Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 15, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/47/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200958
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8011200958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej

Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu
BHJ, a.s., so sídlom v Prešove, Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 450 936, zastúpeného
predsedom predstavenstva Mgr. Igorom Brezom Dr.Sc, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom,
advokátom so sídlom vo Svidníku, Advokátska kancelária Svidník, Sovietskych hrdinov 200/33, 089
01 Svidník, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 04. októbra 2011 č.
I/225/12667-101602/2011/990813-r na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica zo
dňa 04. októbra 2011 č. I/225/12667-101602/2011/990713-r v spojení s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu Daňového úradu I. Prešov zo dňa 13. apríla 2011 č.: 724/230/21581/11/Petn podľa §
250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 349,07 Eur, ktoré je povinný
žalovaný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Ivovi Babjakovi, advokátovi do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR
uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s Dodatočným platobným výmerom správcu dane

Daňového úradu I. Prešov zo dňa 13. apríla 2011 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať
trovy konania.

Žalobca argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, zakladá sa
na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení veci, v konaní žalovaného
bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Týmto rozhodnutím bol
žalobca ukrátený na svojich právach a preto žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a
postupu správneho orgánu. V celom rozsahu poukázal na odvolanie žalobcu, v ktorom je podstatnou

skutočnosťou zistenie okamihu, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Zdôraznil, že preukázateľne sa jedná o dovoz tovaru podľa § 12 citovaného zákona spoločnosťou
SONDEX, s.r.o. t.j. odberateľom žalobcu. Poukázal na to, že strategickým zámerom ich spoločnosti bolo
nakúpiť na území Ukrajiny čierne energetické uhlie a ďalej ho aj na území Ukrajiny predať. Tak ako v
odvolaní, aj v žalobe poukázal na obsah ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty. Podľa názoru žalobcu boli závery správcu dane zakladajúce sa na výpovedi svedka
Ing. Q. X. predčasné. Správca dane bol povinný v záujme zistenia miesta a času dodania tovaru položiť

zástupcom obchodného vzťahu medzi BHJ, a. s. a SONDEX, s.r.o. zásadnú otázku, ktorá je jedinouprávne podstatnou pre vyriešenie tohto problému a to kedy a kde došlo k zmene vlastníckeho práva k
fakturovanému tovaru faktúrami č. 20070002/Z až 200 70007/Z. Zároveň citoval ustanovenie § § 132
ods. 1, §133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalobca zdôraznil, že ak by správca dane venoval dohodnutým dodacím podmienkam náležitú
pozornosť, bol by z nich vydedukoval, že nie spoločnosť žalobcu dodala tovar do colného pásma
Užhorod - Maťovce, ale že zo strany jeho spoločnosti bolo zabezpečené naloženie tovaru na železničné
vagóny širokorozchodnej trate na území Ukrajiny a ukrajinskou železničnou spoločnosťou bol tento
tovar prepravený na prekládkovú stanicu v Maťovciach. Tovar bol nevyložený, colne prerokovaný na

vývoz z Ukrajiny, ale nie colne prerokovaný na dovoz. Tam si ho od prepravcu fyzicky prevzal kupujúci
t.j. SONDEX, s.r.o.. Dodacie podmienky DAF teda v žiadnom prípade neupravujú zmenu vlastníckeho
práva k dodávanému tovaru, ale určujú, ktorá zo zmluvných strán znáša prepravné a riziká spojené s
prepravoudodohodnutéhomiesta. Stáležalobcatvrdí,žekzmenevlastníckehoprávaknakupovanému
tovaru a kedy spoločnosť SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, tento by
bol určite odpovedal, že k týmto skutočnostiam došlo už na území Ukrajiny v okamihu prechodu tovaru

geografickou štátnou hranicou.

Podľa názoru žalobcu sa správca dane v danom prípade nevysporiadal ani s ustanovením § 13 ods. 1
písm. a) a ods. 2 citovaného zákona, ktoré úzko súvisia s ustanovením § 69 ods. 8 citovaného zákona.

Pokiaľ žalovaný, resp. správca dane nevykonal s kontrolovaným daňovým subjektom ani jedno ústne
pojednávanie, pri ktorom by ho oboznámil so svojimi zisteniami, aby daňový subjekt mal možnosť

vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam došlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov. Bez toho, aby bolo ukončené pôvodné daňové konanie, správca dane
otvoril opakovanú daňovú kontrolu, po ukončení ktorej dňom nasledujúcim po prerokovaní protokolu
z opakovanej daňovej kontroly začalo nové vyrubovacie (daňové) konanie. Výsledkom tohto nového
vyrubovacieho konania bol Dodatočný platobný výmer č. 724/230/21581/11/Petn zo dňa 13. apríla

2011. Žalobca zastáva názor, že takýto postup správcu dane, aby tento rozhodol v tej istej veci v
novom konaní bez právoplatne ukončeného pôvodného konania, nie je zákonný. Pritom poukázal na
nález Ústavného súdu SR PL ÚS 36/95. Podľa žalobcu právny predpis vo svojich vyššie citovaných
ustanoveniach uvádza, že po zrušení rozhodnutia správcu dane odvolacím orgánom sa vec má vrátiť na
ďalšie konanie a rozhodnutie, ale v žiadnom prípade nie na nové konanie. Tento nezákonný postup, keď

sa po zrušení rozhodnutia správcu dane podával podnet na opakovanú daňovú kontrolu bez toho, aby
bolo v tej istej veci rozhodnuté v pôvodnom vyrubovacom konaní, si Daňové riaditeľstvo SR konečne
uvedomilo a dňa 13. decembra 2010 vydalo Informáciu z pracovného stretnutia zástupcov odboru
metodiky daní so zástupcami odboru daňového konania DR SR Banská Bystrica konaného dňa 23.
novembra 2010, v ktorej bol okrem iného prijatý záver, že „po zrušení rozhodnutia sa správca dane vráti

do vyrubovacieho konania, v rámci ktorého vykoná potrebné dôkazy v zmysle rozhodnutia odvolacieho
orgánu, resp. súdu, ktoré budú spísané v zápisnici alebo v úradnom zázname. Po ich vyhodnotení
vydá správca dane rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zákona o správe daní, v ktorom vyčísli rozdiel dane
oproti podanému daňovému priznaniu, pričom bude vychádzať nielen z pôvodného protokolu, ale aj
z týchto novovykonaných dôkazov. Z uvedeného vyplýva, že daňový úrad nedostane už podnet na

vykonanie opakovanej daňovej kontroly. Všetky ďalšie potrebné dôkazy budú vykonané vo vyrubovacom
konaní, avšak dôkazy musí vykonať zamestnanec, ktorý bol poverený vykonaním daňovej kontroly.“
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že podklady pre vydanie dodatočného platobného
výmeru uvedené v protokole a v dodatku č. 1 k tomuto protokolu nemôžu byť právne podstatné pre
vydanie zákonného rozhodnutia a teda aj postup prvostupňového správneho orgánu pred vydaním

