Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/172/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310215393
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1310215393.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou, v právnej
veci navrhovateľa v 1. rade: X.. O. R., nar. XX.XX.XXXX, T. I. XX, J., v 2. rade: SERVIS IJ, s.r.o., so
sídlom Prievozská 32, 821 05 Bratislava, v 3. rade: N. I., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, D., v 4. rade: A. I., nar.
XX.XX.XXXX, C. XX, D., všetci zast.: Advokátska kancelária Mandzák a spol. s r.o., so sídlom Zámocká
5, 811 01 Bratislava proti odporkyni: K.. A. I., D. X, D., zast.: K.. D. I., D. X, D., o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 910/1589 pozemku parc. č. 23090/776 o výmere 107m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava -
mestská časť Rača, k.ú.: W., tak ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 24/2010, vypracovanom
dňa 18.10.2010 Ing. Michalom Vallušom, autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným
dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, ktorý bude prílohou tohto rozsudku.

Súd určuje, že navrhovateľ v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 129/1589 pozemku parc. č. 23090/776 o výmere 107m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava -
mestská časť Rača, k.ú.: W., tak ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 24/2010, vypracovanom
dňa 18.10.2010 Ing. Michalom Vallušom, autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným
dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, ktorý bude prílohou tohto rozsudku.

Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľa v 3. rade a navrhovateľa v
4. rade patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 164/1589 nasledovného pozemku: parc. č. 23090/776
o výmere 107m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, evidovaná na
katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - mestská časť Rača, k.ú.: W., tak ako je
vyznačený na Geometrickom pláne č. 24/2010, vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. Michalom Vallušom,
autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m.
SR Bratislavu, ktorý bude prílohou tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade trovy konania vo výške 298,50 Eur titulom
súdneho poplatku ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 455,88 Eur k rukám právneho
zástupcu navrhovateľov Advokátska kancelária Mandzák a spol. s r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01
Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vzájomný návrh odporkyne znenia: Okresný súd Bratislava III. určuje, že odporkyňa je na
základe Osvedčenie o dedičstve D164/03, Dnot 87/04 výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parc. č.

2309/776 o výmere 107 m2, druh pozemku: zast. plochy a nádvoria, parc. registra C, evidovaná na
katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - mestská časť Rača, k.ú.: W., tak ako je
vyznačený na Geometrickom pláne č. 24/2010, vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. Michalom Vallušom,
autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl.
m. SR Bratislavu, zamieta.
Navrhovateľom v 1. - 4. rade sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým na tunajší súd dňa 23. 12. 2010 sa navrhovatelia v 1.- 4. rade voči odporkyni domáhali
vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že oni sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku

parc. č. 23090/36 o výmere 1 589 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C"
evidovaná na katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - mestská časť Rača, k. ú. W.,
zapísanéhonaLVč.XXXXvydanomSprávoukatastraprehlavnémestoSlovenskejrepublikyBratislavu,
a to: navrhovateľ v 1. rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 910/1589, navrhovateľ v 2. rade je
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 129/1589, navrhovateľ v 3. rade a navrhovateľka v 4. rade sú
vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 164/1589, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Návrh odôvodnili tak, že nahliadnutím do listu vlastníctva č. XXXX zistili, že pri každom spoluvlastníkovi
je zapísaná poznámka, podľa ktorej hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená z dôvodu duplicity
vlastníctva s časťou pozemku registra E-KN par. č. 4550, vedenom na LV č. XXXX, k. ú. W..
Ako výlučná vlastnícka parcely registra „E" parc. č. 4550 o výmere 2 293 m2, druh pozemku: orná pôda,
okres: Bratislava III, obec: Bratislava - mestská časť Rača, k. ú. W., zapísanej na LV č. XXXX je vedená

odporkyňa, ktorá nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe Osvedčenia o dedičstve, sp.
zn.: D 164/03, Dnot 87/04.
Rovnako na LV č. XXXX je uvedená poznámka, podľa ktorej hodnovernosť údajov katastra podľa § 39
ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. oprave k nehnuteľnosti k pozemku registra E-KN p. č. 4550 zapísaného
na základe Osvedčenia o dedičstve D 164/03, Dnot 87/04, na LV č. XXXX bola spochybnená z dôvodu

duplicity vlastníctva s časťami pozemkov registra C-KN par. č. 23090/36, ktoré sú zapísané na LV č.
XXXX, k. ú. W., pre vlastníkov - navrhovateľov v 1. až 4. rade.
Navrhovatelia sa preto domáhajú určenia svojho spoluvlastníckeho práva, nakoľko sa tým odstráni stav
právnejneistotyazáväzneurčívlastníckeprávokpredmetnejnehnuteľnosti.Rozsudokbudepodkladom
pre odstránenie duplicity vlastníckeho práva v registri „C" a registri „E" katastra nehnuteľností a tým

obnovenie hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností ohľadne dotknutého pozemku.
Týmito skutočnosťami navrhovatelia odôvodňujú naliehavý právny záujem podľa ustanovenia § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku.
Odporkyňa sa k návrhu v lehote 15 dní vyjadrila tak, že spornú nehnuteľnosť zdedila po svojom nebohom
otcovi, A.. X. I., o čom svedčí i zápis na LV č. XXXX. Podľa jej názoru navrhovatelia neuvádzajú okrem

výpisu z listu vlastníctva žiadne relevantné právne skutočnosti, na základe ktorých by bolo zjavné ich
vlastníctvo a spochybnené jej vlastníctvo. Návrh preto žiada zamietnuť.
Neskôr odporkyňa podala vo veci protinávrh z toho dôvodu, že iba zamietnutie žaloby navrhovateľov v
rade 1. až 4. by nebolo dostatočným právnym titulom pre kataster na odstránenie duplicity vlastníctva.
Iba rozhodnutie o určení vlastníctva jedného z účastníkov konania bude takýmto titulom pre kataster,

