Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Andrea Gindlová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412010694
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2012:6412010694.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 19.12.2012 v Žiari nad Hronom, takto

r o z h o d o l :

Obvinený C. K., nar. XX.XX.XXXX v Krupine, trvale bytom K., I..
I. XXX/X, nezamestnaný, t. č. E. E. E.
E. Ú. C. D. J. J.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 25.07.2012 v čase o 12.01 hod. zatelefonoval z verejného telefónneho automatu umiestneného
v Kremnici na ul. Zechenterova 326 s telefónnym číslom XXX/XXXXXXX na policajnú linku 158, kde
operátorovi oznámil, že v rodinnom dome č. XXX, v obci P., okres Krupina, ktorého majiteľkou je
E. D., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., A.. I.. I. Č.. XXX, umiestnil bombu, ktorá mala vybuchnúť
o 14.00 hod., pričom následne privolaný pyrotechnik po vykonaní prehliadky rodinného domu, ako i

priľahlej hospodárskej stavby, garáže a záhrady nezistil prítomnosť žiadnej výbušniny, resp. nástražného
výbušného systému,

t e d a

úmyselne rozšíril poplašnú správu a túto hoci vedel, že je nepravdivá a môže vyvolať opatrenie vedúce k
nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámil policajnému

zboru,

č í m s p á c h a l

prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.10.2012 bola na Okresný súd v Žiari nad Hronom podaná obžaloba na C. K. za trestný čin šírenia
poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 25.07.2012
v čase o 12.01 hod. zatelefonoval z verejného telefónneho automatu umiestneného v Kremnici na ul.
Zechenterova 326 s telefónnym číslom XXX/XXXXXXX na policajnú linku 158, kde operátorovi oznámil,
že v rodinnom dome č. XXX, v obci P., okres Krupina, ktorého majiteľkou je E. K., L.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K., A.. I.. I. Č.. XXX, umiestnil bombu, ktorá mala vybuchnúť o 14.00 hod., pričom následne

privolaný pyrotechnik po vykonaní prehliadky rodinného domu, ako i priľahlej hospodárskej stavby,
garáže a záhrady nezistil prítomnosť žiadnej výbušniny, resp. nástražného výbušného systému.

ObžalovanýC.K.urobilnahlavnompojednávaníohľadneskutku,ktorýmujekladenýzavinu,vyhlásenie
v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Súd po vypočutí obžalovaného a zistení stanoviska

zúčastnených osôb prijal v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného a v ďalšom
vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie len ohľadne trestu.

Na hlavnom pojednávaní boli samosudkyňou v zmysle § 268 a § 269 Trestného poriadku oboznámené
listinné dôkazy z trestného spisu, a to: Znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria č. XX/XXXX a XX/XXXX, predbežnú
prepúšťaciu správu zo dňa 25.07.2012, správu o povesti obžalovaného Mesta Dudince, správu
Obvodného úradu Krupina, odbor Všeobecnej vnútornej správy zo dňa 27.07.2012, výpis z Ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, odpis registra trestov obžalovaného, ktoré sa týkajú
obžalovaného C. K..

O osobe obžalovaného C. K. súd z oboznámených listinných dôkazov zistil, že tento bol v minulosti
dvakrát súdne trestaný, pričom v oboch prípadoch mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody,
v druhom prípade i s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a súčasne mu bol
uložený aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok ako aj povinnosť podrobiť

sa protialkoholickému ústavnému liečeniu a preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Skúšobná doba
podmienečného odsúdenia mu v poslednom prípade plynula do 2.12.2014.

Ďalej súd z evidencie trestných stíhaní obžalovaného zistil, že 13.11.2012 bola na obžalovaného podaná
na Okresný súd Zvolen ďalšia obžaloba za trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.

1, ods. 2 písm. b) ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť dňa 03.07.2012. O
uvedenom skutku ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.

Zo správy Obvodného úradu Odboru všeobecnej vnútornej správy v Krupine vyplýva, že obžalovaný
bol trikrát priestupkovo riešený, z toho dvakrát za majetkové delikty (v roku 2009 a 2010) za ktoré mu

bola uložená sankcia a jedenkrát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (v roku 2010), ktoré
konanie bolo zastavené.

Zo správy o povesti Mesta Dudince bolo na obžalovaného zistené, že tento sa v mieste svojho bydliska
už dlhšiu dobu nezdržiava, vlastnosti menovaného im nie sú dostatočne známe, ani jeho rodinné a

majetkové pomery.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a
toxikománie, gerontopsychiatria č. XX/XXXX a XX/XXXX súd zistil, že obžalovaný sa v dobe trestného
činu nachádzal v stave podnapilosti ľahkého stupňa bez alkoholického palimpsestu. Zároveň znalci

v dobe spáchania trestného činu i v súčasnosti u obžalovaného diagnostikovali poruchy psychiky
a správania zapríčinené užitím alkoholu. Alkoholická podnapilosť ovplyvnila jeho rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti, tieto boli ľahko znížené, nie však v podstatnej miere. Globálne znalci ohodnotili
jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a ovládacie schopnosti ako zachované.
Porucha osobnosti nemala podľa znalcov vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného.

