Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 29, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/24/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111201725
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111201725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky T. D.,

bývajúcej trvale v E., F. X, proti odporcovi Z. U., bývajúcemu v C., Š. XX, o zaplatenie 9.396,95 Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu 9.396,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 9.396,95 Eur od 1.10.2010 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania v sume 563,50
Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 21.1.2011, doplneným písomným podaním
zo dňa 19.4.2011, domáhala voči odporcovi zaplatenia istiny 9.396,95 spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne z danej sumy počnúc od 1.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom

vrátenia peňažných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke odporcovi v celkovej sume
16.596,95Eur,zktorýchodporcanavrhovateľkevyplatilsumucelkomvovýške7.200Eur.Navrhovateľka
vyzvalaodporculistomzodňa5.9.2010nasplateniezvyšnejčastipôžičkyvsume9.396,95Eurvtermíne
najneskôr do 30.9.2010, na ktorú výzvu odporca nereagoval.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdil, že si
od navrhovateľky požičal peňažné prostriedky, nie však na základe písomnej zmluvy, ktorú podpísal až
neskôr, tieto prostriedky postupne splácal, pričom splácanie ukončil z dôvodu vydierania navrhovateľkou
a jej vyhrážok, že pohľadávku voči nemu postúpi tretej osobe, ktorá bude vymáhať inú, zrejme vyššiu

sumu. Odporca preto kontaktoval i policajné orgány, vo veci prebehlo vyšetrovanie. Odporca

- 2 -

trval na tom, že peňažné prostriedky zo zmluvy o pôžičke splácal navrhovateľke podľa svojich možností,
keď k ďalším splátkam nepristúpil z objektívnych dôvodov a prejavil snahu vrátiť zostatok pôžičky
postupne podľa dohody s navrhovateľkou.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré viedol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky,
ktorá s týmto postupom vyjadrila súhlas, a po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 29.10.2012
vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dokladmi

založenými do súdneho spisu, najmä Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.9.2009, vyhlásením zo dňa10.9.2009, výpismi z účtu navrhovateľky, dokladom o vklade na účet vo VÚB, a.s. zo dňa 13.5.2008,
výzvou na vrátenie pôžičky zo dňa 5.9.2010, zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa
6.7.2009, uznesením zo dňa 31.3.2010 a sťažnosťou proti nemu, obsahom vyšetrovacieho spisu OR

PZ Bratislava I, ČVS: ORP-826/1-OVZ-B1-2009, ako aj s ostatným obsahom spisu.

Súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučil účastníkov konania o povinnosti predložiť a označiť potrebné
dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania

uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity
účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi
konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Skutkový stav je nasledovný:

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave I, úrad justičnej a
kriminálnej polície - odbor justičnej polície, ČVS: ORP-826/1-OVZ-B1-2009, súd zistil, že vyšetrovateľ
policajného zboru uznesením zo dňa 6.7.2009 začal trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189
ods. 1 Trestného zákona, preto že neznámy páchateľ sa v období mesiaca máj 2009 počas viacerých

telefonických rozhovorov vyhrážal odporcovi, že ich spor o požičané peniaze začne riešiť cez mŕtvoly, že
za ním pošle ľudí, z ktorých sa posere, a to až do dňa 2.7.2009, kedy zavolal odporcovi a v telefonickom
rozhovore mu povedal, že pokiaľ mu nedá 500 Eur ako úrok tak pošle mafiu k jeho rodičom a tá si od nich
vypýta peniaze. Navrhovateľka, ktorú policajný orgán zadržal a obmedzil jej osobnú slobodu, v rámci
výsluchu do zápisnice uviedla, že sa s odporcom pozná asi od 14 - tich rokov. Začiatkom roka 2008 ju

odporca požiadal o

- 3 -

poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 6.638,78 Eur (200.000,-Sk), ktoré mu poskytla, neskôr
dňa 13.5.2008 ju telefonicky žiadal o sumu 16.596,96 Eur (500.000,-Sk), s tým, že jej peniaze vráti za
dva týždne, najneskôr mesiac. Keďže navrhovateľka bola v tom čase na dovolenke, prostredníctvom

tretej osoby poskytla odporcovi požadovanú sumu vkladom na odporcom zadaný účet p. L.. Odporca
k vráteniu sumy 16,596,96 Eur (500.000,-Sk) iniciatívne nepristúpil, na telefonáty navrhovateľky
nereagoval, preto navrhovateľka kontaktovala p. L., ktorý jej oznámil, že peňažné prostriedky na žiadosť
odporcu previedol na účet pani Q.. Tá potvrdila obdržanie týchto prostriedkov, z ktorých previedla na
účet navrhovateľky v januári 2009 sumu 3.000 Eur, asi o dva týždne neskôr sumu 3.000 Eur a v marci

