Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cbi/27/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201178
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201178.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HRIADEĽ, spol. s r.o., Mesačná 24, 945 01 Komárno,

IČO: 31 444 334, zastúpeného: JUDr. László Lengyel - advokát, Q. dolina X, XXX XX C., proti
žalovanému: Mgr. Peter Zvara, so sídlom Timravina 9, 811 06 Bratislava - správca konkurznej podstaty
úpadcu: Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra, so sídlom Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411
487, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., C. č. X, XXX XX Bratislava,
o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 539,22 Eur na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 17.06.2010 si uplatnil žalobca na súde právo, aby bola žalovanej

správkyni konkurznej podstaty, v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou
značkou6K105/2001,uloženápovinnosťvylúčiťzosúpisukonkurznejpodstatyúpadcunehnuteľnostivo
vlastníctve žalobcu, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, a to pozemky zapísané na liste vlastníctva
číslo XXXX, katastrálne územie H., obce H., registra „C“ parcelné číslo :

- XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 6985 m2,

- XXXX/X - ostatné plochy o výmere 2374 m2,

- XXXX/X - ostatné plochy o výmere 494 m2,

- XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 131 m2,

- XXXX/X - ostatné plochy o výmere 282 m2,

- XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 22 m2,

- XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 1759 m2,

- XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1776 m2,

- XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 188 m2,

- XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 119 m2,

- XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 1643 m2,- XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 361 m2,

- XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 64 m2.

Súd uznesením vydaným na pojednávaní dňa 16.09.2010, právoplatným dňa 16.09.2010, pripustil

zmenu - rozšírenie žaloby aj o stavby, a to o:

- stavbu postavenú na parcele číslo 4759, popis stavby predajňa a sklad,

- stavbu postavenú na parcele číslo 4760, popis stavby administratívna budova,

- stavbu postavenú na parcele číslo 4762, popis stavby vrátnica,

rovnako zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie H., obec H.. Žalobca bol Krajským
súdom v Bratislave vyzvaný na podanie vylučovacej žaloby ohľadom pozemkov, výzvou súdu z

05.05.2010, doručenou dňa 31.05.2010. Žalobca ako kupujúci nadobudol predmetné nehnuteľnosti na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 27.12.2000 s úpadcom ako predávajúcim za dohodnutú kúpnu
cenu 7.550.000,- Sk.

Na strane žalovaného došlo k zmene, keď uznesením Krajského súdu v Bratislave spisovej značky
6K 106/2001 zo dňa 23.06.2010, právoplatným dňa 21.08.2010, bol za správcu konkurznej podstaty

ustanovený JUDr. Peter Zvara, so sídlom Timravina X, XXX XX C.. Na schôdzi konkurzných veriteľov
konanej dňa 23.06.2010 bola z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu: Vodohospodárske stavby,
a.s. Nitra, so sídlom Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, odvolaná JUDr. Martina
Mrázová.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.08.2010. Navrhol žalobu zamietnuť. Bol toho názoru,

že zaradenie nehnuteľností špecifikovaných v žalobe do súpisu konkurznej podstaty úpadcu bolo
vykonané dôvodne. Úpadca je nepretržite ich vlastníkom a tieto nehnuteľnosti boli prevedené na
žalobcu na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Poukázal na privatizačnú zmluvu číslo XX/
XXXX zo dňa 27.07.1992 uzatvorenú medzi úpadcom ako kupujúcim a Fondom národného majetku
SR ako predávajúcim, na základe ktorej nadobudol úpadca časť podniku Vodohospodársky podnik

Bratislava, š.p., závod 2 Nitra, vrátane nehnuteľného majetku evidovaného na liste vlastníctva číslo
XXX, katastrálne územie H., špecifikované v privatizačnej zmluve. Poukázal na to, že na tento prevod
sa vzťahuje aj zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov. Podľa § 19a uvedeného zákona účinného od 14.09.1995 Z.z. ak kupujúci
nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči FNM SR, právne úkony

(prevod privatizovaného majetku na tretie osoby) ako aj nadväzujúce právne úkony (ďalšie prevody),
sú zo zákona neplatné. Fond národného majetku SR udelil dňa 31.08.2000 súhlas na uvoľnenie
záložného práva a odpredaj nehnuteľného majetku s podmienkou, že výnos z tohto predaja použije
kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Táto podmienka vyplýva aj zo samotného § 19a
ods. 3 zákona. Ďalší súhlas udelil FNM SR dňa 22.03.2001. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorou nadobudol žalobca nehnuteľnosti špecifikované v kúpnej zmluve, bol dohodnutý spôsob úhrady
tak, že kúpna cena 7.550.000,- Sk mala byť platená na účet súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej
po predložení osobitného splnomocnenia predávajúceho najneskôr do 31.01.2001. Ustanovenie o
spôsobe platenia kúpnej ceny je v priamom rozpore so zákonom o veľkej privatizácii, ako aj udeleným
súhlasom. Kúpnu zmluvu preto považoval žalovaný za absolútne neplatný právny úkon. Kúpnu cenu za

privatizovaný majetok úpadca Fondu národného majetku SR nikdy v plnom rozsahu nezaplatil, o čom
svedčí aj prihlásená pohľadávka FNM SR v konkurznom konaní. V čase uzatvorenia kúpnej ceny úpadca
nedisponoval predchádzajúcim súhlasom FNM SR na odpredaj časti nehnuteľností. Bol toho názoru, že
úpadca vedel o obmedzeniach a povinnostiach, ktoré platia pre nadobúdateľa majetku štátu vyplývajúce
z ustanovenia § 19a predmetného zákona a postup úpadcu považoval za účelový a špekulatívny. Ďalej

spresnil, že pozemky pôvodne nadobudnuté úpadcom boli menené dvomi geometrickými plánmi, a to
tak, že geometrickým plánom číslo XXX/XXXX, pôvodná parcela číslo XXXX/X a číslo XXXX/X, boli
rozdelené na parcelu číslo XXXX/X o výmere 9350 m2, parcelu číslo XXXX/X o výmere 282 m2, parcelu
číslo XXXX/XX o výmere 1089 m2, parcelu číslo XXXX/XX o výmere 1759 m2, parcelu číslo XXXX/
XX o výmere 1776 m2, parcelu číslo XXXX/XX o výmere 488 m2 - t.j. spolu o výmere 14744 m2 ageometrickým plánom číslo XXX/XXXX, boli znovu rozdelené parcely číslo XXXX/X o výmere 9350 m2
a XXXX/X o výmere 302 m2, spolu o výmere 9652 m2 a vznikli: parcela číslo XXXX/X o výmere 6985
m2, parcela číslo XXXX/X o výmere 183 m2, parcela číslo XXXX/XX o výmere 2010 m2, parcela číslo

XXXX/XX o výmere 188 m2, parcela číslo XXXX/XX o výmere 167 m2, parcela číslo XXXX/XX o výmere
119 m2 - t.j. spolu 9652 m2.

Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 10.09.2010 poukázal ďalej na to, že žalovaný si ustanovenia
§ 19a ods. 2 a 3 zákona č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii, vykladá tendenčne a účelovo. Použitie
prostriedkov získaných z prevodu privatizovaného majetku na iné, než na úhradu svojich záväzkov

voči Fondu národného majetku SR, nemá podľa neho žiadny vplyv na platnosť úkonov vykonaných pri
prevode majetku. Neplatnosť sa týka iba úkonov, ktoré urobil úpadca pri použití týchto prostriedkov a nie
úkonov, ktoré urobil pri prevode privatizovaného majetku. Platnosť a neplatnosť právnych úkonov totiž
možno posudzovať len podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Právny úkon sa nemôže
stať dodatočne neplatným. Žalobca trval na tom, že tieto prostriedky boli použité v súlade s ustanovením
zákona a dohodou úpadcu a FNM SR a so súhlasom FNM SR. Bol toho názoru, že i druhý súhlas FNM

SR bol udelený včas - t.j. pred vkladom vlastníckeho práva. Poukázal i na to, že výzvou Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 05.05.2010, bol žalobca vyzvaný na podanie vylučovacej žaloby podľa § 19 ods.
2 ZKV iba na pozemky a nie na stavby. Preto sám navrhol rozšírenie žaloby i o stavby zapísané na
liste vlastníctva číslo XXXX k. ú. H., obec H. a o pripustení rozšírenia žaloby o stavby súd rozhodol
uznesením na pojednávaní konanom dňa 16.09.2010, právoplatným dňa 16.09.2010.

Svoje stanovisko doplnil žalobca aj podaním zo dňa 25.10.2010, v ktorom poukázal i na to, že FNM SR
udelil súhlas dňa 31.08.2000 za podmienky, že výnos z tohto predaja, ohodnotený podľa predložených
znaleckých posudkov vo výške 4,8 mil. Sk, použije kupujúci (úpadca) na úhradu svojich záväzkov voči
FNM SR. Úpadca z výnosu z predaja všetkých označených nehnuteľností mal zaplatiť FNM SR, spolu
iba sumu vo výške 4,8 mil. Sk. Poukázal i na dohodu o započítaní zo dňa 21.02.2001 uzatvorenú

medzi úpadcom, FNM SR a spoločnosťou KOVOSPOL NITRA, s.r.o. a uzatvorením tejto dohody zanikla
pohľadávka, ktorú mal FNM SR voči úpadcovi vo výške 11.801.460,-Sk. Výnos predaja vo výške
11.801.460,- Sk, teda použil úpadca na úhradu svojich záväzkov a nie vo výške 4,8 mil. Sk.

Žalovaný vo vyjadreniach zo dňa 22.10.2010, 03.11.2010, 24.11.2010 a zo 16.12.2010, poukázal aj na
to, že pokiaľ FNM SR v súhlase uviedol, že na úhradu záväzkov fondu je treba použiť sumu 4,8 mil.

Sk, podľa nejakého bližšie nešpecifikovaného znaleckého posudku, takéto obmedzenie nemá žiadne
právne účinky. K dohode o započítaní sa vyjadril dňa 21.02.2000 a uviedol, že dohoda o započítaní je pre
posúdenie tohto prípadu irelevantná, pretože sa týka zápočtu kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy
uzatvorenej úpadcom dňa XX.XX.XXXX s KOVOSPOL NITRA, s.r.o.. Úpadca získal nehnuteľnosti na
základe Zmluvy o predaji podniku č. XX/XXXX a tieto nehnuteľnosti prevádzal ďalej ďalšími deviatimi

zmluvami, pričom mal úpadca získať minimálne cenu 36.335.614,30 Sk, a to bez zarátania kúpnej
ceny podľa tretej kúpnej zmluvy. Neskôr spresnil celkovú sumu 39.235.614,30 Sk vrátane tretej zmluvy.
Uviedol, že úhradu svojej pohľadávky mal FNM SR zabezpečenú nielen v zmysle § 19a zákona č.
92/1991 Zb. o veľkej privatizácii, ale aj záložným právom v zmysle záložnej zmluvy zo dňa 14.03.1994,
ktoré bolo zapísané ako prvé v poradí pod č. V XXXX/XXXX. Súdna exekútorka vykonávala exekúciu

v prospech PKB, a.s., o vymoženie sumy 17.341.628,70 Sk, avšak na jej účet bola poukázaná suma
minimálne 24.5334.034,30 Sk. V prípade, že by došlo k predaju nehnuteľností v exekučnom konaní,
musela by súdna exekútorka uspokojiť FNM SR z predaja nehnuteľností, na ktorých viazlo záložné
právo ako prvé v poradí a pohľadávka PKB, a.s. by zrejme v plnom rozsahu uspokojená nebola. Súdna
exekútorka však nevykonala dražbu nehnuteľností postupom stanoveným v exekučnom poriadku, ale

