Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 28, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/30/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200695
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Consumer Finance
Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Beňo&partners, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám.
sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému
inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 18. júla 2011 č.: SK/0248/99/2011
na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej citovanej v úvodnej
časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove zo dňa 25. marca 2011 č.: P/0033/07/11, ktoré
žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

Žalobu odôvodnil žalobca tým, že poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj na výrok
rozhodnutia žalovaného, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Ďalej uviedol, že podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pritom istom rokovaní alebo sú

zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Zároveň poukázal na ods.
2 citovaného ustanovenia. Argumentoval tým, že z predmetného znenia má za to, že zákonodarca
mal namysli len zmluvy uzavreté medzi tými istými účastníkmi a sledoval tým zvýšenie ochrany
spotrebiteľa, ktorý ak sa platne domôže neplatnosti jednej zmluvy uzavretej s dodávateľom, nemusí
sa osobitne domáhať aj vyslovenia neplatnosti ďalšej zmluvy, uzavretej s tým istým dodávateľom, ak
táto ďalšia zmluva súvisí s prvou. Príkladom je uzavretie zmluvy o pôžičke a zmluvy o jej zabezpečení
medzi spotrebiteľom a žalobcom. Podľa žalobcu inštitút viazaných zmlúv je koncipovaný tak, že

dodávateľ v prípade, ak spôsobí neplatnosť alebo zánik jednej zmluvy uzavretej so spotrebiteľom,
nesie zodpovednosť aj za ďalšiu svoju zmluvu uzavretú v súvislosti s prvou. V žiadnom prípade však
dodávateľnemôženiesťzodpovednosťzaneplatnosťalebozrušeniezmluvy,ktorúuzavrelatretiaosoba.
V danej veci uzavrel spotrebiteľ dňa 11. februára 2010 kúpnu zmluvu so spoločnosťou AUROCENTRUM
AAA Auto, a.s. Bratislava, ktorou nadobudol vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu zn.
Renault Thalia 1.4 Alizé. Uvedenú zmluvu uzavrel potom, čo si toto vozidlo sám vybral. Toho istého
dňa uzavrel so spoločnosťou CFH, a.s. zmluvu o pôžičke, ktorou si požičal peňažné prostriedky na

kúpu predmetného vozidla. Spoločnosť CFH, a.s. žiadosti o poskytnutie úveru vyhovela. Spoločnosťpreukázateľne nie je účastníkom kúpnej zmluvy, ku ktorej zrušeniu došlo z dôvodu uplatnenej reklamácie
vozidla a nemá v predmete činnosti predaj motorových vozidiel a neposkytuje v tomto smere žiadne
odborné poradenstvo. Spoločnosť CFH, a.s. sa zaoberá financovaním kúpu tovaru, ktorí si spotrebitelia

vyberajú na základe vlastnej voľby. Je potrebné zdôrazniť, že v danej veci ide o dva spotrebiteľského
vzťahy, v ktorých vystupuje ten istý spotrebiteľ ale odlišný dodávateľ. Jeden spotrebiteľský vzťah vznikol
medzi spotrebiteľom a predávajúcim z titulu zmluvy a druhý spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom
a poskytovateľom úveru z titulu zmluvy o pôžičke.

Z uvedených dôvodov žalobca konštatoval, že zmluva o pôžičke zo dňa 11. februára 2010 uzavretá

medzi spoločnosťou a spotrebiteľom nezanikla na základe ustanovenia § 52a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko nejde o viazanú zmluvu vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 11. februára 2010
uzavretej s treťou osobou. Zmluva o pôžičke zanikla na základe ustanovenia 8.2. písm. d) Všeobecných
obchodných podmienok, podľa ktorého zmluva o pôžičke a zmluve o zabezpečení zaniká dňom
odstúpenia od kúpnej zmluvy.

V tomto prípade ide o zánik zmluvy s účinkom ex nunc. Z uvedeného dôvodu má poskytovateľ pôžičky

právo na úroky za obdobie, po ktoré poskytol spotrebiteľovi peňažné prostriedky. Poskytovateľ totiž
dôvod zrušenia kúpnej zmluvy nijako nezavinil.