2009 sumu vo výške 1.300 Eur; k vráteniu zvyšných peňazí z pôžičky nedošlo.

K veci vypovedal i odporca, ktorý do zápisnice zo dňa 6.7.2009 potvrdil, že si niekedy v máji v roku
2008 od navrhovateľky požičal peňažné prostriedky vo výške 16.596,96 Eur (500.000,-Sk), telefonicky,
bezúročne, s tým, že tieto jej vráti behom krátkej doby, za účelom kúpy bytu. Telefonicky zadal
navrhovateľke číslo bankového účtu, na ktorý mala poukázať požičiavanú čiastku, keď išlo o účet patriaci

p. S. L.. Ten neskôr tieto prostriedky previedol na pokyn odporcu na účet p. F. Q., ktorá ich potrebovala.
Vrátenie peňazí odporca odkladal, z dôvodu, že sa mu tieto nepodarilo zohnať, pričom ich navrhovateľke
vracal postupne prostredníctvom osôb, ktoré na jej účet posielali čiastky v celkovej výške 7.500 Eur.
Podľa odporcu sa mu navrhovateľka začala vyhrážať z dôvodu, že jej v poslednom období žiadne ďalšie
peniaze nevrátil a chcela, aby jej zaplatil i úroky z požičanej sumy. Odporca svoju výpoveď doplnil dňa

31.3.2010, keď uviedol, že dlh voči navrhovateľke vo výške 9.097 Eur uznáva, keďže si od nej požičal
sumu 16.596,96 Eur (500.000,-Sk), z ktorej jej vrátil sumu 7.500 Eur, pričom pokiaľ išlo o zvyšnú časť
pôžičky, túto bol ochotný vrátiť súdnou cestou.

K veci vypovedali ako svedkovia 1/ Š. M., ktorý potvrdil, že mal vedomosť o pôžičke sumy 16.596,96
Eur (500.000,-Sk) medzi navrhovateľkou a odporcom, ako i o tom, že odporca túto sumu, resp. jej časťnavrhovateľke nevrátil a 2/ JUDr. S. L.. Ten uviedol, že ho odporca niekedy v máji v roku 2008 požiadal,
aby prostredníctvom jeho účtu umožnil prijatie sumy 16.596,96 Eur (500.000,-Sk). Pre svedka išlo o čisto
administratívnu vec. Neskôr, keď ho začali kontaktovať osoby, ktoré zrejme poukázali finančný obnos

na jeho účet, požiadal odporcu o legalizáciu transakcie i v písomnej forme tak, aby do budúcna bolo
nesporné, že si tieto peniaze nepožičal on. Svedok videl zmluvu, v ktorej vystupovala na strane veriteľa
navrhovateľka a na strane dlžníka odporca.

- 4 -

Ďalej súd z obsahu vyšetrovacieho spisu zistil, že uznesením zo dňa 31.3.2010 vyšetrovateľ policajného
zboru trestnú vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie, postúpil na prejednanie Obvodnému úradu v

Bratislave, keďže z vykonaných dôkazov vyplynulo, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol
správny orgán posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Sťažnosť odporcu proti predmetnému uzneseniu prokurátor
Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením zo dňa 30.12.2010, č.k. 1Pv 488/09-19, zamietol ako
nedôvodnú. Zo spisového materiálu zistil, že konanie navrhovateľky nedosiahlo intenzitu naplnenia

