Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 24, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7Ct/20/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899802
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníkova

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1103899802.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouMgr.PatríciouŽelezníkovouvprávnej

veci navrhovateľa: L. X., bytom X. XX, U., zastúpený advokátkou JUDr. Evou Borovskou, so sídlom
Štefánikova 7, Bratislava, proti odporcom: 1. F. republika zastúpená U. X. F. republiky, so sídlom P. 2, V.,
2. O. U., n.o., so sídlom X. 1, U., zastúpená JUDr. Máriou Lukačovičovou, advokátkou, so sídlom Hlavná
156, Dubová, 3. P. O. P. P., so sídlom U. cesta XX, P., zastúpená JUDr. PaedDr. Jozefom Malichom,
advokátom, so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava, 4. H. nemocnica V., so sídlom P. 4, V., 5. M. E. v V., so
sídlom X. XX, V., o ochranu osobnosti, primerané zadosťučinenie a náhradu spoločenského uplatnenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcom v 1. až 5. rade náhradu trov konania nepriznáva.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 11.09.2003 domáhal, ochrany osobnosti,
primeraného zadosťučinenia a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane jeho
mimoriadneho zvýšenia voči odporcom v 1. a 4. rade. V priebehu konania sa počet odporcov rozšíril o
odporcu v 5. rade, ktorého súd uznesením č.k. 7 Ct 20/2003 zo dňa 12.01.2006 pripustil do konania.
Navrhovateľ sa domáha nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,000- Sk ( 99581,76 eur ). V dôsledku
poškodenia zdravia a sťaženia spoločenského uplatnenia, sa navrhovateľ domáha aj náhrady škody

titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia podľa § 7 ods. 3 vyhl.
č. 32/1965 Zb. Podľa navrhovateľa s prihliadnutím na vyradenie navrhovateľa zo spoločenského,
súkromného i pracovného života, je opodstatnená požiadavka navrhovateľa zvýšiť hodnotenie SSU vo
výške 500 bodov na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Uviedol, že pokiaľ v znaleckom
posudku je hodnotené SSU počtom bodov 500 a došlo u navrhovateľa k ujme vo všetkých sférach života,
je dôvodné zvýšiť toto hodnotenie na dvojnásobok, t.j. 500 bodov x 2, t.j. 1000 bodov, čo pri hodnote
jednéhobodu60,-Sk(1,99eur)predstavuje60.000,-Sk(1991,64eur).Vzhľadomnaveknavrhovateľa,

skutočnosť, že nie je predpoklad zlepšenia zdravotného stavu, ako aj s prihliadnutím na okolnosti
celého prípadu, za ktorých došlo k poškodeniu jeho zdravia, vyradeniu zo spoločenského, súkromného i
pracovnéhoživota,navrhuje,abysúdpodľaustanovenia§7ods.3cit.vyhl.taktovykonanéodškodnenie
zvýšil na 50- násobok, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 3.000.000,- Sk ( 99581,76 eur ).Svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia v 1. až 4. rade vážne zasiahli do života, zdravia, občianskej
cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia a prejavov osobnej povahy navrhovateľa, pričom odporcovia v 1. až
4. rade zodpovedajú podľa § 420a Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) a odporcovia v 1. a 3. rade

aj podľa §420 OZ. Skutkové okolnosti protiprávneho zásahu odporcov v 1. až 4. rade odôvodnil tak,
že dňa 20.04.2000 išiel navrhovateľ v obci Y. smerom k cintorínu poza domy, pričom po rozhovore
so susedom zaspal v jeho záhrade. Uviedol, že sa zobudil na príchod sanitného vozidla, kde službu
konajúca lekárka U.. T. - zamestnankyňa odporcu v 2. rade mu mala poskytnúť lekársku pomoc, nakoľko
príbuzní navrhovateľa mali strach o jeho zdravotný stav. Navrhovateľ poukázal na to, že sa odmietol

podrobiť lekárskemu ošetrovaniu a požiadal lekárku vrátane rodinných príslušníkov, aby odišli. Podľa
navrhovateľa U.. T. - zamestnankyňa odporcu v 2. rade neposkytla navrhovateľovi žiadne lekárske
ošetrenieabezdôvodneprivolalapríslušníkovodporcuv1.rade.Poichpríchodenavrhovateľopakovane
odmietallekárskupomocauviedol,ževzhľadomktomu,ženepáchažiadentrestnýčin,neohrozujeseba
ani iných a netrpí žiadnou chorobou, nemajú právo ho držať a nemieni sa podrobiť lekárskemu ošetreniu.
Prítomní príslušníci odporcu v 1. rade mali donucovať navrhovateľa nastúpiť do sanitného vozidla. Podľa

navrhovateľa je nesporné, že neohrozoval seba ani iných. Po zákroku policajtov, ktorým sa nepodarilo
násilne navrhovateľa dostať do sanitného vozidla, prítomní príslušníci odporcu v 1. rade privolali pomoc -
policajtov v službe osobitného určenia tzv. "kukláčov", ktorí sa dostavili do obce Y.. Navrhovateľ uviedol,
že ešte pred ich príchodom privolal svoj automobil so zamestnancami a chcel vlastným autom odísť.
Príslušníci policajného zboru mali dať príkaz vodičovi navrhovateľa, aby vypol motor a navrhovateľovi

zakázali nastúpiť do vozidla. Po tom, čo prišlo vozidlo Tatra 614 so štyrmi maskovanými ozbrojenými
mužmi - "kukláčmi", navrhovateľ začal bežať smerom od nich. Navrhovateľ potom, čo začul slová
"zlož ho" zastal, resp. spomalil. Ďalej uviedol, že ho maskovaní ozbrojení muži dostihli, zvalili na zem,
spútali a následne surovo kopali do hlavy, hrudníka, brucha i nôh. Podľa navrhovateľa ich brutalita a
absolútna neprimeranosť doslova šokovala prítomných svedkov. Navrhovateľ poukázal na to, že mnohé

poranenia spôsobené zásahom policajtov v službe osobitného určenia, mali za následok, že navrhovateľ
bol odvezený do I. nemocnice V. pre podozrenie z vnútorných zranení. Počas ošetrenia, ktorého sa
zúčastnili lekári odporcu v 4. rade, mali byť konštatované mnohopočetné zranenia, pričom v správe o
ošetrení bol podľa navrhovateľa uvedený nepravdivý údaj, že navrhovateľ bol v minulosti psychiatricky
liečený. Podľa navrhovateľa tento nepravdivý a ničím nepodložený údaj vystavený v písomnej podobe

(lekárskej správe) zamestnancami odporcu v 4. rade mal za následok, že bola doporučená hospitalizácia
u odporcu v 3. rade. Tam bol navrhovateľ prevezený sanitkou za asistencie polície držaný u odporcu
3. rade až do 23.05.2000. Navrhovateľ sa domnieva, že zamestnanec odporcu v 4. rade, ktorý do
záznamu o ošetrení navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ už pred 20.04.2000 bol psychiatricky liečený
a následne odporučil ústavnú starostlivosť, spôsobil týmto ničím nepodloženým údajom vážny zásah do

práv navrhovateľa, pretože práve na základe jeho podnetu a odporučenia, bol následne navrhovateľ viac
ako mesiac držaný a liečený u odporcu v 3. rade na duševnú poruchu, ktorou nikdy netrpel. Poukázal na
to, že vyšetrovacie a liečebné výkony vrátane ústavnej zdravotnej starostlivosti možno vykonať len za
súhlasu pacienta. Uviedol, že do ústavnej starostlivosti možno pacienta bez súhlasu prevziať len, ak ide
o choroby, pri ktorých je možno uložiť povinné liečenie, ak pacient v dôsledku duševnej choroby alebo s

jej príznakmi ohrozuje seba alebo svoje okolie alebo ak hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu
alebo ak ide o stavy, pri ktorých sú ohrozené životne dôležité funkcie a sú nutné život zachraňujúce
výkony a neprerušené sledovanie životne dôležitých funkcií.

Navrhovateľ v návrhu opísal následky, ktoré mali navrhovateľovi vzniknúť pod vplyvom horeuvedenej
udalosti. Podľa navrhovateľa uvedená udalosť výnimočným spôsobom hodným mimoriadneho zreteľa

obmedzila a sťažila navrhovateľove občianske, súkromné a spoločenské uplatnenie v živote.
Navrhovateľovi malo byť vylúčené jeho uplatnenie v práci, zväčšovali sa jeho problémy s koncentráciou,
došlo k výraznému sociálnemu stiahnutiu navrhovateľa, začal sa vyhýbať kontaktom s inými ľuďmi,
takmer trvale mal trpieť pocitom beznádeje, pocitom ohrozenia, pri kontaktoch s ľuďmi mal až
neprimerane zvyšoval ostražitosť. Ďalej navrhovateľ udával medzi následkami skončenie podnikania,

vykonávania práce, koniec záujmu o kariéru. Navrhovateľ udával sústavný strach, pocit poníženia,
dokonca samovražedné myšlienky. Udával, že stále prežíva tú istú situáciu, vracia sa mu zážitok zo
dňa 20.04.2000, či v noci, či vo dne, cíti sa potupený, vyradený zo života, má strach a úzkosť, má
návaly hnevu, ťažko zaspáva, málo spí, keď vidí policajtov, dostáva sa až do stresu, lebo zakaždým si
predstavuje, že opäť ho zbijú a budú sa ho snažiť dostať na psychiatriu. Uvedená udalosť mala mať

vplyv aj na rodinný a sexuálny život navrhovateľa. Poukázal na to, že pred inkriminovaným dňom, t.j.
pred 20.04.2000 navrhovateľ podnikal, veľa pracoval, pohyboval sa sústavne medzi ľuďmi, mal veľapriateľov, veľmi veľa cestoval po svete. Navrhovateľ tvrdil, že je po prežitej udalosti výrazne ukrátený o
možnosť aktívnej a pasívnej duševnej činnosti a v dôsledku psychických tráum, ktoré prežíva, nedokáže
vykonávať žiadnu činnosť. Navrhovateľ poukázal na závery znaleckého posudku znalca Y.. U.. Z. X.

N.., ktorý dňa 05.03.2002 na základe objednávky navrhovateľa vypracoval znalecký posudok. Znalec
mal konštatovať, že navrhovateľ pred dňom 20.04.2000 dokázateľne netrpel duševnou poruchou a,
že v súčasnej dobe sú u navrhovateľa príznaky posttraumatickej stresovej poruchy a príznaky zmeny
osobnosti po katastrofickej udalosti. Stav navrhovateľa mal znalec uzatvoriť ako vážne duševné poruchy
vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychických činiteľov a tiesnivých

situácií a ohodnotil tieto následky počtom bodov 500 v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb.

Záverom návrhu navrhovateľ odôvodnil príčinnú súvislosť jednotlivých odporcov v 1. až 4. rade na vzniku
navrhovateľovej ujmy. Navrhovateľ má za to, že odporca v 1. rade porušil povinnosti vyplývajúcemu
zo zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov a to § 8 zákona spočívajúce v tom, že pri
vykonávaní služobnej činnosti sú príslušníci odporcu v 1. rade povinní zabezpečiť a nepripustiť, aby
osobe v súvislosti s jeho činnosťou vznikla bezdôvodná ujma a aby zásah do práv a slobôd osoby

neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie sledovaného účelu. Rovnako došlo k porušeniu zo strany
odporcu v 1. rade, lebo k zásahu došlo napriek tomu, že nebol páchaný trestný čin, ani priestupok a
neboloanidôvodnépodozreniezichpáchania.Pripredmetnomzásahudošloajkpoužitiudonucovacích
prostriedkov, ktoré boli neadekvátne k vzniknutej situácii, ba naviac donucovacie prostriedky boli použité
hlavne vtedy, keď navrhovateľ bol už spútaný.

Podľa navrhovateľa odporca v 2. rade porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 277/1994 Z.z.
v znení neskorších predpisov a to tým, že napriek odmietnutiu navrhovateľa podrobiť sa zdravotnej
starostlivosti, U.. T. - zamestnankyňa odporcu v 2. rade, ktorá mala poskytnúť zdravotnú pomoc, vysvetliť
navrhovateľovi dôvody prečo sa má podrobiť zdravotnej starostlivosti, toto neučinila, ale bezdôvodne
privolala pomoc príslušníkov odporcu v 1. rade, pričom z okolností prípadu musela vedieť, že nejde o

prípad, kedy možno zdravotnú starostlivosť poskytnúť bez súhlasu pacienta.

Podľa navrhovateľa odporca v 3. rade porušil svoje povinnosti tým, že navrhovateľa viac ako mesiac na
duševnú poruchu, ktorou navrhovateľ netrpel, nútil ho do užívania ťažkých liekov, ktorých opodstatnenie
bolo znaleckým posudkom, ale aj vlastnými zdravotnými záznamami, vyvrátené. Naviac odporca v 3.
rade získal súhlas navrhovateľa s ústavnou liečbou protiprávne, keď u navrhovateľa vyvolal stav tiesne

- ťažké sedatíva, uzamknutý v cele psychiatrickej liečebne, pod tlakom, že ak súhlas neprejaví, súhlas k
liečbe dá súd. Takýto úkon navrhovateľa, ktorý neurobil ani slobodne, ani vážne v zmysle ustanovenia §
37 Občianskeho zákonníka. je neplatný. Takýto úkon je neplatný aj v zmysle § 39 OZ, pretože sa prieči
dobrým mravom. Pokiaľ je takýto súhlas považovaný za zmluvu, t.j. dohodu o ústavnej liečbe, je tento
úkon rovnako neplatný aj podľa § 49a OZ, ako i § 49 OZ, lebo bola uzatvorená v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok.

Podľa navrhovateľa odporca v 4. rade rovnako porušil ustanovenia zákona č. 277/1994 Z.z., keď na
základe ničím nepodložených a nepravdivých údajov odporučil a teda zapríčinil, že navrhovateľ bol
prevezený do zariadenia odporcu v 3. rade.

Navrhovateľ zastúpený advokátkou v písomnom podaní zo dňa 14.01.2006 opravil označenie odporcu

v 1. rade na F. republiku zastúpenú U. vnútra SR, P. 2, XXX XX V.. Navrhovateľ taktiež v predmetnom
podaní upravil žalobný návrh tak, že uviedol konkrétne porušenia a protiprávne konanie odporcov v 1.
až 5. rade.

Uznesením č.k. 7Ct/20/2003-111 zo dňa 12.01.2006 tunajší súd pripustil vstup M. riaditeľstva P. zboru
v V. do konania ako odporcu v 5. rade.

