Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/159/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110211871

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2110211871.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: N. X.,
narodený XX. X.. XXXX, bytom U. XXXX/X, W., proti odporkyni: G. X., rodená W., narodená XX: X.
XXXX, bytom A. X. XX, W., zastúpená: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta

102, Bratislava, o zaplatenie 5549,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.722,50 eur, úrok z omeškania 10% ročne zo
sumy 4.722,50 eur od 30.1.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. O náhrade trov konania rozhodne súd samostatne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 6. 2010 sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia
sumy 5549,76 eur spolu s úrokom z omeškania 10 % ročne zo sumy 5549,76 eur od 30. 1. 2009 do
zaplatenia titulom náhrady škody.

Tunajší súd vydal dňa 3. 8. 2010 platobný rozkaz č. k. 8Ro/60/2010-19, ktorým návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

Dňa 6. 9. 2010 podala žalovaná vo veci odpor, v ktorom okrem iného uviedla, že omietací stroj Duo Mix
mal navrhovateľ k dispozícii od 7. 9. 2003, avšak stavebné práce sa u odporkyne vykonávali v roku 2002
na stroji zn. m-tec m3, teda je absolútne vylúčené, aby sa stavebné práce vykonávali u odporkyne na
stroji zn. m-tec Duo Mix. Pán W. sa s odporkyňou nedohodol na uskladnení stroja, ale si mal železnú

konštrukciu stroja od odporkyne vyzdvihnúť do cca 2 týždňov po ukončení prác. U odporkyne pán W.
nechal železnú konštrukciu cca 4 roky a za ten čas nereagoval na výzvy navrhovateľky, taktiež si železnú
konštrukciu opomenul prevziať aj navrhovateľ. U odporkyne zostala železná konštrukcia stroja zn. m-
tec m3, ktorá sama o sebe bola bezhodnotná.

Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vo veci nariadil pojednávanie,
nakoľko odporkyňa podala vo veci odpor, čím sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkyne J. X., svedka J. W.,
znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom, odporom,
zmluvou o prenájme s právom kúpy prenajatej veci zo dňa 8.9.2003 spolu so splátkovým kalendárom,

potvrdením nájomcu o prevzatí predmetného leasingu na č.l. 116, znaleckým posudkom č. 196/2002,
obsahom spisu 2T/55/2008 /trestným rozkazom na čl. 189, rozsudkom 2T/55/2008-233 zo dňa 9.1.2009,
Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 6To/42/2009 z 18.2.2010, vyšetrovacím spisom - vyčíslením
škody na č.l. 110, odborným vyjadrením vyčíslenia škody na č.l. 109 zo dňa 2.5.2008, podaním právneho
zástupcu navrhovateľa zo dňa 4.7.2007 na č.l. 110/, spisom 30 Nt/6/2011, s obsahom celého spisového

materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Navrhovateľ uviedol, že mu vznikla škoda, bola preukázaná s odkazom na skutok,o ktorom bolo
rozhodnuté a odporkyňa bola uznaná za vinnú. Žalovaná suma je minimálna výška škody, ktorá mu
vznikla. Deň vzniku omeškania 30.1.2009 určil preto, že vtedy bol odkázaný na občiansko-právne
konanie. Bolo preukázané, že jediný stroj, ktorý na základe leasingu mal, bol ten, za ktorý si uplatňuje
náhradu škody. Prvýkrát bol v dome začiatkom apríla a odporkyňa mu oznámila, že stroj sa tam

nachádza, že mu ho vydá, keď príde s pánom W.. V dome dvakrát v apríli, raz v máji, stroj však nevidel.
Vie o tom, že svedok W. vykonával u odporkyne práce na dve etapy. Predložené príjmové doklady sa
netýkali omietacích prác, ale iných prác.

Právny zástupca uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť. Strojom, za ktorý si navrhovateľ uplatňuje
náhradu škody sa žiadne práce v roku 2003 nevykonávali. Práce sa vykonávali v roku 2002. Navrhovateľ

tvrdí, že v lete 2004 požičal omietací stroj Duo mix pánovi J. W.. Práce na rodinnom dome u
X. sa vykonávali v roku 2002 a 2003 iným druhom stroja označenie Em-tec. Strojom navrhovateľa
sa nikdy stavebné práce u X. nevykonávali. Svedok nepotvrdil skutočnosť, že pracoval so strojom
navrhovateľa. Samotný stroj bol zaobstaraný až leasingovou zmluvou zo septembra 2004, tým pádom
je vyvrátená skutočnosť, že práce u odporkyne sa vykonávali strojom navrhovateľa. Omietací stroj,

ktorý bol predmetom znaleckého dokazovania, neboli nikdy u odporkyne vykonávané práce. Práce u
odporkyne boli vykonávané v roku 2002 - 2003, k uvedenému sa vyjadroval aj svedok pán W., ktorý
uvedené potvrdil. Predmetný omietací stroj nadobudol navrhovateľ neskôr ako boli práce vykonávané u
odporkyne. V prípade, že súd bude rozhodovať o výške náhrady škody, je potrebné vychádzať z ceny
bez DPH.

