Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/162/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200691

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa, členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčinovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: HaRT, spol. s r.o., IČO:
31 648 568, so sídlom Hrnčiarska 12, Košice, právne zast. JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom,

so sídlom Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1020503/1/532150-993426/2012/4897 zo dňa 23.5.2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 6.6.2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.6.2012 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/532150-993426/2012/4897 zo dňa 23.5.2012,
ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie §
165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) zmenil platobný výmer Daňového
úradu Košice č. 9800304/1373/2012/Pav zo dňa 6.2.2012 tak, že vyrubený rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 znížil zo sumy 4.659,58 Eur na sumu 3.915,28 Eur.

I.

Prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992

Zb. bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume
4.659,58 Eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov daňovej kontroly, ktoré boli
uvedené v protokole o kontrole č. 695/321/116734/2011/TOM zo dňa 15.12.2011.

Správca dane uviedol, že žalobca v predmetnom zdaňovacom období na základe Kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 24.4.2009 medzi žalobcom a A. S., D. H. XXXX/XX, J., predal pozemok s parc. č. 1207/28
- orná pôda o výmere 985 m2 vedený na LV č. XXXX, katastrálne územie Č., za celkovú kúpnu cenu bezDPH 24.522,- Eur. Na hranici predávaného pozemku je technická vybavenosť pozostávajúca z vody,
kanalizácie, plynu a elektriny bez prípojok tak, ako je to uvedené v článku I. v bode 2 kúpnej zmluvy.

Správca dane zistil, že obecné zastupiteľstvo obce Č. dňa 28.5.2004 schválilo uznesením č. 4/2004/b

územný plán obce Č., pričom predmetný pozemok sa nachádza v lokalite S. a v územnom pláne obce je
zaznačený vnútri riešeného územia a tiež vnútri hranice zastaveného územia podľa zákona č. 237/2000
Z. z.. Starosta obce K. W. sa na žiadosť správcu dane vyjadril, že lokalita S. je v územnom pláne
obce riešená ako územná rezerva pre možnosť výstavby rodinných domov. Stavebným povolením č.
634/2009-Ča zo dňa 11.8.2009 obec Č. povolila stavebníkovi A. S. stavbu rodinného domu na pozemku
s parc. č. 1207/28. Správca dane vykonal miestne zisťovanie na Krajskom stavebnom úrade v Košiciach

za účelom preverenia zaradenia pozemkov v katastrálnom území Č., lokalita S., pričom zistil, že v
územnompláneobcebolariešenáajlokalitaS.,ktorábolafunkčneurčenánavýstavburodinnýchdomov.
Táto lokalita v územnom pláne obce schválenom v roku 2004 nebola riešená ako územná rezerva, ale
ako plocha určená na výstavbu rodinných domov. Pretože jednotlivé pozemky boli územným plánom
obce určené na zastavanie, sú v zmysle stavebného zákona stavebnými pozemkami. Pred schválením

územného plánu obce Krajský pozemkový úrad v Košiciach udelil súhlas na budúce možné využitie tejto
lokality pre nepoľnohospodárske účely.

S poukázaním na ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a
ustanovenie § 43h stavebného zákona a získaného spisového materiálu správca dane konštatoval, že
aj pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce, resp.

zóny určený na zastavanie, je podľa stavebného zákona stavebným pozemkom, a teda je stavebným
pozemkom aj pre účely zákona č. 222/2004 Z. z.. Z uvedeného vyvodil, že žalobca porušil ustanovenie
§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že nevyčíslil daň k cene pozemku. Žalobca tak spôsobil rozdiel
základu dane vo výške 24.522,- Eur a neodviedol daň z pridanej hodnoty v sume 4.659,18 Eur.

II.

Nazákladeodvolaniažalobcužalovanýzmenildodatočnýplatobnývýmersprávcudanetak,ževyrubený
rozdiel dane znížil zo sumy 4.659,58 Eur na sumu 3.915,28 Eur. Žalovaný tým opravil chybu týkajúcu sa
nesprávne vyrubenej výšky dane a zmenil vyrubenú výšku dane, ktorú správca dane vypočítal z ceny
uvedenej v kúpnej zmluve zo sumy 4.659,58 Eur na sumu 3.915,28 Eur, v dôsledku čoho sa rozdiel dane
vyčíslený správcom dane znížil o 744,30 Eur. Žalovaný akceptoval skutkové zistenia správcu dane, ako

aj ich právne posúdenie.

