Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Dagmar Podhorcová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/286/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105216402
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4105216402.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1. W. F. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H.-J. XXX a 2. W.. B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.-J. XXX, obaja zast. JUDr. Martinom
Kanásom advokátom so sídlom v Nitre, Školská 3, proti žalovanému: Ekonomické stavby, s. r. o. so
sídlom Štitáre, Pohranická 391, zast. Mgr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova

13, o zaplatenie 5.642,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra z 31. mája 2011, č. k. 9C/152/2005-340, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom uložil žalobcom v 1. a 2. rade
zaplatiť žalovanému 399,66 eura s 11% úrokom z omeškania od 29. 03. 2004 do zaplatenia a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 151 ods. 3 OSP. Právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458, § 517

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“). Vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že žaloba žalobcov bola sčasti dôvodná. Žalobcovia zaplatili žalovanému zálohu v zmysle zmluvy o
budúcej zmluve o dielo č. 87/03 vo výške 5.642,97 eura a súčasne od žalovaného obdržali projekt.
Hodnotu žalovaným vykonaných prác, ako aj výdavkov určil znalec vo svojom posudku na celkovú sumu
3.268,27eura.Žalovanývrámciobranyžiadalzapočítaťhodnotunímvykonanýchprácvrátanepaušálne
dohodnutej odmeny podľa bodu 3.5. zmluvy o budúcej zmluve o dielo vo výške 1.659,70 eura (50.000

Sk) + daň z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) v sume 315,34 eura, spolu 1.975,04 eura. Vzhľadom
na túto skutočnosť od žalobcami uplatnenej sumy vo výške 5.642,97 eura odrátal paušálne dohodnutú
odmenu s DPH vo výške 1.975,04 eura, hodnotu výdavkov a odmenu za činnosť žalovaného spojenú s
prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v súvislosti s realizáciou diela vo výške
3.268,27 eura. Rozdiel vo výške 399,66 eura potom predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaným,
nakoľko ide o plnenie žalobcami bez právneho dôvodu, a preto uložil žalovanému povinnosť túto sumu
žalobcom zaplatiť a vo zvyšku žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a
žalobu zamietnuť. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žiadal v rámci obrany započítať hodnotu ním vykonaných prác vo výške 1.975,04
eura vrátane DPH, hodnotu určenú znaleckým posudkom vo výške 3.268,27 eura, ktorá bola vyčíslená
bez DPH a žalovaný má preto nárok i na sumu 399,66 eura, čo činí DPH z uvedenej sumy. Súd
prvého stupňa nesprávne stanovil rozsah oprávneného nároku žalovaného na základe znaleckého
posudku, keď nezohľadnil v sume hodnoty prác aj DPH vo výške 19%. Hodnota prác podľa znaleckého

posudku vrátane s 19%-nou DPH predstavuje suma 3.889,25 eura. Spolu s odmenou vo výške 1.975,04eura, vrátane DPH, tak jeho obrana dosahuje sumu 5.864,29 eura, čo o 221,32 eura prevyšuje to,
čo žalobcovia žiadajú. Opakovane v priebehu konania uplatňoval tieto svoje nároky ako obranu a
nenavrhoval, aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnili žalobcovia v žalobe. Z týchto dôvodov

považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti istiny 399,66 eura spolu s príslušenstvom, ktorú
prvostupňový súd priznal žalobcom za nesprávne, keď ostatné závery a zistenia súdu aj vzhľadom na
uvedený právny názor odvolacieho súdu nenamieta, nakoľko sú správne a odôvodnené.

Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) a po

prejednanívecinaodvolacompojednávanípodľa§214ods.1OSPvneprítomnostiriadnepredvolaného
žalobcu v 1. a 2. rade, žalovaného a zástupcu žalobcov v zmysle § 101 ods. 2 OSP dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a o odvolaní rozhodol tak, že napadnutý rozsudok podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho
aj správny právny záver. Zamietajúci výrok nebol napadnutý odvolaním, a preto rozsudok v tejto časti

nadobudol právoplatnosť.

Predmetom konania je žaloba žalobcov na zaplatenie sumy 5.642,97 eura (170.000,- Sk) s
príslušenstvom, keď tvrdili, že medzi účastníkmi konania bola dňa 28. augusta 2003 platne uzavretá
zmluva o budúcej zmluve o dielo č. 87/03 a po podpise tejto zmluvy žalobcovia zaplatili žalovanému
zálohu vo výške 5.642,97 eura (170.000,- Sk). Žalobcovia platne od zmluvy odstúpili, lebo žalovaný ich

uviedol do omylu ohľadne podstatnej náležitosti zmluvy, a to výšky ceny budúceho predmetu zmluvy o
dielo. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému riadne doručené, čím sa zmluva o budúcej zmluve zrušila
od počiatku a na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia prijatím sumy 5.642,97
eura (170.000,- Sk) od žalobcov. Žalovaný akceptoval odstúpenie od zmluvy, nakoľko nenamietal jeho
neplatnosť ani u žalobcov, ani na súde, a ani nepodal žalobu na súd ohľadne povinnosti žalobcov

uzatvoriť so žalovaným zmluvu o dielo v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve. Dôvodom odstúpenia
žalobcov od zmluvy bolo jednostranné navýšenie ceny predmetu zmluvy o dielo bez súhlasu žalobcov.
Súdprvéhostupňavoveciprvýkrátrozhodolrozsudkomdňa24.augusta2006,č.k.9C/152/2005-96tak,
že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovaným sumu 5.642,97 eura (170.000,- Sk) s 11% úrokom z
omeškania od 3. septembra 2003 do zaplatenia a náhradu trov konania. V dôsledku odvolania podaného

žalovaným odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie so
zaujatím právneho názoru. Po vykonaní dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu prvostupňový súd rozhodol napadnutým rozsudkom.

