. Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je tak
podľa názoru súdu to, že takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných
spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo

totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti podľa bodu
1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku a následného vypojenia jeho SIM karty z
prevádzky počas celej doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak účastník zmluvy plnil
tieto svoje povinnosti riadne a včas napr. až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v
prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. V tomto

smere právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy dôjde k
porušeniupovinnostispotrebiteľapodľabodu1písm.b)dodatkukzmluveopripojení,napr.jedenmesiac
pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, kedy dôjde k uvedenému porušeniu povinnosti
hneď na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je však spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou
zmluvnej pokuty, čo z pohľadu súdu je potrebné považovať za neprijateľné. K uvedenému záveru možno
dospieť rovnako aj pri zohľadnení navrhovateľom tvrdenej satisfakčnej funkcie zmluvnej pokuty, teda

náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. tým, že odporca riadnou a včasnou
úhradoucenyposkytnutýchslužiebpočasdobyviazanostiminimálnevovýškecenyzvolenéhoprogramu
mal kompenzovať cenu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. poskytnutého benefitu v podobe zľavy
na kúpnej cene mobilného telefónu (tomuto nasvedčuje aj znenie ustanovenia bodu 2 dodatkov k
zmluvám o pripojení, ktoré odporcovi počas doby viazanosti zamedzovalo pod hrozbou zmluvnej pokuty

prechod na program s nižšou cenou, čím by odporca získaný benefit kompenzoval spoločnosti T-
Mobile Slovensko, a.s. v menšom rozsahu; rovnako je to aj zrejmé z formulácie, že účastník berie na
vedomie, že jemu poskytnutá výška zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu je odlišná v závislosti od
zvoleného programu služieb, z čoho vyplýva, že čím vyššia bola mesačná cena služieb podľa zvoleného
programu služieb, tým vyššia bola zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu. Z pohľadu satisfakčnej

funkcie zmluvnej pokuty sa ustanovenie bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení javí ako neprijateľná
zmluvná podmienka, a to s poukazom na to, že výška zmluvnej pokuty bola v pomere k cenníkovej
cene predmetných mobilných telefónov pri prvej zmluve 1,42 násobkom cenníkovej ceny mobilného
telefónu podľa dodatku k zmluve. Súd rovnako považuje za potrebné poukázať na to, že je len iluzórne
navrhovateľom súdu predkladané, že jeho právny predchodca utrpel skutočnú škodu vo výške dotácie

na predmetné mobilné telefóny vo výške 175,60 eur, keďže nákupná cena predmetného mobilného
telefónu pre právneho predchodcu navrhovateľa bola bez akýchkoľvek pochybností omnoho nižšia ako
sumy 5290,- Sk. V štandardnej cene mobilných telefónov mal totiž právny predchodca navrhovateľa
nepochybne obsiahnutú už svoju obchodnú maržu, z ktorej časť tvorí jeho zisk. Preto neobstojí v
žiadnom prípade ani navrhovateľom produkovaná argumentácia ohľadom preventívnej funkcie zmluvnej

pokuty s poukazom na analógiu iuris podľa ust. § 3a ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Súd
súčasne poukazuje aj na to, že slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení pod
bodom 3 v časti - „v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej
povinnosti ...)“ vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvná pokuta za porušenie
povinností, ktoré dodávateľ označí indikatívne, je neakceptovateľná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Ďalej súd v tomto kontexte poukazuje na ostatnú časť textu bodu 3 dodatku, v zmysle
ktorého právo na zmluvnú pokutu vznikne spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. následným vypojením
SIM karty z prevádzky. Môže tak nastať situácia, že účastník (spotrebiteľ) neuhradí jednu faktúru
dodávateľa znejúcu na zanedbateľnú sumu oproti výške zmluvnej pokuty, a to 1 deň po splatnosti
tejto faktúry. Taktiež súd poukazuje na to, že v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej, ktorá nebola

individuálne dohodnutá (teda ak na túto vzťahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka) je pojmovo
vylúčené, aby mohlo byť využité moderačné právo súdu podľa ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka, t.j. aby súd znížil zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná
pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ustanovenie § 53 ods. 5 v spojení s ustanovením § 53 ods.

