Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 8, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/115/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208215618
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1208215618.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

navrhovateľa: S. D., A.. XX.XX.XXXX, W. D.X. X, W., zastúpeného spoločnosťou BAJO LEGAL, s.r.o.,
Astrová 2/A, Bratislava, proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., Panónska cesta 9, Bratislava,
IČO: 31 347 291, zastúpenému advokátom JUDr. Rudolfom Adamčíkom, Liptovská 2/A, Bratislava, o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý ospravedlniť sa navrhovateľovi v časopise PLUS 7 DNÍ tou istou hrúbkou a
veľkosťoupísmaakoboliuverejnenénapadnutévýrokydo15dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku,
a to uverejnením ospravedlnenia v týždenníku PLUS 7 DNÍ nasledovného znenia:

Vydavateľstvo SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. ako vydavateľ týždenníka PLUS 7 DNÍ sa ospravedlňuje
S. D. za nepravdivé ako aj difamujúce informácie uverejnené v týždenníku PLUS 7 DNÍ, č. 43 zo dňa
26.10.2007 v článku pod názvom "Vulgárny D." a v týždenníku PLUS 7 DNÍ, č. 12 zo dňa 21.03.2008 v
článku pod názvom "D. hrozí doživotie", v ktorých autorka článku Ľ. D.Á. uvádza, že S. D. je nebezpečný
človek, známy recidivista, osoba, ktorá si objednala vraždy ľudí.
Vydavateľstvo SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. ako vydavateľ týždenníka PLUS 7 DNÍ sa ospravedlňuje

S. D. za to, že v uvedených týždenníkoch PLUS 7 DNÍ zo dňa 26.10.2007 a zo dňa 21.03.2008 zverejnilo
meno, priezvisko a fotografie S. D. v súvislosti s tým, že S. D. je nebezpečný človek, známy recidivista,
osoba, ktorá si objednala vraždy ľudí.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2 500,- eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 31.07.2008 zmeneným podaniami zo dňa
04.11.2008 (súd zmenu pripustil uznesením zo dňa 10.11.2008 č.k. 7C/115/2008-48), zo dňa 28.4.2010
(súd zmenu pripustil uznesením zo dňa 3.5.2010, č. k. 7C 115/2008-252) a zo dňa 15.03.2011 (súd
zmenu pripustil uznesením zo dňa 25.05.2011 vyhlásenom na pojednávaní konanom dňa 25.05.2011)
domáhal vydania rozhodnutia, na základe ktorého by bol odporca zaviazaný povinnosťou ospravedlniť
sa navrhovateľovi v časopise PLUS 7 DNÍ tou istou hrúbkou a veľkosťou písma ako boli uverejnené

napadnuté výroky do siedmich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to uverejnením ospravedlnenia
v týždenníku PLUS 7 DNÍ nasledovného znenia:
„ Vydavateľstvo SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. ako vydavateľ týždenníka PLUS 7 DNÍ sa ospravedlňuje
S. D. za nepravdivé informácie, ako aj za difamujúce informácie, uverejnené v týždenníku PLUS 7 DNÍ,č. 43 zo dňa 26.10.2007 v článku pod názvom „ Vulgárny D.“ a v týždenníku PLUS 7 DNÍ, č. 12 zo dňa
21.03.2008 v článku pod názvom „ D. hrozí doživotie“, v ktorých autorka článku Ľ. D. uvádza, že S. D.
je neskutočne vulgárny a nebezpečný človek, známy recidivista, nebezpečný recidivista, osoba, ktorá

si objednala vraždy ľudí.
Vydavateľstvo SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. ako vydavateľ týždenníka PLUS 7 DNÍ sa ospravedlňuje
S. D. za to, že v uvedených týždenníkoch PLUS 7 DNÍ zo dňa 26.10.2007 a zo dňa 21.03.2008 zverejnilo
meno, priezvisko a fotografie S. D. v súvislosti s tým, že S. D. je neskutočne vulgárny a nebezpečný
človek, známy recidivista, nebezpečný recidivista, osoba, ktorá si objednala vraždy ľudí a trestne stíhaný

pre trestný čin prípravy vraždy a trestný čin podvodu.
Vydavateľstvo SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. ako vydavateľ týždenníka PLUS 7 DNÍ sa ospravedlňuje
S. D. za to, že v uvedenom týždenníku PLUS 7 DNÍ zo dňa 26.10.2007 uverejnilo písomnosť osobnej
povahy - list S. D. adresovaný predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.01.2007.“
Okrem toho sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca zaviazaný povinnosťou zaplatiť mu 40.000 eur
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že v týždenníku PLUS 7 DNÍ bol dňa
26.10.2007 na strane 40-41 uverejnený článok pod názvom „Vulgárny D.“. V článku boli uvedené
nasledovné tvrdenia: „Recidivista obvinený z objednania štyroch vrážd...“, „...Predseda súdu W. preto
podal na D. trestné oznámenie a známy recidivista má na krku trestné stíhanie.“, „...Nebezpečný: Oveľa

závažnejšie je podozrenie, „ Recidivista D.: Neskutočne vulgárny a nebezpečný človek ...“. Ďalej bola v
spojení s článkom uverejnená na strane 40 fotografia navrhovateľa s celou a výraznou podobizňou jeho
tváre a postavy z času, keď bol dňa 01.02.2007 prepustený z Ústavu na výkon väzby na slobodu a na
strane 41 prvá strana sťažnosti na prieťahy v konaní adresovaná JUDr. W., predsedovi Krajského súdu
v Banskej Bystrici. V týždenníku PLUS 7 DNÍ bol dňa 21.03.2008 na strane 14-15 uverejnený článok pod

názvom „D. hrozí doživotie“. V článku sa uvádzajú nasledovné tvrdenia: „Na známeho recidivistu podala
prokuratúra v tomto roku už druhú obžalobu“, „tento trinásťkrát súdený recidivista strávil v slovenských
väzniciach...“, „Polícia má k dispozícii nahrávky rozhovorov, kde D. jasne a zrozumiteľne hovorí mená
týchto ľudí, ich adresy, pri niektorých zadal termín vraždy, aj spôsob ich odstránenia“, „Bratislavský
súd rozhodol o jeho prepustení napriek vážnemu podozreniu, že tento recidivista je ochotný platiť za

vraždenie jemu nepohodlných ľudí.“, a mnoho iných tvrdení, v ktorých sa konštatovalo, že navrhovateľ
si objednal vraždy štyroch osôb. Ďalej boli v spojení s článkom uverejnené na strane 14 dve fotografie
navrhovateľa s celou a výraznou podobizňou jeho tváre a postavy z času, keď bol dňa 01.02.2007
prepustený z Ústavu na výkon väzby na slobodu.
Odporca takýmto konaním naplnil všetky predpoklady vyžadované na vznik občianskoprávnej

zodpovednosti za porušenie práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti podľa § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“).
Uverejnením informácií v článkoch o tom, že je neskutočne vulgárnym a nebezpečným človekom,
známym recidivistom, nebezpečným recidivistom, osobou, ktorá si objednala vraždy ľudí, došlo k
výraznému zásahu do jeho osobnostných práv v značnej miere, pretože články negatívne zapôsobili

nielen u neho samotného, ale aj u tretích osôb, a to z radu ošetrujúcich lekárov, jeho známych, susedov,
priateľov a iných osôb. Jednalo sa pritom o nepravdivé a hrubo difamujúce informácie, z ktorých
jednoznačne vyplynulo, že išlo o skutkové tvrdenia, nakoľko nepripúšťali žiaden hodnotiaci úsudok
a boli spôsobilé mu objektívne privodiť ujmu na cti v očiach ostatných fyzických osôb. Dôkazom o
neobjektívnosti informovania verejnosti a o cielenej snahe odporcu zasiahnuť do jeho osobnostných

práv, bolo uverejnenie tvrdenia o ňom, ako o nebezpečnom človeku a známom recidivistovi. Pokiaľ
by sa autorka článku skutočne danou témou zaoberala a zaobstarala si všetky relevantné a potrebné
informácie o skutkových tvrdeniach, ktoré uviedla v predmetných článkoch, zistila by síce, že bol viackrát
súdne trestaný, ale všetky jeho predchádzajúce tresty už boli zahladené. Pokiaľ bol záujem odporcu
objektívne informovať verejnosť, tak súčasťou tejto objektivity malo nepochybne byť aj uvádzanie

pravdivých informácií. Z uvedeného teda jednoznačne vyplynul zámer odporcu informovať verejnosť
neobjektívne vo vzťahu k jeho osobe a o jeho „trestnej činnosti“, a teda snaha odporcu vykresliť ho
ako nebezpečného človeka, recidivistu, ktorý si objednal vraždy ľudí. Uvedené tvrdenie bolo podporené
aj uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 276/2007 a 5Co 278/2007, ktorým odvolací súd
potvrdil nariadené predbežné opatrenie, a v ktorom uviedol, že odporca „celkom zjavne nerešpektuje

zásadu vyjadrenú v ust. § 93 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej právoplatnosťou rozhodnutia,
ktorým bolo odsúdenie zahladené, nastáva zákonná fikcia neodsúdenia, ktorá je všeobecne záväzným
právnym dôsledkom zahladenia odsúdenia“. Tvrdenie, že je nebezpečný recidivista je pri tom zjavne
nepravdivé. Podľa Trestného zákona ( zákona č. 140/1961 Zb. , ďalej „ TZ“) účinného v čase, keďmal byť údajne spáchaný trestný skutok (marec- máj 2005), z ktorého je navrhovateľ obvinený, sa
v zmysle § 41 TZ za nebezpečného recidivistu považoval páchateľ, ktorý znova spáchal obzvlášť
závažný úmyselný trestný čin, hoci už bol pre taký alebo iný obzvlášť závažný úmyselný trestný

čin potrestaný. On však nemá a v tom čase ani nemal žiadny záznam vo výpise z registra trestov,
čo preukazuje, že všetky predchádzajúce tresty z dávnej minulosti mu boli zahladené. Podľa § 70
ods. 1 TZ ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. Je preto
nepochopiteľné, ako mohla autorka článku uviesť zjavne nepravdivý údaj, keďže ho nebolo možné
považovaťzanebezpečnéhorecidivistu,čojednoznačnevyplývaloajztrestnoprávnejúpravydefinujúcej

pojem „nebezpečný recidivista“. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o skutkové tvrdenie, ktoré malo však
výraznedifamujúcicharakterspôsobilýpodstatnýmspôsobomzasiahnuťdojehoctiadôstojnosti.Pritom
porušenie práva na česť môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu objektívne
spôsobiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne.
Nie je však potrebné, aby k takýmto tvrdeniam došlo s úmyslom pôsobiť difamačne. Úmysel je v
tomto prípade nerozhodný, záleží len na objektívnej spôsobilosti tvrdenia pôsobiť difamačne. Výrazne

difamajúco pôsobila už samotná informácia, že je recidivista, neskutočne vulgárny a nebezpečný človek
podozrivý z objednania štyroch vrážd.
Odporca navyše svojím konaním nerešpektoval predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom
Bratislava V v prebiehajúcom konaní č. 12C 83/2007 o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,
v ktorom súd uložil povinnosť vydavateľovi týždenníka PLUS 7 DNÍ, SPOLOČNOSTI 7 PLUS, s.r.o.,

zdržať sa uverejňovania výrokov v časopise PLUS 7 DNÍ, ktorých obsahom je tvrdenie, že žalobca
je „nebezpečný recidivista“. K nerešpektovaniu došlo navyše v dôsledku snahy odporcu obísť jeho
účel. Odporca zrejme opomenul, že povinnosť uložená predbežným opatrením sa nevzťahovala len
na zverejnenie spojenia „nebezpečný recidivista“, ale na akékoľvek výroky, ktorých obsahom je toto
tvrdenie. Čitateľ vníma text ako celok, preto si logicky, prečítaním týchto článkov musel o ňom urobiť

obraz ako o nebezpečnom človeku a viackrát súdne trestanom recidivistovi, teda ako o „nebezpečnom
recidivistovi“. Z toho dôvodu len samostatným nerešpektovaním predbežného opatrenia došlo zo strany
odporcu k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, keďže tento porušením súdom uloženej
povinnosti uskutočnil zásah, ktorý bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočívala už aj v
samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby.