Dodatočného platobného výmeru zo dňa 13. apríla 2011 nemožno považovať za zákonný. Nehľadiac
na tieto vady konania chce žalobca poukázať na tú skutočnosť, že v priebehu opakovanej daňovej
kontroly správca dane nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu a ani v priebehu opakovanej
daňovej kontroly sa nevysporiadal s ustanovením § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v roku 2007 v nadväznosti na § 69 ods. 8 citovaného

zákona. Podstatnou skutočnosťou je, že dovozcom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
je spoločnosť SONDEX, s.r.o. a nie žalobca.

V súvislosti so vznikom daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty žalobca poukázal na rozsudok ESD zo dňa 8. februára
1990 vo veci C-320/88 Shipping and Forwarding Enterprice Safe. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 a

vyššie citovaného judikátu ESD bolo potrebné položiť svedkovi otázku kedy spoločnosť SONDEX, s.r.o.nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. Takúto otázku správca dane svedkovi nepoložil a teda
v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci.

S námietkou žalobcu o vadách konania v súvislosti s absenciou účasti žalobcu v daňovom konaní,

ktoré sa podľa § 15 ods. 13, štvrtá veta zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení
neskorších prepisov začína v deň nasledujúci po dni prerokovania protokolu, čím bolo žalobcovi odňaté
právo uvedené v § 2 ods. 1, 2 a 8 a § 29 ods. 8 citovaného zákona sa žalovaný vysporiadal tak, že
predmetný nález Ústavného súdu SR sp. zn. 238/06 zo dňa 16. decembra 2008 uviedol, že považuje
pre danú vec za neaplikovateľný. Žalobca opätovne zdôraznil, že z hľadiska jeho zákonných práv, ktoré

mu priznávajú ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 8 a § 29 ods. 8 cit. zák. je dôležitá možnosť ich použitia v
daňovom konaní a nielen pri daňovej kontrole. Podľa žalobcu z toho vyplýva, že po dni nasledujúcom
po prerokovaní protokolu t.j. keď začalo daňové konanie, mala byť žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom a aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti. V tejto súvislosti
poukázal žalobca nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/06 z 3. novembra 2006. Za danej situácie
ani podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov neobsahuje

jednoznačné znenie, ktoré by umožňovalo daňovým orgánom vydávať rozhodnutia bez prítomnosti
daňového subjektu a bez toho, aby im bola daná možnosť vyjadriť sa v daňovom konaní k vykonávaným
dôkazom.

Žalobca ďalej poukázal na porušenie jeho práva uvedeného v ustanovení § 15 ods. 5 písm. f) zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má daňový subjekt,

uktoréhosavykonávadaňovákontrolaprávovyjadriťsakuskutočnostiamzistenýmpridaňovejkontrole,
k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Je to
opakované porušenie práva žalobcu, ktoré žalovaný prvostupňovému orgánu vytkol už v rozhodnutí,
ktorým zrušil dodatočný platobný výmer pri riadnej daňovej kontrole. Napriek tomu správca dane svoje
pochybenie nenapravil a tým odňal žalobcovi právo na úzku spoluprácu so správcom dane podľa § 2

ods. 8 citovaného zákona. Žalobca ďalej tvrdil, že všetky vyššie uvedené nedostatky sú dôvodom na
zrušenie napadnutého rozhodnutia, pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci pod
sp. zn. 2 Sžf 16/2010, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozsudky ESD v spojených
veciach C-95/07 a C-96/07.

Na pojednávaní pred krajským súdom právny zástupca žalobcu zdôraznil, že v danom prípade je vecou

preskúmania súdom dodatočný platobný výmer vydaný podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 Zákona o
správe daní a poplatkov, pričom zákon to umožňuje, tak je aj žalobca presvedčený, že v danom prípade
nebolo možné takto konať, pretože predmetné ustanovenie zákona upravuje, že dodatočný platobný
výmer po opakovanej daňovej kontrole je možné vydať len vtedy, ak sa daň po opakovanej daňovej
kontrole odlišuje od dane po daňovej kontrole. V tomto prípade tak nebolo a z toho dôvodu považuje

žalobca vydanie dodatočného platobného výmeru v rozpore so zákonom.

K predmetnej žalobe sa písomným podaním vyjadril žalovaný dňa 29. marca 2012, ktorý poukázal v
celomrozsahunadôvodyvydanýchrozhodnutítaksprávcudane,akoajžalovanéhonáslednesa vyjadril
k jednotlivým námietkam žalobcu uvádzaných v žalobe. Pritom zdôraznil, že v súlade s ustanovením §
13 ods. 1 písm. c) žalobcovi bolo preukázané, že miesto dodania tovaru nie je Ukrajina, ale tuzemsko,

pričom poukázal na postavenie jednotlivých zmluvných strán, konkrétne kto objednal prepravu tovaru,
kto prepravoval tovar a akým spôsobom a kto hradil náklady na prepravu, teda prečo mal žalobca
dodanie tovaru spoločnosti SONDEX, s.r.o. zdaniť. Zároveň poukázal na to, že kontrolovaný obchod
medzi žalobcom a spoločnosťou SONDEX s.r.o. sa priamo a osobne dotýka subjektov členského štátu
( SR ) a preto nie je možné vylúčiť aplikáciu komunitárneho práva z dôvodov, ktoré žalobca uvádza a v

konečnom dôsledku aj sám žalobca v daňovom konaní, ako aj v konaní súdnom sa odvoláva na rôzne
judikáty Európskeho súdneho dvora a týmito argumentuje. Žalovaný aplikáciu rozsudku Európskeho
súdneho dvora C-245/04 považuje pre daný prípad neaplikovateľnú, pretože tento obchod má nesporný
charakter reťazového obchodu ako takého.