čím odôvodnila zároveň naliehavý právny záujem na určovacom protinávrhu v zmysle § 80 písm. c/
O. s. p. Ďalej návrh odôvodnila nasledovne: Predmetom duplicitného vlastníctva v tomto spore je časť
pozemku z parc. č. 4550 zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. W., ktorá je vymedzená geometrický plánom
vyhotovených za týmto účelom pod č. 24/2010, vypracovanom dňa 18.10.2010, Ing. Michalom Vallušom,
autorizovaným geodetom a kartografom, a úradne overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl.

m. SR Bratislavu. Tento geometrický plán vymedzil duplicitné vlastníctvo pod novou parc. č. 23090/776
o výmere 107 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.
Predmetnú nehnuteľnosť - parcelu pod č. 4550 registra E o pôvodnej výmere 2492 m2 v k.ú. W.,
zdedila po svojom nebohom otcovi, A. X. I. na základe Osvedčenia o dedičstve D 164/03 Dnot. 87/04.
Jej otec zdedil tento pozemok po svojej neb. matke, A. I., rod. J. a to Rozhodnutím o dedičstve č.

k. D 641/92. Pozemok zdedil bez tiarch a zápisov, o čom svedči aj výpis z LV č. XXXX na jeho
meno z 13.3.2000. Obe dedičské rozhodnutia sú právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, ktoré neboli
spochybnené. Preto sa na ich základe cíti byť nespochybniteľným vlastníkom pozemkov, ktoré sú v
nich uvedené, medzi nimi aj pozemku, na ktorého časť si uplatňujú v rôznych pomerných častiach
navrhovatelia v 1. až 4.rade. Predchodca odporkyne - jej otec A.. X. I. sa opakovane a neúspešne

dožadoval u užívateľa nehnuteľnosti, ktorým bol v tom čase Atypstav š.p. Košice, vydania hore uvedenej
parcely, ktorú užívateľ užíval bez právneho dôvodu. Namiesto vydania pozemkov pôvodným vlastníkom
sa užívateľ preukazoval ako ich vlastník. Takéto jeho správanie nemalo a nemá oporu v zákone, pretože
ani Atypstav š.p. a jeho následníci a taktiež jeho predchodca - Pozemné stavby n. p. Košice, neboli
vlastníkmi pozemkov, ale len ich správcami. Svedči o tom Hospodárska zmluva z 1.7. a 1.8. 1973,

ktorými odovzdal správu majetku Národný výbor hl. mesta SR Bratislavy - Pozemným stavbám n. p.Košice. Listom z 26.6.1.975 požiadali Pozemné stavby n. p. Košice Stredisko geodézie pre hl. m.
SR Bratislavu o Zápis zmeny právneho vzťahu nehnuteľnosti na základe rozhodnutí o vyvlastnení,
ktoré nemajú doložku právoplatnosti, sú datované 20.2.1974 a 15.10.1974. Rozhodnutia, ktoré sú aj

súčasťou dokladov v katastri pri zápisoch, nie sú opatrené doložkou právoplatnosti. Sú to kópie, ktoré
obdržali od ObNV III, resp. NVB Pozemné stavby n.p. Košice a je na nich prezenčná pečiatka Pozemné
stavby n. p. Košice. O nerovnovážnom, resp. nerovnoprávnom postavení štátu a občana v čase vydania
rozhodnutí svedčí aj tá skutočnosť, že v čase, keď nebolo dokončené konanie vo veci vyvlastňovania v
zmysle predložených dokumentov, prebehlo konanie odovzdávania pozemkov do správy v zmysle hore

citovaných hospodárskych zmlúv, medzi MVB a Pozemnými stavbami n. p. Právoplatné rozhodnutie
nebolo vyvlastňovacím orgánom doručené v tom čase dotknutej osobe, ktorou bola jej stará matka, A.
I., a nemohlo byť právne účinné. Za predmetný pozemok nebola oprávnenej osobe uhradená finančná
náhrada. Celý proces nesie rad pochybení, na základe ktorých nemohlo vzniknúť prvotnému subjektu,
ktorým boli v tomto prípade Pozemné stavby n. p. Košice žiadne právo vlastníctva. Preto každý
ďalší prechod z prvotného vadného prechodu na Pozemné stavby n.p. Košice je teda neplatný, nakoľko

subjekt odovzdával ďalej právo vlastníka, ktorým nedisponoval. Navrhovatelia v 1. až 4. rade vo svojom
žalobnom návrhu neuvádzajú fakty a argumenty, ktoré by nezvratné potvrdzovali ich vlastnícke právo
k pozemku č. 23090/776 o výmere 107 m2. Z výpovede na pojednávaní dňa 22.6.2011 p. O. R. je
zrejmé, že nadobudol vlastníctvo na základe speňažovania vecí v konkurznej podstate od úpadcu
Atypstav-PI, spol- s r. o. Košice, v roku 2002, pričom táto spoločnosť je už vymazaná z Obch. registra.