úpadca priamo v kúpnych zmluvách uvádzal zaplatenie kúpnej ceny na účet súdnej exekútorky, resp.
uviedol ako titul platby zaplatenie pohľadávky PKB, a.s., z úveru. Úpadca teda vedome obchádzal zákon
o veľkej privatizácii. Úpadca neuhradil z výťažku predaja privatizovaného majetku Fondu národného
majetku SR ani 1,- Sk, ale boli uhradené v rozpore so zákonom pohľadávky tretích osôb. Jednotlivé
kúpne zmluvy boli uzatvorené v rozpore so zákonom o veľkej privatizácii, resp. zákon obchádzali, ako

aj v rozpore s dobrými mravmi.Žalobca poukazoval aj na to, že použitiu ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii,
na daný právny vzťah bráni zákaz retroaktivity - t.j. spätného pôsobenia právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Bol toho názoru, že nepravá retroaktivita je dovolená iba vtedy, ak tento

právny predpis to výslovne ustanovuje. Poukazoval v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu SR
spis. zn. Obdo V 6/2003, ako aj na odbornú literatúru. Uvádzal, že zákon č. 190/1995 Z.z. pre časovú
pôsobnosť ustanovenia § 19a nemá žiadne ustanovenie, platia jedine obmedzenia podľa kúpnej zmluvy
č. XX/XXXX. Bol toho názoru, že ustanovenie § 39 OZ je lex generalis a ustanovenie § 19a ods. 4
zákona č. 92/1991 Zb. je lex specialis. Tam kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť úpravu

všeobecnú. Bol toho názoru, že právne úkony urobené pri nakladaní s privatizovaným majetkom sú
neplatné iba vtedy, ak boli porušené aj ustanovenia § 19a ods. 2 a 3 zákona 92/1991 Zb., pričom
porušenie § 19a ods. 3 uvedeného zákona, však podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1 Obo
87/2010, z ktorého vychádzal žalovaný, je založené na dvoch skutočnostiach, ktoré existujú súčasne
- t.j. že nadobúdateľ nemal súhlas FNM SR k prevodu privatizovaného majetku a prostriedky získané
z prevodu privatizovaného majetku nepoužil na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Nesplnenie

povinnosti použiť finančné prostriedky získané z prevodu privatizovaného majetku, nie je možné
chápať ako naplnenie rozväzovacej podmienky podľa § 36 ods. 2 OZ, pretože v samotnom právnom
predpise musí byť vyjadrené, že účinnosť podmieneného právneho úkonu zanikne, ak bude splnená
podmienka ustanovená v tomto právnom predpise, čo však zákon o veľkej privatizácii neustanovuje.
Zaradenie nehnuteľností špecifikovaných v žalobe do súpisu konkurznej podstaty úpadcu bolo vykonané

dôvodne. Poukazoval aj na to, že privatizovaný majetok nie je vylúčený z exekúcie a povinný môže so
súhlasom súdneho exekútora predať svoj majetok a výnos z tohto predaja zaplatiť na účet súdneho
exekútora. Akékoľvek plnenie povinného po začatí exekúcie už nemá charakter „dobrovoľného plnenia“.
V predmetnej veci úpadca predal nehnuteľnosti v rámci exekúcie, ktorou tieto boli postihnuté a výnos
z predaja zaplatil exekútorovi. Úpadca ako povinný naložil s predmetnými nehnuteľnosťami v súlade

s ustanovením § 47 ods. 1 Ex. poriadku. K tomuto postupu dal vopred súhlas aj FNM SR, exekútor.
Poukazoval aj na to, že ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník nepoznajú žiadnu dodatočnú
neplatnosť právneho úkonu, ktorú by spôsobili okolnosti, ktoré by nastali až po tom, kedy právny úkon
bol urobený. Právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým požiadavkám a bol preto platný.

Súd uznesením číslo konania 6Cbi 27/2010 - 226 zo dňa 21.01.2011, v znení uznesenia Najvyššieho

súdu SR číslo konania 5 Obo 17/2011 - 234 zo dňa 29.09.2011, právoplatným dňa 27.10.2011,
nepripustil do konania vstup vedľajšieho účastníka na strane žalobcu Ivana Hincu - autohaus, MP 951
04 Veľký Lapáš č. 501.

Súd vykonal vo veci pojednávania dňa 16.09.2010, 04.11.2010, 02.12.2010 a dňa 15.12.2011 za účasti
oboch sporových strán. Vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovaného, listinnými dôkazmi

najmä privatizačnou zmluvu číslo XX/XXXX zo dňa 27.07.1992 uzatvorenou medzi úpadcom ako
kupujúcim a Fondom národného majetku SR ako predávajúcim, vrátane jej dodatku číslo 1 zo dňa
29.09.1994, kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX medzi úpadcom ako predávajúcim a
žalobcom ako kupujúcim, dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX
medzi Fondom národného majetku SR, Drieňová č. 27, 821 01 Bratislava, KOVOSPOL NITRA, spol.

s.r.o., Cabajská 37, 949 01 Nitra, IČO: 30 998 433 a Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra, Cabajská
cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, žiadosťami úpadcu adresovanými Fondu národného majetku
SR o udelenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 28.07.2000 a zo dňa 14.02.2001, súhlasmi
na odpredaj nehnuteľného majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 31.08.2000
a zo dňa 22.03.2001, stanoviskom FNM SR zo dňa 29.06.2011 k vydanému súhlasu, pôvodnými

listami vlastníctva číslo XXX, XXXX a listom vlastníctva číslo XXXX k.ú. H., prihláškou pohľadávky do
konkurzu Fondu národného majetku SR zo dňa 19.09.2001, prehľadom realizovaných platieb kúpnej
ceny privatizovaného majetku bývalého štátneho podniku Vodohospodárske stavby Bratislava podľa
zmluvy číslo XX/XXXX, časťou konkurzného spisu úpadcu, rozhodnutím Správy katastra H. číslo X
XXX/XXXX - XX zo dňa 15.11.2010, informáciou danou podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.

