Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 18, 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/160/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6703899885
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6703899885.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

I/ Š. K., nar. X.XX.XXXX, F. XX/XX, K., zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, Nám.SNP
17/29, 960 01 Zvolen, navrhovateľa II/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, K., zast. navrhovateľom I/,
navrhovateľa III/ N. K., nar. X.X.XXXX, T. XXXX/X, Q., zast. navrhovateľom I/ proti odporcovi S. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. V..XX, K., zast. JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska
kancelária Brázdil&Brázdilová, 960 01 Zvolen, Trhová ul. č.1 o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa II/ a návrh navrhovateľa III/ z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zabezpečiť preloženie prípojky z rozvodnej elektrickej siete, ktorá je vedená
ponad parcelu č. 196/1 zapísanú na LV č. XX pre Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra
Zvolen, okres Zvolen, obec Zvolen, k.ú. K. pod zemský povrch k parcele č. 195/1 zapísanej na LV č.
XXX pre Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra Zvolen, pre okres Zvolen, obec K., k.ú. K.,
a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ I/ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 2l4,09 € pozostávajúce z
pomernej časti náhrady za preddavkované trovy na znalecké dokazovanie vo výške 33,l9 € a z pomernej
časti trov právneho zastúpenia vo výške l80,90 €, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi odporcu JUDr.
Jozefovi Brázdilovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ I/ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene trovy konania vo výške 117,06

€, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene trovy konania vo výške 58,53 €,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

PrávnapredchodkyňasúčasnýchnavrhovateľovB.K.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomK.Č..XX,doručila
na tunajší súd dňa 19.05.2003 návrh zo dňa 10.04.2003, ktorým sa proti súčasnému odporcovi vtedy
označenému ako odporca I/ a odporkyni II/ Z. D., bytom K. Č.. XX domáhala povinnosti zdržať sa

vypúšťania dažďovej vody zo svojej strechy na parcelu č.195/1 v k.ú. K.; povinnosti odstrániť telefónnu
prípojku a prípojku z elektrickej siete vedenú vzduchom ponad pozemok navrhovateľky; povinnosti
vyhotoviť nepriepustnú žumpu v súlade so stavebným povolením a povinnosti odstrániť časti stavby
presahujúce na pozemok navrhovateľky ako aj nahradiť jej trovy konania.Podaním zo dňa 05.08.2010 oznámil vtedajší právny zástupca navrhovateľky, že táto zomrela dňa
04.08.2010.

Po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.03.2011, sp.zn. 23D/124/2010, Dnot
188/2010, notárky Mgr. Dariny Beranovej, súdnej komisárky v dedičskej veci po poručiteľke B. K., rod.
T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., F. V.. XX, ktorá zomrela dňa 04.08.2010, začal súd ďalej
konať s dedičmi poručiteľky s tým, že okruh dedičov sa stal totožným s okruhom účastníkov konania
na strane navrhovateľa.

Súd uznesením zo dňa 11.04.2005 sp.zn.10C 160/2003-63 na návrh navrhovateľky rozhodol, že konanie
proti odporkyni II/ zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľky proti odporkyni II/.

Podaním zo dňa 28.8.2006 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala
pripustiť zmenu návrhu s tým, že súd o tomto podaní rozhodol uznesením zo dňa 13.11.2009

sp.zn.10C/160/2003-314, v ktorom súd pripustil zmenu žaloby tak, že petit žaloby znie:
l./ odporca je povinný zdržať sa vypúšťania dažďovej vody zo strechy svojej nehnuteľnosti zapísanej na
LVč.XXXpreKatastrálnyúradBanskáBystrica,SprávakatastraZvolen,obecK.,k.ú.K.,podA.parcelné
číslo 195/1 zastavané plochy a nádvoria- rodinný dom, súp. číslo 45, pod B. na odporcu v celosti, na
parcelu č. 196/1 zapísanú na LV č. XX pre Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra Zvolen,

pre okres Zvolen, obec K., k.ú. K., pod A. č. 196/1 záhrady o výmere 670 m2, pod B. na navrhovateľku
v celosti a to do 2 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2./odporcajepovinnýzabezpečiťpreloženieprípojkyzrozvodnejelektrickejsiete,ktorájevedenáponad
parcelu č. 196/1 zapísanú na LV č. XX pre Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra Zvolen
pre okres Zvolen, obec K., k.ú. K., pod A. parcelné číslo 196/1 záhrady o výmere 670m2, pod B. na

navrhovateľku v celosti, pod zemský povrch parcely č.195/1 zapísanú na LV č. XXX pre Katastrálny
úrad Banská Bystrica, Správa katastra Zvolen pre okres T., obec K. , k.ú. K., pod A. parcela č. 195/1
zastavané plochy a nádvoria- rodinný dom, súpisné číslo č.45, pod B. na odporcu v celosti, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
3./ odporca je povinný zabrániť prietoku splaškov zo žumpy postavenej na parcele č. 195/7 zastavané

plochyanádvoriaovýmere165m2zapísanejnaLVč.XXXpreKatastrálnyúradBanskáBystrica,Správa
katastra Zvolen, pre okres Zvolen, obec K., k.ú., K., pod A. parcela č.195/7 zastavané plochy a nádvoria
o výmere l65m2, pod B. na odporcu v celosti, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
4./ odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania do 3 dní od právoplatnosti pod výkonom
rozhodnutia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a tiež vykonal listinné
dôkazy, ktoré doložili do spisu účastníci v priebehu konania a to: stavebné povolenie z čl. 73- 74,
kolaudačné rozhodnutie z čl. 21 - 24, znalecký posudok č. 45/2007 znalca Ing. Ivana Číža z čl. 201-229,
vyjadrenie znalca Ing. Ivana Číža k pripomienkam zo dňa 10.10.2008 z čl. 275, osvedčenie o dedičstve

23D/124/2010, Dnot 188/2010 zo dňa 11.3.2011 z čl. 362-365, výpis z LV č. XX pre Katastrálne územie
Sása zo dňa 18.6.2012, výpis LV č. XXX pre k.ú. K. zo dňa l8.6.20l2 a výpis z LV č. XXXX pre k.ú. K.
zo dňa 19.6.2012 a zistil tento skutkový stav:
Zo stavebného povolenia zo dňa 12.8.1992 vydaného Obvodným úradom životného prostredia vo
Zvolene-oddelenieúzemnéhorozvojaaštátnejstavebnejsprávysúdzistil,žeakožiadateľjetuuvedený

