Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 5, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sd/72/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201620
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou v právnej veci navrhovateľa: F.. F.

A., J.. XX. N. XXXX, G. Ľ.. P. XX, XXX XX G., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul. 29.
augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 1. augusta 2011 domáhal preskúmania
a zrušenia rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2011, ktorým odporkyňa podľa
§ 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
zamietla navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok k 13. septembru 2010. Navrhovateľ vo svojom

opravnom prostriedku uviedol, že ako bývalý profesionálny vojak, resp. vojak z povolania M. N. V. ukončil
služobný pomer dňom XX. Q. 1999, pričom ku dňu skončenia služobného pomeru vykonal viac ako
XX rokov služby, z toho viac ako XX rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií a viac ako XX
rokov služby zaradenej do II. kategórie funkcií. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od 01. novembra
1999 je poberateľom výsluhového príspevku, ktorý mu vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Navrhovateľ nesúhlasí s tým, že odporkyňa nezohľadnila dobu jeho výkonu služby ako profesionálneho
vojaka vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a navyše v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedla, že navrhovateľ nezískal ani jeden deň zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej
kategórie, čiže mu nepriznala výhodu zníženia dôchodkového veku. Poukázal pritom na skutočnosť, že
pri zhodnocovaní dôchodkového obdobia pre účely výsluhového príspevku (v osobitnom dôchodkovom
systéme) neboli a ani nemohli byť zohľadnené kategórie funkcií (I., II.). Navrhovateľ podotkol, že v
spornej veci nejde o nárok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ale o
nárok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, a že v osobitnom systéme mu nikdy nevznikol
nárok na starobný dôchodok. Navrhovateľ taktiež uviedol, že okrem doby služby v I. a II. kategórii

funkcií vykonával civilné zamestnanie, ktoré sa mu zhodnotilo vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia ako poistná doba a vzhľadom na to, že táto doba dôchodkového poistenia dosiahla dňom 06.
novembra 2011 dĺžku XX rokov, požiadal o priznanie starobného dôchodku vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia. Navrhovateľ na tomto mieste poukázal na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva zachovanie nárokov vyplývajúcich z výkonu
zamestnaní zaradených do I. a II. kategórie funkcií do 31. decembra 2023. Navrhovateľ je toho názoru,
že toto ustanovenie sa bez výnimky vzťahuje na všetkých poistencov Sociálnej poisťovne, pričom mu

uvedený nárok nemôže byť odmietnutý len s odkazom na to, že je zabezpečený výsluhovým dôchodkom
v osobitnom dôchodkovom systéme. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáha preskúmania
napadnutého rozhodnutia a následne priznania starobného dôchodku od 07. novembra 2010.Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 23. septembra 2011 uviedla, že navrhovateľ nesplnil
podmienky ustanovené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pre vznik nároku na starobný dôchodok,
a že vzhľadom na skutočnosť, že obdobie jeho výkonu služby profesionálneho vojaka bolo zhodnotené

pre nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné toto obdobie považovať za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Odporkyňa pritom poukázala na zákonné
ustanovenia § 60 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov nebolo možné
navrhovateľovi priznať ani výhodu zníženia dôchodkového veku. Navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek
13. septembra 2013. Odporkyňa ďalej podotkla, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

nepozná pojem „kategória funkcií“, preto nemožno tento pojem považovať za totožný s pojmom
„pracovná kategória“ alebo ich akýmkoľvek spôsobom zamieňať. Odporkyňa sa domnieva, že obdobie
dôchodkového poistenia navrhovateľa zhodnotila správne, dostatočne a hodnoverne zistila skutkový
stav, a preto navrhuje tunajšiemu súdu napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiepodľa§250lanasl.O.s.p.,návrhnavrhovateľkyprejednal
a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, výsluchom právneho zástupcu
navrhovateľa a navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX
a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav.