Fondom národného majetku SR zo dňa 17.03.2001, geometrickým plánom číslo XXX/XXX zo dňa
12.06.2000 a geometrickým plánom číslo XXX/XXXX zo dňa 21.12.2000, správou súdneho exekútora zo
dňa 22.11.2010 a zo dňa 03.12.2010, správou Správy katastra H. zo dňa 28.11.2011 a jej prílohami, ako
ajexekučnýmispismisúdnejexekútorkyJUDr.EdityŠupovejvexekúciáchvedenýchnamajetokúpadcu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.V konaní bolo preukázané, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti - zapísané na liste vlastníctva číslo
XXXX,katastrálneúzemieH.,obecH.,registra„C“parcelnéčíslo:XXXX/X-zastavenéplochyanádvoria
o výmere 6985 m2, XXXX/X - ostatné plochy o výmere 2374 m2, XXXX/X - ostatné plochy o výmere

494 m2, XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 131 m2, XXXX/X - ostatné plochy o výmere
282 m2, XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 22 m2, XXXX/XX - zastavené plochy a
nádvoria o výmere 1759 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1776 m2, XXXX/XX - zastavené
plochy a nádvoria o výmere 188 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 119 m2, XXXX - zastavené
plochy a nádvoria o výmere 1643 m2, XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 361 m2, XXXX

- zastavené plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a stavby postavené na parcele číslo 4759, popis
stavby predajňa a sklad, stavbu postavenú na parcele číslo XXXX, popis stavby administratívna budova,
stavbu postavenú na parcele číslo XXXX, popis stavby vrátnica, zapísané na liste vlastníctva číslo
XXXX, katastrálne územie H., obec H., na základe zmluvy uzatvorenej úpadcom dňa XX.XX.XXXX za
dohodnutú kúpnu cenu 7.550.000,-Sk. Žalobca však nezaplatil kúpnu cenu predávajúcemu, ale na účet
súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej v dvoch platbách, a to dňa 11.04.2001 sumu 7.500.000,- Sk

a dňa 19.04.2001 sumu 50.000,- Sk. Platenie kúpnej ceny bolo dohodnuté v čl. III kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX tak, že sa táto mala platiť kupujúcim - žalobcom na účet súdnej exekútorky najneskôr
do 31.03.2001. Predmetom kúpy bola časť nehnuteľností, ktoré boli predmetom privatizácie bývalého
štátneho podniku Vodohospodárske stavby Bratislava, š.p. závod 2 Nitra, sprivatizované úpadcom na
základe privatizačnej zmluvy - zmluvy číslo XX/XXXXX zo dňa 27.07.1992, zmenenej dodatkom číslo 1

zo dňa 29.09.1994, uzatvorenej medzi Fondom národného majetku ako predávajúcim a spoločnosťou
Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra - úpadcom ako kupujúcim, za kúpnu cenu 57.294.000,- Sk. Dňa
31.08.2000 udelil Fond národného majetku SR Vodohospodárskym stavbám, a.s., súhlas s odpredajom
a s uvoľnením záložných práv nehnuteľností :

- zastavaná plocha , parcela číslo XXXX/X, výmera 55 m2,

- trafostanica parcela číslo XXXX/X,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX, výmera 64 m2,

- vrátnica parcela číslo XXXX,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX, výmera 361 m2,

- sklad parcela číslo XXXX,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 2057 m2,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 3736 m2,

- parkovisko, parcela číslo XXXX/X a

odpredaj nehnuteľností:

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 1230 m2,

- ubytovňa, parcela číslo XXXX,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 122 m2,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX, výmera 117 m2,

- sklad, parcela číslo XXXX,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX, výmera 123 m2,

- garáže, parcela číslo 6935,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 302 m2,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 300 m2,- záhrada, parcela číslo XXXX/X,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 9350 m2,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/XX, výmera 1089 m2,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/XX, výmera 3736 m2,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 410 m2,

- administratívna budova s. č. 36, parcela XXXX,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 131 m2,

- olej. Hospodárstvo, parcela číslo XXXX/X,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 22 m2,

- studňa, parcela číslo XXXX/X,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/XX, výmera 1759 m2,

- ostatné plochy, parcela číslo XXXX/XX, výmera 1776 m2,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX, výmera 1643 m2,

- sklad stav. materiálu, parcela číslo XXXX,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 705 m2,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 183 m2,

- servis Citroën, parcela číslo XXXX/X,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 416 m2,

- predajňa Citroën, parcela číslo XXXX/X,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/XX, výmera 167 m2,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXXXX, výmera 1509 m2,

- oprav. Dielne, parcela číslo XXXX/X ,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 1779 m2,

- zastavaná plocha, parcela číslo XXXX/X, výmera 201 m2 a

- chata, parcela číslo 3548/7,

za podmienky, že výnos z predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8
mil. Sk, použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR a ďalej dňa 23.03.2001 súhlas s
uvoľnením záložného práva a odpredajom nehnuteľností:

- ostatné plochy, parcela číslo XXXX/X, výmera 2374 m2,

- ostatné plochy, parcela číslo XXXX/X, výmera 494 m2,

- ostatné plochy, parcela číslo XXXX/X, výmera 2058 m2 a

- ostatné plochy, parcela číslo XXXX/X, výmera 302 m2.Išlo teda o súhlas k prevodu, ktorý spĺňal náležitosti súhlasu v zmysle § 19a zákona č. 92/1991 Zb. o
veľkej privatizácii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, podľa ktorého až do splatenia
celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností, bol prevod

privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej
spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, možný len po predchádzajúcom písomnom
súhlase fondu. V danom prípade boli oba súhlasy fondu - FNM SR (zo dňa 31.08.2000 aj z 23.03.2001)
udelené pred realizáciou prevodu, ku ktorému došlo účinnosťou vkladu do katastra nehnuteľností.

V danom prípade teda boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, sprivatizované

úpadcom na základe privatizačnej zmluvy - zmluvy číslo 48/19092 zo dňa 27.07.1992, zmenenej
dodatkom číslo 1 zo dňa 29.09.1994. Úpadcom mala byť kúpna cena privatizovaného majetku
57.294.000,- Sk istiny, splatená fondu podľa privatizačnej zmluvy v znení dodatku najneskôr do
30.06.2002. Úpadca však uhradil na istinu iba prvú splátku kúpnej ceny vo výške 17.188.000,- Sk.
Kupujúci privatizovaného majetku - úpadca, bol podľa čl. V bod 1 písm. b/ samotnej privatizačnej zmluvy,
obmedzený v prevode majetku do 5 rokov odo dňa prevodu. Fondom národného majetku SR bol teda