znakovobjektívnejstránkyzločinuvydieraniapodľa§189ods.1Trestnéhozákona,keďvjehopozadíbol
občianskoprávny záväzok - pôžička, ktorej existenciu potvrdili obe strany, pričom vyústenie do konfliktu
o vrátenie požičaných peňažných prostriedkov bolo spôsobené najmä nedostatočnou úpravou tohto
zmluvného vzťahu.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi cestou dožiadaného súdu potvrdila, že sa v konaní domáha vrátenia

sumy požičaných peňažných prostriedkov, ktoré poskytla odporcovi. Odporca ju telefonicky požiadal o
finančnú pomoc - pôžičku sumy 16.596,96 Eur (500.000,-Sk) a keďže sa poznali už od 14- tich rokov
a práve odchádzala na dovolenku, požiadala svojho priateľa p. E., aby odporcom žiadanú sumu vložil
v jej mene na účet udaný odporcom, pričom išlo o účet p. L., spoločníka odporcu. K vkladu peňazí
vo výške 16.596,96 Eur (500.000,-Sk) došlo dňa 13.5.2012, tak ako vyplýva i z dokladu o vklade na

účet, ktorý založila do súdneho spisu (č.l. 8). S odporcom sa dohodli na vrátení požičaných peňazí
do dvoch týždňov. Odporca pristúpil k vráteniu pôžičky len vo výške celkom 7.200 Eur, a nie 7.500
Eur ako uviedol v písomnom vyhlásení, ktorú skutočnosť preukazovali výpisy z účtov navrhovateľky, a
to dňa 20.1. a 30.1.2009, keď vložil sumu á 3.000 Eur, dňa 2.3.2009 sumu 500 Eur a dňa 24.4.2009
sumu 700 Eur (č.l. 5-7). Vo vzťahu k písomnej Zmluve o pôžičke zo dňa 10.9.2009 navrhovateľka

uviedla, že jej uzavretie inicioval p. S. L., ktorý zmluvu i pripravil. Odporca najskôr zmluvu podpísal pred
notárom a notárom overenú zmluvu jej zaslal na adresu bydliska do Košíc, kde ju podpísala a jedno
vyhotovenie zaslala odporcovi späť. Pokiaľ išlo o vyhlásenie odporcu ako súčasť zmluvy, ním sa bližšie
nezaoberala a nekontrovala ho, preto až s odstupom času zistila, že suma odporcom udaná ako vrátená
nekorešponduje so skutočne vrátenou.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že pri telefonickom rozhovore s navrhovateľkou asi dva týždne
pred dňom 13.5.2008 jej spomenul, že zháňa peniaze na byt, pričom navrhovateľka sa sama ponúkla,
že mu tieto vo výške 16.596,96 Eur poskytne. Dohodli sa, že finančný obnos navrhovateľka odporcovi
poskytne prevodom na bankový účet vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. patriaci p. S. L., ktoré jej sám
nadiktoval. I keď boli peniaze z pôžičky určené odporcovi, tento ich po obdržaní poskytol p. F. Q., ktorá

ich začala navrhovateľke aj postupne splácať. Odporca mal vedomosť o vrátení sumy celkovo vo výške
7.500 Eur, keďže i po dátume

- 5 -

24.4.2009 bola navrhovateľke poskytnutá suma 300 Eur, a preto zostatok dlhu z pôžičky zodpovedal
sume 9.096,95 Eur. Odporca existenciu dlhu popieral, keď mal za to, že navrhovateľka mu poskytla

peňažné prostriedky prostredníctvom inej osoby, o čom vedomosť nemal, zmluvu o pôžičke teda
neuzavrel s navrhovateľkou, ale s jej priateľom p. E., ktorý vložil sumu vo výške 16.596,96 Eur na účet
p. S. L.. Pokiaľ pri výsluchu pred vyšetrovateľom policajného zboru uznal svoj dlh voči navrhovateľkeurobil tak z dôvodu, že sa mu v tom čase vyhrážala, že dlh bude vymáhať cez tretiu osobu. Pokiaľ išlo
o Zmluvu o pôžičke a vyhlásenie zo dňa 10.9.2009, tieto koncipoval sám, podpísal ich pred notárom a
následne zaslal navrhovateľke. Urobil tak z dôvodu, aby zabránil navrhovateľke v zmene osoby veriteľa.

Navrhovateľka sa mu totiž vyhrážala, že bude od neho opätovne žiadať celú sumu 16.596,96 Eur.

