Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 23, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10C/221/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511210308
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1511210308.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred sudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: I..

A., nar. XX.XX. XXXX, bytom: A., R. 2, zastúpená advokátom JUDr. Darinou Kurňavovou, AK Trnava,
Kapitulská 5, proti odporcovi: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO:
35 937 874 o zaplatenie 3 991,77 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 991,77 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne:

zo sumy 691,69 od 11.11.2010 do zaplatenia

zo sumy 1 979,54 € od 11.12.2010 do zaplatenia

zo sumy 1 320,54 € od 11.01.2011 do zaplatenia

a trovy konania v sume 239 € a trovy právneho zastúpenia v sume 692,82 € na účet právneho zástupcu

JUDr. Dariny Kurňavovej vedený v P. sporiteľni Q. a.s., pobočka A., č. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 19.5.2011 sa domáhala navrhovateľka, aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy 3 991,77 € s príslušenstvom titulom doplatenia náhrady mzdy za mesiac október
2010 v sume 691,69 €, za mesiac november 2010 v sume 1979,54 € a za mesiac december 2010 v
sume 1320,54 €, kedy nemohla vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, než sú
odôvodnené v § 142 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Návrh odôvodnila riaditeľka tým, že odporca ako jej

zamestnávateľ, ju dňa 14.10.2010 odvolal z funkcie krajskej pobočky a v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka
práce jej ponúkol prácu, ktorú neprijala. Preto jej odporca dal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d)
bod 2 Zákonníka práce, nakoľko prestala spĺňať požiadavky stanovené v § 42 ods. 2 Zákonníka práce.
Nakoľko odporca jej za obdobie od 15.10.2010 do 31.12.2010 vyplatil mzdu v nesprávnej výške, žiadala
návrhu vyhovieť a doplatiť náhradu mzdy s poukazom na výšku priemerného zárobku, ktorý dosiahla v
rozhodujúcom období, to je v treťom štvrťroku 2010.

Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že na jeho strane nevznikli žiadne prekážky a teda
navrhovateľke nevznikol nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku podľa § 142 ods.

3 Zákonníka práce. Uviedol, že navrhovateľke po jej odvolaní z funkcie riaditeľky ponúkol inú vhodnú
prácu, ktorú táto neprijala a teda od 15.10. 2010 do skončenia pracovného pomeru žiadnu inú prácu
nebola povinná vykonávať a ani to od nej nežiadal. Odporca uviedol, že od 15.10.2010 vyplácal
navrhovateľke mzdu zodpovedajúcu pracovnému zaradeniu „Manažér“. Odporca bol toho názoru, žeak sa s navrhovateľkou nedohodol na inej vhodnej práci neznamená to prekážku v práci na strane
odporcu ako zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Nárok navrhovateľky považoval
za nedôvodný, pretože si uplatňuje doplatenie mzdových nárokov vyčíslených zo 3 štvrťroku roku 2010,

kedy poberala nielen mzdu, ale i osobný a riadiaci príplatok. Samotnú výšku uplatňovaného nároku
navrhovateľky nespochybnil, trval však na tom, že na strane odporcu nevznikli prekážky, ktoré by boli
dôvodom uplatnenia nároku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s pracovnou zmluvou
zo dňa 05.12. 2006, dohodami o zmene pracovnej zmluvy z 27.02. 2007, 29.06.2007, 30.04.2008,

31.12.2008, 28.12.2009, 30.04.2010, menovacím dekrétom z 05.12.2006, odvolaním navrhovateľky z
funkcie riaditeľky zo dňa 13.10.2010 ponukou inej vhodnej práce zo dňa 14.10.2010, výpoveďou zo
dňa 21.10.2010, mzdovými listami navrhovateľky za rok 2010, fotokópiami výplatných listín za mesiace
október, november, december 2010, ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 05.12.2006 pracovnú zmluvu, v ktorej ako druh práce bola

dohodnutá práca hlavného manažéra krajskej pobočky. S účinnosťou od 06.12.2006 bola navrhovateľka
vymenovaná za riaditeľku krajskej pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. v Trnave. V tejto
pozícii pracovala až do 14.10.2010, v ktorý deň bola z funkcie odvolaná. V tento deň zároveň odporca v
zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce ponúkol navrhovateľke inú pracovnú pozíciu a to: hlavný odborník
- tarifná platová trieda 9 a v pozícii revízny lekár - tarifná platová trieda 10. Navrhovateľka prevzatie tejto

ponuky odmietla podpísať a ponúkané pracovné miesta neprijala. Odporca v nadväznosti na odvolanie
navrhovateľky z funkcie riaditeľky jej odňal osobný príplatok a príplatok za riadenie v celom rozsahu
a ponechal jej tarifnú mzdu v platovnej tarifnej triede 12 - 1424 €. V tejto výške vyplácal odporca
navrhovateľke mzdu od 15.10.2010.

