Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, November 12, 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/775/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412205060
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8412205060.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdvKežmarkuvexekučnejvecioprávneného:EOSKSISlovensko,s.r.o.,Údernícka5,85101
Bratislava V, IČO: 35724803, právn. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Údernícka 5, 851 01 Bratislava V, IČO:
36613843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír - advokát, proti povinnému: X. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. D. XXXX/X, J., občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX, XX eur s prísl. a trov
exekúcie takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vedenej pod č. E. XXXXX/XX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu spísal na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny X.XXX,XX s prísl. priznanej
právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom rozhodcu Mgr. Ing. Bohumila Kuhajdu,

Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. X.-XXXX, právoplatný 13.10.2011,
vykonateľný 16.10.2011 a pre vymoženie trov exekúcie. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený
na výzvu súdu predložil Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2005 uzatvorenú
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. /právny predchodca oprávneného/ a povinným dňa 11.10.2005 a
Všeobecné obchodné podmienky pre úver, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Oprávnený predložil aj
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku s povinným zo dňa 20.7.2010.

Podanímz25.6.2012uvedenýsúdnyexekútorpožiadalexekučnýsúdovydaniepoverenianavykonanie
exekúcie pre vymoženie istiny X.XXX,XX eur s prísl. a trov exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z,. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva“) uzavretú dňa 11.10.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa,a.s.) a povinným, v ktorej je uvedené, že sa na ňu vzťahuje režim §§ 497 až 507 Obchodného
zákonníka, ako aj všeobecné obchodné podmienky pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil,
že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia

Obchodného zákonníka, pretože prednosť má špeciálna právna úprava - zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, v zmysle zásady lex specialis derogat lex
generalis. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme ( § 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere

ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom ( §2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,

ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je teda špeciálnou úpravou zmluvy o
úvere definovanej v Obchodnom zákonníku vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa. Povinný mal v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v
danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú

všeobecnú ochranu. Pre posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemala význam
dohoda účastníkov zmluvy, že ich vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka,
ani fakt, že inak sa zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod spravuje výhradne ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je definovaná zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Ide o právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorému uvedený zákon poskytuje náležitú

ochranu. Nasvedčuje tomu predovšetkým formulácia vyššieuvedeného ustanovenia § 2 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktoré neobmedzuje spotrebiteľský úver na konkrétnu právnu formu, práve
naopak demonštratívne určuje, že takýto úver môže byť formálnoprávne napríklad aj zmluvou podľa
Obchodného zákonníka (znenie „alebo v inej právnej forme“). Pre ochranu takého vzťahu v plnej miere
platiapravidlánaochranuspotrebiteľa.Zákonospotrebiteľskýchúverochúčinnývčaseuzavretiazmluvy

však úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento zákon je vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku ako základnému predpisu súkromného práva, predpisom špeciálnym. V tejto
súvislosti je teda právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc

z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o
spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ust.§ 53 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
V § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo
konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Neprijateľnou podmienkou nemusia
byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v § 53 ods. 3 písm. a) až j)
Občianskeho zákonníka. Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie

spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa všeobecnú charakteristiku zadefinovanú v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 sankcionuje neprijateľnú podmienku jej absolútnou
neplatnosťou. Zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
exekučný súd zistil, že zmluvné strany si dojednali rozhodcovskú doložku v článku 18. bod 18.1.1.
v zmysle ktorej, všetky spory ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov, vrátane sporov

o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Z takto
formulovanej rozhodcovskej doložky odvodzoval svoju právomoc aj rozhodcovský súd, kde z písomného
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého oprávnený navrhuje vykonať exekúciu,
vyplýva, že ustanovenie článku 18. bod 18.1. VOP je písomnou rozhodcovskou zmluvou vo forme
rozhodcovskejdoložky,apretojedanáprávomocrozhodcovskéhosúdu rozhodnúťvovecisamej.Podľa

názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom v spotrebiteľskej
zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Spôsob formulácie predmetnej rozhodcovskej doložky zjavne obmedzil riešenie sporov zo zmluvy
na rozhodcovský súd, a tým znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie spotrebiteľa predštátnym súdom. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich

obsah individuálnou negociáciou. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom spôsobuje
podľa názoru exekučného súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4.2004 / pred uzavretím predmetnej
zmluvy/, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v

prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti
spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať.
Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať rozhodcovskú doložku konštatoval aj najvyšší súd vo
svojich rozhodnutiach. V uznesení z 13.10.2011, sp. zn. X P. XXX/XXXX najvyšší súd judikoval, „ Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,

je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej

okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“

Pre rozhodnutie exekučného súdu nie je relevantná ani skutočnosť, že právnym predchodcom
oprávneného bola banka (Slovenská sporiteľňa, a.s.). Tu súd uvádza, že na vzťahy súvisiace s
podnikaním banky sa vzťahuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Z ust. § 93b Zákona o bankách vyplýva povinnosť banky a pobočky zahraničných bánk ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo

neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálnu negociáciu rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa,

a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva

faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Z obsahu spisu nevyplýva, že by si spotrebiteľ individuálne rozhodcovskú doložku dojednal. Rovnako

z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by príslušný
zamestnanec banky s odbornou starostlivosťou poučil povinných o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy a nechal im priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá
je neprijateľná, nemohlo riadne prebehnúť, tak rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť plnohodnotným
exekučným titulom na podklade ktorého možno vykonať exekúciu, a preto súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia na tunajší súd (§ 374 ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.