Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 21, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 20C/231/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206201943
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1206201943.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej

veci navrhovateľa: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 603
481, proti odporcovi: ERS Reality, spol. s r.o., Malé Pálenisko 11, Bratislava, IČO: 35 690 852,
zastúpenému advokátskou kanceláriou: JURIKA & KELTOŠ, s.r.o, Mickiewiczova 2, Bratislava, o
zaplatenie 168.956,21 € (5.089.975,- Sk) s príslušenstvom, dňa 21.3.2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia v sume 7.585,81 € a iných trov konania v sume 20.374,03 € na účet advokátskej kancelárie
JURIKA & KELTOŠ, s.r.o, Mickiewiczova 2, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným doručeným súdu dňa 31.1.2006 zmeneným so súhlasom súdu uznesením zo
dňa 21.2.2006, č.k. 31 Ro 296/2006 - 36, domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.089.975,-Sk spolu so

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania od 16.12.2002 do
6.3.2003, t.j. v sume 55.527,-Sk a úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 462.725,- Sk od
16.12.2002 do 6.3.2003,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z
omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.6.2003 až do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z
omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.9.2003 až do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z
omeškania vo výške 12,5% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2003 až do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z
omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.3.2004 až do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z
omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.6.2004 až do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.9.2004 až do zaplatenia,- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2004 až do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z

omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.3.2005 až do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z
omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.6.2005 až do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z
omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.9.2005 až do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,15 % zo sumy 462.725,-Sk za každý deň omeškania a úrokom z

omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2005 až do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 8.9.2000 uzatvoril s odporcom Zmluvu o nájme pozemku č. XX XX XXXX
XX, na základe ktorej si odporca prenajal od navrhovateľa pozemky v k.ú. Dúbravka s celkovou plochou
o výmere 37 018 m2. Účelom nájmu bola výstavba bytových domov a súvisiacej občianskej vybavenosti.

Nájomboldohodnutýnadobuurčitúod1.9.2000do30.8.2010.Dohodnuténájomnépredstavovalosumu

50,- Sk/m2 ročne, ktoré sa odporca zaviazal uhrádzať na účet navrhovateľa v pravidelných štvrťročných
splátkach, splatných k 15.6.,15.9.,15.12. a 15.3. príslušného roku.

Pre prípad nedodržania lehoty splatnosti si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,15% z
dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že povinnosť zaplatiť úrok z omeškania podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka tým nie je dotknutá.

Odporca neuhradil nájomné splatné k 15.6.2003, 15.9.2003, 15.12.2003, 15.3.2004, 15.6.2004,
15.9.2004, 15.12.2004, 15.3.2005, 15.6.2005, 15.9.2005 a 15.12.2005 v splátkach po 462.725,- Sk, teda
v celkovej výške 5.089.975,- Sk.

Súd vo veci vydal dňa 14.5.2007, č.k. 31Ro 296/2006 - 38 platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal
včas odpor s odôvodním, preto bol platobný rozkaz zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.

V podanom odpore odporca uviedol, že po uzatvorení zmluvy začal podnikať všetky potrebné
kroky súvisiace k splneniu dohodnutého účelu nájmu pozemkov. Vypracoval kompletnú projektovú
dokumentáciu v súlade s územným rozhodnutím MČ Dúbravka, vykonal geologické a iné prípravné
práce. Proces výstavby plánovanej na predmetných pozemkoch bol však zastavený z dôvodu nesúladu
územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy s Územným plánom MČ Dúbravka. Zatiaľ čo Územný

plán MČ Dúbravky s výstavbou na prenajatých pozemkoch rátal, Územný plán Hlavného mesta SR
Bratislava nie. Z toho dôvodu nebolo odporcovi vydané územné rozhodnutie a práce na výstavbe boli
obmedzené len na udržiavacie práce. Odporca má za to, že neschválením územného plánu zo strany
navrhovateľa mu bolo znemožnené splniť dohodnutý účel nájmu a navrhovateľ nemá nárok na žiadnu
pokutu ani úrok z omeškania . Návrh žiadal zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.9.2008, č.k. 20C 231/2007 - 74 tak, že odporcu zaviazal na
zaplatenie sumy 5.089.975,- Sk s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2002
do 6.3.2003, s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.6.2003 až do zaplatenia, s
13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.9.2003 až do zaplatenia, s 12,5% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2003 až do zaplatenia, s 12% úrokom z omeškania

ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.3.2004 až do zaplatenia, s 10% úrokom z omeškania ročne zo sumy
462.725,- Sk od 16.6.2004 až do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od
16.9.2004 až do zaplatenia, s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2004 až
do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.3.2005 až do zaplatenia,s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.6.2005 až do zaplatenia, s 6% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.9.2005 až do zaplatenia, s 6% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2005 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 308.394,-

Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
zmluvnej pokuty ako príslušenstva pohľadávky, návrh v celom rozsahu zamietol.

