Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 13, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200136
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Z.O.GROUP,
s.r.o., IČO: 44 063 822, Švabinského 13, Bratislava, zastúpený: JUDr. Miroslav Belica, advokát,
Štefánikova trieda 79, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (predtým
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.: I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/
XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č.: I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán
na základe odvolania žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru č.: XXX/XXX/XXXXXX/XX/Mich
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým V. úrad K. V vyrubil podľa § 44 ods. X písm. b/ bod X zákona č. XXX/XXXX
Zb. (ďalej aj len J.) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún XXXX v sume XX.XXX,XX
N., tento dodatočný platobný výmer potvrdil. J. žiadal zrušenie tak napadnutého druhostupňového ako
aj prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

F., že odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane podal z dôvodu, že toto bolo vydané na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu za súčasného nezákonného postupu, keď správca dane
neakceptoval obmedzené možnosti žalobcu k zabezpečeniu dôkazov svedčiacich o správnosti jeho
postupu predchádzajúcemu podaniu daňového priznania. J. boli bez jeho účasti a možnosti verifikácie
políciou zadržané daňové doklady, ktorých súčasťou boli aj doklady potrebné pre toto konanie. E.
polície, že iné doklady v prospech žalobcu nemá, je potrebné verifikovať so zápisnicami o domových
prehliadkach a zoznamom zadržaných dôkazov. U. toho neboli konkretizované doklady, ktoré ku
konkrétnym daňovým priznaniam správca dane požaduje a nie je zrejmé, prečo tieto nezabezpečil

vykonaním krížovej kontroly, teda u subjektov, s ktorými mal žalobca v obchodných vzťahoch vojsť do
kontaktu. G., že strana 3. a nasledujúce vo všetkých jeho sa týkajúcich daňových rozhodnutiach sú
cyklostylovanými fotokópiami výpovedí osôb, ktorých obsah však odporuje aj záveru správcu dane,
kde tieto osoby všeobecne prehlasujú, že žalobca mal robiť iba fiktívne obchody, pričom k žiadnym
konkrétnym obchodom nemalo dochádzať a správca dane v rozpore s týmito tvrdeniami však na
podklade čiastočne zabezpečených dôkazov konštatuje opak a uznáva z niektorých transakcií dopočet
V.. U každého obchodného prípadu samostatne je potrebné zistiť, či predmet dodávky existoval, ktobol jeho dodávateľom, výrobcom, odberateľom, či spotrebiteľom, kto ho žalobcovi predal a či odviedol
V., či žalobca sám tovar alebo službu ďalej predal a či si z tejto transakcie splnil daňové povinnosti. F.
skutočnosti však správca dane nezisťoval.

J. poukázal na rozhodnutie prokurátora C. prokuratúry G. sp. zn. Kv XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorým zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia M. J. a spol. z dôvodu, že vyšetrovateľ len
uvádzal, že boli vypočuté osoby k určitým skutočnostiam, avšak bez akýchkoľvek iných dôkazov tieto
uviedol ako dôkaz slúžiaci na vznesenie obvinenia, a to bez bližšej špecifikácie.

A. dane uveril tvrdeniam osôb, ktoré v konaní vypočul, bez verifikácie týchto tvrdení, a bez vykonania
krížovýchkontrol.T.pritomoosobystíhanéprezávažnétrestnéčiny.J.spochybnildôveryhodnosťtýchto

osôb, pričom správca dane mal mať pravdivosť ich tvrdení preukázanú a nielen zovšeobecniť vyjadrenia
týchto osôb, prípadne sa uspokojiť s tvrdením orgánov činných v trestnom konaní, že viac daňových
dokladov zaistených nebolo. A. dane navyše vychádzal z výpovedí svedkov pri dokazovaní v súvislosti
s výkonom daňových kontrol u iného daňového subjektu - Q. M. J., s.r.o.. A. možnosť využitia svojho
práva v zmysle § 1X ods. 5 J..

A. dane vedel o tom, že konateľ žalobcu je vo väzbe a teda že má obmedzené možnosti na uplatnenie
svojich práv. J. upozornil správny orgán na to, že bez súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní
nemôže predložiť sám doklady k daňovej kontrole a preto žiadal o prerušenie daňovej kontroly, čo mu
však umožnené nebolo.