Podľa § 42 ods. 1, 2 zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi

zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinnývydaťzamestnancovi.Akosobitnýpredpisustanovujevoľbualebovymenovanieakopredpoklad
vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu
alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca. V priamej riadiacej
pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou

pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.

Podľa § 63 ods. 2písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď ak
zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky
na strane zamestnávateľa ako sú uvedené v ods. 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho piemerného zárobku.

Nakoľko navrhovateľka sa s odporcom nedohodla na druhu inej ponúkanej práce, nedošlo medzi
nimi ku konsenzuálnemu aktu, nebola teda dohodnutá podstatná náležitosť potrebná pre uzatvorenie
nového znenia pracovnej zmluvy. Je právne irelevantné, z akých dôvodov navrhovateľka neprijala
ponúkanú prácu. Pretože odvolaním z funkcie riaditeľky nemohla vykonávať dovtedajšiu prácu, inú
vhodnú prácu neprijala, súd takýto stav posúdil ako za „inú“ prekážku na strane zamestnávateľa,

tak ako to má na mysli ust.§ 142 ods. 2 ods. 3 Zákonníka práce.

Už samotné znenie § 63 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce predpokladá ochotu, teda dobrú vôľu
zamestnanca prijať ponúkanú prácu a nie povinnosť prijať inú ponúkanú prácu a teda nutnosť

zamestnávateľa znášať právne následky spojené s odmietnutím ponúkanej práce a to v spojení s
ustanovením § 130 a § 134 Zákonníka práce.

Nakoľko medzi účastníkmi nebola sporná - výška uplatňovaného nároku, odporca túto sumu
nerozporoval, súd návrhu vyhovel tak ako je vo výroku rozsudku uvedené, posúdiac návrh ako dôvodný.
Nárok navrhovateľa súd priznal v sume ako ho vyčíslil navrhovateľ nasledovne: 691,69 € - doplatok
náhrady mzdy za 11 dní mesiaca október 2010, doplatok náhrady mzdy za mesiac november 2010

v sume 1320,54 € + doplatok vianočnej mzdy v sume 659 €, spolu 1979,54 € a doplatok náhrady
mzdy v sume 1320,54 € za mesiac december 2010 s poukazom na vyčíslenie náhrady mzdy v zmysle
§ 134 Zákonníka práce podľa priemerného mesačného zárobku za tretí štvrťrok 2010, ktorý bol v sume
2744,54 €. Nakoľko mzda bola splatná vždy 10-teho dňa v mesiaci, súd priznal navrhovateľke i úrok z
omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka tak ako je vo výroku rozsudku uvedené.

O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu
trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 239 € a v trovách právneho
zastúpenia v sume 692,82 €. Súd priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. - 655/2004 Zb. v
platnom znení, keď hodnota úkonu je vyčíslená

zo sumy 3991,77 € nasledovne:

1. príprava a prevzatie veci á 141,09 € +7,41 € režijný paušál

2. podanie návrhu á 141,09 € +7,41 € režijný paušál

3. účasť na pojednávaní 30.11.2011 - á 141,09 € +7,41 € režijný paušál

4. účasť na pojednávaní 23.01.2012 - á 141,09 € +7,63 € režijný paušál

teda 546,36 € + 29,86 € režijný paušál.

Podľa vyhl. č. 557/2008 Zb. súd priznal právnemu zástupcovi i náhradu za stratu času za čas strávený
z Trnavy do Bratislavy a späť v deň 30.11.2011 a 23.01.2012 -

8 polhodín x12,02 € spolu v sume 96,16 €a náhradu cestovných výdavkov v sume 20,44 €

( 2 x cesta Trnava - Bratislava a späť, spolu 200 km ), keď spotreba paliva na 100 km je

7 l x 1,460 € za liter benzínu. Celkom tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 692,82 €

(576,22+96,16 + 20,44 ).

Podľa § 149 O.s.p. sa trovy právneho zastúpenia platia advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované.

musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.

s. p.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny

poplatok za návrh a to pod následkom zastavenia konania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.