V odôvodení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa poukázal na ust. § 575 ods. 1 Obč. zákonníka
pričomuviedol,ževprejednávanejvecisiúčastnícikonaniadohodlivpredmetezmluvy nájompozemkov
vo vlastníctve navrhovateľa o celkovej výmere 37.018 m2 s cenou nájmu 50,-Sk/m2/rok. Obsahom tohto

záväzkovo-právneho vzťahu bolo zo strany navrhovateľa prenechanie pozemkov v jeho vlastníctve do
nájmu (užívania) odporcovi ako nájomcovi a odporcovi vznikla povinnosť platiť dohodnuté nájomné.
V obligačnom právnom vzťahu musia byť práva a povinnosti vo vzájomnej relácii, t.j. právu jedného
korešponduje povinnosť druhého a naopak. V danom prípade mal navrhovateľ z uzatvorenej zmluvy
povinnosť prenechať vec (pozemky) do nájmu odporcovi a zároveň mal právo na dojednanú odplatu;
odporca mal právo prenajatú vec (pozemky) užívať a mal povinnosť za toto užívanie platiť nájomné.

Napriek tomu, že navrhovateľ si svoju povinnosť zo zmluvy splnil, odporca mu nezaplatil dohodnuté
nájomné, preto ho súd na túto povinnosť v celom rozsahu zaviazal.

Za nedôvodnú vyhodnotil súd prvého stupňa aj právnu argumentáciu odporcu o nemožnosti plnenia s
poukazom na § 37 ods. 2 a § 575 Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že predmetom zmluvy a teda
plnenia bol nájom pozemkov za odplatu a nie účel nájmu a spôsob ich užívania. Ak odporca nemohol

užívať pozemky na účel, ktorý si dohodol, mal si u navrhovateľa uplatniť nárok na odpustenie, príp.
zľavu z nájomného podľa § 675 Občianskeho zákonníka z dôvodov uvedených v § 673, nakoľko spôsob
užívania nebol zrejme dohodnutý primerane povahe a určeniu veci (výstavbu bytov na pozemkoch
neumožňoval územný plán navrhovateľa). Odporca sa podľa jeho tvrdenia o tejto skutočnosti dozvedel
v roku 2003 a keďže svoj nárok podľa vyššie cit. zák. ustanovenia neuplatnil u navrhovateľa bez

zbytočného odkladu, toto právo mu zaniklo (prekludovalo sa). Odporca tiež súdu nepredložil žiadny
dôkaz, ktorý by preukazoval jeho snahu v roku 2003, 2004 a 2005 vyvolať s navrhovateľom nejaké
rokovania o zmene obsahu zmluvy. Súd prvého stupňa mal za to, že bolo možné splniť dohodnutý účel
nájmu, hoci za sťažených podmienok (§ 575 ods. 2 OZ), preto návrhu v časti istiny aj príslušenstva
pohľadávky vo výške ročného úroku z omeškania rovnajúceho sa dvojnásobku základnej úrokovej

sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu s omeškaním jednotlivých splátok (§ 3 vl. nar. č. 87/1995
Z.z.) vyhovel.

Pokiaľ ide o návrh týkajúci sa príslušenstva pohľadávky rovnajúci sa zmluvnej pokute, tento v celom
rozsahu zamietol pre rozpor s dobrými mravmi, keď poukázal na to, že dojednanie zmluvnej pokuty za
omeškaniesplatenímnájomnéhojevrozporesúčelomaprincípomtohtozabezpečovaciehoprostriedku

splnenia záväzkov zo zmluvy. Zmluvná pokuta je svojim obsahom paušalizovaná náhrada škody a
možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej
dojednanej povinnosti okrem tej, ktorá je sankcionovaná zo zákona alebo z iného príslušného právneho
predpisu. Omeškanie s plnením dlhu je sankcionované priamo Občianskym zákonníkom (§ 517 ods. 2),
podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (vl. nar. č. 87/1995 Z.z.).
Ak teda všeobecne záväzný právny predpis ustanovil ako sankciu za omeškanie úrok z omeškania,
ktorého výšku určil osobitným právnym prepisom, potom zmluvné strany pre takéto porušenie zmluvy
nemôžu platne dojednať aj zmluvnú pokutu, naviac, pokiaľ výška tejto pokuty je v zjavnom nepomere

tak k záväzku ktorý zabezpečuje, ako aj k dvojnásobku základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS a
platnej k prvému dňu s omeškaním dlhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca.
Navrhovateľ sa odvolal v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odporca sa
odvolal v časti, v ktorej bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 5.089.975,-Sk spolu s úrokom z omeškania

z jednotlivých splátok.Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, prejednal odvolanie navrhovateľa aj odvolanie odrpocu podľa
ust. § 214 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa ako aj odvolanie odporcu
je dôvodné.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu je nesporné, že medzi navrhovateľom
a odporcom bola dňa 14.9.2000 uzavretá nájomná zmluva predmetom ktorej bol prenájom pozemkov
uvedených v čl. 1 predmetnej zmluvy a prenajímateľ prenajal nájomcovi za podmienok ustanovených v
tejto zmluve pozemky uvedené v bode 1 čl. 1 predmetnej zmluvy o výmere 37 018 m2. Je nesporné,
že v predmetnej nájomnej zmluve bol dohodnutý účel nájmu, ktorým bola výstavba bytových domov a

súvisiacej občianskej vybavenosti. Súd prvého stupňa pochybil, keď neskúmal, či v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy bol účel nájmu možný, t.j. či nájomca mohol predmetné pozemky v rozsahu, v akom
ich prenajal využívať na účel, na ktorý si tieto pozemky prenajal. Ďalej uviedol, že je nesporné, že v čase
uzatvorenia nájomnej zmluvy tak, ako to vyplýva aj zo samotného stanoviska odporcu zo dňa 23.2.2009,
ale ako to vyplývalo aj zo stanoviska odporcu v rámci prvostupňového konania, tj. od 14.9.2000 do
1.11.2002platilavdanejlokalite,t.j.vlokalite,kdemalaprebiehaťbytovávýstavbaavýstavbaobčianskej

