Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 10, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/15/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211201589
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1211201589.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľky: V. A., N. M.

XXXX/XX, A., zast. JUDr. Vladimír Beňačka, so sídlom Scherera 4803/8, Piešťany, proti odporcovi: K+B
Elektro-Management, s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava, IČO: 36 003 450, zast. Advokátska
kancelária MHS Legal, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 13, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy rozhodol dňa 10. 02. 2012

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 28. 01. 2011 po jeho zmene, ktorú súd pripustil dňa 08. 11. 2011

domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20. 12. 2010 je neplatné a tiež
náhrady mzdy vo výške 1.225 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Svojnávrhodôvodnilatým,žepracovnýpomersodporcomuzavreladňa17.05.2010vpracovnejpozícii
finančnáúčtovníčka.Pracovnýpomerboluzavretýnadobuurčitú,atodo31.05.2011.Listomzodňa20.
12. 2010 dal odporca navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré prevzala dňa 20. 12.
2010. Ten istý deň navrhovateľka listom oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával.

Odporca navrhovateľke oznámil, že jej pracovný pomer skončil dňa 20. 12. 2010 na základe okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Svoju prácu vykonávala

vždy podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Konateľ zavádza, keď ju odhlásil z poisťovní
z dôvodu absencie. Nikdy nemala možnosť vyjadriť sa k vymysleným absenciám. Nijako neohrozila
záujmy zamestnávateľa, nespôsobila zamestnávateľovi žiadnu škodu ani iné nepriaznivé dôsledky.
Skutočným dôvodom na skončenie pracovného pomeru bolo, že odporcu už pracovné úlohy vyplývajúce

z pracovnej zmluvy viac nepotreboval. Navrhovateľka svoju neprítomnosť kvôli zdravotným dôvodom
najprv plánovala riešiť čerpaním dovolenky, keďže s tým zamestnávateľ nesúhlasil, tak na vyšetrenia
chodila s potvrdenými priepustkami. Ďalšia procesná vada okamžitého skončenia pracovného pomeru
spočíva v tom, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované 03. 12. 2012, čiže ešte
pred doručením napomenutia na porušenie pracovnej disciplíny a zástupca zamestnancov bol od
zamestnávateľa. Navrhovateľka neporušila pracovnú disciplínu závažným a ani menej závažným
spôsobom. Všetky dôvody sú vymyslené, neurčité a firme nevznikla žiadna škoda väčšieho rozsahu.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že s navrhovateľkou skončil pracovný pomer formou
okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo datované dňa 03. 12. 2010, pričom navrhovateľka hoprevzala dňa 20. 12. 2010. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru bola skutočnosť, že
navrhovateľka sa dňa 22. 11. 2010 nedostavila do práce, pričom túto svoju absenciu nijakým spôsobom
neospravedlnila. Táto neospravedlnená absencia trvala bez prerušenia aj naďalej až do okamžitého

skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka zaslala odporcovi iba list datovaný na 23. 11. 2010, v
ktorom oznámila, že je chorá, avšak nepredložila žiadny relevantný doklad o práceneschopnosti, na
čo ju odporca viackrát vyzval aby nastúpila do práce alebo predložila doklad o práceneschopnosti.
Navrhovateľka až dňa 09. 12. 2010 zaslala spoločnosti, ktorá vedie odporcovi účtovníctvo, a teda
nie odporcovi, doklady o návštevách lekárov (priepustky) za obdobie od 22. 11. 2010 do 08. 12.

2010. Nakoľko navrhovateľka nechodila počnúc dňom 22. 11. 2010 do práce a zároveň nepredložila
doklad o práceneschopnosti, závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu. Nejde o jednorazové
porušenie pracovnej disciplíny (absencia 1 deň), čo by sa mohlo považovať za menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ale o reťazenie neospravedlnených absencií. Absenciami vznikla odporcovi aj
škoda spočívajúca v nákladoch na iného zamestnanca, ktorý musel prácu navrhovateľky vykonať popri
svojich povinnostiach. Odporca kontaktoval navrhovateľku za účelom vysvetlenia absencií ako e-mailom

tak aj listami zo dňa 19. 11. 2010 a 23. 11. 2010. To, že sa dostali do sféry navrhovateľky až 11. 12.
2011 a 13. 12. 2011 je na jej ťarchu. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru sa predchádzajúce
upozorneniepreporušeniepracovnejdisciplínyaninevyžaduje.Dňa02.12.2011navyšekonateľodporcu
spolu so zamestnankyňou p. S.