Predaj sa mal uskutočniť mimo dražby. Navrhovateľ v rade 1. rade odpredal časť parcely 6154/23
navrhovateľomvradev2.až4.rade ačasťparcelyzamenilsGenerálnymriaditeľstvomZboruväzenskej
a justičnej stráže. Navrhovateľ nepreukázal, že subjekt, od ktorého nadobudol nehnuteľnosť túto aj
skutočne nespochybniteľne vlastnil, t.j. že ju nadobudol v súlade s zákonom. Na základe uvedených
skutočností navrhujem, aby súd vydal tento rozsudok: Súd určuje, že odporkyňa K.. A. I. je na základe

osvedčenia o dedičstve D 164/03 Dnot. 87/04 výlučnou vlastníckou novovytvorenej parcely č. 23090/776
o výmere 107 m2, druh pozemku s zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, evidovaná na
katastrálnej mape, okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Rača, k. ú. W., tak, ako je
vyznačený na Geometrickom pláne č. 24/2010, vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. Michalom Vallušom,
autorizovaným geodetom a kartografom, a úradne overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl.

mesto SR Bratislavu. Navrhovateľom v 1. až 4. rade sa nepriznáva žiadne finančné vyrovnanie z titulu
určenia vlastníckeho práva žalovanej k sporným častiam pozemku a títo sú povinní zaplatiť odporkyni
trovy konania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa predloženými listinnými
dôkazmi, Osvedčením o dedičstve D 164/03 Dnot. 87/04, LV č. XXXX, XXXX, XXXX, Geometrickým

plánom č. 24/2010, identifikáciou parciel, výzvou na vydanie nehnuteľností zo dňa 09. 12. 1992, 29.
11.1995, Zmluvou o prevode vlastníctva pozemku zo dňa 29. 03. 2007, Zámennou zmluvou zo dňa
09. 05. 2006, Kúpnou zmluvou o predaji časti konkurznej podstaty zo dňa 25. 02. 2002, Opatrením 1
K 125/00 zo dňa 26. 02. 2002 a 09. 01. 2002, Hospodárskou zmluvou zo dňa 01. 08. 1973, podaním
Správy katastra zo dňa 14. 09. 2011, Rozhodnutiami o vyvlastnení zo dňa 26. 02. 1974 a 15. 10. 1974,

Rozhodnutím Pozemkového úradu o prerušení konania zo dňa 26. 10. 2011, podaním z Krajského súdu
Košice zo dňa 03. 11. 2011, a inými dokladmi v spise založenými zistil nasledovný skutkový stav :
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľov súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade nadobudol sporný
duplicitný pozemok na základe Kúpnej zmluvy o predaji časti konkurznej podstaty zo dňa 25.02.2002.
Táto kúpna zmluva bola uzatvorená so správcom konkurznej podstaty ako predávajúcim, a v súlade s

opatrením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K/125/2000 zo dňa 09.01.2002, ktorým konkurzný súd
udelil súhlas s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty majetku mimo dražby, za
cenu 7.100.0000,- Sk.
Následne 09.05.2006 bola uzatvorená Zámenná zmluva so SR- GRZVJS. Predmetom zmluvy bola
zámena pozemku parc. č. 23090/36 o výmere 768 m2 vzniknutá odčlenením od parc. č. 6154/55 vo

vlastníctve SR GRZVJS s pozemkom parc. č. 23090/37 o výmere 768 m2, vzniknutého odčlenením od
parc. č. 23090/26 a parc. č. 6154/23 vo vlastníctve navrhovateľa v 1. rade. Na základe zámennej zmluvy
sa navrhovateľ v 1. rade stal vlastníkom pozemku parc. č. 23090/36 o výmere 768 m2, zapísaného na
LV č. XXXX v k. ú. W.. Na základe Geometrického plánu č. 13/2007 zo dňa 26.01.2007 došlo k úprave
hranice, čím pozemok parc . č. 23090/36 zväčšil svoju výmeru na 1.589 m2.

Dňa 29.03.2007 navrhovateľ v 1. rade ako výlučný vlastník pozemku parc. č. 23090/36 o výmere
1.589 m2 previedol vlastníctvo k tomuto pozemku na navrhovateľa v 2. rade v podiele 129/1589 a na
navrhovateľov v 3. a 4. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 164/1589.Navrhovateľovi v 1. rade zostal spoluvlastnícky podiel 910/1589. Podielové spoluvlastníctvo
navrhovateľov je zapísané na LV č. XXXX v k. ú. W.. Geometrickým plánom č. 24/2010 zo dňa
18.10.2010 došlo k vymedzeniu sporného pozemku parc. č. 23090/776 o výmere 107 m2, na ktorom

je evidovaná duplicita s pozemkom parc č. 4550 register E, LV č. XXXX k. ú. W.. Navrhovateľ v
1. rade nadobudol vlastníctvo v rámci speňažovania konkurznej podstaty, úpadca bol vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, jeho vlastníctvo nebolo spochybnené. Nakoľko v rámci konkurzného konania
sa odporkyňa žiadnym spôsobom nedomáhala a nespochybňovala vlastnícke právo úpadcu, platí
nevyvrátiteľná domnienka, že navrhovateľ v 1. rade je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

