Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/286/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109200866
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109200866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľa Q. S. nar.
XX.X.L. bývajúceho v S. K. W. T.. Č.. XX zastúpeného JUDr. Martinom Polákom advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 7 proti odporkyni O.. Q. S. Y.. P. nar. X.XX.L. bývajúcej
v S. K. W. T.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Milanom Slebodníkom advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlomvKošiciachnaŠtúrovejul.č.20vkonaníorozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchpráv
a povinností na čas po rozvode k mal. R. S. nar. X.X.L. zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Košice I z 21.6.2011 č.k. 15C 21/2009-137 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení mal. R. do osobnej starostlivosti matky
a úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

M e n í rozsudok vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. R. 130,- €
mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletého počnúc dňom právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne, na čas po
rozvode zveril mal. R. S. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať
jeho majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 100,- € mesačne a na tvorbu úspor 50,-

€ a to tak, že sumu 100,- € bude poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva a sumu 50,- € na osobitný účet maloletého, ktorý
je v jeho prospech povinná zriadiť matka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v tej istej lehote je
povinná odporcovi oznámiť číslo účtu a peňažný ústav, v ktorom bol účet zriadený. Upravil styk otca s
maloletým R. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas bežného roka každý párny víkend v
kalendárnom roku od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas bežného roka každý štvrtok
v týždni od 15.00 hod. do piatku do 8.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod.

do 14.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 14.8. do 18.00 hod., v párnom roku počas jarných
prázdnin od pondelka od 10.00 hod. do piatku do 18.00 hod., každý rok počas veľkonočných sviatkov v
pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v párnom roku od 25.12. od 10.00 hod.
do 26.12. do 18.00 hod., v nepárnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00
hod. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho v uvedenom čase odovzdať
v mieste svojho bydliska a po skončení styku od otca na tom istom mieste prevziať. Účastníkom náhradu
trov konania nepriznal. Vyslovil, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že účastníci uzavreli manželstvo 18.4.1998. U oboch
ideoprvémanželstvo,obajasúslovenskíštátniobčania.ZmanželstvapochádzajednomaloletédieťaR.
S. K.. X.X.L.. Z výpovede navrhovateľa zistil, že nezhody v manželstve začali od r. 2008, keď odporkyňa

začala pracovať v V. G.. Chodila domov nervózna a odsťahovala sa aj zo spoločnej spálne. Keď sa
venovala štúdiu, starostlivosť o syna zabezpečoval sám, keď bol v dennej službe o dieťa sa starala
jej matka. Odporkyňa opustila spoločnú domácnosť v decembri 2008 a odvtedy nedošlo k obnoveniu
manželského spolužitia. Z výpovede odporkyne zistil, že manželstvo s navrhovateľom uzavrela z lásky
a citovej náklonnosti. V decembri 2008 sa definitívne odsťahovala k svojim rodičom spolu so synom

a odvtedy k obnove manželského spolužitia nedošlo. Vážne nezhody v manželstve nastali v r. 2006,
keď nastúpila do policajného zboru, keď bola potrebná príprava a musela sa tejto príprave viac venovať.
S navrhovateľom intímnym životom nežije od r. 2006. Zistený skutkový stav vo vzťahu k rozvodu
manželstva konajúci súd právne posúdil podľa § 23 ods. 1,2,3, § 18 a § 19 ods. 1 Zákona o rodine a
dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené, formálne, neplniace svoj účel.
V dôsledku povahových odlišností a rozdielnych názorov na výchovu dieťaťa a starostlivosť o spoločnú

domácnosť sa manželia vzájomne citovo odcudzili. Od decembra 2008 nežijú v spoločnej domácnosti,
ani spoločne nehospodária, intímnym životom nežijú od r. 2006. Ani jeden z manželov nemá záujem o
obnovu manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené manželstvo účastníkov konania rozviedol. Vo
vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode právne
posúdil vec podľa § 24 ods. 1 až 3, § 25 ods. 2 , § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ je zamestnaný v Železničnej spoločnosti Slovensko a.s.,
jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od marca do decembra 2010 bol 715,- €, za obdobie od
augusta do decembra 2010 751,94 €. Navrhovateľ platí nájomné 140,- €, za plyn 5,- €, elektrinu 34,- €,
rozhlas a televíziu 4,64 €, za odpad 31,- €, poistku 21,- €, životnú poistku 33,- €, za mobilný telefón 26,-
€, za internet 13,- €, mesačník 13,- €, doplnkové dôchodkové poistenie 3,32 €, poistku v práci 8,70 € a