Žalovaný reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane
vychádzal len z nezáväznej informácie Krajského stavebné úradu v Košiciach, z ktorej vyplýva iba
skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia určeného v budúcnosti ako plošná rezerva pre výstavbu
rodinných domov, žalovaný uviedol, že Krajský stavebný úrad v Košiciach vykonával štátnu správu v

územnom obvode kraja okrem iného aj na úseku územného plánovania (zákon č. 608/2003 Z. z.). Preto
jeho vyjadrenie nie je len nezáväzná informácia, pričom Krajský stavebný úrad v Košiciach uviedol,
že predmetná lokalita S. bola riešená funkčne na výstavbu rodinných domov. Predmetná lokalita v
územnom pláne obce schválenom v roku 2004 nebola riešená ako územná rezerva, ale bola riešená v
návrhu, t. z. na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo. Pretože predmetná lokalita bola riešená

územným plánom obce na zastavanie tak ako to bolo schválené územným plánom obce uznesením
č. 4/2004/b zo dňa 28.5.2007, a v zmysle § 43h ods. 1 stavebného zákona "stavebným pozemkom sa
rozumie časť územia určené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným
rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou", je zrejmé, že predmetný pozemok je podľa
stavebného zákona stavebným pozemkom, teda je stavebným pozemkom aj pre účely zákona č.

222/2004 Z. z.. Aj keď je pozemok v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným
plánom obce určený na zastavanie, je podľa stavebného zákona stavebným pozemkom. Územný plánobce rieši územie celé ako také určené na výstavbu rodinných domov, nie je preto relevantné, či už boli
pozemky rozparcelované alebo nie a pod akým parcelným číslom boli pozemky predávané.

K ďalšej námietke žalobcu, podľa ktorej ním tvrdené skutočnosti majú oporu v rozsudku Najvyššieho

súdu SR č. 5Sžf/47/2011 zo dňa 24.11.2011, ktorý riešil obdobný prípad, uviedol, že v uvedenej veci
Najvyšší súd SR vychádzal z iných skutkových okolností (len z vyjadrenia magistrátu a územného
plánu, ktorý odkazoval ešte na ďalšie vyjadrenie), keď predávajúci v čase predaja mohol vychádzať
len z dokladov, ktoré boli k dispozícii, z ktorých nebolo dostatočne zrejmé, že ide o stavebný pozemok.
Skutkové okolnosti rozhodnutia správcu dane sú odlišné, keďže územný plán obce (jeho popisná časť

ako aj mapa) rieši sporné pozemky ako pozemky určené na výstavbu rodinných domov a vyjadrenie
obce, ako aj vyjadrenie kompetentného úradu túto skutočnosť potvrdzujú. Vedomosť o tom, že išlo o
pozemky určené na výstavbu rodinných domov potvrdil žalobca v kúpnej zmluve (čl. II. bod 3, kde sa
kupujúci zaväzuje, že na svojom pozemku zrealizuje výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu
projektu a nebude vykonávať na ňom inú činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne).

Žalovaný napokon dodal, že z dôvodu plynulosti konania odstránil chybu konania spočívajúcu v porušení

§ 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je
všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby
za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