Tento difamujúci charakter informácií bol umocnený tým, že bolo zverejnené jeho meno a priezvisko,
ktoré boli priradené k zverejnenej podobizni jeho tváre takých rozmerov, ktoré napomáhali k jeho
jednoznačnej identifikácií, čoho dôsledkom bolo, že bol ľahko poznateľný na verejnosti, ktorá si ho
všímala a poukazovala naňho negatívnym spôsobom, pričom jeho prítomnosť na verejnosti mohla v
nej vyvolať pocit strachu, že mohla byť konfrontovaná s nebezpečným recidivistom, ktorý bol ochotný

zaplatiť za vraždenie jemu nepohodlných ľudí. Navyše navrhovateľ nikdy nedal odporcovi súhlas
na zverejnenie jeho fotografií. Autorka článku ho teda úmyselne, resp. z neznalosti označila ako
nebezpečného, pričom neuviedla, akých trestných činov sa mal dopustiť (iba informáciu, že je obvinený
z objednania štyroch vrážd), a teda neumožnila čitateľovi urobiť si o ňom svoj vlastný pohľad k takému
označeniu. Na vznik občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 13 OZ postačí, ak ide o zásah, ktorý je

objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva už aj v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby.
Zásahom do jeho osobnostných práv zo strany odporcu došlo taktiež zverejnením jeho listu
adresovaného predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorého zverejnenie nikdy nedal
odporcovi súhlas. List adresovaný predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.01.2007,
ktorý bol uverejnený v článku, je potrebné považovať za písomnosť osobnej povahy medzi ním a

adresátom písomnosti JUDr. W., nakoľko ide o písomnosť, ktorá aj so zreteľom na nižšie uvedené, nie
je určená verejnosti a už vôbec, nie je určená na zverejnenie v masovokomunikačných prostriedkoch.
Zverejnenie tohto listu je považované za neoprávnené z dôvodu, že nebol daný súhlas dotknutej osoby
na takéto zverejnenie. Dotknutými osobami v tomto prípade bol on a adresát, predseda Krajského
súdu v Banskej Bystrici. A aj keď z obsahu písomnosti vyplýva, že vyzval predsedu Krajského súdu

v Banskej Bystrici, aby prostredníctvom sekretárky list prepísal a vyvesil ho na nástenke súdu kvôli
verejnosti, nie je možné považovať takéto tvrdenie za privolenie dotknutej osoby (za jeho privolenie)
na použitie písomnosti osobnej povahy vo väčšom rozsahu, v akom privolenie on dal. V prípade, že
privolenie k zverejneniu tejto písomnosti v médiách dal iba predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici,
zverejnením došlo k porušeniu § 12 ods. 1 OZ, pretože zverejnenie vyžadovalo aj jeho privolenie.

Privoleniepretonemožnovzťahovaťnataképoužitie,ktoréhospôsob,obsah,formuarozsahprivoľujúca
osoba v dobe udeľovania súhlasu nepoznala alebo nemohla poznať. Pod uvedenú skutočnosť je nutné
subsumovať aj obsah § 12 ods.. 3 OZ, nakoľko pre zverejnenie prejavov osobnej povahy zachytených
na hmotnom substráte nestačí iba zákonné splnomocnenie, resp. licencia, nakoľko takéto použitienesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Uverejnenie kópie oficiálnej sťažnosti
ako aj obsahu sťažnosti sa však dostali do rozporu s jeho oprávnenými záujmami s čím zjavne
musela počítať aj autorka článku. Občianskoprávna ochrana osobnosti je však založená na objektívnom

zodpovednostnom princípe.
Podľa § 13 ods. 2 OZ je primerané peňažné zadosťučinenie namieste, ak morálne zadosťučinenie
nie je postačujúce, a zároveň ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo
jej vážnosť v spoločnosti. Postupom odporcu - uverejnením difamujúcich skutkových tvrdení o jeho
osobe, zverejnením jeho fotografií a iných fotografií s tým súvisiacich, došlo k naplneniu podmienok

pre priznanie peňažného zadosťučinenia. Závažnosť zásahu do jeho osobnostných práv vyplynula
z charakteru predmetných tvrdení, keďže išlo o tvrdenia nepravdivé a navyše difamujúce, navyše
obzvlášť závažného charakteru. Z obsahu článkov vyplynulo, že autorka ich obsah postavila na
prezumpcii jeho viny a snažila sa rôznymi nepravdivými tvrdeniami mediálne ovplyvniť verejnú mienku
tým spôsobom, že by bolo potrebné ho odsúdiť, pretože spáchal trestný čin (dokazuje mu svojimi
tvrdeniami nekompromisnú vinu), a zároveň ho odsúdiť a očierniť v celej spoločnosti, hoci trestná vec

ešte nebola ukončená. Zníženie jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere bola umocnená v dôsledku
zverejnenej podobizne jeho tváre s uvedením jeho mena a priezviska, v dôsledku čoho je na verejnosti
(teda v spoločnosti) jednoznačne identifikovateľný, a teda verejnosť ho spoznávala a negatívne naňho
poukazovala. Odôvodnenosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je daná aj intenzitou
a trvaním zásahu, t.j. opakovaným zásahom odporcu do jeho práv, najprv zverejnením prvého článku

s odstupom času cca po 5 mesiacoch zverejnením druhého článku, teda zásah zo strany odporcu
pôsobil dlhodobo. V súlade s ustálenou súdnou praxou za značné zníženie dôstojnosti fyzickej osoby v
spoločnosti sa považuje za taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah a trvanie vedúce k
zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti pociťoval ako závažný každý, kto by sa ocitol na mieste
v postavení dotknutej osoby. Ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde

masovokomunikačnými prostriedkami treba vždy vychádzať z toho, že takýto zásah mal širokú publicitu.
Takýto zásah spočívajúci v tvrdenej avšak právoplatným rozsudkom nepreukázanej trestnej činnosti v
podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Navrhovateľ v rámci svojej výpovede uviedol, že články zasiahli jeho rodinu. Najmä jeho družku, s ktorou

žijevspoločnejdomácnosti,adcéruahlavnejehovnuka,ktorýchodínavysokúškolu.Vnukovapriateľka
i spolužiaci, sa ho pýtali, či je pravda, že si jeho starý otec objednal vraždu ľudí, že okradol ľudí. Autorka
článku popísala nepravdivé skutočnosti. Zo skorumpovanej svine P., urobila martýra. Oslovovali ho ľudia
z činžiaku, kde býva, ktorý nabrali odvahu, že či je to pravda. Zo susedov ho oslovili F., ktorí to s ním
detailne rozobrali a potom ďalší. Napr. rodina Š., ktorí sú odtiaľ, kde má majetok, teda, kde je tá rašelina.

On im povedal, aby si urobili vlastný názor, že to nie je pravda, že je to skupina ľudí, ktorí to robia na
objednávku svojich mecenášov. Malé deti v električke sa stavili o snickers, či je to D. alebo nie je to D..
Boli to asi 11 ročné deti. Takto reagujú, keď pozerajú televíziu, prípadne ich rodičia o tom hovoria. V čase,
keď vyšli tieto články bol vo väzbe. Pustili ho odtiaľ 07.05.2008. Keď bol vo väzbe v Levoči, tí bohatší
si kupovali časopisy kvôli nemu a potom si to predávali buď za cigarety alebo jedlo a potom boli otázky

dookola. Pýtali sa ho na to, že či je pravda o tom všetkom. Aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej
stráže sa o tom bavili, čo sa tam písalo. Bol stredobodom pozornosti. Každý čakal na vyjdenie ďalšieho
čísla, že čo sa tam zase bude o ňom písať. A potom mu hovorili, že sa o ňom zase písalo. Hovorili, že je
to svinstvo, čo sa o ňom písalo. Keď ho pustili z väzby v Levoči a v noci cestoval rýchlikom do Bratislavy,
cestoval len on a štyri železničiarky, jedna z nich ho oslovila a pýtala sa ho, že či je pravda, čo tam o

ňom píšu. Spomínala Plus 7 DNÍ. V Levoči, v Trenčíne a potom Bratislave bol pacientom profesora D.
na neurologickej klinike. Z lekárov sa ho na články pýtali Dr. U., ktorý je z Levoče z civilnej nemocnice,
potom väzenský lekár v Levoči, Dr. O., primár plastiky ruky, Dr. A. a sestry, ktoré sú tam. Reakcia lekárov
na články Plus 7 dní bola taká, že každý jeden lekár mal už z toho srandu, „že ďalšieho človeka chcete
zavraždiť “, reagovali pobúrene. Smiali sa tomu. V článku uverejnenom dňa 26.10.2007 bola uverejnená

kópia jeho rukopisu. Bol to jeho list, ktorý poslal predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici W.. Na
uverejnenie tohto listu vydavateľovi PLUS 7 DNÍ súhlas nedal. Bola to sťažnosť na nečinnosť súdu.
Sťažoval sa na nečinnosť súdu v konkurznom konaní. Taktiež nikdy nedal vydavateľovi PLUS 7 DNÍ
súhlas na zverejnenie jeho podobizne.