E. správneho orgánu, že správcom dane bolo preukázané vytvorenie umelých obchodných vzťahov za

účelom uplatnenia odpočítania V., nemá základ v dokazovaní, pričom k takémuto tvrdeniu je oprávnený
iba súd. Aj napriek tomu, že daňový subjekt znáša dôkazné bremeno, správne orgány sú zodpovedné
za úplnosť a zákonnosť vykonaných dôkazov. J. nemal možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov a
klásť im otázky, keďže bol vo väzbe. P. správnych orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach tým,
že pri výkone daňovej kontroly bolo porušené jeho právo vyplývajúce z § 1X ods. 5 J.. Z objektívnych

príčin nemohol preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody prijal. A. orgány rozhodli na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu.

II.

J. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj v
odvolacom konaní, uviedol vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, obsah

ktorého je uvedený nižšie. G. s dôvodmi tvrdenej nezákonnosti uvádzanej žalobcom. O. skutkový a
právny stav veci, uviedol rozsudky A. dvora EÚ spomenuté už v rozhodnutí správcu dane a to:

P. C XXX/XX I. plc z XX. februára XXXX, v ktorom sa okrem iného uvádza, že uplatňovanie právnej
úpravy A. nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia,
ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím

výhody - zásada zákazu zneužívania sa uplatňuje takisto na oblasť V.. Z. súdu prináleží, aby preukázal
obsah a skutočný význam predmetných plnení. Vnútroštátny súd pritom môže vziať do úvahy čisto umelý
charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické a/alebo personálne prepojenie medzi zahrnutými
podnikateľmi v pláne zníženia daňového zaťaženia.

Rozsudok R P. P. A., v ktorom sa okrem iného uvádza, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť

priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa
svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak
dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane
a hospodárska činnosť, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená
pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je

súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.V rozsudku C-XXX/XX A. dvor EÚ uvádza, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže,
že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa
zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k V., prináleží vnútroštátnemu súdu, aby

tomuto platiteľovi odmietol priznanie práva na odpočet dane.

Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho
tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom
nepodarilo prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných v podanom daňovom priznaní za predmetné
zdaňovacieobdobie preukázať.Žalovanýzotrvalnasvojichzáverochuvedenýchvžalobounapadnutom

rozhodnutí, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom. Žalovaný ako aj
správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne.

III.

Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup
správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania.
Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca
dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a
obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných

osôb zúčastnených na daňovom konaní.

Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je
vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane
správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou

zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho
zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu
právnej istoty daňových subjektov.

Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť
záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je
síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov
rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba

právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho
oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy ( a to hmotnoprávne, ako aj procesné ), ktoré sú podľa
§ 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

IV.Z obsahu administratívneho spisu (originálny žurnalizovaný spis Daňového úradu Bratislava V je
súčasťou spisu KS v BA sp. zn. 1S/25/2012) súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-
XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 48 ods. 5 ZSDP potvrdil odvolaním žalobcu

napadnuté rozhodnutie č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Mich zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Daňový úrad
Bratislava V vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod l ZSDP rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume XX XXX,XX eura. Správca dane na základe oznámenia o
výkone daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX vykonal u žalobcu za
zdaňovacie obdobie jún 2010 daňovú kontrolu. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane

zistil, že platiteľ - žalobca za zdaňovacie obdobie jún 2010 podal daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty, v ktorom deklaruje v riadku 21 odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné obchody v celkovej sume
XX XXX,XX eura. Žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, a preto ho
správca dane vyzval na predloženie dokladov za zdaňovacie obdobia január, február, apríl až december
2010.Výzvabolažalobcovidoručenádňa12.07.2011.Žalobca napriekvýzvesprávcudanepožadované
doklady na výkon kontroly nepredložil a ani neoznámil správcovi dane dôvody ich nepredloženia.

Požadované doklady nezabezpečil ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu a na hore uvedenú
výzvu správcu dane vôbec nereagoval. Napriek tomu, že konateľ spoločnosti bol vo výkone väzby a
teda bol obmedzený na osobnej slobode, nič mu nebránilo v písomnej komunikácii so správcom dane
poskytnúť v danom prípade vyjadrenie a predložiť požadované doklady, ako aj dôkazy, ktoré si mohol
zaobstarať prostredníctvom poverenej osoby, prípadne svojho právneho zástupcu, resp. tretej osoby.

