Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/362/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108231950
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8108231950.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu V. L., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX C., štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Tiborom Sásfaiom, so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému P. L., nar. X.XX.XXXX,
bytom Z. XXX/X, XXX XX O. - A., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpenému
advokátom JUDr. Petrom Baláškom, so sídlom Hviezdoslavova 48, 058 01 Poprad, o zaplatenie sumy
6 638,78 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6 638,78 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od
14.2.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 3

940,92 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

O žalobnom návrhu žalobcu súdu doručenom 19.12.2008, ktorým sa domáhal toho, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť mu sumu 200 000,- Sk s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 10.1.2007 do
zaplatenia a aby mu uložil taktiež zaplatiť mu trovy s konaním mu vzniknuté, ktorý bol odôvodnený tým,
že žalovaný mu sumu 200 000,- Sk poskytnutú dňa 9.11.2006 ako bezúročnú pôžičku na 2 mesiace v
dohodnutej lehote nevrátil, rozhodol súd rozsudkom XXC XXX/XXXX - XX z 2.3.2010 tak, že žalobný
návrh zamietol a náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dôkazov,

ktoré vo veci vykonal, pre žalovaným vznesenú námietku premlčania vysporiadavajúc sa prioritne s tým
či žalobca uplatnil na súde nárok včas.

Z dôkazov, ktoré boli vykonané pred rozhodnutím rozsudkom z 2.3.2010, z výsluchu účastníkov
konania, svedkov M. L., B. P., M. A., výpisu z účtu v banke, príjmového a výdavkového pokladničného
dokladu, písomného vyjadrenia N. M., dohody o poskytovaní poradenských služieb a konzultácie v
oblasti integrácie Rómov v Slovenskej republike uzavretej medzi Ú. Z. A. a žalovaným XX.X.XXXX,
návrhu na pokračovanie v projekte deratizácie a dezinfekcie vo vybraných oblastiach so sociálne
marginalizovanými komunitami, vyplynulo, že dňa 9.11.2006 bola z účtu spoločnosti Q., A.. P.. U..,

ktorej je žalobca konateľom, vybratá suma 200 000,- Sk, ktorá bola na základe príjmového
pokladničného dokladu č. XXX z 9.11.2006 zaúčtovaná ako dotácia pokladne tejto spoločnosti a na
základevýdavkovéhopokladničnéhodokladuztohoistéhodňaspoločnosťQ.,A..P..U..vyplatilasvojmu
konateľovi, žalobcovi, sumu 200 000,- Sk ako pôžičku.Žalobca vo výsluchu uviedol, že žalovaný prišiel dňa 9.11.2006 za ním s tým či by mu nepožičal sumu
200 000,- Sk, že tieto peniaze potrebuje a stopercentne mu ich vráti do 2 mesiacov. Keďže
žalovaný pracoval u jeho priateľa C. a pozná sa s ním 6 až 7 rokov, veril mu, že požičané peniaze mu

vráti. Neurobili o tom žiadny písomný záznam, žalovanému veril. Svojho syna poslal do banky aby vybral
peniaze z podnikateľského účtu, sumu žalovanému požičal ako občan, nie ako podnikateľ. Keďže mu
žalovaný peniaze nevracal, kontaktoval ho telefonicky, žalovaný mu povedal, že peniaze momentálne
nemá, má nejaké problémy, avšak vráti mu ich.

Žalovaný vo výsluchu potvrdil, že od žalobcu prevzal sumu 200 000,- Sk. Pokiaľ žalobca tvrdil, že to

bolo 9.11.2006, môže to byť aj toho dňa. Nie je však pravdou, že by tieto peniaze boli sumou pôžičky. So
žalobcom podnikajúcim v oblasti deratizácie a dezinfekcie mali spoločnú aktivitu spočívajúcu v tom, že
on vypracoval projekt na deratizáciu a dezinfekciu rómskych osád, ktorý mal 2 etapy. Sumu 200 000,-
Sk od žalobcu zobral za to, že tento projekt vypracoval a na základe tohto projektu žalobca deratizáciu
vykonal. Projekt bol základom pre vyhlásenie verejnej súťaže, v súťaži bol úspešný žalobca, resp. jeho
spoločnosť.