vybavenosti podľa nájomnej zmluvy celomestská územno-plánovacia dokumentácia - aktualizácia
územnéhoplánuhlasnéhomestaSRBratislavy,rok1993vzneníneskoršíchzmienadoplnkov.Vzmysle
uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, t.j. od 14.9.2000 až do 1.11.2002 bol
uvedenýúčelnájmuprevažnevrozporesvtedyplatnoucelomestskoudokumentáciou,keďževúzemno-
plánovacej dokumentácii na toto obdobie nebola zahrnutá občianska vybavenosť, ale bolo tam zahrnuté

iba bývanie. Súd prvého stupňa vyvodil nesprávny právny záver, že medzi účastníkmi konania nebol
dohodnutý účel nájmu a spôsob využívania pozemkov, ale predmetom zmluvy bolo iba plnenie a nájom
týchto pozemkov. Taktiež vyvodil nesprávny právny záver, že v danom prípade je potrebné posudzovať
nemožnosť plnenia podľa ust. § 575 ods. 2 Obč. zákonníka.

Odvolací súd má za to, že v rámci konania na súde prvého stupňa ako aj v rámci odvolacieho konania,

bolo jednoznačne zo strany odporcu preukázané, že nebolo možné naplniť účel nájomnej zmluvy v
celom rozsahu, t.j. že tento nemohol realizovať na predmetných prenajatých pozemkoch minimálne
občianskuvybavenosťtak,akobolúčelnájmudohodnutý,keďžeobčianskavybavenosťnebolazahrnutá
v celomestskej územno-plánovacej dokumentácii, čo nepoprel v rámci vykonaného dokazovania ani
samotný navrhovateľ. Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa mal teda skúmať do akej miery bola

nájomná zmluva neplatná v čase jej uzatvorenia a či bolo možné oddeliť bytovú výstavbu, resp. výstavbu
bytových domov od súvisiacej občianskej vybavenosti a či bolo možné po uzatvorení nájomnej zmluvy
túto výstavbu obytných domov, ktorá bola v súlade s celomestskou územno-plánovacou dokumentáciou
realizovať na určitej časti prenajatých pozemkov bez toho, aby sa tam nemusela realizovať aj občianska
vybavenosť.

Odvolací súd zároveň poukázal na to, že súd prvého stupňa pochybil aj pokiaľ ide o posúdenie
oprávnenosti nároku na zmluvnú pokutu, keď konštatoval, že zmluvnú pokutu nemôže navrhovateľ
uplatňovať pokiaľ si uplatňoval úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, nakoľko ani
z ust. § 544 Obč. zákonníka, ani z ust. § 517 Obč. zákonníka nevyplýva, že by si oprávnený subjekt
nemohol uplatniť voči dlžníkovi, resp. subjektu, ktorý nesplnil zmluvnú povinnosť tak zmluvnú pokutu

ako aj úrok z omeškania.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou platnosti nájomnej zmluvy v čase
uzatvorenia nájomnej zmluvy s poukazom na ust. § 37 ods. 2 Obč. zákonníka a nesprávne právne
posúdil nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové

konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude posúdiť, či bola nájomná zmluva uzatvorená
medzi navrhovateľom a odporcom dňa 14.9.2000 uzatvorená platne s poukazom na ust. § 37 ods. 2
Obč. zákonníka, t.j. či v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bolo plnenie z nájomnej zmluvy možné, t.j.
či odporca mohol prenajaté pozemky užívať na účel, na ktorý boli tieto pozemky prenajaté. Ďalej je
potrebné zistiť, či bolo možné tieto pozemky využívať na dohodnutý účel nájmu v celom rozsahu alebo

len obmedzene a ak ich bolo možné využívať len na výstavbu bytových domov tak, ako to predpokladala
celomestská - územnoplánovacia dokumentácia v danom období, či bolo možné túto výstavbu bytovýchdomov uskutočniť oddelene od občianskej vybavenosti podľa schválenej projektovej dokumentácie,
resp. urbanistickej štúdie. Ak bolo možné výstavbu bytových domov realizovať aj bez toho, aby sa
realizovala občianska vybavenosť, odvolací súd má za to, že v takomto prípade by bola nájomná zmluva

platná len v časti, ktorá sa dotýkala tohto účelu nájmu a navrhovateľovi by vznikol nárok na nájomné
len z tej časti pozemkov, kde mala byť výstavba bytových domov realizovaná. Až po posúdení tejto
základnej otázky bude môcť súd prvého stupňa opätovne rozhodnúť a zároveň sa vysporiadať aj s
právnym nárokom navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako bola dohodnutá v predmetnej
zmluve.

Súd vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu,
prednesomprávnehozástupcuodporcu,výsluchomsvedkyneS..Ľ.C.,čítanímsaoboznámilslistinnými
dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Dňa 14.9.2000 bola medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom uzavretá
Zmluva o nájme pozemku č. XX XX XXXX XX XX. Predmetom nájmu boli pozemky vo vlastníctve
navrhovateľa špecifikované v čl. 1 bod 1 zmluvy, nachádzajúce sa v k.ú.Dúbravka.

