Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200276
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: I. U., nar. X.X.XXXX, P. X,
A., zastúpený advokátom Mgr. Jurajom Kindlom, Krížna 21, Bratislava, Korešpondenčná adresa: Nám.
Slobody 10, Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17562-2/2012 zo dňa 28.3.2012 a rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 31537-326/2012 zo dňa 16.1.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu Trnava dňa 30.5.2012 domáhala preskúmania

rozhodnutia žalovanej zo dňa 28.3.2012 č. 17562-2/2012, ktorým bol zamietnuté odvolanie žalobkyne a
potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 31537-326/2012 TT zo dňa 16.1.2012,
o nepriznaní nároku na dávku garančného poistenia s poukazom na nezákonnosť tohto rozhodnutia
z dôvodu nesprávnej aplikácie ust. § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ZoSP) a
jeho nesprávneho výkladu žalovanou, ktorá na tomto nezákonnom základe nárok na dávku garančného
poistenia žalobkyni nepriznala.

Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná nepriznanie dávky z garančného poistenia odôvodnila tým, že jej
neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do obdobia „posledných 18-tich mesiacov

trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa“
teda, že nespadajú do časového obdobia ohraničeného 18-timi kalendárnymi mesiacmi spätne od
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobkyňa poukazovala na to, že účelom ust. § 103 ods.
2 ZoSP nie je limitovať nárok na dávku 18-timi mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti,
ale limitovať rozsah náhrady na mzdové nároky na 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania
pracovného pomeru, pričom ďalšou podmienkou je, že musí ísť o obdobie, ktoré predchádza vzniku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa a k čomu zákonodarca v inom ustanovení zákona limituje

časový úsek od skončenia pracovného pomeru do platobnej neschopnosti pravdepodobne s cieľom,
aby nemohla byť aplikovaná akákoľvek dlhá doba. Takýto výklad podľa tvrdenia žalobkyne vyplýva
i z tabuľky zhody návrhu zákona o sociálnom poistení so smernicou Rady 80/987/EHS, ktorá bola
sprievodným materiálom pri predkladaní návrhu platného príslušného ustanovenia zák.č. 461/2003 Z.z.,
čo je v súlade aj s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení zákona o právach nepriamo
vyplývajúcich z komunitárneho práva. Účelom ust. § 103 ods. 2 ZoSP bolo podľa žalobkyne limitovať
dávku garančného poistenia rozsahom mzdových nárokov za maximálne 3 mesiace a obdobím, za

ktoré si možno uplatniť nevyplatené mzdové nároky a to buď poslednými 18-timi mesiacmi trvaniapracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú začiatku platobnej neschopnosti, alebo poslednými 18-
timi mesiacmi trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú dňu skončenia pracovnoprávneho
vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti. V takomto prípade ak by žalobkyni nemal vzniknúť nárok na

dávku posudzovaním skutkových okolností podľa prvej časti vety § 103 ods. 2 ZoSP, tak nárok na dávku
je daný podľa druhej časti vety, ktorá predstavuje iba alternatívnu podmienku.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.6.2012 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a poukázala
na to, že zamestnávateľom žalobkyne bola spoločnosť ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o., ktorá sa
stala platobne neschopnou dňa 8.4.2011. Nárok na dávku garančného poistenia podľa ust. § 103

ods. 2 ZoSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z. je možné uplatniť najviac v rozsahu a za obdobie troch
mesiacov z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa,, (ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej
neschopnosti alebo neskončil vôbec) alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu, (ak tento
skončil po dni vzniku platobnej neschopnosti) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V
súvislostisosmernicouRady80/987/EHSžalovanádaladopozornosti,žetátobolanahradenásmernicu

EÚ a Rady 2008/94/ES o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, v
súlade s ktorou postupovala a zásady, ktoré z tejto smernice vyplývajú neporušila.

Pracovný pomer žalobkyne u jej zamestnávateľa trval v čase od 3.11.2008 do 3.3.2009 a žalobkyňa
v tlačive Žiadosť o dávku garančného poistenia, ktoré vypĺňala uviedla, že si uplatňuje neuspokojené
nároky z pracovnoprávneho vzťahu, konkrétne odstupné vo výške 960,- eur (časť F-uplatňované

nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ich výška), za 3 mesiace z posledných 18 mesiacov trvania
pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti. Platobná neschopnosť
zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o. vznikla 8.4.2011 a obdobím posledných 18-tich
mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti na
uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 8.10.2009 do 7.4.2011. Z

uvedeného vyplýva, že žalobkyňou požadované nároky z pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do
obdobia 18-tich mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a dávkou
garančnéhopoisteniajemožnépodľaust.§103ods.2ZoSPuspokojiťlennároky,vzniknutévuvedenom
18-mesačnom časovom období a v rozmedzí troch mesiacov, z toho dôvodu jej nárok na dávku
garančného poistenia nevznikol. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a je

rozhodnutím zákonným.

