Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 28, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/161/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201125
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201125.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr.

Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobkyne: U. Z., V. U., O. G. XX, zastúpenej:
JUDr. Alexej Ivanko, advokát, Nám. osloboditeľov 73, Michalovce, proti žalovanému: Územná vojenská
správa Košice, Komenského 39/A, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: ÚVS
KE-144-11/2011-OÚ zo dňa 2.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. ÚVS KE-144-11/2011-OÚ zo dňa 2.12.2011 podľa ust. § 250j
ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 358,32 EUR, na účet právneho zástupcu
žalobkyne JUDr. Alexeja Ivanku, Nám. osloboditeľov 73, Michalovce, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie
vedúceho služobného úradu ÚVS Michalovce č.p. OÚ-43-57/2003 zo dňa 29.9.2003 o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, podľa ust. § 163 ods. 1 a 3 zákona č. 312/2001 Z.z. o
štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na zrušujúce rozhodnutie NS SR pod sp. zn.
2 Sž/9/2004, ako aj uznesenie NS SR č. 4 Sžo/4/2011 zo dňa 21.4.2011.

Žalovaný k dvom odvolacím dôvodom žalobkyne zaujal toto stanovisko :

1/ k legitimite uznesenia vlády č. 851 zo dňa 10.9.2003, s touto otázkou sa nezaoberal ani NS SR,
preto táto otázka je podľa názoru žalovaného riešiteľná iba na Ústavnom súde SR /nesúlad právnych

predpisov/,

2/ zákon č. 330/2003 Z.z. bol okrem iného zmenený aj doplnený zákonom č. 319/2002 Z.z. o
obrane SR. Týmto zákonom podľa odvolania sa zrušujú ÚVS, okrem 8 ÚVS a k 31.12.2003 Vyššia
vojenská správa so sídlom v Bratislave a Košiciach. Zákon č. 330/2003 Z.z. podľa odvolania nadobudol
účinnosť 1.10.2003, z čoho odvolateľka vyvodzuje záver, že týmto dňom sa zrušujú príslušné územné
vojenské správy. Uznesenie vlády SR č. 851 zo dňa 10.9.2003 neuvádza, k akému dátumu vláda SR
schválila zníženie štátnozamestnaneckých miest, ale podľa materiálu, ktorý bol predmetom rokovaniasa navrhovalo zníženie v prípade ÚVS k 29.9.2003 a vyšších vojenských správ k 30.12.2003, podľa
odvolateľky v prvom prípade pred účinnosťou zákona č. 330/2003Z.z. a v druhom prípade v rozpore s
dátumom uvedenom v tomto zákone. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný citoval právny názor NS SR

vyslovený v rozsudku č.sp. 4 Sžo 4/2010 zo dňa 21.4.2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku vyslovil právny názor na znenie ust. § 41a
zákona č. 139/2003 Z. z., podľa ktorého je jednoznačné, že novela sa dotkla iba rozšírenia pôsobnosti
vlády (mimo zamestnancov) aj na určenie limitov počtov štátnych zamestnancov, avšak iba ministerstiev
a ústredných orgánov štátnej správy. Tým sa určila kompetencia vlády na schválenie limitov počtov

zamestnancov zamestnaných na základe pracovného pomeru vo verejnom záujme aj na štátnych
zamestnancov, avšak výhradne iba ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Zároveň konštatoval, že správny orgán žiadnym spôsobom nezdôvodnil na základe akého zákonného
ustanovenia a na základe akej správnej úvahy, ktorou bol vedený, dospel k záveru, že ust. § 41a zákona
č. 139/2003 Z. z. rozširuje kompetenciu vlády rozhodnúť o systemizácii štátnozamestnaneckých miest u
ostatných orgánov štátnej správy, pri ktorých podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol

zmenený právny režim, stanovený ust. § 12 ods. 5 zákona 312/2001 Z. z., ktorý stanovoval kompetenciu
vlády schváliť iba návrh systemizácie, avšak právo systematizáciu schváliť dal Národnej rade SR, ako
súčasti zákona o štátnom rozpočte.

Podľa odvolateľky ust. § 12 ods. 1 zákona o štátnej službe upravuje inštitút systemizácie. Systemizácia
je určenie počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch v členení podľa funkcií (§ 16) v

nadväznosti na organizačnú štruktúru služobných úradov.

Podľa stanoviska odvolateľky v zmysle ust. § 12 ods. 5 zákona o štátnej službe systemizáciu schvaľuje
vláda pri prerokovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte. Vláda vykoná úpravy v systemizácii podľa
zákona o štátnom rozpočte. Schvaľovanie systemizácie vládou je viazané na prerokovanie návrhu
zákona o štátnom rozpočte. Následné úpravy v systemizácii vláda vykoná podľa schváleného zákona

o štátnom rozpočte.

Podľa odvolateľky k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta mohlo dôjsť len na základe systemizácie
schválenej na to oprávneným orgánom, ktorého pôsobnosť na to určil zákon. Tento predpoklad možno
považovať za naplnený len vtedy, ak došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta kompetentným
orgánom a spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným predpisom.

Podľa stanoviska odvolateľky zákon č. 139/2003 Z. z. s účinnosťou od 01. 05. 2003 novelizoval v čl.
I zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov, ktorý v ust. § 41a splnomocnil vládu na určenie limitu počtov zamestnancov (a
to všetkých, nielen verejných, ale aj štátnych zamestnancov, pretože uviedol odkaz na zákon o štátnej
službe). Uvedené sa vzťahovalo iba na rok 2003 a subjektmi boli iba ministerstvá a ostatné ústredné

orgány štátnej správy.

Zákon č. 139/2003 Z. z. zároveň v čl. II. novelizoval zákon o štátnej službe, ktorý doplnil ust. § 163 o
odsek 3 v znení:

„ (3) na účely systemizácie sa v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú počty
štátnych zamestnancov v rámci limitov počtu zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy, v ostatných služobných úradoch sa na účely systemizácie v roku 2003 za počty
štátnozamestnaneckých miest považujú doterajšie schválené počty štátnych zamestnancov. "

Uvedená úprava priniesla splnomocnenie pre vládu vykonať, podľa odvolateľky, systemizáciu - určenie
počtu štátnych zamestnancov v rámci limitov aj mimo prerokovania a schválenia zákona o štátnomrozpočte (ust. § 12 ods. 1). V uvedených ust. zákonodarca rozlišuje nie počty zamestnancov, ako sa
mylne domnieva odvolateľka, ale kategórie zamestnancov. Vláda je splnomocnená, podľa odvolateľky,
vykonať systemizáciu - určenie počtu štátnych zamestnancov v rámci limitov len pre ministerstvá a pre

ostatné ústredné orgány štátnej správy. Ide o služobné úrady podľa ust. § 7 písm. a) zákona o štátnej
službe.

Podľa odvolateľky v ust. § 163 ods. 3 zákona o štátnej službe absentuje splnomocnenie pre vládu
vykonať systemizáciu - určenie počtu štátnych zamestnancov v ostatných služobných úradoch, ktorými
sú úrady podľa ust. § 7 písm. b) až j) zákona o štátnej službe. Podľa odvolateľky zákon výslovne

ustanovuje, že v týchto služobných úradoch zostávajú doterajšie schválené počty zamestnancov
(systemizácia). Podľa odvolateľky medzi tieto služobné úrady patrí aj služobný úrad podľa ust. § 7 písm.
g) zákona o štátnej službe, ktorým bola Územná vojenská správa Michalovce.

Vláda SR svojim uznesením č. 851 z 10. 09. 2003 schválila zníženie počtu štátnozamestnaneckých
miest v služobných úradoch v pôsobnosti Ministerstva obrany SR a to dňom 29. 09. 2003 v územných
vojenských správach a dňom 30. 12. 2003 vo vyšších vojenských správach. Odvolateľka z toho

usudzuje, že obsah uznesenia vlády č. 851 z 10. 09. 2003 ide nad rámec zákona, pretože ust. §
163 ods. 3 zákona o štátnej službe obsahuje výnimku zo systemizácie schválenej pri prerokovaní a
schválení zákona o štátnom rozpočte a ten splnomocnil vládu len na vykonanie úprav, na určenie
štátnozamestnaneckých miest iba v služobných úradoch podľa ust. § 7 písm. a) zákona o štátnej službe.
Vláda teda v zmysle uvedeného nebola oprávnená určiť počty zamestnancov pre iné služobné úrady

(systemizáciu) a v dôsledku tohto zrušiť v nich štátnozamestnanecké miesta.