Odporkyňa uviedla, že nesúhlasí so zaplatením žalovanej sumy. Stroj, s ktorým pán W. robil na dome
omietku, je iný stroj ako ten, za ktorý žiada náhradu škodu navrhovateľ. V januári 2003, keď pán W.
skončil u nej práce si zo stroja zobral nejaké veci ako hadicu, nádrž aj motorček, u nej nechal iba
konštrukciu. Pán W. vedel, že ten stroj sa vyhodí, mal v januári 2003 priniesť faktúru a zobrať si stroj.
Konštrukcia stroja sa vyhodila o čom pán W. vedel.

Svedkyňa J. X. uviedla, že v roku 2002 v mene sestry, ktorá si robila nadstavbu na dome objednala
u pána J. W. omietacie práce na dome, ktoré v roku 2002 vykonali na vonkajšej omietke a niekedy v
lete 2003 na vnútorných omietkach a to strojom Em-tec. Pán W. konštrukciu stroja nechal na dome na
hornom poschodí, povedal, že o dva týždne si poň príde. V roku 2006 pána W. stretla v stavebninách,
povedala mu, že ak si nepríde asi do 5. mája po stroj, konštrukcia bude vyhodená. Neozval sa, takže

konštrukciu vyhodili, pretože im v byte zavadzala. Nevedeli, že stroj patrí navrhovateľovi. Asi v auguste
2006 navrhovateľ prišiel a povedal, že pán W. má u nich nejaký stroj, že ho chce vidieť. Odporkyňa ho
nepoznala a nepustila ho. Odporkyňa jej povedala, že prišiel druhýkrát s nejakou písomnosťou a tretíkrát
s pánom W.. Omietací stroj sa v tej dobe v dome už nenachádzal.

Svedok J. W., že asi pred Vianocami v roku 2005 alebo 2006 skončili vnútorné omietky u odporkyne.

Chcela v marci a apríli pokračovať, nechali u nej omietací stroj navrhovateľa kompletne vybavený, ktorý
mu požičal. Ďalšie práce už nerealizovali, dohodli sa, že stroj môže u nej zostať. Stretol jej dcéru,
bolo to tesne podaním trestného oznámenia, povedala mu, aby si stroj zobrali. Skontaktoval sa s
navrhovateľom, spoločne išli k odporkyni. Navrhovateľ išiel do domu, keď vyšiel von, povedal mu, že
stroj tam už nie, že ho vyhodili von. Na cenovej ponuke je podpis svedka. Na príjmových pokladničnýchdokladoch jej podpis svedka, doklad z 10. 7. 2002 sa týkal omietky u odporkyne. Nepamätá sa akým
strojom sa vykonávali omietacie práce u odporkyne.

Zo znaleckého posudku č. 196/2012 zo dňa 14. 6. 2012 vyplýva, že všeobecná hodnota omietacieho

stroja Duo Mix k obdobiu 1. 4. až 25. 8. 2006 je vo výške 4722,50 eur bez DPH /5619,78 eur vrátane
19 % DPH/.

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 2T/55/2008-233 zo dňa 29. 1. 2009 vyplýva, že odporkyňa je vinná,
že v čase od apríla 2006 do 25. 8. 2006 v rodinnom dome na ul. R. rozpiľovala a vyhodila na ulicu R.
ku kontajneru zberných surovín omietací stroj Duo Mix, ktorého majiteľom bol N. X., pričom tento jej
bol zverený za účelom uskladnenia na základe ústnej dohody s J. W., čím spôsobila poškodenému N.

X. škodu v celkovej výške najmenej 167 192 Sk, teda si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a
spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchala prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zákona a N. X. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie /
právoplatné dňa 18. 2. 2010/. Z odôvodnenia vyplýva, že z odborného vyjadrenia mal súd preukázané,
že hodnota omietacieho stroja Duo Mix bola v čase spáchania prečinu sprenevery t. j. v období od apríla

2006 do 25. augusta 2006 - 180 752 Sk bez DPH, do 25. 8. 2006 sa mesačne znižuje o odpis 4520 Sk,
a zostatková hodnota do 25. 8. 2006 je asi 167 192 Sk.