Čo sa týka vyrubovacieho konania, jeho charakter a obsah je legislatívne upravený v § 15 zákona o

správe daní a poplatkov. Žalovaný považuje naplnenie obsahu vyrubovacieho konania inými procesnýmiúkonmi správcu dane za rozporné s dodržaním zásady legality, podľa ktorej daňové orgány môžu konať
iba tak, ako im to zákon ukladá. Preto môžu vo vyrubovacom konaní vykonať iba tie úkony, ktoré
určil zákon, t.j. vydať platobný výmer a nie v rámci tohto konania vykonávať nové dôkazy, dokonca

ich vyhodnocovať tak ako nato poukazuje žalobca. V tomto konaní zákonodarca neurčil účastníkovi
konania splnenie dôkaznej povinnosti. Zákonodarca v § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Z.z. daňovému
subjektu priamo vymedzil priestor, ale aj čas na uplatnenie svojich procesných práv ( v priebehu výkonu
kontroly, najneskôr podľa ods. 10 zákona ), súčasne v tomto rozsahu a čase stanovil aj jeho povinnosti.
Aj samotný proces dokazovania podľa 15 ods. 6 tohto zákona zákonodarca dislokoval do výkonu

kontroly. V zmysle zásady oficiality a dispozične zásady je správca dane a daňový subjekt povinný,
resp. oprávnený urobiť procesný úkon iba vtedy, ak sú splnené zákonné podmienky na jeho vykonanie.
Preto požiadavka žalobcu, aby účastný v tzv. vyrubovacom konaní nemá oporu podľa žalovaného v
zákone. Zásada neverejnosti a zásada písomnosti vzhľadom na povinnosť uplatnenia týchto zásad pred
daňovými orgánmi takéto právo zákonodarca žalobcovi nepriznáva.

ČosatýkaaplikácierozsudkuNajvyššiehosúdu voveci2Sžf16/2010vdanejvecisprávcadanevykonal

kontrolu účtovníctva bez toho, aby zabezpečil samotný účel kontroly, čo tento sporný prípad nie je.

Z uvedených dôvodov považuje žalovaný rozhodnutie daňového riaditeľstva za správne a preto navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

S poukazom na zákon č. 479/2009 Z.z. účinný od 01. januára 2012, ktorým došlo k zrušeniu Daňového
riaditeľstva SE so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoc prešli na úseku správy daní

a poplatkov na novozriadené Finančné riaditeľstvo SR v Bratislave, t.č. pôsobiace na adrese Lazovná
63, Banská Bystrica, konal súd s týmto na strane žalovaného.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd preukázané, že Daňový úrad I. Prešov dňa
13. apríla 2011 pod č. 724/230/21581/11/Petn vydal Dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm.
b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty

spoločnosti BHJ, a.s., Masarykova 16, 08001 Prešov, IČO 36450936, DIČ 2020006175 rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 v sume 22 956,48 Eur.

Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový orgán tým, že vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty
BHJ, a.s., Masarykova 16, 08001 Prešov, IČO 36450936, DIČ 2020006175 opakovanú daňovú kontrolu,
o výsledku ktorej vyhotovil Protokol zo dňa 21. marca 2011 a ten bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty

prerokovaný a doručený mu dňa 06. apríla 2011. Opakovaná daňová kontrola bola začatá na základe
Oznámenia o výkone opakovanej daňovej kontroly č. 724/320/13416/2010/Bls zo dňa 11. marca 2010.

Listom zo dňa 20. augusta 2008 požiadal správca dane Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica o
metodické usmernenie pri posudzovaní miesta dodania tovaru a uplatňovania príslušných ustanovení
zákona o DPH v prípade. Dňa 22. decembra 2008 správca dane listom vyzval kontrolovaný daňový

subjekt na predloženie dôkazov, že k predaju tovaru na základe faktúr č.20070001/Z až 20070008/Z
daňovým subjektom BHJ, a.s. ďalšiemu slovenskému odberateľovi došlo na území Ukrajiny napr. JCD,
v ktorom by bola ako vývozca z Ukrajiny uvedená spoločnosť BHJ, a.s., oprávnenie na podnikanie na
území Ukrajiny, atď., s upozornením, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti správca dane uplatní k
cenám tovarov fakturovanému slovenskému odberateľovi sadzbu DPH platnú v tuzemsku. Kontrolovaný

subjekt žiadne dôkazy nepredložil. Dňa 10. marca 2009 bol na Daňový úrad Prešov I. predvolaný
Ing. Q. X., ktorý bol konateľom spoločnosti SONDEX, s.r.o. . Dňa 1. apríla 2009 správca dane
spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 724/320/15386/2009/Polo so svedkom - bývalým konateľom
spoločnosti SONDEX, s.r.o. Ing. Q. X. v súvislosti s výkonom kontroly DPH v spoločnosti BHJ,
a.s. Ing. Q. X. uviedol, že faktúry vystavené spoločnosťou BHJ, a.s pod. č. 2007000l/Z - 20070008/

Z pre spoločnosť SONDEX, s.r.o., ktoré mu dal správca dane k nahliadnutiu spoločnosť SONDEX,
s.r.o. prijala. Tovar spoločnosť SONDEX, s.r.o. prevzala v colnom pásme Maťovce, kde zabezpečovala
colné prerokovanie tovaru na dovoz. Preprava bola zabezpečovaná na účet spoločnosti SONDEX,
s.r.o. Železničnou spoločnosťou Cargo Slovakia, a.s. na úseku širokorozchodnej trate od štátnej hranice
po prekládkovú stanicu v Maťovciach. Po prekládke do slovenských vagónov bol tovar prepravovaný

konečnému odberateľovi CHEMES, a.s. Humenné.Ústneho pojednávania sa zúčastnil aj predseda predstavenstva spoločnosti BHJ, a.s., ktorý počas
ústneho pojednávania nevyužil právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. e) zákona č.511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov klásť svedkovi otázky.

