Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 4, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/288/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108209664
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1108209664.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľov: 1. B.. T..

B.M.,nar.XX.X.XXXX,bytomY.XX,XXXXXK.,2.T..N.Z.M.,O.,nar.XX.X.XXXX,bytomtamtiež,obaja
zastúpení JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava proti odporcovi:
T..M.L.,šéfredaktortýždenníkaO.XV.,adresaredakcieO.9,XXXXXK.,zastúpenémuJUDr.Rudolfom
Adamčíkom, advokátom so sídlom Liptovská 2/A, Bratislava, o určenie povinnosti uverejniť tlačovú
opravu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo
výške 328,00 Eur k rukám advokáta JUDr. Rudolfa Adamčíka, Liptovská 2/A, Bratislava 25 do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa domáhali návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I dňa 20.3.2008 a postúpeným
tunajšiemu súdu dňa 13.8.2009 na základe námietky absencie miestnej príslušnosti vznesenej
odporcom, aby súd uložil odporcovi povinnosť uverejniť v týždenníku PLUS 7 DNÍ tlačovú opravu
nepravdivých informácií uverejnených dňa 2.1.2008 na dvojstrane 14-15 v článku s titulkom „ V novom
byte - M. dcéra sa presťahovala do luxusného apartmánu, s otcom už nemá spoločnú strechu nad
hlavou“, kde odporca uverejnil, že „ Pred tromi rokmi, keď ho na príkaz generálneho prokurátora V. E.
prepustili z vyšetrovacej väzby, prepísal celý svoj majetok práve na deti.“ „Špeciálny súd pre podozrenie

z tunelovania nebankového impéria BMG a Horizont obžaloval M. ako hlavu zločineckej skupiny, ktorá
pripravila nebanky až o 800 miliónov korún a poslal ho do väzenia na dvanásť rokov.“ Navrhovatelia
tvrdili,žeanijednazvyššieuvedenýchinformáciíniejepravdivá,uverejnenýmčlánkomodporcaúčelovo
zavádza verejnosť s úmyslom poštvať ju nielen proti navrhovateľovi 1., ale aj celej jeho rodine. Konanie
odporcu kvalifikovali ako hrubé porušenie princípu nezávislosti novinára a základnej etickej povinnosti
podávať verejnosti pravdivé, overené a odborne fundované informácie.

11C 288/09

Navrhovatelia ďalej uviedli, že po uverejnení článku prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali odporcu

listom zo dňa 28.2.2008 na uverejnenie tlačovej opravy, ktorý odporca nepreberal. Právne argumentujúc
ustanovením § 19 a 20 zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných
prostriedkoch v platnom znení ( ďalej len tlačový zákon ) žiadali, aby povinnosť uverejniť tlačovú opravu
v znení, ako ju formulovali v žalobnom petite, bola odporcovi uložená výrokom súdu. Tlačovú opravu
žiadali uverejniť z dôvodu, že uverejnené informácie nie sú pravdivé, B. M. neprepísal celý svoj majetokpred tromi rokmi na svoje deti, nebol hlavou zločineckej skupiny a táto skupina nepripravila nebanky o
800 mil, v deň uverejnenia článku ani v deň žiadosti o opravu neexistuje rozhodnutie, ktoré by uvedené
skutočnosti preukazovalo, neexistuje ani tvrdené vyčíslenie škody. Text požadovanej tlačovej opravy

navrhovatelia formulovali v žalobnom petite.

Odporca sa k žalobnému návrhu, ktorý osobne prevzal dňa 19.12.2008, v súdom určenej lehote
nevyjadril napriek tomu, že mu túto povinnosť Okresný súd Bratislava 1 uložil v uznesení 10C 66/2008
zo dňa 1.8.2008, ktoré tiež osobne prevzal dňa 19.12.2008. Dňa 9.4.2009 faxovým podaním vzniesol
prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku absencie miestnej príslušnosti Okresného súdu

Bratislava I v danej právnej veci a pred tunajším súdom dňa 30.5.2012 uviedol, že žiadosť navrhovateľov
na uverejnenie tlačovej opravy zo dňa 28.2.2008 nikdy nedostal, preto sa ňou nemohol zaoberať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s obsahom dotknutého článku,
žiadosťou zo dňa 28.2.2008 o bezplatné uverejnenie opravy, adresovanou odporcovi na adresu K. 2, K.,
poštovým podacím hárkom zo dňa 28.2.2008 a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu.