III.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci

žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že predmetný pozemok s parc. č. 1207/28 - orná pôda
v čase predaja, resp. v čase povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti nebol stavebným pozemkom
v zmysle § 43h stavebného zákona, pretože nebol zastavaný stavbou, nebolo naň vydané právoplatné
územnérozhodnutienajehozastavanie,vrelevantnomčasenebolvypracovanýaanischválenýúzemný
plán zóny, ktorý by riešil predmetný pozemok, územný plán obce Č. dané územie kvalifikoval ako

plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov, teda aj pozemku s parc. č. 1207/28 a predmetný
pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia. Poukázal na to, že územno-plánovacie informácie,
ktoré boli podané prvostupňovému správnemu orgánu, mali iba informatívny charakter a nie záväzný.
Podľa žalobcu z dikcie § 43h stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebným pozemkom môže
byť iba časť územia s konkrétnym parcelným číslom a táto časť územia musí byť uvedená v platnej a

schválenej územnoplánovanej dokumentácii príslušnej obce, resp. zóny. Pretože predmetný pozemok
nie je stavebným pozemkom, jeho predaj v zmysle § 38 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty má
byť oslobodený od dane z pridanej hodnoty.

IV.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 9.7.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že v daňovom

konaní bolo sporné a pre výsledok konania určujúce, či pozemok, ktorý bol predmetom prevodu
medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcim podľa priloženej kúpnej zmluvy, zapísaný v katastri
nehnuteľností ako "orná pôda" je stavebným pozemkom pre účely aplikácie zákona č. 222/2004 Z. z..

Zákon o dani z pridanej hodnoty nedefinuje pojem stavebný pozemok, ale odkazuje na § 43h zákona
č. 50/1976 Zb.. Podľa žalovaného správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že pozemok

zapísaný na LV č. XXXX bol už v čase predaja stavebným pozemkom. Lokalita S. (v tejto lokalite sa
predmetný pozemok nachádza), je v územnom pláne obce zaznačená vnútri riešeného územia a tiež
vnútri hranice zastaveného územia podľa zákona č. 237/2000 Z. z.. Starosta obce uviedol, že lokalitaS. je v územnom pláne obce ako územná rezerva pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov.
Vyjadrenie starostu obce, že lokalita S. je v územnom pláne riešená ako územná rezerva pre možnosť
riešenia výstavby rodinných domov, však nezodpovedá samotnému územnému plánu. V územnom

pláne obce v textovej časti na strane 7 sú popísané zóny bývania: "Zónu bývania v rodinných domoch
navrhujeme rozvíjať prednostne v prelukách v zastavanom území obce. Mimo zastavané územie obce
rozširovať obytnú zónu východným smerom a v západnej časti obce severne od cintorína a východne od
železničnej stanice, teda po obvode bývalého štrkoviska medzi cintorínom a železnicou a v lokalitách I.
O. S.. Plochu pre sociálne bytové domy navrhujeme v lokalite Juh". Na strane 8 textovej časti územného

plánu v časti Priestorové usporiadanie nových lokalít bývania je lokalita S. jednoznačne označená
ako lokalita na umiestnenie bytových jednotiek, pričom v tabuľkovej časti je uvedené, že maximálny
počet bytových jednotiek v danej lokalite má byť 140. Z uvedeného územného plánu obce jednoznačne
vyplýva, že lokalita S. nebola označená ako rezerva, ale bola riadne schválená ako lokalita na výstavbu
rodinných domov. Tomuto záveru zodpovedajú aj zistenia správcu dane na Krajskom stavebnom úrade
v Košiciach zo dňa 19.12.2011. V stavebných povoleniach vydaných na výstavbu rodinných domov

na parcelách v lokalite S. sa konštatuje spracovanie územnoplánovacej dokumentácie uznesením č.
4/2004/b zo dňa 28.5.2004, čo bolo dôvodom pre spojenie konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona. Aj zo samotného obsahu kúpnej zmluvy vyplýva,
že predmetný pozemok bol už v čase predaja stavebným pozemkom, pretože predávajúci v čl. I.
Preambula, bod 2 kúpnej zmluvy vyhlásil, že na hranici pozemku je technická vybavenosť pozostávajúca

z vody, kanalizácie, plynu a elektriny (bez prípojok). V článku I. bod 3 predávajúci prehlasuje, že mu
nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by bránili na predmetnom pozemku realizovať stavbu rodinného
domu. Z týchto zmluvných dojednaní vyplýva, že išlo o stavebný pozemok predaný za účelom výstavby
rodinného domu.