vykonal o 17.45 hod, teda v čase keď už na žiadnom vyšetrení nebola, šetrenie v mieste bydliska
navrhovateľky, avšak neúspešne. Návrh žiada zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom

navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento
skutkový stav:

Z výpisu z obchodného registra odporcu vyplýva, že odporca do dňa 31. 05. 2010 vykonával
podnikateľskú činnosť pod obchodným menom K+B Elektro - Media, spol. s.r.o. K zmene obchodného

mena v znení K+B Elektro-Management, s. r. o. došlo dňa 01. 06. 2010.

Z Pracovnej zmluvy zo dňa 17. 05. 2010 vyplýva, že bola uzavretá medzi K+B Elektro - Media, spol.
s.r.o., IČO: 36 003 450, t. j. odporcom a navrhovateľkou a to na dobu určitú do dňa 31. 05. 2011.

Z napomenutia za porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 19. 11. 2010 vyplýva, že navrhovateľka bola
napomenutá pre nedostatky vo vykonávanej práci.

Z napomenutia za porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 23. 11. 2010 vyplýva, že navrhovateľka bola
napomenutá za to, že sa dňa 22. 11. 2010 a ani 23. 11. 2010 neoprávnene nedostavila na pracovisko

a ani nepožiadala o riadnu dovolenku, či náhradné voľno.

Z e-mailovej komunikácie navrhovateľky a konateľa odporcu zo dňa 19. 11. 2010 vyplýva, že
navrhovateľka odporcovi oznámila, že si od pondelka berie dovolenku 10,5 dňa. Konateľ odporcu
navrhovateľke oznámil, že nakoľko o dovolenku nepožiadala, jej prípadnú neprítomnosť bude

považovať za neospravedlnenú absenciu. Navrhovateľka odporcovi oznámila, že upresňuje druh svojej
neprítomnosti, od soboty je chorá a predpoklad vyliečenia je 15-20 dní. Má samé lekárske vyšetrenia a
teda ide o ospravedlnenú neprítomnosť v práci.

Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 03. 12. 2010 vyplýva, že odporca skončil pracovný

pomer s navrhovateľkou dňa 03. 12. 2010. U navrhovateľky bola vykonaná osobná kontrola za
prítomnosti sl. S., a to na základe oznámenia zo dňa 23.11.2010 podľa ktorého je chorá. Navrhovateľka
lekárske potvrdenie nedoložila. Navrhovateľka nebola v mieste bydliska prítomná čo potvrdila aj
v následnom telefonickom rozhovore. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola
skutočnosť, že navrhovateľka opakovane porušila pracovnú disciplínu tým,že sa 9 pracovných dní nedostavila do práce. Keďže sa jedná o opakované, hrubé porušenie pracovnej
disciplíny odporca nevidí inú možnosť ako pracovný pomer s okamžitou platnosťou ukončiť. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 03. 12. 2010.

Z upovedomenia zo dňa 20. 12. 2010 vyplýva, že navrhovateľka odporcovi oznámila, že trvá na tom,
aby ju naďalej zamestnával. Neprítomnosť v práci dostatočne preukázala potvrdenými priepustkami.

Z priepustiek navrhovateľky vyplýva, že počas dní neprítomnosti navštívila rôznych odborných lekárov.

Z listu navrhovateľky (bez uvedenia dátumu a bez preukázania doručenia zamestnávateľovi) vyplýva,
že odporcovi zasiela potvrdené priepustky za dni 22., 23., 24., 25., 26., 29. a 30. 11. 2010.

Navrhovateľka k veci uviedla, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je riadne vymedzený
dôvod skončenia pracovného pomeru. Navyše nemala neospravedlnenú absenciu, nakoľko absolvovala

návštevy u lekárov, ktoré si vyžadoval jej zdravotný stav. Ak mal odporca výhrady, mohol jej dať klasickú
výpoveď.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľky k veci uviedol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dala navrhovateľke iná firma ako s ňou uzavrela pracovný pomer. V písomnom oznámení o

skončení pracovného pomeru nie je uvedené, že sa navrhovateľka dopustila absencie. Z jej strany
nešlo o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Odporca nepreukázal prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru so zástupcom odborov.