Navrhovateľ 1. na pojednávaní poukazoval na to, že neexistuje žiaden dôkaz o tvrdeniach odporcu,

že prepísal celý svoj majetok práve na deti v čase, keď mal byť na príkaz generálneho prokurátora
prepustený z väzby. Tvrdenia odporcu v dotknutom článku považoval za hrubý zásah do jeho
osobnostných práv vykonaný so širokou publicitou , keďže týždenník PLUS 7 DNÍ je najčítanejší
týždenník, keď čitateľom bola podsunutá nepravdivá informácia. Zverejnenie informácie, že navrhovateľ
mal spôsobiť škodu veľmi vysokého rozsahu tak ako to bolo uvedené v napadnutom článku, spôsobilo u

navrhovateľa dôvodné obavy o jeho bezpečnosť ako aj o bezpečnosť členov jeho najbližšej rodiny. Mal
za to, že zverejnenie napadnutých nepravdivých informácií, je zásahom do jeho občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, keď v dôsledku takýchto článkov môže ho široká verejnosť vnímať ako osobu, ktorá si
zabezpečila finančné prostriedky trestnou činnosťou. Preto žiadal, aby situácia, ktorú spôsobil odporca
uverejnením nepravdivých informácií, bola sanovaná uverejnením tlačovej opravy, poukazujúc súčasne

na skutočnosť, že aj v inom článku, ktorý vyšiel v týždenníku PLUS 7 DNÍ, bola už uverejnená informácia,
že previedol svoj majetok na deti a v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
4C 18/2010 bola SPOLOČNOSTI 7 PLUS, s.r.o. uložená povinnosť za nepravdivé informácie o pôvode
majetku jeho detí N., N. a B. sa deťom navrhovateľa 1. ospravedlniť.

Navrhovateľka 2., dcéra navrhovateľa 1., poukazovala na opakované uverejňovanie informácií o deťoch

navrhovateľa1.,ktorénesúvýraznýznaknepravdivostiaktorézasahujúdoichkaždodennéhoživotaako
aj do života všetkých rodinných príslušníkov navrhovateľa a jeho detí. Ďalej uviedla, že súdnej ochrany
sa domáhajú iba v tých prípadoch, keď už fundovanosť autora toho-ktorého článku presiahla mieru
akceptovateľnosti a z ktorých bolo zrejmé, že autor článku nemá žiadne odborné právno-ekonomické
vedomosti o procese prevodu majetku a nemá ani informácie o súdnom konaní navrhovateľa v 1. rade.

11C 288/09

Mala za to, že odporca nepreukáže pravdivosť informácií uverejnených v dotknutom článku, ktorú
navrhovatelia popierajú.

Odporca tvrdil, že navrhovatelia ho ako šéfredaktora týždenníka nepožiadali o tlačovú opravu. Pokiaľ
ide o samotný článok, uviedol, že autor článku pravdepodobne vychádzal zo všeobecne známych

faktov, že navrhovateľ 1. bol veľmi známy veľkopodnikateľ, ktorý rád rozprával o svojom majetku a
zrazu v čase väzby a po prepustení z nej sa prezentoval ako nemajetný človek. Vychádzalo sa teda
z logického predpokladu, že asi svoje majetky previedol na svoje deti, ktoré v tom období boli resp.
sa stali štatutárnymi zástupcami alebo inak kontrolovali firmy, ktoré predtým boli spájané s menom
navrhovateľa1.Odporcaargumentovalibasvojouzodpovednosťouvyplývajúcoumuzpracovnejpozície