Súd v priebehu konania musel viackrát riešiť otázku právneho nástupníctva odporcov v 2. až 4. rade.
Z rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č.j. 25090-5/2004-SP zo dňa 19.11.2004 súd zistil, že
dňom 31.12.2004 odporca v 4. rade - Fakultná nemocnica V., so sídlom U. XX, V. zanikol zlúčením sI. nemocnicou s poliklinikou E., sídlom E. 6, V.. Ďalej z rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č.j.
25090-9/2004-SP zo dňa 19.11.2004 súd zistil, že zanikol odporca v 3. rade, t.j. P. nemocnica P.., sídlom
U. cesta XX, XXX XX, P. zlúčením s I. nemocnicou s poliklinikou E., sídlom E. 6, V.. Práva a záväzky zo

zrušených nemocníc prešli na I. nemocnicu s poliklinikou E., sídlom E. 6, V., ktorá bola premenovaná
s účinnosťou od 1.1.2005 na I. nemocnicu s poliklinikou V., sídlom E. 6, XXX XX V.. Súd z rozhodnutia
Ministerstva zdravotníctva SR č.SOČ:2237/2002/Lo zo dňa 12.12.2002 zistil, že bola zrušená O. s
poliklinikou U. bez likvidácie, pričom všetky jej práva a záväzky prešli na O. Modra n.o. Ďalej právny
nástupca odporcov v 3. a 4. rade I. nemocnica s poliklinikou V. dňa 14.03.2006 súdu oznámila, že sa z

nej odčlenili činnosti realizované pracoviskom P. a vznikol samostatný subjekt - príspevková organizácia
s právnou subjektivitou P. nemocnica P. P. P.. Súd má túto skutočnosť preukázanú z rozhodnutia
Ministerstva zdravotníctva SR č.k. 03472-20/2006 - SP zo dňa 09.02.2006. Dňa 19.11.2009 vydalo
Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutie č. 23138-5/2009-OP, ktorým zmenilo sídlo I. nemocnice s
poliklinikou V. z pôvodného E. 6, V. na P. 4, XXX XX V.. Súd má ďalej z nasledujúceho rozhodnutia
Ministerstva zdravotníctva SR č. 16697-4/2010 - OP zo dňa 23.06.2010 preukázané, že názov odporcu

v 4. rade I. nemocnice s poliklinikou V. sa zmenil na H. nemocnica V..

Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.08.2005. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že navrhovateľ vo svojej žalobe uvádza, že dňa 20.04.2000 bol po privolaní
U.. T. - zamestnankyne odporcu v 2. rade príslušníkmi Policajného zboru donucovaný nastúpiť do
sanitného vozidla. Vzhľadom na to, že navrhovateľ kládol odpor a nebol ochotný podrobiť sa lekárskemu

ošetreniu boli následne privolaní príslušníci Policajného zboru zaradení na Pohotovostnom policajnom
útvare Krajského riaditeľstva Policajného zboru tzv. kukláči, ktorí podľa tvrdenia navrhovateľa zakázali
navrhovateľovi nastúpiť do vlastného vozidla a potom ako navrhovateľ začal bežať smerom od nich,
ho dostihli, zvalili na zem, spútali a surovo kopali do hlavy, hrudníka, brucha i nôh. Odporca v 1. rade
ďalej uvádza, že M. riaditeľstvo P. zboru v V. bolo zriadené Zriaďovacou listinou dňom 01.01.199 ako

rozpočtová organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Krajské riaditeľstvá Policajného zboru
sú podľa čl. 4 písm. c) nariadenia ministra vnútra SR č. 47/2003 v súlade so zákonom č. 523/2004
Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov samostatnými
rozpočtovými organizáciami s vlastnou právnou subjektivitou. Podľa čl. 4 písm. c) cit nariadenia krajské
riaditeľstvá PZ v právnych vzťahoch a teda aj v konaní pred súdmi vystupujú ako samostatný právny

subjekt a aktívnou, prípadne pasívnou legitimáciou. Odporca v 1. rade namietal nedostatok pasívnej
legitimácie v konaní a zároveň žiadal, aby súd žalobu voči nemu v plnom rozsahu zamietol.

Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.07.2005 (spísanom vtedajšou
zamestnankyňou U.. R. T.), v ktorom uviedol, že dňa 20.4.2000 asi o 16.15 hodine telefonovala na
dispečing DZS NsP U. U.. L. U., pracujúca v P. nemocnici v P. ako neurológ. Žiadala službukonajúcu

sestru D. U., aby poslala k pacientovi L. X., ktorý vraj trpí depresiami, sanitné vozidlo s lekárom,
konajúcim LSPP. Súčasne žiadala aj o policajnú asistenciu, nakoľko má byt' pán X. prevezený na
hospitalizáciu do PN v P.. U.. R. T. spolu s personálom išla na uvedenú adresu v obci Y., kde ich pred
domom pána X. čakala U.. U. aj s príbuznou pacienta. Keď prišli na miesto určenia, bolo tam už prítomné
policajné vozidlo s dvomi uniformovanými príslušníkmi polície / policajt a policajtka/. Pani doktorka U. ich

informovala, že pán X. bol už v minulosti liečený pre psychotickú poruchu v P. nemocnici v P.. Ukázala
im, kde v neďalekej záhrade pacienta nájdu, že je nahý, na tele má len bielu mäsiarsku zásteru a cez
plecia prehodený tmavší vlniak, ktorý na neho hodil nejaký spoluobčan. Keď U.. R. T. spolu so sanitným
a policajným vozidlom prišli k uvedenej záhrade, navrhovateľ bol na jej opačnom konci. U.. T. vyšla
s lekárskou brašnou oproti pánovi X., ktorý spočiatku išiel tiež oproti nej, potom sa však vrátil späť.

Pri opätovnom stretnutí sa mu snažila vysvetliť, že potrebuje lekárske ošetrenie, že mu chce podať
injekciu, a potom ho sanitným vozidlom prevezie na ďalšie ošetrenie. Pán X. lekársku pomoc absolútne
odmietol a nechcel sa už o tom s ňou baviť. Požiadala ho, aby nastúpenie do sanitného vozidla, na
to jej však zobral lekársku brašňu a utekal s ňou poľnou cestou smerom k miestnemu cintorínu. Šofér
sanitného vozidla pán P. L. išiel za pánom X., aby mu vzal lekársku brašňu, čo sa ja stalo. Sanitné

vozidlo nemohlo ísť ďalej za pánom X., pretože cesta bola nezjazdná, obišli teda celú obec Y., aby sa
dostali k cintorínu, kde sa pán X. nachádzal. Zároveň na miesto dorazila policajná hliadka. Pán X. išiel
do cintorína, v oboch rukách držal haluze. U.. T. ho prosila, aby ich odložil a išiel s nimi na vyšetrenie, čo
navrhovateľ odmietol a pokračoval do cintorína. Tam došlo k stretu pána X. s príslušníkmi polície, ktorí
chceli zabezpečiť jeho nástup do sanitky. U.. T. potvrdila, že pán X. pohrýzol na predlaktie príslušníka

polície. Na miesto tiež dorazili aj rodinní príslušníci pána X.. Neskôr U.. T. pozorovala, ako prišli policajnéposily, videla ich zásah asi zo vzdialenosti 70 m. Pri ich zásahu došlo k povrchovému zraneniam pána
X., bol transportovaný sanitným vozidlom s policajným sprievodom na ošetrenie v NsP U. na ambulanciu
LSPP.Naambulanciibolagresívny,kopaldoumývadla,nenechalsiošetriťviacerépovrchovéporanenia.

Nakoľko nebolo možné vylúčiť aj možné vnútorné poranenie menovaného, odviezli ho v sprievode
policajta na ošetrenie do FN na U. ul. v V., na chirurgickú ambulanciu. Po chirurgickom a psychiatrickom
vyšetrení navrhovateľa bol vystavený nález, následne bol pán X. opäť so sprievodom policajta odvezený
na základe odporúčania psychiatra, do psychiatrickej nemocnice do P..

Odporca v 3. rade sa k návrhu vyjadril dňa 26.07.2005, vo svojom vyjadrení uviedol, že v žalobe

navrhovateľ uvádza, že odporca v treťom rade porušil svoje povinnosti tým, že ho liečil viac ako
mesiac na duševnú poruchu, ktorou netrpel, nútil ho do užívania ťažkých liekov, ktorých opodstatnenie
bolo znaleckým posudkom, ale aj vlastnými zdravotnými záznamami vyvrátené. K tejto výhrade podal
odporca v 3. rade stanovisko, že navrhovateľ p. L. X. bol prijatý do P. nemocnice v P. dňa 20.4.2000 na
základe odporúčania lekára FN U. v V. U.. C. R. a na základe psychiatrického vyšetrenia pri prijatí, ktoré
vykonal službukonajúci lekár U.. E. P.. U.. P. na základe autoanamnestických a heteroanamnestických

údajov, ako aj na základe vyhodnotenia klinickej symptomatiky, diagnosticky uzavrel stav navrhovateľa,
ako mániodepresívnu poruchu, depresívne dekompenzovanú so symptomatickým abúzusom alkoholu.
Z odborného hľadiska bol diagnostický záver pri prijatí nespochybniteľný a navrhovateľ musel byt'
hospitalizovaný bez svojho súhlasu. Uviedol, že takéto ochorenie sa rozvíja určitú dobu a je teda
zrejmé, že navrhovateľ trpel touto chorobou už pred prijatím, pričom zistenia lekára potvrdzovali aj

heteroanamnestické údaje. Vzhľadom na to, že pri ambulantnom vyšetrení vo FN v V., U.. R. uvádzal
príznaky manického syndrómu, ktoré potvrdili aj vyšetrenia na oddelení P. nemocnice v P., ktoré
opakovane potvrdili príznaky depresívneho aj manického syndrómu, diagnosticky bol pacient uzavretý,
ako bipolárna afektívna porucha - v zmiešanej fáze F31.6. V prípade takéhoto obrazu psychotickej
poruchy, je hospitalizácia pacienta nevyhnutná, aj bez jeho súhlasu a to pre jeho bezpečnosť,

bezpečnosť okolia a nepochybne i v záujme ochrany jeho osobnej cti a dobrého mena (v dôsledku
choroby nahý behal po obci). Z odborného hľadiska odporca v 3. rade nemôže teda súhlasiť so
znaleckým posudkom doc. U.. Z. X., podľa ktorého, ako sa uvádza v žalobe, navrhovateľ pred dňom
20.4.2000 dokázateľne netrpel duševnou poruchou. Odporca v 3. rade navrhuje, aby bol vypracovaný
nový znalecký posudok a znalca určil súd. K výhrade užívania ťažkých liekov uvádza, že podávané lieky

boli indikovane plne v súlade s medzinárodne uznávanými terapeutickými postupmi pre túto diagnózu.
Odporcovi v 3. rade nie je známe, o aké vlastné zdravotné záznamy sa navrhovateľ opieral, ktoré
by mohli vyvrátiť prítomnosť uvedenej duševnej poruchy. K ďalšej výhrade navrhovateľa, že odporca
v 3. rade získal jeho súhlas s ústavnou liečbou protiprávne, keď u neho vyvolal stav tiesne - ťažké
sedatíva, uzamknutý v cele psychiatrickej liečebne, pod tlakom, že ak súhlas neprejaví, súhlas k

liečbe dá súd, uvádza, že navrhovateľ bol v tom čase hospitalizovaný na uzavretom oddelení, čo bolo
nevyhnutné vzhľadom na jeho psychický stav, pričom nebol uzamknutý v cele a ordinované lieky boli
adekvátne k jeho psychickému stavu. Odporca poukázal na to, že aj pacienti so psychotickou poruchou
dávajú súhlas k hospitalizácii, či už pri prijatí alebo dodatočne. Prítomnosť psychotickej poruchy nie je
exkluzívnou podmienkou toho, že pacient nie je schopný pochopiť potrebu hospitalizácie. Z hľadiska

odporcu v 3. rade sa teda nejednalo o nátlak a vyvolanie stavu tiesne, naviac navrhovateľ dal písomný
súhlas dňa 25.4.2000, v čase, kedy už boli psychotické príznaky na ústupe a neboli prítomné žiadne
známky dezorientácie. U navrhovateľa sa jedná o chronické, recidivujúce ochorenie, čoho dôkazom je
hospitalizácia v P. nemocnici v P. od 23.9. do 12.11.2004 s diagnózou bipolárna afektívna porucha -
súčasná fáza manická F31.1.

Odporca v 4. rade sa k návrhu navrhovateľa vyjadril dňa 09.08.2005. Vo svojom vyjadrení navrhovateľ
uviedol, že dňa 20.04.2000 bol na ambulanciu I. chirurgickej kliniky FN o 19.15 hod. privezený
navrhovateľ v sprievode policajtov. Navrhovateľ bol ošetrený v rozsahu s ktorým súhlasil a to Vulnus
lacerocont, reg. frontalis, podané TAT, urobené rtg a USG vyšetrenie. Bol privolaný psychiater, ktorý
ordinoval Haloperidol 2 amp. i.m. a stav uzavrel ako akútnu psychózu a odporúčal hospitalizáciu v

psychiatrickej liečebni.

Odporca v 5. rade sa k návrhu vyjadril dňa 16.03.2006 a uviedol, že príslušníci policajného zboru boli
požiadaní U.. L. U. o asistenciu za účelom dopravenia navrhovateľa do P. nemocnice v P. z dôvodu,
že navrhovateľ pobehuje po obci Y. celkom obnažený a je agresívny. Príslušníci policajného zboruviackrát vyzvali navrhovateľa, aby dobrovoľne nastúpil do privolanej sanitky s tým, že ak bude
ignorovať výzvu, budú voči nemu použité donucovacie prostriedky v zmysle § 51 Zák. NR SR
č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Po použití donucovacích

prostriedkov bol navrhovateľ odvezený na ošetrenie do FN v V.. Službu konajúci lekár U..
C. F. po ošetrení a vykonaní rtg. hrudníka, lebky, krčnej chrbtice a ultrazvukovom vyšetrení
obličiek s negatívnymi výsledkami pokladal zranenia za ľahké, ktoré si nevyžadovali hospitalizovanie
na chirurgickej klinike. Voči navrhovateľovi bolo vyšetrovateľkou Okresného úradu vyšetrovania
PZ v P. dňa 1.6.2000 vznesené obvinenie pre trestný čin výtržníctva podľa paragrafu 202

ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom útoku na verejného činiteľa,
podľa paragrafu 155 ods. 1, písm. a/, ods. 2, písm. b/ Trestného zákona. Dňa 4.7.2000
uznesením vyšetrovateľka PZ Okresného úradu vyšetrovania PZ P. rozhodla podľa paragrafu 177
ods. 1, písm. e/ Trestného poriadku stíhanie zastaviť, nakoľko obvinený nebol v čase činu pre
nepríčetnosť trestne zodpovedný. Po preštudovaní vyšetrovacieho spisu na osobu navrhovateľa
dospel odporca v 5. rade k názoru, že navrhovateľ ešte pred zásahom policajtov dňa 20.4.2000

trpel psychickou chorobou, čo potvrdzuje aj znalecký posudok znalcov U.. W. K. a U.. Z. K., N..,
zo dňa 2.7.2000. Navrhovateľ sa nedomáhal svojho práva na súde v zákone vymedzenej dobe,
čím došlo k premlčaniu nemajetkovej ujmy.