S. D. K. Z. Z. a jedná sa o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu - l b.j + nepriepustná
žumpa. Pre uskutočnenie a umiestnenie stavby sa okrem iného určili tieto podmienky: stavba bude
umiestnená na pozemku parcelné číslo 195/1 v k.ú K. podľa schválenej situácie osadenia stavby
potvrdenej ObSZPO Zvolen, v bode 9- Podmienky napojenia na technické siete a úprava staveniska je
okrem iného uvedené, že elektrická prípojka z verejnej siete NN zemou v dĺžke prípojky l5bm, konkrétne

napojenie stavby na verejné rozvodné siete je stavebník povinný vopred odsúhlasiť so správcami týchto
sietí.
Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 04.11.2002 vydaného Okresným úradom vo Zvolene- odbor
životného prostredia súd zistil, že v kolaudačnom konaní Okresný úrad vo Zvolene, odbor životného
prostredia ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. - stavebný zákon povolil

užívanie stavby, ,,Rodinný dom- l b.j.+ žumpa“, ktorá je uskutočnená v k.ú. K. na parcele KN č. 195/6
zastavaná plocha ( novostavba rodinného domu) vo vlastníctve S. D. s manželkou. V odôvodnení tohto
rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že v kolaudačnom konaní bolo zistené, že predmetná stavbaje uskutočnená s odchýlkami od projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom
konaní, jedná sa o :
-nerealizovanie priečky medzi skladmi v suteréne,

-zmeny vnútornej dispozície, kúpeľňa, WC, obytná kuchyňa v prízemí,
-realizovanie strešných okien v podkroví do ulice 3 ks , zmeny dispozície priečok podkrovia,
-realizovanie naviac jedného nového komínového telesa.
Uvedené odchýlky sú zakreslené do projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby a
nebránia jej riadnemu užívaniu. Uvedené odchýlky boli stavebným úradom schválené v súlade s § 68 a

§ 8l ods.4 Stavebného zákona v kolaudačnom konaní. Ďalej bolo zistené, že pri uskutočnení predmetnej
stavby boli dodržané všeobecné technické požiadavky na výstavbu s tým, že užívaním stavby nebude
ohrozený život a zdravie osôb ani životné prostredie. Keďže stavebný úrad v priebehu kolaudačného
konania nenašiel dôvody, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu,
rozhodol o jeho vydaní a určení podmienok pre užívanie stavby tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Z odvolania proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 27.11.2002, ktoré bolo na Okresný úrad Zvolen,
doručené dňa 29.11.2002 súd zistil, že B. K.E. podala odvolanie proti vyššie uvedenému kolaudačnému
rozhodnutiu.
Zo zápisu z konania vo veci odvolania voči kolaudačnému rozhodnutiu vo veci: Rodinný dom- l b.j.
+ žumpa zo dňa 20.l2.2002 na Obecnom úrade v Sáse súd zistil, že obec K., zastúpená starostom

obce v rámci dlhodobého riešenia sporu medzi občanmi S. D. B. B. K., nakoľko nedošlo medzi nimi
k dohode navrhol, aby hociktorá strana podala súdnou cestou doriešenie vlastníckych vzťahov s tým,
že stavebný úrad v zmysle vyššie uvedeného do doby predloženia dôkazu riešenia danej veci súdnou
cestou nevyznačí právoplatnosť na predmetnom kolaudačnom rozhodnutí s tým, že do vyriešenia
predbežnej otázky ( súd ) je konanie v tejto veci prerušené.

Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.3.2011 sp.zn.23D/124/2010, Dnot 188/2010 notárky Mgr. Dariny
Beranovej, súdnej komisárky so sídlom vo Zvolene, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.3.2011 súd zistil,
že toto osvedčenie o dedičstve bolo vydané v dedičskej veci po nebohej poručiteľke B. K., rod. T., nar.
XX.X.XXXX, naposledy bytom K., F. V.. Č..XX/XX, ktorá zomrela 4.8.20l0 s tým, že ako dedičia prvej
zákonnej skupiny sa tu uvádza Š. K., nar. X.XX.XXXX- syn poručiteľky, A. K., nar. XX.XX.XXXX-vnuk

poručiteľky a N. K., nar. X.X.XXXX -vnuk poručiteľky. Ohľadne nehnuteľností týkajúcich sa predmetu
tohto konania došlo k vyporiadaniu dedičstva tak, že pokiaľ ide o rodinný dom súpisné číslo 44 postavený
na parcele KN č.196/1 zapísaný na LV č.XXXX, ako aj o pozemok parcelné číslo 196/1 zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 670m2 zapísané na LV č. XX, obe týkajúce sa k.ú. K. nadobudol Š. K. ,
nar. X.XX.XXXX-syn poručiteľky v celosti bez povinnosti výplaty protihodnoty spoludedičských podielov

spoludedičom, nakoľko nebola žiadaná.
Z výpisu z Katastra nehnuteľností zo dňa 18.6.2012, výpis LV č. XX pre okres T., obec K., k.ú. K.
súd zistil, že parcela č.195/3 o výmere 437m2- zastavané plochy a nádvoria ako aj parcela č.196/1 o
výmere 670 m2 zastavané plochy a nádvoria a budova so súpisným číslom 72 postavená na parcele č.
195/3-poľnohospodárska budova, sklady s maštaľou je vo výlučnom vlastníctve Š. K., nar. X.XX.XXXX,

Lesnícka XX/XX, K. a titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie o dedičstve 23D/124/2010 zo dňa
29.3.2011.
ZvýpisuzKatastranehnuteľnostízodňal8.6.2012,výpisLVč.XXXpreokresT.,obecK.,k.ú.K.súdzistil,
že pokiaľ ide o parcelu č.194 o výmere 547 m2 -trvalé trávnaté porasty, parcelu č.195/1 o výmere l55m2-
zastavané plochy a nádvoria, parcelu č.195/2 o výmere 54m2-orná pôda, parcelu č.195/7 o výmere

l65m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu č. 195/8 o výmere l54m2 -zastavané plochy a nádvoria,
parcelu č. 195/9 o výmere l22 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu č. 195/9 o výmere l22 m2
zastavané plochy a nádvoria a stavbu so súp.číslom 45 postavenú na parcele č.195/1-rodinný dom je
výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností S. D., nar. XX.XX.XXXX, F. XX/XX K..
Z výpisu Katastra nehnuteľnosti zo dňa 19.6.2012 , výpis LV č. XXXX pre okres T., obec K., a k.ú. K.,