Podľa čl. 1 bod 2 zmluvy, prenajímateľ prenajíma nájomcovi za podmienok ustanovených v tejto zmluve
pozemky uvedené v odseku 1 tohto článku vo výmere 37 018 m2.

Podľa čl. 1 bod 3 zmluvy, účelom prenájmu je výstavba bytových domov a súvisiacej občianskej
vybavenosti.

Z obsahu informácie navrhovateľa zo dňa 6.2.2009 (č.l. 92), vyplýva, že v čase uzavretia nájomnej

zmluvy zo dňa 14.9.2000 až do 1.11.2002 platila v danej lokalite celomestská územnoplánovacia
dokumentácia-AktualizáciaúzemnéhoplánuhlavnéhomestaSRBratislavy,rok1993vzneníneskorších
zmien a doplnkov, v zmysle ktorej spadali prac. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX - časť s výmerou 5890 m2 a XXXX/XX, k.ú. A. - spolu s výmerou 15 736 m2
- do funkčnej plochy s funkčným využitím bývanie -viacpodlažná bytová zástavba. Pozemky parc. č.

XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - časť
s výmerou 12 090 m2 a XXXX/XX - spolu s výmerou 16.577 m2 - do funkčnej plochy s funkčným využitím
šport a pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX - časť s výmerou 1 491 m2, k.ú. A. - spolu s výmerou 4 705 m2 -

do funkčnej plochy s funkčným využitím vyhradená zeleň - ochranná (v páse popri I. ulici), pričom účel
nájmu uvedený v zmluve zo dňa 14.9.2000 bol v čase od 14.9.2000 do 1.11.2002 prevažne v rozpore
s vtedy platnou celomestskou ÚPD.

Poverená zástupkyňa navrhovateľa vo svojom prednese zotrvala na podanom návrhu, pričom uviedla,
že dňa 14.9.2001 im predložil odporca žiadosť o prerokovanie urbanistickej štúdie, avšak zo strany

navrhovateľa k nej nebolo vydané žiadne stanovisko, pretože štúdia nebola riadne obstaraná na
základe prerokovaného zadania. Poukazovala na skutočnosť, že odporca mohol plniť aj čiastočne, resp.
nemožnosť plnenia bola len čiastočná a to na necelej polovičke, pričom z vyjadrenia - informácie zo
dňa 6.2.2009 (č.l. 92) vyplýva, na ktorých konkrétnych parc. číslach pozemku, ktorý bol predmetom
nájomnej zmluvy bolo možné realizovať bytovú výstavbu. Ďalej uviedla, že pokiaľ krajský súd poukázal

na to, že je potrebné sa vysporiadať s platnosťou resp. neplatnosťou uzatvorenej nájomnej zmluvy s
poukazom na ust. § 37 ods. 2 Obč. zákonníka, navrhovateľ má za to, že toto ustanovenie sa dotýka
výlučne predmetu plnenia a nie jeho účelu. Po uzatvorení nájomnej zmluvy, v ktorej bol uvedený účel
nájmu - výstavba bytových domov a súvisiacej občianskej vybavenosti v súlade s územným plánom
mesta, o niekoľko mesiacov, odporca predložil návrh, ktorý rozpracoval v urbanistickej štúdii a v ktorom

preferoval čistú občiansku vybavenosť, ktorá nemala charakter súvisiacej občianskej vybavenosti. Táto
funkcia sa v územnom pláne mesta pre dané územie nenachádzala a týmto postupom odporca jednak
nedodržal účel nájmu, ale dostal sa aj do nesúladu s územným plánom mesta. Navrhovateľ má za to, že
ak na danom území bola možná výstavba aspoň 1 bytového domu, tak sa naplnil účel nájmu uvedený vzmluve a investor mohol navrhnúť stavby súvisiace s viacpodlažnou zástavbou. Poverená zástupkyňa
navrhovateľa napokon poukázala na to, že od 1.11.2002 bol účel nájmu uvedený v nájomnej zmluve v
celom rozsahu v súlade s územným plánom mesta.

Odporca sa bránil tým, že Zmluvu o nájme pozemku uzatvorenú dňa 14.9.2000 považuje za absolútne
neplatnú, pretože je v rozpore s § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o právny úkon,
ktorého predmetom je nemožné plnenie. Týmto nemožným plnením je účel nájmu, ktorý sa nemohol
realizovať z dôvodu nesúladu územných plánov. O tom, že na pozemkoch nebude môcť stavať, sa
dozvedel v roku 2003. Ďalej uviedol, že jednotlivé časti nebolo možné od seba oddeliť tak ako to

uvádza navrhovateľ, zmluvu uzavrel s tým, že predmet nájmu mal užívať ako funkčný celok. V roku
2001 bola vypracovaná urbanistická štúdia, na základe ktorej Mestská časť Bratislava - Dúbravka vydala
súhlasné stanovisko. Užívanie pozemkov nebolo možné ani v obmedzenom rozsahu, nakoľko podľa
projektovej dokumentácie išlo o ucelenú časť monolitickej stavby, kde v podzemí mali byť realizované
garáže pre celý polyfunkčný súbor. Projektová dokumentácia počítala s výstavbou komplexu ako takého,
ktorý nebolo možné oddeliť, mal tam byť vybudovaný hotel, administratívna budova, obchodné centrum,