Žalovaný ďalej uviedol, že náležitosti územného plánu obce upravuje § 12 ods. 4 písm. a)

vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a
územnoplánovacej dokumentácii, podľa ktorého riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie
riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľností)
a jeho geografický opis. Územný plán obce vymedzuje územie, obsahuje aj jeho geografický opis.
V zmysle tohto ustanovenia územný plán obce nemusí obsahovať konkrétne označenie pozemkov

aj s parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by mohol obsahovať len územný plán zóny,
ktorý sa odvíja od územného plánu obce a podrobnejšie ho rozpracúva. Obec Č. územný plán zóny
nevypracovala a v stavebných povoleniach sa odvolávala na územný plán obce zo dňa 28.5.2004. S
prihliadnutím na túto právnu úpravu a územný plán obce predmetný pozemok nachádzajúci sa v lokalite
JB. v katastrálnom území Č. bol stavebným pozemkom aj v čase jeho predaja, t. j. v roku 2009, a to aj

napriek tomu, že v katastri nehnuteľností bol zapísaný ako orná pôda.

Žalovaný ďalej uviedol, že na predmet konania nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžf/47/2011 zo dňa 24.11.2011. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, jediným dôkazom pre
vydanie rozhodnutia správcu dane bola informácia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, Mestská
časť B. P. zo dňa 16.3.2009, z ktorej vyplývala iba skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia určeného

na funkčné využitie územia pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu. Z tejto
informácie nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že predmetný pozemok parc. č. X predstavuje časť
územiaurčenúúzemnýmplánomobcenazastavanie.VzávereinformácieMagistráthlavnéhomestaSR
Bratislava uviedol, že pre dané územie nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia zóny, resp.
územnoplánovací podklad na zonálnej úrovni riešenia, ktoré by stanovovali zastavovacie podmienky na

parcelu, je potrebné v následnej príprave zámeru investora overiť, či predmetná parcela je zastaviteľná,
aká je miera jej zastavania, aké sú celkové podmienky jej využitia. Na základe uvedeného Najvyšší súd
SR konštatoval, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva bez akýkoľvek pochybností, že v danom
prípadeideopozemokstavebný,ktoréhopredajpodliehadanizpridanejhodnoty. Vprípadežalobcuboli
skutkové zistenia a dôkazy odlišné ako v prípade, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR. Právny názor

Najvyššieho súdu SR vyslovený v citovanom rozsudku nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože
správca dane zabezpečil dostatok dôkazov, na základe ktorých je možné bez akýchkoľvek pochybností
vyvodiť záver, že pozemok s parcelným číslom 1207/28 zapísaný na LV č. XXXX ako orná pôda, bol v
čase jeho prevodu stavebným pozemkom.V.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) bez nariadenia pojednávania
preskúmal obsah žalobou napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v

právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Z administratívnych spisov súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 24.4.2009 žalobca ako predávajúci
previedol na kupujúcu A. S. W.. D. pozemok s parc. č. 1207/28 - orná pôda o výmere 985 m2, vedený
na LV č. XXXX, katastrálne územie Č.a za sumu 24.522,- Eur, pričom išlo o kúpnu cenu bez dane z

pridanej hodnoty. Podľa článku I. bodu 2 a článku II. bodu 2 predávajúci prehlásil, že na hranici pozemku
je technická vybavenosť pozostávajúca z vody, kanalizácie, plynu a elektriny (bez prípojok), pričom sa
predávajúci zaviazal, že do určitého dátumu odo dňa podpisu zmluvy určí bod napojenia na hranici
pozemku pre vyššie uvedenú technickú vybavenosť.