Odporca s návrhom na začatie konania nesúhlasil a žiadal, aby ho súd v plnom rozsahu zamietol.
Uviedol, že uverejnením fotografií v článkoch nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa, nakoľko predmetné fotografie boli vyhotovené a následne použité so spravodajskou
licenciou v zmysle § 12 ods. 3 OZ , čo dokumentovalo aj splnenie kritérií zobrazenia podobiznenavrhovateľa. Podľa § 12 ods. 1 O.s.p. sa ochrana poskytuje písomnostiam osobnej povahy napr.
denníky, osobné poznámky, súkromná korešpondencia, ktoré s ohľadom na osobnú povahu nie sú
určené pre verejnosť. Navrhovateľom uvádzaná písomnosť sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná

predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici nemá povahu osobnej písomnosti, ale je oficiálnym
podaním, aplikáciou inštitútu sťažnosti v zmysle § 62 a nasl. z.č. 757/2004 Z.z. Naviac sám navrhovateľ
v texte sťažnosti na prieťahy žiadal adresáta o zverejnenie uvedeného podania. Z popisu skutkového
stavu a výpočtu nepravdivých a difamujúcich tvrdení zo strany navrhovateľa a následného znenia
petitu vyplýva záver, že navrhovateľ z pomedzi v článkoch uvedených informácií považuje za

objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho osobnostných práv iba časti článkov, ktoré ho označujú za
nebezpečného človeka a recidivistu. Navrhovateľ tvrdil, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo
uverejnením tvrdení, ktoré navrhovateľ označil za nepravdivé: a) „navrhovateľ je neskutočne vulgárny a
nebezpečný človek“, b) „navrhovateľ je známy recidivista“, c) „navrhovateľ je nebezpečný recidivista“ a
d)„navrhovateľjeosoba,ktorásiobjednalavraždyľudíajetrestnestíhanýpretrestnýčinprípravyvraždy
a trestný čin podvodu“. Výrok „navrhovateľ je neskutočne vulgárny a nebezpečný človek“ nie je tvrdením,

ale hodnotiacim úsudkom autorky článku. Hodnotiaci úsudok o navrhovateľovi vyjadrený v článku
slovami vulgárny a nebezpečný človek má vecný základ. Navrhovateľ bol v minulosti 13-krát právoplatne
odsúdený a opakovane mu bol uložený trest odňatia slobody, okrem majetkovej trestnej činnosti aj
za násilnú trestnú činnosť. Okrem toho je navrhovateľ v súčasnosti dôvodne podozrivý z objednania
viacnásobnej vraždy. Na základe vyššie uvedeného stavu preto dospela autorka článku k hodnotiacemu

úsudku o nebezpečnosti žalobcu. Tvrdenie, že „navrhovateľ je známy recidivista“ je pravdivé tvrdenie.
Navrhovateľ bol v minulosti 13 krát právoplatne odsúdený. Skutočnosť, že navrhovateľ bol viacnásobne
odsúdený uvádza aj sám navrhovateľ v návrhu na začatie konania. Trestný zákon (ďalej len „TZ“ ) v
čase publikovania článkov nepoznal termín recidivista. Výraz recidivista je bežný hovorový výrazový
prostriedok, používaný v súčasnosti aj laikmi. Podľa druhého doplneného a upraveného vydania

slovenského vydania Akademického slovníka cudzích slov (Slovenské pedagogického nakladateľstvo
- Mladé letá, s.r.o., rok 2005) je recidivista ten, kto sa dopúšťa recidívy trestného činu a recidíva je
opätovné spáchanie rovnakého alebo podobného trestného činu, pre ktorý bol už páchateľ trestaný.
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T 21/09 z 10.03.2009 bol navrhovateľ
odsúdený pre trestný čin ohovárania, ktorého sa dopustil práve obsahom listu adresovaného predsedovi

Krajského súdu v Banskej Bystrici. Podľa Všeobecného encyklopedického slovníka (slovenská mutácia,
Ottovo nakladatelství, s.r.o. rok 2005) je recidivistom páchateľ, ktorý bol už v minulosti právoplatne
odsúdený, a ktorý sa dopustil ďalšieho trestného činu alebo priestupku. Je preto nutné rozlišovať použitie
pojmu recidivista v prípadoch, keď termín recidivista používajú orgány činné v trestnom konaní v mysle
§ 41 TZ a prípadov, keď sa výraz recidivista bežne používa v hovorovom jazyku. Autorka článku

netvrdila o navrhovateľovi, že je recidivistom v zmysle § 41 TZ so všetkými právnymi následkami z toho
plynúcimi v trestnom konaní. Autorka článku použila pojem recidivista na označenie osoby, ktorá sa
dopúšťa recidívy, opakovania konania, ktoré je trestným činom a ktorá bola za spáchanie trestného činu
viackrát právoplatne odsúdená. Sám navrhovateľ v návrhu nepopieral skutočnosť, že bol v minulosti
viackrát odsúdený za spáchanie trestného činu, namietal len, že v čase zverejnenia článkov už boli

v registri trestov navrhovateľa tieto skutočnosti vymazané. Tvrdenie, že „navrhovateľ je nebezpečný
recidivista“ články neobsahovali. Výraz nebezpečný použila autorka v spojení s podstatným menom
človek a následne samostatne, ako úvod k časti článku, kde spomínala závažné podozrenie orgánov
činných v trestnom konaní zo spáchania trestného činu navrhovateľom. Odporca rešpektoval predbežné
opatrenie Okresného súdu Bratislava V, a v žalovaných článkoch sa zdržal výrokov, ktorých obsahom

by bolo tvrdenie, že navrhovateľ je „ nebezpečný recidivista“. Rovnako tvrdenie, že „navrhovateľ je
osoba, ktorá si objednala vraždy ľudí a je trestne stíhaný pre trestný čin prípravy vraždy a trestný čin
podvodu“ články neobsahovali. Pokiaľ ide o zásah, ktorý mal spočívať v zverejnení mena a priezviska
navrhovateľa, navrhovateľ bol verejnosti známy v čase zverejnenia článkov, verejnosť poznala aj z
tlačovýchkonferenciíorgánovčinnýchvtrestnomkonaníjehomenoapriezvisko.Odporcasivšakmyslel

a aj si myslí, že verejnosť má právo poznať identitu vulgárnych a nebezpečných ľudí a média mali a
majú nielen právo, ale aj povinnosť identitu takých ľudí verejne odhaľovať.
A napokon aj z listu adresovaného predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplývalo, že
navrhovateľ žiadal adresáta listu o jeho zverejnenie, pričom teda žiadal aj o zverejnenie označenia jeho
osoby menom a priezviskom.

V súvislosti so zamietnutím nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odporca poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax a to na Rozhodnutie NS SR z 28.04.1998 sp.zn. 1 Cdo 89/97 zverejnené v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 29/2001, v ktorom sa uvádza, že „priznanie zadosťučinenia v
peniazoch súdom v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ predpokladá splnenie zákonom kvalifikovanýchpodmienok, t.j. ak a) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a b)
neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v
značnej miere. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3

Občianskeho zákonníka taxatívne stanovené dve kritéria, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní
vychádzať ex offo, sú to: a) závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, b) okolnosti, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Pritom z hľadiska ustanovenia § 13 ods. 2 a
ods.3Občianskehozákonníkajeprávnerelevantnálentakánemajetkováujma,ktorejvznikjevpríčinnej
súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej

vážnosť v spoločnosti.“ Rovnako poukázal aj na judikovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave
Rozsudok 3Co 128/06-2003 zo dňa 15.11.2007, v ktorom sa uvádza, že „ Súd môže priznať náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch iba vtedy, ak by nebolo postačujúce zadosťučinenie vo forme morálnej,
čo expressis verbis vyplýva z § 13 ods. 2 OZ.“, ako aj na judikované rozhodnutie NS SR v Rozsudku
sp. zn. 4Cdo 171/2005, v ktorom sa uvádza, že „ Súd musí brať zreteľ na prvoradú satisfakčnú funkciu
priznávanej peňažnej čiastky, ktorou je zabezpečiť primerané zmiernenie nemajetkovej ujmy.“.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov P. Q., P.. D. O., Ľ. D.,
G. F.B., Ľ. T., G.. Y.. G. M., Q. Š., P.. F. U. Y. M. T. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ napísal dňa 29.01.2007 list adresovaný predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý
bol doručený na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 31.01.2007. V závere listu označenom ako „Sťažnosť
na prieťahy v konaní a postup KS v B.B., ako aj činnosť novovymenovanej SKP dr. P.“ uviedol, „Vážený
pán predseda KS, bol by som rád, aby ste tento list dali prepísať sekretárke počítačom kvôli plynulej
čitateľnosti a veľa, veľa krát si ho dobre prečítali, ba by som navrhoval vyvesiť ho na nástenku kvôli

verejnosti.“

Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa S. D., D. X, W., proti odporcovi SPOLOČNOSŤ
7 PLUS, s.r.o., Panónska 9, Bratislava, o ochranu osobnosti a návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, vydal dňa 14.05.2007 uznesenie č.k. 12C 83/2007-107, ktorým nariadil predbežné opatrenie,

ktorým odporcu zaviazal povinnosťou zdržať sa uverejňovania výrokov v časopise PLUS 7 DNÍ, ktorých
obsahom je tvrdenie, že navrhovateľ je nebezpečný recidivista. Uznesenie bolo vykonateľné dňa
17.5.2007.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa02.06.2008vspojenísuznesenímKrajskéhosúduv
Bratislave zo dňa 31.03.2008 č.k. 5Co 276/07-129, 5Co 278/07, ktorým bolo toto uznesenie na odvolanie
odporcu potvrdené.

V spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, číslo 43, z 26.10.2007 bol na stranách 40-41 uverejnený
článok autorky Ľ. D. s názvom: „Vulgárny D.“ s podnázvom: „Recidivista obvinený z objednania štyroch
vrážd bude musieť polícii vysvetľovať aj to, prečo o jednej sudkyni tvrdí, že má klitoris väčší ako
brazílska anakonda jazyk“, kde okrem iného uvedené, že: „Predseda súdu W. podal na D. trestné

oznámenie a známy recidivista má na krku trestné stíhanie za ohováranie.“, „Popri podozreniach z
objednania štyroch vrážd a z podvodu so sfalšovaným uznesením Špeciálneho súdu ide v podstate o
maličkosť.“, „Nebezpečný: Oveľa závažnejšie je podozrenie, že D. svojich protivníkov nielen ohovára,
ale snaží sa ich aj zlikvidovať. Doslova. Prokurátor už má na stole návrh obžaloby na D. za objednávku
štyroch vrážd.“, „Podľa našich informácií súdny znalec potvrdil pravosť nahrávok rozhovorov medzi D.

a spolupracovníkom polície S., u ktorého si D. vraždy objednával“. Na strane 40 bola zverejnená aj
fotografia S. D. - jeho tváre i postavy ako vychádza z Ústavu na výkon väzby Bratislava. Pod fotografiou
bolo uvedené: „Recidivista D.: Neskutočne vulgárny a nebezpečný človek podozrivý z objednania
štyroch vrážd“. Na strane 41 bola uverejnená prvá strana listu S. D., adresovaného JUDr. W., predsedovi
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý bol na súd doručený dňa 31.01.2007 vo veci 36-24k 323/00-

k/-3030: „Sťažnosť na prieťahy v konaní a postup KS v BB...“.