Táto právna skutočnosť súčasne nijako nepoškodzuje ani spotrebiteľa, ktorý tieto úroky môže regresne
vymáhať od toho, kto ich zavinil, t.j. predávajúceho z titulu zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku
vady tovaru podľa § 600 Občianskeho zákonníka.

K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 07. novembra 2011, ktorý žiadal žalobu v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal v celom rozsahu na dôvody rozhodnutia
žalovaného.

Z administratívneho spisu, ktorý predložil súdu žalovaný vyplýva, že Inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj Rozhodnutím zo dňa 25. marca 2011 pod č.

P/0033/07/11 rozhodol tak, že účastníkovi konania: Consumer Finance Holding, a. s. , Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, v zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o.,
so sídlom 058 01 Poprad, Nám. sv. Egídia 95 pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 2
písm. d) - neupierať spotrebiteľovi práva na ochranu jeho ekonomických záujmov podľa § 3 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov zistené pri výkone kontroly dňa 22.06.2010 v prevádzkarni účastníka konania
Consumer Finance Holding, a. s. , Bernolákova 4681/17, Poprad a dňa 13.12.2010, uložil mu podľa §
24 ods. 1 zákona pokutu vo výške 3 000 Eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Výrok rozhodnutia prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že v dňoch 16.09.2010, 23.11.2010 a

27.01.2011 vykonali inšpektori správneho orgánu v prevádzkarni účastníka konania v Poprad kontrolu
zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov, vykonávacích
predpisov k zákonu o spotrebiteľských úveroch a na prešetrenie spotrebiteľského podnetu evidovaného
správnym orgánom pod číslom PO 486/2010. Inšpektorom SOI boli účastníkom konania pri kontrole

predložené podklady, ktoré správny orgán popísal, súčasť spotrebiteľského podnetu tvorili podklady,
na ktoré poukázal správny orgán v odôvodnení rozhodnutia. Na základe týchto podkladov bolo
zistené, že účastník konania je vo vzťahu k spotrebiteľovi predávajúcim v zmysle § 2 písm. b) zákona,
veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a dodávateľom v zmysle § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že spotrebiteľ dňa 11.02.2010

uzatvoril s AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. Bratislava kúpnu zmluvu č. 120 100 524 za účelom
kúpy ojazdeného motorového vozidla zn. Renault Thalia 1.4. Alizé v dohodnutej kúpnej cene 4 616,00
Eur. Pri podpise kúpnej zmluvy spotrebiteľ zaplatil predajcovi zálohu na kúpnu cenu v sume 692,40
Eur. Pri tom istom rokovaní, toho istého dňa a pod tým istým číslom za účelom zaplatenia zostatku
kúpnej ceny spotrebiteľ uzatvoril s účastníkom konania, v mene ktorého konal predajca aj zmluvu o

úvere tzv. Zmluvu o zabezpečení. Kontrolou bolo ďalej zistené, že po podpise zmlúv vyšlo najavo, žena zakúpenom motorovom vozidle viaznu právne vady, nakoľko je zaťažené právom tretej osoby. V
dôsledku tejto skutočnosti sa spotrebiteľ s predajcom dňa 07.04.2010 dohodli na zrušení kúpnej zmluvy
o čom svedčí Dohoda o urovnaní zo dňa 07.04.2010. Z dôvodu zrušenia kúpnej zmluvy a následne aj

Zmluvy o zabezpečení, účastník konania dňa 08.04.2010 vykonal tzv. „Vyúčtovanie reklamácie Zmluvy
č. 120 100 524“ tak, že spotrebiteľovi z celkovej zaplatenej sumy pozostávajúcej z jednej splátky úveru
v sume 145,36 Eur, vyúčtoval nedoplatok vo výške 21,25 Eur s odôvodnením, že vyčíslený nedoplatok
pozostáva „z vyúčtovania reklamácie Zmluvy za používanie predmetného vozidla do dňa 07.04.2010“.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu správny orgán dospel k záveru, že konanie účastníka

konania vykazuje znaky konania v rozpore s § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bol
účastník konania povinný vrátiť spotrebiteľovi v plnom rozsahu plnenie, ktoré dostal na základe zmluvy,
ktorá bola zrušená a zároveň je konaním v rozpore s § 4 ods. 2 písm. b) zákona tým, že upiera
spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov podľa § 3 ods. 1 zákona.