4 písm. k) Občianskeho zákonníka totiž dohodu o neprimeranej zmluvnej pokute v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá nebola individuálne dojednaná, sankcionuje priamo absolútnou neplatnosťou. Nie
je tak možné, aby súd následne v zmysle ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka moderoval
výšku neplatne dojednanej zmluvnej pokuty. Zároveň súd poukazuje na znenie ustanovenie § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/

EHS z 5. apríla 1993. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá
v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných
podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. S ohľadom na
relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti

súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za

kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda
pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný
vždy a za každých okolností vyžadovať. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje
dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú.
Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej

ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán
členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný

ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a
to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky
navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; ,,z neplatného
právneho úkonu“). Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by
mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná

povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky)
je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude
požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.
Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho
poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi

(§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u)
zákona č. 250/2007 Z.z.). Ďalej má súd vedomosť, že v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C
205/2006-89 zo dňa 02.03.2007 (tento bol následne na odvolanie spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co 118/2007 zo dňa 27.05.2008) bola v odôvodnení
rozsudku konštatovaná neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky (v dotknutom prípade išlo o

uzavretie obsahovo totožných dodatkov k zmluvám o pripojení ako bol dodatok k zmluve o pripojení zo
dňa 28.04.2007) a z tohto dôvodu došlo k právoplatnému zamietnutiu návrhu operátora a nepriznaniu
plnenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej z rovnakej zmluvnej podmienky. Aj z tohto dôvodu súd nemohol
s poukazom na znenie ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať takémuto nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenému navrhovateľom v prejednávanej veci právnu ochranu.

Navrhovateľ v prípade neuznania uplatneného nároku na zmluvnú pokutu súdom, poukazoval na to,
že je potrebné vziať do úvahy to, že jej právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda,
ktorá zodpovedala hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu vo výške 248,95 eur. Ďalej
navrhovateľ uviedol, že ak by jej súd nepriznal nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty, má nárok na
náhradu škody od odporcu vo výške uvedenej sumy dotácie. Z hľadiska tejto argumentácie navrhovateľa

považuje za potrebné súd uviesť, že navrhovateľ skutkovo vymedzil uplatnený nárok na zaplatenie sumy
248,95 eur ako nárok vyplývajúci z práva na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa dodatku k zmluve o
pripojení uzavretej medzi jej právnym predchodcom a odporcom a ktorá pohľadávka na neho prešla
z jeho právneho predchodcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011. Súd považuje za
potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 OSP je viazaný návrhom, a to nie len čo do

výšky žalovaného plnenia, ale aj čo do jeho skutkového vymedzenia. Z uvedeného vyplýva, že súd
nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani
niečo iné, než požadoval (teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľkou navrhovanú povinnosť),
alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu,
ako bol predmetom konania. Ak by súd priznal navrhovateľovi požadované plnenie z iného právneho

dôvodu (teda práva na zmluvnú pokutu) ako si uplatnil, porušil by ustanovenie § 153 ods. 2 OSP, a
to z dôvodu, že navrhovateľ nezmenil skutkové vymedzenie uplatneného nároku a nenavrhol pripustiť
zmenu jeho návrhu, len uviedol vyššie uvedenú argumentáciu zjavne z dôvodu obavy z toho, že súd
posúdi ním uplatnenú zmluvnú pokutu ako vyplývajúcu z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V ďalšomsúd poukazuje na to, že predmetom postúpenia bola nepochybne pohľadávka právneho predchodcu
navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty celkom vo výške 248,95 eur a nie pohľadávka na zaplatenie
náhrady škody celkom vo výške 248,95. Z toho vyplýva, že navrhovateľ nie je ani nositeľom prípadného

práva na zaplatenie ním tvrdenej skutočnej škody celkom vo výške 248,95 vzniknutej jeho právnemu
predchodcovi. Súd tak návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť ani pri prihliadaní na túto časť jeho
argumentácie v spore. S poukazom na uvedené, súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 248,95 aj
s uplatneným príslušenstvom zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi
súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a taktiež mu žiadne nevyplývajú zo
spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, prostredníctvom tohto
súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.