Súd po vyhotovení a doručení znaleckého posudku stanovil termín pojednávania na deň 18.05.2012, na
ktorý sa navrhovateľ a právna zástupkyňa navrhovateľa nedostavili. Právna zástupkyňa navrhovateľa v

deň pojednávania súdu doručila ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu akútneho zhoršenia
jej zdravotného stavu. Neuviedla, či žiada pojednávanie odročiť. Následne súd termín pojednávania
odročil na deň 17.9.2012, na ktorý sa navrhovateľ a právna zástupkyňa navrhovateľa nedostavili.
Predvolanie na termín pojednávania navrhovateľ prevzal dňa 24.5.2012 a právna zástupkyňa
navrhovateľa 31.5.2012. Právna zástupkyňa navrhovateľa napriek výzve súdu sa písomne nevyjadrila

k znaleckému posudku. Navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnili. Súd konštatujúc splnenie podmienok pre pojednávanie a rozhodnutie v neprítomnosti
účastníkov, využil ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vec prejednal a rozhodol
v ich neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcov v 1. až 5. rade, svedkov : U.. R. T.,

U.M.,U..L.U.,T.U.,C..U.T.,R.O.,B.P.,Y..U..Z.X.,N..,U..W.K.,G.U.aoboznámenímsaslistinnými
dôkazmi: zápisom o priebehu ošetrenia navrhovateľa v I. Chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice V.,
U. 13 zo dňa 20.04.2000, psychiatrickým ambulantným chorobopisom navrhovateľa vypracovaným vo
Fakultnej nemocnici V., psychiatrická klinika, ambulancia dňa 20.04.2000, opečiatkovanej a podpísanej
U.. C. R., P.., listinou označenou ako psychiatrické vyšetrenie pri prijatí vypracovaného Psychiatrickou

nemocnicou P. P. P. zo dňa 20.04.2000, podpísaného psychiatrom U.. E. P., listina s názvom
psychiatrické vyšetrenie dňa 25.04.2000, podpísaným N. M., spisom Okresného súdu P. sp. Zn. 18
Ncú 82/00, vyšetrovacieho spisu Okresného úradu vyšetrovania PZ v P. č. ČVS: OUV-191/2000 ŠT,
znaleckým posudkom č. 21/2000,29/2000 vypracovaným znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetia
psychiatria U.. K., U.. K. nachádzajúcim sa vo vyšetrovacom spise Okresného úradu vyšetrovania PZ

v P. č. ČVS: OUV-191/2000 ŠT, znaleckým posudkom Y.. U.. Z. X., N.., znalca z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria zo dňa 05.03.2000, znaleckým posudkom znaleckej organizácie forensic. sk Inštitút
forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 101/2011, úradným záznamom Obvodného oddelenia PZ
U. zo dňa 18.04.2006 vypracovaného práp. M. X., listinou označenou ako psychiatrické vyšetrenie
pri prijatí zo dňa 23.09.2004 spísanej v Psychiatrickej nemocnici P. P. v P. týkajúcej sa opätovnej

hospitalizácie navrhovateľa, uznesením Okresného súdu P. č.k. 62 Pú 188/04-2 zo dňa 24.09.2004,
úradným záznamom zo dňa 24.04.2006 č.p. KRP-213/PA2006 Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v V. ako aj ďalšími listinami založenými v spise a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Súd z výsluchu navrhovateľa zistil, že v čase, keď došlo k udalosti, pri ktorej mu vznikla ujma, bolo
teplo, išiel sa preto prejsť popod záhrady a bol opásaný dvomi zásterami takým spôsobom, že jednu

zásteru mal vpredu až popod kolená a vzadu ju mal uviazanú, druhú zásteru mal zozadu a tiež mu
siahala niže kolien. Uviedol, že nemal topánky a v pokoji sa išiel prejsť. Ďalej uviedol, že išiel k priateľovi,
susedoviC..P.E.,ktorýmuponúkolvíno,keďšielzobraťdopivniceďalšieavrátilsa,navrhovateľzaspal.
Navrhovateľ uviedol, že sa zobudil na to, že obďaleč stáli ľudia, sanitka, nechápal prečo, hovoril, že prídeprenehošoférajspracovníčkoufirmyažesachystádoV.V..Ďalejnavrhovateľišielpredcintorín,kdeho
čakala ďalšia skupina ľudí. Navrhovateľ uviedol, že prišli ďalší policajti a napadli ho, začali ho biť a škrtiť,
nemoholdýchať,zároveňnavrhovateľpotvrdil,žeuhryzoljednéhozpríslušníkovpolíciedoruky.Uviedol,

že sa rozprával s veliteľom polície p. U. a ten povedal, že bola na navrhovateľa zavolaná špeciálna
policajná jednotka. Poukázal na to, že stál pri vchode do cintorína, pričom jeho šoférovi nedovolili, aby
ho naložil do súkromného auta. Uviedol, že zrazu v prachu zastalo auto, vyleteli kukláči. Navrhovateľ
tvrdil, že jeden z príslušníkov špeciálnej policajnej jednotky ho zozadu zrazil. Potom mal navrhovateľ
začať utekať, pričom ho štyria policajti naháňali, a snažili sa s ním biť a dostať ho na zem. Navrhovateľ

uviedol, že počul pokyn "zlož ho", po ktorom zostal stáť, pretože si myslel, že začnú na neho strieľať.
Poukázal na to, že dal ruky dozadu. Navrhovateľ zdôraznil, že mu dali putá, zhodili ho na zem, bili ho,
kopalihodoľadvín,hlavyadusilsa.NáslednebolnavrhovateľprevezenýdoV.naU.ulicuastálemalbyť
strážený špeciálnymi policajtmi. S navrhovateľom sa mala viesť U.. T., ktorá po príchode povedala, že to
jemiestnyasociál.Uviedol,žeprišielknemulekár,predstavilsaakoDr.R..Povedalmu,žetreba,abymu
podal liek. Umiestnený povedal, že súhlasí pod podmienkou, že ho odvezú k rodine U. do U.. Následne

mu podali liek a odviezli ho do P. do P. nemocnice. Navrhovateľ uviedol, že chcel zo sanitky vystúpiť, mal
stále putá, zrazu sa objavila Dr. M., o ktorej navrhovateľ vedel, že pracuje v P. nemocnici. Navrhovateľ
uviedol, že sa stále pýtal domov z hospitalizácie. Uviedol, že mu dali podpísať nejaký formulár. Tvrdil,
že mu povedali, že keď to nepodpíše, súd mu nariadi ochrannú liečbu. Navrhovateľ priznal, že daný
formulár podpísal. Navrhovateľ bol následne 2-3 mesiace hospitalizovaný, pričom uviedol, že do neho

dávali lieky. Uviedol, že keď' bol doma na priepustke, bol za ním veliteľ p. U. ešte s niekým a povedali
mu, že ho môžu stíhať za útok na verejného činiteľa. Podľa navrhovateľa ho najprv dobili zelení, potom
čierni, ale on sám mal spôsobiť ujmu. Po prepustení z P. nemocnice v P. chodil navrhovateľ pravidelne
každý mesiac na kontrolu. Uviedol, že bol po 6 mesiacoch vyradený z PN, ale ďalej musel chodiť na
kontrolu každých 14 dní. Uviedol, že mu navrhli, aby chodil k U.. M.. Poukázal na to, že sa mu vyhrážali,

že ho zatvoria, že bude lepšie, ak ho označia za chorého. Uviedol, že bol u posudkového lekára a bol za
Y.. K., rozprávali sa o bežných veciach, deťoch, vôbec nie o psychickom stave. Potom navrhovateľ išiel
k U.. K., ona mu hovorila, že je vážne chorý, môže ohrozovať seba a okolie. Navrhovateľ sa domnieva,
že to bolo ako komplot. Hovoril jej, že je profesionálne doformovaná. Poukázal na to, že bol aj v P.
na súde, pred pojednávaním bol u U.. M., dala mu nejakú správu. Navrhovateľovi sa zdalo, že Y..

K. na pojednávaní odpovedal na otázku, či trvá na posudku vyhýbavo. Navrhovateľ má za to, že súd
neakceptoval návrh, aby mu bola nariadená ochranná liečba, rozhodnutie dostal, ale ani ho nečítal a
hodil ho do koša. Záverom uviedol, že v roku 2004 prišli za ním opätovne dvaja policajti a odviezli ho
do P. nemocnice a tam sa to začalo znovu. Navrhovateľ je presvedčený, že ho za živa zahrabali, zničili
ho a dodnes nechápe prečo. Navrhovateľ tvrdil, že nikdy nemal psychiatrické problémy pred zásahom

polície, nikdy nebral žiadne psychiatrické lieky a nikdy nebol na psychiatrii hospitalizovaný. Navrhovateľ
priznal, že v deň zásahu polície pil alkohol a to konkrétne desať ročnú marhuľovicu. Navrhovateľ nevedel
súdu povedať, prečo mali o neho jeho rodinný príslušníci v teň deň strach. Navrhovateľ priznal, že mu
policajti hovorili, aby dobrovoľne nastúpil do sanitky, pričom on odmietol. Navrhovateľ bol pred zásahom
polície živnostníkom, vlastnil potraviny, reštaurácie, galériu, zamestnával 22 zamestnancov, pracoval 22

hodín denne a to soboty, nedele, potraviny mal otvorené sedem dní v týždni.

Súd z výsluchu U.. R. T. zo dňa 25.05.2006 zistil, že svedkyňa dňa 20.04.2000 nastúpila do služby na
pohotovosť. Uviedla, že na pohotovostnú službu volala o 16:10 hod U.. U., ktorá v tom čase pracovala
ako neurologička v P. nemocnici v P. a požiadala dispečerku, aby poslala službukonajúceho lekára do
obce Y.. U.. U. jej mala uviesť, že je tam pacient, ktorý nahý behá po záhradách. Ďalej uviedla, že keď

prišla do obce Y., boli tam už policajti (ktorých privolala U.. U. ) a U.. U. aj s príbuznou navrhovateľa.
Po príchode U.. U. povedala, že navrhovateľ už v minulosti trpel depresiou a bol liečený. Asi po 200
metroch chôdze navrhovateľa našli. Uviedla, že navrhovateľ mal na sebe zásteru a cez plecia vlniak. U..
U. jej mala povedať, že pán X. bol nahý a zásteru a vlniak mu dali spoluobčania. Uviedla, že navrhovateľ
išiel proti nej, avšak asi v pol ceste sa vrátil a šiel naspäť, potom sa zase otočil, prišiel k nej a spolu

išli k sanitke. Pri sanitke sa v tom čase nachádzala svedkyňa, vodič sanitky a dvaja príslušníci polície.
Navrhovateľ si ľahol na zem a vyzval policajtku, aby si pred ním kľakla. Svedkyňu úplne ignoroval.
Neskôr svedkyni zobral lekársku brašňu a išiel poľnou cestou smerom k cintorínu. Svedkyňa požiadala
vodiča sanitky, aby navrhovateľovi brašňu zobral, avšak nebolo to možné. Navrhovateľ nekomunikoval,
nerešpektoval, sanitkou sa po cestičke nemohli dostať, a preto to obišli po riadnej ceste a išli smerom

k cintorínu, kde predpokladali, že ho stretnú. Uviedla, že keď prišli k cintorínu, ešte tam navrhovateľ
nebol, potom vyšiel spoza cintorína a v oboch rukách mal väčšie haluze zo stromov. Poukázala nato, že sa mu policajti snažili dať putá, lenže prišlo k potýčke, putá sa nepodarilo založiť a navrhovateľ
policajta pohrýzol do zápästia, čím mu spôsobil krvácajúce poranenie. Medzitým prišla zamestnankyňa
navrhovateľa C.. U., ktorá je sestrou U.. U., navrhovateľ k nej pristúpil a doslova svedkyni povedal:

predstavujem Vám svoju nastávajúcu, jedine rozhodnutia tejto dámy budem rešpektovať. Svedkyňa C..
U. povedala, že stav navrhovateľa je taký, že potrebuje byť hospitalizovaný a že zabezpečí, aby mohla
byt' pri jeho prevoze. Uviedla, že C.. U. jej povedala, že nikam sa nepôjde, že oni idú na návštevu
a pobrali sa s navrhovateľom preč. Svedkyňa je názoru, že pokiaľ by C.. U. spolupracovala, a bola
by nápomocná, mohli úspešne dokončiť prevoz pacienta do P. nemocnice v P.. Svedkyňa požiadala

policajtov, aby privolali posily, lebo navrhovateľ musí byt' hospitalizovaný. Poukázala na to, že keď
prišla jednotka rýchleho nasadenia, navrhovateľ sa rozbehol do polí utekal pred policajtmi, ktorým sa ho
podarilo zastaviť a dať mu putá. Svedkyňa stála asi 70 metrov od zákroku, takže jej ťažko povedať, či ho
zhodili na zem a tam mu dali putá, alebo či spadol sám. Poukázala na to, že navrhovateľ sa tvrdo bránil,
metal sa a to aj potom, keď bol v putách. Následne policajti privolali sanitku. Navrhovateľ mal povrchové
drobné oderky, na rukách, kolenách a nohách a v strede čela mal tržnú zhmoždenú povrchovú ranu.

Svedkyňa ďalej uviedla, že v putách naložili navrhovateľa do sanitky, ona ho sprevádzala v sanitke, bol
prítomný aj policajt, odviezli ho na pohotovosť do U., aby mu ošetrili povrchové zranenia. Na pohotovosti
v U. sa mu snažili vydezinfikovať jeho poranenia, navrhovateľ však celou cestou ešte aj na pohotovosti
kopal, trieskal, všetkému sa bránil, vykladal nohy do umývadla, kopal do umývadla, nedalo sa s ním
nič urobiť, odmietal ošetrenie. Ich ďalšia cesta viedla na chirurgiu do FN na U. do V., pretože sa

nedalo vylúčiť vnútorné zranenie. Svedkyňa navrhovateľa odprevadila len na chirurgickú ambulanciu,
vnútri prítomná nebola. Po chirurgickom vyšetrení bol privolaný aj psychiater, takže boli vykonané
obe vyšetrenia. Na odporučenie psychiatra bol navrhovateľ ako urgentná a nevyhnutá hospitalizácia
prevezený do P. nemocnice v P.. Svedkyňa navrhovateľa sprevádzala, až po kým nebol prevzatý
na oddelenie. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ odmietal ošetrenie, avšak nesúhlas s ošetrením bol

dôsledkom psychickej alterácie, t.j. nevedel rozoznať svoje konanie. Navrhovateľ podľa svedkyne nejavil
známky požitia alkoholu, nik jej neoznámil, že navrhovateľ pil celý deň. Poruchu psychického stavu
svedkyňa konštatovala na základe anamnenistických údajov U.. U., že už v minulosti navrhovateľ trpel
depresiou a bol liečený. Pozorovala jeho správanie od počiatku, že behal nahý, ignoroval jej osobu, jeho
chovanie voči policajtke, branie brašne, nosenie haluzí do cintorína, na základe tohto si vyvodila záver o

navrhovateľovom psychickom stave. Svedkyňa uviedla, že nie je psychiater, ale je všeobecnou lekárkou.
Svedkyňa uviedla, že správanie navrhovateľa by označila ako negativizmus, odpor a agresivitu.