Ďalej správny orgán poukázal na to, že za zistený nedostatok a tým aj za preukázané porušenie
zákona vo výrokovej časti tohto rozhodnutia účastník konania ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b)

zákona zodpovedá v plnom rozsahu a z uvedeného dôvodu bolo voči nemu dňa 18.02.2011 začaté
správne konanie. K tomuto sa písomne účastník konania vyjadril dňa 07.03.2011, pričom dôvody na
ktoré poukázal žalobca v predmetnom vyjadrení sú rovnaké ako dôvody uvádzané v žalobe.

Správny orgán ďalej citoval ustanovenie § 52 ods. 1, § 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z ktorých
ustanovení ale aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že táto právna úprava ráta s tým, že

pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom môžu byť uzavreté viaceré zmluvy, pričom
často sú tieto zmluvy uzavreté medzi rôznymi subjektmi, ak dodávateľ zároveň vystupuje nielen vo
svojom mene, ale aj v mene tretieho subjektu. Ako príklad dôvodová správa uvádza kúpu tovaru a jeho
financovanie prostredníctvom pôžičky poskytnutej treťou osobou. V prípade ak spotrebiteľ odstúpi od
zmluvy z dôvodu, že plnenie dodávateľa je vadné a vady predávanej veci sú neodstrániteľné, spotrebiteľ

samôžedostaťdosituácie,keďinázmluvazostaneplatnou,pričomprespotrebiteľatakátozmluvanemá
význam, keďže svojou povahou je zmluvou, ktorej predmet sa realizuje len v spojení s inou zmluvou. Ide
o úprava tzv. závislých zmlúv, ktorá spočíva v tom, že zánik jednej zo závislých zmlúv iným spôsobom
než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje priamo „ex lege“ zánik ostatných
závislých zmlúv, bez potreby prejavu vôle spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že kúpna zmluva, ktorú uzatvoril spotrebiteľ s predajcom
AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. a Zmluva a Zmluva o zabezpečení, ktorú uzatvoril spotrebiteľ s
účastníkom konania, sú závislými zmluvami, na ktoré sa vzťahuje právna úprava § 52a Občianskeho
zákonníka a zánik kúpnej zmluvy iným spôsobom než splnením s účinkami ex tunc, teda spätne od
začiatku existencie právneho vzťahu, spôsobil zánik Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení, a to s rovnakými

právnymi účinkami.

Ďalej správny orgán citoval ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 ods. 2 písm. b) a
§ 3 ods. 1 zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania nevrátil spotrebiteľovi plnenie, ktoré od spotrebiteľa
dostal na základe zmluvy, ktorá bola zrušená, uprel mu právo na ochranu ekonomických záujmov.

Správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci z podkladov rozhodnutia, ktoré si za tým účelom
zabezpečil a má za to, že prejednávaná vec bola náležité objasnená. Pri hodnotení dôkazov, každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, vychádzal najmä zo skutkového stavu
zisteného pri kontrole zaznamenaného v inšpekčnom zázname, ktorý považuje za nepochybné zistený.
Po posúdení všetkých okolností prejednávanej veci správny orgán dospel k záveru, že ustanovenia

zákona citované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia boli preukázateľne porušené.

Pritom citoval správny orgán ustanovenie § 24 ods. 1, ods. 5, pričom pri určení výšky pokuty správny
orgán prihliadol na skutočnosť, že upieraním spotrebiteľovi práva podľa § 3, boli porušené práva
spotrebiteľa chránené zákonom. Pri určení výšky pokuty správny orgán vzal do úvahy výšku nevrátenej
sumy spotrebiteľovi v dôsledku zániku Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení, ktorá v sume 145,36 Eur je

značná a protiprávne konanie účastníka konania o to závažnejšie. Pri určení výšky pokuty správny orgán
zohľadnil spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania, ktorú je potrebné vidieť v tom, že účastník
konania takýmto protiprávnym spôsobom postupuje pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane a
vo všetkých prípadoch predčasného zániku zmlúv. Vzal do úvahy skutočnosť, že účastník konaniauzatvára so spotrebiteľom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri ktorých vzhľadom na objem poskytnutých
finančných prostriedkov, môžu úroky z nich, ktoré spotrebiteľom pri zániku zmluvy o úvere nevracia,
predstavovať nie zanedbateľné sumy.