Správca dane v procese dokazovania v súlade § 32 ods. 1 ZSDP listom č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib
zo dňa XX.XX.XXXX požiadal Prezídium PZ, ÚBOK, oddelenie finančnej polície (ďalej aj len OČTK),
ktoré v rámci svojej činnosti zaistilo doklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu
Z.O.GROUP, s.r.o., o zaslanie zaistených dokladov za zdaňovacie obdobia január, február, apríl až
december 2010. Na základe listu, ktorý OČTK zaslal Daňovému úradu Bratislava V, správca dane zistil,

že za spoločnosť Z.O.GROUP, s.r.o. sa medzi zaistenými dokladmi doklady k prijatým zdaniteľným
obchodom deklarovaným v podanom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie 2010,
nenachádzajú. Z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť
uplatneného práva na odpočítanie dane, správca dane v rámci daňovej kontroly pri hodnotení dôkazov
využildokladya písomnostizospisudaňovéhosubjektua najmävýpovedesvedkov,ktoréboli získanév

rámci procesu dokazovania v priebehu výkonu daňových kontrol u daňového subjektu AUTODOPRAVA
Marián J., s.r.o. Správca dane v súvislosti s prijatými zdaniteľnými obchodmi deklarovanými v podanom
daňovom priznaní vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené v rámci procesu dokazovania z výpovedí
svedkov a sú zdokumentované:

· V zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX spísanej z

výsluchu svedka E. Z., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

· V zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX spísanej z
výsluchu svedka E. Z., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov,

· V zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Kriz zo dňa XX.XX.XXXX spísanej s Y.
C., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov,

· V zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Raš zo dňa XX.XX.XXXX spísanej V.
úradom A. s konateľkou spoločnosti MZ-P., spol. s r.o. C. V., ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných
obchodov,

· V zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Raš zo dňa XX.XX.XXXX spísanej V.
úradom A. s konateľkou spoločnosti MZ-P., spol. s r.o. C. V., ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných

obchodov,

· V zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Hus zo dňa XX.XX.XXXX spísanej V.
úradom G. II s konateľom spoločnosti O., s.r.o. O. O., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov,

· V zápisnici o ústnom pojednávaní z výsluchu svedka č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa
XX.XX.XXXX s M.. V. V., ktorá vypovedala u správcu dane ako bývalá splnomocnená zástupkyňa

spoločnosti Q. M. J., s.r.o.,· V zápisnici o ústnom pojednávaní o výsluchu svedka č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa
XX.XX.XXXX s G. C., ktorá vypovedala u správcu dane, ako bývalá splnomocnená zástupkyňa
spoločnosti Z.O.W., s.r.o.,

· Z písomnej svedeckej výpovede Q. C. evidovanej pod číslom XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

Zo svedeckých výpovedí ako aj z vyjadrení konateľov spoločností, ktoré mali spolupracovať so
spoločnosťami p. M. J. a p. M. J., správca dane vyhodnotil získané dôkazy v tom smere, že zdaniteľné
obchody, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, sa neuskutočnili, k dodaniu tovaru
neprišlo, pretože v daných obchodných transakciách išlo len o fakturovanie zdaniteľných obchodov bez

reálneho dodania. A. dane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy okrem už uvedených svedeckých
výpovedí aj informácie z kontrolných zistení z daňových kontrol za ostatné obdobia roka XXXX a z
dožiadaní iných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných transakcií medzi spoločnosťami Q. M.
J., s.r.o., A. trade, s.r.o., A.M.K. E., s.r.o., MZ - P., spol. s r.o., Z.O.W., s.r.o., Y., s.r.o., M. J. Q., s.r.o. a
ďalších spoločností (zapojených v reťazových obchodných transakciách), ktoré sú uvedené v protokole

o daňovej kontrole ako aj v odôvodnení dodatočného platobného výmeru.

Na základe uvedených skutočností správca dane žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane
neuznal.