Postup a rozhodnutie vedúceho služobného úradu Územnej vojenskej správy Michalovce, podľa
odvolateľky, nemá oporu v zákone, pretože k zrušeniu miesta došlo rozhodnutím orgánu (vlády), ktorý na
to nemal kompetenciu danú všeobecne záväzným právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu navrhuje
odvolateľka rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

S uvedenými dôvodmi odvolania nie je možné súhlasiť a to na základe dôvodov ďalej uvedených.

V zásade odvolateľka skutkový stav veci ustálila správne, právnu úpravu týkajúcu sa konania taktiež,
avšak v konečnom dôsledku použila nesprávny výklad ustanovení použitých právnych predpisov, čím
dospela k nesprávnym a zrejme účelovým právnym záverom.

Problémom je účelové spájanie systemizácie a zmien v systemizácii, ktoré sú samostatné pojmové

vymedzenia určitého predmetu a kompetencií, v ktorých môže určený orgán (zo zákona vyplývajúci
orgán) konať a rozhodovať.

Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o štátnej službe v znení platnom v roku 2003 upravuje inštitút
systemizácie: „Systemizácia podľa tohto zákona je určenie počtu štátnozamestnaneckých miest v stálej
štátnej službe, v dočasnej štátnej službe a v prípravnej štátnej službe v služobných úradoch " (teda nie

lenministerstievainýchústrednýchorgánov)včlenenípodľafunkcií(§16)vnadväznostinaorganizačnú
štruktúru služobných úradov, vrátane počtu štátnozamestnaneckých miest strategického významu v
stálej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe (§ 55) a v rámci nich určenia štátnozamestnaneckých
miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat (§ 78 ods. 4). Súčasťou systemizácie je objem finančných
prostriedkov určených na platy štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat,

podrobnosti ustanoví nariadenie vlády. Uvedené znenie cit. ustanovenia platilo do 1. 1. 2004, ktoré
zákonom č. 551/2003 Z. z. znenie celého § 12 zmenilo s tým, že systemizáciu schvaľuje vláda pri
prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zmeny v systemizácii po
schválení zákona o štátnom rozpočte vykoná vláda. Zákonodarca uvedenou zmenou precizoval ust. §
12 ako aj to, kto je oprávnený vykonať zmenu v schválenej systemizácii.Podľa ust. § 12 ods. 5 zákona súčinnosťou do 31. 12. 2003 (zákona č. 551/2003 Z. z.): "Návrh
systemizácie schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový
rok, Systemizáciu schvaľuje Národná rada ako súčasť zákona o štátnom rozpočte. Vláda vykoná úpravy

v systemizácii podľa zákona o štátnom rozpočte. " Uvedené znenie právnej úpravy umožňovalo zmeny v
systemizácii len podľa toho, ako bol schválený zákon o štátnom rozpočte v zmysle úprav, ktoré prebehli
v rámci schvaľovacieho procesu, avšak absentovala možnosť vykonania zmien v prípade nutných
úsporných opatrení, najmä v oblasti rozpočtových prostriedkov v priebehu účtovného roka, najmä z
dôvodu nepriaznivého vývoja v príjmovej časti, resp. iných nepredvídateľných skutočností a potreby

pružne reagovať na zmeny. Toto bol aj hlavný dôvod prijatia § 41a v zákone č. 139/2003 Z. z. ktorým
sa novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platný od 30. 04. 2003 a účinný od 01.
05. 2003.

V rámci novelizácií uvedeného zákona sa za ust. § 41 vložil nový § 41a, podľa ktorého ust. § 39 ods.

2 písm. b) sa v roku 2003 nepoužije. Limity počtov zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy, vrátane štátnych zamestnancov schvaľuje na rok 2003 vláda, pričom je tu odkaz
na zákon o štátnej službe. Ust. § 41a vlastne splnomocnilo vládu na určenie limitu počtu štátnych
zamestnancov a to všetkých, ktorí podliehajú zákonu o štátnej službe. Vyplýva to z odkazu na zákon
o štátnej službe.

V podstate uvedený stav zhodne interpretuje aj odvolateľka vo svojom odvolaní, v jeho dôvodoch.
Následne však vytvára nesprávny právny záver. Uvedené zmocnenie sa vzťahovalo len na rok 2003
podľa odvolateľky, s čím možno súhlasiť, avšak subjektmi mali byť podľa odvolateľky len ministerstvá
a ostatné ústredné orgány štátnej správy, s čím už nemožno súhlasiť. U ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy určenie limitu počtov zamestnancov sa totiž týkalo všetkých

zamestnancov a takto bola stanovená kompetencia vlády smerom k uvedeným subjektom. Vzhľadom
však na odkaz na zákon o štátnej službe a slovné spojenie „vrátane štátnych zamestnancov", že do
kompetencie vlády boli priradení nielen štátni zamestnanci ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy, ale všetci štátni zamestnanci. Uvedenému výkladu nasvedčuje odkaz na právnu normu a
to zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo všeobecnosti upravuje právne vzťahy a postavenie štátnych zamestnancov a
vzťahuje sa na všetkých a nie len na štátnych zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy. K uvedenému možno dospieť na základe logického myšlienkového postupu,
jazykového výkladu a úmyslu zákonodarcu takto preniesť zákonné zmocnenie na vládu, aby táto mohla
operatívne konať v prípade zmien vyplývajúcich z potreby reagovať na vývoj v národnom hospodárstve,

vnapĺňaníčinenapĺňanípríjmovejčivýdavkovejčastištátnehorozpočtu,realizáciiúspornýchprogramov
a v zmenách v samotnej organizácii štátnej správy, ktoré v roku 2003 prebiehali, na čo vlastne reagovala
a bola nutná zmena zákona č. 575/2001 Z. z. vykonaná práve zákonom č. 139/2003 Z. z..

Tento istý zákon (č. 139/2003 Z. z.) v čl. II zmenil zákon o štátnej službe, ktorý doplnil o ust. § 163 ods.
3 v nasledovnom znení:

„(3) na účely systemizácie sa v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú počty
štátnych zamestnancov schválené vládou v rámci limitov počtu zamestnancov ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy; 34) v ostatných služobných úradoch sa na účely systemizácie
v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú doterajšie schválené počty štátnych
zamestnancov ".

Uvedené znenie cit. ustanovenia nasvedčuje tomu, že ust. § 41a je nutné vykladať tak, ako je v
predošlom uvedené. Z ustanovenia § 163 ods. 3 zákona o štátnej službe totiž jasne vyplýva, že tento
rozlišuje počty zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (teda aj
vrátane tých, ktorí zákonu o štátnej službe nepodliehajú) od štátnozamestnaneckých miest.Poznámka pod čiarou k odkazu 34 v uvedenom odstavci vlastne odkazuje na ust. § 41a zákona č.
575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Z uvedeného vyplýva zákonné zmocnenie pre vládu na schvaľovanie limitov počtov všetkých

zamestnancov ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, vrátane všetkých štátnych
zamestnancov podliehajúcich režimu a právnej úprave zákona o štátnej službe.

Uvedená právna úprava priniesla splnomocnenie pre vládu vykonať systemizáciu - určenie počtov
všetkých zamestnancov u ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších
štátnych zamestnancov, aj mimo prerokovania a schvaľovania zákona o štátnom rozpočte.

Je možné len súhlasiť s tvrdením odvolateľky, že právna úprava rozlišuje počty zamestnancov, i keď

skôr je nutné doplniť to, že aj kategórie zamestnancov.