úpadcovi udelený súhlas dňa 31.08.2000, a dňa 23.03.2001 na odpredaj privatizovaného majetku.
Prvým z uvedených Fond národného majetku SR jednak udelil úpadcovi súhlas k uvoľneniu záložného
práva, ako aj k odpredaju nehnuteľného majetku bližšie špecifikovanému v súhlase za podmienky, že
výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk,
použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR a druhým k odpredaju majetku za podmienky,

že výnos z tohto predaja podľa predloženého znaleckého posudku, použije kupujúci na úhradu svojich
záväzkov voči FNM SR.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave spisovej značky 6K 105/2001 zo dňa 23.07.2001 bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Eunika
Rezníčková, AK Farská 12, 949 01 Nitra. Neskôr nová správkyňa JUD. Marina Mrázová zaradila

predmetné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a následne na výzvu súdu zo dňa
05.05.2010, doručenú žalobcovi dňa 31.05.2010, podal žalobca na súde žalobu o vylúčenie veci -
pozemkovzapísanýchnaF.č.XXXXzosúpisukonkurznejpodstatyúpadcu.Žalobabolapodanávlehote
stanovenej vo výzve. Výzva súdu však neobsahovala stavby zapísané na predmetnom liste vlastníctva.
Žalobca sám navrhol rozšírenie žaloby o predmetné stavby a súd zmenu žaloby pripustil. Súd teda

žalobu žalobcu považoval za podanú včas.

Spornou skutočnosťou v konaní bola otázka aplikácie ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb.
(doplneného zákonom číslo 190/1995 Z.z.) o veľkej privatizácii, účinného odo dňa 14.09.1995 na daný
právny vzťah. Žalobca bol toho názoru, že jeho aplikácii bráni zákaz retroaktivity právneho poriadku SR.
Naopak, žalovaný považoval retroaktivitu uvedeného zákonného ustanovenia za retroaktivitu nepravú,

v dôsledku čoho ustanovenie § 19a zákona treba aplikovať i na právny vzťah medzi úpadcom a Fondom
národného majetku SR a nesplnenie záväzku úpadcu na úhradu kúpnej ceny podľa privatizačnej zmluvy
pri následnom prevode privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu po
predchádzajúcompísomnomsúhlasefondu,bezpoužitiataktozískanýchprostriedkovnaúhradusvojich
záväzkov voči fondu, za absolútne neplatný právny úkon, ako aj všetky úkony naň nadväzujúce. Na

základe toho mal byť sankciou neplatnosti postihnutý prevod majetku z úpadcu na žalobcu.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. /ďalej len ZKV/ majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú
podstatu (ďalej len "podstata").

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory,
práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a

majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže
týkať výkon rozhodnutia, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, mzda a obdobné príjmy. Majetok
slúžiaci na podnikateľskú činnosť z podstaty nie je vylúčený.Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do
súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz.
V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zaradená oprávnene.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa uvedeného zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, nie je dovolený.
Nedovolenosť je teda daná, ak a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo
účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči dobrým mravom.

Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodné alebo vedľajšie zložky. Účelom právneho úkonu
treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom.

Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej
norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a povinnosti, ktoré sú
v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky
uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny
spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov) - je rozpor

obsahu alebo účelu právneho úkonu s dobrými mravmi.

Podľa § 19a ods.1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (zákona
o veľkej privatizácii) do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných
záväzkov a povinností, je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy
strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal

do účtovných dokladov nadobúdateľa privatizovaného majetku. Uvedené sa vzťahuje aj na obchodné
spoločnosti, v ktorých má fond majetkovú účasť, a ktoré sú predmetom predaja.

Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva
a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností, je prevod privatizovaného majetku alebo jeho
časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v

prospech tretích osôb, možný len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. V čase po splatení
celej kúpnej ceny do splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností, je prenájom privatizovaného
majetku možný, iba ak by išlo o zmluvu na dobu určitú s dobou nájmu kratšou ako jeden rok alebo o
zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, a to len po predchádzajúcom
písomnom súhlase fondu. Predchádzajúci písomný súhlas fondu je potrebný aj pri obchodných

spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti sú predmetom predaja.
Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup,
prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho
založenie v prospech tretích osôb, alebo jeho prenájom, je neplatný.

Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa

odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne
na úhradu svojich záväzkov voči fondu, v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.

Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia, úkony vykonané nadobúdateľom alebo obchodnou
spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a
3 a všetky na ne nadväzujúce úkony, sú neplatné.Ustanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii, bolo do zákona inkorporované novelou
- zákonom číslo 190/1995 Z. z., ktorý nemá prechodné ustanovenia riešiace aplikácie uvedeného
zákonného ustanovenia na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona. Právny vzťah medzi

Fondom národného majetku SR a úpadcom, vznikom na základe privatizačnej zmluvy uzatvorenej dňa
XX.XX.XXXX trval v čase nadobudnutia účinnosti uvedeného zákonného ustanovenia.

Retroaktivita v práve znamená spätnú pôsobnosť právnych predpisov do minulosti. Citujeme podrobný
výklad pojmu retroaktivita z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.06. 2010, sp. zn. 4 Cdo 98/2010:

„K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou
demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je

však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv.
pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je
založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom
princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených
a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom

predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne
skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu
ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje
vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho
právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite

zákonodarcauznávaprávneskutočnosti,nazákladektorýchpodľapredchádzajúcejprávnejnormydošlo
k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca
prípadne novým právnym predpisom, zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých
práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni
zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe

skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava
(uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna
nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za
skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom
dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a

účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy“.

Citujeme ďalej časť dôvodovej správy Ministerstva spravodlivosti SR k návrhu zákona o opatreniach
voči osobám, ktoré nadobudli majetok protiprávnym spôsobom, podľa ktorej: „Za nepravú retroaktivitu
sa však pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise uzná právne
skutočnosti,,ktorévzniklipočasplatnostiskoršiehozákona,nozároveňprinesieurčitézmenypráv(alebo

povinnosti), ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie aj nové
práva alebo povinnosti. Nepravá retroaktivita teda jednoznačne umožňuje zákonodarcovi vstúpiť aj do
tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim“.

