Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/5/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200776
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3011200776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: Slovenský

pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Považská Bystrica,
Centrum 1/1, za účasti oprávnenej osoby A. B. rodenej Q., nar. XX. júna XXXX trvale bytom Z. F. nad V.,
Ul. 1. mája č. XXX/XX, štátne občianstvo SR, zastúpená JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom
advokátskej kancelárie so sídlom Bratislava, Nezábudková 22 a D.. P. V., bytom Z. X., Ul. I. č. XXX/XX o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. H XX/XXXXX-XXX-R/XXXX-BEX zo dňa 29. septembra
2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporcu č. H XX/XXXXX-XXX-R/XXXX-BEX zo dňa 29.

septembra 2011 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol tak, že : 1. Oprávnená osoba A. B. rod. Q., nar. XX. júna
XXXX, bytom Z. F. nad V., Ul. X mája č. XXX/XX, štátna občianka SR spĺňa podmienky uvedené v § 6
ods. 2 zákona na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu konfiškáciou podľa
nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., a pôvodnému vlastníkovi T. Q. vznikol nárok na vyňatie pozemkov z
konfiškácie podľa osobitných predpisov.

2. Oprávnenej osobe sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom v
katastrálnom území Lednické Rovne k parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v podieloch 1/1 v katastrálnom
území E. J..
3. Správa katastra Púchov na základe tohto právoplatného rozhodnutia vykoná zápis vlastníckeho práva
k pozemkom uvedenom v bode 2 tohto rozhodnutia do katastra nehnuteľnosti oprávnenej osobe v
podiele 1/1. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že F.. M. Q., vo svojom mene a ako splnomocnený zástupca
oprávnenej osoby A. B., rodenej Q. si včas uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam

podľa zák. č. 229/1991 Zb. a podľa zák. č. 93/1992 zapísaných v čase prechodu na štát vo vl. č. XXX, č.
parcely XXX/X, XXX/X a XXX/X, terajšieho stavu podľa KN par. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných
v LV č. XXX (po pôvodných vlastníkoch M., T., J. Q., už zomrelých) v katastrálnom území E. J..

Proti rozhodnutiu včas podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia rozhodnutia odporcu č. H XX/
XXXXX-XXX-R/XXXX-BEX zo dňa 29. septembra 2011 a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, pretože
považuje rozhodnutie odporcu za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, a

to najmä v súvislosti s vydaním konfiškovaného rozhodnutia pred rozhodným obdobím. Pozemky, ktoré
boli predmetom reštitučnej žiadosti oprávnenej osobe skonfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945
Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj
zradcov a nepriateľov slovenského národa pred rozhodným obdobím uvedeným v § 4 ods. 1 zákona(rozhodnutím konfiškačnej komisie v Bratislave zo dňa 4. Septembra 1945 č. PPPR-19240/45-I/B).
Zastáva právny názor, že v tomto konkrétnom prípade konfiškácie na základe už citovaného nariadenia
vznik reštitučného nároku podľa § 6 ods. 2 zákona o pôde bol podmienený vydaním príslušného

administratívneho rozhodnutia v rozhodnom období (t. j. v období od 25. februára 1948 do 1.janára
1990). Teda v prípade, že konfiškačné rozhodnutie bolo vydané na pôvodného vlastníka nemeckej
národnosti pred 25. februárom 1948, nárok na priznanie reštitučného nároku
podľa zákona o pôde nemohol vzniknúť. Tento právny názor opiera o skutočnosť, že zákon o pôde
umožňoval reštitúciu konfiškovaného majetku len osobám, ktorým bol majetok konfiškovaný z dôvodu,