výživné pre maloleté dieťa 100,- €. Priemerná čistá mzda odporkyne je 774,73 € za obdobie od augusta
2010 do januára 2011. Býva spoločne so synom, spláca hypotekárny úver vo výške 351,- €. Maloletý
R. je žiakom 1. ročníka základnej školy, je zdravý, navštevuje karate, zaujímajú ho knihy a časopisy.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 10.6.2009 č.k. 25P 62/2009-51 bol mal. R. zverený do osobnej
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 100,- € mesačne a bol upravený styk

otca s maloletým tak, že sa bude uskutočňovať každý párny víkend v mesiaci od piatku od 15.00 hod.
do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. do 14.7. v tom ktorom roku, na Veľkonočný
pondelok a počas vianočných sviatkov od 25.12. do 26.12. v nepárnom roku a v párnom roku od 30.12.
do 2.1. S prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa vo veku 7 rokov zaviazal otca prispievať na výživu
maloletého 100,- € mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou

výroku o rozvode manželstva a na tvorbu úspor sumu 50,- €, pretože takto stanovená výška výživného
zodpovedá osobným a majetkovým reálnym príjmom otca a odôvodneným potrebám dieťaťa. Zdôraznil,
že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie základných hmotných potrieb (jedlo, ošatenie a
obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre jeho výchovu a vývoj (vzdelávanie, príprava
na povolanie, kultúrne, spoločenské, rekreačné potreby). Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má

vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Konajúci súd ďalej uviedol, že otec žiadal zveriť dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Podľa záveru znaleckého posudku č. 20/2009 z
2.12.2009 vypracovaného Mgr. O. O. je vhodné vymedziť kontakt dieťaťa s otcom v klasickej schéme
dva víkendy mesačne a štyri pracovné dni mesačne, k tomu polovicu školských prázdnin a túto schému
adaptovať na reálne možnosti otca i matky a zmennosť ich práce s tým, že matka a otec sa budú

musieť dohodnúť na konkrétnej realizácii kontaktu v mesiaci podľa ich pracovného vyťaženia a budú
viazaní zabezpečiť naplnenie mesačnej kvóty návštevných dní. Súdny znalec podľa situácie, ktorá bola
v r. 2009, kedy vypracovával znalecký posudok neodporučil osobnú striedavú starostlivosť kvôli zlej
komunikácii medzi rodičmi a prenášaniu konfliktu rodičov na dieťa. Matka upravila svoj pracovný čas
na 8 hodinový a raz na mesiac na dve 12 hodinové služby, vtedy je dieťa s jej priateľom alebo s jej

matkou. Otec vo výpovedi uviedol, že matka dodržiava striktne rozhodnutie súdu, pracuje však na zmeny
a táto úprava mu nevyhovuje. Trval na tom, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého a
takýmto spôsobom budú lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Pre prípad, že bude pracovať,
dieťa bude v starostlivosti jeho matky. Kolízny opatrovník navrhol upraviť styk otca s dieťaťom zhodne
s rozhodnutím súdu na čas do rozvodu manželstva rodičov. Striedavú osobnú starostlivosť neodporučil

súdnyznalecakolíznyopatrovníkatoprenízkyvekdieťaťa7rokov,nedoriešenékonfliktymedzirodičmi,
dlho trvajúce cestovanie do školy (otec býva na Sofijskej ul. v mestskej časti S. - Ť. U. matka Č. T..
B. mestskej S.-K. X., kde dieťa navštevuje aj základnú školu) a z tohto stanoviska konajúci súd aj
vychádzal. Naviac konštatoval, že otec pracuje na zmeny a zverenie do osobnej striedavej starostlivostiobidvoch rodičov počas nočných hodín by nebolo v záujme dieťaťa a neboli by takouto úpravou lepšie
zabezpečené potreby dieťaťa, lebo o dieťa by sa musela starať iná osoba (opatrovateľka, stará matka,
resp. by dieťa muselo byť doma samé). Vzájomné vzťahy medzi rodičmi sú vážne rozvrátené a tento