pokiaľ ide o nehnuteľnosť so súpisným číslom 44, postavenú na parcele 196/1-rodinný dom je výlučným
vlastníkom tejto nehnuteľnosti Š. K., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, K. s tým, že v l/2-ici je ako titul
nadobudnutia osvedčenie o dedičstve 23D/124/2010 zo dňa 29.3.2011 a v l/2-ici je uvedený ako titul
nadobudnutia uvedené osvedčenie o dedičstve 27D/143/2010 zo dňa 20.4.2011.
Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla podrobnú genézu správneho konania týkajúceho sa

novostavby rodinného domu odporcu, v ktorom ona vystupovala ako vlastníčka dotknutej susediacej
nehnuteľnosti. Najmä zdôraznila, že dňa 4.ll.2002 vydal Okresný úrad, odbor životného prostredia pod
č.j. ŽP 2002/24073 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil odporcom užívanie stavby rodinného domu
- 1 b.j+ žumpa v k.ú. Sása s tým, že proti tomuto rozhodnutiu podala ona 27.ll.2002 odvolanie, o ktoromnebolo do dnešného dňa rozhodnuté, nakoľko bolo konanie prerušené. Trvala na tom, že stavebné
riešenie strechy odporcov je nevyhovujúce, keďže strecha presahuje nad jej pozemok, odkvapové
rúry sú tiež vedené ponad jej pozemok a následne dažďová voda steká na jej pozemok a oporný

múrik, dôsledkom čoho sa podmáča a znehodnocuje. Súčasne uviedla, že podľa vydaného stavebného
povolenia mali odporcovia vyhotoviť nepriepustnú žumpu, čo nesplnili, keďže žumpa nemá izolované
dno a vyteká z nej zapáchajúca tekutina, ktorá preteká popred jej dom a znečisťuje jej okolie i ovzdušie.
Navrhovateľka tiež namietala, že elektrickú a telefónnu prípojku nechali odporcovia viesť vzduchom v
rozpore so stavebným povolením, podľa ktorého mali byť vedené zemou. Po právnej stránke zdôvodnila

svoj návrh s poukazom na ustanovenie § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Odporca v podanom písomnom vyjadrení ako aj ústne na pojednávaní, resp. prostredníctvom svojho
právneho zástupcu k veci uviedol, že od vydania stavebného povolenia zo dňa l2.8.l992 boli zo
strany navrhovateľky uplatňované neopodstatnené námietky, ktoré bránia stavebníkovi dokončiť a
skolaudovaťstavbu.Odporcatvrdil,žestavbunovéhorodinnéhodomurealizovalvsúladesoschválenou
projektovou dokumentáciou a stavebným zákonom č.50/76 Zb. Podľa odporcu navrhovateľka nemá

spôsobilosť posudzovať odborné stavebné práce, či už sa týkajú výkopov, stavebných konštrukcií, resp.
žumpy. Potrebná dokumentácia vrátane zmien, revízie, atesty a tlakové skúšky od prevádzkových
a technologických súborov bola stavebníkom predložená ku kolaudačnému konaniu a stavebný úrad
nemal výhrady k ich prevedeniu a spôsobilosti. Žumpa má vykonanú tlakovú skúšku a je zrealizovaná
podľaprojektovejdokumentácie.Odporcauviedol,žeuždávnochcelspraviťnadomežľabyavybudovať

odôvodňovací rigol a tým by bola odvedená voda aj z pozemku navrhovateľky, avšak táto mu
neumožňuje vstúpiť na jej pozemok bez čoho to nie je možné zrealizovať. Poukázal na ustanovenie §
127 ods.3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by mala byť k tomu navrhovateľka povinná. Odporca
tiežuviedol,žejehostavbanapozemoknavrhovateľkynezasahuje,apocelejdĺžkehranicepozemkumá
odporca v šírke 60 cm od múrov svoj pozemok na preukázanie čoho doložil aj geometrický plán. Potvrdil,

že v dĺžke do 3 m odkvap presahuje v šírke 60 cm cez jeho pozemok ale nie na pozemok navrhovateľky
ale na pozemok, ktorý vlastnícky patrí štátu s tým, že on si toto chce vlastnícky vysporiadať a odkúpiť
od súčasného vlastníka túto časť nehnuteľnosti, k čomu už podnikol aj právne kroky, aby tak zosúladil
právny stav so stavom reálnym. Pokiaľ ide o elektrickú prípojku, táto môže byť podľa jeho názoru
zrealizovaná až po skončení kolaudačného konania s tým, že potom to môžu zrealizovať len pracovníci

Slovenských energetických závodov s tým, že on kúpil pôvodný starý dom, kde elektrická energia bola
dodávaná káblom vo vzduchu a on to doposiaľ stále rovnako používa. Navrhovateľ II/ a navrhovateľ III/
na výzvu súdu po právoplatnosti dedičského konania k veci uviedli, že predmetná záležitosť sa týkala
len ich starej mamy B. K. a jej syna Š. K. s tým, že oni nie sú o tejto záležitosti vôbec informovaní a majú
zato, že je potrebné sa v predmetnej veci obracať len na Š. K., ktorý vec rieši. Následne navrhovateľ II/

ako aj navrhovateľ III/ doručili súdu plnomocenstvá pre Š. K. aby ich v tomto konaní zastupoval.
Navrhovateľ I/ Š. K. bol vypočutý na pojednávaní dňa 6.9.2006 ešte v procesnom postavení svedka,
pričom k veci uviedol, že s navrhovateľkou, ktorá je jeho mamou býva v predmetnom dome po dobu
10 rokov. Uviedol, že s odporcom má zlé vzťahy, viackrát došlo k fyzickým kontaktom medzi nimi ale
bude schopný vypovedať pravdivo. Podľa jeho názoru odporca robí všetko podvodom, novostavba nie

je postavená na pôvodných základoch, stavbu posunul k nim do dvora. Tiež tvrdil, že strecha novostavby
zasahuje do ich dvora, vzniklo tam úžľabie kde sa strechy spájajú a im steká dažďová voda do polovice
dvora. Tiež žľab ešte posunuli meter von na ich pozemok s tým, že im s mamou to vadí, rozpadol sa im
múrik, v zime vzniká námraza a keďže odporca nemá na streche snehové zábrany sneh sa im zošuchuje
do dvora. Vadia im aj prípojky elektriky a rozhlasu, lebo keď dovezú drevo, nemôžu ho zhodiť. Odporca