Krajská prokuratúra Bratislava podala dňa 28.02.2008 obžalobu na obvineného S. D., že po tom, čo
presne nezisteného dňa vo februári 2005 požiadal Y. O., aby mu našiel osobu, ktorá za finančnú odmenu
zlikviduje ním určené osoby a Y. O. predstieral ochotu preňho likvidáciu osôb sprostredkovať, obvinený

D. mu pri vzájomných stretnutiach postupne dával najprv všeobecné informácie o počet osôb, ktoré
majú byť zlikvidované, akým spôsobom majú byť usmrtené a sľúbil mu vyplatenie odmeny po 10.000,-
USD za každú zlikvidovanú osobu, potom pri stretnutiach v období od 20.05. do 30.05.2005 požiadal
Y. O., aby v lehote do 01.06.2005 boli zavraždení P.. W. F. Y. U.. L. P., ku ktorému účelu mu predložilfotografiu poškodeného P.. W.. F. a ukázal mu miesto, kde pracuje a ukázal mu, kde býva pošk. U.. L..
P. s tým, že odmenu mu vyplatí po tom, ako budú správy o ich smrti publikované v médiách, následne,
ako boli operatívnou kombináciou polície zinscenované vražda U.. L.. P. a nezvestnosť P.. W.. F. a dňa

30.05.2005 v masovokomunikačných prostriedkoch zverejnené správy o zavraždení U.. L.. P. a náhlej
nezvestnosti P.. F., obvinený D. asi o 22,00 hod. dňa 31.05.2005 vo vchode na D. J.. Č.. X Q. W. odovzdal
Y. O. sumu 350.000,- Sk ako zálohu za sľúbenú odmenu s tým, že zbytok peňazí doplatí po zavraždení
G.. P. D. Y. P.. P. M., ktorého portrét a fotografie dvoch osobných motorových vozidiel, ktoré P.. M.
používa, mu odovzdal pri ďalšom dohodnutom stretnutí dňa 01.06.2005 asi o 11.00 hod. pred nákupným

centrom Jantár v Bratislave, po čom bol zadržaný políciou, teda dopustil sa konania nebezpečného pre
spoločnosť, ktoré náležalo v organizovaní obzvlášť závažného trestného činu, v návode a úmyselnom
vytváraní podmienok pre jeho spáchanie, iného úmyselne usmrtiť a spáchal tento čin na viacerých
osobách a k pokusu ani dokonaniu trestného činu nedošlo, čím spáchal prípravu na trestný čin vraždy
podľa § 7 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Právna vec vo veci obžalovaného S.Á. D. je
vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 3T 23/08 a doposiaľ nie je ukončená.

V spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ bol v čísle 12 zo dňa 21.03.2008 na strane 14 -15 uverejnený
článok autorky Ľ. D. s názvom: „D. hrozí doživotie“ s podnázvom: „Na známeho recidivistu podala
prokuratúra v tomto roku už druhú obžalobu“, kde bolo okrem iného uvedené: „tento trinásťkrát súdený
recidivista strávil v slovenských väzniciach...“, „Polícia má k dispozícii nahrávky rozhovorov, kde D.

jasne a zrozumiteľne hovorí mená týchto ľudí, ich adresy, pri niektorých zadal termín vraždy, aj spôsob
ich odstránenia“, „ Bratislavský súd rozhodol o jeho prepustení napriek vážnemu podozreniu, že tento
recidivista je ochotný platiť za vraždenie jemu nepohodlných ľudí.“. Ďalej boli uverejnené na strane 14
dvefotografienavrhovateľa.Najednejjehotváripostavaanadruhejjehotvárzčasu,keďbolprepustený
z Ústavu na výkon väzby na slobodu. Pod fotografiou, kde bola vyobrazená tvár navrhovateľa, bolo

uvedené:„D.tesnepoprepustenízväzby:Vonsadostalnapriekpodozreniuzobjednaniaštyrochvrážd.“

Register trestov Generálnej prokuratúry SR v žiadosti o výpis z registra trestov dňa 15.05.2008 potvrdil,
že navrhovateľ nemá záznam v registri trestov.

Okresný súd Bratislava I vydal dňa 10.03.2009 trestný rozkaz č.k. 3T 21/09, ktorým sa obžalovaný S.Š.
D. uznal za vinného, že v liste zo dňa 29.01.2007 zaslanom v ÚVV- Chorvátska ulica č. 5, Bratislava,
doručenom dňa 31.01.2007 predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici, JUDr. W., v ktorom si
obžalovaný D. podal sťažnosť v obchodnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici č. 36-24K
323/00 KI3030 na prieťahy v konaní Krajského súdu, pričom okrem iného uviedol, že „ Konkurzný cirkus

bol riadený cez konkurznú mafiu v Banskej Bystrici, sudcu L., U. P. Y. X. X.Ň. X.. Dňa 27.02.2001 L. za
úplatok vyhlásil konkurz. Dnes je 29.01.2007 a ešte nebolo ani prieskumové pojednávanie, hoci podľa
zákona musí byť uskutočnené do 60 dní“, čím o sudkyni P. X., o sudcovi U.. Ľ. L. a o advokátke U.. L. P.
oznámilnepravdivýúdaj,tedaoinomoznámilnepravdivýúdaj,ktorýjespôsobilýznačnoumierouohroziť
jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo

spôsobiť mu inú vážnu ujmu, čím spáchal prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. Zák., za to bol
odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s tým, že mu bol výkon trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Poškodení boli s nárokom na náhradu škody odkázaní
na občianskoprávne konanie. Trestný rozkaz nie je právoplatný

Odporca založil do spisu zoznam článkov a záznamov z televíznych vysielaní, z ktorých čerpala autorka
pri príprave článkov, ako aj prepisy článkov a TV vysielaní z mediálneho archívu spoločnosti NEWON
MEDIA a.s.: 1.) TV Markíza, Televízne noviny o 19.00 h. zo dňa 02.06.2005, televízny záznam:
„Schválené prokuratúrou“, 2.) denník PRAVDA zo dňa 02.06.2005, článok: „Polícia predstierala vraždu
aj únos.“, 3.) denník PRAVDA zo dňa 03.06.2005, článok: „Za prípravu vrážd čaká D. najťažší trest.“,

4.) denník Nový čas zo dňa 03.06.2005, článok: „Objednávateľ vrážd sa vyhrážal, kade chodil.“, 5.)
denník PRAVDA, zo dňa 04.06.2005, článok: „Súd vzal S. D. do väzby.“, 6.) týždenník Týždeň zo
dňa 06.06.2005, článok: „Fingovaná vražda.“, 7.) denník Nový čas zo dňa 08.06.2005, článok: „Prežila
som svoju smrť, ale funkcie sa nevzdám!“, 8.) týždenník Týždeň zo dňa 13.06.2005, článok: „Tvrdý
boj o rašelinu.“, 9.) časopis Slovenka zo dňa 15.06.2005, článok: „Plno krvi okolo.“, 10.) TV Markíza,

Televízne noviny o 19.00 h. zo dňa 22.06.2005, záznam: „Žiadosť bez reakcie.“, 11.) časopis Slovenka
zo dňa 22.06.2005, článok: „4 vraždy alebo anatómia podvodu.“, 12.) denník Hospodárske noviny zo
dňa 07.12.2005, článok: „Kauza vrážd na objednávku sa končí.“, 13.) TA3, Hlavné správy o 18:45 h.
zo dňa 20.12.2005, záznam: „S.. D. čelí obvineniu z prípravy štyroch vrážd“, 14.) denník PRAVDA zodňa 21.12.2005, článok: „Fingovaná vražda advokátky ide pred súd.“, 15.) denník Nový čas zo dňa
21.12.2005, článok: „D. navrhnú obžalovať z prípravy štyroch vrážd.“, 16.) denník Hospodárske noviny
zo dňa 21.12.2005, článok: „Vraždy na objednávku sa skončili obžalobou.“, 17.) Domino fórum zo dňa

29.03.2006: „Len po konkurzného správcu ...“, 18.) týždenník Život zo dňa 05.04.2006, článok: „Kauza
rašelina.“, 19.) týždenník Život zo dňa 05.04.2006, článok: „Strach.“, 20.) TV Markíza, Televízne noviny
o 19.00 zo dňa 05.05.2006, záznam: „Ploštica v kancelárii.“, 21.) denník SME zo dňa 06.05.2006,
článok: „Sninská figurovala v kauze fingovanej vraždy.“, 22.) denník Nový čas zo dňa 06.05.2006,
článok: „Kto odpočúval sudkyňu X..“, 23.) denník Hospodárske noviny zo dňa 09.05.2006, článok:

„Sudkyňa našla plošticu, vinník neznámy“, 24.) denníka PRAVDA zo dňa 21.12.2006, článok: „S. D.,
ktorý naplánoval štyri vraždy je na psychiatrii.“, 25.) webový portál Aktuálne.sk zo dňa 22.01.2007,
článok: „Prípad D. pokračuje. Potichu.“, 26.) TV Markíza, Televízne noviny o 19.00 zo dňa 01.02.2007,
záznam: „Prepustený z väzby.“, 27.) webový portál Aktuálne.sk zo dňa 01.02.2007, článok: „Obvinený
z objednávky vrážd je na slobode.“, 28.) TV JOJ zo dňa 02.02.2007, záznam: „S. D. je už na slobode.“,
29.) denník SME zo dňa 02.02.2007, článok: „D. pustili z väzby.“, 30.) denník Hospodárske noviny zo

dňa 02.02.2007, článok: „D. je na slobode.“, 31.) webový portál Sme.sk zo dňa 03.02.2007, článok:
„Sudkyňu chránia.“, 32.) denník Hospodárske noviny zo dňa 02.02.2007, článok: „D. je na slobode.“, 33.)
denník SME zo dňa 03.02.2007: „Sudkyňu chránia.“, 34.) denník PRAVDA zo dňa 03.02.2007, článok:
„Polícia chráni sudkyňu a advokátku.“, 35.) denník Plus jeden deň zo dňa 03.02.2007, článok: „Mal
som nájsť vraha pre štyroch ľudí.“, 36.) denník Nový čas zo dňa 03.02.2007, článok: „Prepustenie D. z

väzby: Sudkyňa žiada o ochranu.“, 37.) webový portál Sme.sk zo dňa 08.02.2007, článok: „D. prepustili,
sudkyňu chránia.“, 38.) denník SME zo dňa 15.02.2007, článok: „D. na schôdzi chýbal.“, 39.) denník
Nový čas zo dňa 28.02.2007: „Sfalšovali podpis - získali milióny?“.