spôsobosobnejstarostlivostiodieťajevrozporespotreboustabilityvýchovnéhoprostrediadieťaťa.Styk
otca s mal. R. upravil v rozsahu zodpovedajúcom polovici voľného času dieťaťa počas školského roka
ako aj sviatkov a prázdnin, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie styku
otca s dieťaťom s tým, že otec sám musí zvážiť výchovné pôsobenie na maloletého počas styku, upraviť
si svoj pracovný čas tak, aby boli rešpektované potreby dieťaťa a aby bol naplnený účel styku rodiča

s dieťaťom, ktorým je prehlbovanie ich vzájomného citovaného vzťahu. O trovách konania účastníkov
rozhodol podľa ust. § 144 vety prvej O.s.p.

Proti tomuto rozsudku proti výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a
navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal na
zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že ani u jedného z rodičov neboli zistené žiadne nedostatky

vo výchove a starostlivosti o maloletého, pre ktoré by nemohli v budúcnosti zabezpečovať výchovu
dieťaťa a správu jeho majetku. Vyjadril presvedčenie, že v jeho prípade sú splnené zákonné podmienky
na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a preto rozhodnutie súdu o
zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky považuje za nedostatočne odôvodnené a nesprávne.
Vyjadril názor, že v prípade mal. R. je jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

najlepšímmožnýmriešenímzhľadiskazáujmumaloletéhovzhľadomnato,žeobajarodičiamajúzáujem
na zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a zároveň zo znaleckého posudku č. 20/2009 Mgr. O. O.
vyplýva, že obaja sú spôsobilí dieťa vychovávať. Maloleté dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom
a prípadné zverenie do striedavej starostlivosti zabezpečí jeho právo na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom. Uviedol, že súd v intenciách zákonných inštrukcií má vždy prihliadnuť na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia. Súčasne dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s úpravou styku s
maloletým, najmä počas veľkonočných, vianočných a zimných prázdnin, pretože veľkonočné sviatky

trvajú od štvrtka do pondelka, súd však vymedzil jeho styk s maloletým iba v pondelok v čase od 9.00
hod. do 18.00 hod. Počas vianočných sviatkov súd upravil styk tak, že sa bude uskutočňovať v párnom
roku od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., v nepárnom roku od 25.12 od 10.00 hod. do 2.1.
nasledujúceho roka do 18.00 hod., pričom on má záujem stýkať sa so svojím synom aj počas Štedrého
dňa. Súdom určené výživné pre maloletého vo výške 100,- € mesačne a 50,- € mesačne na tvorbu úspor

považuje za neprimerané vzhľadom k jeho mzdovým pomerom a pomerom odporkyne. Uviedol, že jeho
priemerná mesačná mzda predstavuje 715,- €, niekoľko mesiacov bola vyššia vzhľadom k tomu, že
mal na zácviku kandidáta na rušňovodiča, čo však predstavuje iba dočasný stav. Priemerná mesačná
mzda odporkyne predstavuje 774,73 €. Zároveň však poukázal na skutočnosť, že odporkyňa v súčasnej
dobe obýva spoločnú domácnosť so svojím novým partnerom, ktorý sa predpokladajúc taktiež podieľa

na financovaní potrieb spoločnej domácnosti. Pripomenul, že odporkyňa nespláca hypotekárny úver vo
výške 351,- € sama, nakoľko v r. 2009 jej na tento účel poskytol sumu vo výške 6.000,- €. Domnieva sa,
že pokiaľ by uhrádzal súdom určené výživné a súčasne by splácal hypotekárny úver 180,- €, z príjmu
715,- € by mu po odpočítaní nevyhnutných nákladov zostala suma 75,- €. V tejto situácii by musel zvážiť
aj ďalšie trvanie svojho životného poistenia a poistenia mal. R., čo však nepovažuje za rozumné, nakoľko

v prípade jeho úrazovej smrti, by bola mal. R. vyplatená suma vo výške približne 25.000,- €. Pri svojom
rizikovom povolaní rušňovodiča považuje svoje životné poistenie za nevyhnutnosť, s cieľom finančne
zabezpečiť mal. R. v prípade nepredvídaných okolností.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť, pretože súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého úplne

zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku a v nadväznosti na
to vyvodil správny právny záver, ktorý aj náležite odôvodnil. Uviedla, že navrhovateľ v odvolaní v
rozhodujúcej miere opätovne poukazuje na skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí riadne vysporiadal a náležite odôvodnil. Zdôraznila, že v celom rozsahu naďalej trvá na
dôvodoch, pre ktoré nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého, ktoré prezentovala

v priebehu konania na súde prvého stupňa. Navrhovateľ počas celého konania svojím správanímpreukazoval, že nie je ochotný sa v osobnom, ako aj pracovnom živote prispôsobovať potrebám
maloletého dieťaťa, nikdy nespravil žiaden ústupok a opakovane požadoval od iných, aby sa mu
prispôsobovali. Takéto správanie sa navrhovateľa voči nej, ako aj k potrebám mal. R. nie je v záujme

dieťaťa, nakoľko dieťa by malo vyrastať v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a
harmónie. Navrhovateľ nebol a ako sa dá vyvodzovať z jeho správania, ani nebude schopný a ochotný
spolupracovať a komunikovať s ňou, čo zakladá dôvod pre nestanovenie striedavej osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa. Poukázala na závery odborníkov na detskú výchovu a starostlivosť, ktorí
konštatujú, že tento spôsob osobnej starostlivosti o dieťa je v príkrom rozpore s potrebou stability

výchovného prostredia dieťaťa. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem
pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s obidvoma rodičmi a ich výchovnom vplyve aj
mimoriadne negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie za vzor do života a pri
niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže odraziť aj na ich
psychickom vývine. Aj zákonodarca vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádza, že striedavá osobná
starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd tak musí prihliadať aj na

budúcu starostlivosť o dieťa a budúcu stabilitu výchovného prostredia. Navrhovateľ má časovo náročné
zamestnanie a nedokáže tak pokryť celodennú starostlivosť o dieťa v dlhodobom horizonte, čo by
suploval len tým, že by na ten čas dal dieťa do starostlivosti svojej matky, čo by v konečnom dôsledku
opäť znamenalo zmenu výchovnej autority a chaos v starostlivosti o dieťa. Podľa právnej teórie a
zahraničnej právnej praxe predpokladom striedavej starostlivosti o dieťa je vysoká miera schopnosti

dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Dieťa
by malo navštevovať stále tú istú školu, nemalo by dôjsť k zmene okruhu kamarátov a blízkych osôb,
aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie súdu
rozhodujúca aj vzdialenosť bydliska rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
nebude vhodné, pokiaľ rodičia bývajú vo vzdialenejších mestských častiach, či iných mestách, tak

ako je v tomto prípade. Zdôraznila, že svojím správaním a konaním preukázala, že riadna výchova
a starostlivosť o mal. R. je pre ňu najdôležitejšia a po skončení vysokej školy si našla zamestnanie
v blízkosti Košíc a s pravidelným pracovným časom. Štúdiom na vysokej škole si zvýšila kvalifikáciu
a získala lepšie ohodnotenú prácu, čo bolo a je v záujme mal. R.. Z uvedeného vyplýva, že všetko
podriaďuje šťastiu svojho maloletého syna a snaží sa s ním tráviť čo najdlhší čas a vytvoriť mu čo

najvhodnejšie rodinné prostredie. Vyjadrila názor, že stanovená výška výživného zodpovedá osobným
a majetkovým pomerom navrhovateľa a odôvodneným potrebám dieťaťa, keďže náklady na potreby a
záujmy maloletého rastú priamo úmerne s jeho vekom. Skutočnosť, že s ňou v spoločnej domácnosti
žije jej partner, nie je dôvodom na zmenu výšky výživného, ako tvrdí odvolateľ v odvolaní. Uviedla, že
splátky hypotekárneho úveru 350,- € mesačne spláca výlučne sama a nie je pravdou, že jej navrhovateľ

poskytol na splatenie úveru sumu 6.000,- €. Navrhovateľ ani v konaní pred súdom prvého stupňa
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by jej vyplatil uvedenú sumu kvôli splátkam hypotekárneho úveru.
Navrhovateľ na jej účet previedol uvedenú sumu, avšak jednalo sa o sumu určenú na prestavbu bytu
zakúpeného na sídlisku K. X., nakoľko byt bol zničený, čo vo svojich vyjadreniach potvrdil aj sám
navrhovateľ. Poukázala na pôvod týchto peňazí, keďže uvedená suma bola len časťou sumy, ktorá jej

bola vyplatená jej súrodencami za predaj spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktoré zdedili
po nebohom otcovi. Súrodenci jej vyplatili celkovo 12.281,75 €, ktorú zaslali na v tom čase ich spoločný
účet s navrhovateľom. Peniaze, ktoré pochádzali z dedičstva po jej nebohom otcovi, patrili výlučne do
jej vlastníctva. Navrhovateľ jej v období vzájomných manželských nezhôd vlastne len vyplatil časť jej
peňazí.

Navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu 5.12.2011 podanie označené ako doplnenie odvolania, v ktorom
poukázal na ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine a článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa a uviedol, že od
momentu ako sa odporkyňa odsťahovala z ich spoločnej domácnosti, upiera mu právo na styk s mal. R.
a zrejme si neuvedomuje, že ten kto tým trpí najviac, je práve ich syn. Domnieva sa, že odporkyňa ho
postupne obracia proti nemu a obáva sa, že v prípade ak odvolací súd určí styk v podobe ako rozhodol

súd prvého stupňa, definitívne stratí doposiaľ dobrý vzťah s maloletým. Uviedol, že odporkyňa neustále
podmieňuje jeho styk s maloletým platením hypotéky a naďalej s ním odmieta komunikovať, čo robí
zámerne, preto aj on sa snaží riešiť ich BSM iným spôsobom. Ako reakciu na jeho list z 6.11.2011 mu
odporkyňazaslalaSMS,žeoddecembrajubudújeholistytrápiťtak,akojejúver.Listy,ktoréjejzasielasa
týkajú výhradne ich spoločného syna, informoval sa o krúžkoch, ktoré navštevuje a požiadal aj o dohodu

o výmene párneho víkendu za nepárny. Opäť zdôraznil, že vzhľadom na zamestnanie, ktoré vykonáva,
nie je mysliteľné, aby si víkendy prispôsobil úprave styku a jeho možnosť tráviť čas s maloletým jedaná buď určením striedavej výchovy alebo toleranciou a pochopením navrhovateľky. Odporkyňa mu už
oznámila, že mu odmieta umožniť styk so synom mimo súdom určeného styku. Aj napriek tomu sa s ňou
snaží komunikovať, aj keď ona to písomne odmieta. V prílohe predložil stanovisko nadriadeného bez

uvedenia mena s dátumom 29.11.2011 opatrené pečiatkou Ž. W. W. U..W.. s nečitateľným podpisom,
v ktorom je uvedené: „Ako nadriadený Q. S., nar. XX.X.L., bytom W. XX, L. S. tým potvrdzujem, že
vyššie menovaný je v spoločnosti Ž. W. W. a.s., stredisko prevádzky P. S., V. O.K. X, L. XX S. v
pozícii rušňovodič a pracuje v tzv. nepretržitom turnuse. Zamestnanec ma kontaktoval so žiadosťou o
vyjadrenie k možnosti výmien určenej zmeny v priebehu kalendárneho roka. Chcel by som objasniť akým

spôsobomsaurčujeprevádzkadepaaakosazabezpečujerozdeleniepracovnýchzmienrušňovýchčiat.
Každý rušňovodič dostane rozpis zmien na celý rok, tzv. turnus. Turnus je vypracovaný na 12 mesiacov
dopredu a je vypracovaný tak, aby bol v súlade so Zákonníkom práce a vnútorným predpisom Ž. W.
tzv. turnusovým poriadkom. Zákonník práce aj turnusový poriadok určujú koľko hodín a akým spôsobom
môže rušňovodič pracovať a tak isto aj koľko hodín odpočinku a voľna musí mať medzi jednotlivými
zmenami a tiež ako a kedy má mať zamestnanec voľno počas víkendov. Teda turnus musí zohľadňovať

všetky tieto požiadavky a je to robené hlavne s ohľadom na bezpečnosť železničnej prevádzky. Počas
rokajemožnáurčitáminimálnakorekcia,nievšakvrozsahu,abyrušňovodičnepracovalvurčitévíkendy.
Samotní zamestnanci si v priebehu roka môžu vymeniť zmeny, k čomu však dochádza zriedkavo a
každý sa na začiatku kalendárneho roka zariadi na nasledujúcich 12 mesiacov, preto nie vždy je o
výmenu zmien záujem zo strany samotných zamestnancov a ak aj je záujem, tak to málokedy vyhovuje