Krajský súd Trnava ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p.,
podľa ustanovenia § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na prejednanie veci nariadil
pojednávanie.

Neprítomnosť žalobkyni jeho právny zástupca prítomný na pojednávaní ospravedlnil.

Právny zástupca žalobkyne na zdôraznenie správnosti a opodstatnenosti žaloby dal do pozornosti
podmienku dodržiavania euro konformného výkladu v spojení s rešpektovaním zásady efektivity, keď
smernicaRady80/987/EHSbolanahradenásmernicouRadyč.2008/94,pričomjepotrebnérešpektovať
i zásadu efektivity, zobrať do úvahy i počítanie lehoty, ktoré je limitované základnou premlčacou dobou,
ale i postavenie zamestnanca, ktorý, ak by si mal uplatniť nároky, na ktoré poukazovala žalovaná,

odvíjajúce sa od skutočnosti, že sa zamestnávateľ dostal do platobnej neschopnosti, nemohol by
dodržať premlčaciu lehotu a táto by mu tak márne uplynula.

Žalovaná výklad, ktorý žiada pre priznanie dávok z garančného poistenia akceptovať žalobkyňa označila
za nesprávny, zotrvala na tvrdení, že nárok uplatnený žalobkyňou nespadá do obdobia 18-tich mesiacov
predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti jeho zamestnávateľa a v rámci ktorého obdobia

si tieto nároky môže uplatniť, pričom uviedla, že tlačivo - Žiadosť o dávku vypĺňal sama žalobkyňa,
ktorá doslovne uviedla, že si uplatňuje nárok za 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania
pracovného pomeru, ktorý predchádzal začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a z ktorého
žalovaná vychádzala.Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov

orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a

2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Z pripojeného administratívneho spisu má súd preukázané, že zamestnávateľom žalobkyne bola
spoločnosť ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o. so sídlom Michalovce, IČO: 36 230 049, u ktorého bola v

pracovnom pomere od 3.11.2008 do 3.3.2009. Súčasťou tohto administratívneho spisu je i rozhodnutie
Okresného súdu Košice I, ktorý na zamestnávateľa žalobkyne vyhlásil uznesením č.k. 6K 33/2011-70
zo dňa 16.9.2011 konkurz.

Žalobkyňa podala žiadosť o uspokojenie mzdových nárokov nevyplatených zamestnancovi, ktorého
zamestnávateľ sa stal platobne neschopný vyplnením tlačiva - Žiadosti o dávku garančného poistenia

v ktorom uviedla, že si uplatňuje nároky za 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania
pracovnoprávneho vzťahu, prechádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti.

Sociálna poisťovňa, pob. Trnava ako orgán príslušný na rozhodnutie o tejto žiadosti v rozhodnutí
č. 31537-326/2012 TT zo dňa 16.1.2012 rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na dávku
garančného poistenia vzhľadom na skutočnosť, že v posledných 18-tich mesiacoch pred začiatkom

platobnej neschopnosti t.j. od 8.10.2009 do 7.4.2011 nepreukázala žiadne neuspokojené nároky z
pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť dávkou z garančného poistenia.

Uvedené rozhodnutie žalobkyňa napadla odvolaním, odôvodnenie ktoré je zhodné s rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, v ktorom uvádzala, že dotknutý správny orgán nesprávne aplikoval ust. § 103 ods.
2 ZoSP, pretože pre priznanie dávky nie je rozhodujúce, koľko mesiacov pred platobnou neschopnosťou

žalobkyňa skončila pracovný pomer, skončenie môže byť aj viac ako 18 mesiacov pred vznikom
platobnej neschopnosti, pričom treba sledovať i účel ustanovenia, ktorým nemôže byť snaha limitovaťnárok na dávku 18-timi mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale iba limitovať rozsah
náhrady na mzdové nároky poslednými 18 -timi mesiacmi trvania pracovného pomeru.

Žalovaná rozhodnutím č. 17562-2/2012-BA zo dňa 28.3.2012 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne

pob. Trnava a odvolanie žalobkyne zamietla.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že obdobie, počas ktorého trval pracovný pomer žalobkyne nespadá
do obdobia, posledných 18 mesiacov pred vyhlásením platobnej neschopnosti jej zamestnávateľa a
výklad ust. § 103 ods. 2 ZoSP tak, ako ho prezentuje v žalobe nie je výklad správny. O dávku garančného
poistenia požiadala za 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu
predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa t.j. od 8.10.2009 do 7.4.2011, v

tomto období nebola v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o.,
ktorá skutočnosť preto nárok na dávku garančného poistenia vylučuje.