Takouto nepravou retroaktivitou je podľa názoru súdu aj ustanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb.,
ktoré nepôsobí do minulosti, ale s účinnosťou do budúcnosti prinieslo zmeny práv a povinností,

ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona - zákona č. 92/1991 Zb., a to podmienenie následného
prevodu privatizovaného majetku nadobúdateľom, predchádzajúcim súhlasom fondu a zároveň novou
povinnosťou nadobúdateľa toho majetku - povinnosťou použitia výťažku z následného prevodu na
úhradu záväzkov voči fondu pod sankciou neplatnosti úkonu, ako aj úkonov naň nadväzujúcich. Nejde tu
tedaodopadnovéhoprávnehopredpisudominulosti.Zatakýchtookolnostínerozhoduje,žeretroaktivita

právnejnormyniejevnejvýslovneuvedenáaprávnepomeryadresátaprávnejnormysabudúspravovať
novším právnym predpisom.

Pokiaľ teda vykonával predaj sprivatizovaného majetku sám nadobúdateľ, mohol tak platne vykonať iba
za predpokladu dodržania povinností stanovených v ustanovení § 199 zák. č. 92/1991 Zb..Súd dospel k záveru, že v danom prípade výťažok z predaja podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej úpadcom
žalobcom dňa XX.XX.XXXX na úhradu záväzku voči Fondu národného majetku SR z privatizačnej
zmluvy číslo XX/XXXX v znení dodatku úpadcom, použitý nebol. K získaniu ani k úhrade výťažku

vo výške 7.550.000,- Sk na účet fondu a ani na účet úpadcu, nedošlo. Nedošlo však ani k zániku
pohľadávky FNMSRvovýške11.801.460,-Skvdôsledkuzapočítaniapodľadohodyozapočítanízodňa
XX.XX.XXXX, a to pohľadávky Fondu národného majetku SR voči úpadcovi, splynutím s pohľadávkou
úpadcu voči fondu spôsobilou na započítanie.

Do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností

bol teda prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo
jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, možný len po
predchádzajúcom písomnom súhlase fondu a ďalej, ak fond vydal predchádzajúci písomný súhlas,
nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na
úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. Išlo o kogentné ustanovenie
zákona, nedodržanie ktorého malo za dôsledok, že úkony vykonané nadobúdateľom alebo obchodnou

spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a
3 § 19a zákona a všetky na ne nadväzujúce úkony, sú neplatné.

V danom prípade síce predchádzajúce súhlasy fondom boli úpadcovi na prevod privatizovaného
majetku, resp. jeho častí na inú osobu vydané, avšak právny úkon vykonaný úpadcom, kúpna
zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi úpadcom a žalobcom neobsahovala ustanovenie o

odplate za prevádzaný majetok, ktorým by bola dohodnutá výška odplaty zaň v prospech úpadcu ako
predávajúceho. Nedošlo teda úpadcom k získaniu odplaty - prostriedkov, použiteľných na úhradu svojich
záväzkov voči FNM SR, napriek tomu, že udelenie súhlasov fondom bolo v každom prípade viazané
na splnenie podmienky obsiahnutej v súhlase, a to takej, že výnos z tohto predaja použije kupujúci na
úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Z vysvetlenia FNM SR zo dňa 29.06.2011 vyplýva, že v prípade

súhlasu zo dňa 31.08.2000 sa v texte súhlasu „podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený
vo výške 4,8 mil. Sk“ nemalo na mysli limitovanie súhlasu úhradou iba 4,8 mil. Sk.

Platenie kúpnej ceny bolo teda dohodnuté v čl. III kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX tak, že sa
táto mala platiť kupujúcim - žalobcom, na účet súdnej exekútorky a žalobca zaplatil časť kúpnej ceny.
Z realizovaného predaja na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej úpadcom so žalobcom teda nebola

dohodnutá úhrada kúpnej ceny v prospech úpadcu ako predávajúceho, a ani vykonaná úhrada kúpnej
ceny v prospech úpadcu. Nebola ani vykonaná úhrada finančnej čiastky v prospech fondu na úhradu
záväzkov úpadcu podľa privatizačnej zmluvy ani uspokojená pohľadávka fondu prihlásená do exekúcie.
Dňa 01.08.2000 bol síce vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX k.ú. H. a Fond národného majetku SR si svoju pohľadávku

prihlásil i do exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou JUDr. Editou Šupovou pod spis.
značkou EX 272/2000 (vedenej na návrh oprávneného PKB, a.s., zo dňa 19.04.2000 na základe
exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 202/98, Nz 202/98 zo dňa 19.10.1998), a to prihláškou FNM
SR zo dňa 06.12.2000, pre pohľadávky v celkovej výške 38.699.439,- Sk a uplatnil si nárok na najvyššie
podanie a zaplatenie čiastky v hotovosti a ako záložný veriteľ v prvom rade žiadal, aby dražitelia boli

upozornení na ustanovenie § 151d ods. 2 Občianskeho zákonníka. V exekúciách vedených na majetok
úpadcu nedošlo k speňaženiu majetku úpadcu, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX k. ú. H.,
predajom na verejnej dražbe a nedošlo ani k uspokojeniu pohľadávok Fondu národného majetku SR,
hoci podľa listu vlastníctva číslo XXXX ako prvé v poradí bolo zapísané záložné práva v prospech
FNM SR podľa záložnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX na parcely číslo: XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, vo výške 29.201.639,- Sk. Zo správy
súdnej exekútorky, adresovanej správkyni konkurznej podstaty úpadcu, súdna exekútorka poňala v
rámci exekúcie predaj majetku povinného - úpadcu, žalobcovi ako jeden z predajom uskutočnených
povinným so súhlasom súdneho exekútora a záložných veriteľov za účelom uspokojenia pohľadávok
veriteľov a ako platbu povinného za predaj nehnuteľností povinným so súhlasom súdneho exekútora a

záložných veriteľov za účelom uspokojenie pohľadávok veriteľov s tým, že FNM SR bol uspokojený z
prostriedkovprijatýchnaexekútorskýúradformouzápočtupohľadávkyzpredajanehnuteľnostíuvedenej
pod číslom 6 vo výške 11.801.460,- Sk.Z oboch súhlasov FNM SR však nevyplýva, že boli dané úpadcovi na vykonanie speňaženia majetku
v rámci exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného v exekúcii a Fondom národného
majetkuSRboldanýsúhlasibaúpadcovinaodpredajanauvoľneniezáložnýchprávvýlučnezasplnenia

podmienok v nich uvedených. K splneniu týchto podmienok však nedošlo. Skutočnosť, že pôjde o predaj
v rámci exekúcie nevyplýva ani zo žiadostí úpadcu o udelenie súhlasov adresovaných FNM SR.