šéfredaktora týždenníka PLUS 7 DNÍ. Bez ohľadu na tieto skutočnosti strana odporcu akcentovala, že
navrhovatelia si svoj nárok na bezplatné uverejnenie opravy neuplatnili spôsobom a v lehote určenej
zákonom poukazujúc na skutočnosť, že čase podania žiadosti o tlačovú opravu odporca nebýval naadrese,ktorúuvádzalinavrhovateliavlistezodňa28.2.2008aaniktermínupojednávaniakonanéhodňa
7.3.2012 nepreukázali čo i len pokus doručiť odporcovi v zákonnej lehote žiadosť o uverejnenie opravy
na adresu jeho zamestnávateľa, t.j. vydavateľa periodika. Prostredníctvom právneho zástupcu odporca

ďalej namietal, že navrhovatelia si nároky na tlačovú opravu neuplatnili v súlade s tlačovým zákonom,
keď žiadajú v súdnom konaní uložiť povinnosť uverejniť opravu v inom znení ako je uvedené v žiadosti
o uverejnenie opravy zo dňa 28.2.2008, namietal tiež nevykonateľnosť žalobného petitu, keďže podľa
súčasneplatnéhotlačovéhozákonašéfredaktorniejeschopnýsámsplniťrozsudkomuloženúpovinnosť
bez vydavateľa, keďže povinnosť zverejniť tlačovú opravu je upravená v platnom tlačovom zákone ako

povinnosť vydavateľa. Argumentujúc vyššie uvedeným žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ObčZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. l ObčZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Fyzická osoba sa môže ochrany osobnosti domáhať aj podľa osobitného zákona č. 81/1966 Zb. o
periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch (ďalej len tlačový zákon ),
účinného do 1.6.2008.

Podľa § 19 ods. l tlačového zákona v znení účinnom do 1.6.2008 ak bol v hromadnom informačnom

prostriedku uverejnený nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, ktorý sa dotýka cti občana, môže
občannajneskôrdodvochmesiacovpouverejnenípísomnežiadaťšéfredaktoraobezplatnéuverejnenie
opravy a navrhnúť jej znenie.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona šéfredaktor odmietne uverejnenie opravy, ak môže dokázať
pravdivosť údaja, o opravu ktorého je žiadaný, alebo ak bola žiadosť o opravu podané po uplynutí lehoty

ustanovenej v odseku 1.

Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona ak niet dôvodu na odmietnutie opravy podľa predchádzajúceho
odseku, je šéfredaktor povinný opravu uverejniť. Pritom je povinný zabezpečiť, aby znenie opravy a
spôsob jej uverejnenia boli vopred dohodnuté so žiadateľom o opravu; ak nedôjde k dohode, rozhodne
súd podľa § 20.

11C 288/09

Opravu musí šéfredaktor uverejniť do ôsmich dní po podaní žiadosti o opravu v časopise v najbližšom
čísle pripravovanom po podaní žiadosti a na rovnakom mieste a rovnakým písmom, ako bol uverejnený
údaj, na ktorý sa oprava vzťahuje.

Podľa § 20 ods. l ak šéfredaktor odoprie opravu uverejniť, ak opravu neuverejní vôbec, ak ju neuverejní

spôsobom uvedeným v § 19 ods. 3 a 4 alebo ak uverejnená oprava nebola vyhovujúca, rozhodne na
návrh občana o povinnosti uverejniť opravu okresný súd. Návrh sa musí podať do 15 dní po uplynutí
lehoty ustanovenej na uverejnenie opravy. Podľa ods. 2 nedotknuté zostávajú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti.