Odporca sa v priebehu konania pridŕžal svojho písomného vyjadrenia. K veci ďalej uviedol, že pokiaľ

ide o argument, že pracovný pomer s navrhovateľkou uzatváral iný subjekt ako ten, ktorý s ňou skončil
pracovný pomer, tento je právne irelevantný, nakoľko u odporcu došlo len k zmene obchodného mena.
Poukazuje na to, že Zákonník práce neustanovuje osobitne formu prerokovania skončenia pracovného
pomeru so zástupcom zamestnancov, a teda má za to, že k riadnemu prerokovaniu došlo.

Podľačl.2Zákonníkaprácevýkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyť
súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a
to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne
pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k

prerokovaniu došlo.

Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu;Podľa § 144 ods. 1 a 2 citovaného zákona ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je
povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný

upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie
je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na
pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného
času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky je nedôvodný a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke dané
odporcom v súlade so zákonom a za splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok, ktoré zákon pre
platnosť tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru vyžaduje.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný
druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť
tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti.

Pokiaľ ide o formálne náležitosti, okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné, doručené
a zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o

dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa
keby tento dôvod vznikol. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť skutočne dané. Platnosť právnych úkonov
vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých
bol právny úkon urobený.

Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľkou ako
zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne
podmienky skončenia pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade stalo a zákonnosť postupu odporcu
pri okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou bola vykonaným dokazovaním v tomto

konaní preukázaná.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca ako zamestnávateľ písomným
spôsobom okamžite skončil pracovný pomer so svojím zamestnancom, t. j. navrhovateľkou dňa 03. 12.
2010, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke podľa jej vlastných tvrdení

doručené dňa 20. 12. 2010. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom
bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, tým, že navrhovateľka sa 9 pracovných dní
nedostavila do práce. Uvedené skutočnosti v konaní medzi účastníkmi sporné ani neboli.

Spornou bola skutočnosť, či boli dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzené
dostatočne určito, či bol dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru skutočne daný, či
bolo okamžité skončenie pracovného pomeru prerokované so zástupcami zamestnancov zákonným

spôsobom.

Sporné bolo, či navrhovateľka dostala okamžité skončenie pracovného pomeru od tej právnickej osoby,
s ktorou uzatvorila pracovnú zmluvu.V prvom rade súd uvádza, že tvrdenie navrhovateľky o tom, že s ňou okamžite skončil pracovný pomer
subjekt rôzny od subjektu, s ktorých uzatvorila pracovnú zmluvu, považuje súd za právne irelevantné. Z

príslušnej evidencie obchodných spoločností, t. j. výpis z obchodného registra má súd za preukázané,
že odporca ku dňu 01. 06. 2010 zmenil svoje obchodné meno. Zmenou obchodného mena však nedošlo
k zmene zamestnávateľa ani k zmene právnickej osoby ako takej. Ak teda odporca ukončil pracovný
pomer s navrhovateľkou pod svojím aktuálnym obchodným menom, nie je možné priať záver o tom, že
okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnil subjekt rôzny od zamestnávateľa, nakoľko sa jedná

o totožnú právnickú osobu, t. j. totožnú obchodnú spoločnosť.

Pokiaľ ide o splnenie prvej z vyššie uvedených sporných hmotnoprávnych podmienok platnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd má za to, že dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru bol vymedzený dostatočne určito.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Skutočnosti,

ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých
podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer
okamžite skončený.

Zo Skončenia pracovného pomeru odporcom jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer bol skončený
okamžite z dôvodu opakovaného hrubého porušenia pracovnej disciplíny tým, že navrhovateľka bez
súhlasu nadriadeného opustila pracovisko a po dobu 9 pracovných dní sa do práce

nedostavila. Takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je dostatočne určitý
a nezameniteľný a bol konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých odporca videl naplnenie
zákonného dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Právne bez významu skutočnosť, či bola navrhovateľka s upozorneniami o porušení pracovnej disciplíny
zo dňa 19. 11. 2010 a zo dňa 23. 11. 2010 pred skončením pracovného pomeru oboznámená. Zákon
upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny pred okamžitým skončením pracovného pomeru
nevyžaduje.