Z výpovede navrhovateľa v 2. rade súd zistil, že on sa v apríli 2007 na základe Kúpnej zmluvy s
navrhovateľom v 1. rade stal vlastníkom pozemku parc. č. 23090/776 o výmere 107 m2 v k. ú. W.. Tento
kúpil za 1.500,- Sk/m2. Pozemok bol vedený pod jedným parc. č. so susediacimi pozemkami parc. č.
23090/36 a 23090/775 vzhľadom k tomu, že boli zapísané na jednom liste vlastníctva, XXXX a nebola
tam vyznačená duplicita. Ak by tam vyznačená bola, nikdy by nekupoval takýto pozemok. Návrhu žiadal
preto vyhovieť.

Z výpovede navrhovateľa v 3. rade súd zistil, že on so svojou manželkou, navrhovateľkou v 4. rade, v
roku 2007 kúpil spornú nehnuteľnosť od navrhovateľa v 1. rade a v tej dobe v katastri nebola vyznačená
žiadna duplicita. Kúpili pozemok parc. č. 23090/36 o výmere 1 589 m2 v podiele 164/1589 za cenu
1500,- / m2. Keby boli vedeli, že pozemok je v duplicitnom vlastníctve, neboli by ho nekúpili. Návrhu
žiadal preto vyhovieť.

Odporkyňa vzájomný návrh odôvodnila tak, že ona je vlastníčkou sporného pozemku, a vychádza
z tvrdenia, že Rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 20.02.1974 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť a na základe tohto rozhodnutia považuje strana navrhovateľov svoje vlastníctvo k časti
parc. č. 4550. Aj kataster pri svojej identifikácii z roku 1991 vychádzal z tohto právneho stavu, nakoľko
konštatoval, že Atypstav š.p. je len užívateľom časti parc. č. 4550. na základe hospodárskych zmlúv z

01.07. a 01.08.1973 medzi NVB a Pozemnými stavbami, n. p. pričom je zrejmé, že išlo o prevod správy
a nie prevod vlastníctva. Okrem toho upozornila na skutočnosť, že v týchto hospodárskych zmluvách
sa nenachádza predmetná parc. č. 4550, čo by znamenalo, že vlastne neprišlo ani k prevodu správy
majetku. Z toho vyvodzuje, že vlastníctvo vtedy A. I. nebolo týmto zásahom dotknuté, a teda v dedičskom
konaní po jej smrti, č. k. D 641/92 zdedil predmetnú parcelu jej syn, A.. X. I., po smrti ktorého prededila

túto parcelu na základe dedičského konania č. k. D164/03, Dnot 87/04 jeho dcéra, teda odporkyňa.
Archív, ktorý má toto konfiškačné rozhodnutie je archív Magistrátu hl. m. SR, a toto vyvlastňovacie
rozhodnutie je tam tiež bez doložky právoplatnosti, pričom dôkazné bremeno je na protistrane. Svojmu
návrhu žiadala preto vyhovieť, a návrh navrhovateľov v 1. a 4. rade zamietnuť.
Zo Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava súd zistil genézu sporného pozemku tak, že :

Pozemok registra C parc. č. 23090/776, zastavaná plocha vo výmere 107 m2, zapísaný na LV č. XXXX
v k. ú. W., bol vytvorený Geometrickým plánom č. 24/2010. Ide o časť parcely registra E parc. č. 4550,
evidovanej na LV č. XXXX k. ú. W..
Predmetná časť pôvodnej nehnuteľnosti parc. č. 4550, ktorá je v operáte pozemkovej knihy zapísaná v
pozemkovoknižnejvložkeč.3901k.ú.W.akoroľa, vovýmere2492m2,bolaRozhodnutímovyvlastnení

zn. OVaÚP-326-2711/73-Dr.Boš. zo dňa 20.02.1974 vyvlastnená pre Čsl. štát - v správe Pozemných
stavieb Košice (podľa geometrického plánu č. 761-2610-094-73 zlúčená v novovytvorenom pozemku
parc. č. 6154/6). Pozemok evidencie nehnuteľností parc. č. 6154/6 bol v súlade s príslušnými listinami
položkou výkazu zmien č. 143/75 zapísaný na LV č. XXXX k. ú. W. pre vlastníka Čsl. štát - Pozemné
stavby Košice. Položkou výkazu zmien č. 116/78 bol pozemok parc. č. 1654/6 prečíslovaný na parc.

č. 6154/23.
Položkou výkazu zmien č. 364/91 na základe delimitačného protokolu bol pozemok parc. č. 6154/23
zapísaný na LV č. XXXX pre Čsl. štát - ATYPSTAV, š.p. Košice.
Následne na základe zmluvy o predaji podniku V-10521/96 sa stal vlastníkom MRAMIT, spol. s. r.o.
Košice (položka výkazu zmien, ďalej len „PVZ", č. 381/97), potom ATYPSTAV -M, spol. s r.o. (PVZ č.