Z listinného dokladu pod názvom Zmluva o pôžičke zo dňa 10.9.2009 súd zistil, že ním odporca ako
dlžník potvrdil prevzatie finančných prostriedkov v sume 16.596,96 Eur (500.000,-Sk) od navrhovateľky
označenej ako veriteľ, ktorá suma bola zaslaná dňa 13.5.2008 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený
vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. na meno S. L.. Odporca v pripojenom Vyhlásení z toho istého

dňa potvrdil, že k danému dňu zaslal z celkovej sumy 16.596,96 Eur (500.000,-Sk) na bankový účet
navrhovateľke (veriteľovi) sumu 7.500 Eur.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 567 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie
je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Peňažný dlh plnený prostredníctvom

peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet
veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon
neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

Zmluvou o pôžičke vzniká medzi jej účastníkmizáväzkový vzťah, pre ktorý sú charakteristické dočasnosť
a jeho reálna povaha. Nevyhnutným predpokladom zmluvy je zhodný prejav vôle strán ako výsledok
ponuky a jej akceptácie. Tým medzi účastníkmi

- 6 -

vznikne síce určitý záväzný právny vzťah, avšak až odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi sa tento
vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky. Z tohto dôvodu sa zmluva o pôžičke radí k tzv. reálnym
kontraktom,mátedareálnu,niekonsenzuálnupovahu,t.j.jejvznikjepodmienenýnielendohodoustráno
tom, že veriteľ dlžníkovi odovzdá peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ale aj skutočným odovzdaním

predmetu pôžičky dlžníkovi. Z toho potom vyplýva, že nielen zmluvné dojednanie, ale aj odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi je predpokladom vzniku záväzku dlžníka vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo
požičané a k tomuto záväzku korelujúcemu právu veriteľa požadovať vrátenie pôžičky od dlžníka.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a súd mal za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom
došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke peňažných prostriedkov v celkovej sume 16.596,96 Eur, ktoré

prostriedky navrhovateľka neposkytla odporcovi priamo na jeho bankový účet, ale na účet ním zadaný.
Tejto skutočnosti nasvedčujú zhodné výpovede účastníkov konania, a to i v trestnom konaní, a je zrejmá
i z listinného dôkazu - Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2009, ktorý však nemožno samo o sebe označiť
za zmluvu o pôžičke, keďže v ňom absentuje vymedzenie vzájomných práv a povinností účastníkov
záväzkového vzťahu, a to záväzok veriteľa odovzdať peňažné prostriedky vo výške 16.596,96 Eur

dlžníkovi a ich prevzatie dlžníkom so záväzkom vrátiť ich veriteľovi. Podľa obsahu by bolo možné
hodnotiť tento dôkaz ako potvrdenie o existencii záväzku zo zmluvy o pôžičke v predmetnej výške, keďže
odovzdanie finančného obnosu odporcovi ako dlžníkovi v sume 16.596,96 Eur bolo v konaní preukázané
nielen zhodnými výpoveďami účastníkov konania, ale i dokladom o vklade na účet vo Všeobecnej
úverovej banke, a.s. zo dňa 13.5.2008.Ako bolo vyššie uvedené, zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a na jej uzavretie je potrebné
faktické odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov medzi veriteľom a dlžníkom. Z vkladového
lístka Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 13.5.2008 síce vyplýva, že peňažné prostriedky v sume

16.596,96Eurbolivloženénaúčetosobyodlišnejododporcu,ktoroupodľavyjadreníúčastníkovkonania
bol S. L., avšak odporca jednoznačne potvrdil, že S. L. nebol faktickým príjemcom pôžičky, keď len
sprostredkoval prijatie peňazí na jeho bankový účet, primárne určených odporcovi. Ako sprostredkovateľ
vystupoval v danom vzťahu i U. E., ktorý podľa udania navrhovateľky vložil požičiavaný obnos na účet S.
L. dňa 13.5.2008, pričom tak uskutočnil v mene a na pokyn navrhovateľky. V tomto smere považoval súd

za nedôvodné námietky odporcu spochybňujúce obdržanie peňazí z pôžičky od navrhovateľky, tvrdiac,
že ich prijal od jej priateľa U. E., z dôvodu ktorého sa navrhovateľka nemôže domáhať ich vrátenia
prostredníctvom súdu. Rozhodnou okolnosťou v tejto veci totiž nebolo kto, t.j. ktorý subjekt uskutočnil
dňa 13.5.2008 vklad sumy 16.596,96 Eur na bankový účet S. L., ale to, o koho peňažné prostriedky išlo,
t.j. kto bol ich vlastníkom, pričom i z vykonaného dokazovania

- 7 -

v trestnom konaní vyplynulo, že peňažné prostriedky v danej sume patrili práve navrhovateľke.