Správny orgán ďalej prihliadal aj na tú skutočnosť, že nevrátené sumy majú charakter bezdôvodného
obohatenia, o ktoré sa účastník konania pri výkone svojej podnikateľskej činnosti neoprávnene
obohacuje. Poukázal na hľadisko miery zavinenia a vzal do úvahy skutočnosť, že predávajúci v zmysle
zákona objektívne bez ohľadu na zavinenie zodpovedá za porušenie povinnosti. Správny orgán zároveň
prihliadal aj na to, že účel sledovaný zákonom vyjadrený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého

každý spotrebiteľ okrem iného má právo na informácie, na ochranu svojho zdravia a bezpečnosti a
na ochranu ekonomických záujmov vzhľadom na zistené nedostatky, v zákonom požadovanej miere a
úrovni dosiahnutý nebol.

Správny orgán v závere konštatoval, že uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby podľa § 24
ods. 1 prvej časti prvej vety zákona a má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej
represívnovýchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou

primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia
zákona.

O odvolaní, ktoré obsahuje identické dôvody ako sú uvedené v žalobe rozhodla žalovaná ako odvolací
orgán tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdila a odvolanie účastníka konania, t.j.
žalobcu zamietla napadnutým rozhodnutím zo dňa 17. júla 2011 pod. č. SK/0248/99/2011.

Výrok rozhodnutia odôvodnila žalovaná tým, že poukázala na prvostupňové rozhodnutie, ako aj na
podané odvolanie účastníka konania.

Citovala § 3 ods. 1, ods. 4 prvá veta, § 31 ods. 1 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Argumentovala
tým, že v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, pričom poukázala
opätovne na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako aj na odvolacie dôvody podané žalobcom.

Žalovaná ako odvolací orgán uviedla, že námietky vznesené účastníkom konania ho nezbavujú
zodpovednosti za kontrolou presne a spoľahlivo zistené porušenie zákona a posúdením postupu a
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo zistené, že účastník konania preukázateľne porušil
zákonnomstanovenýzákazvyplývajúcizustanovenia§4ods.2písm.b)Zákonaoochranespotrebiteľa.
Z obsahu ustanovenia zákona jasne vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu svojich ekonomických

záujmov podľa § 3.

Zároveň žalovaná uviedla, že s poukazom na citáciu § 52 ods. 1, § 52a ods. 1 a ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že táto právna úprava ráta s tým, že pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a
spotrebiteľom môžu byť uzavreté viaceré zmluvy, pričom často sú tieto zmluvy uzavreté medzi rôznymi
subjektmi, ak dodávateľ zároveň vystupuje nielen vo svojom mene, ale aj v mene tretieho subjektu.

Poukázala opätovne zhodne ako prvostupňový správny orgán, že vzhľadom na citované zákonné
ustanovenie a dôvodovú správu k nemu je nepochybné, že kúpna zmluva, ktorú uzatvoril spotrebiteľ
s predajcom AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. a Zmluva a Zmluva o zabezpečení, ktorú uzatvoril
spotrebiteľ s účastníkom konania, sú závislými zmluvami, na ktoré sa vzťahuje právna úprava § 52a
Občianskeho zákonníka. Zánik kúpnej zmluvy iným spôsobom než splnením s účinkami ex tunc, teda

spätne od začiatku existencie právneho vzťahu, spôsobil zánik Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení, a
to s rovnakými právnymi účinkami. S poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka odvolací orgán je
preto toho názoru, že z tohto zákonného ustanovenia účastníkovi konania vyplynula povinnosť vrátiť
spotrebiteľovi - pisateľovi podnetu PO 486/10 všetko, čo na základe Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení od
spotrebiteľa dostal, t.j. sumu 145,36 Eur bez možnosti započítania si úrokov.