Súd z výsluchu svedkyne U. M., zo dňa 14.09.2006 zistil, že navrhovateľ je jej synovcom a jej vzťah k
nemu je špecifický v tom, že sa oňho ako dieťa starala, väzba medzi nimi je veľmi pevná. Uviedla, že v
čase keď sa stala predmetná udalosť, spolu s mužom sťahovali veci do I.. Volala jej najstaršia sestra, že

sa im zdá, že s navrhovateľom nie je niečo v poriadku, že je červený v tvári, majú pocit, že má vysoký
tlak. Uviedla, že pracuje v zdravotníctve a jej manžel je lekár. Poukázala na to, že ju sestra prosila, či sa
nemôžeme prísť na navrhovateľa pozrieť. Medzičasom prišiel nejaký chlapec povedať, že navrhovateľ
niekde leží na zemi. Išla sa za ním ho pozrieť a zistila, že leží so zavretými očami, bol červený v tvári a na
sebe mal mäsiarsku zásteru. Svedkyňa videla, že navrhovateľ nie je v priadku, prihovárala sa mu, otvoril

očiapovedalnechidepreč,nechhonechá.Poukázalanato,žemunaočiachvidela,ženiejevporiadku,
mal mútne oči. Svedkyňa ešte spresnila, že navrhovateľove oči lietali hore dole, mal ich zakalené, ten
pohľad ľudovo povedané bol divý, oči boli choré. Uviedla, že jej dojem nebol dobrý, prišla za sestrou, kde
sa dohodli, že zavolajú U.. U., rodinnú priateľku, neurologičku. Uviedla, že hovorila, že navrhovateľ nie je
v poriadku a mal by ísť do nemocnice, toto povedala aj U.. U.. Následne zavolali sanitku. Ďalej uviedla,

že sanitka prišla aj s lekárkou, spolu prehovárali navrhovateľa, aby išiel do nemocnice. Poukázala na
to, že navrhovateľ odmietal, opakoval, že chce ísť na cintorín na hrob svojho otca. Následne prišla
policajná hliadka, boli veľmi slušní, prehovárali navrhovateľa, aby nastúpil do sanitky, navrhovateľ to
však odmietal. Keď sa svedkyňa na miesto vrátila po krátkom čase, lekárka jej oznámila, že navrhovateľ
bol agresívny, že napadol príslušníka polície. Nakoľko navrhovateľ odmietal spoluprácu, chcela sa sama

pokúsiť podať navrhovateľovi upokojujúci prípravok. Popísala, že následne prišlo veľké auto, z ktorého
vystúpili ozbrojení kukláči a s pelendrekmi zatláčali ľudí, aby odišli za plot, navrhovateľ išiel po ceste,
kukláči sa za ním rozbehli, keď naňho zakričali, zastal. Dobehli k nemu, zvalili ho na zem, začali ho
kopať, biť, bili ho hlava - nehlava, kopali bagančami, pritom on bezbranný a neozbrojený ležal na zemi.
Poukázala na to, že s bitím prestali, až keď niekto z ľudí zakričal, že točíme vás na kameru. Uviedla,

že síce navrhovateľ bol chorý človek, ale tento zážitok v nej zanechal veľmi negatívny dojem. Svedkyňa
zdôraznila, že navrhovateľ bol celý od krvi, najprv ho viezli do nemocnice v P., odkiaľ ho poslali hona chirurgiu do V., potom späť do P.. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ predtým, ako prišla sanitka
ležal v tráve, mal okolo krku mäsiarsku alebo kuchársku veľkú zásteru, pod ňou bol nahý. Uviedla, že
nevidela, že navrhovateľ bol agresívny a niekoho pohrýzol. Svedkyňa uviedla, že nevie, či navrhovateľ

trpel duševnou poruchou, uviedla, že navrhovateľov otec mal duševnú poruchu. Svedkyňa si spomenula
na to, že navrhovateľ bol potom ešte v roku 2004 opäť hospitalizovaný na psychiatrii.

Súd z výsluchu svedka U.. L. U. zistil, že svedkyňa pozná navrhovateľa ako obyvateľa U., pretože bývala
v U., jej sestra bola jeho zamestnankyňou. Uviedla, že na udalosti zo dňa 20.4.2000 si pamätá, volala
jej pani M., príbuzná navrhovateľa s tým, že navrhovateľ potrebuje pomoc, že má psychické problémy.

Pani M. jej povedala, kde sa navrhovateľ nachádza, svedkyňa chcela s ním komunikovať, ale nedalo sa.
Následne sa vrátila do domu a pani M. povedala, že nič urobiť nemôže, že musí byť zavolaná sanitka.
Pani M. súhlasila so zavolaním sanitky. Na výzvu súdu, aby svedkyňa opísala, kde našla navrhovateľa
a v akom stave, svedkyňa uviedla, že sa nachádzal v záhradách za domami, mal na sebe bielu zásteru
a evidentne videla, že nie je v poriadku, pred ňou utekal a vykrikoval v tom zmysle, že ju naňho poslali,
a tak usúdila, že treba volať lekára. O tom, že navrhovateľ nie je po psychickej stránke v poriadku

zistila z rozhovoru s pani M.,a z osobného kontaktu s pánom X.. Na otázku, či sa dá rozlíšiť, či ide o
duševnú chorobu alebo požívanie alkoholu, svedkyňa uviedla, že duševná choroba môže existovať, aj
keď pacient požil alkohol a psychiater určí, či ide o endogénnu príčinu, alebo exogénnu príčinu, teda
napr. vplyvom alkoholu. Uviedla, že maniodepresívna porucha sa dá konštatovať, aj v čase, keď' je
niekto pod vplyvom alkoholu. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, ktorou zisťoval, na základe

čoho dospela k záveru, že je potrebná hospitalizácia a nestačí ambulantné riešenie, svedkyňa uviedla,
že navrhovateľ svoj stav nezvládal sám, a preto bola potrebná jeho hospitalizácia. Uviedla, že keby
navrhovateľ mal záujem o ambulantné liečenie, asi by ho vyhľadal sám. Záverom uviedla, že navrhovateľ
odmietal liečenie.

Súd z výsluchu svedkyne T. U. zistil, že svedkyňa navrhovateľa pozná ako svojho zamestnávateľa.

Pracovala ako vedúca predajne v rokoch 1993-2000. Uviedla, že v deň, keď sa stala predmetná udalosť,
našla okolo 3 - 4. popoludní odkaz, že má prísť do Y. pre navrhovateľa, že je na cintoríne. Uviedla, že keď
tam prišli, boli tam policajti a sanitka. Prišla za navrhovateľom, pozdravili sa a navrhovateľ jej povedal,
aby sa išli trochu prejsť. Svedkyňa sa prešla popri cintoríne, potom zastavilo auto, z ktorého vyšli 2-3
kukláči. Poukázala na to, že navrhovateľ začal utekať a po niekoľkých metroch ho dobehli a sotili ho na

zem a začali ho kopať a naložili ho do sanitky. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ pred touto udalosťou
nebol 3-4 dni v práci, bol v dome svojho strýka, bola im tam odniesť jedlo a videla, že popíjali alkohol.

Súd z výsluchu svedka C.. U. T. zistil, že svedok bol v roku 2000 pred veľkou nocou na cintoríne, kde
upratoval rodičovský hrob. Svedok si všimol, že pri cintoríne stojí policajné auto a sú tam ľudia. Následne
si všimol, že cez pole beží muž v bielom plášti a za ním sa rozbehli štyria maskovaní ľudia v čiernom

a začali muža naháňať. Svedok uviedol, že muž kričal, následne ho dobehli maskovaní muži, ale on
sa im vytrhol a tak ho zase dobehli, muž sa mixoval a tak ho zhodili na zem, čo sa sním dialo na zemi
už nevidel. Uviedol, že v mužovi spoznal navrhovateľa, poznal ho z obce. Svedkovi sa situácia zdala
divoká a zakričal, aby prestali, nepamätal si však, či navrhovateľa na zemi policajti bili.

Súd z výsluchu svedkyne R. O. zistil, že svedkyňa nemá žiadny vzťah k účastníkom konania. Uviedla,

že celú situáciu videla z 50 až 70 metrov. Svedkyňa videla, ako mal navrhovateľ na rukách putá, ležal
na zemi a príslušníci jednotky tzv. kukláčov ho bili, kopali. Svedkyňa uviedla, že videla navrhovateľa
normálne ísť, nič nemal v rukách, mal bielu košelu po kolená a hnedý vlniak. Uviedla, že navrhovateľa
poznala pred zásahom, ako normálneho človeka a nikdy nepočula, že by bol agresívny. Uviedla, že trvá
na tom, že videla, ako bili navrhovateľa, keď už mal putá. Uviedla, že sa jej oblečenie navrhovateľa

zdalo čudné.

Súd z výsluchu svedka B. P. zistil, že svedok má priateľský a zamestnanecký vzťah k navrhovateľovi.
Uviedol, že si ho vážil a veľa sa od neho naučil. Svedok sa v čase incidentu nachádzal na dvore.
Prišla za ním pani U., ktorá mu povedala, že mala telefonát, že je potrebné ísť po navrhovateľa. Keď
prišli na cintorín, bolo tam sanitné vozidlo a vozidlo polície. Svedok sa vybral smerom na cintorín

spolu s pani U.. Svedok uviedol, že tam našli navrhovateľa, ktorý tam pokojne postával a požiadaliho, aby išiel s nimi. Svedok uviedol, že navrhovateľ bol oblečený v čiernom, čierne nohavice, čierny
sveter. Uviedol, že navrhovateľa požiadali, aby s nimi išiel a keď sa už nachádzali medzi cintorínom
a poľnohospodárskym družstvom prišlo auto, z ktorého vyskákali kukláči. Vykrikovali "stoj". Uviedol,

že začali naháňať navrhovateľa, zrazili ho a kopali a bili, potom sa svedok otočil, pretože sa už na
to nemohol pozerať. Svedok nevedel rozpoznať, či mal navrhovateľ na rukách putá, pretože bol od
miesta zásahu 50 metrov. Podľa svedka bol zásah neadekvátny. Svedok pozná navrhovateľa ako
mierumilovného človeka, k ľuďom sa správal veľmi milo.

Súd z výsluchu svedka Y.. U.. Z. X., N., ktorý bol vykonaný na pojednávaní dňa 11.05.2010 zistil, že

podľa svedka chybou U.. R. bolo, že navrhovateľ mal byť už liečený na bipolárnu afektívnu poruchu.
Avšak podľa svedka bol na túto chorobu liečený jeho otec. Svedok tvrdil, že sa navrhovateľ sám predtým
na túto chorobu neliečil. Podľa svedka bol navrhovateľ pod silnými liečivami, ktoré tvrdo menia psychiku
a v prvých hodinách bol aj opitý, približne 1 promile alkoholu. Svedok uviedol, že zmena osobnosti je u
navrhovateľa definitívna a trvalá. Navrhovateľ mal byť prijatý ako depresívny a pod vplyvom alkoholu.
Poukázal na to, že navrhovateľ bol odvezený až do V. a nie do bližšieho P., alebo U.. Svedok uviedol, že

navrhovateľ nemal nič zlomené, nič vážnejšie poškodené, bol vyšetrený po prevoze do V. U.. R., ktorý u
neho skonštatoval psychózu. Uviedol, že potom bol navrhovateľ hospitalizovaný v P. ako depresívny a
opitý stav a nakoniec bol prepustený s bipolárnou poruchou. Svedok došiel k záveru, že na diagnostický
záver s ktorým bol navrhovateľ prepustený z P. neboli reálne podklady, keďže bol blokovaný utlmujúcou
látkou. Uviedol, že navrhovateľ bol opitý v čase incidentu po dlhotrvajúcom alkoholovom ťahu. Svedok

poukázal na to, že je samozrejmé, že sa navrhovateľ bránil, keďže chceli od neho niečo s čím nesúhlasil
a podľa svedka bolo povinnosťou prítomnej lekárky, aby navrhovateľa zvládla. Uviedol, že bola prítomná
aj teta navrhovateľa U.. M., ktorá mala vedomosti o navrhovateľovom stave. Podľa svedka agresivita,
ktorou navrhovateľ trpel pramenila z jeho strachu, pričom svedok podotkol, že okrem predmetného
incidentu nemal navrhovateľ za desať rokov ani jednu ďalšiu manickú poruchu. Svedok rozpory jeho

znaleckého posudku so závermi U.. K. a U.. K. vysvetlil tak, že uvedení boli ošetrujúcimi lekármi a boli
zodpovední za prijatie navrhovateľa do P. na hospitalizáciu. Uviedol, že ak by išlo o manickú epizódu,
nemohla byť u navrhovateľa zachovaná kontrola reality. Svedok na skutočnosť, že znalci poukázali na
magické a symbolické myslenie navrhovateľa, uviedol, že stovky ľudí sa venujú obdobným činnostiam
a napriek tomu nemôžeme uviesť, že sú duševne chorí. Podľa svedka magické a symbolické myslenie

ani neodôvodňuje záver bipolárnej poruchy osobnosti. Pre bipolárnu poruchu nesvedčí ani to, že bol
navrhovateľ prijatý ako depresívny. Podľa svedka U.. R. vykonal iba rýchle vyšetrenie navrhovateľa a
odporučiljehohospitalizáciu.Svedokskonštatoval,želiečba,ktorúdostávalnavrhovateľpohospitalizácii
nebola liečbou, ktorá by mu zachraňovala život, pričom dostával neuroleptiká. Uviedol, že z dokladov
nevyplynulo, že by sa navrhovateľ niekomu vyhrážal ublížením na zdraví. Svedok zastáva názor, že

u navrhovateľa nešlo o bipolárnu afektívnu poruchu. Svedok priznal, že sa bežným pohľadom nedá
rozlíšiť, či ide o osobu pod vplyvom alkoholu, alebo akútny psychotický stav.

Súd z výsluchu svedkyne U.. W. K. zistil, že svedkyňa počas výsluchu predložila súdu záznam, z ktorého
vyplýva, že v deň prijatia navrhovateľa na hospitalizáciu v P. nemocnici v P., bola táto hospitalizácia
nahlásená súdu. Následne dal navrhovateľ súhlas s hospitalizáciou, nakoľko pod vplyvom liekov a

stabilizovaní jeho zdravotného stavu získal náhľad nad svojim ochorením a mal za to, že jeho liečba
je potrebná. Svedkyňa má za to, že liečba bola v prospech navrhovateľa. Uviedla, že v tom čase
vypovedala aj jeho manželka a blízky príbuzní, že navrhovateľ trpel na duševné ochorenie. Ďalej uviedla,
že navrhnutá ambulantná liečba mala navrhovateľa chrániť pred recidívou ochorenia. Poukázala na to,
že navrhovateľ na jednej strane tvrdí, že je zdravý a nepotrebuje ani ambulantnú liečbu a na druhej

strane zase udáva, že má stresovú poruchu.

Súd z výsluchu svedka G. U. zistil, že svedok navrhovateľa osobne pozná, mal obchod v U. a stretávali
sa. Svedok si nikdy nevšimol, že by sa navrhovateľ neprimerane správal. Uviedol, že v čase incidentu a
následnej hospitalizácie navrhovateľa, pracoval ako riaditeľ na obvodnom oddelení U.. Uviedol, že pred
koncom pracovnej doby počul vo vysielačke, že sú nejaké problémy s navrhovateľom. Svedok uviedol,

že navrhovateľa pozná, a preto povedal policajtom, že sa u neho osobne doma zastaví. Uviedol, že keď
tam prišiel, bola u nich doma prítomná jeho matka, ktorá mu povedala, že niečo sa s navrhovateľom
deje a že je niekde pri cintoríne. Svedok odišiel autom k cintorínu a videl ako ide navrhovateľ v sprievode
dvoch žien, šli mimo obce. Keď sa k nim svedok priblížil, asi na desať metrov, jedna zo žien ho zbadalaa naznačila mu, aby bol potichu a ďalej pokračovali v chôdzi. Po chvíli sa k nemu navrhovateľ otočil
a spoznal svedka. Svedok uviedol, že na jeho otázku, kam navrhovateľ ide, navrhovateľ odpovedal, "
na svadobnú cestu" a jednu zo žien predstavoval ako svoju nevestu. Svedok hovoril, že keď prišiel k

navrhovateľovi,začalihovoriťosvadbe,oznamovalmutonavrhovateľakonormálnuvec,riadnedokončil
vetu, hovoril úplne prirodzene. Svedok na otázku súdu uviedol, že vedel, že svedok je už ženatý. Svedok
uviedol, že navrhovateľ mal na sebe oblečenú mäsiarsku zásteru a nič viac. Svedok sa na základe
týchto skutočností začal domnievať, že s navrhovateľom sa niečo deje. Následne sa otočili a išli naspäť k
cintorínu. Počas návratu sa rozprávali o jeho svadbe, ich zámerom bolo dostať navrhovateľa do sanitky.