Žiadosťou zo dňa 16. júna 2011 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 13. septembra
2010.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2011 odporkyňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení zamietala navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok ku dňu 13. septembra 2010.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že nakoľko navrhovateľ získal obdobie výkonu služby policajta v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné na nárok na starobný dôchodok
zohľadniť dobu od 25. augusta 1971 O. XX. M. XXXX (základná vojenská služba), od

XX. M. XXXX do XX. Z. XXXX (ďalšia služba vo vojenskej škole) a od XX. Z. XXXX do XX. Q. XXXX
(doba služby vojaka z povolania). V civilnom zamestnaní, t. j. vo všeobecnom systéme sociálneho
zabezpečenia a dôchodkového poistenia navrhovateľ nezískal ani jeden deň zamestnania zaradeného
do zvýhodnenej pracovnej kategórie, a preto odporkyňa nemohla rozhodnúť o nároku na starobný
dôchodok s prihliadnutím na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a

teda nemohla ani určiť nižší dôchodkový vek ako je vek 62 rokov. V závere odôvodnenia uviedla, že
navrhovateľmôžeopätovnepožiadaťopriznaniestarobnéhodôchodkukudňudovŕšeniadôchodkového
veku, t. j. k XX. N. XXXX.

Na pojednávaní konanom dňa 05. decembra 2012 za účasti oboch účastníkov konania sa poverený
zamestnanec odporkyne v plnom rozsahu pridržal svojich písomných vyjadrení, naviac poukázal na

skutočnosť, že navrhovateľ službu zaradenú do zvýhodnenej kategórie vykonával do XX. Q. XXXX a
nevykonával ju až do XX. O. XXXX, čo je podmienka, aby vznikol nárok na starobný dôchodok podľa
§ 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ teda nemá nárok na starobný dôchodok tak, ako
to požadoval vo svojom opravnom prostriedku. V individuálnych prípadoch Najvyšší súd Slovenskej
republiky zaviazal Sociálnu poisťovňu prihliadať na dobu služby, ktorú poistenec vykonával v kategórii

funkcií na účely dôchodkového veku, avšak ide o prípady kedy poistenec získal dobu služby v I.
kategórii v rozsahu minimálne 20 rokov a teda dôchodkový vek mohol byť znížený podľa § 21 zákona
č. 100/1988 Zb., alebo išlo o prípady, kedy výkon služby trval k XX. O. XXXX a dôchodkový vek mohol
byť znížený podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ vykonával službu O. XX. Q. XXXX, preto
túto podmienku nesplnil.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt,
profesionálny voja a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali vrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
výsluhovýinvalidnýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na
starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je XX rokov veku poistenca, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan
má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo

e) 60 rokov.

Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na

nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi
prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I.

aleboII.kategóriefunkcií,mápo31.decembri1999nároknastarobnýdôchodoktiež,akbolzamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo

d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej
kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie
sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády
Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutého

rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci. Súd z písomnej dokumentácie odporkyne zistil, že navrhovateľ vo
veku XX rokov splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na výsluhový príspevok podľa ustanovenia
§ 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Podľa
ustanovenia § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o

zmeneadoplneníniektorýchzákonovbolod01.júla2002prevedenýnavýsluhovýdôchodokpodľatohto
zákona. Navrhovateľ skončil služobný pomer profesionálneho vojaka dňom 31. októbra 1999, pričom k
tomuto dátumu navrhovateľ vykonal viac ako XX rokov služby, z toho XX rokov v I. kategórii
funkcií a viac ako 14 rokov v II. kategórii funkcií. Pre účely výpočtu výsluhového príspevku bola toho
časunavrhovateľovizohľadnenáazhodnotenádobazákladnejslužby,prípravnejslužbyaprofesionálnej
služby. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ako príslušný orgán, priznal navrhovateľovi výsluhový

dôchodok a vyplácal mu ho.

Žiadosťou zo dňa 16. júna 2011 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 13. septembra
2010, to znamená, že priznanie starobného dôchodku žiadal k dosiahnutému veku XX rokov. Pritom
poukazoval na svoje zaradenie v I. a II. kategórii funkcií, v ktorých vykonával službu profesionálneho
vojaka. Súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení je dôchodkovým vekom XX rokov. Zníženie dôchodkového veku zákon o sociálnom poistení
pripúšťa len v prípade žien, a to v závislosti od počtu detí, ktoré vychovali. V prípade mužov zákon s
takýmto znižovaním dôchodkového veku nepočíta. Iný spôsob zníženia dôchodkového veku upravoval
len zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý spájal výhodu
zníženia dôchodkového veku so zaradením vykonávanej práce do I. alebo II. pracovnej kategórie (na