Žalovaná ako odvolací správny orgán ďalej poukázala na obsah odôvodnenia prvostupňového
správneho orgánu a zaoberala sa výškou uloženej pokuty s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1
a ods. 5 zákona. Konštatovala, že správny orgán vzal pri určení pokuty do úvahy výšku peňažných
prostriedkov, ktorú účastník konania nevrátil spotrebiteľovi v dôsledku zániku Zmluvy a Zmluvy o
zabezpečení, t.j. sumu 145,36 €. Rovnako prihliadol správny orgán na spoločenskú nebezpečnosť

takéhoto konania, keďže účastník konania uzatvára so spotrebiteľmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priktorýchvzhľadomnaobjemposkytnutýchfinančnýchprostriedkov,môžuúrokyznich,ktoréspotrebiteľov
pri zániku zmluvy o úvere nevracia, predstavovať nemalé sumy. Zároveň vzal do úvahy aj skutočnosť, že
nevrátenésumymajúcharakterbezdôvodnéhoobohatenia,oktorésaúčastníkkonaniaprivýkonesvojej

podnikateľskej činnosti neoprávnene obohacuje. Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po
vyhodnotení skutočnosti, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, a to vytvorením nerovnováhy
vo vzájomných vzťahoch použitím podmienok, ktoré môžu spotrebiteľa pri nedodržaní dobromyseľnosti
a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť. Ďalej prihliadal na to, že účel sledovaný
zákonom vyjadrený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého každý spotrebiteľ okrem iného má

právo na informácie, na ochranu svojho zdravia a bezpečnosti a na ochranu ekonomických záujmov
vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol. Správny
orgánmázato,žepokutauloženávovýškestanovenejtýmtorozhodnutímjesprihliadnutímnazákonom
stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému
protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

Žalovaná v závere rozhodnutia poukázala na to, že prvostupňovým správnym orgánom bol presne a

spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a
odvolanie účastníka konania zamietnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú

súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 2, 3 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje

a) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhub) pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu,

c) ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona,

d) spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi

združeniami.

Podľa § 2 citovaného zákona, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje,

a) či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a
kvalite …

i) dodržiavanie obchodných podmienok veriteľov a zmluvných podmienok ponúkaných spotrebiteľom

podľa osobitného predpisu.

Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie v ustanovení § 4 ods. 1 je upravená tak, že Slovenská
obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov s opätovným
odkazom na poznámku pod bodom 1, ktorý uvádza aj zákon o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických a

právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby

a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa ods. 1

b) vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na
ich odstránenie…

g) ukladá pokuty

h) vybavuje sťažnosti spotrebiteľov

i) objasňuje priestupky.

Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1 v predmete a rozsahu úpravy zakotvuje, že
tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov,

pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb
založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak
k plneniu dochádza na území SR, alebo ak splnenie súvisí s podnikaním na území SR.

Spotrebiteľom sa rozumie na účely tohto zákona fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje

výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti (§
2 písm. a) citovaného zákona).

Predávajúcim sa na účely tohto zákona rozumie

1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby alebo jeho
splnomocnenec,2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,

3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,
uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti
a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly a obci pri
porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3.

Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona upravuje, dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto

zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru
a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo
právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi,
predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk;

za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.

Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter
protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Podľa § 27 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť

najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správnyorgánvždypokúsiťojejzmiernevybavenie.Správneorgánydbajúnato,abykonanieprebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Ďalej z § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri
tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.Podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho
účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne
závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv

iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných
závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka vyplýva, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z obsahu administratívneho spisu, predložených listinných dôkazov a rozhodnutí obidvoch správnych
orgánov mal súd preukázané, že zo strany žalobcu jednoznačne došlo k porušeniu citovaných

ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu realizácie kontroly,
pretože žalobca sa dopustil porušenia jeho povinnosti ako predávajúceho v zmysle ustanovenia § 4 ods.
2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože uprel spotrebiteľovi jeho
práva v zmysle § 3 citovaného zákona.

Senát krajského súdu preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe a dospel k jednohlasnému záveru, že žaloba nie
je dôvodná, preto ju zamietol.

