Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 16, 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712204549
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2712204549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír,
s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: C. G., nar. XX.XX.XXXX, L. XX,
XXX XX F., o zaplatenie sumy 6.655,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 28.6.2012 domáhal, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 6655,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25%

ročne zo sumy 4380,56 eur od 5.11.2009 do zaplatenia ako postúpenú pohľadávku na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 4.11.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s.
a navrhovateľom. Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 31.8.2005 Zmluvu č.
XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej bol odporcovi
poskytnutý úver s dohodnutými podmienkami čerpania, účtom úveru, spôsobom, výškou a termínmi
splácania, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení s tým, že zmluva obsahuje náležitosti podľa
ustanovení § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky úveru riadne a včas a preto

pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Podľa návrhu navrhovateľa
pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 6655,68 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške
4380,56 €, riadneho úroku 16,27 €, úroku z omeškania 2258,85 € a ostatného príslušenstva 0 € v
súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde Slovenská sporiteľňa a.s. deklaruje, že výška a
špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom. Odporca uznal vyššie
uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si
však navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 14,25 %

(podľa Obchodného zákonníka) odo dňa 5.11.2009, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky do zaplatenia z dlžnej sumy.

Navrhovateľ predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa na pojednávanie nedostavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu , výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa,
zmluvou o postúpení zo dňa 10.12.2009, Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, zmluvou

o splátkovom úvere zo dňa 31.8.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami, platobnou históriou
odporcu, pokusom o zmier, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a zistil tento
skutkový stav veci:PôvodnýveriteľSlovenskásporiteľňa,a.s.aodporcadňa31.8.2005uzavreliZmluvuosplátkovomúvere,
na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 100.000,- Sk /3.319,39 eur/. V
zmluveboladohodnutáúrokovásadzba11,10%p.a.akonečnásplatnosťúverudňa20.8.2010,poplatok

za poskytnutie úveru 2000 Sk, poplatok za správu úveru 50 Sk/mesačne, RPMN bola uvedená vo výške
6,32 %. Touto zmluvou sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver spôsobom, že úver pripíše
v prospech účtu dlžníka uvedeného v základných podmienkach zmluvy. Úver sa považuje za poskytnutý
dňom pripísania úveru na účet dlžníka Odporca je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase,
v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s

úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

Pri výsluchu odporca potvrdil, že si požičal od SLSP, a.s. 100.000,-Sk a dohodol so SLSP, že bude
za správu úveru mesačne platiť 50,-Sk. Dohodli si aj výšku splátky. Všetko, to, čo je v zmluve si zo
Slovenskou sporiteľňou dohodol. Ďalej uviedol, že v čase, keď uzatváral zmluvu so SLSP, a.s. bol
zamestnaný, nejaké splátky poslal, koľko uviesť nevie. Platil splátku tak, ako bola v zmluve uvedená,

nerozlišujúc, či platí úrok, poplatok za správu úveru, alebo niečo iné. Mal v SLSP uzavretú aj zmluvu
o účte, kde mu chodila výplata a z tej mu SLSP strhala aj splátky. Zhruba v roku 2006-2007 zostal
nezamestnaný a potom splátky nosil do banky. Domnieval sa, že dlží z úveru 4.000 - 4.500,-€. Po
nahliadnutí na všeobecné obchodné podmienky vypovedal, že určite museli byť takéto podmienky k
zmluve. Po nahliadnutí na Dohodu o uznaní vypovedal, že v časti dlžníka je jeho vlastnoručný podpis a

uviedol, že určite si ju pred podpisom prečítal. Nikto mu nevysvetlil, čo znamená premlčaný nárok. Nikto
mu nevysvetlil, čo znamená uznanie premlčaného nároku. Určite sa nechcel ísť súdiť pred rozhodcovský
súd do Bratislavy, alebo do Košíc. Nevedel, čo je inkasné konanie aj keď je uvedené v dohode o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku. Nevedel čo je príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy. Je to
už dva roky, čo podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a už si presne

nepamätá. Pán, ktorý za ním prišiel, prišiel s hotovou dohodou, nič mu nevysvetlil.

Právna zástupkyňa navrhovateľa sa k výpovedi odporcu vyjadrila, že v zmysle § 110 Občianskeho
zákonníka nie je potrebná vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu. Čo sa týka formy splatenia záväzku,
ktorá v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nie je vyplatená, má navrhovateľ

za to, že výška splátky a jej splatnosť bola ponechaná na vôli dlžníka, teda odporcu. S poukazom na
dohodu, ktorú odporca podpísal navrhla, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie rozdielu 4.380,56 € -
150,-€, t.j. 4.230,56 €. Ak navrhovateľ v súdnom konaní začatom na návrh, súdu doručenom 28.6.2012
požadujepriznať6.655,68€ponechávanavrhovateľvsúvislostisdnešnýmprednesomohľadomdohody
na zváženie súdu. V prípade úspechu si navrhovateľ uplatňuje trovy konania, ktoré vyčísli v lehote

podľa zákona. V záverečnom návrhu navrhla priznať navrhovateľovi 4.230,56 € a v ostatnom ponecháva
navrhovateľ na rozhodnutí súdu.