Z uznesenia sp. zn. 30 Nt/6/2011-37 zo dňa10. 1. 2012 vyplýva, že súd návrh na obnovu konania
odsúdenej G. X. v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/55/2008 zamieta /právoplatné dňa
10. 1. 2012/.

Zo zmluvy o prenájme s právom kúpy prenajatej veci č. LZ: LZ60/03/09/0052 zo dňa 8. 9. 2003 vyplýva,
že navrhovateľ ako nájomca si od prenajímateľa SINCOM, a.s. - org. Zložka prenajal predmet leasingu
Omietací stroj Duo Mix, s termínom dodania 9. 9. 2003. Dohodli sa na 36 splátkach po 6722,70 Sk. Zo
splátkového kalendára č. 1 vyplýva, že posledná splátka bola ku dňu 8. 8. 2006 vo výške 6722,70 Sk.

Z potvrdenia nájomcu o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 5. 9. 2003 vyplýva, že navrhovateľ prevzal

od prenajímateľa SINCOM a.s. predmet leasingu Omietací stroj Duo Mix.

Z protokolu o prevode vlastníctva predmetu leasingu zo dňa 26. 6. 2007 /na č.l. 95 vyšetrovacieho
spisu/ vyplýva, že predávajúci SINCOM Leasing a.s.- org. zložka potvrdil, že od 17. 7. 2006 prechádza
predmet leasingu /Omietací stroj Duo Mix/ v zmysle leasingovej zmluvy č. LZ60/03/09/0052 z vlastníctva
prenajímateľa do vlastníctva nájomcu /navrhovateľa/.

Z vyčíslenia výšky škody /na č.l. 110 vyšetrovacieho spisu/ vyplýva, že navrhovateľ si prostredníctvom
svojho právneho zástupcu dňa 8. 8. 2007 uplatnil výšku škody ako poškodený 325 400 Sk/10 801,30 eur.

Z trestného rozkazu č. k. 2T/55/2008-189 zo dňa 25. 8. 2008 okrem iného vyplýva, že odporkyňa
spôsobila navrhovateľovi škodu v celkovej výške najmenej 167 192 Sk/5569,67 eur /odporkyni doručené
dňa 5. 9. 2008/.

Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku ďalej je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v
blokovom konaní.

Súd je podľa ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka v občiansko-súdnom konaní viazaný
rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je viazaný ajprávnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia, predpokladanou trestným zákonom. Zároveň je
civilný súd viazaný zistením trestného súdu aj vtedy, keď ide o súkromnoprávne nároky kohokoľvek a
proti komukoľvek odvodené od trestného činu, ktorého sa týka odsudzujúci rozsudok.

Podľa ustanovenia § 213 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a
spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky, ods. 2 odňatím
slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí
ním väčšiu škodu, b) z osobitného motívu, c) ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť
záujmy poškodeného, alebo ako správca konkurznej podstaty, alebo d) závažnejším spôsobom konania.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Trestného zákona prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti

alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s
hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa ustanovenia § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b)
vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Podľa ustanovenia § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel,
že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b)
nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na

okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Tieto pojmy sú vymedzené v ustanovenia
Trestného zákona tak všeobecne, že ich možno použiť v celom právnom poriadku, teda aj občianskom
práve.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo

ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, bez
ohľadunato,čiideoosobyfyzickéaleboosobyprávnickéapovinnosťznehovyplývajúcajepovinnosťou
právnou. Pod tento pojem je subsumovaná požiadavka dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv,
ako aj požiadavka takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na

prírode a životnom prostredí. Právna povinnosť vyplývajúca z ustanovenia má charakter generálnej
prevencie. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415, treba vyvodiť, že neplní svoju právnu povinnosť, a teda
koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.
Ustanovenie § 415 ukladá totiž povinnosť každému; všeobecná prevenčná povinnosť sa vzťahuje

na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov, teda nielen na škodcu, ale i na toho, komu
riziko vzniku škody hrozí. Porušenie prevenčnej povinnosti samotným poškodeným môže zakladať
jeho spoluzavinenie na vzniku škody (§ 441 OZ), pretože je povinnosťou každého chovať sa tak, aby
nespôsobil škodu, a to nielen ve vzťahu k ostatným ale aj voči sebe samému.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: a) protiprávny úkon, t. j. porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, b) spôsobenie škody t.j. ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá jeobjektívne vyjadriteľná v peniazoch, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V
niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, ktoré má subjektívny
charakter a znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode a môže byť
úmyselné alebo nedbanlivostné, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia). Pri absencii ktoréhokoľvek predpokladou vzniku občianskeho právnej zodpovednosti,
zodpovednosť neprichádza do úvahy. Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša

nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Občianskoprávna zodpovednosť
za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o
tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností
zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej
zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej
zodpovednosti. V predmetnom spore súd okrem iného riešil zodpovednosť odporkyne v súvislosti so