podľa neho nemá ani skolaudovanú žumpu, prichytil ho keď ju vypúšťal pred ich dom na cestu čo im
vadí, keďže žumpa smrdí. Podľa neho má odporca 2 žumpy, jednu má skolaudovanú, druhú nie.
Zo svedeckej výpovede svedka A. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., V.. F..Z. XXXX/XX súd zistil,
že navrhovateľka je jeho sestrou, odporcu pozná zvidenia s tým, že vypovedať bude objektívne. Za
sestrou chodí podľa potreby asi tak raz za 2 mesiace. Na otázku práv. zástupcu navrhovateľky, či sú

na stavbe odporcu vybudované odkvapové rúry alebo zariadenia, ktoré by bránili dažďovej vode stekať
na pozemok navrhovateľky, svedok uviedol, že ani na starej ani na novej stavbe nie sú vybudované
odkvapové rúry, žľaby a dažďová voda z nehnuteľnosti odporcu steká do žľabu, ktorý je umiestnený
medzi novou a starou stavbou a poškodzuje zariadenie brány, ktorá patrí navrhovateľke. Keď odporca
postavil novú stavbu dažďovej vody je viac, je sústredená do jedného miesta čo je nebezpečné, lebo

predtým stekala voda rovnomerne po celej streche, bolo to rozptýlené. Na ďalšiu otázku práv. zástupcu
navrhovateľky, či má svedok vedomosť, že ponad parcelu navrhovateľky vedú nejaké prípojky, ktoré
slúžia výlučne len potrebe odporcu, svedok uviedol, že áno vedie tam elektrická prípojka, nevie či aj
telefónna, tieto prípojky rušia navrhovateľku, pretože zabraňujú vchodu vozidla s nejakým materiálom kjej nehnuteľnosti vzhľadom na výšku tých prípojok. Vyjadril sa, že k sestre chodieva málo ale niekedy v
letných mesiacoch bolo cítiť zápach, dalo sa to vydržať, bol to zápach z močovky, je isté, že nepríjemné
zápachy vyrušujú, vadia, nevie z čoho bol ten zápach. Odporca má zrejme vybudovanú nejakú žumpu

a nevie o tom, že by tam bola nejaká kanalizácia. Nie je u sestry trvalo, preto nevie povedať, či aj ten
zápach je tam trvale. Uviedol, že nemá vedomosť od sestry, že by odporca chcel vybudovať nejaké
žľaby na svojej nehnuteľnosti, vie len o tom, že si chcel omietnuť stenu, nevedel sa vyjadriť k tomu prečo
stena odporcu nie je omietnutá. Nevie ako požiadal odporca sestru aby si to mohol omietnuť, on sa
toho nezúčastnil. Na otázku práv. zástupkyne odporcu, svedok uviedol, že najbližší sused pri sestre je

odporca a preto sa domnieva, že zápach ide z jeho žumpy i keď okolo sú aj iné domy, je tam celá ulica,
zrejme majú aj oni žumpy.
Zo znaleckého posudku č.45/2007 znalca Ing. Ivana Číža zo dňa 28.10.2007 súd zistil, že toto znalecké
dokazovanie bolo nariadené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 5.9.2007 sp.zn.10C 160/2003-188,
ktorým sa znalcovi z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti,
poruchy stavieb Ing. Ivanovi Čížovi nariadila znalecká úloha:

1./ vyjadriť sa, či a v akom rozsahu dažďová voda z nehnuteľnosti odporcu ( rodinný dom) súpisné číslo
45 postavený na parcele č. 195/1 vedenej Správou katastra Zvolen na LV č. 369 (k.ú. Sása) steká na
pozemok navrhovateľky - parcela č. 196/1 záhrada o výmere 670m2 vedená Správou katastra Zvolen
na LV č. XX( E..Ú. K.), či tento pozemok ako i oporný múrik navrhovateľky podmáča a znehodnocuje. V
prípade ak áno, vyjadriť sa čo je príčinou takéhoto stavu a ako ho možno odstrániť.

2./ vyjadriť sa, či dochádza k prietoku splaškov zo žumpy odporcu postavenej na parcele č. 195/7
zastavaná plocha a nádvoria vedenej Správou katastra Zvolen na LV č. XXX v k.ú. K.. V prípade, ak
áno, vyjadriť sa, čo je príčinou takéhoto stavu a ako ho možno odstrániť. Posúdiť, či je predmetná žumpa
postavená v súlade so stavebnotechnickými predpismi a v súlade so stavebným povolením z čl. 73,
3./ vyjadriť sa, kadiaľ vedie elektrická prípojka z rozvodnej elektrickej siete k rodinnému domu odporcu

súpisné číslo 45 a posúdiť, či táto bola zrealizovaná v súlade so stavebným povolením a technickými
predpismi.
Z tohto znaleckého posudku teda vyplýva, že za účelom jeho vypracovania sa uskutočnila miestna
ohliadka spojená s miestnym šetrením dňa 18.10.2007 za účasti oboch strán ako i zástupcu Okresného
súdu vo Zvolene, kedy bola znalcom zhotovená aj fotodokumentácia súčasného stavu, ktorá tvorí súčasť

tohto znaleckého posudku. Čo sa týka bodu 1./, znalec skonštatoval, že sporná časť podmáčania
pozemku bola pri miestnom šetrení dôkladne prehliadnutá a je možné konštatovať, že povrchové
dažďové vody priamo vtekajú na súkromný pozemok a podmáčajú časť muriva na bráne. Dažďová
voda z rodinného domu t.j. úžľabia steká na pozemok rodinného domu p. K.. Stavebná konštrukcia je
pripravená tak, že povrchové dažďové vody je možné technicky zachytiť tak, aby nevtekali na pozemok

p. K.. Tento bod je splniteľný len za podmienok rešpektovania Stavebného zákona č.50/1976 Zb. a jeho
následných doplnkov. Stavebné úpravy na zachytení dažďových vôd sú jednoduché bez zväčšených
finančných nákladov. Dajú sa uskutočniť len na základe § 134 Stavebného zákona o vstupe na cudzie
pozemky. Sťažovateľka, pokiaľ nedovolí vstup na pozemok sa nemôže dovolávať nápravy na strešnej
klampiarskej konštrukcii, ktorá by zabezpečila odtok vody do verejného priestoru. K bodu č.2/ znalec