Nie je však možné súhlasiť s tým, že vláda by bola splnomocnená vykonať systemizáciu - určenie počtu
len štátnych zamestnancov v rámci limitov len pre ministerstvá a pre ostatné ústredné orgány štátnej
správy, teda v úradoch podľa ust. § 7 písm. a) zákona o štátnej službe. Už samotná argumentácia
odvolateľky sa týka len štátnozamestnaneckých miest, ale právna norma sa týka miest a počtov

zamestnaneckých a štátnozamestnaneckých miest.

Odvolateľka na základe nesprávneho výkladu právnej normy a abstrahujúc od zmyslu a účelu právnej
normy tým dospela k nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého v ust. § 163 ods. 3 absentuje
splnomocnenie pre vládu vykonať systemizáciu - určenie počtu štátnych zamestnancov v ostatných
služobných úradoch a podľa odvolateľky v týchto služobných úradoch zostávajú doterajšie schválené

počty štátnych zamestnancov.

Je len logický v danom prípade záver, že v zmysle uvedenej argumentácie odvolacieho orgánu vláda
kompetenciu mala a pokiaľ ju mala na stanovenie limitov štátnozamestnaneckých miest aj v služobných
úradoch podľa ust. § 7 písm. g) zákona o štátnej službe, teda v služobnom úrade Územnej vojenskej
správy Michalovce, mala ju aj na vykonanie zmien v tejto systemizácii, nakoľko vykonaná zmena

predstavuje novú systemizáciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 4Sžo/4/2011 taktiež uvádza, že zákon č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 575/2001 Z. z.") v znení platnom v čase rozhodovania, výslovne určuje ministerstvá a ostatné
ústredné orgány štátnej správy. Územná vojenská správa v tomto zákone nie je uvedená a nie je ani

organizačnou zložkou Ministerstva obrany SR, nakoľko sa zriaďuje na základe zákona č. 319/2002 Z.
z. o obrane Slovenskej republiky.

Ako ustálil Najvyšší súd SR územná vojenská správa nie je organizačnou zložkou Ministerstva obrany
SR, keďže sa zriaďuje na základe zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.

Uvedený zákon v ust. § 15 definuje územné vojenské správy ako právnické osoby, ku ktorým plní

Ministerstvo obrany SR funkciu zriaďovateľa. Územné vojenské správy sú rozpočtové organizácie,
ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly
ministerstva a v ust. § 15 ods. 7 priznáva Ministerstvu obrany SR aj právomoc na určenie vnútornej
organizácie územných vojenských správ.

Podľa čl. 1 ods. 2 štatútu Ministerstva obrany SR (ďalej len „štatút"), schváleného Vládou Slovenskej

republiky na svojom 106. rokovaní 21. júna 2000, úlohy, zásady činnosti a zásady organizácie
ministerstva uvedené v štatúte sú záväzné pre vydanie organizačného poriadku ministerstva. Podľa ust.§ 5 ods. 5 zákona č. 575/2001 Z. z. štruktúru ministerstva určuje organizačný poriadok ministerstva,
ktorý vydá minister. Podľa čl. 3 ods. 2 štatútu je v právomoci ministerstva obrany zriadiť rozpočtové a
príspevkové organizácie a zakladať iné právnické osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Organizačný poriadok Ministerstva obrany SR (ďalej len „organizačný poriadok") je základným interným
riadiacim a normatívnym aktom Ministerstva obrany SR. Podľa čl. 8 ods. 4 písm. m) organizačného
poriadku za zriadenie, založenie, zmenu podriadenosti, zmenu financovania, zrušenie a transformáciu
právnických osôb v pôsobnosti Ministerstva obrany SR zodpovedá minister obrany. K takýmto
právnickým osobám patria aj územné vojenské správy, ako právnické osoby v pôsobnosti Ministerstva

obrany SR zriadené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Medzi oprávnenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy patrí, podľa ust. § 35
ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z., podiel na tvorbe jednotnej štátnej politiky v jednotlivých oblastiach,
uskutočnenietejtopolitiky,vykonávanieštátnejsprávyvrozsahusvojejpôsobnostiaplnenieďalšíchúloh
ustanovených v ústavných zákonoch, zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Ministerstvo obrany SR podľa ust. § 37 zákona č. 575/2001 Z. z. sa stará o náležitú právnu úpravu

vecí patriacich do svojej pôsobnosti. Pripravuje návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, zverejňuje ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladá vláde; dbá aj o
dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

Zákon č. 330/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky
a zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z. nadobudol účinnosť

1. októbra 2003. Podľa ust. § 34a citovaného zákona došlo k zrušeniu územných vojenských správ,
ktorých územným obvodom bol okres, okrem v zákone taxatívne uvedených. V zmysle citovaného
ustanovenia došlo medzi inými aj k zrušeniu Územnej vojenskej správy Michalovce a zároveň došlo k
zmene ustanovenia § 15 ods. 6 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, v ktorom sa za
územný obvod územnej vojenskej správy považuje kraj (a nie okres ako to bolo predtým).

Po nadobudnutí účinnosti ust. § 34a zákona č. 330/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky sa citovaným ustanovením zrušujú územné vojenské
správy, ktorých územným obvodom je okres, okrem v zákone stanovených, u ktorých došlo k zmenám v
ich organizačných štruktúrach ako právnických osôb v pôsobnosti Ministerstva obrany SR. Podľa ust. §
15ods.7zákonač.319/2002Z.z.oobraneSlovenskejrepublikyministerstvojeoprávnenéurčovať,teda

aj meniť vnútornú organizáciu územných vojenských správ. Teda ministerstvo je ako jediné zo zákona
oprávnené rozhodovať a predkladať vláde návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa týkajú územných vojenských správ.

Len minister obrany SR bol oprávnený predložiť vláde návrh na zníženie počtu štátnozamestnaneckých
miest v zrušených územných vojenských správach, čo sa aj stalo a na základe, ktorého Vláda

SR po prerokovaní, vydala uznesenie č. 851 z 10. 9. 2003 a schválila tak návrh na zníženie
počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch Ministerstva obrany SR. Všetky opatrenia
súvisiace so znížením počtu štátnozamestnaneckých miest vykoná, podľa uznesenia vlády č. 851 z 10.
9. 2003 minister obrany SR prostredníctvom jemu podriadených riaditeľov územných vojenských správ.

V súlade s Dlhodobým plánom štruktúry a rozvoja Ozbrojených síl Slovenskej republiky schváleného

Vládou SR, sa od roku 2002 systematicky vykonávali organizačné zmeny vo všetkých zložkách
ozbrojených síl a zároveň aj vo vyšších vojenských správach a v územných vojenských správach
s tým, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vo verejnej službe a štátnozamestnanecké vzťahy
štátnych zamestnancov v súvislosti s týmito organizačnými zmenami usporiadajú riaditelia vyšších
vojenských správ a územných vojenských správ. Ministerstvo aj v tomto prípade konalo na základe

vládou schváleného Dlhodobého plánu, ako základného koncepčného dokumentu pre rozvoj a výstavbu
ozbrojených síl, najmä bezpečnostnú stratégiu SR, obrannú stratégiu SR a vojenskú stratégiu SR.Vykonávalo štátnu správu v oblasti svojej pôsobnosti v súlade s vládnymi zámermi budovania
ozbrojených síl a orgánov zriadených pre potreby Ozbrojených síl SR. Takýmito orgánmi sú územné
vojenské správy, keďže plnia úlohy na úseku obrany a obranného plánovania ako aj v oblasti

personálneho doplňovania (bližšie stanovené v ust. § 16 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej
republiky).

Zmeny vykonané prijatím zákona č. 330/2003 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon č. 319/2002 Z. z. o
obrane Slovenskej republiky a zákon ?1. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002
Z. z., najmä ust. § 34a, ktorým došlo k zrušeniu územných vojenských správ, ktorých obvodom bol okres,

boli logickým vyústením už predtým začatých organizačných zmien.

Keďže Ministerstvo obrany SR podľa ust. § 15 ods. 3 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej
republiky plní funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k územným vojenským správam a podľa odseku 7
citovaného ustanovenia určuje vnútornú organizáciu územnej vojenskej správy, vypracovalo návrh v
zmysle citovaných ustanovení na zníženie počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch
v pôsobnosti Ministerstva obrany SR, ktorý predložilo vláde, keďže fakticky prijatím zákona NR SR č.