Odporca založil do spisu zápisnice z pojednávaní (resp. z výsluchu svedkov dožiadaným súdom)

vedených na Okresnom súde Bratislava V v právnej veci navrhovateľa S. D. proti odporcovi
SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. o ochranu osobnosti vedenej pod sp.zn. 12C/83/2007: G.. Y.. G. M. vo
svojej svedeckej výpovedi dňa 03.11.2009 uviedla, že „ je pravdou, že on (S. D.) je dosť komplikovaný,
avšak vo vzťahu ku nej necíti žiadnu hrozbu a nikdy sa jej nevyhrážal. Čo sa týka jeho vulgárneho
vyjadrovania, toto si vyhradila dopredu a s ňou sa tak nerozpráva. Niekedy používa vulgárne slovné

spojenia. Komplikovanosť jeho osoby vidí v tom, že je zatrpknutý systémom, v ktorom žije, je uzavretý,
nemôže sa domôcť pravdy, je nedôverčivý a sklamaný. Berie ho ako človeka, ktorý má svoje problémy
a medializáciu svojej osoby nepotrebuje.“ Z pozitívnych vlastnostní S. D. uviedla, že je „dobrosrdečný,
obetavý, vo vzťahu k ľudom, ktorým dôveruje.“ P.. F. U. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 20.04.2010
uviedol: „ konkrétne som mal dojem, že články opisovali osobu S.. D., ako arogantnú, na neho

však tak nepôsobil, správal sa u neho slušne a pôsobil veľmi inteligentne. Určite patrí do skupiny
tých inteligentnejších pacientov, ktorých mal alebo má. Správanie navrhovateľa k nemu nemožno
charakterizovať ako správanie nebezpečného človeka. Pán D. sa mu nikdy nevyhrážal, ani mu vulgárne
nenadáva, správal sa k nemu slušne.“ Ľ. T. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 29.04.2010 uviedla, že „v
roku2008bolapooperácii,kdejejžalobcaveľmipomoholajemuzatovďačná.Nemohladostaťkúpelea

onjejichvybavil.Snímvždymalaveľmidobrévzťahy,boltonormálnyčlovek,vočinejakeďhovidelabol
vždy slušný. Susedia z okolitých domov hovorili, že máme suseda vraha.“ P.. D. O. vo svojej svedeckej
výpovedi dňa 10.06.2010 uviedol: „Môžem D. charakterizovať ako svojrázneho človeka, ktorý je výbušný
a vie sa aj oduševniť, ale v styku s ním nemôže povedať, že by bol agresívny, vulgárny a pod. Po
prečítaní článkov ho to prekvapilo a keď sa p. D. objavil, tak sa ho na to opýtal, on bol veľmi rozhorčený,

ale „ nemôže ho za to schvátiť, pretože je na to nastavený“. Nakoľko už všeličo zažil.“ P. Q. vo svojej
svedeckej výpovedi dňa 27.01.2011 uviedla: „Žalobcu charakterizujem ako jedného dobrého obetavého
človeka, ktorý pomôže, kde môže. Napr. vybavil lekárov rodinným príslušníkov svojim zamestnancov
a pod. Ona sama nikdy nebola svedkom, že by sa žalobca k iným osobám správal hrubo, urážlivo,
alebo nejakým iným negatívnym spôsobom. Uverejnené články mali za následok, že niektorí ľudia sa

navrhovateľa začali báť. Napr. starosta obce Suchá hora. Susedia na D. sa jej pýtali, či je D. naozaj
taký, ako sa o ňom píše, či sa ho nebojí. Ľudia si na neho ukazujú alebo mu priamo povedia, že ho
od niekiaľ poznajú“

Svedkyňa P. Q., ktorá žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom 16 rokov, a ktorá je členkou

spoločnosti PEAT GROUP, bývalá RAŠELINA QUIDO, na pojednávaní konanom dňa 25.05.2009
uviedla, že napadnuté články čítala. Písalo sa v nich hlavne o tom, že navrhovateľ je nebezpečný
recidivista. Okrem toho sa tam písalo o F.. P., F.. F., F.. D. Y. M.. Podstata bola tá, že pani D. mala
informácie od polície ohľadne vrážd, ktoré si mal navrhovateľ objednať. Tomu, čo sa v predmetnýchčlánkoch písalo neuverila, lebo vie, aký je navrhovateľ človek, rovnako jej vzťah k navrhovateľovi sa v
dôsledku týchto článkov nezmenil. Bola však svedkom negatívnych reakcií okolia navrhovateľa. Napr.
keď bola vonku so psom koncom minulého roka a jedna pani, ktorá mala takisto psa, potom čo došlo

medzi nimi k určitému konfliktu ohľadom psa tej pani, jej povedala nech je ticho, „objednávateľka vrážd“.
Takisto v rámci firmy, keď si zabezpečovali ekonómku, uzatvorili s ňou zmluvu a ona potom len napísala
navrhovateľovi sms, že ruší s ním zmluvy na základe toho, čo si prečítala v novinách. K tomuto došlo
asi v marci tohto roku, po tom, čo mal navrhovateľ pojednávanie. Minulý rok po uverejnení článkov si
takisto od neho odsadali v trolejbuse. Títo ľudia neuviedli, že sa tak správajú na základe článkov, ale

to si domyslela, keď sa pozreli na navrhovateľa a zrazu sa postavili, ale nevystupovali. Svedkyňa ďalej
uviedla, že je to nepríjemné aj pre jej rodinu, napr. zaťovi poukazujú na to, akú má rodinu. Dcéra, ktorá
bývala u svokrovcoch jej hovorila, že ľudia z okolia na to reagovali. Niekedy navštevuje s navrhovateľom
reštauračné zariadenia, kedy sa im stáva, že navrhovateľovi hovoria, že ho odniekiaľ poznajú a potom
si spomenú, že z novín. Hlavne bola reč o časopise PLUS 7 DNÍ, lebo tam bol uverejnený jeho portrét
a to si ľudia zapamätali. Navrhovateľa videla v televízii, pri príležitosti, keď mal súdne pojednávania, a

asi videla aj reportáž o tom, ako ho prepúšťajú z väzby v máji minulého roku.

Svedok P.. D. O., lekár a priateľ navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 28.09.2009 uviedol, že oba
články čítal so záujmom. To čo sa v nich písalo bola taká znôžka všeličoho. Uviedol, že si myslí, že
tam navrhovateľa obvinili z nejakého neprístojného a vulgárneho správania. Články si prečítal, pretože

pozná navrhovateľa. Samozrejme nevie ich naspamäť, má určité informácie o celej tejto kauze aj z iných
zdrojov, aj v televízii to bolo zmedializované, že navrhovateľ je veľký zločinec, že si objednal vraždy,
ktoré boli fiktívne, to tiež bolo aj v televízii aj v článkoch. Keby si to prečítal a nepoznal by navrhovateľa,
tak by povedal na navrhovateľa, že je to absolútny gauner, ktorého treba dať do basy. Každý keď si
to prečíta, tak si musí myslieť to isté. Jeho vzťah k navrhovateľovi sa však v dôsledku týchto článkov

nezmenil. Bol svedkom negatívnych reakcií na navrhovateľa v dôsledku týchto článkov. Má okolo seba
kopec personálu, ktorí poznajú aj navrhovateľa, prišli za ním, či to čítal, že je to neuveriteľné, pýtali sa
ho, či je to možné, a on na to reagoval tak, že pokiaľ on pozná navrhovateľa, tak nie. Okruh ľudí, ktorí
sa ho pýtali na článok tvorili zdravotnícky personál, manželka a niektorí jeho susedia. Čo sa týka reakcií
zdravotníckeho personálu, im to bolo ľahostajné, lebo sa ich to netýkalo. Navyše im vysvetlil, že je to

nezmysel. Čo sa týka manželky a susedov, ich reakcie boli v podstate nijaké, každý to bral s rezervou, že
sa napíše všeličo. Navrhovateľ sa nikdy vo vzťahu k nemu alebo k zdravotníckemu personálu nesprával
vulgárne,vždybolmaximálnekorektnýaslušný.Jetodynamickýčlovek,možnoajcholerik.Nikdynebola
na navrhovateľa sťažnosť zo strany jeho podriadených. Nikdy ho neohrozoval. Rovnako nevie o tom,
že by niekedy navrhovateľ niekoho ohrozil.

Svedkyňa Ľ. D., zamestnankyňa odporcu od 1998, autorka napadnutých článkov vo svojej výpovedi na
pojednávaní konanom dňa 28.09.2009 uviedla, že články boli napísané výlučne ňou, teda, že všetky
formulácie v nich uvedené sú jej. V čase písania článkov bola informovaná, že nemôže použiť spojenie
nebezpečný recidivista. Ak si dobre spomína, informoval ju o tom šéfredaktor, ktorý jej povedal, že je

nejaké rozhodnutie súdu, podľa ktorého nemôže použiť toto slovné spojenie. Svedkyňa ohľadne zdrojov
článku uviedla, že v článku sa zbieha viacero tých tém, niektoré sa aj opakujú, vychádzajú z tých starých
záležitostí o RAŠELINE QUIDO, boli to informácie z iných médií, z televízie, z printových médií, lebo v
tom čase sa o túto tému nijako nezaujímala. Začala sa o ňu zaujímať až keď polícia zinscenovala vraždu
advokátky P.. Ďalšie zdroje boli policajné zdroje, informácie zo súdov, od jednotlivých sudcov, ktorí mali

osobnú skúsenosť s navrhovateľom a z nejakých listinných dôkazov. Aj od iných kolegov novinárov,
ktorí vtedy spracovávali tú tému RAŠELINA QUIDO. Svedkyňa si nepamätala odkiaľ mala k dispozícii
sťažnosť navrhovateľa adresovanú predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici, nepamätala sa,
či to bolo priamo zo súdu alebo od polície. Prístup k trestnému spisu nemala. Čo sa týka presne
citovaných utajovaných príloh trestného spisu uviedla, že nebude uvádzať zdroje, ale to, že sú tie

informácie pravdivé o tom svedčí, že navrhovateľ je v tejto veci obžalovaný a konanie prebieha na
súde. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa uvádzal, že v tom trestnom spise bola nejaká utajovaná
časť, tak ona o tom nevie, že tam bola nejaká utajovaná časť. Pokiaľ ide o ten list, ktorý navrhovateľ
napísal predsedovi KS v Banskej Bystrici, tak pokiaľ vie, tak v tejto veci bol navrhovateľ obvinený a
bol aj odsúdený trestným rozkazom a prebieha o tom konanie, takže aj tento list je súčasťou nejakého