V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov a s ich argumentáciou, ako
aj s právnym posúdením zisteného skutkového stavu v tom zmysle, že bolo preukázané, že žalobca
porušil svojím konaním povinnosť dodržať zákaz používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v

rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a zákazu používania nekalej obchodnej praktiky vo forme
klamlivého konania vo vzťahu k právu na ochranu ekonomických spotrebiteľa podľa § 4 ods. 2 písm.
b) citovaného zákona. Spoločnosť AUTOCENTRUM AAA, a.s. Bratislava uzatvorila so spotrebiteľom
dňa 11. februára 2010 kúpnu zmluvu č. 120 100 524 za účelom kúpy ojazdeného motorového vozidla
RENAULT Thalia 1.4. Alizé v dohodnutej kúpnej cene 4 616,00 Eur. Zakúpené osobné motorové vozidlo

bolo zaťažené právom tretej osoby v dôsledku ktorej skutočnosti, spotrebiteľ s predávajúcim dňa 07.
apríla 2010 podpísal Dohodu o zrušení kúpnej zmluvy. V dôsledku tohto postupu žalobca dňa 08. apríla
2010 vykonal takzvané „vyúčtovanie reklamácie zmluvy č. 120 100 524“, pričom toto konanie vykazuje
znaky konania v rozpore s ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bol žalobca
povinný vrátiť spotrebiteľovi v plnom rozsahu plnenie, ktoré na základe zmluvy od spotrebiteľa dostal a

ktorá zmluva bola zrušená. Zároveň ide o konanie v rozpore s § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona,
ktorého sa žalobca dopustil tým, že uprel spotrebiteľovi právo na ochranu jeho ekonomických záujmov
s poukazom na obsah ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona.

Aj súd je toho názoru, zhodne ako správne orgány, že v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorá uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Pritom s poukazom na obsah ustanovenia § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak
sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny,
posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. V súlade s ustanovením § 52a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak však povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v ods. 1 pri uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou

vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením, alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislým zmlúv a to z obdobnými právnymi účinkami.
Z týchto citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava zákonodarcu rátala s tým, že pri jednom
rokovaní medzi dodávateľom spotrebiteľom môže byť síce uzavreté viaceré zmluvy, pričom často sú
tieto zmluvy uzavreté medzi rôznymi subjetkami, ak dodávateľ zároveň vystupuje nie len vo svojom

mene, ale aj v mene tretieho subjektu, čo v prípade ak spotrebiteľ dostúpi od zmluvy z dôvodu, že plnenie
dodávateľa je vadné a vady predávanej veci sú neodstrániteľné sa môže spotrebiteľ dostať do situácie,
keď iná zmluva zostane platnou, pritom pre spotrebiteľa takáto zmluva nemá význam, keďže svojou
povahou je zmluvou, ktorej predmet sa realizuje len spojení s inou zmluvou. Aj podľa názoru súdu tedatakýchto prípadoch právna úprava tzv. závislých zmlúv spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv a to
aj bez potreby vôle spotrebiteľa. Z uvedeného aj podľa názoru súdu vyplýva, že kúpna zmluva, ktorú
uzatvoril spotrebiteľ s predajcom a následne uzatvorené zmluvy Zmluva a Zmluva o zabezpečení, ktorú

uzatvoril spotrebiteľ s účastníkom sú závislými zmluvami, na ktoré sa vzťahuje táto právna úprava §
52a OZ a zánik kúpnej zmluvy iným spôsobom než plnením s účinkami spätne spôsobil zánik zmlúv
uzatvorených spotrebiteľom a dodávateľom. Zároveň s obsahom na ustanovenie § 457 Občianskeho
zákonníka vyplýva povinnosť žalobcovi vrátiť spotrebiteľovi všetko čo na základe zmluvy od spotrebiteľa
dostal, t.j. celú sumu 145,36 Eur bez možnosti započítania, resp. zvýšenia tejto sumy o úroky.