330/2003 Z. z. došlo k zrušeniu územných vojenských správ ako právnických osôb, v ktorých vykonávali
štátnu službu štátni zamestnanci, ktorí sa tak stali nadbytoční. Následne Vláda SR prijala uznesenie
č. 851 z 10. 9. 2003 k návrhu na zníženie počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch
v pôsobnosti Ministerstva obrany SR. Týmto uznesením sa tak zavŕšil proces organizačných zmien
vyplývajúcich zo zákona, ktorého cieľom bolo znížiť počet územných vojenských správ zo 79 na 8

územných vojenských správ. Táto racionalizačná koncepcia novej organizácie výkonu štátnej správy na
úseku obrany bola vykonaná z dôvodov prehodnotenia jej potrieb, rozsahu a výkonu, ako aj z dôvodu
jej dostatočnosti na plnenie úloh vymedzených v ust. § 16 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej
republiky.

Uznesením vlády SR č. 1231 z 13. novembra 2002 boli v bode A.A.A.3 na rok 2003 schválené limity

počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v rozpočtových
kapitolách, uvedené v prílohe č. 1 tohto uznesenia. V prílohe č.l sú síce schválené limity, avšak bez
limitov počtu, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní Ministerstva obrany
SR, Národného bezpečnostného úradu a SIS.

Limity počtu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní na rok 2003 vo vzťahu

k Ministerstvu obrany SR boli schválené uznesením Vlády SR č. 851 z 10. septembra 2003.

Všetky tieto opatrenia (t. j. schválenie zákona, vypracovanie návrhu ministerstvom pre vládu a vydanie
uznesenia vlády č. 851) a najmä teda vydanie uznesenia vlády č. 851 z 10. 9. 2003 boli nevyhnutné,
zákonné a vydané orgánmi na to splnomocnenými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, keďže sa zrušením vojenských správ, stali jej zamestnanci nadbytoční a ich prepustenie

bolo nevyhnutné vzhľadom k tomu, že vojenské správy zanikli bez právneho nástupcu, ktorý by týchto
zamestnancov prebral.

Na základe uvedeného bolo vydané „Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru" aj voči
odvolateľke p. U. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., O. G. XX, pod č. p.: OÚ-43-57/2003, zo dňa 29.
septembra 2003, ktorým podľa ust. § 163 ods. 1 a 3 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola odvolaná dňom 29. septembra 2003 a
dňom 29. septembra 2003 bol s ňou ukončený na základe tohto úkonu štátnozamestnanecký pomer, z
dôvodu zníženia štátnozamestnaneckých miest na základe uznesenia vlády č. 851/2003 s poskytnutím
náhrady vo výške päťnásobku funkčného platu.

Postup a rozhodnutie vedúceho služobného úradu Územnej vojenskej správy Michalovce bol na základe

uznesenia Vlády SR č. 851 z 10. septembra 2003 plne v súlade s ustanovením § 163 a § 40 ods. 2
písm. b) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov ako aj internou normou Úradu pre štátnu službu SR - Nariadením Úradu pre štátnu
službu SR č. 12, zo dňa 12. júna 2003.

Na základe vyššie uvedených argumentov, zákonného spôsobu a postupu orgánov na to oprávnených

došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so zamestnancami zrušených územných
vojenských správ. Nebolo preto potrebné schválenie zákona o štátnom rozpočte, keďže nešlo o situáciu
schválenia limitov počtov zamestnancov na ďalší rozpočtový rok, ale len o úpravu v rámci schválenej
systemizácie z dôvodu zmeny, ktorá nastala v organizačných štruktúrach územných vojenských správ,
teda znížením ich počtu na základe prijatia zákona č. 330/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky Národnou radou SR.

Proti vyššie uvedenému rozsudku žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu.

Medzi žalobné dôvody navrhovateľka uvádza:

Novela zákona o štátnej službe (v stave platnom do 31.12. 2003) priniesla v § 163 odseku 1
nový výpovedný dôvod. Tento výpovedný dôvod bolo možné časovo obmedzene uplatniť t.j. do 31.
marca 2004. Nový výpovedný dôvod v ustanovení § 163 ods.l zákona o štátnej službe bol účinný

od 1. apríla 2002. Podľa tohto výpovedného dôvodu sa štátnozamestnanecký pomer do 31. marca
2004 mohol skončiť aj odvolaním, ak sa štátny zamestnanec stal nadbytočným z dôvodu zrušenia
jeho štátnozamestnaneckého miesta. Teda predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
odvolaním je nadbytočnosť štátneho zamestnanca z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého
miesta. K zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta mohlo teda dôjsť len na základe systemizácie

schválenej na to oprávneným orgánom, ktorého pôsobnosť na to určil zákon. Na túto skutočnosť
poukazuje vo svojom odôvodnení rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 SŽ9/04 z 31. marca
2005. Konštatuje, že tento predpoklad považovať za naplnený len vtedy, ak došlo k zrušeniu
štátnozamestnaneckého miesta kompetentným orgánom ( čl. 2 ods.2 Ústavy SR) a spôsobom
ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom.

Územná vojenská správa Košice vo svojom rozhodnutí ÚVS KE-15-21/2010 tvrdí, že keďže vláda
mala v roku 2003 špeciálne upravenú kompetenciu na stanovenie limitov štátnozamestnaneckých miest
v služobných úradoch, ktorými sú ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy s odolaním sa na
§163 ods.3 zákona o štátnej službe, mala aj kompetenciu na „vykonanie úpravy systemizácie" v iných
služobných úradoch v rámci už schválených počtov limitov štátnych zamestnancov v predchádzajúcom

roku v zákone o štátnom rozpočte. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje korektné vysporiadanie sa
s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, že k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta
mohlo dôjsť len kompetentným orgánom, ktorého pôsobnosť na to určil orgán. S argumentáciou
uvedenou v rozhodnutí Územnej vojenskej správy Košice nestotožňujeme z týchto dôvodov:

Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o štátnej službe upravuje inštitút systemizácie. Systemizácia je

určenie počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch v členení podľa funkcií (§ 16) v
nadväznosti na organizačnú štruktúru služobných úradov. Súčasťou systemizácie je objem finančných
prostriedkov určených na platy štátnych zamestnancov. Podľa § 12 ods. 5 zákona o štátnej službe
systemizáciu schvaľuje vláda pri prerokovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový
rok. Systemizáciu schvaľuje národná rada ako súčasť zákona o štátnom rozpočte. Z uvedeného vyplýva,

že schvaľovanie systemizácie vládou je viazané na prerokovanie návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Následne úpravy v systemizácii vláda vykoná podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte.

Na rok 2003 platil osobitný režim ustanovený v zákone č. 139/2003 Z.z. , ktorý s účinnosťou od 1. mája
2003 novelizoval v či. I zákon č. 575/2001 Z.z organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 41a splnomocnil vládu na určenie limitu počtu

zamestnancov (a to všetkých, nielen verejných, ale aj štátnych zamestnancov). Vzťahovalo sa to iba
na rok 2003 a subjektmi boli ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Tento istý zákonzákon č. 139/2002 Z. z.) súčasne v či. II novelizoval zákon o štátnej službe, ktorý doplnil § 163 o odsek
3 v tomto znení:

„(3)Na účely systemizácie sa v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú počty

štátnych zamestnancov schválené vládou v rámci limitov počtu zamestnancov ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy; v ostatných služobných úradoch sa na účely systemizácie v
roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú doterajšie schválené počty štátnych
zamestnancov."