súdneho spisu. Ohľadne súhlasu na zverejnenie fotografie s výraznou podobou navrhovateľa uviedla, že
navrhovateľa nefotografovala, jej nemal, čo dávať súhlas. Navrhovateľ vedel, že ho novinári fotografujú
a nepovedal, že si to neželá. Dokonca v tom čase, keď boli vyhotovené tie fotografie (k článkom) hovoril
aj na kameru, čo bolo v televízii v hlavnom večernom spravodajstve v ten istý deň, takže nemôže tvrdiť,že si neželal, aby bola uverejnená jeho tvár. Ohľadne súhlasu na zverejnenie celého mena a priezviska
spolu s výraznou podobizňou tváre navrhovateľa uviedla, že nepovažovala za potrebné žiadať si takýto
súhlas, nakoľko navrhovateľ vtedy hovoril na kamery, ľudia ho poznajú v súvislosti s objednávaním vrážd

a s RAŠELINOU QUIDO, nemalo význam použiť iniciály jeho mena, lebo ľudia by aj tak vedeli, že je
to on. Ďalej uviedla, že etický kódex novinára nepozná, nie je členkou organizácie, ktorá ho prijala, ale
pokiaľ ide o to, či je slušné, aby bola ešte predtým ako bol niekto právoplatne odsúdený za nejaký trestný
čin zverejnená jeho výrazná podobizeň tváre spolu s jeho celým menom a priezviskom, si myslí, že áno,
nakoľko ona tam nikde nepísala, že navrhovateľ takýto trestný čin spáchal, ale písala len, že je podozrivý

zo spáchania trestného činu, a že sú proti nemu vážne dôkazy. To, že je navrhovateľ nebezpečný človek
usúdila z toho, že pokiaľ je niekto 13 alebo 14 krát súdne trestaný a je obžalovaný z prípravy štyroch
vrážd, tak ona to iným slovom ohodnotiť nevie, pre ňu je to adekvátne slovo. Pred napísaním článku
nemala informáciu, že navrhovateľovi boli všetky tresty zahladené, teda že má tzv. čistý register. Keby
takúto informáciu mala, tak by uviedla, že mu boli všetky tresty zahladené. Ona videla len výpis, kde
bolo uvedené kedy a za aké trestné činy bol odsúdený. S navrhovateľom hovorila len raz, ale nevie v

súvislosti s ktorým článkom. Keď pripravovala niektoré články bol už vo väzbe, takže tam sa ho nedalo
osloviť. Čo sa týka korigovania článku pred zverejnením, zo strany vedenia vydavateľstva, nevie o tom,
že by do týchto článkov nejako zasahovali, články sa však zvyknú upravovať v redakcii, avšak určite
nikto do týchto článkov zásadným spôsobom nezasahoval. Podnet k napísaniu článku od nejakej osoby
alebo skupiny osôb nemala. Vedenie redakcie rozhoduje o tom, či článok, ktorý pripraví redaktor bude

zverejnený a v ktorom z čísiel. O tom, aká fotografia bude zverejnená s určitým článkom sa rozhoduje,
až keď sa článok zalamuje, nevie povedať konkrétne kto o tom rozhoduje, ona určite nie. Oba články
si asi po ich vyjdení v PLUS 7 DNÍ prečítala. Pamätala by si, kedy tam našla nejaké slovné spojenia,
o ktorých by mohla povedať, že to nenapísala, lebo na toto sú novinári citliví. V regióne Stredného
Slovenska navrhovateľ požíva nie veľmi dobrú povesť, aspoň podľa toho, čo sa ku nej dostalo. Aspoň

od kauzy RAŠELINA QUIDO sa o ňom hovorilo, že je to človek vulgárny, nepríjemný, často mal súdne
procesy, sudcovia mali s ním veľmi zlú skúsenosť, museli mu opakovane ukladať pokuty resp. ho vyviesť
z pojednávacej miestnosti, dokonca vtedajšia podpredsedníčka Krajského súdu v Banskej Bystrici p. F.
jej hovorila, že s ním odmieta komunikovať aj telefonicky. Je to človek, ktorý určite nemá dobrú povesť.
Na zverejnenie sťažnosti na prieťahy v konaní jej nedal súhlas ani navrhovateľ, ani predseda Krajského

súdu v Banskej Bystrici JUDr. W., ani dotknutí sudcovia, ktorých sa sťažnosť týkala. S JUDr. W. alebo
s dotknutými sudcami sa pred uverejnením článku v súvislosti s touto sťažnosťou na prieťahy v konaní
určite nestretla, ale pokiaľ ide o predsedu súdu JUDr. W., si nie je istá, či u neho alebo u jeho hovorcu
neoverovala, či podal trestné oznámenie v súvislosti s touto sťažnosťou, lebo mala z polície informáciu,
že bolo podané trestné oznámenie. Účel zverejnenia rukopisu navrhovateľa v dotknutom článku bol ten,

že chceli zdokladovať, že takýto list naozaj existuje, robí sa to bežne, bol to predmet článku.

Svedkyňa G. F., suseda navrhovateľa z bytového domu na D. X, W., na pojednávaní konanom dňa
23.11.2009 uviedla, že čítala prvý článok. Z toho čo sa v článku písalo bola šokovaná, lebo všetci
navrhovateľa poznajú ako slušného, zhovorčivého človeka a tam to bolo dosť také drastické, ako o

najväčšom zločincovi, nechcela tomu veriť, ani tomu neverí a môže to povedať aj za susedov. Z článku
ju šokovalo niečo také, že navrhovateľ je vrah, podvodník, zlodej. Jej vzťah sa v dôsledku toho článku k
navrhovateľovi nezmenil. Každý sused, keď sa stretli, porozprávali sa o tom, čo počuli o navrhovateľovi,
každý ostal z toho hotový, ale nebolo to tak, že by ho teraz začali susedia obchádzať. Normálne, čo bola
ona svedkom, keď sa s ním stretli, normálne komunikovali. Bez toho, aby si prečítala článok vedela

identifikovať navrhovateľa na fotografiách k obom napadnutým článkom. Text uvedený pod jednou
fotografiou „Neskutočne vulgárny a nebezpečný človek, podozrivý z objednania štyroch vrážd“ u nej
vzbudzuje hrôzu, ale nechce sa jej to veriť, že to k nemu patrí. O tomto článku sa rozprávala aj v
rodine, ale reakcie boli také isté, nechceli tomu veriť. Jej deti tomu tiež nechceli veriť, ale oni majú k
navrhovateľovi iný vzťah, oni ho len pozdravia, ona sa s ním rozpráva. Navrhovateľ sa k nim nikdy

nesprával vulgárne. Nemôže ho charakterizovať ako nebezpečného človeka. V súvislosti s výkonom
práce jej nikto nespomínal články ohľadne navrhovateľa a ani ona s nikým o tom nehovorila. Má
vedomosť o tom, že navrhovateľ bol niekedy vo vyšetrovacej väzbe. Vie, že bol vo vyšetrovacej väzbe
v súvislosti s tým objednaním štyroch vrážd. V televíznych novinách hovorili a v Plus 1 deň písali o tom,
prečo je navrhovateľ vo vyšetrovacej väzbe.

Svedkyňa Ľ. T., suseda navrhovateľa, ktorá navrhovateľovi šila nejaké veci, na pojednávaní konanom
dňa 22.02.2010 uviedla, že čítala napadnuté články. Písalo sa v nich niečo v tom zmysle, že navrhovateľ
niekoho pourážal vulgárnymi nadávkami, to bolo v článku z r. 2007 a v tom druhom článku niečo vtom znení, že mal dať niekoho zavraždiť. Tomu, čo sa písalo o navrhovateľovi však neverila, pozná
ho, ako úplne iného človeka, prišlo jej to, že píšu o niekom inom. V dôsledku predmetných článkov sa
jej vzťah k navrhovateľovi nezmenil. Počula však od susedov hovoriť, že máme v susedstve nejakého

objednávateľa vrážd. Pýtala sa ich, či sa ich to dotýka, či poznajú toho človeka. Tí ľudia jej povedali,
že ho poznajú iba z videnia. Nevie ich však presne pomenovať. Z fotografií, ktoré boli zverejnené
k článkov by aj bez prečítania článku vedela identifikovať, že je na nich navrhovateľ. Text uvedený
pod jednou z fotografií „neskutočne vulgárny a nebezpečný človek podozrivý zo štyroch vrážd“ ju
úplne pobúril, navrhovateľa pozná ako iného človeka. Nikdy sa k nej vulgárne nesprával. Vôbec by

ho necharakterizovala ako nebezpečného človeka. O článkoch sa rozprávala s manželom, ale on sa s
navrhovateľom nikdy nerozprával, je to v podstate jej zákazník z práce ( krajčírske práce), ale manžel
tiež povedal, že by to na neho nepovedal, že je to asi nejaká hlúposť. V súvislosti s výkonom práce
sa nestretla s tým, že by niekto spomínal články alebo niečo ohľadne navrhovateľa, nakoľko so svojimi
zákazníkmi nehovorí o tom, akých má zákazníkov.

Svedkyňa G.. Y.. G. M., ktorá navrhovateľa pozná pracovne ako súdna znalkyňa - autorizovaný
architekt, a ktorá bola navrhovateľom viackrát oslovená na vypracovanie znaleckých posudkov, vo svojej
svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.04.2010 uviedla, že si nevie vybaviť, či čítala oba
články uverejnené v týždenníku PLUS 7 DNÍ, pretože tých článkov o navrhovateľovi bolo viacej, ale myslí
si, že ten prvý čítala určite. O navrhovateľovi sa tam písalo, že je vulgárny na súdoch, že píše vulgárne

listy na súdy, očierňuje súdnictvo, obraňuje si svoju pravdu vlastným spôsobom, že je recidivista, aj keď
už má vymazaný register trestov. Myslí si, že tam bol uverejnený aj jeho list, jeho rukopisom písaný,
čo ju dosť zarazilo, že niečo také zo súdneho spisu môže byť uverejnené a o tom tam bolo asi písané,
že napísal ten list ako sťažnosť na prieťahy v konaní. Recidivistom bol za minulého režimu, že je
vulgárny, to pravdepodobne bol, ak je o tom záznam v súdnom spise a ostatným veciam nemôže uveriť,

že by bol nejaký organizátor vrážd. Článok neovplyvnil jej vzťah k navrhovateľovi. Bola však svedkom
negatívnych reakcií na navrhovateľa, lebo má okolie, ktoré vie, že pánovi D. vyhotovovala znalecké
posudky, pýtali sa jej, či sa nebojí ísť na Suchú horu sama, že sa jej niečo môže stať. Takto negatívne
reagovali napríklad jej mama a jej priateľka. Ich negatívne reakcie vychádzali z toho, lebo čítajú články
v PLUS 7 DNÍ a to ich ovplyvnilo. Boli to články, kde sa spomína, že navrhovateľ je objednávateľom

vrážd. A to bolo asi v každom článku. Jej matka väčšinou kupuje takú tlač, kde je televízny program a
k tomu ešte PLUS 7 DNÍ a pozerá TV noviny, nekupuje denníky, tie nekupuje ani ona. Priateľka takisto
architektka doma máva aj dennú tlač napr. SME a rôzne časopisy, je domáca, takže má čas čítať. Jej
manžel dennú tlač odoberá v práci a nosí to domov. Nemala problém spoznať osobu navrhovateľa na
fotografii. Jej postoj k tvrdeniu uverejnenému pod jednou z fotografií, že „Recidivista D.: neskutočne

vulgárny a nebezpečný človek, podozrivý z objednania štyroch vrážd“ je taký, že navrhovateľ recidivista
v podstate nie je, alebo by nemal byť, zatiaľ sa nepreukázalo, že by si objednal štyri vraždy. Z pohľadu
jej osoby vulgárny nebol, celé je to tvrdenie autora článku a podľa nej nemá opodstatnenie.