uviedol, že nepriepustnosť žumpy bola dokázaná protokolom č. Ev.č. K-02277 zo dňa l0.l0.2002, ktorý
vydal RNDr. Boris starší, pričom v protokole sa uvádza, že nádrž vyhovuje požiadavkám STN 75 0905,
s tým, že tento protokol tvorí prílohu znaleckého posudku. Vývoz splaškov bol dokázaný na základe
predložených faktúr o vývoze splaškov, ktorá tiež tvorí prílohu tohto znaleckého posudku. Na okraj
znalec uviedol, že pri kontrole žúmp-septikov a jám na odpady boli prehliadnuté aj nádrže u p. K.,

pričom z prvého pohľadu je zrejmé, že jamy- nádrže nie sú vodotesné a v stenách sú otvory na odtok
splaškov cez zemný rigol v záhrade do rigolu pri ceste. Taktiež bol zistený voľný výtok splaškovej vody
z kanalizácie do rigolu vedľa cesty bez zachytávania splaškov. V rigole sa nachádza splašková voda a
zbytky tuhých splaškov, voľný odtok vody je popri bytovke smerom na miestne hospodárske stredisko.
Znalec konštatoval, že pri miestnom šetrení bola preverená aj spomínaná nádrž vo dvore p. D. s tým,

že po odkrytí poklopov bola v nádrži čistá voda.
K bodu č.3/ znalec uviedol, že elektrická prípojka k rodinnému domu p. D. je pôvodná - realizovaná
pôvodným majiteľom. Podchôdzna výška pod elektrickou prípojkou je 505 cm ( odmeraná za účasti
všetkých zúčastnených strán). Elektrická prípojka podľa stavebného povolenia nebola zrealizovaná.
V stavebnom povolení pod č. USSS l033/327/92-Mč je konštatované, že stavba sa má realizovať na

základe schválenej projektovej dokumentácie a vyjadrenia dotknutých orgánov s tým, že na základe
miestneho šetrenia je možné konštatovať, že všetky body v stavebnom povolení až na prevedenie
káblovej elektrickej prípojky boli zrealizované. Prevedenie káblovej elektrickej prípojky z vedľajšieho
elektrického stĺpa je nenáročná technická realizácia, ktorá sa dá previesť behom jedného dňa v ňomnebola potvrdená nerealizovaná zmena elektrickej prípojky. Na záver znalec uviedol, že problémy,
ktoré sú v riešení súdu, sú technicky jednoducho riešiteľné s tým, že pri tomto technickom riešení sú
podmienkou aj vstupy na cudzie pozemky.

K znaleckému posudku sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila navrhovateľka, ktorá
k bodu č.1/ uviedla, že pokiaľ znalec rozvádzal možnosť riešenia problému s dažďovou vodou
cez vyhotovenie klampiarskych konštrukcií za predpokladu povolenia vstupu odporcu na pozemok
navrhovateľky, tak k tomu navrhovateľka podotkla, že trvá na tom, že tento stav zapríčinil odporca s
tým, že nerešpektoval vznesené námietky navrhovateľky v stavebnom konaní ohľadne strechy, pričom

navrhovateľka od prvopočiatku nesúhlasila s tým, aby strecha odporcu prečnievala cez obvodový
múr nehnuteľnosti odporcu nad jej pozemok. Zmenou konštrukcie strechy z pôvodnej jednoduchej
sedlovej na dve proti sebe stojace sedlové strechy a vytvorením tzv. úžľabia sa výrazným spôsobom
zmenili pomery ohľadne stekajúcej dažďovej vody na pozemok navrhovateľky, čo do jej množstva
ako aj bodu, v ktorom sa povrchová voda stretáva a ďalej tečie jedným smerom a znehodnocuje
oporný múrik a bránu navrhovateľky. Navrhovateľka trvá stále na tom, že stavba odporcu nie je

zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť stavebného povolenia
zo dňa 12.8.1992 sp.zn.1033/327/92, pričom odporca nerešpektoval jej vopred vznesené pripomienky k
projektustavbyaneoboznámilijusprojektovoudokumentácioustrechy.Kboduč.2/znaleckéhoposudku
navrhovateľka uviedla, že považuje za nedostatočné, že sa znalec uspokojil len s oboznámením
sa s protokolom o skúške vodotesnosti nádrže podľa STN 750905 zo dňa 10.10.2002 vyhotovený v

RNDr. Borisom starším a predložením jedinej faktúry za vývoz splaškov. Navrhovateľka stále tvrdila,
že dochádza k presakovaniu, či prenikaniu zapáchajúcich splaškov z pozemku odporcu, pričom tento
zápach navrhovateľku obťažuje nad mieru primeranú pomerom. Pokiaľ sa znalec vyjadroval k žumpe,
resp. k septiku, resp. jamám na pozemku navrhovateľky, táto tvrdila, že jeho závery nie sú okrem jeho
domnienok ničím podložené a nie sú hodnoverné. Navrhovateľka trvala na tom napriek tomu, že znalec

počas ohliadky zistil, že splašky zo sociálnych zariadení odporcu sa do tejto žumpy neprečerpávajú hoci
sú umiestnené nižšie ako žumpa a z technického hľadiska je takýto postup jediný možný
K bodu č.3/ znaleckého posudku navrhovateľka uviedla, že súhlasí so závermi znalca v tej
časti, kde konštatuje, že elektrická prípojka nebola zrealizovaná podľa predloženej a príslušnými
orgánmi odsúhlasenej projektovej dokumentácie. Za irelevantné považuje závery znalca týkajúce sa

podchôdznejvýškyzpôvodnejelektrickejprípojky,ktorájepodľaznalcadostačujúcaauviedla,žetrvána
tom, že pri skladaní palivového dreva na jej pozemok pomocou hydraulického zariadenia existuje reálne
možné ohrozenie obsluhy ako aj jej samotnej zachytením elektrického vedenia, keďže podľa jej názoru
znalec nebral do úvahy pri vypracovaní zn.posudku tú skutočnosť, že pri „podchôdznej“ výške 505 cm
a výške nákladného auta s palivovým drevom cca 450 cm je bezpečnostnými predpismi vyžadované