K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že rozhodnutie žalovanej je nesprávne, súd poukazuje na to,
že správne orgány rozhodli na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona o ochrane
spotrebiteľa, ako aj Zákona o priestupkoch, v zmysle ktorých postupovali a na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu vydali rozhodnutia, ktoré aj v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o
správnom konaní dostatočne odôvodnili. Preto súd nezistil nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré
by spočívalo v rozpore postupu správneho orgánu a obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Pokiaľžalobcatvrdí,žeakododávateľnemôženiesťzodpovednosťzaneplatnosťalebozrušeniezmluvy,
ktorú uzavrela tretia osoba, v tejto súvislosti súd poukazuje na obsah ustanovenia § 52a ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých ustanovení ide o viazané zmluvy vo vzťahu ku kúpnej zmluve
uzatvorenej medzi žalobcom a spotrebiteľom dňa 11. februára 2010. Následne uzatvorená zmluva o
pôžičke medzi spotrebiteľom a spoločnosťou CFH, a.s. ktorou si spotrebiteľ požičal peňažné prostriedky

na kúpu predmetného motorového vozidla je vlastne zmluvou závislou s obdobnými účinkami ako má
upravené kúpna zmluva.

Pokiaľ žalobca v danej veci zdôrazňoval, ide o dva spotrebiteľské vzťahy v ktorých vystupuje ten istý
spotrebiteľ, avšak odlišný dodávateľ, pričom jeden spotrebiteľský vzťah vznikol medzi spotrebiteľom a
predávajúcim a druhý vznikol medzi spotrebiteľom a poskytovateľom pôžičky, ktorá bola zabezpečením

kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu tak ako ho už vyslovil vyššie, ide o zmluvy, ktoré sú navzájom
prepojené a ktoré súvisia jedna s druhou. V tomto konkrétnom prípade spotrebiteľ pokiaľ odstúpil od
kúpnej zmluvy z dôvodu, že plnenie dodávateľa bolo vadné, spotrebiteľ sa dostáva do situácie keď
zmluva zostane platnou, pričom pre spotrebiteľa takáto zmluva nemá význam, a preto z uvedeného
dôvodu v takýchto prípadoch sa aplikuje právna úprava tzv. závislých zmlúv, ktorá spôsobuje priamo

zánikostatnýchzávislýchzmlúv,bezpotrebyprejavuvôlespotrebiteľa.Vtakomtoprípadeajspoukazom
na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka bolo povinnosťou žalobcu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré spotrebiteľ žalobcovi pri uzavretí kúpnej zmluvy zaplatil a to vo výške 145,36 Eur ako splátky a to
bez možnosti započítania si úrokov.

Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva a zmluva o zabezpečení, ktoré boli uzatvorené medzi

spotrebiteľom a žalobcom aj vzhľadom na obsah podnetu spotrebiteľa bolo potrebné zo strany žalobcu
postupovať voči spotrebiteľovi v takom rozsahu a s takou odbornou starostlivosťou, aby boli dodržané
v danom prípade pri poskytovaní spotrebiteľského úveru všetky podmienky poskytovateľa úveru,
nie postupovať v rozpore so zákonom, pričom v tomto prípade boli spotrebiteľovi dané neprijateľné
podmienky a bolo mu upreté právo na ochranu jeho ekonomických záujmov.

Všetky tieto skutočnosti boli uvádzané v obidvoch rozhodnutiach správnych orgánov, z ktorých sa s
jednotlivými námietkami žalobcu uvádzanými vo vyjadrení, ako aj v odvolaní dôsledne vyporiadali.

Námietky uvádzane žalobcom v žalobe súd dôsledne a detailne preskúmal a v rozsudku v odôvodnení
sa nimi aj náležite zaoberal a dospel k názoru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovení na
ktoré poukazujú správne orgány vo výroku rozhodnutia, ako aj v odôvodnení obidvoch rozhodnutí a

preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.Čo sa týka uloženia sankcie správnymi orgánmi tieto ako už súd vyššie skonštatoval zohľadnili mieru
porušenia povinnosti žalobcu a v zmysle § 24 citovaného zákona uložili pokutu na dolnej hranici
zákonom stanovenej možnej sadzby, pričom v plnej miere zohľadnili závažnosť porušenia, ako aj

spôsobený následok.

O trovách konania súd rozhodol vzhľadom k tom, že žalobca nemal úspech podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal pretože žalovaná aj pri úspechu v konaní nárok na
náhradu trov konania zo zákona nemá.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.