V záverečnom návrhu odporca uviedol, že môže dlh splácať vo výške splátky ako uviedol. Splátka môže
byť splatná vždy do 24 v tom ktorom kalendárnom mesiaci. Trovy konania odporca neuplatňuje.

Z pokusu o zmier zo dňa 12.6.2012 súd zistil, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie celého záväzku
navrhovateľovi, ktorý ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 8432,10- eur, v tom neuhradený
úver 4380,56eur, zmluvný / zákonný úrok 1626,42 eur, riadny úrok 16,27 eur, úrok z omeškania vo
výške 2258,85 eur, náklady na inkasné konanie vo výške 150 eur, na úhradu ktorých navrhovateľ vyzval

odporcu do 19.6.2012.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 79 ods.2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., v sporovom konaní je to navrhovateľ, kto je povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho,

kto niečo tvrdí, teda spravidla navrhovateľa. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť
skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok navrhovateľa nevzniklo prípadne
zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný
neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju

bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo
dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu
také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Povykonanomdokazovaní ahodnotenídôkazovjednotlivoavichvzájomnejsúvislostisúddospelkzáveru,
že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy
o úvere. Navrhovateľ tvrdil, že má voči odporcovi pohľadávku, ktorú nadobudol zo zmluvy o postúpení

pohľadávky, konkrétne zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá je bankou,
teda právny predchodca navrhovateľa a z jeho tvrdení vyplývalo, že sa stal novým veriteľom odporcu.
Zmluvou o úvere sa v záväzkovom práve rozumieme subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa)
požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j.
požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel.

Navrhovateľ sa stal veriteľom, osobou, ktorá je v záväzkovom vzťahu osobou oprávnenou požadovať
od dlžníka plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase a dlžník je v záväzkovom vzťahu osobou
povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Slovo „záväzok“ spája v
jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového
právneho vzťahu smerujú proti určitej osobe a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom,
v danom prípade bola podľa tvrdenia navrhovateľa záväzkovoprávnym vzťahom zmluva o úvere, ktorá

je dvojstranným právnym vzťahom a z ktorej veriteľ niečo poskytol a odporca bol povinný poskytnuté
vrátiť, niečo dať. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má navrhovateľ (veriteľ) povinnosť
bremeno tvrdenia v tom, že s odporcom (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol odporcovi
určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

Vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ uzavretú dňa 17.8.2010, ktorá nadväzuje na
spotrebiteľskú zmluvu treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.

Podľa §558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretia Dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku, konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a

starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o

obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje
nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie

uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu,
pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neprijal.Súd dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.8.2010 vyhodnotil ako
neplatnú a v konaní na ňu neprihliadal, keď nie je vôbec zrejmé z čoho pozostáva suma 4380,56 €
ktorú mal odporca uznať a teda dohoda o uznaní je neurčitá čo do dôvodu. Z tvrdenia odporcu mal

súd preukázané, že navrhovateľ odporcovi nevysvetlil, aký dlh uznáva a z čoho dlh pozostáva, teda
či uznáva aj nejaké úroky alebo poplatky prípadne úroky z omeškania, navrhovateľ neuviedol z čoho
pozostáva príslušenstvo pohľadávky a čo predstavujú náklady na inkasné konanie a ako došlo k ich
vyčísleniu. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 17.8.2010, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,

keď dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ boli
naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti
na strane navrhovateľ a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne
narušilo ekonomické správanie sa odporcu ako priemerného spotrebiteľa. zo strany navrhovateľa došlo
k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť
a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi

zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný
formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu.

Súdnazákladeuvedenédospelkzáveru,ženávrhuniejemožnévyhovieť.Vzmysle§132O.s.p.dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie sumy
6655,68 eur s príslušenstvom, nakoľko táto suma je z pohľadu súdu a skutočnosti, že sa jedná o

záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy, ktorej obsahom je peňažné plnenie, nepreskúmateľná. Navrhovateľ
vo svojom návrhu neuviedol aká bola celková výška úveru spolu s dohodnutým úrokom, koľko splátok
odporca celkovo zaplatil, teda koľko zo záväzkového vzťahu dlží, má dať. Z toho dôvodu súd pri
preskúmavaní žalovanej sumy nemal z čoho vychádzať pri preskúmavaní výšky dlhu, za ktorý má
zodpovedať podľa tvrdení navrhovateľa odporca, keď navrhovateľ neuviedol tieto základné informácie,