Podľa sprievodnej správy k územnému plánu obce Č. pri návrhu urbanistickej koncepcie priestorového

usporiadania vo vzťahu k bývaniu sa uvádza, že zónu bývania v rodinných domoch územný plán
navrhuje rozvíjať prednostne v prelukách v zastavanom území obce. Mimo zastavané územie obce
rozširovať obytnú zónu východným smerom a v západnej časti obce severne od cintorína a východne
od železničnej stanice, teda po obvode bývalého štrkoviska medzi cintorínom a železnicou a v lokalitách
I. O. S. (strana 7 správy). V časti priestorové usporiadanie nových lokalít bývania (strana 8 správy)

je pre každú lokalitu stanovený maximálny počet bytových jednotiek, maximálna podlažnosť, veľkosť
pozemkov a ďalšie parametre. Pri lokalite S. S.e stanovený maximálny počet bytových jednotiek 140. Iba
pri lokalite I. je uvedené, že ide o rezervné plochy pre bývanie a výstavba bude podmienená znížením
hlučnosti od výrobnej linky Betox preukázanej spracovaním novej hlukovej štúdie pred spracovaním
územného plánu zóny.

Obec Č.Ň. uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28.5.2004 schválila územný plán obce Č. a uznesením z
toho istého dňa č. 4/2004/c sa uzniesla na záväznej časti územného plánu obce Čaňa. Záväzná časť
územného plánu obce Čaňa bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením obce Čaňa č. 9/2004 zo
dňa 29.5.2004.

Podľa záväznej časti územného plánu obce Č. v časti Zásady a regulatívy priestorového usporiadania

a funkčného využívania územia je v bode 1 určené zabezpečiť plochy na funkciu bývania v lokalitách
I., S., pri OP Betox, pre lokalitu Hutných stavieb, pri železničnej stanici, pri krížiku a oproti ČsPHL. V
časti 9 záväznej časti územného plánu obce (plochy na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia
a sceľovania pozemkov, na asanáciu a na chránené časti krajiny) je v navrhovanej lokalite rodinných
domov S. v bode 9.1.17 a 18. stanovená plocha pre Transformovňu a pre miestne komunikácie pri

lokalite rodinných domov S. (ide o verejnoprospešné stavby uvedené v časti 11.17. a 11.18.).

Podľa grafickej časti územného plánu obce Č. - Komplexný výkres priestorového usporiadania a
funkčného využitia územia (mierka 1:2000) pre lokalitu JB. sú určené tieto funkčné a priestorové
regulatívy: vidiecka obytná zástavba nízkopodlažná, štruktúra zástavby otvorená, doporučená
minimálna a maximálna podlažnosť objektov - jedno až dve podlažia a smerná zastavanosť pozemkov

- 0,2.

Na výzvu správcu dane starosta obce Č. podaním č. 720/2011 zo dňa 21.5.2011 oznámil správcovi
dane, že v územnom pláne obce Čaňa bola schválená aj územná rezerva pre výstavbu IBV
Juhovýchod, následne na to spracoval investor zastavaciu štúdiu predmetnej lokality vrátane projektovej
dokumentácie inžinierskych sietí, pričom v čase schvaľovania územného plánu obce Č. boli pozemky

vedené v predmetnej lokalite ako orná pôda.Zo zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Košice I. zo dňa 19.12.2011 č.
695/321/117042/2011/TOM (Krajský stavebný úrad v Košiciach) vyplývajú zistenia, ktoré boli uvedené
v dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Košice, ako aj v rozhodnutí žalovaného.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti
vrátanedodaniastavebnéhopozemku(poznámkapodčiarouč.19),naktoromstavbastojí,akjedodanie

uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené
užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo
jej časti.

Poznámka č. 19 citovaného zákonného ustanovenia odkazuje na ustanovenie § 43h zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku (§ 38 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z. z.).

Podľa § 43h ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená
územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a
pozemok zastavaný stavbou. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho

fondu alebo lesného pôdneho fondu možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť
za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Podľa § 12 ods. 1, ods. 4 písm. a), f), g) vyhlášky č. Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2011 Z. z.
o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, dokumentácia územného plánu

obcesačlenínatextovúčasťagrafickúčasť;obsahujesmernúčasťazáväznúčasť.Riešenieúzemného
plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na
základe údajov z katastra nehnuteľností) a jeho geografický opis, návrh funkčného využitia územia obce
s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného
územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a

zakazujúceho funkčného využívania a návrh riešenia bývania, občianskej vybavenosti so sociálnou
infraštruktúrou, výroby a rekreácie.