zachovanie bezpečnej vzdialenosti pri práci od elektrického vedenia 100 cm a teda dochádza pri
manipulácii s drevom k presahu v rozpätí od 50 cm do l00 cm s tým, že zároveň poukázala na
ustanovenie § 36 zákona NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktoré vymedzuje pojem ochranného
pásma v blízkosti elektrického vedenia.
K pripomienkam navrhovateľky sa znalec vyjadril podaním zo dňa l0.l0.2008, doručeným tunajšiemu

súdu l4.l0.2008 s tým, že k bodu l/ uviedol, že v stavebnom povolení je pri jeho vydaní poznamenaná len
jedna pripomienka, týkajúca sa okna k susedovi z podkrovia s tým, že vydavateľ stavebného povolenia
hodnotil pripomienku ako neopodstatnenú a túto námietku zamietol. K bodu 2./ týkajúcej sa žumpy
zotrval znalec na svojich pôvodných záveroch a zisteniach, s tým, že skonštatoval, že v posudku sa píše
o nádrži čistej vody ( dažďovej), do ktorej sa pre spádové pomery neprečerpávajú splašky, čo potvrdil aj

majiteľ nehnuteľnosti a splašky sa zachytávajú do žumpy nižšie osadenej ako nádrž. K bodu 3./ týkajúcej
sa elektrickej prípojky uviedol, že je potrebné prihliadať na rok, kedy bola realizovaná prípojka s tým,
že táto bola realizovaná pred viac ako 50 rokmi a vtedy plne zodpovedala technickým parametrom
dopravných prostriedkov (senné vozy, hnojné vozy, Pragovky, EREny Študebagre ), ktoré mali malú
podchodnú výšku. Stav prípojky podľa nových predpisov ( rok 2004) nie je možné posudzovať, pretože

podľa týchto nových predpisov stav prípojok v celej obci je nevyhovujúci.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.
Podľa § 127 ods.l OZ , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovú
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, žeby urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu
alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 127 ods.3 OZ, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na

pozemkualebonastavbe,jeten,ktoškoduspôsobil,povinnýjunahradiť;tejtozodpovednostisanemôže
zbaviť.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 520 OZ, k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas riadne ponúknuté plnenie od neho
neprijme, alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ
nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
Podľa § 107 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) konanie súd preruší najmä vtedy,
ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka,

prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní
pokračovalo skôr.
Podľa§127ods.lO.s.p.akzávisírozhodnutieodposúdeniaskutočnosti,naktorétrebaodbornéznalosti,
ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby

posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.
Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom
znalca.
Podľa § 160 ods.1 vetá prvá O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, a to z nasledovných dôvodov:
Súd zamietol návrh navrhovateľa II/ a navrhovateľa III/ z dôvodu, že s poukazom na výsledky dedičského
konania mal súd zato, že títo účastníci nie sú aktívne vecne legitimovaný, nakoľko sa nestali nositeľmi

práva, resp. hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, dôkazom čoho sú výpisy z LV, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktorých sa týkajú nároky
uplatňované pôvodnou vlastníčkou týchto nehnuteľností je v súčasnosti, resp. v čase vyhlásenia
rozsudku len navrhovateľ I/ Š. K..
Predmetom konania boli navrhovateľom, resp. jeho právnou predchodkyňou uplatnené nároky tak, ako

ich súd pripustil po navrhovanej zmene žaloby. Súd vyhodnotil, že rozhodnutie v tejto veci závisí od
posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti a z tohto dôvodu nariadil vo veci znalecké
dokazovanie. Súd preto pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov tohto znaleckého dokazovania.
Súd návrhu vyhovel len v časti týkajúcej sa preloženia elektrickej prípojky z rozvodnej elektrickej
siete, nakoľko aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že elektrická prípojka nebola zrealizovaná podľa

stavebného povolenia a odporca používa ešte pôvodnú elektrickú prípojku s tým, že podchôdzna
výška pod elektrickou prípojkou je 505 cm, ktorú znalec označil za dostatočnú nad prístupovou
cestou k rodinnému domu navrhovateľky. Znalec ale následne v podanom vyjadrení k pripomienkam
navrhovateľky k znaleckému posudku spresnil, že pri stave elektrickej prípojky prihliadal na rok, kedy
bola pôvodná prípojka zrealizovaná, čo bolo pred viac ako 50 rokmi a v tom čase plne zodpovedala

technickým parametrom vtedy používaných dopravných prostriedkov, čo boli napríklad senné a hnojné
vozy, Pragovky, atď.,ktoré mali malú podchodnú výšku. Súd z toho vyvodil záver, že znalcom nebola
vyvrátená námietka navrhovateľa, resp. jeho právnej predchodkyne, že zrealizovanie elektrickej prípojky
v rozpore so stavebným povolením zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa užívať predmet
svojho vlastníckeho práva nerušene, keď títo tvrdili, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť, resp.

bezpečnosť ďalších osôb či majetku, nakoľko v súčasnosti už vozidlá dosahujú vyššiu výšku a v
prípade, že tieto sú plne naložené napríklad palivovým drevom je tzv. podchôdzna výška pod elektrickou
prípojkou nepostačujúca. Poznámka týkajúca sa toho, že stav elektrických prípojok v celej obci je
podľa aktuálnych technických noriem nevyhovujúci, považoval súd za právne irelevantnú, keďže súdrozhodoval v konkrétnej veci medzi konkrétnymi účastníkmi konania na základe podaného návrhu.
Znalec uviedol aj jednoduchšie riešenie preloženia elektrickej prípojky a to z vedľajšieho elektrického
stĺpa, čo by znamenalo, že by nebolo tým ďalej porušované vlastnícke právo navrhovateľa, avšak do

vyhlásenia rozsudku vo veci samej odporca toto nezrealizoval a pretože navrhovateľ trval na realizácii
v zmysle stavebného povolenia, súd uložil odporcovi vo výrokovej časti tohto rozhodnutia povinnosť
v tomto rozsahu, keďže aj znalec konštatoval, že je vadou kolaudačného rozhodnutia, že tam nebolo
uvedené nerealizovanie elektrickej prípojky spôsobom uvedeným v stavebnom povolení s tým, že súd
vychádzal aj z toho, že príslušný orgán, ktorý stavebné povolenie vydával, rozhodol o tejto záležitosti

na základe platných právnych predpisov a technických noriem.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Súd teda zamietol návrh navrhovateľa vo výroku, ktorým sa
domáhal, aby odporca bol povinný zabrániť prietoku splaškov zo žumpy postavenej na jeho pozemku,
nakoľko mal súd zato, že v tejto časti navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom zmysle, že by zo
strany odporcu došlo k nejakému protiprávnemu zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa formou
imisií. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že žumpa je nepriepustná, čo bolo preukázané