Keď boli asi 30 metrov od cintorína, svedok si všimol kukláčov. Svedok uviedol, že boli dvaja. Keď boli
pri nich, svedok im povedal, že navrhovateľ pôjde pravdepodobne do sanitky sám. Kukláči pristúpili k
navrhovateľovi, každý z jednej strany a chytili ho pod pazuchy s úmyslom odviesť ho do sanitky. Po
asi 3 metroch sa im navrhovateľ vytrhol z rúk a rozbehol sa do pooranej role vedľa cintorína. Svedok
uviedol, že sa za ním príslušníci jednotky tzv. kukláčov rozbehli. Navrhovateľ podľa svedka padol asi po
50 metroch na zem tvárou k zemi. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či ho zhodili. Svedok uviedol, že sa

mu snažili nasadiť putá, pričom navrhovateľ je silnej postavy. Následne svedkovi nasadili putá, postavili
ho a viedli ho k sanitke. Navrhovateľ svedka požiadal takmer pri sanitke, či s ním pôjde v sanitke aj on.
Svedok nastúpil do sanitky a odviezli sa do nemocnice, svedok zostal pred nemocnicou. Svedok sa na
otázku súdu vyjadril k zákroku polície tak, že navrhovateľa dobehli, keď už ležal na zemi, jednu ruku mal
vedľa tela, jeden z nich na navrhovateľovi kľačal. Svedok poznamenal, že terén bol kamenistý a svedok

bežal bosý. Podľa svedka je veľká pravdepodobnosť, že sa svedok mohol šmyknúť alebo spadnúť.
Svedok nevidel, že by navrhovateľa príslušníci zásahovej jednotky kopali, nevidel v ich rukách obušky.
Podľa názoru svedka bol zásah primeraný. Svedok ďalej ohľadne zákroku uviedol, že pri zákroku boli
prítomní aj ich miestni policajti, pán U. a pani I., ktorí tento zákrok nezvládli. Pán U. bol pohryznutý do
ruky navrhovateľom. Museli žiadať o posily, pretože bolo potrebné zakročiť proti protiprávnemu konaniu

navrhovateľa v súvislosti s tým, ako bol oblečený a ako sa správal. Svedok uviedol, že boli nútení
požiadať o posily, a preto zavolali špeciálnu jednotku kukláčov. Navrhovateľ si nespomínal, že by cítil z
navrhovateľa alkohol, uviedol, že skôr nie.

Súd z listinného dôkazu - zápise o priebehu ošetrenia navrhovateľa v I. Chirurgickej klinike Fakultnej
nemocnice V., U. 13 zo dňa 20.04.2000 zistil, že U.. C. F., ošetrujúci lekár z chirurgickej kliniky uviedol,

že pacient - navrhovateľ bol privezený v sprievode polície a mužov jednotky rýchleho nasadenia. V
zápise bolo napísané, že navrhovateľ bol nájdený ako nahý behal po obci a počas pacifikácie kládol
odpor a utrpel drobné zranenia. Poranenia navrhovateľa boli v zápise opísané nasledovne : frontálne
v strede hlavy drobná tržnozmliaždená rana, s minimálnym krvácaním, drobné početné excoriatie
na končatinách, bolestivosť pravého ramena, hrudník bez čerstvých traumatických zmien a ložísk.

Navrhovateľ odmietal podrobnejšie vyšetrenie a ošetrujúci lekár uviedol, že spolupráca s pacientom bola
sťažená pre negativizmus. U.. C. F. odporučil hospitalizáciu na psychiatrickej klinike. Ďalej v dolnej časti
uvedeného zápisu je správa od psychiatra U.. R.. Uviedol, že navrhovateľ je aktuálne psychomotoricky
stabilizovaný, pokojný, ale v anamnéze má nepokoj, agresívne prejavy v správaní. Ďalej je uvedené
manické ladenie, myslenie asociačne uvoľnené, extrapotenčné témy, paranoidné produkcie. V správe

je uvedené, že údajne bol pacient v minulosti psychiatricky liečený. U.. R. uviedol, že toho čase stav
navrhovateľa imponuje ako psychóza s manickým obrazom, nevyhnutná je hospitalizácia na psychiatrii.

Z listinného dôkazu psychiatrického ambulantného chorobopisu navrhovateľa vypracovaného vo
Fakultnej nemocnici V., psychiatrická klinika, ambulancia dňa 20.04.2000, opečiatkovanej a podpísanej
U.. C. R., P.. zistil, že v hornej časti uvedenej listiny je uvedené, že psychiatrické vyšetrenie navrhovateľa

odporučil U.. F. z chirurgickej ambulancie. Ďalej súd musí konštatovať, že na tejto listine predloženej
súdu a ktorá sa nachádza na čísle listu 57 súdneho spisu je pomerne zle čitateľný rukopis U.. R., ktorý
predmetnú listinu napísal. Súd však z uvedenej listiny zistil, že kontakt s navrhovateľom bol sťažený,
mal manickú náladu, zrýchlené myslenie. Lekár uviedol, že ide o manický obraz, nepokoj v popredí.

Z listiny označenej ako psychiatrické vyšetrenie pri prijatí, vypracovaného Psychiatrickou nemocnicou

P. P. P. zo dňa 20.04.2000, podpísaného psychiatrom U.. E. P. súd zistil, že diagnóza navrhovateľa je
v predmetnej listine označená ako MD porucha, depres. Dekomp., sympt. Abusus alkoholu ( presne
opísané aj s použitím skratiek ako to bolo v predmetnej listine). V časti autoanamnesa je uvedené,
že navrhovateľ hovoril pri vyšetrení : nič mu nie je, všetkým šibe, včera sa prechádzal bosí, lebomá problémy s nohami, nebol vyzlečený, správa sa dobre a sem tam si vypije. Navrhovateľ uviedol,
že rodinu nechce ani vidieť a bude bez nich. V časti Heteroanamnesea je uvedené, že navrhovateľ
je už asi dva týždne viac depresívny, nechcel chodiť do práce, nič ho nebavilo, nechcel ísť na

hospitalizáciu. Ďalej, že navrhovateľ začal dosť veľa piť alkohol, v noci skoro nespal, túlal sa vonku,
včera odišiel bosý, mal na sebe iba zásteru omotanú okolo krku. Otec navrhovateľa bol liečený na
psychiatrii a suicidoval. Navrhovateľ rozprával sám so sebou, akoby niečo videl po zemi. V časti Status
praesenta je v danej listine uvedené, že po pacifikácii jednotkou rýchleho nasadenia, po tele exkorikacie,
bolesti, odmietnutie chirurgického ošetrenia rany na čele, uvedený je mierny foetor alkoholu. Klinicky

bolo vedomie navrhovateľa somnolentné, orientovaný komplexne, ladenie disforické, rezonantne,
mimoriadna intrapsychická tenzia, myslenie koherentné, paranoidita na príbuzných, manické ladenie,
osobnosť alterovaná psychoticky, ebrietov, suicidálne myšlienky v anamnéze.

Z listinného dôkazu s názvom psychiatrické vyšetrenie dňa 25.04.2000, podpísaným U.. M. súd zistil,
že navrhovateľ uviedol, že s manželkou bývajú v rodičovskom dome, ale nefunguje to medzi nimi,
manželka nerozumie jeho duši. V časti subj. predmetnej správy je uvedené, že navrhovateľ uviedol,

že sa chystal do V. za dcérou. Chcel tam ísť na zabíjačku. Uviedol, že si vypil. Tvrdil, že manželka
na neho začala revať a hysterčiť a navrhovateľ jej povedal, že nebude robiť z domu peleš lotrovskú.
Uviedol, že mu bolo teplo, osprchoval sa a opásal si štyri zástery. Žiadalo sa mu voľnosti, vybral
sa na cintorín na hrob svojho otca, ľahol si na zem na trávnik. Zrazu prišla polícia a navrhovateľ
nechcel ísť. Uviedol, že ho naháňali po poli ako divú zver, kopali ho, bili ho. Uviedol, že nemieni riešiť

problém tohto sveta, ani spasenia. Udával, že po ňom idú, ako išli aj po jeho otcovi. Uviedol, že sa
cíti pracovne preťažený a schudol za tri týždne 13 kíl. V časti súhrn, rozbor a záver psychiatrička
okrem iného uviedla, že u navrhovateľa v klinickom obraze dominujú poruchy afektivity, kolísavá
nálada, od euforickej k dysforickej, subdepresívnej, afektívna labilita, miestami bludné podfarbenie, v
myslení navrhovateľa naznačené pocity prenasledovania, v kontexte kolísavo familiárnosť, odbrzdenosť

s prejavmi nedôverčivosti. Lekárka uviedla, že na diagnostický záver bude potrebné dlhšie sledovanie
pacienta na oddelení, možný aj organický podklad.

Zo spisu Okresného súdu P. sp. zn. 18 Ncú 82/00 súd zistil, že Okresnému súdu P. bolo dňa 20.04.2000
telefonickynahlásenáhospitalizácianavrhovateľa,ktorýmalbyťhospitalizovanýdňa20.04.2000o21:00
hod. Okresný súd P. uznesením č.k. 18 Ncú 82/00-2 zo dňa 25.04.2000 začal konanie o vyslovenie

prípustnosti prevzatia navrhovateľa do Psychiatrickej nemocnice P. P. P.. Okresný súd P. začal konanie
v súlade s § 191b ods. 1 O.s.p.. Okresný súd P. uznesením č.k. 18 Ncú 82/00 - 3 zo dňa 25.04.2000
ustanovil navrhovateľovi opatrovníka pre konanie a to súdnu tajomníčku X. T.. Následne toho istého
dňa, t.j. 25.04.2000 Okresný súd P. konanie zastavil, z dôvodu, že dňa 25.04.2000 navrhovateľ udelil
písomný súhlas so svojou hospitalizáciou.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného úradu vyšetrovania PZ v P. č. ČVS: OUV-191/2000 ŠT zistil, že
uznesením ČVS: OUV - 191/2000 ŠT zo dňa 01.06.2000 začala vyšetrovateľka PZ trestné stíhanie
proti navrhovateľovi L. X. pre trestný čin výtržníctva a útoku na verejného činiteľa. V predmetnom
uznesení bolo uvedené, že navrhovateľ pohrýzol U. U., príslušníka policajnej hliadky do predlaktia
pravej ruky a spôsobil mu zranenie, ktoré si vyžiadalo liečenie v trvaní 20 dní. Okresná prokuratúra

P. uznesením č.k. Pv 454/00 - 12 zo dňa 22.06.2000, zamietla sťažnosť navrhovateľa, zastúpeného
advokátom, voči horeuvedenému uzneseniu ako nedôvodnú. Okresný úrad vyšetrovania PZ v P. dňa
1.06.2000, podal návrh na vyšetrenie duševného stavu navrhovateľa. Následne Okresný súd P. dňa
07.06.2000 vydal opatrenie 2 Nt 650/00 príkaz na vyšetrenie duševného stavu. Uznesením zo dňa
19.06.2000 vyšetrovateľ pribral na vyšetrenie duševného stavu navrhovateľa znalcov U.. Z. K., N.. a U..

W. K.. Okresná prokuratúra P. dňa 03.07.2000 sťažnosť zástupcu navrhovateľa voči pribratiu znalcov
zamietla. Z lekárskeho potvrdia praktického lekára pre dospelých nachádzajúceho sa na čísle listu 36
vyšetrovacieho spisu zistil, že lekár konštatoval, že policajt U. U. mal objektívny nález stôp po pohryznutí
na pravom predlaktí, pričom poškodený sa sťažoval na bolesť, štípanie, modrinu. Z hlásenia o použití
donucovacieho prostriedku zo dňa 24.04.2000 nachádzajúceho sa na čl. 39 vyšetrovacieho spisu súd

zistil, že nstržm. U. použil voči navrhovateľovi donucovacie prostriedky a to hmaty a chmaty, pretože
sa navrhovateľ dopúšťal výtržnosti v obci Y.. Navrhovateľ výzvu neuposlúchol a boli použité hmaty a
chmaty sebaobrany. Z úradného záznamu na čl. 40 vyšetrovacieho spisu súd zistil, že podľa riaditeľa
OO PZ U. U., boli hmaty a chmaty použité oprávnene a primerane. Uviedol, že bol v tesnom kontakte snavrhovateľomanevidelžiadnezranenie.Zlekárskejsprávyzodňa20.04.2000napísanejU..Garajovou
súd zistil, že lekárka požiadala o asistenciu polície pri ošetrení pacienta - navrhovateľa. Zo zápisnice
z výsluchu svedka U.. W. B. nachádzajúcej sa na čl. 45 vyšetrovacieho spisu súd zistil, že uvedený

lekár je lekárom U. U. - zasahujúceho policajta. Svedok konštatoval, že zranenie, ktoré utrpel U. U.
je hryzná rana, ktorá sa hojila zhruba 20 dní, pričom počas tejto doby bol stav bolestivý a hybnosť
ruky obmedzená. Svedok uviedol, že pacientovi ostane viditeľná jazva, ktorá bude viditeľná viac rokov.
Okresný úrad vyšetrovania PZ v P. uznesením zo dňa 04.07.2000 č. ČVS : OUV - 191/2000 ŠT trestné
stíhanie podľa § 172 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zastavil, nakoľko obvinený navrhovateľ nebol

v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Súd zo znaleckého posudku č. 21/2000, 29/2000 vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctvo,
odvetia psychiatria U.. K., U.. K. nachádzajúcim sa vo vyšetrovacom spise Okresného úradu
vyšetrovania PZ v P. č. ČVS: OUV-191/2000 ŠT zistil, že znalci v závere posudku konštatovali,
že obvinený navrhovateľ v čase spáchania trestných činov pre psychotické ochorenie nemohol
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie nemohol ovládať. Ďalej

uviedli, že pobyt obvineného na slobode by mohol byť potenciálne nebezpečný pri návrate príznakov
jeho ochorenia. Konštatovali, že preventívneho medicínskeho hľadiska je nutná trvalá ambulantná
psychiatrická dispenzarizácia. Znalci navrhli ochrannú psychiatrickú liečbu navrhovateľa. Ďalej súd z
obsahu predmetného posudku zistil, že znalci nevyexplorovali jednoznačné znaky alkoholovej závislosti
navrhovateľa, i keď samotný proband i jeho okolie udávajú nadmerný konzum najmä vína. Na

psychiatrickom oddelení bola pozorovaná zmiešaná porucha osobnosti s rýchlymi osciláciami nálady v
oboch týchto póloch. Nastal sekundárny rozvoj excesívneho pitia, zvýšila sa aktivita, agresívne prejavy
navrhovateľa. Ďalej uviedli, že u navrhovateľa sa objavili magické prvky, boli pozorované inkoherentné
produkcie. Znalci konštatovali, že navrhovateľ nesporne trpí psychotickým ochorením v popredí s
bipolárnou poruchou afektivity.

Zo znaleckého posudku Y.. U.. Z. X., N.., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria zo
dňa 05.03.2000, ktorý súdu predložil navrhovateľ zastúpený advokátkou, súd zistil, že žiadateľom
znaleckého posudku bola L.. W. V. právna zástupkyňa navrhovateľa. Znalec na objednávateľom
zadané otázky odpovedal tak, že navrhovateľ pred 20.04.2000 dokázateľne netrpel duševnou poruchou.
Znalec uviedol, že v súčasnej dobe sú u navrhovateľa príznaky Posttraumatickej stresovej poruchy

a pretrvávajúce príznaky zmeny osobnosti po katastrofickej udalosti. Podľa znalca je vyvolávajúcou
príčinou zásah a pacifikácia s následnou nedobrovoľnou hospitalizáciou a manipuláciou, ktorá má podľa
znalca jednoznačne charakteristiku katastrofickej situácie, dlhodobého stresu. Znalec poukázal na to,
že zásah mohol mať jednoznačne za následok súčasnú zmenu zdravotného stavu navrhovateľa. Znalec
súčasne bodovo ohodnotil duševné poruchy navrhovateľa vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov na

500 bodov. Podľa znalca je prognóza pacienta nepriaznivá s možnosťou zhoršenia.