Navyše nebola dodržaná ani ďalšia zákonná podmienka stanovená v ustanovení § 151g OZ účinného
v čase udelenia súhlasov i v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy - t.j. nedošlo ani k vzdaniu
sa záložného práva záložcom - fondom, formou notárskej zápisnice tak, ako to ustanovuje Občiansky

zákonník v § 151g OZ.

Súd nemohol prisvedčiť obrane žalobcu, že neplatnosť podľa ustanovenia § 19a zákona o veľkej
privatizácii, bola viazaná iba na súčasné splnenie oboch podmienok stanovených v ustanovení § 19a
zákona, a to jednak nedostatok súhlasu fondu, ako aj nesplnenie povinnosti úpadcu použiť finančné
prostriedky získané z prevodu privatizovaného majetku. V prípade takéhoto výkladu by bol zákonnom
stanovený a aj udelený súhlas fondu právne bezvýznamný, čo je v rozpore nielen s účelom udeleného

súhlasu, ako aj v rozpore so zákonom. Naopak skutočnosť udelenia súhlasu fondom iba preukazuje a
potvrdzuje vedomosť úpadcu a uzrozumenie úpadcu s podmienkami, ktoré treba pri odpredaji majetku
dodržať, aj s následným správaním sa úpadcu, ktoré zákon a aj udelený súhlas obchádzalo.

Podľa § 151g záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak
záložca zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa záložný veriteľ

vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení
obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice.

Ustanovenia občianskeho zákonníka majú prevažne dispozitívny charakter, čo vyplýva z ustanovenia §
2 ods. 3 OZ, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje alebo pokiaľ z ustanovenia OZ nevyplýva, že sa od
neho môžu odchýliť. Pokiaľ by sa ale odchýlili od ustanovení, ktoré majú kogentnú povahu (prikazujú,

zakazujú, alebo vyhlasujú právny úkon za neplatný), boli by ich prejavy vôle za neplatné. Podľa názoru
súdu,vprípadeustanoveniaposlednejvety§151gods.1OZ,ideotakétokogentnéustanoveniazákona.

Žalobca ďalej namietal, že k zániku pohľadávky Fondu národného majetku SR došlo aj započítaním
čiastky 11.801.460,- Sk podľa dohody o započítaní zo dňa XX.XX.XXXX.

Základná úprava započítania je obsiahnutá v §§ 580 - 581 Občianskeho zákonníka. Následkom

započítaniaje,ževzájomnépohľadávkysazrušujúpokiaľsakryjú.Musíísťtedaovzájomnépohľadávky.

Podľa§580Občianskehozákonníka/OZ/,akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,ktorýchplnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 581 ods. 1 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na
zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je
prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, započítať nemožno premlčané pohľadávky,
pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej

pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať
aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na

súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 364 na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Započítacie prejavy medzi Fondom národného majetku SR a úpadcom - Vodohospodárskymi stavbami,
a.s., boli obsiahnuté v ustanovení v čl. I bodu 4 trojstrannej dohody o započítaní zo dňa
XX.XX.XXXX, podľa ktorého citujeme: “Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra a FNM SR sa vzájomne

dohodli, že započítavajú pohľadávku FNM SR vyplývajúcu z kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa
27.07.1992 uzavretej medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami, a.s. Nitra voči pohľadávke
Vodohospodárskych stavieb, a.s. Nitra, vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL Nitra,
spol. s r.o..

Odhliadnuc od zrejmej nesprávnosti v označení čísla privatizačnej zmluvy (42 namiesto 48) je

pohľadávka FNM SR voči Vodohospodárskym stavbám Nitra, a.s., označená dostatočne určito. Nie je
však jasné, zrozumiteľné ani určité, že akú pohľadávku Vodohospodárskych stavieb, a.s., mali účastníci
zmluvy na mysli, ktorá mala byť použitá na započítanie voči pohľadávke Fondu národného majetku z
privatizačnej zmluvy.

Podľa čl. I bod 1 a 2 totiž Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra, mali svoju pohľadávku (voči KOVOSPOL

NITRA, s.r.o.) vyplývajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2001, postúpiť Fondu národného majetku SR,
a to bez akéhokoľvek prejavu vôle o dohodnutí prípadnej odplaty za postúpenie pohľadávky ako aj
jej výšky. Súd je toho názoru, že predmetné ustanovenie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti
zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka /OZ/ ako aj relevantného
oznámenia o postúpení pohľadávky podľa 526 ods. 1 OZ.

Pokiaľ by dohoda o započítaní, uvedená v čl. 1 bod 4, mala na mysli postupovanú pohľadávku
Vodohospodárskych stavieb, a.s., voči KOVOSPOL NITRA, s.r.o., na Fond národného majetku SR, nie
je splnená požiadavka započítania - t.j. požiadavka vzájomnosti pohľadávok. Voči pohľadávke FNM SR
voči úpadcovi z privatizačnej zmluvy, by vlastne mala byť použitá na započítanie pohľadávka FNM SR
získaná postúpením - t.j. pohľadávka voči KOVOSPOL NITRA, s.r.o..

Pokiaľ sa však mala započítať pohľadávka úpadcu z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky, treba
pripomenúť, že dohoda o započítaní v časti o postúpení pohľadávky, prejav vôle o dohodnutí odplaty
a jej výšky neobsahovala. Chýbajúci prejav vôle o prípadnej odplate za postúpenie pohľadávok preto
nebolo možné odstraňovať - konvalidovať, rozširovať a nahradzovať výkladom, ani vykladať podľa § 266
ods. 4 Obchodného zákonníka. Výklad bolo totiž možné použiť iba na existujúci prejav vôle.