Z uvedeného vyplýva, že táto úprava v zákone o štátnej službe priniesla splnomocnenie pre vládu
vykonaťsystemizáciu-určeniepočtuštátnychzamestnancovajmimoprerokovaniaaschváleniazákona

o štátnom rozpočte ( § 12 ods.l zákona o štátnej službe) ato len pre presne vymedzené právne subjekty.
Neobstojí tvrdenie uvedené v rozhodnutí, ktoré kompetenciu vlády na vykonanie systemizácie v iných
služobných úradoch, ako sú uvedené v prvej časti vety § 163 ods.3 zákona o štátnej službe a odvodzuje
od toho, že ide len o vykonanie „ úpravy systemizácie" v rámci už schválených počtov limitov štátnych
zamestnancov v predchádzajúcom roku v zákone o štátnom rozpočte. Takéto odôvodnenie nemá oporu

v zákone. Zákon výslovne ustanovil, že v týchto služobných úradoch zostávajú doterajšie schválené
počty štátnych zamestnancov (systemizácia). Medzi tieto služobné úrady patrí aj služobný úrad podľa §
7 písm. g) zákona o štátnej službe, ktorým je územná vojenská správa v Michalovciach.

Žalobkyňa zdôraznila, že vláda nebola oprávnená vykonať systemizáciu pre všetky subjekty, ktoré majú
štátnych zamestnancov , ale len na osobitne určené subjekty - v § 163 ods.3 v prvá veta do bodkočiarky.

V časti znenia prvej vety do bodkočiarky je vláda splnomocnená vykonať systemizáciu - určenie počtu
štátnych zamestnancov v rámci limitov len pre ministerstvá a pre ostatné ústredné orgány štátnej správy.
Zákonodarca neuviedol v ustanovení označenie týchto subjektov pojmom - v služobných úradov podľa
§ 7 písm. a) zákona o štátnej službe a to z toho dôvodu, že limity sa mali vzťahovať nielen na štátnych
zamestnancov( preto nie je použitý pojem zo zákona o štátnej službe), ale aj na ostatných (verejných)

zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. O tom svedčí poznámka
pod čiarou k odkazu 34), kde je uvedený §41 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a
organizácii ústrednej štátnej správy. Z toho dôvodu zákonodarca nepoužil pojem zavedený v zákone o
štátnej službe „ služobný úrad". Nasledujúce znenie vety cit. ustanovenia za bodkočiarkou ju však v jej
kompetencie vyplývajúce zo zákona o štátnej službe určovať limity počtu zamestnancov a to aj pre iné

subjekty, ako sú uvedené v predchádzajúcej časti vety, obmedzuje.

Územné vojenské správy podľa § 15 ods.2 zákona č. 319/2002 Z.z. sú samostatné právne subjekty. Vo
vlastnom mene môžu nadobúdať práva a povinnosti a zaväzovať sa. Patrilo im aj postavenie služobných
úradoch na vykonávanie práv a povinností podľa § 7 ods. 1 zrušeného zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej
službe.

Podľa odôvodnenia uvedeného v rozhodnutí sa kompetencia vlády upravená v zákone o štátnej službe
vzťahuje aj na organizácie ministerstva obrany v plnom rozsahu. K tomuto záveru dospeli na základe
toho, že ide o právnickú osobu, ku ktorej plní ministerstvo obrany funkciu zriaďovateľa a má teda aj
právomoc na určenie organizačnej štruktúry na základe zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane. Na podporu
svojhotvrdeniauvádzajúinternépodzákonnénormy(štatútMinisterstvaobranyaorganizačnýporiadok),

ktoré však musia byť v súlade so zákonom, na základe ktorého boli vydané.

Zákon č. 571/2001 Z.z, organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov zveruje ministerstvu obrany vecnú pôsobnosť v rámci ústredných orgánov štátnej
správy.

Zákon č. 319/2002 Z.z. o obrane rieši okrem iného kompetenciu ministerstva zriaďovať právnické

osoby „ územné vojenské správy" a určovať ich vnútornú organizáciu. Z tohto oprávnenia nemožno
odvodzovať, že mu patrí oprávnenie schvaľovať počty štátnozamestnaneckých miest v iných služobnýchúradoch v členení podľa funkcií (§ 16) v nadväznosti na ich organizačnú štruktúru podľa oprávnenia
upraveného v zákone o štátnej službe.

Je pravdou, že podľa § 15 ods. 4 zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane je územná vojenská správa

rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet
prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany SR. To znamená, že ako rozpočtová
organizácia mala upravený spôsob svojho financovania. Ministerstvo obrany SR prostredníctvom
svojej rozpočtovej kapitoly vykonávalo len rozpis rozpočtovaných prostriedkov v kapitole na jemu
patriace organizácie- príspevkové organizácie, rozpočtové organizácie. Objem finančných prostriedkov

určených na platy štátnych zamestnancov sa musel vykonať podľa schválenej systemizácie, ktorou
bola ustanovená na rok 2003 v § 163 ods.3 veta za bodkočiarkou zákona č. 312/2001 Z.Z. o
štátnej službe. Preto žalobkyňa bola toho názoru, že zákon o štátnom rozpočte neupravuje resp.
neupravoval systemizáciu štátnozamestnaneckých miest rozpočtových organizácií, ale limity financií
(objem prostriedkov) rozpočtových organizácii v pôsobnosti Ministerstva obrany SR.

Na základe uvedeného obsah uznesenia č. 851 z 10. septembra 2003 ide nad rámec zákona, pretože

ustanovenie § 163 ods.3 zákona o štátnej službe, ktorý obsahuje výnimku zo systemizácie schválenej
pri prerokovaní a schválení zákona o štátom rozpočte, splnomocnil vládu len na vykonanie úprav na
určenie počtu štátnozamestnaneckých miest iba v služobných úradoch podľa § 7 písm. a) zákona o
štátnej službe. Vláda nebola oprávnená na základe uvedeného ustanovenia určiť počty zamestnancov
pre iné služobné úrady (systemizácia) a v dôsledku toho zrušiť v nich štátnozamestnanecké miesta.

Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade vláda zákonom nebola splnomocnená na určenie počtu
štátnych zamestnancov v tých služobných úradoch, ktoré sú organizačné zložky Ministerstva obrany a
v ktorého pôsobnosti sú ozbrojené sily. V ustanovení § 163 ods.3 zákona o štátnej službe absentuje
splnomocnenie pre vládu vykonať systemizáciu - určenia počtu štátnych zamestnancov v ostatných
služobných úradov, ktorými sú služobné úrady podľa § 7 písm. b) až j) zákona ostatnej službe.

Zákon výslovne stanovil, že v týchto služobných úradoch zostávajú doterajšie schválené počty štátnych
zamestnancov (systemizácia).

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 30.4.2012, v ktorom uviedol nasledovné:

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 4Sžo/4/2011 uviedol, že zákon č. 575/2001 Z. z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 575/2001 Z. z.") v znení platnom v čase rozhodovania, výslovne určuje ministerstvá a ostatné
ústredné orgány štátnej správy. Územná vojenská správa v tomto zákone nie je uvedená a nie je ani
organizačnou zložkou Ministerstva obrany SR, nakoľko sa zriaďuje na základe zákona č. 319/2002 Z.
z. o obrane Slovenskej republiky.

Ako ustálil Najvyšší súd SR územná vojenská správa nie je organizačnou zložkou Ministerstva obrany

SR, keďže sa zriaďuje na základe zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.

Uvedený zákon v ust. § 15 definuje územné vojenské správy ako právnické osoby, ku ktorým plní
Ministerstvo obrany SR funkciu zriaďovateľa. Územné vojenské správy sú rozpočtové organizácie, ktoré
sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly
ministerstva a v ust. § 15 ods. 7 priznáva Ministerstvu obrany SR aj právomoc na určenie vnútornej

organizácie územných vojenských správ.