Súd zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz
s.r.o. č. 101/2011, doručeného súdu dňa 13.10.2011, ktorého vypracovanie bolo nariadené uznesením
Okresného súdu V. I č.k. 7 Ct 20/03 - 420 zo dňa 06.05.2011 zistil, že znalci v závere posudku uviedli, že
dňa 20.04.2000 navrhovateľ trpel duševnou poruchou a to Bipolárnou afektívnou poruchou. Uviedli, že

nakoľko sa uvedená porucha vyvíja postupne, je možné uviesť, že pred dňom 20.04.2000 sa postupne
afektívna porucha vyvíjala s vystupňovaním príznakov ku dňu 20.04.2000. Ďalej uviedli, že výrazne
pracovne vyťažený spôsob života navrhovateľa pred 20.04.2000 bol súčasťou afektívnej poruchy s
vystupňovaním dňa 20.04.2000. Ďalej zdôraznili, že aktuálne navrhovateľ trpí duševnou poruchou
a to Bipolárnou afektívnou poruchou s hypomanickým obrazom. Za následok udalostí z 20.04.2000

sa dá považovať stav nedostatočnej akceptácie svojho ochorenia u navrhovateľa, nekritickosť k
ochoreniu a tým aj nedostatočné zaliečenie bipolárnej afektívnej poruchy. Znalci v posudku jednoznačne
konštatovali, že zo psychiatrického hľadiska je aktuálny zdravotný stav navrhovateľa nie je v príčinnej
súvislosti s udalosťou zo dňa 20.04.2000. Ďalej sa v záveroch znaleckého posudku uvádza, že u
navrhovateľa boli jednoznačne dôvody k realizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti, nakoľko bolo

zo strany príbuzných avízo o podozrení na duševnú poruchu dekompenzovanou do obrazu psychózy,
kedy bol u navrhovateľa kontakt s realitou narušený, a preto bolo nutné zrealizovať aj nedobrovoľnú
psychiatrickú hospitalizáciu pre riziko ohrozenia seba, svojho zdravia, resp. okolia. Podľa znalcov dĺžka
hospitalizácie navrhovateľa zodpovedala liečbe navrhovateľa a bola ukončená po overení stavu dvomaprobatórnymi priepustkami bez negatívneho hodnotenia správania navrhovateľa počas nich zo strany
príbuzných, a teda po dosiahnutí nástupu kompenzácie stavu. Indikovaná liečba zo strany PN PP
P. zodpovedala zdravotnému stavu navrhovateľa, a bola správna. V bode 5. záverov posudku znalci

konštatovali, že z predloženej zdravotnej dokumentácie jednoznačne nevyplýva, že navrhovateľ bol v
čase zásahu polície a v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia pod vplyvom alkoholu, ale znalci
vzali do úvahy aj túto skutočnosť. Uviedli, že zo psychiatrického hľadiska je možné stanoviť diagnózu
bipolárnej afektívnej poruchy napriek prítomnosti vplyvu alkoholu, nakoľko to, že pacient je pod vplyvom
alkoholu, nevylučuje prítomnosť afektívnej - bipolárnej poruchy. Zdôraznili, že naopak sa stáva často,

že sekundárny konzum alkoholu prítomný pri uvedenej afektívnej poruche, ktorý býva tzv. považovaný
za sprievodný príznak ochorenia. Ide o nadmerný konzum alkoholu vo fáze manickej nálady - kedy
je súčasťou nadnesenej nálady aj nadkonzum alkoholu, resp. u fázy depresívnej môže byť konzum
alkoholu súčasťou samoliečby depresie - pre jeho anxiolytické a mierne euforizujúce účinky. Zdôraznili,
že u navrhovateľa porucha v oblasti afektivity pokračovala aj ďalšie dni po začatí hospitalizácie v P.,
teda v dňoch kedy aj potenciálne zvažovaná prítomnosť alkoholu u navrhovateľa v deň jeho príjmu,

už nemohla byť ani v rovine teoretickej príčinou afektívnej poruchy. Konštatovali, že z psychiatrického
hľadiska výrazný pokles hmotnosti sa mohol spolupodieľať na príznakoch ochorenia, resp. mohol byť
príznakom samotnej afektívnej poruchy. A to manickej v snahe o schudnutie a výrazne rýchlejšiu
úpravu stravy, alebo vo fáze depresívnej ako výrazné nechutenstvo s úbytkom váhy. Taktiež problémy
v manželstve mohli byť sprievodným dispozičným faktorom, nie príčinou k výskytu bipolárnej afektívnej

poruchy. Znalci uviedli, že popisované stavy depresie sú súčasťou obrazu bipolárnej afektívnej poruchy,
prípadné agresívne prvky v správaní nie sú špecifické ani pre jednu duševnú poruchu, ani pre žiadneho
človeka. Nie sú špecifickým a inkluzívnym kritériom k diagnostikovaniu duševnej poruchy. K záveru,
že navrhovateľ trpí duševnou poruchou dospeli až psychiatri po psychiatrickom vyšetrení a indikovaní
liečby navrhovateľa. Konštatovali, že U.. T. konala iba v zmysle lege artis pre podozrenia na možnú

duševnú poruchu potom, ako bola privolaná aj s ostatnou posádkou RLP na miesto určenia, po získaní
informácií od relevantných osôb, orientačného rozhovoru s navrhovateľom a popisom jeho správania.
Znaleckáorganizáciauviedlanaotázku,čijeadekvátneísťnacintorínvoblečeníakobolnavrhovateľako
navrhovateľ,znaleckáorganizáciavposudkukonštatovalažeideosociálnesebapoškodzovaniečloveka
trpiaceho duševnou poruchou s nekritickým náhľadom na situáciu a tým aj potenciálnym pokračovaním

v situácii nepriliehavom konaní a správaní, čím hrozí riziko stigmatizácie limitujúcej ďalšiu potrebnú
psychiatrickú liečbu. Uviedli, že ide o chorobne motivované konanie pod vplyvom duševného ochorenia.
Čo sa týka následnej liečby navrhovateľa v znaleckom posudku je konštatované, že u navrhovateľa boli
do dňa 25.04.2000 podávané lieky k zabezpečeniu zdravia a zabezpečeniu potenciálneho rizikového
správania a konania pri Bipolárnej afektívnej poruche k neohrozeniu života seba a jeho okolia. Podávané

lieky ako aj liečebný režim boli v súlade s liečbou lege artis danej duševnej poruchy. Navrhovateľ
bol liečený psychofarmakami určenými k liečbe bipolárnej afektívnej poruchy. V bode 12. záverov
znaleckého posudku znalci konštatovali, že zo psychiatrického hľadiska nevidia príčinnú súvislosť
medzi hospitalizáciou a vznikom duševnej poruchy navrhovateľa. Duševná porucha navrhovateľa bola
príčinou jeho psychiatrickej hospitalizácie. Znalci sa v predmetnom posudku nestotožnili s Y.. U.. X.

uvedenou postraumatickou stresovou poruchou a poruchou osobnosti z katastrofickej udalosti. Znalci na
záver posudku odporučili navrhovateľovi komplexné psychiatrické liečenie, tzv. psychofarmakoterapiu
a psychoterapiu s cieľom nastúpenia kvalitnej remisie Bipolárnej afektívnej poruchy ako aj s cieľom
zlepšenia náhľadu na samotnú poruchu a tým k vytvoreniu náhľadu potreby liečenia.

Z úradného záznamu Obvodného oddelenia PZ U. zo dňa 18.04.2006 vypracovaného práp. M. X.

súd zistil, že dňa 23.09.2004 v čase o 10:30 preverila hliadka z OO PZ U. oznámenie týkajúce sa
agresívneho správania navrhovateľa v U. v priestoroch kvetinárstva. Po príchode na miesto zasahujúci
policajti zistili, že navrhovateľ napadol personál kvetinárstva, pričom ich tiež uzamkol v miestnosti a jeho
správanie bolo agresívne, respektíve nepríčetné a nedalo sa sním komunikovať. Keď sa chcela hliadka
osoby navrhovateľa opýtať na príčinu jeho protiprávneho konania, začal byť navrhovateľ agresívny aj na

hliadku.Navrhovateľsamalpodľapredmetnéhoúradnéhozáznamusprávaťagresívne,pričompolicajnú
hliadku vyháňal, vulgárne sa správal, verbálne na políciu útočil a v ruke držal hadicu s pustenou vodou,
ktorou hliadku ošpliechal. Navrhovateľov brat hliadke povedal, že navrhovateľ sa lieči na psychiatrii a
neužíva predpísané lieky. Následne bol navrhovateľ prevezený na hospitalizáciu do P. psychiatrickej
nemocnice v P..Z listiny označenej ako psychiatrické vyšetrenie pri prijatí zo dňa 23.09.2004 spísanej v Psychiatrickej
nemocnici P. P. v P. týkajúcej sa opätovnej hospitalizácie navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ bol
privezený v sprievode polície, pričom bolo avizované agresívne správanie navrhovateľa a zhoršený

psychický stav navrhovateľa, ktorý nebolo možné po dlhšiu dobu riešiť, keďže ho nebolo možné dopraviť
do ambulancie a k príjmu. Navrhovateľ podľa uvedenej listiny uviedol, že nevie, čo ho tak zviazali, jeho
invalidného dôchodcu, uviedol, že išiel na Mestský národný výbor kvôli streche, že mu tam tečie. Keď
ho tam neboli ochotní prijať, tak sa nahneval. Ošetrujúci psychiater zistil, že navrhovateľ monologizoval,
tempo mal zrýchlené, náladu rezonantnú, bol hyperaktívny, osobnosť psychoticky alterovanú.

Súd z uznesenia Okresného súdu P. č.k. 62 Pú 188/04-2 zo dňa 24.09.2004 zistil, že súd začal konanie
o vyslovenie prípustnosti prevzatia navrhovateľa v Psychiatrickej nemocnici P. P. v P., ktorá nastala dňa
24.09.2004. Následne bolo konanie č.k. 62 Pú 188/04 dňa 28.09.2004 podpísal navrhovateľ so svojou
hospitalizáciou súhlas a to dňa 27.09.2004.

Z úradného záznamu zo dňa 24.04.2006 č.p. KRP-213/PA2006 Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v V. súd zistil, že vyčlenení policajti vykonávali dňa 20.04.2000 v doobedňajších hodinách doprovod

delegácie smerom na I. kameň. V čase prechádzania kolóny cez obec Y., pred koncom obce, do vozovky
tesne pred motocykle náhle vbehol z pravej strany do stredu vozovky nahý muž, vysoký skoro dva metre.
Mal na sebe oblečenú iba koženú zásteru, akú používajú mäsiari. V zázname je uvedené, že muž behal
po vozovke, rozhadzoval rukami a hádzal neurčité predmety smerom do kolóny. Vozidlo veliteľa kolóny
sa mužovi iba s námahou vyhlo. Ďalšie vozidlá uvedeného muža skoro zrazili, pričom iba vďaka ich

zručnosti sa tak nestalo. Následne uvedeného muža po vjazde do zákruty stratili z dohľadu.

Podľa článku 17 ods. 6 Ústavy SR, zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do
ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť
súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.

Podľa článku 8 ods. 6 Ústavného zákona 23/1991Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a

slobôd, zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno osobu prevziať alebo držať v ústave zdravotníckej
starostlivosti bez jej súhlasu. Také opatrenie musí byť do 24 hodín oznámené súdu, ktorý o tomto
umiestnení rozhodne do 7 dní.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne ( Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí 40/2000 Z.z. o uzatvorení Dohovoru o ochrane ľudských práv v dôstojnosti človeka

v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny), ako je ustanovené v článkoch 17 a 20, zákrok na osobe,
ktorá nie je spôsobilá vyjadriť súhlas, sa vykoná iba v prípade, ak ide o jej priamy prospech.

Podľa článku 7 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne ( Oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí 40/2000 Z.z. o uzatvorení Dohovoru o ochrane ľudských práv v dôstojnosti človeka v súvislosti
s aplikáciou biológie a medicíny), s prihliadnutím na ochranné ustanovenia zákona vrátane dozoru,

kontroly a odvolacieho konania môže byť osoba s ťažkou duševnou chorobou podrobená zákroku
zameranému na liečbu duševnej poruchy bez jej súhlasu iba vtedy, ak by jej bez takej liečby hrozilo
vážne poškodenie zdravia.

Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas

sa nevyžaduje v prípade, ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá
v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie,
alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) a ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ústavná

starostlivosť sa poskytuje na základe rozhodnutia súdu alebo (4) ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorúsa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do
ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do

rozhodnutia možno vykonávať len také zdravotnícke výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a
zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o policajnom zbore, policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a
slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 171/1993 o policajnom zbore, je policajt v službe povinný v medziach
tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné

podozrenie z ich páchania.

Podľa § 51 ods. 1, písm. b, c zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, je policajt oprávnený použiť
hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, aby
zabránil výtržnosti, ruvačke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému správaniu,
ktorým je porušovaný verejný poriadok, c) predviedol, zaistil, zadržal alebo dodal do väzby alebo výkonu

trestu odňatia slobody osobu, ktorá kladie aktívny odpor.

Podľa§64ods.1zákonaopolicajnomzbore,jepolicajtpovinnýneodkladnehlásiťsvojmunadriadenému
každý služobný zákrok, pri ktorom použil donucovacie prostriedky.

Podľa § 191a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť,
v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do

24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho
písomného súhlasu.

Podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Podľa ust. § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému

prevádzkovou činnosťou.

Podľa ust. § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je
spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,
len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.

Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu

sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa
primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,

politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

Podľa ust. § 7 ods. 1 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa ust. § 7 ods. 2 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenskéhouplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu

sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľaust.§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je vo všetkých jeho častiach
nedôvodný. Navrhovateľ sa návrhom domáhal voči odporcom v 1. až 5. rade zaplatenia sumy celkovo
vo výške 6.000.000,-Sk ( 199163,51 eur ). V žalobnom návrhu svoj nárok rozdelil na dve časti, resp. dva

nároky rôzneho právneho základu a to :

1. na nemajetkovú ujmu vo výške 3.000.000,-Sk, ktorej sa domáhal z titulu, že došlo u navrhovateľa do
zásahu práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a

2. nárok na zaplatenie sumy 3.000.000,-Sk ( 99581,76 eur ) z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
a jeho mimoriadneho zvýšenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. Č. 32/65 Zb..

Ďalej v písomnom podaní zo dňa 14.01.2006 navrhovateľ špecifikoval akých porušení a neoprávnených
zákrokov sa mali jednotliví odporcovia v 1. až 5. rade dopustiť a žiadal zaplatenie celkovej sumy
6.000.000,-Sk ( 199163,51 eur ) titulom nemajetkovej ujmy, sťaženia spoločenského uplatnenia a aj ich
mimoriadneho zvýšenia.