V odvolaní žalobcu voči dodatočnému platobnému výmeru sa uvádzajú zhodné tvrdenia ako v žalobe. V.
XX.XX.XXXX bolo na V. úrad K. V doručené druhé odvolanie voči vydanému dodatočnému platobnému

výmeru č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Mich zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom konateľ spoločnosti p. M. J.
uvádza, že dňa XX.XX.XXXX bol vzatý do väzby a na základe toho sa k dokladom za jún XXXX nevie
vyjadriť, pretože nemal možnosť byť osobne pri ich preberaní U.. C. spoločnosti v doplnenom podaní
uvádza, že nevie, kde sa doklady spoločnosti nachádzajú a nevie ani, aké doklady boli U. zaistené. M.
na strane dva podaného doplňujúceho odvolania konateľ spoločnosti uvádza, že dňa XX.XX.XXXX mu

bolo umožnené nahliadnuť do dokladov, čo odmietol z dôvodu, že si je istý, že všetky doklady a faktúry
daňové orgány nemajú.

V.

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob

vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. A. rozhodnutia obsahujú
dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. O. správnych
orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito
orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. A.

dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi v
zmysle § 2 ods. l J..

V zmysle § 2 ods. 3 ZSDP správca dane hodnotí dôkazy podľa jeho úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
V zmysle § 2 ods. 6 ZSDP pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy

skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa platnej právnej úpravy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie
všetkýchpodmienokstanovenýchvzákoneč.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskorších
predpisov. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú
deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie, prijal, čo v uvedenom

prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.

Podľa § 49 ods. l a 2 v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejtoslužbe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená,
že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo
k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako

platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. 8 ZSDP povinnosťou daňového subjektu a
jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán.

Podľa § 29 ods. 2 cit. zákona správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 ZSDP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa názoru súdu správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j.
hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom (ako to správne skonštatoval aj
žalovaný) v daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za

zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov
(pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so
zákonom.

K námietkam žalobcu ďalej treba uviesť, že svedecká výpoveď je dôležitým dôkazom v daňovom
konaní, ktorý je správca dane oprávnený využívať v procese dokazovania v rámci správy daní v záujme

zabezpečenia komplexného zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti.
Svedeckú výpoveď hodnotí správca dane podľa svojej úvahy samostatne, aj vo vzájomnej súvislosti s
ostatnými dôkazmi. Správca dane je povinný prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré vyšli pri výsluchu
svedka najavo.

Tvrdenie žalobcu, že správca dane nekonkretizoval doklady, ktoré žiadal ku konkrétnym daňovým

priznaniam predložiť, je v rozpore so skutkovým stavom, pretože je evidentné, že doklady, ktoré
požadoval správca dane na výkon daňovej kontroly, boli konkretizované v oznámení o výkone daňovej
kontroly č. 604/321/41426/2011/Cib zo dňa XX.XX.XXXX a následne boli konkretizované aj vo výzve
na predloženie dokladov č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola doručená
konateľovi spoločnosti p. M. J. do X. na výkon väzby v L., ako aj na adresu sídla spoločnosti.

A. dane listom číslo XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX informoval žalobcu o vykonaných
úkonoch, ktoré súviseli s výkonom daňových kontrol za zdaňovacie obdobie január, február XXXX,
apríl až december XXXX a január XXXX. O. oznámenie bolo doručené dňa XX.XX.XXXX žalobcovi
- konateľovi spoločnosti p. M. J. do X. na výkon väzby v L., ako aj na adresu sídla spoločnosti.
Písomnosť adresovaná na sídlo spoločnosti bola prevzatá dňa XX.XX.XXXX, z čoho vyplýva, že žalobca

mal zabezpečené preberanie zásielok.

G. je dôvodné tvrdenie žalobcu, že výpovede svedkov si odporujú, a že tieto osoby všeobecne a
nekonkrétne prehlasujú, že mal konať iba fiktívne obchody, pretože zo spisu vyplýva, že svedkovia boli
v daňovom konaní vypočutí veľmi detailne a ich odpovede boli konkrétne a vyčerpávajúce. V rámci
daňových konaní, ktoré vykonali miestne príslušní správcovia dane u spoločností, ktoré mali byť

dodávateľmi fakturovaných zdaniteľných obchodov, nebolo preukázané reálne dodanie zdaniteľných
obchodov.