Podľa čl. I. ods. 2 štatútu Ministerstva obrany SR (ďalej len „štatút"), schváleného Vládou Slovenskej
republiky na svojom 106. rokovaní 21. júna 2000, úlohy, zásady činnosti a zásady organizácie
ministerstva uvedené v štatúte sú záväzné pre vydanie organizačného poriadku ministerstva. Podľa ust.
§ 5 ods. 5 zákona č. 575/2001 Z. z. štruktúru ministerstva určuje organizačný poriadok ministerstva,

ktorý vydá minister. Podľa čl. 3 ods. 2 štatútu je v právomoci ministerstva obrany zriadiť rozpočtové a
príspevkové organizácie a zakladať iné právnické osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak.Organizačný poriadok Ministerstva obrany SR (ďalej len „organizačný poriadok") je základným interným
riadiacim a normatívnym aktom Ministerstva obrany SR. Podľa čl. 8 ods. 4 písm. m) organizačného
poriadku za zriadenie, založenie, zmenu podriadenosti, zmenu financovania, zrušenie a transformáciu

právnických osôb v pôsobnosti Ministerstva obrany SR zodpovedá minister obrany. K takýmto
právnickým osobám patria aj územné vojenské správy, ako právnické osoby v pôsobnosti Ministerstva
obrany SR zriadené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Medzi oprávnenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy patrí, podľa ust. § 35
ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z., podiel na tvorbe jednotnej štátnej politiky v jednotlivých oblastiach,
uskutočnenietejtopolitiky,vykonávanieštátnejsprávyvrozsahusvojejpôsobnostiaplnenieďalšíchúloh

ustanovených v ústavných zákonoch, zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Ministerstvo obrany SR podľa ust. § 37 zákona č. 575/2001 Z. z. sa stará o náležitú právnu úpravu
vecí patriacich do svojej pôsobnosti. Pripravuje návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, zverejňuje ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladá vláde; dbá aj o
dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

Zákon č. 330/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky
a zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z. nadobudol účinnosť
1. októbra 2003. Podľa ust. § 34a citovaného zákona došlo k zrušeniu územných vojenských správ,
ktorých územným obvodom bol okres, okrem v zákone taxatívne uvedených. V zmysle citovaného
ustanovenia došlo medzi inými aj k zrušeniu Územnej vojenskej správy Michalovce a zároveň došlo k

zmene ustanovenia § 15 ods. 6 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, v ktorom sa za
územný obvod územnej vojenskej správy považuje kraj (a nie okres ako to bolo predtým).

Po nadobudnutí účinnosti ust. § 34a zákona č. 330/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky sa citovaným ustanovením zrušujú územné vojenské
správy, ktorých územným obvodom je okres, okrem v zákone stanovených, u ktorých došlo k zmenám v

ich organizačných štruktúrach ako právnických osôb v pôsobnosti Ministerstva obrany SR. Podľa ust. §
15ods.7zákonač.319/2002Z.z.oobraneSlovenskejrepublikyministerstvojeoprávnenéurčovať,teda
aj meniť vnútornú organizáciu územných vojenských správ. Teda ministerstvo je ako jediné zo zákona
oprávnené rozhodovať a predkladať vláde návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa týkajú územných vojenských správ.

Len minister obrany SR bol oprávnený predložiť vláde návrh na zníženie počtu štátnozamestnaneckých
miest v zrušených územných vojenských správach, čo sa aj stalo a na základe, ktorého Vláda
SR po prerokovaní, vydala uznesenie č. 851 z 10. 9. 2003 a schválila tak návrh na zníženie
počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch Ministerstva obrany SR. Všetky opatrenia
súvisiace so znížením počtu štátnozamestnaneckých miest vykoná, podľa uznesenia vlády č. 851 z 10.

9. 2003, minister obrany SR prostredníctvom jemu podriadených riaditeľov územných vojenských správ.

V súlade s Dlhodobým plánom štruktúry a rozvoja Ozbrojených síl Slovenskej republiky schváleného
Vládou SR, sa od roku 2002 systematicky vykonávali organizačné zmeny vo všetkých zložkách
ozbrojených síl a zároveň aj vo vyšších vojenských správach a v územných vojenských správach
s tým, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vo verejnej službe a štátnozamestnanecké vzťahy

štátnych zamestnancov v súvislosti s týmito organizačnými zmenami usporiadajú riaditelia vyšších
vojenských správ a územných vojenských správ. Ministerstvo aj v tomto prípade konalo na základe
vládou schváleného Dlhodobého plánu, ako základného koncepčného dokumentu pre rozvoj a výstavbu
ozbrojených síl, najmä bezpečnostnú stratégiu SR, obrannú stratégiu SR a vojenskú stratégiu SR.
Vykonávalo štátnu správu v oblasti svojej pôsobnosti v súlade s vládnymi zámermi budovania

ozbrojených síl a orgánov zriadených pre potreby Ozbrojených síl SR. Takýmito orgánmi sú územné
vojenské správy, keďže plnia úlohy na úseku obrany a obranného plánovania ako aj v oblastipersonálneho doplňovania (bližšie stanovené v ust. § 16 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej
republiky).

Zmeny vykonané prijatím zákona č. 330/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o

obrane Slovenskej republiky a zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002
Z. z., najmä ust. § 34a, ktorým došlo k zrušeniu územných vojenských správ, ktorých obvodom bol okres,
boli logickým vyústením už pred tým začatých organizačných zmien.

Ministerstvo obrany SR podľa ust. § 15 ods. 3 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej
republiky plní funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k územným vojenským správam a podľa odseku 7
citovaného ustanovenia určuje vnútornú organizáciu územnej vojenskej správy, vypracovalo návrh v

zmysle citovaných ustanovení na zníženie počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch
v pôsobnosti Ministerstva obrany SR, ktorý predložilo vláde, keďže fakticky prijatím zákona NR SR č.
330/2003 Z. z. došlo k zrušeniu územných vojenských správ ako právnických osôb, v ktorých vykonávali
štátnu službu štátni zamestnanci, ktorí sa tak stali nadbytoční. Následne Vláda SR prijala uznesenie
č. 851 z 10. 9. 2003 k návrhu na zníženie počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch

v pôsobnosti Ministerstva obrany SR. Týmto uznesením sa tak zavŕšil proces organizačných zmien
vyplývajúcich zo zákona, ktorého cieľom bolo znížiť počet územných vojenských správ zo 79 na 8
územných vojenských správ. Táto racionalizačná koncepcia novej organizácie výkonu štátnej správy na
úseku obrany bola vykonaná z dôvodov prehodnotenia jej potrieb, rozsahu a výkonu, ako aj z dôvodu
jej dostatočnosti na plnenie úloh vymedzených v ust. § 16 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej

republiky.

Uznesením vlády SR č. 1231 z 13. novembra 2002 boli v bode A.A.A.3 na rok 2003 schválené limity
počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v rozpočtových
kapitolách, uvedené v prílohe č. 1 tohto uznesenia. V prílohe č.l sú síce schválené limity, avšak bez
limitov počtu, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní Ministerstva obrany

SR, Národného bezpečnostného úradu a SIS.

Limity počtu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní na rok 2003 vo vzťahu
k Ministerstvu obrany SR boli schválené uznesením Vlády SR č. 851 z 10. septembra 2003.

Všetky tieto opatrenia (t.j. schválenie zákona, vypracovanie návrhu ministerstvom pre vládu a vydanie
uznesenia vlády č. 851) a najmä teda vydanie uznesenia vlády č. 851 z 10. 9. 2003 boli nevyhnutné,

zákonné a vydané orgánmi na to splnomocnenými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, keďže sa zrušením vojenských správ, stali jej zamestnanci nadbytoční a ich prepustenie
bolo nevyhnutné vzhľadom k tomu, že vojenské správy zanikli bez právneho nástupcu, ktorý by týchto
zamestnancov prebral.

Na základe uvedeného bolo vydané „Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru" aj voči

odvolateľkep.U.Z.,O..X.R.XXXX,bytomU.,O.G.XX,podč.p.:OÚ-43-57/2003,zodňa29.septembra
2003, ktorým podľa ust. § 163 ods. 1 a 3 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola odvolaná dňom 29. septembra 2003 a dňom 29.
septembra 2003 bol s ňou ukončený na základe tohto úkonu štátnozamestnanecký pomer, z dôvodu
zníženia štátnozamestnaneckých miest na základe uznesenia vlády č. 851/2003 s poskytnutím náhrady

vo výške päťnásobku funkčného platu.

Je nesporné, že uznesením Vlády SR č. 851 z 10. septembra 2003 bol schválený návrh na zníženie
počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch v pôsobnosti Ministerstva obrany SR.

