Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/170/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411206703
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411206703.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava,
IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanej F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. N. M. č. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP č.

7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.339,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C 164/2011-46 zo dňa 11.06.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vec
vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením konanie o zaplatenie

1.339,39 eur s príslušenstvom zastavil a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
nepriznal náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.

Rozhodnutie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka odôvodnil s poukazom na § 150 ods. 1
O.s.p. tým, že vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, ktorého schopnosť
ochraňovať práva spotrebiteľa je daná už cieľom činnosti združenia vyplývajúcim z jeho stanov, a
preto trovy jeho právneho zastúpenia považuje súd za neúčelné. Vedľajší účastník vzhľadom na jeho

ciele disponuje rozsiahlymi znalosťami v danej problematike a je teda inštitúciou spôsobilou účinne
ochraňovať práva spotrebiteľa. Ak sa preto rozhodne na zastupovanie splnomocniť advokáta, musí jeho
trovy hradiť z vlastných zdrojov. Navyše vedľajší účastník vstupuje do konaní hromadne a často podáva
vopred predformulované podania, čím dochádza k ich nedostatočnému zdôvodneniu týkajúceho sa
konkrétneho skutkového stavu. Napr. v tomto konaní vstúpil do konania dvoma samostatnými podaniami
doručenými súdu v ten istý deň. Taktiež odpor podal s už vopred pripravenou formuláciou o neprijateľnej

podmienke, ktorú ale nešpecifikoval.

Proti uzneseniu sa vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka v zákonnej lehote odvolal vedľajší
účastník.

Vodvolaníuviedol,žežalobcajesilnáfinančnáspoločnosťvymáhajúcanacelomSlovenskunespočetné
množstvo často premlčaných pohľadávok a po použití nekalých obchodných praktík, a pritom nemá
zriadené vlastné právne oddelenie. Namiesto toho sa dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou
a už v návrhu na začatie konania si neoprávnene účtuje aj právny úkon (pokus o zmier), čo jej súdy v

mnohých prípadoch aj priznali. Tieto okolnosti nemajú predpoklad pre aplikáciu § 150 O.s.p. vo vzťahu
k trovách vedľajšieho účastníka. Odvolateľ taktiež poukázal na množstvo súdnych sporov, kde žalobcaberie žaloby späť po tom, čo vedľajší účastník oznámi svoj vstup do konania, a teda už samotný vstup do
konaniajedostatočneúčinnýmprostriedkomzabrániťdodávateľomporušovaťspotrebiteľsképráva.Súd
by mal v súlade s článkom 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS podporiť tento prostriedok účinnej ochrany

spotrebiteľovvsúdnychkonaniatým,žeZdruženiupriznánáhradutrovkonania,lebovopačnomprípade
by činnosť nemajetkového združenia mohla byť paralyzovaná. Navyše žalobca by inak mohol naďalej
mohol vykonávať svoju doterajšiu prax bez akejkoľvek ujmy. Súd vydal platobný rozkaz, ktorým priznal
žalobcovi náhradu trov konania, ktorý si navyše vedome uplatňoval premlčaný nárok a nezaoberal sa
tým, že v osobe žalobcu ide o súčasť silnej nadnárodnej siete 49 spoločností v takmer 30 krajinách,

pričom len samotný žalobca zamestnáva 210 zamestnancov. Táto spoločnosť nemá problém zabezpečiť
sivlastnéprávneoddelenie,pretoževymáhaniepohľadávokjejednýmzhlavnýchpredmetomjejčinnosti
a jej žaloby sú zhodné s tisíckami iných vecí.

Odvolateľ ďalej poukázal na to, že možno by sa dalo argumentovať tým, že Združenie má
možnosť podpory od štátu, avšak, po opakovaných žiadostiach bolo zo strany ministerstva združeniu
poskytnutýchvpriebehu2rokov4.000,-eur,čonepokrývaanilenpoštovévýdavky.Aksúdargumentoval

tým, že vedľajší účastník podáva zhodné vyjadrenia, tak tie sú reakciou na zhodné žaloby a námietky
premlčania sú reakciou na nekalú praktiku zámerného plošného uplatňovania premlčaných pohľadávok.
Združenie oslovilo desiatky advokátov na celom Slovensku, no na trval spoluprácu sa podarilo
zabezpečiť len dvoch, ktorí so svojimi zamestnancami pracujú denne 12-16 hodín na množstve sporov
(nielen na premlčaných pohľadávkach) a nie sú povinní to robiť vo všetkých prípadoch zadarmo.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou
EÚ, judikatúrou súdneho dvora EÚ, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou.

Napadnuté uznesenie žiadal zmeniť tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
na účet jeho právneho zástupcu trovy prvostupňového konania vo výške 284,14 eur a trovy odvolacieho
konania vo výške 51,98 eur a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu. Pokiaľ

sa súd nestotožní s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka, žiadal konanie prerušiť a požiadať
Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa tejto problematiky.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že prvostupňový súd rozhodol správne,
pretože trovy vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne. Spochybnil nutnosť právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských

sporoch. Právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j.
že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo
uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Samotné združenie má vo svojich radoch
členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie a má možnosť využiť určitú podporu ministerstva.
Poukázal pritom na iné rozhodnutia okresných a krajských súdov. Preto žiadal napadnuté uznesenie

potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,98 eur.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku
o trovách konania (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.Z procesného hľadiska v zásade platí, že späťvzatím žaloby žalobca zaviní zastavenie konania a v
takom prípade spravidla je daný dôvod, aby uhradil vzniknuté trovy (R49/1993). Tento postup môže súd
prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods.

1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť v podstate prvostupňový súd v rozhodnutí aj poukazuje. Odvolací súd
preto podrobil prvostupňovým súdom označené skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Prvostupňový súd argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími
intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší
účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho
konania. Predovšetkým prvostupňový súd neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ
právnickej osoby má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom
ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra
súdneho dvora, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe

Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa
má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá
na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom , rozsudok súdneho dvora C 279/09).

Ak by súd mal prijať uvedenú argumentáciu (na ktorú poukazuje aj samotný žalobca), tak potom

vzhľadom na nepochybne profesionálne vymáhanie pohľadávok zo strany žalobcu by sa malo to isté
pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočné
navyšujúce trovy konania.

Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní
môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania

protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych
právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.

Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je
zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac
zastúpeného advokátom, ktorý si taktiež uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia..

Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne
o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík
(smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí
aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s
rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky

obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj
význam.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade

s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005

Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať ajvýrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní

zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové

spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú preto opodstatnené.

Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi mu prvostupňový súd odňal možnosť konať

pred súdom. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušuje a podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca jeho
povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem čl. 46 ods.1 Ústavy, čl. 36 ods.1 Listiny
základných práv a slobôd (úst.zákon č.23/91Zb.) a čl. 6 osd.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj

jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci
spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa vždy prejednala v
dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by im
odoprel právo, na základe ich odvolania namietať správnosť názoru odvolacieho súdu.

Vzhľadom na to, že odvolací súd vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka, nezaoberal sa jeho návrhom
naprerušeniekonaniaapredloženieveciSúdnemudvoruEÚnarozhodnutieoprejudiciálnychotázkach.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.