A. dane počas výkonu daňovej kontroly požiadal X. na výkon väzby L. o doručenie výzvy
na predloženie dokladov číslo XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX, štatutárnemu
zástupcovi spoločnosti Z.O.W., s.r.o. p. M. J.. Aj napriek doručenej výzve žalobca požadované doklady

nepredložil, ani ich predloženie žiadnym spôsobom nezabezpečil.

Žalobca v rámci daňovej kontroly tvrdil, že nemôže predložiť doklady, pretože boli zaistené a v žalobe
tvrdil, že OČTK nezaistili všetky potrebné doklady. Súd tvrdenia žalobcu o rozsahu zabezpečených
dokladov považuje za účelové. Ak mal žalobca vedomosť o tom, kde sa všetky doklady spoločnostinachádzali, či nachádzajú, mal možnosť tieto doklady zabezpečiť a predložiť ich správcovi dane aj
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, resp. tretej osoby, čo v danom prípade neurobil.

K tvrdeniu žalobcu, že správca dane len prevzal, bez akejkoľvek verifikácie, tvrdenia z inej daňovej

kontroly iného daňového subjektu, treba uviesť, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade
s § 29 ods. 4 ZSDP. Podľa citovaného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a
ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne
podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. K tvrdeniu
žalobcu, že mu bolo odňaté právo vyplývajúce z § 15 ods. 5 ZSDP a upozornil správny orgán, že bez
súčinnosti OČTK nemôže sám predložiť doklady, súd poukazuje na to, že správca dane v rámci výkonu
daňovej kontroly konal v súčinnosti s OČTK, čoho dôkazom je list správcu dane číslo XXX/XXX/XXXXX/
XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX a odpoveď evidovaná pod číslom ČVS: O.-XXX/BOK-ZA-XXXX, ktorej

prílohu tvorili dodávateľské a odberateľské faktúry za zdaňovacie obdobie január, február, máj, jún, júl,
október, november, december XXXX a január a február XXXX.

G. je dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie správcu dane je zmätočné a nepreskúmateľné,
pretože správca dane v procese dokazovania hľadal vierohodné dôkazy aj v prospech žalobcu, ktoré
by preukázali oprávnenosť nároku na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie a to tým,

že požiadal OČTK o zabezpečenie zadržaných dokladov a zároveň vypočúval svedkov, ktorí boli so
žalobcom obchodne, ale aj personálne prepojení.

K tvrdeniu žalobcu, že požadoval o prerušenie daňovej kontroly a nebolo mu vyhovené, súd uvádza,
že dňa 18.07.2011 prijal Daňový úrad Bratislava V „Návrh na prerušenie všetkých konaní podľa § 25a
ZSDP. Predmetný návrh podal advokát JUDr. Ján Foltán, ktorý však nebol oprávnený konať v mene

žalobcu. Správca dane informoval JUDr. Jána Foltána, že v zmysle § 9 ZSDP sa daňový subjekt môže
dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne
s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Pretože návrh na prerušenie
všetkých vykonávaných daňových kontrol u žalobcu bol doručený správcovi dane osobou, ktorá nebola
oprávnená konať za žalobcu, správca dane oznámil JUDr. Jánovi Foltánovi, že ním podanému návrhu

nevyhovuje.

Správca dane doručil dňa 09.08.2011 žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa a prerokovanie protokolu č.
XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola spolu s protokolom o daňovej kontrole
doručená priamo konateľovi spoločnosti p. Mariánovi J. do X. na výkon väzby v L.. Vo výzve správca
dane určil deň prerokovania protokolu na 25.08.2011. Žalobca zaslal správcovi dane svoje vyjadrenie k

protokolu, v ktorom informoval správcu dane, že cestou svojho právneho zástupcu JUDr. Jána Foltána
podal návrh na prerušenie všetkých konaní, ktoré sú vedené na Daňovom úrade Bratislava V. Správca
dane mu listom č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Cib zo dňa 22.08.2011 oznámil, že nemôže vyhovieť
jeho požiadavke na prerušenie všetkých daňových kontrol v spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o., pretože
neexistujú žiadne dôvody na ich prerušenie.