Svedok Q. Š., ktorý pracoval u odporcu ako fotoreportér v r. 2006 až 2008, na pojednávaní konanom

dňa 28.04.2010 uviedol, že robil fotografie navrhovateľa, ktoré boli uverejnené v oboch článkoch. Tieto
fotografie vznikli pri prepúšťaní navrhovateľa z Justičného paláca v Bratislave, pričom tam boli všetky
média, fotografovia z iných médií a televízie. Navrhovateľ mu nedal súhlas na vyhotovenie a uverejnenie
jeho fotografií, ale ani im nijako nebránil. A on mal za to, že vzhľadom na to, že to bolo na verejnom
priestranstve a na účely spravodajstva, že tento súhlas nepotrebovali. Jeho osobná skúsenosť je taká,

že keď niekto nechce, aby ho fotili, tak buď zakrýva objektív alebo si zakrýva tvár, ale v tomto prípade
navrhovateľ nepôsobil tak, že by sa vyhýbal kamerám. Taká osoba zvykne povedať, že nefoťte ma
alebo netočte, keď sú tam médiá, ale navrhovateľ nič také nepovedal. Okrem tejto jednej skúsenosti s
navrhovateľom neprišiel do styku, a vtedy sa k nemu nesprával vulgárne.

P.. F. U. vo svojej výpovedi dňa 17.06.2010 uviedol, že navrhovateľa pozná od roku 2007 ako svojho
pacienta, kedy bol v ústave na výkon väzby, jeho vzťah k navrhovateľovi je profesionálny. Napadnuté
články čítal. Čo sa týka obsahu článkov, je to už dlhá doba, ale v podstate sa v nich písalo, že navrhovateľ
jearogantnýanebezpečný.ČlánkomPLUS7DNÍneprisudzujeveľkúvážnosť.Jehoprofesionálnyvzťah
k navrhovateľovi sa v súvislosti s predmetnými článkami nezmenil a iný vzťah k nemu nemá. Nebol

svedkom nejakých negatívnych reakcií okolia na navrhovateľa v dôsledku článkov. O skutočnostiach
týkajúcich sa navrhovateľa sa z iných médií nedozvedel. Navrhovateľa môže hodnotiť len ako pacienta,
a to pacienta slušného a inteligentného. Navrhovateľ sa k nemu vždy správal slušne a inteligentne. Nikdy
nie vulgárne. Na podklade fotografie pri článkoch by vedel identifikovať navrhovateľa. Na túto tému sas inými osobami nerozprával. Na neho navrhovateľ pôsobil slušne, čiže ako lekár mal k nemu pozitívny
vzťah.

Svedkyňa M. T., ktorá pozná navrhovateľa z advokátskej kancelárie JUDr. Q., keď tam pracovala, na
pojednávaní dňa 23.03.2011 uviedla, že navrhovateľ tam chodil ako klient JUDr. Q., ona pracovala vtedy
na sekretariáte, do styku s ním prichádzala ako so štandardným klientom. Po nahliadnutí do kópii
článkov uviedla, že si nie je istá, či články čítala. Prvý článok jej bol povedomý, a to z toho dôvodu, že v
tomčaseeštepracovalavkancelárii,tendruhýmožnotiežčítala,aleniejesitýmistá.Nepamätási,čosa

v článkoch písalo. Rovnako si nepamätá, že by mala nejaké pocity - zmena jej vzťahu k navrhovateľovi
v dôsledku prečítania článkov. Nepamätá sa, že by nejaký článok v nej vyvolal nejakú emóciou voči
navrhovateľovi. Nebola svedkom nejakých negatívnych reakcií okolia voči navrhovateľovi v dôsledku
článkov. Na fotografiách, ktoré sú v týchto článkoch spoznáva pána D.. Text uverejnený pod jednou
z fotografií “recidivista D.: neskutočne vulgárny a nebezpečný človek podozrivý z objednania štyroch
vrážd“ v nej vyvoláva negatívnu energiu. Slovo recidivista v nej vyvoláva pocit, že ide o človeka, ktorý

opakovane pácha trestnú činnosť. V styku s ňou sa navrhovateľ nikdy nesprával vulgárne.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 OZ písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť
len s jej privolením.

Podľa § 12 ods. 2 OZ privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej

povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.

Podľa § 12 ods. 3 OZ podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez
privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké

účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v
rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru,

že návrhu je potrebné čiastočne vyhovieť.

Navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu ospravedlniť sa za uverejnenie informácie, že
navrhovateľ je nebezpečný človek, známy recidivista. V konaní bolo preukázané, že predbežným
opatrením nariadeným Okresným súdom Bratislava V bola odporcovi uložená povinnosť zdržať

sa uverejňovania výrokov v časopise PLUS 7 DNÍ, ktorých obsahom je tvrdenie, že navrhovateľ je
nebezpečný recidivista. Toto rozhodnutie bolo vykonateľné dňa 17.5.2007 a právoplatné dňa 2.6.2008.
Napriek tomu odporca uverejnil v časopise PLUS 7 DNÍ zo dňa 26.10.2007 a zo dňa 21.3.2008 o
navrhovateľovi, že je „recidivista“, „nebezpečný“, „nebezpečný človek“, „známy recidivista“. Odporca sa
v konaní bránil okrem iného tým, že rešpektoval rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V a vo svojich

článkoch nepoužil tvrdenie, že navrhovateľ je nebezpečný recidivista. Z odôvodnenia predbežného
opatrenia vyplýva, že súd pri jeho nariadení vychádzal jednak z výpisu z registra trestov navrhovateľa
ako aj z toho, že odporca označil navrhovateľa vo svojom článku ako „recidivistu“ (odvolací súd sa s
dôvodmi súdu prvého stupňa stotožnil). Vychádzajúc z tohto odôvodnenia, ako aj zo znenia samotnéhovýroku predbežného opatrenia, súd dospel k záveru, že nerešpektovaním tohto predbežného opatrenia
je nielen uverejnenie bezprostredne po sebe nasledujúcich slov nebezpečný recidivista v súvislosti s
navrhovateľom, ale aj to, pokiaľ sú tieto slová uverejnené v jednom článku každé samostatne (resp.

v inom slovnom spojení) v súvislosti s charakterizovaním osoby navrhovateľa, pretože v rozhodnutí
sa nehovorí, že odporca nesmie používať slovné spojenie nebezpečný recidivista ale, že nesmie
uverejňovať výroky, ktorých obsahom je tvrdenie, že navrhovateľ je nebezpečný recidivista. Podľa
názoru súdu odporca uverejnením vyššie citovaných výrokov o navrhovateľovi (nebezpečný človek,
známy recidivista) neoprávnene zasiahol do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, najmä jeho

občianskej cti a dobrého mena. Je nepochybné, že pokiaľ sa v tlači uverejní informácia o tom,
že určitá osoba je nebezpečná a je recidivista, takáto informácia je objektívne spôsobilá zasiahnuť
do práva na ochranu osobnosti tejto osoby, nakoľko sa tým vytvára obraz o tejto osobe, ako o
osobe, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť, ktorej sa treba obávať a pod. Neoprávnenosť zásahu
odporcu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti vyplýva už len z toho, že odporca nerešpektoval
vykonateľné rozhodnutie súdu a o navrhovateľovi uverejnil napadnuté výroky, hoci sa mal na základe

tohto rozhodnutia súdu uverejňovania takýchto výrokov zdržať. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd
návrhu v tejto časti vyhovel.

Navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu ospravedlniť sa aj za uverejnenie informácie, že
navrhovateľ je osoba, ktorá si objednala vraždy ľudí. Odporca v napadnutých článkoch informoval, že

navrhovateľ je obvinený resp. podozrivý z objednania štyroch vrážd. V tejto veci bola na navrhovateľa
podaná dňa 28.2.2008 obžaloba na Okresný súd Bratislava I, pričom z jej obsahu vyplýva, že obvinený
bol navrhovateľ už v roku 2005. Je síce pravdou, že je vecou verejného záujmu sprostredkovávať
informácie o skutkoch nesúcich znaky trestnej činnosti, ktoré v súvislosti so svojou závažnosťou
vzbudzujú oprávnený záujem verejnosti, teda v tomto smere tlač môže realizovať právo na slobodu

prejavu, avšak pokiaľ nebolo právoplatne súdom rozhodnuté o vine, musia aj média rešpektovať princíp
prezumpcie neviny a o takejto osobe nemôžu informovať ako o páchateľovi trestného činu, ale len ako
o osobe podozrivej, či obvinenej zo spáchania trestného činu. Rovnako média nemôžu tvrdiť, že osoba
spáchala určitý trestný čin, ale len že je podozrivá či obvinená zo spáchania trestného činu. Toto však
odporca v napadnutých článkoch nerešpektoval, keď okrem iného uviedol, že „Podľa našich informácií

súdny znalec potvrdil pravosť nahrávok rozhovorov medzi D. a spolupracovníkom polície S., u ktorého
si D. vraždy objednával“. Teda odporca uverejnil o navrhovateľovi informáciu, že si objednával vraždy, a
to vo forme skutkového tvrdenia, ktoré konštatuje, že navrhovateľ sa takéhoto konania dopustil. Podľa
názoru súdu odporca uverejnením vyššie citovaného výroku o navrhovateľovi neoprávnene (v rozpore
s § 11 OZ) zasiahol do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, najmä jeho občianskej cti a dobrého

mena. Je nepochybné, že pokiaľ sa v tlači uverejní informácia o tom, že určitá osoba si objednala vraždy
ľudí, takáto informácia je objektívne spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti tejto osoby,
nakoľko je to tvrdenie o tejto osobe, že sa dopustila závažného trestného činu. Preto súd návrhu aj v
tejto časti vyhovel.

