Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2011

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/35/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108220109
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4108220109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING,
a. s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpenom : AK HMG & PARTNERS, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, za ktorého koná advokát Mgr. Ján Gajan, proti
odporkyniam: 1/ Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko : V. XXX, 2/ D. Q., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko:
A. XXX, zastúpeným advokátom : JUDr. Štefan Mesároš, so sídlom Nitra, Štefánikova 84, o zaplatenie
9.587,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 13.
decembra 2010 pod č. k. 12C/221/2010-110 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 288.841,30,- Sk s príslušenstvom na
základe úverovej zmluvy z 01. 10. 2002, uzatvorenej s X. F., kde odporkyne v l. a 2. rade pristúpili
ako ručiteľky uvedeného úveru, poskytnutého vo výške 600.000,- Sk. Prvostupňový súd napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol.

V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého
zistil uzatvorenie úverovej zmluvy 02. 01. 2002 medzi Q. Q. V. N. a.s. a X. F., nar. XX. XX. XXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600.000,- Sk. Úverová zmluva bola zabezpečená

ručiteľkami - odporkyňami v l. a 2. rade. Ďalej prvostupňový súdu uviedol, že predmetná úverová zmluva
bola spísaná vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Svrčkovej pod č. N
19/2002 11. 01. 2002. Predmetná pohľadávka voči X. F. bola postúpená z pôvodného veriteľa na
navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 12. 2005. V ďalšej časti prvostupňový súd poukázal
na ust. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a ust. § 100 ods.
1, § 101 OZ a uviedol, že zmluva uzatvorená medzi V. N. Q. Q. a. s., a X. F. 02. 01. 2002 má nepochybne
charakter spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V danom prípade sa jedná o

občiansko-právny vzťah, preto súd pri vznesení námietky premlčania aplikoval všeobecnú trojročnú
premlčaciu lehotu podľa § 101 OZ. Splatnosť úveru nastala 05. 08. 2004, všeobecná premlčacia lehota
uplynula 05. 08. 2007. Návrh na začatie konania bol podaný na súd 06. 08. 2008. Preto návrh z dôvodu
dovolania sa premlčacej lehoty odporkýň zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP
tak, že o nich rozhodne po právoplatnom skončení vo veci samej.

Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Nesúhlasil s rozhodnutím prvostupňového
súduzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia(§205 ods.2písm.f/OSP).Svojeodvolaniezdôvodnil
tým, že daný právny vzťah medzi pôvodným veriteľom V. N. Q. Q. a.s. B. a X. F. treba posudzovať ako

úverovú zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka a preto sa jedná o právny vzťah, ktorý jepotrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že zmluvu nie je možné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzatvorená 10. 01. 2002, kedy ust. § 52 ods. 1
OZ v znení účinnom od 01. 04. 2004 presne definovalo predmet spotrebiteľských zmlúv. Uplatnením

ustanovení Občianskeho zákonníka by sa jednalo o neprípustnú retroaktivitu. Ďalej nesúhlas s aplikáciu
zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , pretože sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí
úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z uvedených dôvodov mal za to, že úverovú zmluvu
nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a nejedná sa o spotrebiteľský úver. Ďalej poukázal

na notársku zápisnicu, ktorou došlo k uznaniu dlhu a ktorá je spôsobilým exekučným titulom. Na jej
základe začalo exekučné konanie v prospech oprávneného - spoločnosti GENERAL FACTORING voči
povinnému X. F.. V ďalšej časti poukázal na ust. § 110 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že pri uznaní dlhu
dlžníkom čo do výšky a dôvodu premlčuje sa dlh za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Zmluva o
úvere bola spísaná vo forme notárskej zápisnice 11. 01. 2002, preto jeho nárok nie je premlčaný. Ďalej
poukázal na ust. § 310 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že právo veriteľa voči ručiteľovi sa

nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Uviedol, že celý záväzok vzniknutý na základe zmluvy
o úvere sa stal splatným 05. 08. 2004, t. j. vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Dňa 06. 08. 2008
bol podaný návrh na vykonanie exekúcie a podanie návrhu na začatie exekučného konania je právnym
úkonom, ktorý sa považuje za uplatnenie práva už v začatom konaní a má za následok spočívanie
premlčacej doby t. j. premlčacia doba prestáva plynúť. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporkyne v l. a 2. rade. V dôvodoch svojho písomného
odvolania uviedli svoj nesúhlas s námietku navrhovateľa o tom, že úverovú zmluvu nemožno považovať
za spotrebiteľskú. Nesúhlasili ani s ďalšou námietku navrhovateľa o spočívaní premlčacej lehoty v
dôsledku vedenia exekučného konania. Z uvedených dôvodov žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdiť.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§10ods.1OSP),pozistení,žeodvolaniebolopodané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl., OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré
mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa Q. Q. V. N.
a.s., B., uzatvorila s X. F., nar. XX. XX. XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXX/XXXX 10. 01.
2002. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 600.000,- Sk a ďalšie vzájomné

dojednania poskytnutého medziúveru. V bode 3 označenom ako zabezpečenie návratnosti úveru je
úver zabezpečený formou notárskej zápisnice o uznaní dlhu s cieľovou čiastkou 300.000,- Sk, ručením
ručiteľov ktorými sú Q. Q. a D. Q.. Zmluva je podpísaná účastníkmi zmluvy navrhovateľom, dlžníkom a
obomi ručiteľkami. 11. 01. 2002 na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Svrčkovej bola spísaná notárska
zápisnica s D.. X. F., ako zástupcom X. F. - povinnej osoby, o vyhlásení povinnej osoby, o súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e/ OSP a s exekúciou podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku. Predmetom uznania záväzku bola zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/
XXXXuzatvorenánacieľovúsumu600.000,-Skavbode2.notárskejzápisnicepovinnáosobavyhlásila,
že svoj záväzok voči stavebnej sporiteľni V. N. a.s., B. z titulu poskytnutia úveru na základe úverovej
zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX v plnom rozsahu čo do dôvodu a čo do výšky uznáva a zaväzuje sa splatiť

poskytnutý úver vrátane úrokov. V bode 4 notárskej zápisnice povinná osoba výslovne prejavila súhlas
v prípade nesplnenia jeho záväzkov zo zmluvy, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom
pre výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. Medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom N., Q.
sporiteľňa a.s., B. došlo k postúpeniu pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ 21. 12. 2005. Navrhovateľ
vyzval odporkyňu v l. rade na plnenie listom zo 04. 05. 2007, ktorý prevzala 11. 05. 2007 a odporkyňu

v 2. rade listom z 04. 05. 2007, ktorý prevzala 14. 05. 2007.Návrh na začatie konania bol podaný 06. 08. 2008. Odporkyne v priebehu konania vzniesli námietku
premlčania uplatneného nároku navrhovateľom. Odvolací súd sa preto zaoberal vznesenou námietku
premlčania zo strany odporkýň, ktoré pristúpili k hlavnému záväzku ako ručiteľky.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie, či v prejednávanom spore ide medzi účastníkmi
o obchodnoprávny vzťah alebo občianskoprávny vzťah. Prvostupňový súd posúdil právny vzťah
účastníkov ako občianskoprávny, pretože mal za to, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Navrhovateľ si
zrejme ani v odvolaní neujasnil právny vzťah účastníkov konania, keď v jednej časti poukazoval na
ustanovenia obchodného zákonníka (§ 310 - premlčanie, § 497, § 261 ods. 3) a následne pri spočívaní

lehoty na ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, je premlčacia doba 4 roky.

Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová 4 -
ročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia
doba ohľadne tejto časti.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 150/2004 Z. z. zaviedla do nášho súkromného
práva nový pojem - spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani

nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (prípadne aj obchodných
zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvného vzťahu
je spotrebiteľ. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva nie je osobitným typom zmluvy, vyplýva aj z toho,
že Občiansky zákonník zaradil do svojej prvej časti, v ktorej inter alia upravuje právne úkony včítane
zmlúv. Spotrebiteľskou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Je ňou teda každá súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi
uvedenými v § 52 ods. 1 OZ, bez ohľadu na to, či bola upravená občianskym, obchodným alebo
iným zákonom. Na spotrebiteľské zmluvy sa podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, v závislosti od toho, o aký druh spotrebiteľskej zmluvy ide (§ 261 ods.
6 Obchodného zákonníka). Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa dotýka aj právnej úpravy zmlúv,

ktoré dodávatelia uzavreli so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 150/2004 Z. z. Režim
týchto zmlúv upravuje ust. § 879 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o zák. č. 250/2007 Z.
z. , ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008 nahradil ust. § 52 novým znením, prechodné ustanovenie, ktoré
zavádza nepravú spätnú pôsobnosť tohto zákona, je obsiahnuté v § 879j OZ.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a X. F. uzavreli

úverovú zmluvu 01. 10. 2002, ku ktorej pristúpili ako ručiteľky odporkyne. Dňa 11. 01. 2002 bola spísaná
notárska zápisnica, v ktorej povinná osoba X. F. zastúpený D.. X. F. vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice podľa § 374 písm. e/ OSP a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že úverovú zmluvu nemožno vzhľadom na ust. § 1 ods.
2 písm. a/ posudzovať podľa zák. č. 258/2011 Z. z. v znení ďalších noviel, pretože sa jedná o absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka), pričom charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi

konanianezmeniloanipostúpeniepohľadávkyzospoločnostiV.-N.-Q.nanavrhovateľa.Preposúdenie
nároku navrhovateľa uplatneného voči odporkyniam ako ručiteľkám bola potrebné posúdiť účinky
uznania dlhu dlžníkom v notárskej zápisnici 11. 01. 2002. Jedná sa o záväzkový vzťah vzniknutý zo
zmluvy o úvere (resp. medziúvere). Tieto záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ako bolo vyššie uvedené,
sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka. Preto aj

záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy, sa upravujú Obchodným
zákonníkom (§ 261 ods. 4 Obchodného zákonníka). Ručenie v obchodných záväzkových vzťahoch je
v Obchodnom zákonníku upravené komplexne a na vzťahy z neho sa preto nepoužijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka o ručení. Písomné uznanie peňažného záväzku podľa § 323 Obchodného
zákonníka je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Nová 4-ročná premlčacia doba
začína v zmysle ust. § 407 ods. 1 bežať odo dňa, kedy dlžník písomné uznanie vyhotovil, k rovnakému

dňu nastáva vymožiteľná domnienka existencie uznaného dlhu.

X.r F. uznal dlh 11. 02. 2002 a účinky jeho uznania sa vzťahovali aj na odporkyne. Od tohto dňa začala
plynúť nová 4-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku, ktorá uplynula 11. 02. 2006. Navrhovateľ
uplatnil nárok voči odporkyniam na súde 06. 08. 2008, dva roky po uplynutí premlčacej doby na
uplatnenie nároku. Odvolací súd v súlade s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že odporkyne sa

dovolali premlčania nároku navrhovateľa, aj keď daný právny vzťah posudzoval podľa Obchodného
zákonníka. Pretože nárok považoval za premlčaný, ďalej sa nezaoberal námietkami navrhovateľa o
splatnosti úveru (05. 08. 2004) a následného podania návrhu na vykonanie exekúcie proti X. F. 06.
08. 2008. Odvolací súd v tejto časti odvolania navrhovateľa poznamenáva, že odvolateľ sa nesprávne
odvolával na ust. § 110 Občianskeho zákonníka a 10 ročnú premlčaciu dobu, preto Obchodný zákonník

má samostatne v § 402 a nasledujúcich upravené spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby.

Za danej situácie je potom irelevantné tvrdenie navrhovateľa o zaplatení sumy 5.000 eur dňa 29. 04.
2009 ( k čomu nepredložil žiaden dôkaz, ani dôkaz o prebiehajúcej exekúcii a spôsobe vykonávania) o
uznaní dlhu dlžníka vykonaným plnením.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP

potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.