Súd mal z vykonaného dokazovania ďalej za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
odporca svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke čiastočne plnil (prostredníctvom F. Q.), pričom podľa udania
navrhovateľky išlo o sumu 7.200 Eur, ktorej úhradu preukazovala výpisom z účtu vedeného v Tatra
banka, a.s. v období od 20.1 do 24.4.2009. Z neho jednoznačne vyplýva, že na účet navrhovateľky bola

dňa 20.1. a 30.1.2009 pripísaná suma á 3.000 Eur, dňa 2.3.2009 suma 500 Eur a dňa 24.4.2009 suma
700 Eur, všetko s popisom "Z. U.". Odporca vrátenie sumy vo výške 7.200 Eur rozporoval a namietal,
že navrhovateľke vrátil celkovo sumu 7.500 Eur, keď finančný obnos vo výške 300 Eur poukázal na
účet navrhovateľky niekedy po dátume 24.4.2009. Súd neuveril tvrdeniam odporcu, keďže tieto odporca
nijako a ničím nepreukázal a neosvedčil, že pristúpil k úhrade i sumy 300 Eur, nad rámec preukázateľne

uhradenej sumy 7.200 Eur. Odporca ako nositeľ dôkazného bremena svojho tvrdenia totiž neoznačil a
nenavrhol vykonať žiaden dôkaz vyvracajúci splnenie záväzku zo zmluvy o pôžičke len vo výške 7.200
Eur.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, majúc za preukázané, že navrhovateľka poskytla odporcovi pôžičku
vo výške 16.596,96 Eur, z ktorej sumy odporca navrhovateľke preukázateľne uhradil len sumu 7.200

Eur, súd vyhovel navrhovateľke a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9.396,95 Eur ako rozdielu medzi
sumouposkytnutýchaodporcomvrátenýchfinančnýchprostriedkov,takjakopožadovalanavrhovatelka.

Navrhovateľka si popri žalovanej istine uplatňovala voči odporcovi i úrok z omeškania vo výške 9% ročne
z dlžnej sumy počnúc od 1.10.2010 do zaplatenia, keď počiatok omeškania odporcu s plnením záväzku
odvodzovala od výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa 5.9.2010, v ktorej ho žiadala o úhradu sumy 9.396,95

Eur najneskôr do 30.9.2010.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8- 8 -

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal navrhovateľke spolu s uplatnenou istinou i úroky z omeškania v uplatnenej výške,
ktorú považoval za súladnú s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa 1.10.2010, ako dňa
nasledujúceho po dni stanovenom v písomnej výzve navrhovateľky zo dňa 5.9.2010, keď odporca
obdržanie tejto výzvy navrhovateľky nerozporoval, a teda jej prevzatie potvrdil a medzi účastníkmi
konania nebola dojednaná presná splatnosť pôžičky. Podľa výzvy zo dňa 5.9.2010 mal odporca pristúpiť
k úhrade žalovanej istiny najneskôr do 30.9.2010.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá mala plný úspech vo
veci priznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej výške 563,50

Eur.Trovykonaniapritomspočívalivzaplatenomsúdnompoplatkuzapodanýnávrhvpredmetnejvýške.

Na ostatok súd dodáva, že odporca si vo svojich v písomných a ústnych vyjadreniach viackrát odporoval,
keď na jednej strane uznával svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke voči navrhovateľke, čiastočne ho aj
plnil, a chcel v tom pokračovať aj v budúcnosti, pričom na strane druhej existenciu svojho záväzku voči
navrhovateľke namietal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej

možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,- 9 -

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 29. októbra 2012 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť:

Henčeková A.