476/97) a na základe kúpnej Zmluvy o predaji časti konkurznej podstaty, č. V-725/02, X.. O. R. v podiele
1/1 (PVZ č. 647/02).
Časť pôvodnej nehnuteľnosti parc. č. 4550, ktorá zodpovedá parcele registra C parc. č. 23090/776,
bola Geometrickým plánom č. 44/2004 začlenená do pozemku registra C parc. č. 23090/26, následne
Geometrickým plánom č. 13/2007 do pozemku registra C parc. č. 23090/36 (zápisy na LV č. XXXX k.

ú. W.).
Pozemok registra C parc. č. 23090/36 bol položkou výkazu zmien č. 456/07 zapísaný na LV č. XXXX k.
ú. W.. V súčasnosti sú vlastníkmi X.. O. R. v podiele 910/1589 na základe zámennej zmluvy V-17667/06
a kúpnej zmluvy V-725/02, SERVIS IJ, s.r.o. v podiele 129/1589 na základe kúpnej zmluvy V-9437/07,N. I. a A. I. v podiele 164/1589 na základe kúpnej zmluvy V-9435/07 a BRS, a.s. v podiele 386/1589
na základe kúpnej zmluvy V-12882/08.
Pôvodný pozemok parc. č. 4550, roľa vo výmere 2492 m2, evidovaný v pozemkovoknižnej vložke č.

3901, bol na základe rozhodnutia o dedičstve D 641/92 zapísaný do registra E na list vlastníctva č. XXXX
do vlastníctva A.. X. I., a to v celej výmere 2492 m2 (PVZ č. 306/93). Následne na základe Osvedčenia
o dedičstve D 164/03, Dnot 87/04 po poručiteľovi A.. X. I. prešiel pozemok registra E parc. č. 4550 vo
výmere 2492 m2 do vlastníctva K.. A. I. (položka výkazu zmien č. 1716/05).
Záverom právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. - 4. rade uviedla, že navrhovateľ v 1. rade nadobudol

sporný pozemok na základe Kúpnej zmluvy o predaji časti konkurznej podstaty, ktorý bol vo vlastníctve
úpadcu, zapísaný na LV č. XXXX. Navrhovateľ v 1. rade nemal dôvod skúmať predchádzajúce zmeny
vlastníckeho práva. Doklady, ktoré v konaní predložili, preukazujú, že sporný pozemok bol vyvlastnený,
jeho vlastníkom sa stal Čsl. štát a správu vykonával určený štátny podnik. Pozemok bol zastavaný a
nachádzala sa tam betonárka. Dodnes je areál zastavaný, sú tam stavebné objekty. Navrhovatelia v 2.
- 4. rade sa následne stali vlastníkmi na základe riadnych kúpnych zmlúv uzavretých s navrhovateľom

v 1. rade.
Pokiaľ ide o protinávrh odporkyne, tu poukázala na reštitučné predpisy, kedy odporkyňa a jej právny
predchodca si uplatnili reštitučný nárok, a o ňom môže rozhodnúť iba príslušný Pozemkový úrad. Právny
predchodca odporkyne v žiadosti o vydanie sporného pozemku sám uviedol, že parc. č. 4550 je
zastavaná, teda pozemky nemožno vydať a požiadal úrad o vydanie nových pozemkov, resp. finančnej

náhrady. Právny predchodca odporkyne si bol vedomý, že tu došlo k prevzatiu veci štátom bez právneho
dôvodu, a toto uviedol i vo svojej žiadosti na Pozemkový úrad. V tejto situácii sa odporkyňa domáha
vlastníckeho práva k spornému pozemku na základe dvoch titulov a to dedičského konania a zároveň si
uplatňuje reštitučný nárok. V danom prípade zastáva názor, že nárok odporkyne má byť uspokojený iba
a len podľa reštitučných predpisov. Všetky tieto skutočnosti preukazujú nespornosť vlastníckeho práva

navrhovateľov. Ak teda odporkyňa pred súdom tvrdila, že jej právni predchodcovia o Rozhodnutiach
vyvlastnení zo dňa vôbec nevedeli, resp. nebola im vyplatená žiadna finančná náhrada, že na žiadnom
z týchto rozhodnutí nie je vyznačená doložka právoplatnosti, a má zato, že jej právni predchodcovia boli
ich relevantnými vlastníkmi, podľa platnej judikatúry prešla na štát bez právneho dôvodu a preto sa vec
musí riešiť podľa reštitučného zákona. Protinávrh žiadala zamietnuť, a jej návrhu vyhovieť.