Ďalej správca dane vykonal potrebné dožiadania na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., ako
aj na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici kde sa dňa 10.6.2009 sa zamestnanci správcu dane
zúčastnili konzultácie. V tejto súvislosti poukázal správca dane na obsah uvedenej konzultácie na
Daňovom riaditeľstve Banská Bystrica, pričom z týchto konzultácii dospel k záveru, že podľa zmluvy
uzavretej medzi ukrajinským podnikateľom a dohodnutými dodacími podmienkami DAF Užhorod-

Maťovce pri vysvetľovaní podmienok dodávky postupujú podľa medzinárodného predpisu v interpretácii
komerčných termínov (INCOTERMS) 2000, čo znamená, že predávajúci je na základe tejto dodacej
podmienky povinný dodať tovar na miesto určenia ( stanica Maťovce) a nesie všetky riziká a náklady
až do príchodu tovaru na toto miesto. Podľa správcu dane zo zmluvy medzi ukrajinským podnikateľom
a kontrolovaným subjektom vyplýva, že vlastnícke právo k tovaru prechádza na SK1 po prekročení
hranice SR. Vo vývoznom je uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť a prijímateľ. Podľa vyjadrenia

železničnej spoločnosti, tovar prepravovaný po železnici sa vydáva prijímateľovi zásielky v stanici
určenia uvedenej v kolónke č. 8 nákladného listu SMGS a stanica určenia musí potvrdiť vydanie tovaru
prijímateľovi v nákladnom liste. Z predložených nákladných listov teda vyplýva, že miestom určenia
pre prijímateľa je miesto na území SR, t.j. Maťovce. Keď sa tovar železnicou prepravil od ukrajinského
podnikateľa priamo pre prijímateľa do miesta určenia (Maťovce) v rámci prvého obchodného vzťahu,

potom miestom dodania tovaru pre spoločnosť SONDEX, s.r.o. je tuzemsko (Maťovce).

Dňa 14. júna 2010 sa predseda spoločnosti BHJ, a.s. G. W. dostavil na DÚ Prešov I. za účelom
ústneho pojednávania, ktoré sa týkalo uskutočnenia zdaniteľných obchodov s ukrajinským dodávateľom
Obchodno-ťažobnou spoločnosťou ekonomická oblasť Sajany a spoločnosťou SONDEX, s.r.o., Prešov.
Z pojednávania bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní.

Dňa 16. augusta 2010 DÚ Prešov I. spísal so svedkom Ing. Q. X., bývalým konateľom spoločnosti
SONDEX, s.r.o., Prešov Zápisnicu o ústnom pojednávaní č.724/320/48652/2010/Bls v súvislosti s
uskutočňovaním zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou BHJ, a.s. a spoločnosťou SONDEX, s.r.o..
Menovanému bola pri ústnom pojednávaní položená otázka, či by vedel objasniť ako prebiehalo dodanie
tovaru a na ktorej strane ukrajinsko-slovenskej hranici Užhorod/Maťovce spoločnosť SONDEX, s.r.o.

v zmysle faktúr vystavených spoločnosťou BHJ a.s. pre spoločnosť SONDEX, s.r.o. Č.20070001/Z až
20070008/Z za odpredaj čierneho energetického uhlia tovar prevzala. Menovaný vo svojej výpovedi
uviedol, že tovar kúpili na štátnej hranici v železničných vagónoch ukrajinskej železnej dráhy, ako
nevyložený, colne prerokovaný na vývoz, ale nie colne prerokovaný na dovoz, na hraničnom prechode
Užhorod Maťovce. Spoločnosť SONDEX, s.r.o. už ako vlastník tovaru platil dopravu od geografickej

štátnej hranice po prekládkovú stanicu v Maťovciach. t.j. na úseku širokorozchodnej trate Železníc
SR, kde tovar preclievali a odviedli štátu 19% daň z ceny tovaru aj z ceny dopravy. Dopravu po
širokorozchodnej trati platila spoločnosť SONDEX, s.r.o., ktorá preberala tovar v colnom pásme v
Maťovciach. Inde tovar preberať nemohli, pretože taký je colný režim na ukrajinsko - slovenskej hranici.
Na otázku kto v rámci zmluvného vzťahu objednal prepravu tovaru (odkiaľ a kam), kto znášal náklady

na prepravu Ing. Q. X. odpovedal, že spoločnosť SONDEX, s.r.o. objednala, zabezpečovala a platila
dopravu od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v Maťovciach, kde zabezpečovala preclenie a
následne prekládku uhlia z vagónov širokého rozchodu do vagónov normálneho rozchodu ŽSR a
následne po normálnom rozchode dopravu konečnému odberateľovi CHEMES Humenné. Za týmto
účelom mala uzatvorené 2 prepravné zmluvy s CARGO Slovakia a.s. , zmluva na široký rozchod štátna

hranica Maťovce a normálny rozchod Maťovce- CHEMES Humenné.

Akoďalejvyplývasprávcadanelistom zo dňa27.augusta2010 zaslal žiadosťomedzinárodnúvýmenu
informácii týkajúcu sa uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi BHJ, a.s. a Obchodno-ťažobnou
spoločnosťou ekonomická oblasť Sajany ( Ukrajina). Odpoveď na túto žiadosť doposiaľ nebola správcovi
dane doručená.