škodou, ktorá vznikla navrhovateľovi na omietacom stroji Duo Mix, ktorého bol vlastníkom od 17.
7. 2006, keď predtým bol jeho leasingovým nájomcom v zmysle leasingovej zmluvy zo dňa 8. 9.
2003. V danej veci nie je daná osobitná zodpovednosť a zodpovednosť odporkyne posudzoval súd
podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy subjektívnej zodpovednosti s prezumovaným zavinením.
Na rozdiel od predpokladov a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody a c) príčinná súvislosť, ktoré

majú objektívny charakter, zavinenie má subjektívny charakter. Aj tu platí všeobecne predpokladané
(presumované) zavinenie s možnosťou vyvinenia sa v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď
zodpovedná osoba preukáže, že škodu nezavinila, prípadne si ju spôsobil sám poškodený alebo tretia
osoba,aleboževzniklanáhodou,kuktorejsámnevytvorilpodmienky.Zoskutkovýchokolnostímásúdza
to, že navrhovateľ preukázal zavinenie odporkyne na vzniknutej škode na omietacom stroji Duo Mix, keď

rozsudkom súdu č. k. 2T/55/2008-233 zo dňa 29. 1. 2009 bola odporkyňa uznaná za vinnú, že „v čase
od apríla 2006 do 25. 8. 2006 v rodinnom dome na ul. R. rozpiľovala a vyhodila na ulicu R. ku kontajneru
zberných surovín omietací stroj Duo Mix, ktorého majiteľom bol N. X., pričom tento jej bol zverený za
účelom uskladnenia na základe ústnej dohody s J. W., čím spôsobila poškodenému N. Kuracinovi škodu
v celkovej výške najmenej 167 192 Sk, teda si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila

tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchala prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona“. A teda konajúci je v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný
rozhodnutím v trestnom konaní nielen v tom, že odporkyňa spáchala prečin sprenevery ale aj viazaný
aj právnou kvalifikáciou a aj formou zavinenia.

Jedným zo základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je i príčinná súvislosť

(tzv. kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Občiansky zákonník príčinnú
súvislosti bližšie nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí) v rámci, ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.

Zodpovednosť nemožno ale urobiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je
„priamosť“ pôsobenia príčiny a následku, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný. Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná
súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná t.j. bezpečne zistená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje

poškodeného. Aj v súvislosti s uvedením má súd za to, že zo strany navrhovateľa bola preukázaná
príčinná súvislosť, ktorú nemožno len predpokladať, medzi konaním odporne a škodou vzniknutou
navrhovateľovi na predmetnom Omietacom stroji Duo mix, ktorá vyplýva, aj zo záverov trestného
rozsudku, ktorými je konajúci súd viazaný. Súd má za to, že navrhovateľ v konaní preukázal, že
odporkyňa mu spôsobila škodu na omietacom stroji Duo Mix, ktorého náhradu škody sa v tomto konaní

domáha a konanie odporkyne bolo dokázané aj v trestnom konaní, v rámci ktorého bola odporkyňa
uznaná za vinnú práve za skutok, ktorý sa týkal predmetného omietacieho stroja Duo Mix.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny
v čase poškodenia.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. v platnom znení základom dane je každá

odplata za zdaniteľné plnenie, ktorá je alebo má byť platená príjemcom plnenia alebo inou osobou, a
to úplne alebo čiastočne v peniazoch alebo v naturáliách (ďalej len "cena"), znížená o daň na výstupe
prislúchajúcu k zdaniteľnému plneniu. Základ dane zahŕňa aj súvisiace náklady (výdavky) platiteľa, ako
napríklad províziu, náklady na balenie, náklady na dopravu a náklady poistenia účtované platiteľom
príjemcovi plnenia alebo inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným plnením a za ktoré platiteľ

požaduje úhradu. Ak sa poskytuje k cene plnenia dotácia alebo príspevok, platiteľ, ktorý uskutočňuje
zdaniteľné plnenie, zvýši základ dane o poskytovanú dotáciu alebo príspevok.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,

lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať.