Konateľ spoločnosti p. M. J. i napriek tomu, že mu zamestnanci správcu dane umožnili v priebehu
ústneho pojednávania v priestoroch Ústavu na výkony väzby v L., nahliadnuť do dokladov spoločnosti
Z.O.GROUP, s.r.o., ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti s OČTK, nevyužil svoje právo a
súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol (zápisnica o ústnom pojednávaní
zo dňa 25.08.2011 č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Cib), čo zdôvodnil tým, že: „ bez

svojho právneho zástupcu nebude nič podpisovať ani sa vyjadrovať, do dokladov nahliadať nebude“ a
požiadal o zavolanie strážnika a z miestnosti, kde prebiehalo ústne pojednávanie, odišiel.

Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole. Prerokovanie protokolu
sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane. V danom prípade bola kontrola ukončená dňa
25.08.2011. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 8 písm. d) ZSDP kontrolovaný daňový subjekt môže do

dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca
správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Žalobca do dňa doručenia výzvy nepodal žiadnu námietku
voči postupu zamestnancov správcu dane. Citovaný zákon nestanovuje správcovi dane, ako často a
aké úkony má v súvislosti s daňovou kontrolou vykonať. Kontrolór ich vykoná podľa vlastného uváženiatak, aby bolo preukázané, že požadoval od daňového subjektu súčinnosť a využil zákonné možnosti v
maximálnej miere tak, aby ukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovej lehote.

Pretože v priebehu výkonu daňovej kontroly žalobca nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, ktoré

sú deklarované v podanom daňovom priznaní, správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. 4 ZSDP.

Na základe riadne zisteného skutkového stavu podrobne zdokumentovaného v protokole o výsledku
zistenia z daňovej kontroly a následne v dodatočnom platobnom výmere, je súd názoru, že správca
dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade s § 2, § 15, § 16 ZSDP v nadväznosti
na súčinnosť orgánov činných v trestnom konaní v súlade s § 32 ods. l ZSDP a prijal záver v súlade so

všeobecnezáväznýmipredpismi vzmysle§2ods.l ZSDP. Správcadane vdaňovomkonaní postupuje
podľa § 2 ods. 2 ZSDP v nadväznosti na § 29 ods. l ZSDP, vykonáva dokazovanie tým spôsobom,
že sa zameriava na preukázanie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom daňový
subjekt je zaťažený dôkazným bremenom. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka)
platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o
nároky uplatnené platiteľom, je tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne významných

hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť
predložiť platiteľ. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní,
musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že zdaniteľné obchody skutočne prijal tak, ako ich
deklaruje v podaných daňových priznaniach.

V predmetnom spore bol aplikovaný zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty zo 6. apríla 2004,

ktorýnadobudolúčinnosťdňa1.mája2004,t.j.vtenistýdeňakonadobudlaplatnosťZmluvaopristúpení
Slovenskej republiky a ostatných štátov k EÚ.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty bol teda prijímaný práve v súvislosti so vstupom SR do
EÚ a za účelom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ (v zásade smerníc
ES, najmä šiestej smernice Rady 77/388/EHS), na ktorú odkazuje § 86 v spojení s prílohou č. 6 (zoznam

preberaných právnych aktov ES a EÚ).

Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať na zreteľ členstvo Slovenskej republiky
v Európskej únii s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo
EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri
rozsudok Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa v. ENEL, Zb.s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora

EÚ.

Podľa Súdneho dvora EÚ prednosť pred vnútroštátnou normou majú všetky úniové normy bez
ohľadu na ich právnu silu: ustanovenia zmluvy (napr. Costa p. ENEL, 6/64, 15.7.1964, Zb. s. 1141) ,
všeobecné zásady úniového práva (napr. Wachauf, 5/88, 13.7.1989, Zb. s. 2609, bod 17), nariadenia
(napr. Politi, 43/71, 14.12.1971, Zb. s. 1039, bod 9), smernice (Becker, 8/81, 19.1.1982, Zb. s. 53),

rozhodnutia (Salumificio di Cornuda, 130/78, 8.3.1979, Zb.s. 867), medzinárodné zmluvy uzatvorené
Úniou (Kupferberg, 104/81, 26.10.1982, Zb. s. 3641). Zjednodušene povedané, akákoľvek úniová
právna norma má bez ohľadu na jej právnu silu v úniovom právnom poriadku a bez ohľadu na jej priamy
účinok, vyššiu právnu silu ako ktorákoľvek vnútroštátna norma.