bytový dom, pričom celý tento komplex mal byť prepojený podzemnými garážami, ktoré mali slúžiť
verejnosti. Taktiež bolo podmienkou zo strany Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, aby prístupová
komunikáciabolariešenázoI.ataktotoboloriešenéprecelýprojekt.Vprípade,akbysamalarealizovať
bytová výstavba iba na určitom území tak, ako to tvrdí navrhovateľ, toto možné nebolo, nakoľko by
sa muselo zasiahnuť aj do susedných pozemkov, ktoré neboli vo vlastníctve navrhovateľa, musela by

byť prepracovaná celá projektová dokumentácia, podľa ktorej malo ísť o monolitický celok a taktiež
nebola iba pre bytový dom samostatne riešená doprava. Zároveň uviedol, že iný projekt ako monolitický
nebolo možné na danom území realizovať, nakoľko sa jednalo o bývalé smetisko. Taktiež poukázal na
to, že ešte v roku 1998 bola vypracovaná prvá projektová dokumentácia, ktorá počítala s tým, že na
predmetnom území bude iba bytová výstavba. Toto im však zo strany Mč Bratislava - Dúbravka bolo

zamietnuté. Na základe toho začali pracovať na novej projektovej dokumentácii a už 6.2.2000 táto bola
daná do komisie MČ Bratislava - Dúbravka. Išlo o projektovú dokumentáciu, ktorá bola schválená Mč
Bratislava -Dúbravka dňa 26.7.2001 a vychádzala z toho, že na celom území bude vybudovaný jeden
monolitický celok.

Právny zástupca odporcu vo svojom prednese poukázal na skutočnosť, že platnosť zmluvy je potrebné

posudzovať ku dňu jej uzavretia, t.j. k 14.9.2000. Uviedol, že zmluva je neplatná ako celok, pričom
nie je možné vyvodiť iba jej čiastočnú neplatnosť a to s poukazom na ust. § 575 ods. 3 Obč.
zákonníka, keď odporca mal určitý investičný zámer v určitom rozsahu a akákoľvek čiastočná možnosť
plnenia bola investične aj vôľovo neprípustná. Poukázal na informáciu navrhovateľa zo dňa 6.2.2009,
z ktorej jednoznačne vyplýva, že účel nájmu, ktorý bol dohodnutý v nájomnej zmluve zo dňa 14.9.2000

je prevažne v rozpore s územným plánom mesta. Skutočnosť, že čiastočné plnenie by nebolo v
súlade s vôľou odporcu, ktorú mal pri uzavretí zmluvy, muselo byť bezpochyby zrejmé i samotnému
navrhovateľovi pri podpisovaní zmluvy. Taktiež poukázal na to, že i samotný navrhovateľ uviedol, že po
tomto spornom uzatvorení zmluvy sa nájomné zmluvy uzatvárajú tak, že v prípade, ak k nim príde nejaká
žiadosť investora o nájom pozemkov, na ktorých chce stavať, vyjadrujú sa k tomu aj ďalšie súvisiace

odbory a subjekty a pokiaľ by mohol nastať nejaký problém pre vydanie stavebného povolenia, nájomná
zmluva sa neuzavrie. To, že účel nájmu uvedený v nájomnej zmluve bol v rozpore s územným plánom
mesta, nemôže ísť na ťarchu odporcu. Vzhľadom na to, že sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, akékoľvekpoukazovanienaskutočnosti,ktorénastalivneskoršomobdobísúprávneirelevantné.

V konaní vypočutá svedkyňa S.. Ľ. C., zamestnankyňa odporcu, ktorá pracuje v oblasti územno-

plánovacejdokumentácie,vosvojejvýpovediuviedla,žeúzemnoplánovaciadokumentáciamácharakter
celorepublikový, regionálny, je vypracovávaná na úrovni obce alebo časti obce. V Bratislave mohol
byť teda vypracovaný územný plán obce na úrovni hlavného mesta a územný plán zóny, ktorý mohli
obstarávať aj mestské časti. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy s odporcom neexistoval územný
plán zóny. Urbanistická štúdia nemusí byť podkladom pre vydanie územného rozhodnutia, táto nemusí

byť ani vypracovaná, stavebný úrad rozhoduje predovšetkým na podklade územného plánu. Pokiaľ je
však na úrovni mesta alebo mestskej časti odsúhlasená nejaká urbanistická štúdia alebo projektová
dokumentácia a tieto sú v rozpore s územným plánom, môžu slúžiť jedine ako podklad pre zmenu
územného plánu. Informácia zo dňa 6.2.2009 vypracovaná navrhovateľom vychádzala z toho, ženavrhovateľnemalkdispozíciižiadeninvestičnýzámerapretonebolomožnésavyjadriťkukonkrétnemu
umiestneniu stavieb, iba k tomu, aká rozloha daného územia je určená na akú funkciu. V danom období
územný plán hlavného mesta umožňoval viacpodlažnú bytovú výstavbu na určitom území, pričom pri

tejto výstavbe je možné počítať aj so súvisiacou občianskou vybavenosťou. Vzhľadom na uvedené bolo
možné realizovať účel nájmu tak, ako bol dohodnutý v zmluve, na časti územia. V septembri 2001
odporca predložil hlavnému mestu architektonicko - urbanistickú štúdiu, v ktorej prezentoval využitie
prenajatéhoúzemiaakokomplexobčianskejvybavenostisjednýmbytovýmdomom.Vtejtourbanistickej
štúdii pokračoval v investičnom zámere zameranom predovšetkým na občiansku vybavenosť, pričom

bytová výstavba bola iba v menšej časti. Z odporcom predložených dokladov je zrejmé, že odporca
smeroval k zmene územného plánu, v tomto procese však spravil chybu, keď urbanistickú štúdiu
spracoval bez zadania. K predloženiu návrhu zadania došlo až následne a navrhovateľ sa k nemu
vyjadroval až v roku 2003. Svedkyňa ďalej uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy nebolo možné
realizovať výstavbu tak, ako to bolo prezentované odporcom v urbanisticko - architektonickej štúdii z
roku 2001.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je

neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

v znení účinnom do 31.1.2001 (ďalej len "stavebný zákon"), územný plán obce sa spracúva pre územie
jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí

Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä

a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti
na okolité územie,

b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,

c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej s stability a
tvorby krajiny vrátane plôch zelene,

d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a
významných krajinných prvkov,

e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len
"zastavané územie") a ostatným územím obce,

f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,

g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.Podľa § 27 ods. 5 stavebného zákona, schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsah
záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie alebo schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej
dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

Podľa § 4 ods. 1 stavebného zákona, urbanistická štúdia rieši čiastkové problémy v území. Spracúva
sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch
územného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických,
enviromentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné

rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný a tento zamietol.

V konaní bolo preukázané, že dňa 14.9.2000 bola medzi účastníkmi konania uzavretá nájomná
zmluva, predmetom ktorej bol prenájom pozemkov uvedených v čl. 1 o celkovej výmere 27.018 m2,
pričom v nájomnej zmluve bol dohodnutý aj účel nájmu, ktorým bola výstavba bytových domov a

súvisiacej občianskej vybavenosti. Rovnako bolo nesporné a v konaní preukázané, že od 14.9.2000
do 1.11.2002 platila v danej lokalite, t.j. v lokalite, kde mala prebiehať podľa nájomnej zmluvy bytová
výstavba a výstavba súvisiacej občianskej vybavenosti celomestská územno-plánovacia dokumentácia
- Aktualizácia územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 1993 v znení neskorších zmien a
doplnkov, v zmysle ktorej spadali pozemky:

- par. č. prac. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - časť s
výmerou 5890 m2 a XXXX/XX, k.ú. A. - spolu s výmerou 15 736 m2 - do funkčnej plochy s funkčným
využitím bývanie - viacpodlažná bytová zástavba.

- parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX-časťsvýmerou12090m2aXXXX/XX-spolusvýmerou16.577m2-dofunkčnejplochysfunkčným

využitím šport.

- parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX
O. XXXX/XX - časť s výmerou 1 491 m2, k.ú. A. - spolu s výmerou 4 705 m2 - do funkčnej plochy s
funkčným využitím vyhradená zeleň - ochranná (v páse popri I. ulici).

Z uvedeného je teda zrejmé a nesporné, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy účel nájmu uvedený
v nájomnej zmluve bol prevažne v rozpore s vtedy platnou celomestskou územno - plánovacou
dokumentáciou, keďže v súlade s územným plánom mohli byť využité iba tie pozemky, ktoré boli funkčne
určené na bytovú výstavbu a súvisiacu občiansku vybavenosť (bývanie - viacpodlažná bytová zástavba),
čo napokon vyplýva aj zo stanoviska samotného navrhovateľa zo dňa 9.2.2009.

V nadväznosti na uvedené, s poukazom na obranu navrhovateľa, že ustanovenie § 37 ods. 2
Obč zákonníka sa dotýka výlučne predmetu plnenia a nie jeho účelu, treba uviesť, že právna
povaha konkrétneho pozemku (v danom prípade predmetu nájmu) plynie predovšetkým zo zákonom
stanovených dôsledkov plynúcich zo schváleného územného plánu obce, ktorý okrem iného stanovuje
aj zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti

na okolité územie [§ 11 ods. 5 písm. b) stavebného zákona]. Pokiaľ preto účel využitia pozemku
nachádzajúceho sa na území, ktoré podľa územného plánu vylučuje využitie tohto pozemku na iný ako
v územnom pláne uvedený účel, potom takýto rozpor má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 37 ods. 2 Obč. zákonníka a to nie z hľadiska predmetu plnenia ale z hľadiska možnosti účelu jeho
využitia. Obranu navrhovateľa podľa ktorého ustanovenie § 37 ods. 2 Obč zákonníka sa dotýka výlučne

predmetu plnenia a nie jeho účelu, súd preto aj s poukazom na závery vyplývajúce z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými je viazaný, vyhodnotil za nedôvodnú. Zároveň treba uviesť, že
absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (exlege) a na tento právny úkon sa hľadí, akoby nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti.Akýkoľvekpoukaznavrhovateľanato,ženásledne(po1.11.2002)došlokzosúladeniuúčelu

nájmu s územným plánom mesta je preto bez právneho významu.