Podľa znalcov je obžalovaný v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania, trestnéhopostihu i prípadne uloženého trestu. Je teda plne schopný zúčastniť sa na trestnom konaní. Pokiaľ
ide o formu liečenia, prípadne iné opatrenia na riešenie zdravotného stavu obžalovaného, znalci
uviedli, že vzhľadom na opakované absolvovanie dobrovoľných liečení i súdom nariadenej ochrannej

protialkoholickej liečby ústavnej ako i psychiatrické liečenia v rôznych psychiatrických zariadeniach
(naposledy júl 2012) znalci nenavrhujú žiaden druh ochranného liečenia a to ani ústavnou a ani
ambulantnou formou.

Súd hodnotil všetky tieto skutočnosti v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a pri úvahách

aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok,
pohnútku, osobu, pomery a možnosti nápravy páchateľa súd súčasne prihliadal na to, aby uložený
trest bol úmerný k spáchanému trestnému činu. Ako vyplýva z odpisu registra trestov (čl. 97 spisu)
obžalovaný sa súdeného skutku (25.07.2012) dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
určenej mu rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T 140/2010 zo dňa 02.12.2010, právoplatným
02.12.2010, v trvaní 4 roky, t.j. do 2.12.2014 s probačným dohľadom, ktorým bol uznaný vinným za

spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2c, d Trestného zákona podmienečne odsúdený na 3 roky.
Z uvedených dôvodov potom súd s prihliadnutím na kogentné ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona
(ktoré vylučuje uloženie podmienečného trestu ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin
spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) ako i s prihliadnutím k tomu, že obžalovaný sa
opakovane dopúšťa protiprávneho konania, dospel jednoznačne k záveru, že pre splnenie účelu trestu

bude obžalovanému C. K. nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd zároveň pri určovaní
trestu prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorý bol v danom prípade vyrovnaný
(poľahčujúca okolnosť - že sa obžalovaný priznal k spáchanému činu a úprimne ho oľutoval, priťažujúca
okolnosť - že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený). Súd zobral pri určovaní výmery trestu do úvahy
i tú skutočnosť, že znalci hodnotili obžalovaného ako osobu, ktorá síce pácha opakovane trestnú činnosť

a je u nej nutná resocializácia, avšak z pohľadu jeho osobnosti nie je pre spoločnosť nebezpečný. Z
uvedených dôvodov súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici takto stanovenej
trestnejsadzby(vrozpätíod1-5rokov),.tj.vtrvaní12mesiacov,nakoľkomázato,žetaktouloženýtrest
odňatia slobody v stanovenej výmere je dostatočný na dosiahnutie účelu trestu či z pohľadu generálnej,
ale najmä z hľadiska jeho individuálnej prevencie (t.j. výchovy páchateľa k riadnemu životu).

Obžalovaný C. K. pred spáchaním žalovaného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin, a preto podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Súd neuložil popri treste ochranné opatrenie formou ochranného liečenia, vzhľadom k tomu, že znalci vo
vypracovanomznaleckomposudkukonštatovali,žeuloženietakéhotoliečenia,čiužambulantnou,alebo
ústavnou formou by nemalo vzhľadom na opakované absolvovanie liečby obžalovaným (naposledy
absolvovaná ústavná liečba nariadená rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T 140/2010 v roku

2011) žiadny účel. Súd sa s výsledkami znaleckého dokazovania v celom rozsahu stotožnil najmä s
poukazom na to, že obžalovaný absolvoval tak resocializačnú ako aj protialkoholickú liečbu opakovane
so zameraním sa na odstránenie zlých vzorcov správania a na zaradenie sa do bežného života, avšak
neúspešne. I keď obžalovaný páchal trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu (ľahká podnapilosť), znalci
súčasne na viacerých miestach znaleckého posudku konštatovali, že obžalovaný bol schopný rozpoznať

nebezpečenstvo svojho konania a jeho ovládacie schopnosti boli zachované. Obžalovaný je tak plne
trestne zodpovedný za svoje konanie a nemožno u neho hovoriť o tom, že by uloženie samotného
ochranného liečenia splnilo požadovaný účel jeho nápravy. Z uvedených dôvodov súd odmietol v súlade
s § 272 ods. 3 Trestného poriadku aj návrh obhajkyne na vykonanie dôkazu predložením správy PN
Kremnica za účelom zistenia z akých dôvodov bol obžalovaný prepustený naposledy z liečenia. Súd

má za to, že vypracovaný znalecký posudok ako aj predložená správa PN Kremnica zo dňa 25.07.2012
(čl. 74 spisu) je postačujúca pre jeho rozhodnutie o druhu a výmere trestu a vyžiadanie ďalšej správy
z tohto pohľadu považoval za nadbytočné.

Súdtakochrannéliečenieneuložilvsúladesustanovením§73ods.3Trestnéhozákona,nakoľkomalza

to, že vzhľadom na osobu páchateľa a jeho opakované neúspešné absolvovanie ochranného liečenia,
je jeho ďalšie uloženie neúčelné, pretože jeho účel u obžalovaného nemožno dosiahnuť. Záverom
súd poukazuje i na samotné vyjadrenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že jeho
zdravotný stav je v súčasnej dobe dobrý a stabilizovaný. Je preto len na obžalovanom, či po výkoneuloženéhotrestubudepokračovaťvresocializácii(čiužambulantneformoupsychologickýchkonzultácií,
resp. v niektorom v resocializačných zariadení na to určených), alebo bude pokračovať v protiprávnom
konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.