Zákonníku práce a turnusovému poriadku, takže takú požiadavku nemôžem akceptovať s ohľadom na
bezpečnosť prevádzky a zdravia samotných zamestnancov.“ Navrhovateľ ďalej pripojil údajnú písomnú
komunikáciu nejasného pôvodu s matkou maloletého.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov nebol odvolaním napadnutý, nadobudol

právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je výroku vecne správne. Podľa odseku 2
cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výrokom o zverení dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky a úprave styku otca s maloletým dieťaťom dospel k záveru, že súd prvého stupňa
riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s §

132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd stotožňuje. Na základe uvedeného rozsudok v týchto výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil a na zvýraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia dodáva (§ 219 ods. 2

O.s.p.), že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a
len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem
iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je
dobrým rodičom. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona
narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich

strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu
výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Z ust. § 24 ods. 2 Zákona
o rodine vyplýva, že hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti, ktoré musia
byť splnené kumulatívne sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú
o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom

budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne
vyplynulo, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a že obidvaja majú o osobnú starostlivosťo dieťa záujem. Súd prvého stupňa sa správne a zákonne zaoberal aj ďalšími dvoma podmienkami
nevyhnutnými pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, a to či takáto výchova dieťaťa je
v záujme dieťaťa a či takto budú lepšie zaistené jeho potreby. V tejto súvislosti správne vyhodnotil, že z

dôvodu nízkeho veku dieťaťa, školskej dochádzky, vzdialenosti bydliska rodičov a školského zariadenia,
ktoré dieťa navštevuje, stability výchovného prostredia a pracovného zaťaženia otca, ktorý pracuje na
zmenyszdlhodobéhohľadiskaniejeschopnýzabezpečovaťstarostlivosťodieťavobdobí,kedybymalo
byť v jeho starostlivosti, neboli by striedavou osobnou starostlivosťou lepšie zaistené potreby dieťaťa
a preto nie je v záujme dieťaťa prispôsobovať sa stálym zmenám výchovného prostredia. Skutočnosť,

že momentálne nie sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti u
maloletého dieťaťa však neznamená, že v budúcnosti nebude práve striedavá osobná starostlivosť pre
dieťa vhodnou a optimálnou formou výchovy, pretože vekom a rastom sa dieťa osamostatňuje, nie
je v celom rozsahu závislé na prítomnosti rodiča v rámci zabezpečovania všetkých svojich potrieb, či
už v bežnom živote alebo v súvislosti so školskou dochádzkou, prípadne záujmovou činnosťou. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam otca považuje odvolací súd za potrebné dodať, že vyznievajú značne

nelogicky, pokiaľ otec na jednej strane tvrdí, že nie je schopný kvôli svojmu zamestnaniu realizovať
súdom upravený styk s dieťaťom, ale na druhej strane chce v pravidelných intervaloch v rámci striedavej
osobnej starostlivosti zabezpečovať samostatne starostlivosť o dieťa. Odvolací súd sa stotožnil aj s
rozsahom a frekvenciou úpravy styku, ktorým sa zabezpečí rovnocenné výchovné pôsobenie otca
na maloleté dieťa a naplní sa tým aj právo dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom, ktorému nie je

zverené do osobnej starostlivosti. Vzhľadom na tvrdenia otca, že zmennosť jeho práce mu neumožňuje
realizovať styk s dieťaťom v súlade s rozhodnutím súdu prvého stupňa a nemožnosť výmeny zmien,
možno skonštatovať, že v tomto prípade akékoľvek presné vymedzenie styku otca s dieťaťom tak, aby
vyhovovalo jeho pracovnému zaťaženiu, nie je v podstate možné. Ak sa rodičia nedokážu na styku s
dieťaťom vzájomne dohodnúť, súd musí autoritatívnym spôsobom upraviť styk toho rodiča, ktorému nie

je dieťa zverené do osobnej starostlivosti s dieťaťom tak, aby jeho rozhodnutie bolo určité, zrozumiteľné
a vykonateľné. Súdom upravený styk však neznamená povinnosť rodiča, ktorému dieťa nie je zverené
do osobnej starostlivosti tento styk realizovať, ale ide iba o jeho právo. Obaja rodičia v záujme zdravého
vývinu svojho dieťaťa by však mali kooperovať aj v otázke styku dieťaťa s otcom a nevytvárať zbytočné
konflikty a napätie, ktoré sa vždy prejaví negatívnym spôsobom v psychike dieťaťa. Z postoja matky

