Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/101/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201042
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201042.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: O.. S. P., T. 4, XXX
XX J., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/11055/5955/OPČ-SSZ zo dňa 21.03.2011,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa trov konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 06.06.2011 sa žalobca domáhal postupom podľa

druhejhlavypiatejčastiO.s.p.preskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.AA/2011/11055/5955/
OPČ-SSZ zo dňa 21.03.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 196362/2010/Om zo dňa 08.10.2010, ktorým prvostupňový
správny orgán nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Žalobca obdobne ako v odvolaní namietal arbitrárnosť rozhodnutia správneho orgánu a to z dôvodu, že
rozhodnutie bolo založené na hypotetických domnienkach, ktoré nezodpovedajú skutkovému stavu veci.

Tvrdí, že v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je zisťovaná skutočnosť,
či je žalobca samostatne zárobkovou osobou (SZČO) , ale či vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.
Má za to, že žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán nepreložil žiaden dôkaz o tom, že
žalobca samostatne zárobkovú činnosť vykonáva. Má ďalej za to, že žalovaný nepostupoval v úzkej
súčinnosti s ním ako účastníkom konania a odmietol mu umožniť obranu jeho práv a oprávnených
záujmov, pričom mu neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Tvrdí tiež, že rozhodnutie
nevychádzalozospoľahlivozistenéhoskutkovéhostavuvecianamieta,žesprávnyorgánmuneoznámil,

že prebieha správne konanie, ktorého má byť účastníkom. Má za to, že žalovaný nezobral do úvahy
námietky, podania a vyjadrenia žalobcu ani dôkazy a čestné vyhlásenia, ktoré mu boli predložené,
tieto však ďalej nešpecifikoval. Má tiež za to, že správny orgán neuvieol akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov a akú správnu úvahu použil. Za nezákonnú považuje skutočnosť, že správny
orgán sa v rozhodnutí odvoláva na súdne rozhodnutie vydané v inom konaní a tiež má za to, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež skutkový stav je v rozpore s tvrdeniami správnych

orgánov.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť
správnemu orgánu na ďalšie konanie.Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.7.2011 žalovaný uvádza, že v žiadosti uchádzača o
zamestnanieniesúvčestnomvyhlásenípodčiarknutéskutočnosti,ktorésúrozhodujúce amajúvplyvna
zaradenie uchádzača do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V tejto žiadosti zo dňa 5.1.2006 žalobca

uviedol, že neprevádzkuje a nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, čo sa neskôr ukázalo ako
nepravdivé, nakoľko dňa 10.03.2008 zistil úrad existenciu subjektu O.. S. P.- S. s miestom podnikania
Drevená 6, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, s uvedením viacerých predmetov podnikania s dňom
vzniku živnostenského oprávnenia 08.03.1993. Táto skutočnosť bola potvrdená predložením výpisu
zo živnostenského registra aj Obvodným úradom v Bratislave, odborom živnostenského podnikania.

Žalovaný argumentuje, že ak žalobca nemal v úmysle vykonávať činnosť na základe živnostenského
oprávnenia, mal možnosť požiadať o pozastavenie živnostenského oprávnenia. Ak osoba, ktorej bolo
vydané živnostenské oprávnenie nepožiada o pozastavenie živnosti na účely zákona č. 5/2004 Z.z. o
službách zamestnanosti je takáto osoba považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej iba
SZČO),ktoránespĺňastatusuchádzačaozamestnanietak,akotovyplývazustanovenia§6ods.2písm.
b) zák. č. 5/2004 Z.z.. Ďalej správny orgán zistil, že žalobca je spoločníkom spoločnosti AquATerra, spol.