Z predkladacej správy k tomuto uzneseniu výslovne vyplýva, že uznesenie sa vzťahuje výlučne len na
štátnych zamestnancov zrušených vyšších vojenských správ a zrušených územných vojenských správ,

nie štátnych zamestnancov Ministerstva obrany SR.Je teda nesporné, že o znížení počtu štátnozamestnaneckých miest v zrušených vyšších vojenských
správach a zrušených územných vojenských správach rozhodla uznesením Vláda Slovenskej republiky.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. systemizácia podľa tohto zákona je počet

štátnozamestnaneckých miest štátnych zamestnancov v rozpočtových kapitolách a v rámci služobných
úradov alebo v skupinách služobných úradov v členení podľa funkcií (§ 16).

Podľa § 12 ods. 9 zákona č. 312/2001 Z. z. systemizáciu schvaľuje vláda pri prerokovaní návrhu zákona
o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok. Zmeny v systemizácii po schválení zákona o štátnom
rozpočte vykoná vláda.

Z obsahu uvedeného ustanovenia nesporne vyplýva, že orgánom oprávneným vykonávať systemizáciu,

teda rozhodovať o počtoch štátnozamestnaneckých miest je Vláda SR.

Tá uznesením č. 851 z 10. septembra 2003 nepochybne o počtoch zrušených štátnozamestnaneckých
miest na zrušených vyšších vojenských správach a územných vojenských správach aj rozhodla.

Za daného stavu je podľa žalovaného sporné, či je súd vôbec oprávnený preskúmavať legitimitu
uznesenia Vlády SR ako predbežnú otázku.

So žalobkyňou bol skončený štátnozamestnanecký pomer podľa § 163 ods. 1 a 3 zákona č. 312/2001
Z. z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 312/2001 Z. z."), pričom k zníženiu štátnozamestnaneckých miest došlo na základe uznesenia
vlády č. 851/2003 z 10. septembra 2003.

Podľa prvej vety § 163 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. štátnozamestnanecký pomer sa môže do 31.

marca 2004 skončiť aj odvolaním, ak sa štátny zamestnanec stane nadbytočným, z dôvodu zníženia
poštu štátnozamestnaneckých miest v systemizácii.

Podľa § 163 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z. z. na účely systemizácie sa v roku 2003 za počty
štátnozamestnaneckých miest považujú počty schválené vládou v rámci limitov počtu zamestnancov
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; 34) v ostatných služobných úradoch sa na

účely systemizácie v roku 2003 počty štátnozamestnaneckých miest považujú doterajšie počty štátnych
zamestnancov.

Územné vojenské správy boli zriadené zákonom č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky (ďalej
len „zákon č. 319/2002 Z. z."). Predmetný zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2002.

Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 319/2002 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období územné vojenské

správy sú rozpočtové organizácie. Svojimi príjmami a výdavkami sú zapojené na rozpočet vyššej
vojenskej správy.

Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 319/2002 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období vyššia vojenská správa
jerozpočtováorganizácia.Svojimipríjmamiavýdavkamijezapojenánaštátnyrozpočetprostredníctvom
rozpočtovej kapitoly ministerstva (t.j. Ministerstva obrany Slovenskej republiky).

Limity počtov štátnych zamestnancov územných vojenských správ preto neboli schvaľované osobitne
medzi „ostatnými služobnými úradmi", ale výlučne len v rámci rozpočtu vyššej vojenskej správy a v rámci
počtov rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.Práve z uvedeného dôvodu nemožno územné vojenské správy považovať za „ostatné služobné úrady"
v zmysle textu za bodkočiarkou § 163 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z. z., ale sa na ne vzťahovala prvá veta
§ 163 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z. z. a naopak, aby mohla byť územná vojenská správa považovaná

za „ostatné služobné úrady", museli by byť limity finančných prostriedkov a počtov každej územnej
vojenskej správy upravené osobitne v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok (ako to
bolo napr. u krajských úradov a ostatných úradov). V žiadnom zákone o štátnom rozpočte od roku 2002
to však takto uvedené nebolo a nie je uvedené ani v súčasnej dobe.

Aj na územné vojenské správy sa teda v roku 2003 vzťahovalo ustanovenie prvej vety §163 ods. 3

zákona č. 312/2001 Z. z., a preto sa na účely systemizácie vo vzťahu k územným vojenským správam v
roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považovali počty štátnych zamestnancov schválené
vládou v rámci limitov počtu zamestnancov Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Územná vojenská správa Michalovce teda v rozhodnej dobe nemala a ani nemohla mať postavenie
„ostatných služobných úradov".

Limity počtu a miezd štátnych zamestnancov územných vojenských správ preto mohli byť a fakticky v

roku 2003 aj boli schvaľované len Vládou Slovenskej republiky (uzneseniami) a nie Národnou radou
Slovenskej republiky pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2003.

Zákon č. 312/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2002.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. systemizácia podľa tohto zákona je počet
štátnozamestnaneckých miest štátnych zamestnancov v rozpočtových kapitolách a v rámci služobných

úradov alebo v skupinách služobných úradov v členení podľa funkcií (§ 16).

Podľa § 12 ods. 9 zákona č. 312/2001 Z. z. systemizáciu schvaľuje vláda pri prerokovaní návrhu zákona
o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok. Zmeny v systemizácii po schválení zákona o štátnom
rozpočte vykoná vláda.

Na rok 2002 žiadna systemizácia štátnozamestnaneckých miest y štátnom rozpočte nebola schválená.

Rovnako nebola systemizácia schválená ani v štátnom rozpočte na rok 2003.

Ak by limity počtov nemohli byť upravené inak, malo by to za následok, že v období od 1. apríla 2002
do 31. decembra 2003 by počty štátnych zamestnancov nemohli byť menené.

Preto bolo potrebné v prechodných ustanoveniach prijať dočasný mechanizmus úpravy počtov štátnych
zamestnancov v tomto období.

Táto skutočnosť bola preto v uvedenom období upravená v § 163 ods. 3 zákona 312/2001 Z. z. a v §
41a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.").

Vzájomnú súvislosť týchto ustanovení potvrdzuje i skutočnosť, že zákon č. 575/2001 Z. z. bol o § 41a
doplnený zákonom č. 139/2003 Z. z., a rovnako i zákon č. 312/2001 Z. z. bol o §163 ods. 3 doplnený

rovnako zákonom č. 139/2003 Z. z..

Zákon č. 139/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2003, teda pred schválením uznesenia Vlády SR
č. 851 z 10. septembra 2003 i pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou.Podľa § 39 ods. 2 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. vláda schvaľuje limity počtov zamestnancov
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy okrem štátnych zamestnancov. 3) V
poznámke 3) je odkaz na zákon č. 312/2001 Z. z..

Podľa uvedeného ustanovenia teda Vláda SR zásadne neschvaľuje limity počtov štátnych
zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Avšak podľa § 41a zákona č. 575/2001 Z. z. ustanovenie § 39 ods. 2 písm. b) sa v roku 2003
nepoužije. Limity počtov zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
vrátane štátnych zamestnancov schvaľuje na rok 2003 vláda.

Schválenie limitov počtov štátnych zamestnancov územných vojenských správ na rok 2003 bolo teda v

kompetencii Vlády SR aj podľa § 41a zákona č. 575/2001 Z. z., a to v rámci limitov počtov zamestnancov
Ministerstva obrany Slovenskej republiky, a to mimo zákona o štátnom rozpočte.

Uznesením Vlády SR č. 1231 z 13. novembra 2002 boli v bode A.A.3 na rok 2003 schválené limity
počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v rozpočtových
kapitolách uvedené v prílohe č. 1 tohto uznesenia. V prílohe č. 1 sú síce schválené limity, avšak bez

limitov počtu, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní Ministerstva obrany
Slovenskej republiky, Národného bezpečnostného úradu a SIS.

Limity počtu, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní na rok 2003 vo vzťahu
k Ministerstvu obrany Slovenskej republiky boli schválené uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 851
z 10. septembra 2003.

Dňa 4. júla 2003 schválila Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona č. 330/2003 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa okrem iného aj zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky. Podľa
§ 34a uvedeného zákona sa súčinnosťou od 1. októbra 2003 zrušili všetky územné vojenské správy,
ktorých územným obvodom je okres, a teda aj územná Vojenská správa Michalovce, kde bola žalobkyňa
zamestnaná.

Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu vzhľadom na zmenu úloh územných vojenských správ,
bolo potrebné znížiť ich počet a aj počty ich personálu.

Zníženie počtov personálu územných vojenských správ bolo v priamej súvislosti s prijatím zákona č.
330/2003 Z. z. realizované práve uznesením Vlády SR č. 851 z 10. septembra 2003. Okrem dôvodovej
správy k zákonu č. 330/2003 Z. z. to vplýva aj z predkladacej správy k uzneseniu Vlády SR č. 851 z

10. septembra 2003 a z návrhu na zníženie počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch
Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou predmetného uznesenia.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že orgánom oprávneným rozhodnúť o znížení počtov štátnych
zamestnancov územných vojenských správ bola v rozhodnom období v zmysle vtedy platnej právnej
úpravy výlučne len Vláda Slovenskej republiky, a tá o týchto zmenách aj rozhodla.

Ak potom za daného právneho stavu bol so žalobkyňou skončený štátnozamestnanecký pomer podľa §
163 ods. 1 a 3 zákona č. 312/2001 Z. z. na základe uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 851 z 10.
septembra 2003, bol takýto postup v súlade s platnou právnou úpravou, a v súlade s platnou právnou
úpravou je preto aj napadnuté rozhodnutie.

Postup a rozhodnutie vedúceho služobného úradu Územnej vojenskej správy Michalovce bol na základe

uznesenia Vlády SR č. 851 z 10. septembra 2003 plne v súlade s ustanovením § 163 a § 40 ods. 2písm. b) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ako aj internou normou Úradu pre štátnu službu SR - Nariadením Úradu pre štátnu
službu SR č. 12 zo dňa 12. júna 2003.

Na základe vyššie uvedených argumentov, zákonného spôsobu a postupu orgánov na to oprávnených
došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so zamestnancami zrušených územných
vojenských správ. Nebolo preto potrebné schválenie zákona o štátnom rozpočte, keďže nešlo o situáciu
schválenia limitov počtov zamestnancov na ďalší rozpočtový rok, ale len o úpravu v rámci schválenej
systemizácie z dôvodu zmeny, ktorá nastala v organizačných štruktúrach územných vojenských správ,

teda znížením ich počtu na základe prijatia zákona č. 330/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky Národnou radou SR.

Z uvedených dôvodov preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. a zistil, že v rozhodnutí NS SR
vydaného pod sp.zn. 4 Sžo 4/2011 zo dňa 21.4.2011 bol vyslovený právny názor, ktorým je súd v tomto
konaní viazaný podľa ust. § 250ja ods.4 O.s.p., zaoberajúc sa iba právnou otázkou kompetencie vlády

SR k zníženiu počtu štátnych zamestnancov ÚVS.

Súd zaujal stanovisko, že ani po zrušení rozhodnutia 6 S 5381/2010 zo dňa 4.11.2010 sa správny orgán
dostatočne nevysporiadal s právnym záverom NS SR, podľa ktorého, povinnosťou správneho orgánu
bolo zistiť, či k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta došlo kompetentným orgánom a spôsobom
ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom. Zároveň mal správny orgán uviesť aj úvahy,

ktorými bol vedený pri použití právnych predpisov.

V novom rozhodnutí, ktoré bolo napadnuté žalobou, žalovaný síce uviedol úvahu, ktorou sa riadil pri
vydaní napadnutého rozhodnutia, pri ktorej zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, totiž na takom, že
bola daná kompetencia vlády na rozhodnutie o systemizácii na limity počtov zamestnancov aj v iných
orgánoch štátnej správy a nielen na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy.

Žalovaný považuje ust. § 41a zák.č. 139/2003 Z.z. vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne zo služobného
pomeru za zákonný postup, keďže uvedené ustanovenie si vysvetľuje tak, že sa vzťahuje aj na ostatné
služobné úrady. S týmto tvrdením sa súd nestotožňuje.

Zákon č. 575/2001 Z.z. v znení platnom v čase rozhodovania výslovne určuje ministerstvá a ostané
ústredné orgány štátnej správy. Územná vojenská správa v tomto zákone nie je uvedená a nie je ani

organizačnou zložkou Ministerstva národnej obrany, nakoľko sa zriaďuje na základe zákona č. 319/2002
Z.z. o obrane Slovenskej republiky.

Je nepochybné, že na základe rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 163
ods. 1 a 3 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
nesk. predpisov, bola žalobkyňa o d v o l a n á z funkcie štátneho zamestnanca - odborný referent

ku dňu 29.9.2003 z dôvodu, že sa znižuje počet štátno-zamestnaneckých miest na základe uznesenia
vlády č. 851/2003 , s poskytnutím náhrady vo výške päťnásobku funkčného platu.

Nesprávne alebo neúplné dôvody uvedené v rozsudku súdu, vydaného podľa V. časti Občianskeho
súdneho poriadku, nemožno považovať za takú vadu rozsudku, ktorá by vyžadovala jeho zrušenie alebo
zmenu.Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. zakotvuje náležitosti odôvodnenia rozsudku, ako aj poradie, v akom by
mali byť v odôvodnení rozsudku premietnuté. V odôvodnení rozsudku súd musí stručne a jasne objasniť
skutkový a právny základ rozhodnutia.

Jasne a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie procesnej povahy tvorí
súčasť základného práva na súdnu ochranu / R ÚS SR II. US 6/03 č. 11/2003/.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu / prvostupňového, ale aj odvolacieho/, ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces /R ÚS SR č. III.ÚS 115/03, č. 313/2003/.

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. treba z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené.

Z ust. §12 ods. 5 zák.č. 312/2001 Z.z. totiž vyplýva aj to, že systemizáciu schvaľuje národná rada
ako súčasť zákona o štátnom rozpočte. V novom rozhodnutí síce žalovaný uviedol svoju úvahu k ust.
§ 41a zákona č. 139/2003 Z.z., avšak nesprávne právne ju argumentoval. Územná vojenská správa
nie je organizačnou zložkou Ministerstva národnej obrany, nakoľko sa zriaďuje na základe zákona
č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky. Zákon č. 575/2001 Zb. v znení platnom v čase

rozhodovania výslovne určuje ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Žalovaný, ako to
uviedol v rozhodnutí, do ostatných orgánov štátnej správy zaraďuje aj ďalších zamestnancov, aj mimo
prerokovania a schvaľovania zákona o štátnom rozpočte. Takýto výklad je neprípustný a je v rozpore s
ust. § 163 ods. 3 za bodkočiarkou, zák.č. 312/2001 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2003.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému je zrejmá argumentácia právneho názoru NS SR, súd ju v

tomto rozhodnutí nebude opakovať, pretože ide o právnu otázku, ku ktorej už NS SR zaujal stanovisko
a súd iba konštatuje, že týmto právnym záverom bol viazaný. Na druhej strane, ÚVS boli zrušené,
systematizácia ukončená. S účinnosťou od 1.1.2013 dôjde k zániku žalovaného.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, keďže rozhodnutie
žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je potrebné jednoznačne uzavrieť

kompetenciu vlády v naznačenom smere v súlade s platnou právnou úpravou, keďže žalovaný túto
právnu otázku rozporuje.

Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p., ktorá spočívala v odmene
za zastupovanie advokátom, za 3 úkony právnej pomoci v r.2011 podľa ust. § 14 ods.1 písm.a/, c/ e/,
§ 16 ods.3, (57,- x 3 + 7,41 x 3) za 1 úkon - účasť na pojednávaní - 28.11.2012, (1x 58,59 + 1x 7,63),

cestovné: Michalovce - Košice a späť, 130 km vozidlom V.-XXX, EČ U. XXXBT, spotrebovaná nafta
6,12 l/100km x 130km x 1,449 €/l, t.j. 11,53 €, strata času 5 polhodín x 12,71 € = 63,55 €, náhrada za
použitie osobného motorového vozidla 0,183 € x 130km = 23,79 €, s poukazom na ust. § 17 ods.1 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. a § 7 ods.2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov,
spolu v sume 358,32 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.