ktoré sú pre vyčíslenie dlžnej sumy podstatné. Právny zástupca navrhovateľa bol súdom výzvou zo dňa
26.7.2012 vyzvaný, aby v lehote 10 dní bližšie špecifikoval dlžnú čiastku, presne uviedol čo tvorí istinu vo
výške 4380,56 €, koľko splátok a v akej výške odporca celkom zaplatil a ako boli tieto splátky započítané,
kedy sa odporca dostal do omeškania. Taktiež bol vyzvaný, aby bližšie zdôvodnil ako bol vypočítaný
úrok z omeškania vo výške 2258,85 eur (aká úroková sadzba sa použila, za aké obdobie a z akej sumy

je úrok z omeškania vypočítaný), prípadne aké poplatky v akej výške, aké úroky a zmluvné pokuty boli
účtované).Právnyzástupcanavrhovateľa tútovýzvuprevzaldňa7.8.2012.Navýzvureagovaltak,zaslal
súdu len platobnú históriu odporcu bez bližšieho zdôvodnenia, ktoré z nárokov uplatnených návrhom
sa preukazujú. Z tak všeobecného návrhu, bez konkrétneho zdôvodnenia hmotnoprávneho nároku, bez
uvedenia, čo podľa hmotného práva odporca plnil pred podaním návrhu, bez uvedenia z čoho pozostáva

suma 4380,56 € (teda koľko z tejto sumy tvorí riadny úrok, koľko sú poplatky za vedenie účtu prípadne
iné poplatky), ako bol vypočítaný úrok z omeškania vo výške 2258,85 eur (za aké obdobie, z akej
čiastky a aké sadzba úroku sa použila), a celkovo v súvislostiach s listinnými dôkazmi, predloženými
navrhovateľom, nedalo sa vôbec zistiť a preskúmať, či je alebo nie je navrhovateľom požadované
plnenie v súlade s hmotným právom. Z priložených listinných dôkazov mal súd len preukázané, že

pôvodný veriteľ uzavrel s odporcom zmluvu, nazvanú zmluvou o splátkovom úvere, ktorú súd podľa
obsahu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úveru. Súd však nemal nepreukázané a ani veriteľ
túto skutočnosť neuviedol, netvrdil čo tvorí sumy 4380,56 eur a tiež koľko odporca splatil. Doloženie
Prehľaduplatobnejhistórie,ktorýsúdudoručilnavrhovateľ,nemožnopovažovaťzauneseniedôkazného
bremena v tomto smere, keď navrhovateľ síce predložil dôkaz avšak nebolo úplne jasné aké tvrdenia

navrhovateľa sa majú týmto dôkazom preukázať. Prehľad platobnej histórie odporcu obsahoval údaje
o operáciách na účte odporcu za obdobie od 31.5.2006 do 4.11.2009 a bez toho, aby navrhovateľ
jednotlivé položky bližšie vysvetlil a zdôvodnil, aké tvrdenia sa majú týmto dôkazom preukázať. Z tohto
prehľadutransakciínebolojasnéakobolvypočítanýúrokzúveru,zakejsumysaprivýpočtevychádzalo,
akou úrokov sadzbou bol vypočítaný úrok z omeškania a na základe čoho boli odporcovi účtované rôzne

poplatky. Navyše prehľad platobnej histórie bol zostavený tak, že výpis začínal dátumom 10.4.2008, za
tým nasledovali transakcie s uvedeným rokom 2008, nasledovali transakcie s uvedeným rokom 2006,
potom s rokom 2007 a potom zase s uvedeným rokom 2006, 2005 atď. a takto sa vo výpise striedali
jednotlivé obdobia rokov 2007, 2006, 2005 bez zdôvodnenia navrhovateľom, z akého dôvodu je tomutak, súd nevedel ako tento dôkaz vyhodnotiť z pohľadu záväzkového vzťahu. Pre chýbajúce tvrdenie
navrhovateľa, či odporca niečo zaplatil, resp. koľko zo záväzkového vzťahu dlží, súd pri preskúmavaní
žalovanej sumy nemal z čoho vychádzať pri preskúmavaní výšky dlhu, za ktorý má zodpovedať podľa

tvrdení navrhovateľa odporca, keď navrhovateľ neuviedol tieto základné informácie, ktoré sú pre
vyčíslenie dlžnej sumy podstatné a tiež pre posúdenie hmotnoprávnych nárokov, o ktorých navrhovateľ
tvrdil, že mu vznikli. Navrhovateľ iba tvrdil, že na zaplatenie má nárok titulom nadobudnutia pohľadávky
jej postúpením na neho. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ nedostatočne splnil
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, dôsledkom ktorého bolo neunesenie dôkazného bremena,

čoho výsledkom bolo, že súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporcovi, ktorý mal plný
úspech v konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil ani nevyčíslil a zo spisu mu žiadne
trovy nevplynuli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).