s r.o., Bratislava a spoločníkom spoločnosti Monada, spol. s r.o., Bratislava. Žalobca je ako spoločník
spoločnosti s ručením obmedzeným považovaný za SZČO podľa § 5 písm. d) zák. č. 5/2004 Z.z. a preto
nespĺňa podmienky priznania statusu uchádzača o zamestnanie podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm.
d) tohto zákona. Žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že zák. č. 5/2004 Z.z. v § 70 ods. 4 písm. a)
odchylne postupuje pri aplikácií § 18 ods. 3 Správneho poriadku a na účely tohto zákona sa nevyžaduje

oznámiť účastníkovi začatie konania. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalovaný žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Na vyjadrenie žalovaného správneho orgánu reagoval žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu
dňa 15.10.2012, v ktorom opakuje a zdôrazňuje svoju argumentáciu týkajúcu sa nezákonnosti

rozhodnutia žalovaného v tom, že stotožňuje status SZČO s vykonávaním samostatnej zárobkovej
činnosti. Tvrdí, že ak zo zákona vyplýva, že status evidovaného uchádzača o zamestnanie je v rozpore s
prevádzkovaním či vykonávaním samostatne zárobkovej činnosti, nie je možné vyvodiť z toho tvrdenie,
že status evidovaného uchádzača o zamestnanie je v rozpore so statusom SZČO. Má tiež za to, že
žalovaný nie je schopný preukázať dôvodnosť jeho úsudkov a ani sa riadnym spôsobom nevyrovnal s

jeho námietkami. Žalobca tiež predkladá výklad niektorých ustanovení Ústavy SR, Listiny základných
práv a slobôd a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe(§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu
predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma,

či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej

hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu

predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie
je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.).

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 05.01.2006 žalobca doručil prvostupňovému
orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave žiadosť o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Táto žiadosť obsahuje čestné vyhlásenie žalobcu, že neprevádzkuje
ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ako SZČO, t.j. okrem iného neprevádzkuje aninevykonáva živnosť podľa zákona o živnostenskom podnikaní. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny č. 61/2006 zo dňa 10.01.2006 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnaniedňom01.01.2006.Prvostupňovýsprávnyorgán zpotvrdeniavydanéhoObvodnýmúradom

Bratislava, odbor živnostenského podnikania a fotokópie živnostenského listu zaslanej obvodným
úradom zistil, že žalobca je SZČO a má vydané živnostenské oprávnenie, z výpisu z Obchodného
registra takisto zistil, že žalobca je spoločníkom v dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným -
AquATerra, spol. s r.o., Bratislava a Monada spol. s r.o., Bratislava. Z tohto dôvodu prvostupňový
správny orgán podal podnet na prokuratúru, pričom prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I

podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 61/2006 protest pod č. Pd 41/08-7
zo dňa 12.05.2008. Rozhodnutím o proteste prokurátora č. 007748/2008 zo dňa 21.05.2008 bolo
zrušené rozhodnutie o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Toho istého dňa
prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 001467/2008 nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Proti obom rozhodnutiam sa žalobca odvolal. Rozhodnutie o proteste prokurátora bolo
rozhodnutím žalovaného č. AA/2008/42210/13379/OISS zo dňa 17.10.2008 potvrdené a žalobcovo

odvolanie zamietnuté. Takisto žalobcova žaloba proti rozhodnutiu č. AA/2008/42210/13379/OISS zo dňa
17.10.2008 bola správnymi súdmi ako nedôvodná právoplatne zamietnutá. Rozhodnutie o nezaradení
do evidencie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. AA/2008/49978/13379/OISS, ktoré zmenilo
výrok prvostupňového rozhodnutia iba čo do použitých zákonných ustanovení. Toto ako aj prvostupňové
rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 225/ 2008- 39 zo dňa

03.11.2008 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, pričom nezákonnosť rozhodnutia
spočívala v tom, že rozhodnutie o nezaradení do evidencie bolo prvostupňovým správnym orgánom
vydanévrovnakýdeňakorozhodnutieoprotesteprokurátora,nieažpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.
Rozhodnutím č. 134135/2010 zo dňa 20.05.2010 prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol tak,
že žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Toto rozhodnutie bolo druhostupňovým

orgánom zrušené a rozhodnutím č. 196362/2010/Om zo dňa 08.10.2010 žalobca opätovne nebol
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný tak, že toto
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný tvrdí, že SZČO je aj
držiteľ aktívneho živnostenského oprávnenia v zmysle §5 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z. v danom prípade
postačuje, že žalobca je držiteľom oprávnenia a nie je potrebné vykonať dokazovanie o tom, či žalobca

aj reálne živnosť vykonáva. Takisto žalobca je považovaný za SZČO, keďže v čase podania žiadosti
bol spoločníkom v dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, čo je nezlučiteľné s vedením žalobcu
v evidencií uchádzačov o zamestnanie. V rozhodnutí sa správny orgán odvoláva na právny názor
Krajského súdu v Bratislave, vyslovený v rozsudku týkajúcom sa konania o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia o proteste prokurátora v žalobcovej veci.