Správca dane argumentoval ďalej tým, že kontrolovaný daňový subjekt dňa 30. mája 2007 uzavrel
zmluvu č. S-01-107 s ukrajinským dodávateľom Obchodno-ťažobnou spoločnosťou ekonomická oblasť
Sajany ( Ukrajina). V zmysle bodu 1.1. zmluvy predávajúci Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická
oblasť Sajany ( Ukrajina) predáva a kupujúci BHJ, a.s. kupuje uhlie podľa špecifikácii, ktoré sú
neoddeliteľnou časťou tejto zmluvy. Uhlie sa podľa bodu 7. zmluvy transportuje po železnici. Podľa bodu3.1. zmluvy dodávka uhlia sa realizuje na podmienke DAF hranica Ukrajiny -Užhorod ( stanica Maťovce).
Pri vysvetľovaní podmienok dodávky v tomto kontrakte mala spoločnosť BHJ, a.s. na základe bodu 3.5.
zmluvy postupovať podľa Medzinárodného predpisu v interpretácii komerčných termínov INCOTERMS /

2000, čo znamená, že predávajúci je povinný dodať tovar na miesto určenia a nesie všetky riziká a
náklady až do príchodu tovaru na toto miesto. Prepravné na dohodnutú štátnu hranicu hradí predávajúci.
Riziko prechádza na kupujúceho odovzdaním tovaru na hranici. To sa používa pre železničnú a cestnú
dopravu. Na základe tejto dodacej podmienky bol dodávateľ povinný dodať tovar na miesto určenia
( stanica Maťovce) a bol povinný niesť všetky riziká a náklady až do príchodu tovaru na toto miesto,

schádzajúc z nákladných listov (je v nich uvádzané množstvo odovzdaného uhlia ) ktoré na základe
bodu 3.2.1. zmluvy poskytne dodávateľ kupujúcemu -spoločnosti BHJ, a.s. v Maťovciach - v stanici
určenia preberá tovar priamo spoločnosť SONDEX, s.r.o., Prešov, ktorá má na kúpu čierneho uhlia
dňa 25.5.2007 s BHJ, a.s. ako predávajúcim uzavretú kúpnu zmluvu č.07/0372007./Podľa zmluvy BHJ,
a.s. predáva uhlie tomuto slovenskému odberateľovi spoločnosti SONDEX, s.r.o., Prešov na základe
rovnakých podmienok - podmienke DAF Ukrajinsko-Slovenská hranica Užhorod / Maťovce. Tovar v

zmysle zmluvy preclieva kupujúci.

Vo vývozných JCD k faktúram Č.20070002/Z - Č.20070007/Z je uvedený ako vývozca ukrajinská
spoločnosť Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany ( Ukrajina) a prijímateľ BHJ, a.s.
kontrolovaný daňový subjekt. Tovar prepravovaný po železnici sa vydáva prijímateľovi zásielky v stanici
určeniauvedenejvkolónke8nákladnýchlistovSMGS,ktorávnákladnomlistepotvrdzujevydanietovaru

prijímateľovi.

Predmetom fakturácie je dodanie toho istého tovaru, pričom sa na dodanie viaže jeden pohyb tovaru,
pretože tovar sa prepravil priamo od ukrajinského dodávateľa pre odberateľa kontrolovaného daňového,
subjektu. Z toho vyplýva, že dodanie tovaru s prepravou bolo dohodnuté už v rámci prvého zmluvného
vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a kontrolovaným platiteľom dane, keď tovar bol prepravovaný

po železnici od ukrajinského dodávateľa pre prijímateľa t.j. pre SONDEX, s.r.o. do miesta určenia
na území Slovenskej republiky a to do Maťoviec. V Maťovciach si tovar prevzal odberateľ SONDEX,
s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že kontrolovaný platiteľ nevykonal žiadnu časť prepravy tovaru z Ukrajiny
smerom do tuzemska, potom aj kontrolovaný platiteľ dane prevzal tovar od ukrajinského dodávateľa v
Maťovciach. Dodanie tovaru vo vzťahu kontrolovaný platiteľ dane a jeho odberateľ SONDEX, s.r.o. sa

uskutočnilo bez prepravy a preto miesto dodania v rámci tohto zmluvného vzťahu sa určí podľa § 13 ods.
1 písm. c) zákona o DPH. Miestom dodania tovaru kontrolovaným daňovým subjektom pre odberateľa
SONDEX, s.r.o. je Maťovce t.j. miesto , kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa uskutočnilo jeho dodanie.
Kontrolovaným platiteľ tým, že dodal tovar za protihodnotu v tuzemsku pre odberateľa SONDEX,
s.r.o. uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý sa zdaní sadzbou dane platnou v tuzemsku. Rozhodujúce

pre uplatnenie DPH je zistenie, že miestom dodania tovaru zmluvného vzťahu medzi kontrolovaným
platiteľom dane a jeho odberateľom SONDEX, s.r.o. je tuzemsko a platiteľ mal preto tieto dodania tovaru
zdaniť v zmysle nižšie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z..

Zároveň správca dane citoval ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm.. a), § 13 ods. 1 písm. c), §
22 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/20014 Z.z. V závere odôvodnenia rozhodnutia uviedol,

že platiteľ porušil uvedené ustanovenia zákona tým, že predmetné zdaniteľné obchody nezdanil, preto
určil správca dane rozdiel základu dane vo výške 691 581 Sk.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo identické skutočnosti ako sú uvedené v žalobe rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím dňa 04. októbra 2011 pod č. 1/225/12667-101602/2011/990813-r podľa § 48
ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. tak, že Dodatočný platobný výmer zo dňa 13.04.2011 potvrdil.

Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že poukázal v celom rozsahu na dôvody odvolania
kontrolovaného daňového subjektu.

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky po preskúmaní dodatočného platobného výmeru v rozsahu
skutočností uvádzaných v odvolaní podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov zistil skutkový stav Daňový úrad Prešov I. vykonal u daňového subjektu BHJ, a. s., opakovanú

daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia II. štvrťrok až IV. štvrťrok 2007, o
výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 21.marca 2011 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 06. apríla2011, ktorý bol prerokovaný s daňovým subjektom dňa 06.apríla 2011. Na základe toho vydal správca
dane dodatočný platobný výmer zo dňa 13.apríla 2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 v sume 22 956,48 Eur.

