Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201050
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112201050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., Bratislava, Košická 56, IČO:

35838825, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35885459, Štefanovičova 12, Bratislava proti
žalovanému: C.. F. Y., nar. X.X.XXXX, P., L. XXXX/XX, o zaplatenie 1 176,25 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.176,25 euro spolu s 12 %- tným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.176,25 euro od 23.2.2004 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti čo do uplatneného úroku z omeškania žalobu z a m i e t a,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 70,50
euro a titulom trov právneho zastúpenia 308,83 euro na účet jeho právneho zástupcu v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 6.10.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1176,25 euro s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že na základe žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty poskytol
žalovanému medzinárodnú kreditnú kartu VISA, pričom vydanie súkromnej kreditnej karty VISA bolo
zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.5.2002. Pri kontrole z účtu patriaceho ku kreditnej
karte žalovaného pôvodný veriteľ zistil, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu za predchádzajúce mesačné
obdobie. Veriteľ zaslal upomienku, kde mu pripomenul nutnosť úhrady neuhradenej sumy, ktorá nebola
uhradená do dnešného dňa, preto pristúpil pôvodný veriteľ k výpovedi zmluvného vzťahu.

Žalovaný sa k návrhom a k návrhu pripojeným listinným dôkazom na výzvu súdu s procesným poučením

podľa § 114 ods. 1 a nasl., § 120 ods. 4 Zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov (ďalej
len O.s.p.) po ich doručení súdom dňa 27.6.2012 v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalovaného v zmysle ust. § 101
ods.2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to : návrhom, prehľadom úrokových sadzieb
žalobcu, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zo zmluvy, upomienkou, dohodou o
zrážkach zo mzdy, žiadosťou o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA, zmluvou o postúpení

pohľadávky, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky, prehľadom výpisov, prehľadom sadzieb, a
ostatným obsahom spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd mal z listinného dôkazu žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty zistené (čl.7), že dňa
30.9.2002 žalovaný ako žiadateľ fyzická osoba požiadal o vydanie kreditnej karty s úverovým rámcom
40 000,- Sk.

Podaním zo dňa 11.11.2003 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o vydaní a používaní

kreditnej karty VISA, požiadal o vrátenie karty VISA a požiadal o vrátenie sumy 35 435, 73,-Sk v
lehote do piatich dní od doručenia tohto oznámenia. Dňa 20.8.2003 bola žalovanému doručovaná druhá
upomienka.

Z výpisov z účtu mal súd zistené, že ku vystaveniu posledného výpisu zo dňa 7.10.2003 mal žalovaný dlh
34.009,12,-Sk, pričom starý zostatok z predchádzajúcich mesiacov predstavoval sumu 33.360,34,-Sk.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

Podľa § 262 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej iba OBZ) strany si môžu dohodnúť, že
ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 269 OBZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však
účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd za preukázané nasledovné:

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní kreditnej karty na základe prijatia
žiadosti zo dňa 30.9.2002. Zmluvné strany, ktoré boli riadne označené sa dohodli, že ich záväzkový
vzťah sa spravuje obchodným zákonníkom (§ 262 ods. 1 OBZ).

Za čerpanie peňažných prostriedkov z úverového rámca sa žalovaný zaviazal platiť úroky za podmienok
uvedených v obchodných podmienkach.

Predmetná istina podľa výpisov vznikla čerpaním finančných prostriedkov v mesiacoch júl 2002 až
október 2003.

Výpisom z kartového účtu žalovaného žalobca preukázal, že žalovaný mal na účte neuhradených

1.176,25 euro.Žalobca v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 1176,25 euro od
23.2.2004 do zaplatenia, odo dňa kedy došlo k postúpeniu pohľadávky.

Podľa sadzobníka právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že sankčný úrok v období rokov 2003 až 2005

pri nepovolenom prečerpaní a pri kreditných kartách na bežnom účte bol stanovený 25 % ročne.

Obchodné záväzkové vzťahy sú špecifické tým, že výška úrokov z omeškania sa môže zmluvne
modifikovať. Avšak aj v prípade ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté, musí táto výška
zodpovedať zásadám pocitového obchodného styku. Následne s účinnosťou od 15.1.2009 sa
aj novelizovalo ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo
spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa, v danom prípade sa jedná
o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musia aplikovať normy spotrebiteľského práva.

V čase uzavretia zmluvy v roku 2002, pripravenej žalobcom (vrátane úverových podmienok spoločnosti
žalobcu ako súčasti zmluvy), ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť, nejestvovala síce
v tom čase zákonodarcom zreteľne sledovaný cieľ ochrany spotrebiteľa podľa cit. právnej úpravy žiadna

skutočnosť opodstatňujúca dojednanie právnej úpravy Obchodného zákonníka na omeškanie a to vo
výške 25 % ročne.