Pokiaľ ide o posúdenie, či predmetná zmluva je absolútne neplatná v celom rozsahu alebo len čiastočne,
súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vykonal dokazovanie na zistenie, či bolo možné
výstavbu bytových domov uskutočniť oddelene od občianskej vybavenosti podľa schválenej projektovej
dokumentácie, resp. urbanistickej štúdie.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zadania Mestskej časti Bratislava -

Dúbravka, zo dňa 1.3.2001 (č.l. 132) bola odporcom vypracovaná urbanisticko - architektonická štúdia,
ku ktorej bolo dňa 26.7.2001 vydané Mestskou časťou Bratislava - Dúbravka súhlasné stanovisko
(č.l. 136). Žiadosť o prerokovanie urbanistickej štúdie bola navrhovateľovi doručená dňa 18.9.2001.
Navrhovateľ k urbanisticko - architektonickej štúdii nevydal žiadne stanovisko, keďže návrh zadania pre
spracovanie urbanistickej štúdie nebol riadne prerokovaný. Návrh zadania urbanistickej štúdie (č.l. 243

- 250) bol navrhovateľovi následne doručený listom zo dňa 2.9.2002. K návrhu zadania zo dňa 2.9.2002
navrhovateľ vydal stanovisko listom zo dňa 9.4.2003 (č.l. 258). K vydaniu stanoviska došlo až po zmene
územného plánu, ktorým bol zosúladený účel nájmu uvedený v zmluve s územným plánom mesta.

Dôvodom a cieľom vypracovania urbanistickej štúdie bolo overenie možnosti umiestnenia polyfunkčnej
a obytnej zástavby (prechodné ubytovanie hotelového typu, byty) ako i hľadanie optimálneho riešenia

na vytvorenie kompaktnej štruktúry z existujúcich súborov stavieb a ich vzájomného prepojenia tak, aby
vytvárali mestské prostredie (integrovaná občianska vybavenosť a bývanie dokomponované športom,
rekreáciou a zeleňou) a súčasne vyriešenie segregovanej dopravy a technickej infraštruktúry daného
územia ako celku. Urbanistická štúdia mala stanoviť základné východiská pre možnosť spracovania
podrobnejších riešení jednotlivých návrhových sektorov, stanoviť ich vzájomnú previazanosť a

koordináciu riešení. Pre funkciu - viacpodlažná bytová zástavba bol vymedzený sektor "A".

Zámerom urbanisticko - architektonickej štúdie bolo získať prerokovaný podklad pre územné
rozhodnutie, ktoré napokon odporcovi vydané nebolo. Urbanistická štúdia sa zaoberala riešením celého
prenajatého územia a celé územie riešila komplexne.

Treba však uviesť, že urbanistická štúdia rieši iba čiastkové problémy v území. Spracúva sa pri príprave

územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo
na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, alebo
na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, enviromentálnych,
urbanistickýchaleboarchitektonickýchproblémovvúzemíakopodkladpreúzemnérozhodovanie,alebo
ak to ustanovuje osobitný predpis (§ 4 ods. 1 stavebného zákona). Odhliadnuc preto od toho, či k

urbanistickej štúdii vypracovanej odporcom bolo alebo nebolo vydané súhlasné stanovisko zo strany
navrhovateľa, v prípade, ak urbanistická štúdia nie je v súlade s územným plánom mesta, môže slúžiť
jedine ako podklad pre zmenu územného plánu a nie ako podklad pre územné konanie. Ako vyplynulo aj
z výpovede svedkyne C. v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nebolo možné realizovať výstavbu tak, ako
to bolo odporcom prezentované v urbanisticko - architektonickej štúdii. Urbanisticko - architektonická

štúdia spracovaná odporcom nebola ako celok v súlade s územným plánom mesta a nemohla sa tak stať
podkladom pre územné rozhodnutie. Bytovú výstavbu riešila iba na menšej časti. Z výpovede svedkyne
C. taktiež vyplynulo, že urbanistická štúdia nemusí byť vypracovaná vôbec, nakoľko stavebný úrad
rozhoduje predovšetkým na podklade územného plánu.

Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ by teda bolo možné oddeliť bytovú výstavbu od občianskej

vybavenosti či už v zmysle projektovej dokumentácie, ktorá s bytovou výstavbou počítala v sektore "A"
a ktorá sa schvaľuje v rámci územného konania, resp. urbanistickej štúdie, ktorá pre vydanie územnéhorozhodnutia nemusí byť ani vypracovaná, potom nebol daný dôvod na to, aby odporcovi nebolo vydané
územné rozhodnutie. V konaní však nebolo sporné, že pre nesúlad s územným plánom odporcovi takéto
územné rozhodnutie vydané nebolo, z čoho možno vyvodiť, že pri posudzovaní žiadosti odporcu mohol

stavebný úrad vychádzať jedine z neoddeliteľnosti v projektovej dokumentácii navrhovanej bytovej
výstavby od občianskej vybavenosti.

Súd má za to, že čiastočnú neplatnosť zmluvy nie je možné v prejednávanej veci vyvodiť ani s
poukazom na ust. § 41 Obč. zákonníka, keď síce podľa územného plánu mesta boli pozemky parc.
č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - časť s výmerou 5890

m2 a XXXX/XX, k.ú. A. - spolu s výmerou 15 736 m2 - zahrnuté do funkčnej plochy s funkčným
využitím bývanie - viacpodlažná bytová zástavba, kde bolo možné počítať aj so súvisiacou občianskou
vybavenosťou, avšak pre posúdenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu a posúdenie či ide o časť
právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od ostatného obsahu nie je rozhodné, že sa právny úkon týka
veci (napr. pozemku), ktorú možno oddeliť, ale rozhodné je, či ide o časť právneho úkonu obsahovo
oddeliteľnú (R 3/1981). Posúdenie toho, či možno časť úkonu oddeliť od ostatného obsahu úzko