Žalovaný popísal postup správcu dane, na základe ktorého správca dane vyhodnotil všetky získané
dôkazy a dospel k záveru, že miestom dodania tovaru na základe zmluvného vzťahu medzi
kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou SONDEX, s. r. o. je tuzemsko, a preto je predmetom
dane z pridanej hodnoty. Vychádzal pritom zo zistení, že vo vývozných JCD k dodávateľskej faktúre

je uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodno - ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť
Sajany a prijímateľ spoločnosť BHJ, a. s., že tovar prepravovaný po železnici sa vydáva prijímateľovi
v stanici určenia uvedenej v kolónke 8 nákladných listov SMGS, ktorá v nákladnom liste potvrdzuje
vydanie tovaru prijímateľovi. Pritom predmetom fakturácie je dodanie toho istého tovaru a na dodanie sa
viaže jeden pohyb tovaru, pretože tovar sa prepravil priamo od ukrajinského dodávateľa pre odberateľa
- kontrolovaný daňový subjekt. Z toho podľa záverov správcu dane vyplýva, že dodanie tovaru s

prepravou bolo dohodnuté už v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a
kontrolovanýmdaňovýmsubjektom,keďtovarbolprepravovanýpoželezniciodukrajinskéhododávateľa
pre prijímateľa, t. j. pre SONDEX, s. r. o. do miesta určenia na území Slovenskej republiky, a to do
Maťoviec. Dodanie tovaru vo vzťahu kontrolovaný daňový subjekt a jeho odberateľ SONDEX, s. r. o.
sa uskutočnilo bez prepravy, a preto sa miesto tohto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č.

222/2004 Z. z.. O výsledku zistenia z daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol zo dňa 21.
marca 2011, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 21.marca
2011 osobne prevzal dňa 22. marca 2011 kontrolovaný daňový subjekt. Vyjadrenie spoločnosti BHJ,
a.s. k protokolu zo dňa 30.03.2011 vyhodnotil správca dane v dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 06.apríla
2011. Záverečné prerokovanie protokolu sa uskutočnilo dňa 06. apríla 2011 a jeho priebeh zaznamenal

správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 06. apríla.2011. Z jej obsahu vyplýva, že
kontrolovaný daňový subjekt s výsledkom kontroly nesúhlasí a podpísanie protokolu o daňovej kontrole
odmietol.

Žalovaný citoval ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a), c), § 19 ods. 1, § 69 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj ustanovenia § 2 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 5 písm. c), § 15 ods. 5 písm. f),

§ 15 ods. 6 písm. d), e), § 15 ods. 13, § 29 ods. 2, § 29 ods. 4, § 29 ods. 8, § 30 ods. 3, § 44 ods. 1, § 44
ods. 2, § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalovaný ako
odvolací orgán pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených ustanovení zákona.

Podľa žalovaného správca dane v rámci opakovanej daňovej kontroly preveroval u daňového subjektu
BHJ, a. s., Prešov skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v zdaňovacom období III.

štvrťrok 2007. Pri preverovaní správnosti tohto postupu daňového subjektu správca dane posudzoval
odberateľské faktúry, dodávateľské faktúry, zmluvu č. S-01-107, nákladné listy, JCD k faktúram a kúpnu
zmluvu č. 07/03/2007, ktoré následne vyhodnotil ako aj ďalších dôkazov získaných v rámci daňovej
kontroly dospel k záveru, že miestom dodania tovaru pri predmetných obchodoch je tuzemsko, a preto
bol kontrolovaný daňový subjekt povinný toto dodanie tovaru zdaniť. Žalovaný sa s týmito závermi

správcu dane stotožnil a tvrdenie odvolávajúceho sa, že z vysvetlení a vyjadrení, ktoré správcovi dane
predložili páni W. a X., jednoznačne vyplýva, že spoločnosť SONDEX, s. r. o. nadobudla právo nakladať
s tovarom ako vlastník ešte na území Ukrajiny považuje za nepreukázané. V danom prípade došlo
k realizácii obchodu, ktorého predmetom je dodanie toho istého tovaru medzi tromi podnikateľskými
subjektmi, pričom išlo o dovoz tovaru z tretieho štátu, a zároveň sa tovar fyzicky prepravoval od prvého

dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi, teda išlo o tzv. reťazový obchody a poukázal na
rozsudok C-245/04 EMAG. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že preprava tovaru bola dohodnutá pri
zmluvnom vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a spoločnosťou BHJ, a. s., a keďže ide o vývoz
tovaru deklarovaný predloženým JCD (vývozca ukrajinská spoločnosť a príjemca tovaru spoločnosť
BHJ. a. s.), je nesporné, že tovar musel byť v rámci tohto zmluvného vzťahu prepravený až na územie

SR, pretože iba tak môže byť naplnená skutková podstata tejto transakcie. Navyše aj z nákladných
listov, ktoré tovar pri preprave sprevádzali, vyplýva, že prijímateľ zásielky (SONDEX, s. r. o.) môže tovar
prevziať až v stanici určenia uvedenej v kolónke č. 8 nákladného listu SMGS, t. j. Maťovce na území
Slovenska. Z uvedeného je zrejmé, že nasledujúci zmluvný vzťah medzi spoločnosťou BHJ, a. s. a
SONDEX, s. r. o. kúpna zmluva č. 07/03/2007 sa uskutočnil bez prepravy ako nepohyblivá dodávka

tovaru s miestom dodania v Maťovciach tuzemsko, teda tam, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sajeho dodanie uskutočnilo. Tvrdenia odvolávajúceho sa, ktorými presadzuje, že k dodaniu tovaru tak
pri prvom zmluvnom vzťahu, ako aj pri nasledujúcom zmluvnom vzťahu došlo ešte na území Ukrajiny,
resp., že spoločnosť SONDEX, s. r. o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území

Ukrajiny, je tak v rozpore s uvedenými zásadami pri posudzovaní miesta dodania tovaru pri reťazových
obchodoch vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora ES, ale aj v rozpore s predloženými dokladmi
posudzovanými v rámci daňovej kontroly. Skutočnosť, že spoločnosť SONDEX, s.r.o. znášala náklady
na prepravu tovaru od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v Maťovciach, neznamená, že tovar
jej bol dodaný na území Ukrajiny. V takom prípade by totiž doklady preukazujúce vývoz tovaru, ako

aj nákladné listy sprevádzajúce tovar pri preprave obsahovali iné údaje o vývozcovi, dodávateľovi,
prijímateľovi tovaru a podobne. Podľa kúpnej zmluvy č. 07/03/2007 sa dodávka považuje za splnenú
momentom potvrdeného pristavenia k colnému prejednaniu št. hranica Užhorod/Maťovce. Pritom je
potrebné uviesť, že zo všeobecného vymedzenia uvedeného v ustanovení § 18 zákona č. 222/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že miestom dovozu je územie členského štátu, na ktorom sa
nachádza tovar v dobe, kedy vstupuje na územie Európskych spoločenstiev. A teda, ak tovar dovážaný

z tretích štátov ešte nie je prepustený do voľného obehu a pred jeho prepustením je predaný, je takýto
predaj predmetom dane, pretože sa dodanie tovaru uskutočnilo v tuzemsku.