Odporkyňa záverom uviedla, že jej predchodca si uplatňoval reštitučný nárok z tohto dôvodu, aby
nepremeškal zákonnú lehotu. Dôvodom takéhoto konania bola nesúčinnosť subjektu Atypstav š.p., ktorý
pozemok užíval, a ktorý sa na základe predložených listín v spise, najprv zaviazal vyhovieť dotknutým
osobám v lehote 3 mesiacov, ale ani po roku neprejavil súčinnosť v zmysle § 9 zák. č. 229/91 Zb., kedy
mal do 60 dní od požiadania pozemok vydať, alebo sa s oprávnenou osobou dohodnúť. Na základe

takejto dohody schválenej Pozemkovým úradom by mohlo dôjsť k ďalšiemu konaniu. Avšak podotkla,
že žiadne iné kroky, okrem uplatnenia reštitučného nároku jej predchodca vo veci neučinil. Jej právny
predchodca predsa nepoznal vyvlastňovacie rozhodnutie, pretože nikdy nebolo doručené jemu, ani jeho
matke.
Právna zástupkyňa navrhovateľov poukázala vo veci na ustálenú judikatúru :

Podľa judikatúry k ust. § 19 zák. č. 328/1991 Zb. sa konštatuje, že ten, na koho správca konkurznej
podstaty v rámci speňažovania previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty, sa stáva vlastníkom
takéhoto majetku bez ohľadu na to, či neskôr vyšlo najavo, že zapísaný a následne speňažený majetok
v dobe speňažovania vlastnícky náležal iným osobám. Nadobúdateľa speňaženého majetku však
už prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva, založenej na dôvodoch vylučujúcich súpis,

úspešne ohroziť nemôže.
Podľa judikátu NS ČR sp. zn. 29 Odo 394/2002 zo dňa 29. 07. 2004 vyplývajú nasledovné závery : Márne
uplynutie stanovenej lehoty má potom za následok, nevyvrátiteľnú domnienku, že vec bola zaradená
do súpisu oprávnene, a že teda môže byť bez ohľadu na pôvodné pochybnosti, či patrí do podstaty
ako súčasť konkurznej podstaty speňažená. Ak osoba, ktorá tvrdí, že jej vlastnícke právo k zapísanému

majetku vylučuje príslušnosť tohto majetku ku konkurznej podstaty, v hmotnoprávnej lehote určenej
súdom vo výzve podľa § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. nepodala vylučovaciu žalobu, potom platí, že
z titulu tohto svojho práva už nemôže vznášať žiadne nároky voči osobe, ktorá následne tento majetok
nadobudla od správcu konkurznej podstaty v dôsledku jeho speňaženia. ide o jeden z prípadov, keď
zákon konštrukciou nevyvrátiteľnej domnienky prelamuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť

na iného viac práv, ako sám má. Osoba, na ktorú správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania
previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty, sa totiž stáva vlastníkom takéhoto majetku bez
ohľadu na to, či neskôr vyšlo najavo, že zapísaný a následne speňažený majetok v dobe speňažovania
vlastnícky náležal iným osobám. Stret včas nerealizovaného nároku vlastníka na vylúčenie jeho majetkuz konkurznej podstaty s nárokom osoby, ktorá takýto majetok nadobudla za trvania konkurzu, tu musí
byť riešený v prospech nadobúdateľa majetku.
Uvedené právne závery potvrdzuje aj Stanovisko obchod. kolégia NS SR., sp. zn. Obpj 7/2002, zo dňa

16.12.2002, v ktorom sa uvádza: Osoby, ktoré uplatňujú práva k veciam, ktoré boli zapísané do súpisu,
musia súd, alebo správcu konkurznej podstaty upozorniť na to, že veci nemali byť do podstaty zapísané.
Nepodanie tzv. vylučovacej žaloby zakladá domnienku, že vec bola do súpisu zahrnutá oprávnene.
Obchodné kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujalo tiež toto stanovisko:
Úlohou konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

Podkladom pre speňažovanie podstaty je súpis podstaty, ktorý vykoná správca podstaty (§ 18 ods. 1
zákona o konkurze a vyrovnaní). Správca pritom spravidla nemá možnosť dôsledne zistiť vlastnícky
režim vecí, ktoré sú v priestoroch, ktoré patria úpadcovi, alebo ich úpadca užíva, prípadne vecí, ktoré za
svoj majetok označil úpadca v zozname, ktorý je povinný vyhotoviť. Tak sa môže stať, že do súpisu, ktorý
vyhotovil správca, sú zapísané aj veci, ktoré nepatria úpadcovi, a preto netvoria konkurznú podstatu (§
6 zákona o konkurze a vyrovnaní).

Osoby, ktoré uplatňujú práva k veciam, ktoré boli zapísané do súpisu, musia súd alebo správcu podstaty
upozorniť na to, že veci nemali byť do podstaty zapísané. Ak po takomto uplatnení, že sa vec nemala
zapísaťdopodstaty,zostanúpochybnosti,čivecdopodstatypatrí,zapíšesavecdosúpisuspoznámkou
o nárokoch uplatnených inými osobami. Súd uloží tomu, kto tvrdí, že vec do súpisu nemala byť zapísaná,
aby v súdom určenej lehote podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz (§ 19 zákona

o konkurze a vyrovnaní). Nepodanie tzv. vylučovacej žaloby zakladá domnienku, že vec bola do súpisu
zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2, druhá veta zákona o konkurze a vyrovnaní). Znamená to, že s takou
vecou sa bude, bez ohľadu na to, či skutočne patrila úpadcovi, v konkurze nakladať, ako keby patrila
do podstaty, teda bude predmetom speňaženia.
Ak vylučovacia žaloba bola v stanovenej lehote podaná, uvedená domnienka neplatí a o tom, či vec do

podstaty patrí, musí rozhodnúť súd v samostatnom konaní. Otázku správnosti zapísania veci do súpisu
nemôže riešiť konkurzný súd v rámci konkurzného konania ako otázku predbežnú. Do právoplatného
rozhodnutia súdu o vylučovacej žalobe preto vec nemôže byť považovaná za vec tvoriacu podstatu.
Obe rozhodnutia sa zhodujú v tom, že takúto vec správca nemôže speňažiť (predať), keďže predmetom
speňaženia môžu byť len veci do podstaty patriace alebo veci, o ktorých platí domnienka, že tam patria.