Vzhľadom na obranu odporcu uplatňovanú v konaní súd sa najprv zaoberal skúmaním hmotnoprávnych

podmienok uplatnenia nároku navrhovateľov podľa tlačového zákona platného v čase vzniku nároku na
tlačovú opravu, t.j. zák.č. 81/1966 Zb. v znení účinnom do 1.6.2008. Dňom 1.6.2008 nadobudol účinnosť
zák.č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorýchzákonov ( tlačový zákon ). Podľa prechodných ustanovení § 13 ods. 5 a 6 citovaného zákona v konaní
o povinnosti uverejniť opravu, začatom pred 1. júnom 2008, sa postupuje podľa doterajších predpisov.
Žiadosť o uverejnenie opravy, podaná pred 1. júnom 2008 sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

Podľa osobitných ustanovení tlačového zákona je poslaním periodickej tlače a ostatných informačných
prostriedkov poskytovať včasné, pravdivé, všestranné a čo najúplnejšie informácie o udalostiach.
Jednouzozákladnýchzásadjezásadapravdivostiobsahuinformácií.Pretozákonukladášéfredaktorom
zabezpečovať dôsledné overovanie pravdivosti a pôvodu informácií tak, aby neboli porušené zákonom
chránené záujmy spoločnosti a občanov. Tým je potom aj daná výlučná pasívna legitimácia šéfredaktora

v spore o uverejnenie opravy podľa § 19 a 20 tlačového zákona.

Predmetom konania v prejednávanej právnej veci je uverejnenie tlačovej opravy. Vecne pasívne
legitimovaným subjektom je šéfredaktor týždenníka PLUS 7 DNÍ, teda navrhovateľmi označený Ing.
Miloš Luknár. Sídlo redakcie je na adrese vydavateľa, ktorým je SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. na adrese
Panónska cesta č. 9, Bratislava - Petržalka.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu

spísali dňa 28.2.2008 ( vo štvrtok ) žiadosť o uverejnenie tlačovej opravy, ktorá sa týkala článku
uverejneného dňa 2.1.2008. Táto písomná žiadosť bola adresovaná odporcovi - šéfredaktorovi a
bola doručovaná do miesta K. 2, K.. Predmetná zásielka sa odosielateľovi vrátila so správou
doručovateľa „adresát neznámy“, čo mal súd preukázané vrátenou zásielkou, ktorú k nahliadnutiu
predložili navrhovatelia.

Odporca tvrdil, že zásielka, ktorá obsahovala žiadosť o uverejnenie tlačovej opravy, mu nebola
doručená, preto sa ňou nezaoberal.

Vzhľadom na skutočnosti uvádzané právnym zástupcom odporcu, ktorými odôvodňoval vznesenú
námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I, súd lustroval v centrálnej evidencii občanov
adresu trvalého pobytu odporcu, pričom lustračnou správou zo dňa 23.3.2012 mal preukázané, že

odporca má od 30.5.2007 evidovaný trvalý pobyt na adrese v obvode pôsobnosti tunajšieho súdu. Toto
zistenie bolo podporené aj údajmi z OP odporcu, ktorý bol vydaný dňa 30.5.2007 a v ktorom je uvedené
trvalé bydlisko odporcu na inej adrese, nie na K. ul. v K.. K. ul. č. X ( ani č. 6 ) nebola teda v čase
spisovania žiadosti o tlačovú opravu a jej doručovania miestom bydliska odporcu, ani miestom jeho
pracoviska.

11C 288/09

Navrhovatelia neprodukovali žiaden dôkaz o tom, že odporca sa v čase doručovania na nimi uvádzanej
adrese zdržiaval. Nemohlo preto dôjsť k účinnému doručeniu tejto žiadosti do miesta bydliska odporcu
v zmysle pravidiel pre doručovanie podľa § 46 a § 47 Občianskeho súdneho poriadku, a to ani fikciou
doručenia.

Navrhovatelia tvrdili, že žiadosť o tlačovú opravu zasielali odporcovi poštou aj na pracovisko, do
redakcie. Keďže zásielka sa im nevrátila, mali za to, že k doručeniu zásielky došlo, v krajnom prípade i
fikciou v zmysle ustanovenia § 47 Občianskeho súdneho poriadku.