Obsah záväznej časti územného plánu obce je vymedzený v ustanovení § 12 ods. 6 tejto vyhlášky a
grafická časť územného plánu obce je vymedzená v ust. § 12 ods. 7 citovanej vyhlášky.

V konaní bolo medzi účastníkmi konania sporné, či pozemok s parc. č. 1207/28 - orná pôda o výmere

985 m2, zapísaný na Q. Č.. XXXX v katastrálnom území Č. bol v čase vzniku daňovej povinnosti (§ 19
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.) stavebným pozemkom v zmysle § 38 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z.,
a či teda nepodlieha oslobodeniu od dane z pridanej hodnoty. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného
v rámci daňovej kontroly nesporne vyplynul záver, že predmetný pozemok možno kvalifikovať ako
stavebný pozemok v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona. Predmetný pozemok sa nachádzal v

lokalite JB. územného plánu obce Č. schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva v Č. zo dňa
28.5.2004 č. 4/2004/b a č. 4/2004/c (schválenie záväznej časti územného plánu obce). Predmetná
lokalita sa nachádza vnútri riešeného územia obce Č. a v zmysle grafickej časti územného plánu obce
- komplexného výkresu priestorového usporiadania funkčného využívania, záväznej časti územnéhoplánu obce ako aj sprievodnej správy k územnému plánu obce Čaňa, je určená na nízkopodlažnú obytnú
zástavbu rodinných domov. Predmetný pozemok bol územným plánom obce určený na zastavanie, a
preto spĺňa podmienky zákonnej definície stavebného pozemku podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona.

Prevod stavebného pozemku podľa § 38 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. teda nie je oslobodený od
dane z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1
citovaného zákona.

Skutočnosť, že predmetný pozemok bol v katastri nehnuteľností evidovaný ako orná pôda, pre
posúdenie vzniku daňovej povinnosti žalobcu nemá právny význam, pretože ustanovenie § 19 ods. 1

a § 38 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. viažu vznik daňovej povinnosti pri prevode nehnuteľnosti na
charakter prevádzaného pozemku v zmysle ustanovenia § 43h stavebného zákona, a nie na druhové
členeniepozemkovvzmysle§9zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Takisto nemá právny význam ani skutočnosť, že na
predmetnú lokalitu S. nebol spracovaný územný plán zóny, ktorý by riešil predmetný pozemok, pretože
pre definovanie predmetného pozemku ako stavebného pozemku už postačovala skutočnosť, že bol

určený na zastavanie územným plánom obce.

Nedôvodná je námietka žalobcu, podľa ktorého z ustanovenia § 43h stavebného zákona vyplýva, že
stavebným pozemkom môže byť iba časť územia obce konkretizovaná v územnom pláne obce alebo
územnom pláne zóny parcelným číslom. Toto tvrdenie žalobcu nezodpovedá textu ustanovenia § 43h
ods. 1 stavebného zákona a ani ustanoveniu § 12 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích

podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, ktoré upravuje obsah územného plánu obce.

Žalobca v žalobe ako dôkaz tvrdenia, že predmetný pozemok nebol v čase predaja, resp. v čase
povolenia vkladu do katastra nehnuteľností stavebným pozemkom uviedol rozsudok Najvyššieho súdu
SR č. k. 5Sžf/47/2011 zo dňa 24.11.2011 bez toho, aby konkretizoval, aké skutkové a právne závery
vyplývajúce z tohto rozsudku svedčia v prospech jeho tvrdení. Nie je úlohou súdu v správnom súdnictve,

aby iba z odkazu na rozsudok súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti
jeho žaloby. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249 ods. 2
O.s.p.), a preto súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody
žaloby. Preto krajský súd iba na okraj poznamenáva, že v uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR
konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistenie, či sporný pozemok predstavuje

časť územia určeného územným plánom obce na zastavanie. V rozhodovanej veci správca dane
vykonal dostatočné dokazovanie za účelom preukázania, či sporný pozemok má charakter stavebného
pozemku v zmysle § 43h ods. 1 stavebného zákona.

Pretože rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, súd
žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.