Na základe nevyvrátiteľnej domnienky, ktorá prelamuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť
na iného viac práv, ako sám má, osoba, na ktorú správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania
previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty, sa totiž stáva vlastníkom takéhoto majetku bez
ohľadu na to, či neskôr vyšlo najavo, že zapísaný a následne speňažený majetok v dobe speňažovania
vlastnícky náležal iným osobám.

Podľa ustálenej judikatúry, reštitučné predpisy prioritne upravujú spôsob navrátenia majetku z tzv. doby
neslobody, a tieto spôsoby navrátenia majetku nemožno obchádzať inými právnymi inštitútmi, a to
ani určovacou žalobou, alebo dedičským konaním.(Rozsudok NS SR sp.zn. 22 Cdo 649/2004). Podľa
ustálenej judikatúry, ak nehnuteľnosť nebola odkúpená ani vyvlastnená, prešla na štát bez právneho
dôvodu.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 6 ods. 2, veta prvá Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
konkurz sa týka majetku, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a ktorý nadobudol počas
konkurzu; týmto majetkom sa rozumie aj mzda alebo iné podobné príjmy.
Podľa § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
hovorí, že súpis podstaty (ďalej len "súpis") vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu

predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 2, uloží mu súd, aby sa dostavil
na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi.
Kto má vec patriacu do podstaty, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu,
a musí umožniť správcovi, aby sa vec zapísala do súpisu a odhadla; inak zodpovedá za škodu tým
vzniknutú.

Podľa § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ak sú
pochybnosti,čivecpatrídopodstaty,zapíšesadosúpisupodstatyspoznámkouonárokochuplatnených
inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal
žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na
inú právnickú osobu v dôsledku okrem iného napr. písmena :
n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,
V zmysle § 80 písm. c ) O. s. p. súd posudzoval prejudiciálnu otázku naliehavého právneho záujmu
účastníkov konania na požadovanom určení vlastníckeho práva, ktorá je základnou podmienkou

úspešnosti návrhu. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prejednávanej veci bol
daný, nakoľko na predmetné nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností vyznačená poznámka -duplicitné
vlastníctvo a takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych
práv v katastri nehnuteľností.
Vykonaným dokazovaním mal sú za preukázané, navrhovateľ v 1. rade na základe Opatrenia Krajského

súdu v Košiciach č. k. 1 K 125/00 zo dňa 09. 01. 2002, ktorým vyslovil súhlas s predajom majetku úpadcu
patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby, dňa 25. 02. 2002 uzatvoril Kúpnu zmluvu o predaji časti
konkurznej podstaty a nadobudol od JUDr. Jána Čisára, správcu konkurznej podstaty, úpadcu Atypstav-
M, spol. s r.o., spornú nehnuteľnosť a to areál stavebného dvora Bratislava- Rača, Žabí Majer za kúpnu
cenu 7.100.000,- Sk.

Súd skúmal, či odporkyňa, alebo jej právny predchodca podali v hmotnoprávnej lehote určenej
konkurzným súdom, vylučovaciu žalobu, že sporný pozemok nepatrí do konkurznej podstaty a bolo
preukázané, že títo takúto žalobu nepodali. Túto skutočnosť potvrdila pred súdom i samotná odporkyňa.
Odporkyňa mala vec patriacu do podstaty a podľa zákona o konkurze a vyrovnaní bola podľa § 17 ods. 2
povinnátútoskutočnosťsprávcovioznámiť,lenčosadozvedelaovyhláseníkonkurzu.Podľaoznámenia

z Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03. 11. 2011 Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo dňa 22. 08.
2000 vyvesené na úradnej tabuli súdu a neskôr zverejnené aj v Obchodnom vestníku 20/2000 dňa 20.
09. 2000, no odporkyňa si túto povinnosť nesplnila.
Na základe nevyvrátiteľnej domnienky, ktorá prelamuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na
iného viac práv, ako sám má, navrhovateľ v 1. rade, ako osoba, na ktorú správca konkurznej podstaty

v rámci speňažovania správne previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty, sa potom stáva
vlastníkom takéhoto majetku, bez ohľadu na to, či neskôr, v tomto konaní vyšlo najavo, že zapísaný a
následne speňažený majetok v dobe speňažovania vlastnícky náležal iným osobám a ako taký potom
mohol následne svoju nehnuteľnosť predať navrhovateľom v 2. - 4. rade.
Na základe vyššie uvedeného súd návrhu navrhovateľov v 1. - 4. rade vyhovel, a rozhodol tak, ako je