Odporca naďalej tvrdil, že žiadosť o tlačovú opravu mu nebola doručená. Keďže navrhovatelia
nedisponovali doručenkou, ktorá by bola nespochybniteľným dôkazom o tom, kto a najmä kedy ( v ktorý

deň ) zásielku prevzal, dostali sa do dôkaznej núdze. Za dôkaz o doručení zásielky, obsahom ktorej
bola žiadosť o tlačovú opravu, súd nemohol považovať kópiu listiny zo dňa 28.2.2008, adresovanú
odporcovi na pracovisko, a to ani v spojení s podacím poštovým hárkom zo dňa 28.2.2008, opatreným
pečiatkou Pošty K. XX s dátumom 28.2.2008 za stavu, keď doručenie ( prevzatie ) takejto písomnostiodporca poprel. Navrhovateľmi predložený poštový hárok zo dňa 28.2.2008 preukazoval iba to, že
na pošte K. XX bola odovzdaná na poštovú prepravu listová zásielka určená odporcovi s miestom
doručenia na Panónska cesta 9, Bratislava s požiadavkou doručovať túto do vlastných rúk adresátovi

-odporcovi. Pokiaľ bola zásielka určená do vlastných rúk, doručenie znamená povinnosť doručiť
písomnosť prostredníctvom oprávnenej osoby do vlastných rúk adresáta. Dokladom o jej doručení je
potom doručenka, ktorá ako dôkaz však v prejednávanej veci predložená nebola.

Aj keď možno prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľov, že zo zákonnej dikcie žiadateľovi o uverejnenie
opravy vyplýva len povinnosť doručiť túto žiadosť šéfredaktorovi, navrhovatelia nepreukázali a nakoniec

ani netvrdili, že žiadosť o tlačovú opravu doručovali a doručili adresátovi aj iným spôsobom ako
prostredníctvom pošty, napr. osobne na pracovisko odporcu, resp. elektronickou poštou. Keďže
nedisponovali doručenkou ani iným právne relevantným dôkazom o doručení žiadosti o uverejnenie
tlačovej opravy odporcovi v zákonnej lehote 2 mesiacov, ktorá uplynula dňom 3.3.2008 ( pondelok ),
dostali sa do dôkaznej núdze a nepreukázali tak splnenie zákonnej podmienky doručiť žiadosť o tlačovú
opravu do 2 mesiacov po uverejnení údaju, ktorý je považovaný za nepravdivý. Táto dvojmesačná lehota

je lehotou hmotnoprávnou, takže nebolo postačujúce v tejto lehote žiadosť o tlačovú opravu iba odoslať,
ale ju v tejto lehote šéfredaktorovi aj doručiť.

Súd mal v konaní preukázané, že šéfredaktor sa o tom, že navrhovatelia žiadali o uverejnenie tlačovej
opravy, preukázateľne dozvedel pri prevzatí žalobného návrhu, t.j. dňa 19.12.2008 ( doručenka v
súdnom spise na č.l. 12 ), teda po uplynutí lehoty určenej v ustanovení § 19 ods. 1 tlačového zákona

v znení platnom v čase vzniku nároku na tlačovú opravu. Citované zákonné ustanovenie umožňovalo
navrhovateľom uplatniť si nárok na bezplatné uverejnenie tlačovej opravy, boli však povinní uplatniť si
v hmotnoprávnej lehote 2 mesiacov od uverejnenia článku. Uvedená lehota na uplatnenie práv má
charakter prekluzívnej (prepadnej) lehoty.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzavrel, že právo dané navrhovateľom v § 19 ods. 1 tlačového

zákona účinného do 1.6.2008 prekludovalo ( zaniklo ) márnym uplynutím dňa 3.3.2008 ( t.j. pondelkom,
pretože deň 2.3.2008 padol na nedeľu ). Navrhovatelia dôkazne nepreukázali, že v tejto hmotnoprávnej
lehote šéfredaktora o uverejnenie tlačovej opravy požiadali.