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazy,akonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 OSP). Súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2
poučiťúčastníkov,ževšetkydôkazyaskutočnostimusiapredložiťalebooznačiťnajneskôrdovyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len

za podmienok uvedených v § 205a (§ 120 ods. 4 OSP).

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd v občianskom súdnom konaní dbá na to, aby
sa skutkový stav veci zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a
vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená,
že účastníci sú povinní predložiť alebo aspoň označiť právne významné dôkazy, ktorými nad všetky

pochybnosti preukážu svoje tvrdenia.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na
preukázanie ich tvrdení). Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov otom, že dôkazy musia predložiť alebo musia označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej,
a tiež o tom, že na dôkazy označené a predložené neskôr sa nebude prihliadať.

Podľa § 121 OSP netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,

ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Pre dokazovanie v sporovom konaní zásadne platí, že sudca môže v tomto konaní použiť len tie
poznatky, ktoré získal v tomto konaní. Len výnimočne môže použiť poznatky, ktoré získal mimo konania,
ak podľa § 121 OSP ide o poznatky všeobecne známe, čiže notorické skutočnosti a o poznatky
všeobecne známe z činnosti vykonávania sudcu.

Žalovaný tvrdil, že hodnota ním skutočne vykonaných prác v súvislosti s projektovou dokumentáciou,

územným konaním, stavebným konaním a ďalšej zrealizovanej činnosti v zmysle znaleckého
dokazovania je vo výške 3.268,27 eura bez DPH. Dôkaz o tom tvrdení, že žalovaný je platiteľom dane
z pridanej hodnoty však súdu prvého stupňa v celom konaní nenavrhol, neoznačil a ani nedoložil. Po
vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom, odborným
vysvetlením a doplnením č. 1 znaleckého posudku zo dňa 7. decembra 2009 vyniesol súd prvého stupňa

napadnutý rozsudok.

V prejednávanej veci právny zástupca žalovaného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 31.
mája 2011 uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Prvostupňový súd účastníkov poučil
v zmysle § 120 ods. 4 OSP, účastníci v zmysle § 118 ods. 4 OSP predniesli konečné návrhy a súd
vyhlásil dokazovanie za skončené. Ani v odvolacom konaní žalovaný ako odvolateľ nenavrhol vykonať

dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, hoci z obsahu celého
odvolania je zrejmé, že sa domáha zaplatenia prác vrátane dane z pridanej hodnoty. Žalovaného tak
v prvostupňovom konaní, tak aj v odvolacom konaní zastupoval jeho právny zástupca Mgr. Martin
Jánský, ktorý bol osobne prítomný aj na prvostupňovom konaní dňa 31. mája 2011, tak i na odvolacom
pojednávaní konanom dňa 28. marca 2012. Jeho prítomnosť sa považuje za prítomnosť účastníkov

konania a jeho vyjadrenia sa považujú za vyjadrenia účastníkov. Nebola teda účastníkom odňatá
možnosť konať pred súdom. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania
pritom nie je postupom, ktorý by mu súd odnímal možnosť konať pred súdom, teda rozhodovanie o tom,
ktoré dôkazy budú vykonané patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 OSP).

Súd prvého stupňa nárok žalobcov posúdil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.

1, 2 OZ, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal
(§ 456 prvá veta OZ).

Z vykonaného dokazovania v tomto konaní bolo možné ustáliť, že žalobcovia si svoje právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia správne uplatnili. Doklady o tom, že žalovaný je platiteľom DPH však počas
celého prvostupňového konania neboli predložené. Pritom v prvostupňovom konaní súd prvého stupňa
dal v zmysle § 120 ods. 4 OSP účastníkom poučenie, že musia všetky dôkazy predložiť alebo označiť
skôr, než vyhlási rozhodnutie vo veci samej, inak sa na neskôr označené dôkazy prihliadať nebude.

S ohľadom na uvedené odvolací súd nemohol neprihliadať na vyššie uvedené závery prvostupňového
súdu, keď naviac ani iný dôkaz v odvolacom konaní nebol navrhovaný. Hodnotiac uvedené závery súdu
prvého súdu v napadnutom rozsudku potom odvolací súd viedli k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti je vecne správny. Súd prvého stupňa v závere svojho rozsudku
správne vyslovil právny záver spočívajúci v tom, že priznaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie

zostranyžalovaného,nakoľkoideoplneniebezprávnehodôvodu,atedajepovinnýtútosumužalobcom
z nimi zaplatenej zálohy vrátiť.Z uvedeného vyplýva, že ak súd prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení, ktoré mali oporu
vo vykonanom dokazovaní a žalobe čiastočne vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolanie
žalovaného nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne správny v jeho vyhovujúcej časti

podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia,
s ktorými sa stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože podľa § 224 ods. 4 OSP, ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu
postupu podľa § 151 ods. 3 OSP, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.