Podľažalovanéhosprávcadanevykonalvrámcidaňovejkontrolydostatočnezistilskutkovýstav,vykonal
s kontrolovaným daňovým subjektom ústne pojednávanie, pri ktorom ho oboznámil so svojimi zisteniami
a kontrolovaný daňový subjekt mal možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam.

Žalovaný tiež poukázal na námietku žalobcu v odvolaní a to na chyby konania, ktoré podľa neho
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to skutočnosť, že v tejto veci neprebehlo
prvostupňové daňové konanie, čím bola znemožnená možnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie a vyrubenie dane tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 8 a § 29 ods. 8
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, teda, že po ukončení daňovej kontroly nebolo

uskutočnené vyrubovacie konanie, v ktorom by mohol uplatniť svoje procesné práva a ako námietky v
tomto smere použil odvolávajúci sa v rozhodujúcej miere závery ústavného súdu uvedené v náleze pod
sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16. decembra 2008 k tomuto žalovaný uviedol, že vyslovený právny názor
Ústavného súdu SR vychádza zo skutkových okolností daného prípadu, preto považuje túto námietku
žalovaný za bezpredmetnú.

Podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov má totiž daňový subjekt práve pri výkone
daňovej kontroly možnosť uplatniť svoje práva a plniť si povinnosti pri preukazovaní svojich tvrdení a
uniesť tak dôkazné bremeno pri vykonávanom dokazovaní správcom dane v záujme dosiahnutia účelu
daňovej kontroly. Naproti tomu, keď daňové orgány môžu konať iba tak, ako im to zákon ukladá (zásada
legality), potom vo vyrubovacom konaní, ktorému zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

priznal špecifický, prísne formálny charakter, mohol správca dane vykonať iba tie úkony, ktoré určil
zákon,t.j.vydaťplatobnýalebododatočnýplatobnývýmer.Pretoodvolacíorgánpovažujetietonámietky
odvolávajúceho sa za neopodstatnené. Na základe týchto skutočností Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky po preskúmaní napadnutého dodatočného platobného výmeru rozhodlo tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodu uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa
s administratívnym spisom žalovaného, ako aj s obsahom spisu prvostupňového správneho orgánu a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.,
pretože v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy aďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup
správneho orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa súd riadi dispozičnou zásadou. Zo žalobných námietok
je nepochybné, že žalobca namieta aj procesné pochybenia správcu dane a následne aj žalovaného vo
vzťahu k ustanoveniam § 29 zákona č. 511/1992 Zb.

Pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov súd vychádzal z rozhodujúceho skutkového stavu v čase
vydania napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty za III. štvrťrok 2007 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom
k 31. decembru 2007.

Pri svojom závere súd vychádzal v danom konaní z rozsiahleho vykonaného dokazovania správcu dane,
pričom v predmetnom konaní základnou a primárnou námietkou žalobcu vo vzťahu k aplikácii zákona č.

222/2004 Z.z. o DPH bolo to, že podľa žalobcu k dodaniu tovaru medzi žalobcom a jeho odberateľom,
teda spoločnosťou SONDEX, s.r.o. došlo na území Ukrajiny a preto podľa neho predaj tovaru nepodlieha
postupu v zmysle zákona o DPH. Pri posúdení tejto základnej podmienky, či k dodaniu tovaru došlo na
území Ukrajiny alebo na území Slovenskej republiky vychádzali správne orgány z ustanovení zákona
č. 222/2004 Z.z. účinného do 31. decembra 2007, pričom aj súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods.

1 citovaného zákona, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené
zdaniteľnou osobou. Aj keď žalobca považuje za primárny obchodný vzťah medzi ním a dodávateľom
zahraničnou spoločnosťou Ukrajina a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. súd zdôraznil, že v danej veci je
primárny obchodný vzťah ukrajinského dodávateľa a žalobcu a preto bolo potrebné v tomto prípade
aplikovať § 18 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého

území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskych spoločenstiev s výnimkou podľa
odseku 2. Pre posúdenie vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. ako odberateľom a
následné riešenie otázky dodania tovaru je potrebné podľa názoru súdu aplikovať ustanovenie § 13
zákona o DPH, ktorý konkrétne upravuje miesto dodania tovaru s poukazom na obsah ustanovenia §
13 ods. 1 písm. a), c) citovaného zákona.

Správne orgány vychádzali zo zisteného skutkového stavu vo veci a z tohto jednoznačne podľa
správnych orgánov vyplýva, že dodanie tovaru medzi žalobcom BHJ, a.s. ako dodávateľom a
spoločnosťou SONDEX, s.r.o. ako odberateľom došlo na území Slovenskej republiky o čom svedčia aj
doklady JCD a podmienky DAF. Dodacie podmienky v medzinárodnom obchode sú pritom náležitosťou
kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchode a určujú povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktorí súvisia

s dodávkovou a s prevzatím tovaru ( INCOTERMS / 2000 ) a tieto určujú hlavne spôsob, miesto aokamih odovzdania tovaru kupujúcemu, spôsob, miesto a okamih prechodu nákladov alebo aj rizík
predávajúceho na kupujúceho, ďalšie povinnosti strán pri zaistení dopravy, nákladky a výkladky tovaru,
sprievodných dokladov, kontroly, poistenia, colného konania a podobne, ale neurčujú a neriešia otázku

prechodu vlastníckeho práva k tovaru a tie musia byť riešené v kúpnej zmluve.