že išlo o osoby maďarskej národnosti (§6 ods. 2 prvá veta zákona o pôde). Okruh oprávnených osôb
bol rozšírený až zákonom č. 93/1992 Zb., účinného dňom 28. februára 1992. Tvrdí, že toto novelizované
ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o pôde je možné aplikovať len v spojení s ust. § 38 zákona č.
330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,usporiadanípozemkovéhovlastníctva,pozemkovýchúhradách,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ktorý umožnil
reštitúciu osôb postihnutých nariadením SNR č. 104/1945 Zb.. K posunu rozhodného

obdobia mohlo dôjsť len v prípade nehnuteľností, ktoré boli vyňaté z konfiškácie až účinnosťou zákona č.
330/1991 Zb., podľa ktorého konfiškačné rozhodnutie muselo byť vydané po 25. februári 1948 (§38 ods.
3). Keďže oprávnená osoba bola nemeckej národnosti, ktorá pri splnení ďalších zákonom ustanovených
náležitosti bola vyňatá spod konfiškácie až účinnosťou zákona č. 330/1991 Zb., konfiškačné rozhodnutie
muselo byť vydané po 25. februári 1948 a preto tvrdí, že akýkoľvek iný výklad vzhľadom na jednoznačné

vymedzenie obdobia vydania konfiškovaného rozhodnutia v § 38 ods. 3 zákon. č. 330/1991 Zb. je
právne neopodstatnené.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14. novembra 2011 a 20. marca 2012 navrhol napadnuté
rozhodnutie potvrdiť. K námietke navrhovateľa, že pozemky uvedené v napadnutom rozhodnutí boli

konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945, t. j. pred rozhodným obdobím uviedol, že pri
posudzovaní nároku oprávnených osôb vychádzal zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 4.júna 1998 uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR
č.4 - 5 ročník 1998 na zjednotenie výkladu § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon

o pôde). V tomto stanovisku Správneho kolégia NS SR pod bodom II. sa uvádza, že podľa §
6 ods. 1 Zákona o pôde sa oprávneným osobám vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú
právnickú osobu v dôsledku skutočnosti v tomto odseku uvedených. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o pôde
sa obdobne postupuje - to znamená vydajú sa nehnuteľnosti - aj fyzickým osobám, ktoré spĺňajú
podmienky v odseku 2 § 6 zákona stanovené. Skutočnosť, že fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie

poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, resp. že sa jej skonfiškoval
poľnohospodársky majetok, je jednou z podmienok ustanovených v § 6 ods. 2, ktorá musí byť splnená,
aby fyzickej osobe vznikol nárok na vydanie nehnuteľností - obdobne ako podľa odseku 1 § 6 zákona.
Zároveň poukázal aj na stanovisko rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 2 Sžo 211/2010 zo dňa 6. apríla
2011, v ktorom uviedol, že už v § 6 ods. 2 zákona je zakotvené pravidlo, podľa ktorého, pokiaľ tento

majetok bol pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa
nárok oprávnených osôb podľa § 12 zákona. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona obsahuje pravidlo ako
postupovať pri strate konfiškovaného majetku za situácie v ňom uvedenej, ak bol tento majetok pred
rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, možno potom dôvodne
vyvodiť taký záver, že § 6 ods. 2 zákona predstavujú určitý prelom do inak striktne vymedzeného

rozhodného obdobia pre prípady uvedené v § 6 ods. 1 zákona.

Právny názor navrhovateľa, podľa ktorého ust. § 6 ods. 2 zákona je možné aplikovať len v spojení
s ust. § 38 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších

predpisov považuje za účelový, nakoľko táto povinnosť nie je zakotvená v žiadnom právnom predpise.
K tvrdeniu navrhovateľa, že správny orgán sa nezaoberal tým, že na priznanie postavenia oprávnenej
osoby podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona sa vyžaduje aj predloženie závetu v dedičskom konaní uviedol,
že v čase úmrtia poručiteľa tento nevlastnil v ČSR žiadny majetok, preto ani nebol dôvod na dedičské
konanie na jeho území a predmetom prípadného dedičského konania v mieste bydliska poručiteľa v

NSR nemohol byť majetok v zahraničí. Splnenie podmienky československého štátneho občianstva
pôvodných vlastníkov je dostatočne zdôvodnené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.Rovnako oprávnená osoba A. B. rod. Schreiberová prostredníctvom právneho zástupcu a
splnomocneného zástupcu zhodne s tvrdením odporcu žiadali napadnuté rozhodnutie ako správne
potvrdiť.

Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so
zákonom a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ho potvrdil.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pôde“) nárok uplatní
oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti.
Povinnáosobauzavriesoprávnenouosoboudo60dníodpodaniavýzvydohoduovydanínehnuteľnosti.
Dohodapodliehaschváleniupozemkovýmúradomformourozhodnutiavydanéhovsprávnomkonaní.Ak
kdohodepodľaodseku1nedôjde,rozhodneovlastníctveoprávnenejosobyknehnuteľnosti pozemkový

úrad.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorý rozhodol na podklade § 9 zákona o pôde tak,
že oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona - A. B. rod. Q., spĺňa podmienky podľa §
6 ods. 2 zákona na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu konfiškáciou

podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Z. z. a pôvodnému vlastníkovi T. Q. vznikol
nárok na vyňatie z konfiškácie podľa osobných predpisov a oprávnenej osobe sa dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území E. J. uvedených vo výroku
napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. zákona o pôde oprávnenou osobou sú deti a manžel
osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovnakým dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej
v § 13, sú na jeho miesta oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré zomrelo, jeho deti.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov obdobne (ako podľa

§ 6 ods. 1 zákona sa vydajú nehnuteľnosti; rozdiel oproti prípadom uvedených v ustanovení
§ 6 ods. 1 je podstate v tom, že nehnuteľnosti väčšinou neboli konfiškované v rozhodnom období,
t. j. v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, ale skôr) sa postupuje aj v prípadoch, ak
fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie z konfiškácie. Podľa § 6 ods. 2 zákona za osoby, ktorým
vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba

považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov ČSFR, ktorí majú trvalý pobyt na území ČSFR a
ktorým sa skonfiškoval (nariadenie SNR č. 104/1945 Zb. dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb.)
poľnohospodársky majetok a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov (nariadenie SNR č. 33/1954
Zb. SNR).

Z administratívneho spisu odporcu Krajský súd v Trenčíne zistil, že dňa 4. mája 2010 bola odporcovi
doručená žiadosť F.. M. Q. o vydanie rozhodnutia podľa zákona č. 229/1991 Zb. a podľa zákona č.
93/1992 Zb.. Žiadosť podal vo svojom mene a ako splnomocnený zástupca aj za oprávnenú osobu.
Z došlej pošty pozemkového úradu vyplýva, že žiadosť bola na pozemkovom úrade zaevidovaná dňa
30. decembra 1991 pod poradovým číslom 280. So žiadosťou bola doručená kópia splnomocnenia

T. Q., A. B. a F. K. na zastupovanie v reštitučnom konaní podľa zákona o pôde, kópiu uplatnenia
reštitučnéhonárokuzodňa26.7.1991doručenúLesnémuzávoduvTrenčínespoznámkou,žejupostúpi
do Považskej Bystrice na lesný závod a pozemkový úrad, kópiu výzvy na uzavretie dohody a kópiu
doplnku k žiadosti zo dňa 12.11.1991 osobne doručenú dňa 6.5.1992 na pozemkový úrad. Reštitučný
nárok bol uplatnený na vrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti pôvodným vlastníkov M. Q. zomrelého

dňa XX.X.XXXX, T. Q. zomrelého dňa XX.X.XXXX, J. Q. zomrelého dňa X.XX.XXXX a J. Q., ktorý
zomrel dňa XX.X.XXXX. Ďalej k návrhu boli doložené: a to úmrtný list T. Q. a jeho testament úradne
preložený do slovenského jazyka tlmočníkom jazyka nemeckého anglického PhDr. Jozefom Borišincom,
rozhodnutie v dedičskej veci po otcovi oprávnenej osoby H. Q., rodný list a osvedčenie o štátnom
občianstve oprávnenej osoby, odpis registra trestov pôvodného vlastníka T. Q., potvrdenie Krajského

úraduOlomouckéhokraja,potvrdenieSlovenskéhonárodnéhoarchívuvBratislave,potvrdenieotrvalom
pobytepôvodnéhovlastníka,dokladyzarchívnehofonduONVvPúchovezevidenciežiadostioudelenie
československého štátneho občianstva a vydaných osvedčení podľa dekrétu prezidenta republiky č.
33/1945 Zb., doklady zo slovenského národného archívu v Bratislave, kópia pozemkoknižnej vložky č.XXX k. ú. E. J., identifikácia parciel k reštitúcii, čestné prehlásenie T. Q. ml. a generálna plná moc pre
D.. P. V..

