Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 28, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/146/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210010218
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3210010218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. januára 2013
prejednal o d v o l a n i e obžalovaného

I. R. ,

nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom O. K. O., Ul. W. č. XXXX/X,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn. 1T/126/2010 zo dňa 26.
septembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný uznáva vinným z prečinu útoku na orgán verejnej moci podľa §
322 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák. v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák., pretože

dňa 08.04.2010 v čase o 11.05 hod. v Bánovciach nad Bebravou na W. ulici pred bytovým domom č.
XXXX/X po tom, čo bol poverenými zamestnanci Exekútorského úradu súdneho exekútora X. X.. X. B.
a O. B. poučený o vykonaní úkonu exekučnej činnosti na základe poverenia na vykonanie exekúcie
č. XXXXXXXXXX, sp.zn. 62 Er 1869/2009 zo dňa 18.09.2009 vydaného Okresným súdom Trenčín, v
exekučnom konaní pod sp.zn. EX 2991/2009 a to ocenenia nehnuteľnosti bytu povinného I. R., začal
im vulgárne nadávať a kričal, že ich do bytu nepustí, že žiadne oceňovanie sa robiť nebude a vyhrážal
sa im, že ich doláme a pozabíja, pričom sa zaháňal zavretými päsťami v blízkosti ich tváre, následne z
pristaveného vozidla vybral obušok čiernej farby a s týmto v pravej ruke sa rozbehol smerom k nim, kde

ich ohrozoval a zaháňal sa na nich, pričom X.. X. B. a O. B. z obavy o zdravie museli pred ním uskakovať,
aby nedošlo k ich fyzickému napadnutiu a úkon exekučnej činnosti a to ocenenie nehnuteľnosti bytu
povinného I. R. v dôsledku jeho útoku neuskutočnili

t e d a

- inému sa vyhrážal ublížením na zdraví v úmysle pôsobiť na výkon právomoci orgánu verejnej moci a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou- dopustil sa slovne na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

Za to sa odsudzuje

podľa § 322 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 36 písm. j/, 37 písm. h/, 41 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému
trestu odňatia slobody na 1 (jeden) rok, pričom podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. sa mu
výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr.zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť osobne sa ospravedlniť
poškodenému X.. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný I. R. uznaný vinným zo zločinu útoku na orgán verejnej
moci podľa § 321 ods. 1, 2 Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák. v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák., pretože
dňa 08.04.2010 v čase o 11.05 hod. v Bánovciach nad Bebravou na W. ulici pred bytovým domom č.
XXXX/X po tom, čo bol poverenými zamestnanci Exekútorského úradu súdneho exekútora X. Q. X.. X.

B. a O. B. poučený o vykonaní úkonu exekučnej činnosti na základe poverenia na vykonanie exekúcie
č. XXXXXXXXXX, sp.zn. 62 Er 1869/2009 zo dňa 18.09.2009 vydaného Okresným súdom Trenčín, v
exekučnom konaní pod sp.zn. EX 2991/2009, a to ocenenia nehnuteľnosti bytu povinného I. R., začal
im vulgárne nadávať a kričal, že ich do bytu nepustí, že žiadne oceňovanie sa robiť nebude a vyhrážal
sa im, že ich doláme a pozabíja, pričom sa zaháňal zavretými päsťami v blízkosti ich tváre, následne z

pristaveného vozidla vybral obušok čiernej farby a s týmto v pravej ruke sa rozbehol smerom k nim, kde
ich ohrozoval a zaháňal sa na nich, pričom X.. X. B. a O. B. z obavy o zdravie museli pred ním uskakovať,
aby nedošlo k ich fyzickému napadnutiu a úkon exekučnej činnosti, a to ocenenie nehnuteľnosti bytu
povinného I. R. v dôsledku jeho útoku neuskutočnili.

Bol za to odsúdený podľa § 321 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na §§ 38 ods. 2, 36 písm. j/, 37 písm. h/,

41 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na tri roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa § 51
ods. 1, 2 Tr.zák. podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr.zák. bola obžalovanému uložená povinnosť osobne sa ospravedlniť
poškodenému X.. X. B..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o

hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne zdôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca namietal najmä právny záver súdu prvého stupňa v tom,
že by zo zisteného skutkového stavu vyplynulo použitie násilia obžalovaným proti poškodeným. Ďalej
obhajca namietal tú okolnosť, že poškodení sa obžalovanému nepreukázali poverením na vykonanie
exekútorského úkonu, pričom sa zároveň neoprávnene vydávali za verejných činiteľov. Vo vzťahu k

prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. mal obhajca za to, že verbálne
prejavy obžalovaného možno nanajvýš posúdiť ako priestupok. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v
celom rozsahu s tým, aby vo vzťahu, k časti týkajúcej sa zločinu útoku proti orgánu verejnej moci podľa
§ 321 ods. 1, 2 Tr.zák., bol obžalovaný odvolacím súdom podľa § 285 Tr.por. oslobodený spod obžaloby.
V časti týkajúcej sa prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. navrhol vec

postúpiť podľa §§ 320 ods. 1 písm. a/, 280 ods. 2 Tr.por. inému orgánu na prejednanie priestupku.Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1, 2 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Taktiež skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva z obsahu

vykonanýchdôkazovnahlavnompojednávaní.Pokiaľideoobranuobžalovanéhovtom,ževpredmetnej
dobe nevedel, že poškodení vykonávajú exekučnú činnosti, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Sám
obžalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že vedel o exekúcii voči nemu, pričom vedel, že dňa 08.04.2010
idú za nim do Bánoviec nad Bebravou pracovníci exekútorského úradu, v súvislosti s uvedenou
exekúciou. Dokonca sám bol poškodených čakať na okraji mesta, aby títo nemali problém nájsť W.

ulici, kde sa nachádzal jeho byt, ktorý mal byť predmetom exekučného úkonu. Taktiež dôvodom, prečo
nevpustil poškodených do bytu, bolo to, že síce mu poškodený O. B. ukázal preukaz zamestnanca
exekučného úradu, avšak sa mu nepreukázal preukazom verejného činiteľa. Napokon, táto vedomosť
obžalovaného o exekúcii vyplýva aj z obsahu jeho odvolania, keď uviedol, že mal za to, že nie je dôvod
oceňovať a dražiť jeho byt, pretože pravidelne mesačne uhrádza vymáhanú pohľadávku.