11C 288/09

V zmysle § 20 ods. 1 vyššie citovaného tlačového zákona o povinnosti uverejniť tlačovú opravu rozhodne

súd na návrh občana, ak šéfredaktor odoprie opravu uverejniť, ak opravu neuverejní vôbec, ak ju
neuverejní spôsobom uvedeným v § 19 ods. 3 a 4 alebo ak uverejnená oprava nebola vyhovujúca. Súdu
nebolozrejmé,nazákladektorejprávnejskutočnostiuvedenejvcitovanomustanovenítlačovéhozákona
sa navrhovatelia domáhajú uloženia povinnosti uverejniť tlačovú opravu súdnym výrokom. Odporca
zotrvával na svojom tvrdení, že žiadosťou o uverejnenie tlačovej opravy sa nezaoberal, pretože takáto

žiadosť mu do dvoch mesiacov od uverejnenia článku nebola doručená. Navrhovatelia opak tohto
tvrdenia odporcu nespochybniteľným dôkazom nepreukázali.

K ďalšej námietke odporcu o nesúlade žalobného petitu s formuláciou znenia opravy v žiadosti o
zverejnenie tlačovej opravy, súd poznamenáva, že je irelevantné, keď text tlačovej opravy v liste zo
dňa 28.2.2008 bol odlišný od textu opravy, ktorý navrhovatelia formulovali v žalobnom petite. V zmysle

vyššie citovanej zákonnej úpravy ak by nebolo dôvodu na odmietnutie opravy, zákonnou povinnosťou
šéfredaktora by bolo tlačovú opravu uverejniť, pričom odporca by bol ďalej povinný zabezpečiť, aby
znenie opravy a spôsob jej uverejnenia bol vopred so žiadateľom o opravu dohodnutý. Ak by nedošlo k
dohode, rozhodol by súd podľa ustanovenia § 20 citovaného tlačového zákona.

Vychádzajúc z vyššie uvádzaného súd návrh zamietol keď uzavrel, že pre rozhodnutie podľa § 20

tlačového zákona neboli splnené podmienky.O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu ( § 142 ods. l O.s.p.). Úspešnému odporcovi
priznal proti navrhovateľom náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v trovách právneho zastúpenia
advokátom a ktoré pozostávajú z odmeny za prevzatie zastúpenia dňa 30.3.2009, písomné podanie k

sp.zn.10C66/2008dňa14.4.2009,účasťnameritórnompojednávaníkonanomdňa7.3.2012,30.5.2012
a 4.7.2012. Za úkony vykonané v roku 2009 patrí advokátovi odmena podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004
v znení platnom do 31.5.2009 vo výške 2 x 53,49 Eur + režijný paušál 2 x 6,95 Eur = spolu 106, 98
Eur + 13,90 Eur. Za úkony vykonané v roku 2012 patrí advokátovi odmena podľa § 10 ods. 8 citovanej
vyhlášky v platnom znení vo výške 3 x 61,41 Eur + režijný paušál 3 x 7,63 Eur = 184,23 Eur + 22,89 Eur.

Tieto úkony súd považoval za potrebné na účelné bránenie práva, na zaujatie procesného stanoviska k
žalobe, ktoré boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcu k predmetu konania a ktorými sa
sledovala procesná obrana proti tvrdenému nároku. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov za účasť na
nemeritórnom pojednávaní zvolanom na deň 18.4.2012 z dôvodu, že toto pojednávanie bolo zmarené
z dôvodu na strane odporcu. Nepriznal mu náhradu ani za písomný úkon zo dňa 2.7.2012, predložený
na pojednávaní konanom dňa 4.7.2012, keďže odporcovi nič nebránilo obsah tohto vyjadrenia uviesť

na tomto pojednávaní so zaznamenaním do zápisnice súdu. Trovy týchto dvoch úkonov musí znášať
sám odporca bez toho, aby mu boli hradené protistranou, hoci v konaní neúspešnou, s poukazom na
to, že predmetom náhrady trov v zmysle aplikovaného procesného ustanovenia sú len trovy potrebné
na účelné bránenie práva.

O povinnosti navrhovateľov zaplatiť náhradu trov konania advokátovi odporcu súd rozhodol podľa § 149

ods. l O.s.p.

Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odôvodnené odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
podpísanom súde, trojmo.

11C 288/09

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

z podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,

v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods.
2 písm. a/ až f/ O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).