Keďže súd návrhu vyhovel vo vyššie uvedených častiach, nakoľko dospel k záveru, že odporca
uverejnením výrokov o navrhovateľovi, že je nebezpečný človek, známy recidivista a osoba, ktorá si
objednala vraždy ľudí, neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, je zrejmé, že
aj uverejnenie mena, priezviska a fotografie navrhovateľa v súvislosti s týmito výrokmi, je neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, preto súd vyhovel návrhu aj v časti, ktorou sa

navrhovateľ domáhal ospravedlnenia za uverejnenie jeho mena, priezviska a fotografie v súvislosti s
týmito výrokmi.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu ospravedlniť sa za uverejnenie informácie, že
navrhovateľ je neskutočne vulgárny, súd v tejto časti návrh zamietol, nakoľko ide o hodnotiaci úsudok

(hodnotiaci úsudok je tvrdenie, ktorého pravdivosť sa nedá objektívne preukázať, ktorý však musí
mať faktický, skutkový základ, od ktorého sa odvíja), ktorý má skutkový základ. Nakoľko už z obsahu
listu, ktorého časť bola zverejnená v prvom napadnutom článku, vyplýva, že navrhovateľ sa vyjadruje
vulgárne, čo sa potvrdilo i v konaní pred súdom (aj keď to bolo až po zverejnení napadnutých článkov),
keď navrhovateľovi práve kvôli jeho opakovanému vulgárnemu vyjadrovaniu bola dvakrát uložená

poriadková pokuta a napokon bol aj vykázaný z pojednávanej miestnosti. Hodnotiace úsudky pritom
požívajú vysokú ochranu slobody prejavu a pokiaľ majú skutkový základ, nespôsobujú neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti. Rovnako teda z takého istého dôvodu súd zamietol aj návrh včasti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal ospravedlnenia za zverejnenie jeho mena, priezviska a fotografie
v súvislosti s tým, že navrhovateľ je neskutočne vulgárny.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu ospravedlniť sa za uverejnenie informácie, že
navrhovateľ je nebezpečný recidivista, súd v tejto časti návrh zamietol, nakoľko takéto slovné spojenie
nebolo výslovne v napadnutých článkoch uverejnené. Rovnako teda z takého istého dôvodu súd
zamietol aj návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal ospravedlnenia za zverejnenie jeho mena,
priezviska a fotografie v súvislosti s tým, že navrhovateľ je nebezpečný recidivista.

Navrhovateľ sa tiež domáhal ospravedlnenia za zverejnenia jeho mena, priezviska a fotografie v
súvislosti s tým, že navrhovateľ je trestne stíhaný pre trestný čin prípravy vraždy a trestný čin podvodu.
V konaní nebolo sporené, navrhovateľ to nepopieral, že v čase uverejnenia napadnutých článkov bol
navrhovateľtrestnestíhanýpretrestnýčinvraždyvštádiuprípravyapretrestnýčinpodvodu.Akoužbolo
uvedené vyššie, je vecou verejného záujmu sprostredkovávať informácie o skutkoch nesúcich znaky

trestnej činnosti, ktoré v súvislosti so svojou závažnosťou vzbudzujú oprávnený záujem verejnosti a
médiá majú právo o takýchto skutkoch, ako aj o osobách podozrivých z ich spáchania, informovať, preto
mal súd za to, že uverejnenie mena, priezviska ako aj fotografie navrhovateľa v súvislosti s informáciou
o trestnom stíhaní navrhovateľa pre trestný čin prípravy vraždy a trestný čin podvodu nebolo vybočením
z limitov spravodajskej licencie upravenej v § 12 ods. 3 OZ, a bolo primerané, najmä pokiaľ meno,

priezvisko ako aj podoba navrhovateľa boli verejnosti už pred tým aj z iných médií známe (o čom svedčia
aj prepisy článkov a TV vysielaní z mediálneho archívu spoločnosti NEWON MEDIA a.s., ktoré založil
do spisu odporca).

Navrhovateľ sa tiež domáhal ospravedlnenia za uverejnenie písomnosti osobnej povahy - listu

navrhovateľa adresovaného predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.01.2007. Zákon
nedefinuje pojem písomnosti osobnej povahy, avšak má na mysli súkromné písomnosti. Patria sem
najmä listy, denníky, zápisky a iné osobné písomnosti, v ktorých sa prejavuje vnútorná duševná sféra
pisateľa, a ktoré so zreteľom na osobnú povahu nie sú určené pre verejnosť a na rozširovanie. Pojmovo
sem teda nepatria písomnosti, k vzniku ktorých dochádza v rámci výkonu povolania, činnosti obchodnej,

verejnej a pod. Predmetom ochrany podľa § 12 OZ nie sú písomnosti ako hmotné veci, tzv. hmotný
substrát resp. nosič, ale ich myšlienkový obsah a forma. List, ktorého časť zverejnil odporca v časopise
PLUS 7 DNÍ, číslo 43, z 26.10.2007, je „Sťažnosť na prieťahy v konaní a postup KS v B.B., ako aj
činnosť novovymenovanej SKP dr. P.“ zo dňa 29.1.2007, ktorú napísal navrhovateľ a bola adresovaná
predsedovi Krajského súdu Banská Bystrica, ktorá bola doručená na Krajský súd v Banskej Bystrici

dňa 31.01.2007. Súd posúdil povahu tejto písomnosti a dospel k záveru, že sa nejedná o písomnosť
osobnej povahy. Ako už bolo uvedené vyššie, písomnosti osobnej povahy nie sú určené pre verejnosť.
Navrhovateľ však v liste výslovne uviedol, že žiada, aby jeho sťažnosť bola opísaná a navrhol, aby
jeho sťažnosť bola vyvesená na nástenku kvôli verejnosti. Navrhovateľ teda prejavil vôľu, aby sa s
jeho sťažnosťou oboznámila verejnosť. Odhliadnuc od toho, či je vôbec možné považovať oficiálnu

sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní adresovanú predsedovi súdu za písomnosť osobnej povahy,
vzhľadom na výslovne prejavenú vôľu navrhovateľa, aby sa s ňou oboznámila verejnosť, túto písomnosť
nemožno považovať za písomnosť osobnej povahy, na jej zverejnenie preto nebola potrebné privolenie
navrhovateľa v zmysle § 12 ods. 1 OZ. Naviac navrhovateľ v petite návrhu žiadal, aby sa odporca
ospravedlnil za zverejnenie listu zo dňa 31.1.2007, pričom uverejnený list bol zo dňa 29.1.2007, pričom

súd je petitom návrhu viazaný a navrhovateľ nepreukázal, že by odporca zverejnil nejaký jeho list zo
dňa 31.1.2007. Z týchto dôvodov súd návrh aj v tejto časti zamietol.

Keďže súd vyššie konštatoval, že zo strany odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do práva na
ochranuosobnostinavrhovateľaanávrhuaspoňčiastočnevčastiouverejnenieospravedlneniavyhovel,

zaoberal sa ďalej návrhom navrhovateľa v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška
peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadnuť aj
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo
vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak bola zabezpečená požiadavka účinného
primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto

právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Súd pritom prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy
v peniazoch súd v tomto prípade prihliadol na to, že k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu
osobnosti navrhovateľa došlo v týždenníku s celoslovenskou pôsobnosťou a s vysokým nákladom ačitateľnosťou, a preto intenzita zásahu a rozsah nepriaznivých následkov zásahu boli vysoké, preto
nepostačuje iné zadosťučinenie, ako zadosťučinenie v peniazoch. Súd mal však za to, že navrhovateľ
požadoval neprimerane vysokú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 40.000,- eur, pričom jej výšku

dostatočne nezdôvodnil a nepreukázal potrebu priznania náhrady nemajetkovej ujmy v takej výške.
Samotný navrhovateľ (na pojednávaní dňa 5.11.2008) uviedol, že každý človek, ktorý si tie články
prečítal a poznal ho, vedel, že to nie je pravda. Vo všeobecnosti navrhovateľom navrhnutí svedkovia
vypovedali, že neuverili tomu, čo sa uvádzalo v napadnutých článkoch o navrhovateľovi, a že ich vzťahy
k navrhovateľovi sa po uverejnení článkov nezmenili. Títo svedkova tiež boli vypočutí na okolnosť, či

boli svedkom negatívnych reakcií iných osôb na navrhovateľa v dôsledku uverejnených článkov. Okrem
svedkov G. F., P.. F. U. Y. M. T., ostatní svedkovia určité negatívne reakcie okolia uvádzali. Avšak pokiaľ
ide o svedkyne P. Q. Y. Ľ. T., tieto o obdobných reakciách okolia vypovedali aj v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12C 83/2007 v súvislosti s inými článkami (teda príčinná
súvislosť medzi článkami napadnutými v tomto konaní a negatívnymi reakciami okolia na navrhovateľa
nie je jednoznačne preukázaná), resp. pokiaľ ide o svedkyňu P. Q., tá si iba domyslela, že ide o

reakcie na napadnuté články. Svedok P.. O. síce hovoril, že bol svedkom negatívnych reakcií, avšak v
konkrétnosti uviedol iba to, že sa ho zdravotnícky personál, s ktorým pracuje, pýtal na to, či je to možné,
ale v podstate to bolo tým ľuďom ľahostajné, každý to bral s rezervou, že napíše sa všeličo. Svedkyňa
G.. Y.. G. M. uviedla, že v dôsledku prečítania napadnutých článkov sa jej mama a priateľka pýtali, či
sa nebojí ísť na Suchú Horu sama, že sa jej môže niečo stať. Na základe výpovedí týchto svedkov

súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v navrhovateľom
požadovanej výške. Súd preto navrhovateľovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
2.500,- eur, keď mal za to, že táto suma predstavuje dostatočnú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti takého charakteru a za takých okolností, ako bolo
popísané vyššie. Potrebu priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo vyššej miere by musel navrhovateľ

náležite odôvodniť a preukázať, čo sa však v danom prípade nestalo. Preto súd návrh v časti o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo zvyšku zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal vypočuť okrem vypočutých svedkov ešte svedkov H. C., U. X. Y. U.. U. M.,
súd ich nevypočul, nakoľko títo mali byť vypočutí ako nezávislé osoby, ako vnímali napadnuté články,

čo však nebolo potrebné na zistenie skutkového stavu vo veci a naviac nebolo nijako doložené, že
by tieto osoby napadnuté články čítali. Na výsluchu ostatných svedkov navrhnutých navrhovateľom,
navrhovateľ netrval, preto ich súd nevypočul.

Pokiaľ odporca navrhol vypočuť ako svedka šéfredaktora G.. Ľ. D., na otázku, kto rozhoduje o článkoch,

ktoré budú uverejnené a o tom, aké fotografie budú použité v konkrétnom článku, súd tohto svedka
nevypočul, nakoľko to nebolo potrebné pre zistenie skutkového stavu veci (tieto skutočnosti boli pre
rozhodnutie vo veci irelevantné).

V súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.