príslušným atestom- protokolom, ktorý tvorí súčasť, resp. prílohu k tomuto znaleckému posudku, a že
teda táto žumpa vyhovuje požiadavkám príslušných slovenských technických noriem. Pokiaľ ide o druhú
nádrž, nachádzajúcu na pozemku odporcu, na ktorú poukazoval vo svojej svedeckej výpovedi Štefan
Sečkár, pri miestnom šetrení znalec konštatoval, že sa v nej nachádza čistá-dažďová voda s tým, že
do tejto nádrže sa neprečerpávajú splašky a to s poukazom na to, že technicky to ani nie je možné

kvôli spádovým pomerom, pričom splašky sa zachytávajú do predmetnej žumpy, ktorá je osadená nižšie
ako nádrž. Taktiež ani zo svedeckej výpovede brata pôvodnej navrhovateľky A. T. jednoznačne
nevyplynulo, že zápach, ktorý cítil na jej pozemku by pochádzal zo žumpy odporcu, to sa svedok len
domnieval. Súd zamietol návrh aj v časti výroku, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu povinnosti
zdržať sa vypúšťania dažďovej vody zo strechy svojej nehnuteľnosti na pozemok navrhovateľa a to

z dôvodu, že podľa názoru súdu bola žaloba v tejto časti podaná predčasne, keďže odporca nie je v
omeškaní so splnením tohto svojho záväzku. Súd má zato, že odporca má voči navrhovateľovi záväzok,
ktorý vznikol zo skutočností uvedených v zákone, teda konkrétne z titulu susedských práv, ktorým je
záväzok odporcu zabezpečiť, aby nad mieru primeranú pomerom nedochádzalo k vypúšťaniu dažďovej
vody na pozemok navrhovateľa, avšak odporca nie je so splnením tejto povinnosti v omeškaní z dôvodu

neposkytnutia mu súčinnosti potrebnej na splnenie tohto záväzku zo strany navrhovateľa, resp. jeho
právnej predchodkyne. Na tento fakt poukazoval odporca od začiatku konania a dôkazom toho je
aj konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 17C 227/2005, v ktorom sa odporca v procesnom
postavení navrhovateľa domáha, aby mu bol zo strany navrhovateľa, resp. jeho právnej predchodkyne
umožnený vstup na ich pozemok parcelné číslo l96/1, nachádzajúci sa v k.ú. K. za účelom montáže

žľabov a omietnutia fasády jeho nehnuteľnosti postavenej na pozemku parcelné číslo l95/1 v k.ú. K.
zapísanom na LV č. XXX ( uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 9.6.2006 sp.zn.17C 227/05-28 v
spise zažurnalizovaný na čl. 319), s tým, že spis 17C 225/05 bol pripojený a následne odpojený, nakoľko
sa jedná o živý spis. Znalec v podanom znaleckom posudku tiež skonštatoval, že tento problém je
jednoducho technicky riešiteľný, stavebná konštrukcia je pripravená tak, že povrchové dažďové vody je

možné technicky zachytiť aby nevtekali na pozemok p. K., ale do verejného priestoru. Je ich technicky
možné zachytiť namontovaním strešnej klampiarskej konštrukcie, čo však nie je aj podľa názoru znalca
možné bez umožnenia prístupu na cudzí pozemok, teda na pozemok navrhovateľa.
Súd neprihliadol k dokladom predložených sporovými stranami, a to konkrétne geometrické plány,
zažurnalizované v spise na čl. 37 a na čl. 76, resp. k svedeckej výpovedi Ing. Janky K., nakoľko otázka

hraníc medzi pozemkami účastníkov sa v priebehu konania neukázala ako sporná, a to aj s odkazom na
procesné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.6.2010, sp.zn.12Co/165/2010-346,
ktorým bolo zrušené uznesenie tunajšieho okresného súdu, ktorým tento prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.17C/227/2005 a to s
odôvodnením, že bolo v tomto konaní nariadené znalecké dokazovanie, ktorého výsledky môžu mať

význam pre rozhodnutie predmetného konania, pričom týmto znaleckým dokazovaním sa mal znalec
vyjadriť k priebehu spoločnej hranice medzi pozemkami účastníkov konania. Krajský súd sa s názorom
okresného súdu nestotožnil a uviedol, že znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené a vykonané v
tomto konaní č.10C/160/2003 je dostatočné, keď znalec podľa názoru odvolacieho súdu v podanom
znaleckom posudku sa dostatočne vyjadril k všetkým súdom zadaným otázkam a nie je preto daný

dôvod, aby okresný súd o nároku navrhovateľky nerozhodol. Ak v konaní 17C 227/2005 je predmetom
určeniepriebehuhranicemedzipozemkamiabolonariadenéznaleckédokazovanie,jehozáverynemajú
vplyv na rozhodnutie súdu v predloženej veci.Na splnenie uloženej povinnosti súd určil odporcovi lehotu 60 dní s poukazom na charakter tejto
povinnosti.

Odporca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa l8.7.20l2, doručené tunajšiemu
súdu v ten istý deň, uplatnil trovy konania, ktoré majú pozostávať z náhrady za preddavkované trovy na
znalecké dokazovanie, ktoré zaplatil v sume 298,74 € a z trov právneho zastúpenia vrátane režijného
paušálu celkovo v sume 72l,09 € + l44,22 € z titulu 20% DPH. Trovy právneho zastúpenia si odporca
uplatnil, resp. vyčíslil podľa advokátskej tarify z hodnoty neurčitej a to konkrétne za nasledovné úkony:

-10.11.2005 prevzatie a príprava zastúpenia 38,30 €+ režijný paušál 4,97 € spolu 43,27 €,
-14.12.2005- zastúpenie na pojednávaní 43,27 €,
-20.4.2006 zastúpenie na pojednávaní 4l,82 € + režijný paušál 5,44 € spolu 47,26 €,
-6.9.2006 zastúpenie na pojednávaní 47,26 €,
-11.9.2006 vyjadrenie 47,26 €,
-15.11.2007 vyjadrenie na znalecký posudok 45,50 € + režijný paušál v sume 5,90 € spolu 5l,40 €,