Súd zdôraznil, že pokiaľ žalobca namietal závery správcu dane, ako aj žalovaného v tom zmysle, že
preprava tovaru bola dohodnutá medzi ukrajinským dodávateľom a žalobcom, pričom ide o vývoz tovaru
deklarovaný predloženým JDC, z ktorých vyplýva, že vývozcom je ukrajinská spoločnosť a príjemcom
tovaru je žalobca. Z uvedeného zmluvného vzťahu vyplýva, že tovar mal byť prepravený až na územie

Slovenskej republiky. Tento záver vyplýva aj z nákladných listov a v zmysle kúpnej zmluvy je dodávka
považovaná za splnenú momentom potvrdeného pristavenia k colnému prejednaniu na štátnej hranici
Užhodor - Maťovce. Súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v súlade s § 19 ods. 1 prvá a druhá
veta Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Vdanomprípadepodľanázorusúdunámietkažalobcu,žeodberateľžalobcuspoločnosťSONDEX,s.r.o.

hradila náklady za prepravu tovaru od štátnej hranice po prekladkovú stanicu Maťovce je nedôvodná,
pretože z uvedenej skutočnosti nevyplýva záver, že k dodaniu tovaru došlo na území Ukrajiny, pretože
aplikácia § 13 Zákona o DPH keď vylúčená iba pri dodávke tovaru podľa § 13 ods. 2 a § 14 citovaného
zákona, ktoré ustanovenia sa na predmetné obchody nevzťahujú. V tejto súvislosti nie je opodstatnená
ani námietka žalobcu o nesprávnej aplikácii § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 v spojení s § 69 ods. 8 zákona

správcom dane.

Čo sa týka námietky žalobcu o nevykonaní ani jedného ústneho pojednávania s daňovým subjektom
a neoboznámenia so svojimi zisteniami tak k tejto námietke žalovaný správne poukázal v napadnutom
rozhodnutí a s týmto záverom sa stotožnil aj súd, pretože ako vyplýva z rozsiahleho dokazovania
daňový subjekt mal možnosť sa v rámci daňového konania formou prítomnosti na ústnom pojednávaní

vyjadrovať k zisteným skutočnostiam, ako aj k dôkazom, ktoré boli predkladané, tak daňovým
subjektom, ako aj k zisteniam správcu dane. O tom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktoré
už súd vyššie poukázal tak v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného.

Za dôvodnú však považuje súd námietku žalobcu vo vzťahu opakovanej daňovej kontrole, pričom s
poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) z obsahu spisu je preukázané, že opakovaná daňová

kontrola bola začatá na podnet Daňového riaditeľstva SR zo dňa 09. februára 2010 pod sp. zn.
I/2215/16139/2010/990813. Na túto námietku žalobcu aj keď bola uplatnená až na pojednávaní pred
krajským súdom však musí súd v každom štádiu konania prihliadať, pretože ide o takú vadu, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o správe daní, vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť

daňovému subjektu vyrubená.

Podľa ods. 2, ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení
alebo od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal, musí byť zo spisového materiálu zrejmé,
podľa akých pomôcok alebo na akom podklade správca dane dorubil daň odlišne, ako i dôvody tohto
rozdielu. Obdobne musí byť zo spisového materiálu zrejmé, ako bol zistený daňový základ a určená daň

stanovená, ak sa tak stalo bez priznania alebo hlásenia daňového subjektu.

Podľa ods. 6, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola,
správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)

a) bod 1., platobný výmer, ak daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa
neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení,

alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane,b) bod 1., dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v
daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo
aksadaňzistenápoopakovanejdaňovejkontroleodlišujeoddanevyrubenejsprávcomdanepodaňovej

kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

Z týchto dôvodov preto krajský súd napadnuté rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Aj podľa názoru súdu neboli splnené podmienky na vydanie dodatočného platobného výmeru, pretože
išloododatočnévyrúbenieDPHzajednoatoistézdaňovacieobdobienazákladevykonanejopakovanej
daňovej kontroly, pričom k rozdielnemu výsledku dane z pridanej hodnoty oproti pôvodnému konaniu a

výsledku vykonanej daňovej kontroly nedošlo. Pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov vychádzal
súd zo zisteného skutkového stavu veci, ako aj z judikátov NS SR 2 Sžf 2/2012 zo dňa 19. septembra
2012 a 2 Sžf 158/2011 zo dňa 22. augusta 2012 a preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátiť na
ďalšie konanie žalovanému. Aj súd je toho názoru, že vzhľadom na závery opakovanej daňovej kontroly,
ktorá s poukazom na zistený skutkový stav nedospela k rozdielnemu výsledku pri vyrubení rozdielu DPH

za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 v rovnakej výške 691 581 Sk ( 22 956,48 Eur ) ako tomu bolo
a základe pôvodnej daňovej kontroly, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona č.
511/1992 Zb. vydala dodatočný platobný výmer, aj keď správne mala vydať platobný výmer.

Vďalšomkonaníjesprávnyorgánviazanýprávnymnázoromsúdu.Zaúčelomopätovnéhorozhodnutiaa
vydanianovéhorozhodnutiavpredmetnejvecibolopotrebnérozhodnúťtak,akojeuvedenévovýrokovej

časti tohto rozsudku.

Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí a postup, ktorý ich vydaniu
predchádzal podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k
jednohlasnému záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Daňového úradu I. Prešov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na úspešnosť navrhovateľa podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak,
že žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia, ako aj celkové trovy konania vo výške 349,07 Eur, ktoré
pozostávajú z týchto úkonov:

- za 2 úkony po 58,69 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. za prípravu a prevzatie zastupovania, podanie žaloby

- za 1 úkon po 60,07 Eur za zastupovanie pred krajským súdom na pojednávaní dňa 15.02.2013 ,

- 2 x režijný paušál po 7,63 Eur,

- 1 x režijný nákladný paušál po 7,63 Eur,

- náhrada cestovného dňa 15.02.2013 X. - F. a späť ( 120 km, spotreba litrov 6,2l/100km, , cena za
liter paliva 1,505 Eur ), paušál 0,183 Eur, spolu 33,15 Eur,

- náhrada za stratu času dňa 15.02.2013 cesta X. - F. a späť, počet začatých polhodín 4, náhrada za
začatú polhodinu 12,35 Eur, spolu 49,40 Eur,

- súdny poplatok vo výške 66 Eur ako kolkové známky pri podaní žaloby,

Spolutrovykonaniavovýške349,07 Eur,ktoréjepovinnýodporcazaplatiťnaúčetprávnemuzástupcovi
žalobcu JUDr. Ivovi Babjakovi, advokátovi do 15 dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.