Úniové právo má prednosť pred všetkými vnútroštátnymi normami bez ohľadu na ich územnú alebo

časovú pôsobnosť, t.j. bez ohľadu na to, či boli prijaté vnútroštátnym zákonodarcom alebo jednotkami
územnej samosprávy, alebo či sa jedná o normy skoršie alebo neskoršie. Súdny dvor tiež potvrdil, že
účinnosť úniového práva nemôže byť rozdielna podľa jednotlivých oblastí vnútroštátneho práva, čo
znamená, že zásada prednosti úniového práva sa vzťahuje na všetky vnútroštátne právne odvetvia.

Povinnosť rešpektovať prednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci: vláda,

štátna správa, zákonodarca aj súdne orgány.Pokiaľ ide o smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, súd konštatuje, že táto nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2007 (čl. 413 smernice), avšak podľa
ust. 412 smernice sú členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne

opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2 ods. 3, článkom 44, článkom 59 ods. 1 a článkom
399 a prílohou III bod 18 najneskôr do 1. januára 2008.

Vnútroštátne orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o
eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie
jej cieľa (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 4.7.2006, Zb. s. I-6057, bod 111) bez

ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok.

Pokiaľ ide o použitie priameho účinku (priama aplikácia) ustanovení smernice, ktorá prichádza do
úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho
ustanovenia nie je možný (pozri napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ Connect Austria, C-462/99
22.5.2003, Zb. s. I-5197, bod 40), platí rovnako, že súd je povinný ho aplikovať len v tom prípade, ak
okrem splnenia ďalších dvoch podmienok, transpozičná lehota smernice už uplynula (pozri rozsudok

Súdneho dvora EÚ Rieser Internationale Transporte, C-157/02, 5.2.2004, Zb. s. I-1477, bod 67).

Preúplnosťtrebauviesť,ževosvetlejudikatúrySúdnehodvoraEÚtrebakaždýjedenprípadposudzovať
individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru,
že žalobca skutočne nepreukázal zrealizovanie deklarovaných obchodov a súd sa s týmto názorom
stotožnil.

Smernica 2006/112/ES v súlade so svojimi článkami 411 a 413 teda zrušila a nahradila od 1. januára
2007 právnu úpravu Únie v oblasti DPH, a to najmä šiestu smernicu.

Aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Súdny dvor EÚ
uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam
je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010,

R, C-285/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011, Tanoarch, C-504/10,
zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce
súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie
(pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel
a Recolta Recycling, už citovaný, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom

zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto
právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta
Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).

Podľa judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od
nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či

ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť
týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (pozri
rozsudok Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 51).

Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na

daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s.
I-7797,body65a68;NettoSupermarkt,bod24,akoajz21.decembra2011,VlaamseOliemaatschappij,
C-499/10, bod 25).

Navyše v súlade s článkom 273 prvým odsekom smernice 2006/112 členské štáty môžu uložiť iné
povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho

výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom.Napriektomu,žetietoustanoveniapriznávajúčlenskýmštátomurčitúmieruvoľnejúvahy(pozrirozsudok
z 26. januára 2012, Kraft Foods Polska, C-588/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 23), táto možnosť
sa v zmysle druhého odseku uvedeného článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie

ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole 3 s názvom „Fakturácia“ hlavy XI s názvom „Povinnosti
zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb“ uvedenej smernice a najmä v jej článku 226.

Okrem toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku 273 smernice 2006/112
s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec
toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý

systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú
zásadu spoločného systému DPH (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Gabalfrisa a i., bod 52; Halifax a
i., bod 92; z 21. októbra 2010, Nidera Handelscompagnie, C-385/09, bod 49, ako aj Dankowski, bod 37).

Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania,
pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v
daňovom konaní najavo. Správne tiež poukázali na judikatúru Súdneho dvora, v súlade s ktorou aj

rozhodli. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v
žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané
rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

VI.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi

právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.