-27.11.2008 zastúpenie na pojednávaní 53,49 €+ režijný paušál v sume 6,30 € spolu 59,79 €,
-5.1.2009 účasť na ohliadke na mieste samom 53,49 € + režijný paušál 6,95 € spolu 60,44 €,
-11.11.2009 zastúpenie na pojednávaní 60,44 €,
-25.3.2010 odvolanie proti uzneseniu 60,44 € + 7,2l režijný paušál spolu 67,65 €,
-11.10.2010 zastúpenie na pojednávaní 67,65 €,

-20.6.2012 zastúpenie na pojednávaní 55,49 € + režijný paušál 7,2l spolu 62,70 €,
-18.7.2012 zastúpenie na pojednávaní 62,70 €.
Pri určení trov právneho zastúpenia aj súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu ako z hodnoty neurčitej za
účelomurčeniazákladnejsadzbytarifnejhodnotyvzmysle §11ods.1vyhl.č.655/2004Z.z.čozdpovedá
v roku 2005 sume 38,30 €, v roku 2006 4l,82 €, v roku 2007 45,50€, v roku 2008 48,62€, v roku 2009

53,49 €, v roku 20l0 55,49 €, v roku 2011 57 € a v roku 20l2 58,69 €.
Trovy práv.zastúpenia súd odporcovi nepriznal v takej výške, ako si ju uplatnil prostredníctvom svojho
práv. zástupcu s tým, že konkrétne súd nepriznal odporcovi trovy konania za úkon zastúpenie na
pojednávaní dňa l4.l2.2005 vo výške 43,27 € ale len vo výške l4,53 € a to z dôvodu, že z čl. 87 v
súdnom spise vyplýva, že toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci , a teda advokátovi

patrí len l/4-ina odmeny s poukazom na § l4 ods.3 vyhlášky č.655/2004 v príslušnom znení t.j. suma
9,56 € + režijný paušál 4,97 € spolu l4,53 €. Ďalej súd nepriznal trovy za úkon 20.4.2006 zastúpenie na
pojednávaní vo výške 47,26 € a to vôbec, nakoľko v súdnom spise sa nenachádza zápisnica, že by sa
pojednávanie malo konať, a ani v súdnom registri nie je žiadny záznam, že by bolo 20.4.2006 nejaké
pojednávanie v tejto veci. Z rovnakých dôvodov súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon

27.11.2008 vo výške 59,79 €, ďalej účasť na ohliadke na mieste samom dňa 5.1.2009 vo výške 60,44 €
vrátane režijného paušálu ako aj za úkon zastúpenie na pojednávaní dňa 11.10.2010 vo výške 67,65 €.
Odporcovi nepriznal ani náhradu za preddavkované trovy na znalecké dokazovanie vo výške 298,74
€, keďže zo zoznamu trov konania zažurnalizovaného v spise na čl.89 vyplýva, že odporca zložil zálohu
na znalca dňa 14.11.2006, resp. l6.11.2006 vo výške 3.000,-Sk o čom svedčí záznam o zložení na čl.

l27 uvedený pod položkou Denníka l4a 65/06 a navrhovateľka zložila tiež ako zálohu na znalca sumu
3.000,-Sk dňa 11.9.2007, resp. l2.9.2007 ako položka denníka D 14a-88/07 v spise zažurnalizované na
čl. 189. Z obsahu spisu súd nezistil, že by tak odporca, resp. ani navrhovateľ zložil ďalšie náhrady ako
preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
Odporcabytedavprípadeúspechuvsporevplnejvýškemalnárokajnanáhradutrovkonaniavcelkovej

výške 642,29 €, z ktorých suma 99,58 € by predstavovala náhradu za preddavkované trovy na znalecké
dokazovanie a suma 542,7l € ( 452,26 € vrátane režijného paušálu + 20% DPH) by predstavovala
náhradu trov právneho zastúpenia. Nakoľko však odporca mal úspech vo veci len čiastočný, o trovách
konaniach súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. podľa ktorého platí, že ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo. Pomer úspechu a neúspechu odporcu, resp. navrhovateľa súd určil v pomere
2:1 v prospech odporcu, keďže navrhovateľ bol úspešný len v jednom z troch uplatňovaných výrokov,
a teda odporcovi priznal právo na náhradu trov konania v l/3. Z tohto dôvodu súd o trovách konania
rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto rozsudku, teda priznal odporcovi náhradu trov konania vo
výške 214,09 €, z ktorých suma 33, 19 € predstavuje pomernú časť náhrady za preddavkované trovy na

znalecké dokazovanie a suma 180,90 € predstavuje pomernú časť trov právneho zastúpenia.
Podľa§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť advokátovi. Z tohto dôvodu súd
zaviazal navrhovateľa zaplatiť trovy konania advokátovi odporcu.Podľa § 148 ods.1 veta prvá O.s.p. platí, že štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Vzhľadom k tomu súd zaviazal, s poukazom na vyššie uvedený pomer
úspechu a neúspechu účastníkov v spore, navrhovateľa zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene

trovy konania vo výške ll7,06 € a odporcu zaviazal na účet Okresného súdu vo Zvolene zaplatiť trovy
konania vo výške 58,53 €, teda 2/3 pre navrhovateľa a l/3 pre odporcu s tým, že doteraz tieto trovy znášal
štát, resp. boli predbežne uhradené z rozpočtových prostriedkov štátu, pričom sa jedná o priznanie
svedočného v celkovej sume 480,-Sk svedkovi Š. K. tak, ako to vyplýva z uznesenia z čl. 88 z čl. 96 a z
čl. ll3 , čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu 15,93 €; ďalej z priznaného znalečného

znalcovi Ing. Ivanovi Čížovi v zmysle uznesenia na čl. 255, keď znalcovi bola celkovo priznaná suma
8.382,-Sk , z toho čiastka 2.382,-Sk bola uhradená predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu, čo po
prepočítaní predstavuje sumu 79,07 €; suma pozostáva tiež z priznaného znalečného vo výške 33,2l € v
zmysle uznesenia na čl. 312, znaleckého vo výške 33,95€ priznaného znalcovi Ivanovi Čížovi v zmysle
uznesenia na čl. 415 a vyúčtovaných trov ohliadky zo dňa 18.10.2007 na čl. 198 vo výške 405,-Sk , čo
po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu 13,44 €.

Prepočet peňažných súm zo slovenských korún na euro bol vykonaný v súlade s § 2 a § 9 zákona č.
659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa t/oto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)