Na základe toho súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo dôjsť k platnému zániku pohľadávky
Fondu národného majetku SR voči úpadcovi v časti kúpnej ceny 11.801,460,- Sk ani v dôsledku
započítania. Súd dospel k záveru, že ustanovenie čl. 1 bod 4 Dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi Fondom národného majetku SR, Drieňová č. 27,
821 O1 Bratislava, KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. Cabajská 37, 949 01 Nitra, IČO: 30 998 433 a

Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra, Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, je neplatné.

Navyše pohľadávka úpadcu z kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom, premetom dohody o započítaní
ani nebola.Ďalej zákon o veľkej privatizácii účinný v čase uzatvorenia zmluvy v § 19a zákona č. 92/1991 Z.z.
v odseku 3 jednoznačne stanovuje podmienku použitia získaných prostriedkov na úhradu záväzkov
úpadcu voči fondu pod sankciou neplatnosti zmluvy.

V konaní však bolo preukázané, že zo strany fondu síce došlo k udeleniu súhlasu, avšak k získaniu
finančných, ani iných prostriedkov v danom prípade úpadcom nedošlo. Zákon jednoznačne predpokladá
získanie prostriedkov. Za získanie prostriedkov úpadcom, podľa názoru súdu ani nemožno považovať
vykonanie prejavu smerujúceho k započítaniu, majúce za dôsledok zánik pohľadávky úpadcu, v
danom prípade pohľadávky z kúpnej zmluvy vo výške 11.801.460,- Sk z kúpnej zmluvy uzatvorenej

s KOVOSPOL NITRA, s.r.o.. Právny úkon započítania pohľadávok nemožno zároveň považovať
za úhradu záväzkov voči fondu. Pri zániku záväzkov započítaním, totižto nedochádza k získaniu
prostriedkov ani k ich úhrade - t.j. k splneniu.

Za získanie prostriedkov úpadcom nemožno považovať dohodu a platenie kúpnej ceny kupujúcim na
účet súdnej exekútorky, následne použitých na splnenie povinností úpadcom voči tretím subjektom.
Takýto postup zákon pri následnom predaji sprivatizovaného majetku nedovoľoval.

Ďalej treba podotknúť, že pokiaľ FNM SR v poslednom ustanovení súhlasu udeleného úpadcovi dňa
31.08.2000 uviedol čiastku 4,8 mil. Sk, nešlo o obmedzenie súhlasu s predajom a použitím výťažku vo
výške 4,8 mil. Sk v prospech Fondu národného majetku. Navyše podľa zákona (§ 19a ods. 3 zákona
č. 92/1991 Zb.) bol úpadca povinný všetky prostriedky z predaja prednostne použiť na úhradu svojich
záväzkov voči fondu, a to až do výšky svojho existujúceho záväzku. Obmedzenie použitia výťažku na

úhradu záväzkov voči fondu totiž ako je uvedené vyššie, zákon nedovoľoval.

Na tomto závere, podľa názoru súdu, nemá vplyv ani skutočnosť, že dohodou Fondu národného majetku
SR s PKB, a.s., ako majoritným záložným veriteľom, o rozsahu uspokojenia sa z realizácii ich záložných
práv 40,7 mil. Sk v prospech PKB, a.s. a 4,8 mil. Sk v prospech FNM SR, na ktorú poukazuje Fond
národného majetku SR v písomnej informácii poskytnutej podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.

o slobodnom prístupe k informáciám, správcovi konkurznej podstaty listom zo dňa 17.03.2001, malo
dôjsť k rozdeleniu výnosov v pomere založených nehnuteľností. Táto sa mohla týkať podľa názoru
súdu iba rozsahu uspokojenia sa veriteľov zo zálohu za predpokladu, že by bolo došlo k vzdaniu sa
záložného práva Fondom národného majetku formou notárskej zápisnice, k čomu však nedošlo. Tieto
skutočnosti však nemali vplyv na posúdenie platnosti právnych úkonov, ktoré súd vykonal v rámci

posúdenia predbežnej otázky v konaní o vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty.

Súd konštatuje, že v danom prípade teda nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov stanovených
v ustanovení § 19a zák. č. 92/1991 Zb., ani v udelených súhlasoch FNM SR, na platnosť právneho
úkonu úpadcu, ktorým prevádzal sprivatizovanú časť majetku na inú osobu, ani k naplneniu účelu
predmetnej zmluvy. Pretože nedošlo nielen k získaniu prostriedkov a ani k úhrade takto získaných

prostriedkov úpadcom, prednostne na úhradu svojich záväzkov voči Fondu národného majetku SR
v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14 zákona, právny úkon vykonaný nadobúdateľom - úpadcom a
žalobcom dňa 27.12.2000, je právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Použitie uvedeného ustanovenia nezakazuje žiadna špeciálna norma tak, ako to vo svojej obrane
namietal žalobca. Tomuto záveru nebráni ani samotná skutočnosť, že Exekučný poriadok v ust. § 47

ods. 2 nezakazuje nakladanie s majetkom povinného za účelom uspokojenia pohľadávok oprávneného.

Zaradenie nehnuteľností špecifikovaných v žalobe do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, bolo teda
správcom konkurznej podstaty vykonané dôvodne.

Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu o vylúčenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom uvedenej
kúpnej zmluvy, zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto
mu vzniklo ako úspešnému účastníkov právo na náhradu trov konania, ktoré boli priznané ako trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 539,22 Eur, a to za 7 úkonov právnej pomoci po 55,49 Eur - t.j.

1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb) - 1 x prevzatie veci, 3 x vyjadrenie vo veci, 3 x účasť na pojednávaní
po 55,49 Eur a 1x 557,- Eur, 1x vyjadrenie k vstupu vedľajšieho účastníka 28,50 Eur. Ďalej bol priznaný
7 x režijný paušál po 7,21 Eur vo výške 50,47 Eur a 2 x režijný paušál po 7,41 Eur vo výške 14,82 Eur.

Trovy konania je žalobca povinný platiť k rukám právneho zástupcu žalovaného ( § 149 ods. 1 0SP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od

doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť ,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205

ods. 1 OSP/.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné

/§ 42 ods. 3 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu

ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci / § 205 ods. 2 OSP/.