Podľa § 5 písm. b) a d) zák. č. 5/2004 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je
b) fyzická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť podľa osobitného predpisu,
d) fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo
spoločnosti s ručením obmedzeným podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z., zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej
činnosti zamestnancov podľa § 4, prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti
samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 a vykonávanie slobodného povolania podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z., uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je
občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý neprevádzkuje ani
nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Podľa § 34 ods. 4 zák. č. 5/2004 Z.z., uchádzač o zamestnanie osvedčuje skutočnosti rozhodné
pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie a je povinný najneskôr do troch pracovných dní písomne oznámiť úradu
každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Podľa § 34 ods. 13 písm. h) zák. č. 5/20004 Z.z., do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí
občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 2.Podľa § 70 ods. 4 písm. a) zák. č. 5/2004 Z.z., odchylne sa postupuje pri aplikácii § 18 ods. 3, § 24 ods.
2 a § 27 všeobecného predpisu o správnom konaní. Na účely tohto zákona sa nevyžaduje oznámiť
účastníkovi konania začatie konania.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného,
boli podľa názoru súdu, v súlade so zákonom a obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z objektívne
zisteného a preukázaného skutkového stavu veci.

Dostatočne bolo preukázané, že žalobca ku dňu podania svojej žiadosti mal vedomosť o existencii
vlastného živnostenského oprávnenia z 15.03.1993. Ustanovenie § 5 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z.

označuje za SZČO len fyzickú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť podľa zákona o
živnostenskom podnikaní, to znamená, že vykonáva zárobkovú činnosť na dosiahnutie príjmu.

Z ustanovenia § 34 ods. 4 uvedeného zákona nepochybne vyplýva, že uchádzač o zamestnanie musí
osvedčiť ním tvrdené skutočnosti a teda aj skutočnosť, že nie je v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu ani

v obdobnom pracovnom pomere, nevykonáva a neprevádzkuje žiadnu živnosť. Teda dôkazné bremeno,
že uchádzač o zamestnanie spĺňa podmienky zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva
na samotnom uchádzačovi. Žalovaný nie je povinný v tomto smere vykonávať dokazovanie, tak ako sa
to mylne žalobca domnieva.

Žalobca v priebehu správneho konania neosvedčil svoje tvrdenie uvedené v čestnom prehlásení, že ku
dňu podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie neprevádzkuje ani
nevykonáva žiadnu živnosť. Dôkazným prostriedkom v takom prípade podľa § 57 ods. 5 živnostenského
zákona je doručenie oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti príslušnému živnostenskému
úradu. Za daného stavu nemožno bez ďalšieho konštatovať, že žalobca k dátumu podania písomnej

žiadosti, t.j. 05.01.2006 spĺňal podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa
§ 6 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z..

Rovnako bolo preukázané, že žalobca v čase podania písomnej žiadosti teda 05.012006 bol
spoločníkom a konateľom spoločností s ručením obmedzeným.

Pokiaľ žalobca namieta, že správny orgán mu neoznámil, že prebieha správne konanie, ktorého má byť
účastníkom, poukazuje súd na ustanovenie § 70 ods. 4 zák. č. 5/2004 Z.z.. Skutočnosť, že žalobcovi
nebolo oznámené začatie konania ho nemohla ukrátiť na jeho právach ani znemožniť mu uplatnenie
námietok, vyjadrení a čestných vyhlásení, keďže tieto v jeho prípade vyplývajú z vyplnenej žiadosti o

zaradenie do evidencie a konanie samotné začalo z podnetu žalobcu na základe uvedenej žiadosti.

Pokiaľ sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odvolával na rozhodnutie súdu, nemožno to považovať za
nezákonnosť, keďže išlo o vec hoc odlišnú, avšak skutkovo obdobnú, v ktorej sa riešila totožná právna
otázka, teda výklad ustanovení § 5 písm. b) v spojení s § 6 ods. 2 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z..

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho
vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady trov je čo i len
čiastočný úspech v konaní.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.