Z hľadiska skutkových okolností, podľa ktorých navrhovateľ v konaní namietal, že odporcovia v 1. až

5. rade zasiahli do jeho práva na ochranu osobnosti, treba poukázať na to, že zákon neposkytuje
ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je
spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe. / v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, viď napr.
judikáty NS SR 26/2010, 53/2010/ Fyzická osoba má právo na ochranu osobnosti, najmä života, zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Právo na

ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva
zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom
ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka ( meno, česť, dôstojnosť, telesnú
integrita), jednak prejavy osobnej povahy ( napríklad podobizne, zvukové záznamy). Ak došlo k
neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu,

dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
( ktorej sa navrhovateľ domáha v prejednávanej veci) môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy,
ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch ( t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach danéhoprípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru NS SR uvedeného
v uznesení č.k. 3 Cdo 137/2008 ( judikát 53/2010) považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky

považuje za ujmu značnú. Pričom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko,
teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase ( v tej istej situácii, prípadne spoločenskom
postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na plnenie z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné
uviesť, že predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon, ujma, príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. Prvé tri predpoklady majú objektívnu povahu
a posledný predpoklad - zavinenie má subjektívnu povahu. Každý protiprávny úkon, ktorý ohrozuje,
alebo porušuje práva a povinnosti v občianskoprávnych vzťahoch, je spätý s neodôvodneným zásahom
do záujmov postihnutého, ktorému prináša ujmu v jeho osobnej, alebo majetkovej sfére. Pri ujme
na zdraví, či na živote poškodenému vzniká osobitný komplex práv na jej náhradu, medzi ktoré aj
prostriedky na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá spočíva vo vytrpených bolestiach a v sťažení

spoločenského uplatnenia, ktorého sa navrhovateľ v tomto konaní taktiež domáha. Avšak súd musí
zdôrazniť, že existujú určité okolnosti, ktoré protiprávnosť zásahu vylučujú a medzi tieto okolnosti patrí
aj plnenie si povinností spätých s výkonom určitého povolania. V prípade tohto súdneho konania ide o
plnenie si povinností spätých s výkonom povolania lekára, resp. zdravotníckeho pracovníka a povinností
príslušníka policajného zboru. V danom prípade musia tieto subjekty vykonávať svoje povolanie v súlade

s právnymi predpismi, pričom pri plnení určitých pracovných povinností zasahujú v súlade s právnymi
predpismi aj do záujmov iných.

V danom konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ dňa 20.04.2000 trpel duševným
ochorením, ktoré sa u navrhovateľa prejavovalo poruchami správania. Súd v priebehu dokazovania
vypočul viacerých svedkov, pričom väčšina svedkov, ktorí prišli do osobného kontaktu s navrhovateľom

dňa 20.04.2000 udávala, že pozorovali u navrhovateľa určité zvláštne správanie. Napríklad svedkyňa U.
M., ktorá je príbuznou navrhovateľa udávala, že navrhovateľa našla dňa 20.04.2000 ležať so zavretými
očami, bol červený v tvári a na sebe mal mäsiarsku zásteru. Volala jej najstaršia sestra navrhovateľa, že
sa im zdá, že s navrhovateľom nie je niečo v poriadku, že je červený v tvári, majú pocit, že má vysoký
tlak. Svedkyňa udávala, že navrhovateľ nebol v poriadku, prihovárala sa mu, otvoril oči a povedal nech

ide preč, nech ho nechá. U. M. poukázala na to, že mu na očiach videla, že nie je v poriadku, mal
mútne oči. Svedkyňa ešte spresnila, že navrhovateľovi oči lietali hore dole, mal ich zakalené, ten pohľad
ľudovo povedané bol divý, oči boli choré. Svedkyňa U. M. ešte v tejto súvislosti uviedla, že navrhovateľ
predtým, ako prišla sanitka ležal v tráve, mal na sebe zásteru, mäsiarsku alebo kuchársku okolo krku,
veľkú zásteru, pod ňou bol nahý. Svedkyňa U.. L. U. počas výsluchu uviedla, že navrhovateľa videla

dňa 20.04.2000 v záhradách za domami, mal na sebe bielu zásteru a evidentne videla, že nie je v
poriadku, pred ňou utekal a vykrikoval v tom zmysle, že ju naňho poslali, a tak svedkyňa usúdila, že
treba volať lekára. Taktiež svedok G. U., ktorý navrhovateľa pozná udával dňa 20.04.2000 zvláštne
správanie navrhovateľa. Uviedol, že navrhovateľ išiel v sprievode dvoch žien, išli mimo obce, na jeho
otázku, kam navrhovateľ ide, navrhovateľ odpovedal, " na svadobnú cestu" a jednu zo žien predstavil

ako svoju nevestu. Navrhovateľ mal na sebe zásteru a cez plecia vlniak. Svedok G. U. uviedol, že
keď prišiel k navrhovateľovi, začali hovoriť o svadbe, navrhovateľ mu to oznamoval, ako normálnu
vec, riadne dokončil vetu, hovoril úplne prirodzene. Taktiež svedkyňa U.. R. T. - zasahujúca lekárka z
pohotovosti počas výsluchu uviedla, že navrhovateľ mal na sebe zásteru a cez plecia vlniak. Uviedla,
že navrhovateľ išiel proti nej, avšak asi v pol ceste sa vrátil a šiel naspäť, potom sa zase otočil. Keď

napokon išli spolu k sanitke, navrhovateľ si ľahol na zem, a policajtku vyzval, aby si pred ním kľakla.
Neskôr jej zobral lekársku brašňu a išiel smerom k cintorínu poľnou cestou, navrhovateľ nekomunikoval,
nebolo možné mu brašňu vziať. V konaní iba vtedajší zamestnanec navrhovateľa, B. P. vypovedal, že
navrhovateľ bol oblečený v čiernom, čierne nohavice, čierny sveter a že pokojne postával. Iba tento
svedok pozoroval oblečenie navrhovateľa v rozpore so všetkými ostatnými svedeckými výpoveďami.

Znalci v znaleckom posudku č. 101/2011, ktorého vypracovanie nariadil súd konštatovali, že oblečenie
navrhovateľaopisovanésvedkami,vktoromišielnacintorín,jeprejavomsociálnehosebapoškodzovania
človeka trpiaceho duševnou poruchou s nekritickým náhľadom na situáciu. Ide o chorobne motivované
konanie pod vplyvom duševného ochorenia.V prospech domnienky, že navrhovateľ nebol dňa 20.04.2000 duševne chorý, svedčil jediný listinný
dôkaz, ktorý predložil súdu navrhovateľ a to znalecký posudok znalca Y.. U.. Z. X., N.. vypracovaný dňa
05.03.2002, v ktorom znalec konštatoval, že navrhovateľ dňa 20.04.2000 dokázateľne netrpel duševnou

poruchou. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky právnej zástupkyne
navrhovateľa. Avšak opačný názor ako bol konštatovaný v posudku U.. X. zaujali znalci v znaleckom
posudku v č. 21/2000, 29/2000 vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetia psychiatria
U.. K., U.. K. nachádzajúcim sa vo vyšetrovacom spise Okresného úradu vyšetrovania PZ v P. č.
ČVS: OUV-191/2000 ŠT. Znalci konštatovali, že navrhovateľ nesporne trpí psychotickým ochorením

v popredí s bipolárnou poruchou afektivity. Uviedli, že navrhovateľ dňa 20.04.2000 pre psychotické
ochorenie nemohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie nemohol
ovládať. Aby súd vyriešil problém rozporu týchto dvoch znaleckých posudkov, nariadil znalecké
dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril znaleckú organizáciu z odboru zdravotníctvo,
odvetvia psychiatria. Vypracovaný znalecký posudok č. 101/2011 jednoznačne potvrdil závery o tom,
že navrhovateľ dňa 20.04.2000 trpel duševnou poruchou a to Bipolárnou afektívnou poruchou, pričom

bola porucha dekompenzovaná do obrazu psychózy, kedy bol u navrhovateľa narušený kontakt s
realitou. Hore uvedené vykonané dokazovanie, ako aj všetky ďalšie vykonané listinné dôkazy ( jednotlivé
záznamy lekárov z hospitalizácie navrhovateľa ) jednoznačne podľa súdu preukázali, že navrhovateľ
dňa 20.04.2000 trpel duševnou poruchou.

Súd má za to, že tvrdenie navrhovateľa uvedené v návrhu, že odporca v 4. rade porušil ustanovenia

zákona č. 277/1994 Z.z., keď na základe ničím nepodložených a nepravdivých údajov odporučil
hospitalizáciu navrhovateľa na psychiatrickom oddelení a teda, že zapríčinil, že navrhovateľ bol
prevezený do zariadenia odporcu v 3. rade, nie je na základe súdom konštatovanej skutočnosti, že
navrhovateľ trpel dňa 20.04.2000 duševným ochorením dôvodné a toto tvrdenie bolo po vykonanom
dokazovaní úplne vyvrátené.

Ďalej bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého odporca v 3. rade porušil svoje
povinnosti tým, že navrhovateľa viac ako mesiac liečil na duševnú poruchu, ktorou navrhovateľ netrpel a
nútil ho do užívania ťažkých liekov. V danom prípade bol navrhovateľ dňa 20.04.2000 duševne chorý a
podľaznaleckéhoposudkuč.101/2011vypracovanéhoznaleckouorganizácioupoverenousúdom,boliu
navrhovateľa do dňa 25.04.2000 podávané lieky k zabezpečeniu zdravia a zabezpečeniu potenciálneho

rizikového správania a konania pri Bipolárnej afektívnej poruche, k neohrozeniu života seba a jeho
okolia. Navrhovateľ bol podľa predmetného posudku liečený od 25.04.2000 psychofarmakami určenými
k liečbe Bipolárnej afektívnej poruchy, ktorá bola navrhovateľovi diagnostikovaná. Navrhovateľ žiadnym
spôsobom nezdôvodnil, aká by bola pohnútka zamestnancov, resp. ošetrujúcich lekárov odporcu v
3. rade, ktorí liečili navrhovateľa, aby bezdôvodne liečili navrhovateľa na duševnú poruchu, ktorou

v skutočnosti netrpel a zámerne mu podávali zbytočnú medikáciu. Navrhovateľ neuviedol, či by mal
odporca v 3. rade nejaký subjektívny dôvod na takéto neetické konanie.

Navrhovateľ taktiež nepreukázal svoje tvrdenie, že U.. T., vtedajšia zamestnankyňa odporcu v 2. rade
pochybila a navrhovateľovi dňa 20.04.2000 nevysvetlila dôvody, prečo sa má podrobiť zdravotníckej
starostlivosti. Súd má preukázané, že U.. T. konala dňa 20.04.2000 v zmysle lege artis podozrenia na

možnú duševnú poruchu, potom, ako bola privolaná na miesto určenia. Konala po získaní potrebných
informácií od relevantných osôb, orientačného rozhovoru s navrhovateľom a popisom jeho správania.
Ďalej neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa uvedené v písomnom podaní zo dňa 14.01.2006, že
odporca v 2. rade porušil zákon o zdravotnej starostlivosti č. 277/1994 Z.z. tým, že neposkytol zdravotnú
starostlivosť tak, aby zabezpečil ochranu a zachovanie zdravia navrhovateľa.

Čo sa týka tvrdení navrhovateľa, že odporca v 2. rade napriek výslovnému nesúhlasu navrhovateľa
poskytoval zdravotnú starostlivosť a taktiež, že odporca v 3. rade vykonával vyšetrovacie a liečebné
úkony bez súhlasu pacienta - navrhovateľa a proti jeho vôli prevzal navrhovateľa do ústavnej
starostlivosti, čím opakovane a protiprávne zasahoval do telesnej a psychickej integrity navrhovateľa,
súčasne robil vyšetrenia a ošetrenia, ktoré navrhovateľ vykonávať nechcel a nad rámec stanovený

zákonom držal navrhovateľa v ústavnom zariadení bez jeho súhlasu, resp. bez súhlasu súdu, súd
konštatuje, že pacientovi s príznakmi vážnej duševnej poruchy, ktorá sa môže zhoršovať, alebo podvplyvom ktorej môže ohroziť svoje zdravie, život, alebo zdravie a život iných, musí byť poskytnutá
adekvátna zdravotnícka starostlivosť. Súd mal za preukázané, že u navrhovateľa bola dňa 20.04.2000
nevyhnutná hospitalizácia, keďže stav pacienta - navrhovateľa nebolo možné zvládnuť pre jeho

nekritickosť k ochoreniu v ambulantnej liečbe. Navyše v danom prípade s určitosťou hrozilo zhoršenie
zdravotného stavu navrhovateľa. Súd taktiež poukazuje na listinný dôkaz, ktorý bol predložený súdu a
ktorý preukazuje, že dňa 20.04.2000 bol v ohrození aj život a zdravie navrhovateľa a iných osôb. Ide
o úradný záznam zo dňa 24.04.2006 č.p. KRP-213/PA2006 Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
V.. Podľa uvedeného záznamu, dňa 20.04.2000 vykonávali príslušníci polície v doobedňajších hodinách

sprievoddelegáciesmeromnaI.kameň.VčaseprechádzaniakolónycezobecY.,predkoncomobce,do
vozovky,tesnepredmotocyklom,náhlevbeholzpravejstranydostreduvozovkynahýmuž,vysokýskoro
dva metre v koženej zástere, behal po vozovke, rozhadzoval rukami a hádzal neurčité predmety smerom
do kolóny. Vozidlo veliteľa kolóny sa mužovi iba s námahou vyhlo, ďalšie vozidlá uvedeného muža
skoro zrazili, pričom iba vďaka ich zručnosti sa tak nestalo. V danom prípade je vysoko pravdepodobné,
že týmto mužom behajúcim v mäsiarskej zástere po ceste v obci Y. dňa 20.4.2000, bol navrhovateľ,

pričom iba tesne unikol zrážke s motocyklom, resp. ďalšími motorovými vozidlami. Je teda zrejmé, že
navrhovateľ sa pod vplyvom duševnej poruchy správal rizikovo, pričom hrozilo ohrozenie jeho života a
zdravia, napríklad aj pri zrážke s motorovým vozidlom.

Ak sú vyčerpané všetky možnosti poskytnutia adekvátnej zdravotníckej starostlivosti pacientovi s
duševnou poruchou na dobrovoľnej báze, je povinnosťou lekára a to tak lekára zasahujúceho v rýchlej

zdravotnej službe, ako aj následne lekára - psychiatra v nemocnici, aby zabezpečil liečbu takéhoto
pacienta, a to aj bez jeho súhlasu, tzv. bez vyslovenia informovaného súhlasu. O prípustnosti prevzatia
takéhoto pacienta na hospitalizáciu bez jeho súhlasu rozhoduje súd. V danom prípade si odporca
v 3. rade splnil svoju notifikačnú povinnosť a v zákonnej lehote 24 hodín oznámil súdu skutočnosť,
že bol navrhovateľ hospitalizovaný bez jeho súhlasu. Súd má za preukázané, že Okresný súd P.

začal konanie pod č.k. 18 Ncú 82/00 o prípustnosti prevzatia navrhovateľa na hospitalizáciu bez jeho
súhlasu. Predmetné konanie bolo dňa 25.04.2000 zastavené uznesením č.k. 18 Ncú 82/00 - 5, pretože
navrhovateľ následne dal písomný súhlas so svojím prevzatím do ústavu zdravotníckej starostlivosti. V
danomprípadenebolosporné,činavrhovateľpodpísalpísomnýsúhlasshospitalizáciou,alenavrhovateľ
namietal, že súhlas bol získaný protiprávne. V návrhu uviedol, že súhlas s hospitalizáciou podpísal

navrhovateľ potom, keď bol u navrhovateľa vyvolaný stav tiesne, použité ťažké sedatíva a bol uzamknutý
v cele psychiatrickej liečebne, kým súhlas neprejaví. Navrhovateľ počas súdneho výsluchu uviedol,
že sa stále pýtal domov z hospitalizácie. Uviedol, že mu dali podpísať nejaký formulár. Tvrdil, že mu
povedali, že keď to nepodpíše, súd mu nariadi ochrannú liečbu. Tieto tvrdenia navrhovateľa sa taktiež
nepreukázali. Súd má za to, že odporca v 3. rade riadne oznámil príslušnému súdu, že navrhovateľ

bol hospitalizovaný nedobrovoľne. V danom prípade nemal odporca v 3. rade relevantný dôvod potom,
čo oznámil súdu, že navrhovateľ je nedobrovoľne hospitalizovaný, aby akýmkoľvek spôsobom od
navrhovateľa vynucoval podpísanie súhlasu s hospitalizáciou, keďže toto podpísanie nebolo potrebné
a vo veci hospitalizácie by v lehote 5 dní rozhodol súd.