Pokiaľ ide o škodu, navrhovateľ ju vyčíslil sumou 5549,76 eur, s ktorou bol rozsudkom č. k.
2T/55/2008-189 zo dňa 25. 8. 2008 odkázaný na občiansko-právne konanie. Za účelom preukázania
výšky škody bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie, tak aby bola zistená cena Omietacieho

stroja Duo Mix v čase jeho poškodenia od apríla 2006 d 25. 8. 2006. Ustanovený znalec určil hodnotu
predmetného stroja vo výške 4722,50 eur bez DPH (5619,78 eur s 19 % DPH), ktorú účastníci konania
nerozporovali. Súd sa so zistenou hodnotou 4722,50 eur stotožnil a mal za to, že táto suma predstavuje
skutočnú škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s konaním odporkyne, ktoré bolo jednoznačne
preukázané a právne kvalifikované ako prečin sprenevery a to rozsudkom 2T/55/2008-189 zo dňa 25.

8. 2008. Táto suma predstavuje náhradu škody vo výške, ktorá vznikla navrhovateľovi, a ktorú by
potreboval na kúpu predmetného Omietacieho stroja Duo Mix v čase jeho poškodenie, resp. zničenia.

V tomto prípade dôkazné bremeno niesol navrhovateľ, ktorý bol povinný preukázať nielen vznik
škody, ale aj porušenie povinnosti odporkyňou, jej zavinenie a príčinnú súvislosť medzi porušením
povinnosti odporkyne a vznikom škody ako protiprávnym následkom takéhoto porušenia povinnosti, keď

navrhovateľ dôkazné bremeno ohľadom predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti odporkyne v
zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka uniesol, preto súd návrhu čiastočne vyhovel a
tovsume4722,50eur,ktorápredstavujehodnotubezDPH.Pokiaľideotvrdeniaaskutočnostiuvádzané
odporkyňou na obranu, súd sa s týmito nestotožnil, keď odporkyňa ako obranu uvádzala skutočnosti,
ktoré neboli preukázané trestným súdom, naopak trestný rozsudok a jeho rozhodnutie o vine odporkyne,

právnej kvalifikácii a forme zavinenia uvedené priamo vylučuje, keď práve skutok, o ktorom bolo v
trestnom konaní rozhodnuté sa vzťahuje k predmetnému omietaciemu stroju Duo Mix, ktorého náhradu
škody sa navrhovateľ v tomto občiansko-právnom konaní domáha.

Podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu
škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a

majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá
bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Z dôvodu, že odporkyňa sa svojím konaním dopustila úmyselného trestného činu sprenevery podľa §
213 ods. 1, 2 Tr. zákona (za čo bola právoplatne odsúdená súdom v trestnom konaní) neprichádzalo do
úvahy použitie zmierňovacieho ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka¸ ktoré uvedené zníženie v

prípade úmyselne spôsobenej škody vylučuje, a preto sa súd nezaoberal dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa v súvislosti so zisťovaním možnosti primeraného zníženia škody.V súlade s citovanými zákonnými ustanovenia rozhodol súd tak, že navrhovateľovi priznal sumu 4722,50
eur ako náhrady škody vyčíslenej bez DPH a vo zvyšnej časti 827,26 eur návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa prechodného ustanovenia § 10a nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, v znení k 31. 12. 2008, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

záväzku.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti považoval súd návrh za čiastočne dôvodný v
časti, ktorej sa navrhovateľ domáha úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy 4722,50 eur od 30. 1. 2009,
keď sa stotožnil so vznikom omeškania s úhradou priznanej sumy od 30. 1. 2009, keď odporkyňa sa
dostala do omeškania, resp. mala vedomosť o výške škody, ktorá vznikla navrhovateľovi už doručením
trestného rozkazu dňa 5. 9. 2008. Súd bol však viazaný návrhom, preto priznal navrhovateľovi úrok z

omeškania od 30. 1. 2009, taktiež sa súd stotožnil aj s požadovanou výškou úroku z omeškania 10 %
ročne,keďmalpreukázané,žekudňuvznikuomeškania30.1.2009bolazákladnáúrokovásadzbaECB
ku vo výške 2 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk ., t. j. 2 % + 8 bodov
spolu výška 10 % ročne. Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania 10
% ročne priznanej sumy 4277,50 eur. Nakoľko súd návrh v časti istiny požadovanú výšku istiny 827,26

eur ako nedôvodný zamietol, zamietol v tejto časti aj úrok z omeškania a to 10 % ročne zo sumy 827,26
eur od 30. 1. 2009.

Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia rozhodol súd tak ako je
uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím

účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79
ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a
ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v

intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich
skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie
dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu

väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môžerozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie
§ 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia
podľa ustanovenia § 155 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd musí najskôr
rozhodnúť o uplatnených nákladoch svedka J. v súvislosti s jeho výsluchom na pojednávaní a zároveň
rozhodnúť o návrhu odporkyne na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.