Objektívne konanie, v podobe správania sa obžalovaného voči poškodeným, tiež vyplýva okrem
usvedčujúcich výpovedí poškodených X.. X. B. a O. B. aj z výpovede obžalovaného, ktorý pripustil
použitie vulgárnych slov, gestikuláciu rukami, ako aj to, že mal pri sebe (viditeľne - trčal mu 10-15 cm
z rukáva) pelendrek. Súd prvého stupňa pritom v dôvodoch svojho rozhodnutia správne poukázal aj
na výpoveď svedka H.. U. Q., ktorý ako súdny znalec mal oceniť predmetný byt obžalovaného. Tento

uviedol, že sám „obeťou“ konfliktu nebol, avšak na adresu poškodených okrem vulgárnych výrazov
uviedol obžalovaný aj vyhrážky o zabití, resp. dolámaní, pričom sa na obidvoch zaháňal päsťami, na
čo museli pred ním ustúpiť. V dôsledku konania obžalovaného napokon k oceneniu nehnuteľnosti ani
nemohlo dôjsť.

Na druhej strane sa však odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa na použitú právnu

kvalifikáciu. Zločin útoku na orgán verejnej moci podľa § 321 ods. 1 Tr.zák. vyžaduje, aby páchateľ použil
násilie v úmysle pôsobiť na orgán verejnej moci. Na rozdiel od niektorých iných trestných činov, pre
naplnenie znakov tohto trestného činu nepostačuje hrozba bezprostredného násilia (pozri napr. § 188
ods. 1 Tr.zák.), ani hrozba násilia (pozri napr. § 189 ods. 1 Tr.zák.). Podľa § 122 ods. 7 Tr.zák. je trestný
čin spáchaný násilím, ak páchateľ použije fyzické násilia proti telesnej integrite inej osoby (alebo proti

veci iného).

Z vykonaného dokazovania, ani zo správne zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, však
naplnenietohtozákonnéhoznakunevyplýva.Vskutkovejveterozsudkuuvedenékonanieobžalovaného
v podobe vulgárneho nadávania, vyhrážania sa násilím, zaháňania päsťami, ohrozovania obuškom, za
násilie v zmysle vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona nemožno považovať. V skutkovej vete

výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa je dokonca na konci uvedené slovné spojenie: „ ... aby
nedošlo k ich fyzickému napadnutiu.“

Tieto inak správne skutkové zistenia, teda neboli správne právne kvalifikované, a preto odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pretože napadnutým
rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona najmä v ustanovení § 321 ods. 1 Tr.zák. a §

122 ods. 7 Tr.zák.Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku správne zistil skutkový stav, rozhodol
odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozsudkom. Obžalovaného uznal vinným síce z
rovnakého trestného činu útoku na orgán verejnej moci, avšak z druhového hľadiska len prečinu podľa

§ 322 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr.zák., pretože obžalovaný sa poškodeným vyhrážal ublížením na zdraví
v úmysle pôsobiť na ich výkon právomoci orgánu verejnej moci. Exekučnú činnosť je nutné považovať
za výkon právomoci orgánu verejnej moci, ktorým orgánom v danom prípade bol príslušný exekútorský
úrad. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že obžalovaný na „zosilnenie“ svojich vyhrážok vzal
dorukyajobušok,ktorývsúladesustanovením§122ods.3Tr.zák.jevdanomprípadenutnépovažovať

za zbraň. Obžalovaný súčasne (jednočinný súbeh) svojím konaním naplnil znaky prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák., pretože sa dopustil slovne na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného (nie však v zmysle násilia) a tento čin spáchal so zbraňou.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o dva prečiny, svojou závažnosťou na približne rovnakej
úrovni, odvolací súd zásadu faktickej kompzumpcie nepoužil.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa musel prihliadnuť na to, že tento

spáchal len dva prečiny (predtým jeden zločin a jeden prečin). Pri vyrovnanom pomere priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností prihliadol odvolací súd najmä na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne
trestaný, a preto trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby (§ 322 ods. 2 Tr.zák., odňatie
slobody 1 rok až 5 rokov), považoval za primeraný. Súčasne odvolací súd dospel k záveru, najmä
vzhľadom na osobu páchateľa a jeho doterajší život, že pre ochranu spoločnosti aj nápravu páchateľa

výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Preto podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. odvolací súd
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Uloženie povinnosti obžalovanému, osobne sa ospravedlniť poškodenému X.. X. B. (poškodenému O.
B. sa už ospravedlnil), je súčasťou výchovného pôsobenia na obžalovaného v smere uvedomenia si
nesprávnosti svojho konania. Súčasne ospravedlnenie je určitou satisfakciou tohto poškodeného za

prežité „príkorie“ pri plnení

výkonu právomoci orgánu verejnej moci.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny

opravný prostriedok.