Ďalej navrhovateľ dôvodil, že odporca v 1. rade a odporca v 5. rade vykonal policajný zásah na

navrhovateľovi napriek tomu, že nebol páchaný trestný čin, ani priestupok a nebolo ani dôvodné
podozrenie z ich páchania. Uviedol, že pri predmetnom zásahu došlo aj k použitiu donucovacích
prostriedkov, ktoré boli neadekvátne k vzniknutej situácii a tieto donucovacie prostriedky boli použité
hlavne vtedy, keď' navrhovateľ bol už spútaný. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporcovia v 1. a 5.
rade neoprávneným zákrokom policajtov, porušili ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 8, § 19, § 29,

§ 50, § 51, § 52, § 67 zákona č. 171/1993 Z.z. a § 11 zákona č. 575/2001. Uviedol, že protiprávne
zasiahli do cti, vážnosti, dôstojnosti navrhovateľa, do jeho práv a slobôd, pričom zásah výrazne prekročil
mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou. Tvrdil, že navrhovateľ bol
bezdôvodne zaistený, boli neoprávnene použité donucovacie prostriedky a tieto boli použité s intenzitou
zjavne neprimeranou okolnostiam, keď boli nasadení policajti v službe osobitného určenia, keď bez

hroziaceho nebezpečenstva vstúpili do objektu navrhovateľa a použili donucovacie prostriedky.

Súd musí konštatovať, že asistencia polície je častou súčasťou transportu psychicky chorých osôb,
ktoré ohrozujú seba alebo iných na živote, zdraví, alebo hrozí vážne zhoršenie ich zdravotného stavu a
ktoré odmietajú svoju hospitalizáciu do psychiatrického lôžkového zariadenia. Bez takejto asistencie bymohlo dôjsť k ohrozeniu zdravotníckych pracovníkov a taktiež by bola realizácia poskytnutia zdravotnej
pomoci bez takejto asistencie v určitých odôvodnených prípadoch výrazne sťažená, ba až nemožná.
Pomoc príslušníkov policajného zboru môže byť volaná rýchlou zdravotnou pomocou, príbuznými

pacienta, ktorý ohrozuje svoj život alebo zdravie, alebo život a zdravie iných, prípadne aj ambulantným
psychiatrom, ktorý indikoval prevoz pacienta do psychiatrického zariadenia. Zákonná opora asistencie
polície je v samotnom zákone o policajnom zbore, kde ustanovenie § 2 ods. 1 ustanovuje, že Policajný
zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej
slobody a pri ochrane majetku osôb. Súd už vyššie konštatoval, že dňa 20.04.2000 bolo nevyhnutné

zabezpečiť ochranu života a zdravia navrhovateľa, ako aj predísť ďalšiemu vážnemu zhoršovaniu jeho
psychického ochorenia tým, že bude navrhovateľ podrobený ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ svoju hospitalizáciu odmietal a bol k svoju
zdravotnému stavu nekritický. V danom prípade musela byť volaná policajná hliadka na zabezpečenie
ochrany zdravia a na zamedzenie narúšania verejného poriadku navrhovateľom ( chodil iba v zástere,
s veľkou pravdepodobnosťou vchádzal na cestu na hádzal do kolóny áut určité predmety, existovalo

nebezpečenstvo vzniku dopravnej nehody). Podľa svedkyne U. M. privolaná policajná hliadka sa
správala k navrhovateľovi veľmi slušne, prehovárali navrhovateľa, aby nastúpil do sanitky, navrhovateľ
to však odmietal. Zasahujúca lekárka svedkyňa U.. T. zase videla, navrhovateľ mal oboch rukách mal
väčšie haluze zo stromov. Poukázala na to, že prišlo k potýčke medzi navrhovateľom a príslušníkmi
polície a navrhovateľ pohrýzol policajta do zápästia, spôsobil mu krvácajúce poranenie. V konaní bolo

zistené a preukázané, že navrhovateľ je vysokej, mohutnej postavy a sú u neho predpoklady, aby kládol
silný fyzický odpor. Navrhovateľ počas výsluchu tvrdil, že prišli policajti a napadli ho, začali ho biť a
škrtiť, nemohol dýchať. Navrhovateľ priznal, že uhryzol jedného z príslušníkov polície do ruky. V danom
prípade je tvrdenie navrhovateľa o správaní zasahujúcej polície v rozpore so svedeckou výpoveďou U.
M.. Z vyšetrovacieho spisu Okresného úradu vyšetrovania PZ v P. č. ČVS: OUV-191/2000 mal súd za

preukázané, že navrhovateľ dňa 20.04.2000 pohrýzol U. U. príslušníka policajnej hliadky do predlaktia
pravej ruky a spôsobil mu zranenie, ktoré si vyžiadalo liečenie v trvaní 20 dní. Z hlásenia o použití
donucovacieho prostriedku zo dňa 24.04.2000 nachádzajúceho sa na čl. 39 vyšetrovacieho spisu súd
zistil, že nstržm. U. použil voči navrhovateľovi donucovacie prostriedky a to hmaty a chmaty, pretože sa
navrhovateľ dopúšťal výtržnosti v obci Y.. Zo zápisnice z výsluchu svedka U.. W. B. nachádzajúcej sa na

čl. 45 vyšetrovacieho spisu súd zistil, že uvedený lekár je lekárom U. U. - zasahujúceho policajta. Svedok
konštatoval, že zranenie, ktoré utrpel U. U. je hryzná rana, ktorá sa hojila zhruba 20 dní, pričom počas
tejto doby bol stav bolestivý a hybnosť ruky obmedzená, pacientovi ostane viditeľná jazva, ktorá bude
viditeľná viac rokov. Súd má za to, že predmetný zásah príslušníkov polície, ako aj použitie hmatov a
chmatov bolo v súlade so zákonom o policajnom zbore a bolo adekvátne a primerané vzniknutej situácii

a správaniu navrhovateľa, ktorý kládol odpor.

Súd konštatuje, že navrhovateľ napadol príslušníka polície U. U. a spôsobil mu krvácajúce zranenie.
Následkom tohto činu navrhovateľa bolo dôvodné podozrenie, že navrhovateľ spáchal trestný čin útoku
na verejného činiteľa. V danom prípade bola následne zavolaná policajná jednotka osobitného určenia a
bolo im nahlásené, že navrhovateľ zaútočil na príslušníka polície a spôsobil mu zranenie a teda vzniklo

podozrenie zo spáchania vážneho trestného činu navrhovateľom. V danom prípade sa teda zmenil
zásah voči navrhovateľovi z asistencie pri prevoze na hospitalizáciu a zákroku za účelom zamedzenia
narúšaniaverejnéhoporiadkunazásahvočiosobe,ktorájepodozrivázospáchaniatrestnéhočinuútoku
na verejného činiteľa - policajta. Súď ďalej v rámci dokazovania musel zodpovedať otázku primeranosti
zásahu príslušníkov jednotky osobitného určenia voči navrhovateľovi. Svedkyňa U.. T. udávala, že

navrhovateľ sa po príchode "kukláčov" rozbehol do polí, utekal pred policajtmi, ktorým sa ho podarilo
zastaviť a dať mu putá. Svedkyňa poukázala na to, že navrhovateľ sa tvrdo bránil, metal sa aj potom
keď bol v putách. Súd z výsluchu svedka C.. U. T. zistil, že svedok si všimol, že cez pole beží muž v
bielom plášti a za ním sa rozbehli štyria maskovaný ľudia v čiernom a začali muža naháňať. Svedok
uviedol, že muž kričal, následne ho dobehli maskovaný muži, ale on sa im vytrhol a tak ho zase dobehli.

Svedok uviedol, že sa muž mixoval a tak ho zhodili na zem a ďalej už nevidel, čo sa sním dialo na zemi.
Ďalej svedok U. uviedol, že tam boli dvaja kukláči, ktorým povedal, že navrhovateľ pôjde pravdepodobne
do sanitky sám. Kukláči pristúpili k navrhovateľovi, každý z jednej strany a chytili ho pod pazuchy s
úmyslom odviesť ho do sanitky. Po asi 3 metroch sa im navrhovateľ vytrhol z rúk a rozbehol sa do
pooranej role vedľa cintorína. Svedok uviedol, že sa za ním príslušníci jednotky tzv. kukláčov rozbehli.

Navrhovateľ podľa svedka padol asi po 50 metroch na zem tvárou k zemi. Svedok sa nevedel vyjadriť
k tomu, či ho zhodili, ale uviedol, že sa mu snažili nasadiť putá, po ich nasadení ho postavili a viedli hok sanitke. Ďalší štyria svedkovia U. M., T. U., R. O. a B. P. uviedli, že navrhovateľa príslušníci jednotky
osobitného určenia potom ako utekal, zhodili na zem a kopali ho a bili ho. Súd však musí konštatovať,
že z listinného dôkazu zápisu o priebehu ošetrenia navrhovateľa v I. Chirurgickej klinike Fakultnej

nemocnice V., U. 13 zo dňa 20.04.2000 zistil, že U.. C. F., ošetrujúci lekár z chirurgickej kliniky uviedol, že
navrhovateľ mal frontálne v strede hlavy drobnú tržnozmliaždená rana, s minimálnym krvácaním, drobné
početné excoriatie na končatinách, bolestivosť pravého ramena, hrudník bez čerstvých traumatických
zmien a ložísk. Navrhovateľ odmietal podrobnejšie vyšetrenie. Súd má za to, že u navrhovateľa neboli
preukázané žiadne výrazné zranenia, či poranenia, ktoré mohli byť spôsobené silným kopaním a bitím.

Súd má za to, že zákrok príslušníkom osobitného určenia bol primeraný vzniknutej situácii, keďže
navrhovateľ už jedného policajta napadol, bol podozrivý z trestného činu, kládol odpor a dal sa na útek.

Súd má za preukázané, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním odporcov v 1.,2.,3.,4. a 5. rade a
vznikom ujmy navrhovateľovi. V danom prípade nebol preukázaný právny základ na priznanie sťaženia
spoločenského uplatnenia, resp. jeho mimoriadneho zvýšenia navrhovateľovi a na zaviazanie odporov
na jeho úhradu. Odporcovia v 1. až 5. rade si dňa 20.04.2000 plnili svoje povinností späté s výkonom ich

povolania, pričom konali zákonne a teda v danom prípade existuje okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť
ich konania. Odporcovia v 1. až 5. rade nezodpovedajú ani podľa ustanovení §11 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúcich ochranu osobnosti. Súd má za to, že nebolo preukázané, že zásah odporcov v
1. a 5. rade bol neoprávnený, a preto nie je daná ich zodpovednosť ani z hľadiska ustanovení chrániacich
osobnosť navrhovateľa.

Ďalej súd musí poukázať na to, že odporca v 2. a 5 rade vzniesol námietku premlčania nároku
navrhovateľa. Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom
majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. / viď judikát 75/2008, rozsudok NS SR č. 2 Cdo 278/2007/ Právo
na ochranu osobnosti sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote. Ako z návrhu vyplýva navrhovateľ

bol hospitalizovaný u odporcu v 3. rade do dňa 23.05.2000, pričom návrh na začatie konania podal
navrhovateľ na súd dňa 11.09.2003. Premlčacia lehota začala navrhovateľovi plynúť odo dňa, keď právo
na ochranu osobnosti mohol uplatniť prvý krát. Súd má za to, že premlčacia lehota začala navrhovateľovi
plynúť dňa 23.05.2000, keď bol prepustený z hospitalizácie a uplynula dňom 23.05.2003. Vzhľadom
k tomu, že návrh bol na súd podaný až dňa 11.09.2003, súd konštatuje, že pokiaľ ide o uplatnený

nárok navrhovateľa na zaplatenie peňažného plnenia z titulu ochrany osobnosti, tak tento nárok je
premlčaný. Vzhľadom k tomu, že odporcovia v 2. a 5. rade vzniesli námietku premlčania, nemožno takýto
nárok úspešne uplatniť na súde a návrh musí byť súdom zamietnutý. Ďalej súd konštatuje, že návrh
navrhovateľa v časti v ktorej žiada priznať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a jej zvýšenie
je taktiež premlčaný, pričom v tomto prípade sa uplatnila osobitná dvojročná premlčacia doba stanovené

pre náhradu škody. Toto právo sa navrhovateľovi premlčalo dňom 23.05.2002 a teda ani toto premlčané
právo súd nemôže navrhovateľovi priznať a návrh musí byť zamietnutý.

O náhrade trov konania (ust. § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p.) súd rozhodol v zmysle ust. § 150 ods.
1, veta prvá O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Súd v danom prípade s cieľom zmierniť dôsledky zákonných noriem upravujúcich náhradu trov konania
využil svoje moderačné absolučné právo, rešpektujúc pri tom podmienky, ktoré zákon na takéto
rozhodnutie vyžaduje. Pri svojom rozhodovaní sa preto zaoberal otázkou, či v danom prípade ide o
dôvody osobitného zreteľa a či ide o výnimočné okolnosti. Dôvod osobitného zreteľa je v tomto prípade
daný podľa názoru konajúceho súdu jednak priamo z charakteru konania a to ochrany osobnosti a

primeraného zadosťučinenia a tiež je daný sociálnymi aspektmi, keďže súd v priebehu konania dospel k
záveru, že navrhovateľ by mohol hradiť náhradu trov konania len s veľkými ťažkosťami. Súd uznesením
č. k. 7Ct 20/2003 zo dňa 13.06.2005 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Navyše
v rámci osobných pomerov navrhovateľa, musí súd poukázať na to, že znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, že navrhovateľ v minulosti trpel duševnou poruchou, ktorá ovplyvnila jeho pohľad na realitu.

Navrhovateľ je v súčasnosti na invalidnom dôchodku.Súd pri svojom rozhodovaní bral na zreteľ osobné, zárobkové a majetkové a iné pomery všetkých
účastníkov, nielen navrhovateľa, nakoľko jeho rozhodnutím je dotknutá aj majetková sféra odporcov.

Z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím poberajúca invalidný

dôchodok, ktorý je jeho jediným príjmom. Vzhľadom na svoj vek, ale najmä zdravotný stav nie je
objektívne spôsobilý zabezpečovať si finančné prostriedky vlastnou prácou.

Po zvážení všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že miera akou sa rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania dotkne majetkovej sféry odporcov v 1. až 5. rade je nepomerne menšia
ako miera akou by sa priznanie náhrady trov dotklo navrhovateľa, ktorý by na jeho základe bol povinný
zaplatiť odporcom v 2. a 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré by vzhľadom na hodnotu sporu

apočetvykonanýchúkonovprávnejslužbybolačiastka,ktorábyexistenčneohrozilanavrhovateľa,preto
súd odporcovi v 2. a 3. rade právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia nepriznal.

Súd odporcom v 1., 4. a 5. rade právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v
konaní nevznikli.

Na základe uznesenia č. k. 7Ct/20/2003-420 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie v odbore

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Vykonaním znaleckého úkonu súd poveril znaleckú
organizáciu forensic. sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Na základe uznesenia č. k.
7Ct/7/2003-5001 zo dňa 10.01.2012 tunajší súd vyplatil zo štátnych prostriedkov znaleckej organizácii
odmenu vo výške 2439,24 eur za vypracovanie znaleckého posudku.

V zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. tunajší súd nepriznal súd štátu právo na náhradu trov, ktoré

platil, nakoľko navrhovateľ spĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, resp.
navrhovateľ bol uznesením tunajšieho súdu č. k. 7Ct/20/2003-45 plne oslobodený od platenia súdnych
poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.