Z týchto dokladov jednoznačne vyplýva, že pozemky uvedené v bode 2 napadnutého rozhodnutia
zapísané v p. k. vložke č. XXX k. ú. E. J. v celosti na starého otca oprávnenej osoby T. Q. boli podľa
zápisu pod č. d. 56/48 konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR. Právny predchodca
mal československé štátne občianstvo, po konfiškácii býval na území ČSFR a nebol odsúdený podľa
nar. SNR č. 33/1945 Zb.. Rovnako aj jeho potomkovia spĺňajú kritéria oprávnených osôb v

zmysle § 4 ods. 2 zákona, majú nárok na vydanie nehnuteľností (MP 13.2.1996).

Vzhľadom na to, že súd preskúmava rozhodnutie v rozsahu dôvodov odvolania po vyjadrení
navrhovateľa a odporcu za účasti oprávnenej osoby, napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že pozemky uvedené v napadnutom rozhodnutí boli konfiškované

podľa nariadenia č. 104/1945, t. j. pred rozhodným obdobím, krajský súd poukazuje predovšetkým na tú
skutočnosť, že pri posudzovaní nároku oprávnených osôb odporca vychádzal zo stanoviska správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 45, ktoré je prezentované v tzv. Zelenej Zbierke
rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 4-5 ročník 1998. Predmetným stanoviskom
sú riešené i otázky súvisiace s § 6 ods. 2, teda i otázky, či je možné vydať nehnuteľnosti osobám,

ktorých nehnuteľnosti prešli na štát už pred 25. februárom 1948 podľa predpisov o konfiškácii podľa
osobitných predpisov z roku 1954, osobitne s poukazom na Nariadenie SNR č. 104/1945 SNR ako i
Dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb..

Podľa názoru krajského súdu právne závery odporcu sú v súlade s právnou vetou zakotvenou pod

bodom II. a III uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR. V danom prípade oprávnená osoba v
tomto reštitučnom konaní preukázala zákonnú podmienku, že právny predchodca oprávnenej osoby
nebol odsúdený podľa osobitných predpisov, ktorú skutočnosť ako vyplýva z administratívneho spisu i
preukázala. V tejto súvislosti tunajší súd zdôrazňuje, že obsah § 6 ods. 2 zákona o pôde komplexnom
znení po jeho novelizácii vykonanej zákonom č. 93/1992 Zb. logicky vyhodnotíme, tak je potrebné

akceptovať záver, že ani v pôvodnom znení a ani v znení po novele nemožno poznámky č.9 a č. 9a
interpretovať inak, než ako príkladné odkazy do úvahy prichádzajúce osobitné predpisy a potom § 6
ods. 2 zákona o pôde je potrebné skutočne považovať za ďalší reštitučný titul špecificky orientovaný
do oblasti možnej zákonnej reštitúcie konfiškovaného poľnohospodárskeho majetku priamo v režime
zákona opôde.Neobstojípretoanizásadnánámietkanavrhovateľa,žepredmetnákonfiškáciamajetkov

spadá v danom prípade pred tzv. rozhodné obdobie. Naopak je potrebné rešpektovať skutočnosť, že
samotný § 6 ods. 2 zákona o pôde obsahuje pravidlo ako postupovať pri strate konfiškovaného majetku
a preto je potrebné akceptovať ten záver, že § 6 ods. 2 zákona o pôde predstavuje prielom do inak
striktne vymedzeného rozhodného obdobia pre prípady uvedené v § 6 ods. 1 zákona o pôde.

Z vedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie odporcu č. H XX/XXXXX-XXX-R/XXXX-BEX zo dňa 29.
septembra 2011 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdiť.
O trovách konania JUDr. Mariána Ševčíka, CSc. súd nerozhodol, nakoľko tento si trovy konania na
pojednávaní dňa 24. januára 2013 neuplatnil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi
náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, cestou Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je topotrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.