Pokiaľideovporadídruhúvyššieuvedenúspornúskutočnosť,atedačiboldôvodokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru skutočne daný, súd má za to, že k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny
skutočne došlo, a teda skutkové dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli dané.

Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie
pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej
disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že k porušeniu pracovných povinností, a teda
k porušeniu pracovnej disciplíny skutočne došlo, a to závažným spôsobom tým, že sa navrhovateľa
bez predchádzajúceho relevantného ospravedlnenia a bez súhlasu zamestnávateľa nedostavila 9 dní
na pracovisko. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, navrhovateľka dňa 19. 11. 2010 odporcovi

oznámila, že si berie dovolenku 10,5 dňa. Nakoľko jej zamestnávateľ dovolenku nepovolil, následne
zmenila dôvod svojej neprítomnosti v práci a uviedla, že je chorá, pričom jej práceneschopnosť bude
trvať 15 až 20 dní. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka odporcovi potvrdenie o práceneschopnosti
nepredložilaatoanidodatočne. Naospravedlneniesvojejneprítomnostiodporcovidodatočnepredložilaniekoľko priepustiek potvrdených rôznymi odbornými lekármi. Navrhovateľka žiadnym spôsobom
nepreukázala, že by z dôvodu existujúcej prekážky v práci odporcovi svoju neprítomnosť v práci
oznámila a už vôbec nie, že by o pracovné voľno z dôvodov osobných prekážok v práci požiadala.

Zamestnávateľovi len dodatočne doručila potvrdenia o návšteve niekoľkých odborných lekárov.

Súd považuje konanie navrhovateľky za nanajvýš účelové, úmyselné a obchádzajúce účel zákona,
čo vyplýva najmä z e-mailovej komunikácie, ktorú v tomto konaní sama predložila. Takéto konanie

navrhovateľky súd považuje za závažné a úmyselné porušenie pracovnej disciplíny a povinností
zamestnanca, ktoré odôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom, tak ako
bolo uvedené v Okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 03. 12. 2010. Zamestnanec je povinný
byť počas pracovnej doby na pracovisku a pokiaľ mu v tom bránia v tomto prípade dôležité osobné
prekážky v práci, je povinný tieto zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu riadne oznámiť, resp.
vopred požiadať o poskytnutie pracovného voľna. Navrhovateľka nič z toho neurobila a svojvoľne sa na

pracovisko nedostavila, čím závažným spôsobom porušila svoje povinnosti a tým aj pracovnú disciplínu.
Súd má za to, že navrhovateľka konala s cieľom zneužiť svoje práva a tým sa vyhnúť splneniu svojej
základnej povinnosti byť prítomná na pracovisku. Jej konanie bolo v rozpore so zákonom i dobrými
mravmi a jeho cieľom bolo poškodiť práva zamestnávateľa, čo zrejmé zo všetkých dôkazov vykonaných
v tomto konaní.

V nadväznosti na uvedené má súd za to, že v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie navrhovateľky o
tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov v
súlade so zákonom. Jej tvrdenie, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované 03. 12. 2010, t. j.
pred doručením napomenutia na porušenie pracovnej disciplíny je právne irelevantné a bez významu.

Skutočnosť, kedy navrhovateľka prevzala zásielky odporcu je vo vzťahu k prerokovaniu skončenia
pracovného pomeru nepodstatná o to viac, že upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny sa
pri okamžitom skončení pracovného pomeru nevyžaduje. Zákon osobitnú formu pre prerokovania
skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov nevyžaduje, a teda je prípustné aj ústne
prerokovanie skončenia pracovného pomeru. Skutočnosť, že odporca so zástupcami zamestnancov

okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou prerokoval vyplýva už zo samotného
Okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorom odporca navrhovateľke túto skutočnosť aj riadne
oznámil.

Spoukazomnauvedenésúddospelkzáveru,žeodporcaneporušilžiadneustanoveniazákona,ktoréby

zakladali dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, naopak všetky hmotnoprávne
podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru boli náležite splnené a odporca skončil pracovný
pomerprávnymipredpismidovolenýmspôsobom.Súdpretonávrhnavrhovateľkyvočiodporcovivcelom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Hoci mal odporca v konaní plný úspech
náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).