súvisí s jeho výkladom, pri ktorom treba prihliadať predovšetkým na vôľu účastníkov zmluvy, okolnosti,
za ktorých došlo k právnemu úkonu ako i účel, sledovaný konajúcou osobou. V danom prípade, pri
posudzovaní obsahovej oddeliteľnosti právneho úkonu, z pohľadu vôle účastníkov, s prihliadnutím k
účelu sledovanému konajúcou osobou, je zrejmé, že neplatnosť vzťahujúcu sa k účelu využívania
prenajatých pozemkov, ktorých využitie nebolo v súlade s územným plánom mesta, nemožno obsahovo

oddeliť od zostávajúcej časti právneho úkonu (t,j. časti vzťahujúcej sa k pozemkoch, na ktorých bolo
možné podľa územného plánu realizovať bytovú výstavbu), nakoľko vôľa zmluvných strán smerovala k
funkčnému využitiu celej prenajatej plochy a nielen jej časti, čo vyplýva jednak z investičného zámeru
odporcu prezentovaného ako v projektovej dokumentácii, tak i urbanistickej štúdii a iba čiastočné plnenie
by pre odporu nemalo žiaden hospodársky význam. Odporca naviac poukázal aj na to, že čiastočné

plnenie by nebolo možné ani z dôvodu, že predmetné pozemky boli pôvodne využívané ako skládka
odpadu, preto celá stavba mohla byť realizovaná iba ako jeden monolitický celok. Taktiež uviedol, že
ním spracovaná projektová dokumentácia zohľadňovala i osobitné požiadavky Mestskej časti Bratislava
- Dúbravka, ktoré sa týkali prístupovej komunikácie a toto bolo riešené pre celý projekt komplexne. Vôľa
oboch účastníkov zmluvy smerujúca nielen k čiastočnému plneniu vyplýva aj z toho, že účel predmetu

nájmu bol vyjadrený vo vzťahu ku všetkým pozemkom, ktoré boli predmetom nájmu a ktorý bezpochyby
smeroval k využitiu predmetu nájmu ako funkčného celku a nielen jeho určitej časti.

Tvrdenie poverenej zástupkyne navrhovateľa, že po uzatvorení nájomnej zmluvy odporca predložil
návrh, ktorý rozpracoval v urbanistickej štúdii a v ktorom preferoval čistú občiansku vybavenosť, ktorá
nemala charakter súvisiacej občianskej vybavenosti, čím nedodržal účel nájmu dohodnutý v zmluve a

dostal sa do nesúladu s územným plánom mesta, súd nemal ničím preukázané, nakoľko z predloženej
urbanistickej štúdie takéto tvrdenie z ničoho nevyplýva, ba práve naopak, z predloženej urbanistickej
štúdie je zrejmé, že na danom území bola plánovaná aj bytová výstavba. Naviac pre posúdenie platnosti
zmluvy podľa § 37 ods. 2 Obč. zákonníka nie je podstatné, či sa odporca dostal do rozporu s územným
plánom v ním vypracovanej urbanistickej štúdii ale to, či účel nájmu uvedený v zmluve bol v rozpore

v územným plánom mesta.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, keď súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je zmluva o
nájme zo dňa 14.9.2000 neplatná pre nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení
s § 41 Obč. zákonníka v celom rozsahu, návrh zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení a v spojení s § 224

ods. 3 O.s..p., keď v konaní úspešnému odporcovi patrí náhrada trov konania voči neúspešnému
navrhovateľovi.

Trovy konania pozostávajú zo:1. zaplateného súdneho poplatku za odpor a odvolanie v sume 20.374,03 € a

2. trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7.585,81 € pozostávajúcich z:

odmeny advokáta a to

a) za 8 úkonov právnej pomoci po 758, 48 €, t.j. 6.067,84 €

- prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 3.6.2008,

- účasť na pojednávaní dňa 30.9.2008,

- odvolanie zo dňa 8.12.2008,

- účasť na pojednávaní dňa 21.3.2011,

- účasť na pojednávaní dňa 19.9.2011,

- účasť na pojednávaní dňa 8.2.2012,

- účasť na pojednávaní dňa 17.2.2012,

- účasť na pojednávaní dňa 21.3.2012

b) za 1 úkon právnej služby podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 vo výške 1/4 základnej sadzby
t.j. 189,62 € - účasť na pojednávaní dňa 24.1.2011 bez prejednania veci

paušálnej náhrady trov konania, ktoré prináležia advokátovi v sume 64,05 €

- za 3 úkony v roku 2008 po 6,31 €, t.j. 18,93 €

- za 3 úkony v roku 2011 po 7,41 €, t.j. 22,23 €

- za 3 úkony v roku 2012 po 7,63 €, t.j. 22,89 €.

Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú celkom 6.321,51 € + 1.264,30 € (20% DPH), t.j. 7.585,81

€. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za jeden úkon právnej služby - rokovanie s klientom po
zrušení rozsudku a vrátení veci na prvý stupeň - 2 hodiny - 10.3.2010 v sume 1.531,38 €, nakoľko právny
zástupca odporcu vykonanie tohto úkonu ničím nepreukázal.

Právny zástupca odporcu žiadal uhradiť trovy konania na účet vedený v T. D., a s., č.ú. XXXXXXXXXX/
XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolaní samápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.

1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).