Avšak k argumentácii žalobcu o tom, že právny vzťah účastníkov založený takto uzavretou zmluvou,
podliehajúcou všeobecnej právnej úprave úverovej zmluvy (išlo o poskytnutie úverového rámca) v ust.
§ 497 a nasl. Obch. zák., je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. súd

dodáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a teda aj o poskytnutí úverového rámca je zmluvným typom
s osobitnou právnou úpravou. Podľa ust. § 51a a nasl. Obč. zák. a podľa názoru súdu sa na právne
vzťahy z nej vznikajúce ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. nevzťahuje. Pri zachovaní možnosti voľby
takejto právnej úpravy účastníkmi zmluvy podľa ust. § 262 Obch. zák., takéto dojednanie by v tomto
prípade nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa (úrok z omeškania

25 % ročne podľa právnej úpravy v Obch. zák. namiesto podstatne nižšiemu úroku z omeškania podľa
právnej úpravy v Obč. zák.) a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa ( § §
55, 56 Obč. zák.). Takýto výkon práva žalobcom, obzvlášť v právnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom
ako spotrebiteľom - dojednania zmluvných sankcií vo forme úroku z omeškania podľa právnej úpravy
Obch. zák. - súd posúdil ako odporujúci dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods.1 Obč. zák. (event.

obdobne zásadám poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obch. zák). V tejto časti čo do
uplatneného úroku z omeškania nad 12 % ročne žalobu zamietol.

Je potrebné dodať, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských doložkách nadobudli
účinnosť 01.04.2004. V zmysle § 879 ods. 3 a 4 cit. zákonníka (prechodných a záver. ustanovení )
prijatých zák. č. 150/2004 Z. z. boli poskytovatelia služieb povinní zosúladiť zmluvy uzavreté pred dňom

účinnosti zákona s týmto zákonom do troch mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti. Po márnom
uplynutí zákonnej lehoty sa ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu s §
53, § 54 a § 57 OZ stali neplatné. Pokiaľ tak v stanovenej zákonnej lehote neurobili, stali sa po jej
uplynutí všeobecné podmienky a dodatky neplatné vo všetkých častiach obsahujúcich pre spotrebiteľa
nevýhodné podmienky.

Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal žalovaného, ktorý nepochybne je v omeškaní s plnením svojho
peňažného dlhu istiny 1.176,25 eura, povinnosťou zaplatenia žalobcovi úroku z omeškania - vo výške12 % odo dňa uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky kedy žalovaný bezpochyby bol už v
omeškaní.

Podľa ust. § 142 ods.3, O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Keďže žalobca mal neúspech
v pomerne v nepatrnej časti súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Trovy žalobcu pozostávajú zo sumy zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 70,50 eur.
Žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom (spoločnosťou s ručením obmedzeným, poskytujúcou
právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov), vo svojom
návrhu v tejto veci postupom podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p. navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov

konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie vo veci - podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 17. 1. 2013) s odmenou 3 x á
61,41 eur za jeden úkon právnej služby a s paušálnou náhradou režijných výdavkov 2 x á 7,41 eur + 1
x 7,81 eur, odmena 184,23 euro režijný paušál 22,63 euro z toho 20 % DPH predstavuje sumu 43,37
eura spolu odmena advokáta 250,23 euro.

Hotové výdavky pozostávajúce z náhrady za cestu osobným motorovým vozidlom M. N.: V. XXXUJ, M.
- P. dňa 17. 1. 2013, 2 x 35 kilometrov spolu 70 km. Základná náhrada za 1 km, v zmysle opatrenia
MOSVRSRč.632/2008Z.z.osumáchzákladnejnáhradyzapoužívaniecestovnýchmotorovýchvozidiel
pri pracovných cestách 0,183 euro za km 12,81 eur. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri
priemernej spotrebe 6,4 l /100 km = 4,48 l, pri cene za 1 l benzínu Natural 95 - 1,51 euro t.j. 4,48 l x

1,51 euro = 6,76 eur. Spolu tak cestovné výdavky predstavujú sumu 19,57 eura. Náhrada za stratu času
na pojednávanie 17.1.2013 3 x polhodiny 13,01 euro spolu 39,03 euro. trovy právneho zastúpenia tak
predstavujú sumu 308,83 euro.

Súd priznal podľa takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov -
podľaust.§10ods.1asúvisiacichust.vyhl.MSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1, 2 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnym
zástupcomžalobcu,vrátaneDPH(ktorejjepodľapredloženéhoosvedčeniaoregistráciiprávnyzástupca
žalobcu platiteľom).

Spolu tak súdom zistené a priznané trovy právneho zastúpenia žalobcu vrátane DPH predstavujú sumu

308,83 euro, a náhrady trov za súdny poplatok 70,50 eur. Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu
trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na
náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho
zástupcu.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.