prezentovaného v priebehu konania na súde prvého stupňa nevyplynulo, že nie je ochotná sa s otcom
dieťaťadohodnúťajnavýmenední,vktorýchmáprávostýkaťsasmaloletýmdieťaťom.Zároveňnavrhla
upraviť aj styk otca s dieťaťom počas pracovného týždňa, avšak otec vzhľadom na to, že má k dispozícii
rozpis zmien na 12 kalendárnych mesiacov dopredu, by mal matku informovať o zmene termínu v
dostatočnom časovom predstihu, aby mala možnosť prispôsobiť svoj program ako aj program dieťaťa

požiadavkám otca. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o osobnej starostlivosti o
dieťa a úprave styku, odvolací súd rozsudok v týchto výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia
obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku
5 cit. ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za

odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolomaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti
otca k maloletému dieťaťu na čas po rozvode dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého

stupňa, preto podľa § 220 O.s.p. v tejto časti zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal otca prispievať
na výživu maloletého dieťaťa výživným 130,- € mesačne vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa, z ktorého vyplynulo, že na čas do rozvodu bol otec zaviazaný prispievať na
výživu maloletého 100,- € mesačne od 1.7.2009 rozsudkom Okresného súdu Košice II z 10.6.2009 č.k.
25P 62/2009-51, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.7.2009, pričom v tomto období maloletý navštevoval

predškolské zariadenie, príjem matky bol 19.262,- Sk v r. 2008 a za prvé dva mesiace r. 2009 661,-
€ mesačne a príjem otca v r. 2008 bol 17.998,- Sk a za prvé dva mesiace r. 2009 940,- € mesačne.
Momentálne je maloletý žiakom prvého stupňa základnej školy, čím sa nepochybne zvýšili jeho potreby v
súvislosti s vekom, školskou dochádzkou a záujmovou činnosťou. Príjem matky za obdobie od augusta
2010 do januára 2011 bol 774,73 € s tým, že spláca hypotekárny úver 351,- € mesačne. Priemerný

čistý príjem otca za obdobie od marca do augusta 2010 bol 715,- € mesačne a za obdobie od augusta
do decembra 2010 vo výške 751,94 €, v januári 2011 810,42 €. Z príjmu uchádza nájomné 140,-
€, za plyn 5,- €, elektrinu 34,- €, rozhlas a televíziu 4,64 €, odpad 31,- €, poistku 21,- €, životnú
poistku 33,- €, mobilný telefón 26,- €, internet 13,- €, mesačník 13,- €, doplnkové dôchodkové poistenie
3,32 €, poistku v rámci práce 8,70€. Vzhľadom na zákonné kritériá určovania rozsahu vyživovacej

povinnosti vyplývajúce z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel odvolací súd k záveru, že
výživné v rozsahu 130,- € mesačne zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
otca, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa s tým, že matka zo svojho príjmu je schopná spolu s
takto určeným výživným od otca pokrývať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Ustanovenie § 63
ods. 3 Zákona o rodine umožňuje za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj tvorbu úspor avšak

za predpokladu, že to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. V tomto preskúmavanom prípade
odvolací súd dospel k záveru, že majetkové pomery otca neodôvodňujú určenie výživného aj na tvorbu
úspor dieťaťa, preto výživné na tvorbu úspor dieťaťa od otca neurčil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam
otca, že matka nespláca hypotekárny úver sama, pretože jej poskytol na tento účel sumu 6.000,- € a s
prihliadnutím na vyjadrenie matky k týmto tvrdeným skutočnostiam, odvolací súd konštatuje, že uvedené

skutočnosti sa týkajú prípadného vyporiadania BSM bývalých manželov, resp. dokazovania, ktoré veci
alebo finančné prostriedky patria do BSM, a preto nemôžu mať vplyv na určenie vyživovacej povinnosti
otca k maloletému dieťaťu s tým, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov
v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom na to, že žiaden z účastníkov si náhradu trov

konania neuplatnil (§ 151 ods 1, § 224 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.