účely dôchodkového zabezpečenia sa zamestnania do XX. O. 1999 zaraďovali do troch pracovných
kategórií, pričom I. a II. pracovná kategória sa nazývali tzv. preferovanými pracovnými kategóriami,
pretože so zaradením zamestnania do nich zákon spájal určité výhody. Ostatné zamestnania boli radené
do III. pracovnej kategórie). Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred
01. januárom 2000 zákon hodnotil aj službu vojakov z povolania (§ 129) zaradenú do I. (II.) kategórie

funkcií, a to v prípade ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti citovaného zákona. Služba
zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej
kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení (§ 14 ods. 4 zákona
o sociálnom zabezpečení). Neskôr sa zákonodarca rozhodol výhody plynúce zo zaradenia do I. a II.
pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií zrušiť. Za týmto účelom prijal zákon č. 235/1992 Zb., ktorým

mali byť pracovné kategórie od. 01. januára 1993 definitívne zrušené s tým, že počnúc týmto dňom
nebude možné zaraďovať zamestnania do preferovaných pracovných kategórií. Napriek tomu sa však
možnosť tohto zaraďovania predlžovala každým rokom, a to až do 31. decembra 1999. Po uplynutí tohto
dátumu už nebolo možné zaradiť žiadne zamestnanie do preferovanej pracovnej kategórie.

V súčasnosti účinné ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení garantuje

poistencom, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórie, nároky vyplývajúce
z tohto zaradenia a to až do roku 2023. Z uvedeného vyplýva, že ak poistenec vykonával zamestnanie
zaradené do I. pracovnej kategórie v požadovanom rozsahu (10, 15, 20 rokov, tiež aj v rozsahu
uvedenom vo vyššie citovanom ustanovení § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov) a zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia,

mal nárok na priznanie starobného dôchodku v nižšom dôchodkovom veku, ako je dôchodkový vek XX
rokov. Avšak, aby vojakovi z povolania vznikol nárok na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174
ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. musel splniť podmienku, a to že služba I. alebo II. kategórie funkcií mu
trvala k 31. decembru 1999. Len v takom prípade by mohol požívať výhodu zníženia dôchodkového veku
vyplývajúcu zo zaradenia do týchto preferovaných kategórií funkcií a len v takom prípade by mohlo byť

aplikované ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V navrhovateľom
prípade však došlo k skončeniu služobného pomeru vojaka dňa 31. októbra 1999. To znamená, že
podmienka trvania služby k dátumu 31. decembra 1999 v jeho prípade nebola splnená.
Navrhovateľ nesplnila ani podmienku vyplývajúcu z ust. § 21 zák. o sociálnom zabezpečení, podľa
ktorého, aby mu bol znížený dôchodkový vek, navrhovateľ mal získať dobu služby v I. kategórii v rozsahu

minimálne 20 rokov.Druhou prekážkou priznania starobného dôchodku navrhovateľovi (okrem nesplnenia podmienky
dôchodkového veku XX rokov) je skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení výslovne
upravuje, že obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka sa berie ako obdobie dôchodkového

poistenia len v tom prípade, ak toto obdobie profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu (§ 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Rovnaké platí aj pre doby získané
do 31. decembra 2003 (§ 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Z potvrdenia Vojenského úradu

sociálneho zabezpečenia zo dňa 22. marca 2011 jasne vyplýva, že navrhovateľova doba dôchodkového
poistenia (od 25. augusta 1971 do 31. októbra 1999) bola zhodnotená pre účely priznania výsluhového
dôchodku, ktorý mu bol priznaný ku dňu 01. novembra 1999. To znamená, že táto doba poistenia
nemôže byť odporkyňou zhodnotená pre účely priznania starobného dôchodku v spojení priznaním
výhody zníženia dôchodkového veku (XX rokov) v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov. Jednalo by sa totiž o duplicitné hodnotenie doby dôchodkového postenia

vo všeobecnom systéme a zároveň v osobitnom systéme, čo zákon nepripúšťa.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ ku dňu 13. septembra 2010 nesplnil zákonné
podmienky pre priznanie starobného dôchodku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a tiež
nesplnil podmienky pre priznanie výhody zníženia dôchodkového veku tak, ako to žiadal navrhovateľ
vo svojom návrhu.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej
spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci

je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postup správneho
orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
29. júna 2011 ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol
v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na

Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2
O.s.p./.