Krajský súd po oboznámení sa obsahom spisu, so znením ust. § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. a
smernicou EÚ a Rady 2008/94/ES dospel k záveru, že žalobkyňou v žalobe uvádzané dôvody, podľa
ktorých je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nezákonné nie sú správne.

Predmetom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia vydaného žalovanou bolo posúdenie a stanovenie
momentu začiatku plynutia lehoty v súvislosti so vznikom nároku na priznanie dávky garančného
poistenia.

Podľa § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dávka garančného poistenia sa
poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho

vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia
pracovnoprávneho vzťahu z dôvodov platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Pri výklade predmetného ustanovenia za účelom objasnenia jeho zmyslu a obsahu pri použití metódy
jazykovo - gramatickej v spojení s logickou vychádzal súd z jeho doslovného znenia. Pri slovnom
spojení „z posledných 18 mesiacov trvania pracovného vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej

neschopnosti zamestnávateľa“ použitý výraz „predchádzajúcich“ sa vykladá ako synonymum slova
predošlých, ktoré priamo predchádzajú súčasnému, čím je jasne dané ako sa časový úsek počíta, čo
je v súlade i s logickým chápaním času.

Účelom poskytnutia dávky garančného poistenia je práve zabezpečiť uspokojenie nárokov
zamestnancov, ktoré si nebudú môcť od svojho zamestnávateľa v budúcnosti vymôcť iným spôsobom,

pretože sa stal platobne neschopným a lehota 18-tich mesiacov, ktoré predchádzajú začiatku platobnej
neschopnosti je časovým úsekom, počas ktorého by sa nemohol takýto zamestnanec domôcť
uspokojenia nárokov od zamestnávateľa.

Príloha 5 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uvádza zoznam preberaných právne záväzných
aktov EÚ, medzi ktorými je i smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES o ochrane

zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá dňom 17.11.2008 zrušila smernicu
Rady 80/987/EHS.

Podľa článku 16 Smernice EP a Rady 2008/94/ES sa smernica doplnila aktmi uvedenými v prílohe I.
Rady 80/987/EHS a zrušila bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na
transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, uvedených v prílohe I. časti C.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody
uvedenou v prílohe II.Podľa článku 3 smernice 2008/94/ES, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že
záručné inštitúcie zaručia podľa článku 4 výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov, vyplývajúcich
z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov vrátane výplat odstupného pri skončení

pracovnoprávnych vzťahov, ak to ustanovujú vnútroštátne predpisy.

Nároky, ktoré preberie záručná inštitúcia, sú neuspokojenými nárokmi na platby súvisiacimi s obdobím
pred daným dátumom, alebo, ako je to vhodné, po danom dátume, ktorý určia členské štáty.

Podľa článku 4 smernice 2008/94/ES,

1. Členské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií uvedených v článku 3.

2. Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, určia dĺžku obdobia, za ktoré má záručná

inštitúcia splniť neuspokojené nároky. Toto obdobie však nesmie byť kratšie než obdobie zahŕňajúce
odmenu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred dátumom a/alebo po dátume
uvedenom v článku 3 druhom pododseku.

Členskéštátymôžuzahrnúťtotominimálneobdobietrochmesiacovdoreferenčnéhoobdobiasobdobím
trvania najmenej šesť mesiacov.

Členské štáty s referenčným obdobím najmenej 18 mesiacov môžu obmedziť obdobie, za ktoré má
záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky, na osem týždňov. V tomto prípade sa na výpočet
minimálneho obdobia použijú tie obdobia, ktoré sú najpriaznivejšie pre zamestnancov.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia článku 4 bod 2 posledná veta smernice, použitie obdobia, ktoré
je pre zamestnancov najpriaznivejšie, ako žiadal žalobca, sa ale viaže na situáciu, keď je obmedzené

obdobie, za ktoré má záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky na osem týždňov. Podľa nášho
vnútroštátneho predpisu, ktorým je zák.č. 461/2003 Z.z. sa dávka poskytne v rozsahu troch mesiacov,
čo znamená, že toto hľadiska sa na spôsob počítania lehoty 18 mesiacov nevzťahuje.

Na základe uvedeného je v žalobe namietané rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade so
zákonom, jeho výklad a aplikácia ust. § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. nie je v rozpore ani s

eurokonformným výkladom a ani komunitárnym právom, oproti tomu výklad, ako ho prezentovala
žalobkyňa je účelový, v rozpore so zákonom a z toho dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi nárok na ich
náhradu nepriznal.

Senátom Krajského súdu Trnava bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.