to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania navrhovateľov v 1.-4. rade súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku, a týmto v konaní úspešným priznal ich náhradu.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 298,50 Eur a z trov právneho
zastúpenia, a to z nasledujúcich právnych úkonov, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby predstavuje 1/13 výpočtového základu zo sumy 55,49 Eur, znížená o 20%
(55,49 Eur x 20% = 11,10 Eur), nakoľko v predmetnom konaní ide o spoločné úkony pri zastupovaní
navrhovateľov 1/ až 4/ (55,49 Eur - 20% /11,10 Eur/ = 44,39 Eur x 4 = 177,56 Eur). Základnou sadzbou
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutej navrhovateľom 1/ až 4/ je suma 177,56 Eur.
1.) prevzatie a príprava veci 1 úkon á 177,56 Eur + 7,21 Eur režijný paušál; spolu 184,77 Eur; (§ 11 ods.

1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004),
2.) návrh na začatie konania zo dňa 22.12.2010 - 1 úkon á 177,56 Eur + 7,21 Eur režijný paušál; spolu
184,77 Eur; (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004),
3.) účasť na pojednávaní dňa 22.06.2011 - 1 úkon á 177,56 Eur x 1 + 7,41 Eur režijný paušál; spolu
51,80 Eur; (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004),

4.) vyjadrenie a predloženie dôkazných listín zo dňa 27.09.2011 - 1 úkon á 177,56 Eur + 7,41 Eur režijný
paušál; spolu 184,97 Eur; (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004),
5.) účasť na pojednávaní dňa 05.10.2011 - 1 úkon á 177,56 Eur x 1 + 7,41 Eur režijný paušál; spolu
51,80 Eur; (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004),6.) vyjadrenie zo dňa 05.12.2011 - 1 úkon á 177,56 Eur + 7,41 Eur režijný paušál; spolu 184,97 Eur; (§
11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004),
7.) účasť na pojednávaní dňa 09.12.2011 - 1 úkon á 177,56 Eur + 7,41 Eur režijný paušál; spolu 184,97

Eur; (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004),
8.) účasť na pojednávaní dňa 29.02.2012 - 1 úkon á 177,56 Eur + 7,63 Eur režijný paušál; spolu 185,19
Eur; (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004),

Úkony právnej pomoci bez DPH 1.213,24 Eur
20 % DPH 242,64 Eur

Spolu s DPH 1.455,88 Eur

Súd nepriznal ustanovenému advokátovi náhradu trov konania v uplatnenom rozsahu za nasledujúce

úkony právnej služby:
Pojednávanie 22.06.2011 a pojednávanie 05.10.2011, nakoľko za tieto úkony právnej služby patrí
zástupcovi odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, keďže išlo o obhajobu na pojednávaní,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhl.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1 455,88 Eur. O povinnosti zaplatiť priznanú náhradu trov

konania odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu - advokátovi, súd rozhodol podľa § 149 ods. 1,
O. s .p.
Pokiaľ išlo o vzájomný návrh odporkyne, ktorá sa z dôvodu duplicitného vlastníctva domáhala od súdu
určenia, že ona je jeho vlastníčkou, pretože ako uviedla, pokiaľ by súd návrh navrhovateľov v 1.-4.
rade zamietol, neriešilo by jej takého rozhodnutie situáciu, sa nezakladá na pravde, pretože ak by súd

návrh navrhovateľov v 1.-4. rade zamietol, znamenalo by to pre ňu, že výlučnou vlastníčkou sporného
pozemku, s poznámkou o duplicite, je ona a preto jej vzájomný návrh, priznaním vlastníckeho práva
pre navrhovateľov v 1.-4. rade stratil svoje opodstatnenie. Vlastníkom spornej nehnuteľnosti zapísaný v
katastri nehnuteľností musí byť totiž jednoznačne definovaný iba jeden subjekt.
Keďže v konaní bolo preukázané, že právny predchodca odporkyne, A.. X. I., si v zákonnej lehote,

podaním zo dňa 13. 12. 1992, v zastúpení advokátkou JUDr. Jarabicovou, právo na vrátenie vlastníctva
aj k pozemku reg. E-KN parc. č. 4550, v k. ú. W., uplatnil.
Obv. pozemkový úrad v Bratislave, Rozhodnutím zo dňa 26. 10. 2011 prerušil konanie vo veci práva na
vrátenie vlastníctva k pozemkom po tom, ako sa od tunajšieho súdu dozvedel, že sa vedie súdny spor
o určenie vlastníctva a vyriešenie tejto otázky v začatom súdnom konaní je predbežnou otázkou pre

jeho konanie. Konanie o jej nároku je preto vecou právneho posúdenia podľa lex specialis - reštitučných
predpisov.
Na základe vyššie uvedeného súd o vzájomnom návrhu odporkyne rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania o vzájomnom návrhu odporkyne súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a

v spore úspešným navrhovateľom v 1.- 4. rade trovy konania nepriznal, keďže týmto vznikli iba trovy
právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslili za vyjadrenie zo dňa 05. 12. 2011, vo výške 185,19 Eur a tieto im
už boli súdom vyššie priznané a to v konaní o ich návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať súdneho výkonu rozhodnutia, prípadne exekúcie podľa osobitného predpisu.