Svedok M. L., syn žalobcu, vo výsluchu uviedol, že bol to on kto v novembri 2006 z banky vybral sumu
200 000,- Sk, peniaze dal otcovi do rúk. Otec ich v jeho prítomnosti odovzdal žalovanému, ktorý si
peniaze prevzal a prepočítal. Svedok uviedol, že nepočul o čom sa žalobca so žalovaným rozprávali,
k tomu sa vyjadriť nevie. Pokiaľ sa vyjadroval k časovým súvislostiam výberu peňazí prečítal si ich zo
zápisnice z pojednávania.

Svedkyňa M. A., zamestnaná ako účtovníčka spoločnosti Q., A.. P.. U.., vo výsluchu uviedla, že bola
to ona, ktorá vyhotovila príjmový aj výdavkový pokladničný doklad spoločnosti Q., A.. P.. U.. v ktorých
bola uvedená suma 200 000,- Sk, uviedla tam údaje, ktoré jej oznámil žalobca. V ten konkrétny deň keď
účtovné doklady vyhotovovala, t. j. 9.11.2006, bol žalovaný za žalobcom, o čom sa rozprávali, to nevie.
Žalobca sa pred ňou vyjadril tak, že žalovanému požičiava nejaké peniaze.

Svedkyňa B. P. vo výsluchu uviedla, že pozná oboch účastníkov konania, žalovaného z toho dôvodu, že
zamestnaná bola ako účtovníčka v sociálnom podniku, kde v minulosti bol žalovaný riaditeľom. Žalobcu
pozná z toho dôvodu, že v minulosti za žalovaným prišiel, rozprávali sa o záležitostiach súvisiacich s
projektom deratizácie, o tom aké veci je potrebné urobiť pre to, aby tento projekt bol presadený na
vyšších miestach. Žalobca apeloval na žalovaného, aby veci urýchlil čo mohlo byť niekedy koncom roka

2006 alebo začiatkom roka 2007. V komunikácii medzi žalobcom a žalovaným nebolo rozprávané o
konkrétnych sumách, hovorené bolo o tom, že budú isté náklady na zabezpečenie projektu, cestovné a
podobne. Na projekte deratizácie pracoval žalovaný spoločne s pani M.. Prezentácia projektu nedopadla
podľa očakávania žalovaného.

Z písomného prehlásenia N. M. z 18.11.2009 vyplynulo, že pracovala na Úrade splnomocnenkyne

vlády SR pre rómske komunity. Jej úlohou bolo pripraviť projekt s tým, že mala zodpovedať aj za jeho
realizáciu. V prípravnej fáze žalovaný pracoval v regionálnej kancelárii Úradu splnomocnenkyne vlády
SR pre rómske komunity v Prešove, potom z úradu odišiel, projekt zrealizovala firma Q., A.. P.. U.. a
financovaný bol zo zdrojov Ministerstva zdravotníctva SR.

Z dohody o poskytovaní poradenských služieb a konzultácií v oblasti integrácie Rómov SR uzavretej

XX.X.XXXX medzi Ú. Z. A. a žalovaným vyplynulo, že žalovaný mal realizovať niektoré práce súvisiace
s činnosťami a aktivitami Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity.

Priprávnomposúdeníveciarozhodovanírozsudkomz2.3.2010malsúdzato,žezvykonanýchdôkazov
nebolo možné jednoznačne uzavrieť, že by žalobca žalovanému poskytol žalovanú sumu ako pôžičku,
nie súc viazaný právnou kvalifikáciou posudzoval existenciu predpokladov toho či sa žalovaný na úkor

žalobcu bezdôvodne neobohatil. Súd mal za to, že tvrdenie žalovaného o tom, že od žalobcu prijatú
sumu 200 000,- Sk použil na krytie nákladov vzniknutých mu s projektom deratizácie rómskych osád,
ktorú realizoval žalobca, zostalo nepreukázaným. Ponechaním si sumy 200 000,- Sk bez právneho
dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane. Vychádzajúc z časových súvislosti dispozície
so žalovanou sumou, ktoré vzišli v priebehu konania najavo mal súd za to, že žalovaným vznesená

námietka premlčania je dôvodnou, nakoľko, aj keď do času podania žaloby na súd neuplynula objektívnapremlčacia lehota, uplynula v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia lehota.
Preto súd žalobný návrh pre premlčanie zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením XXCo XX/XXXX - XX zo 16.11.2010 rozsudok

prvostupňového súdu z 2.3.2010 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z dôvodov,
pre ktoré bol rozsudok zrušený vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového súdu sa javí byť predčasným,
za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne
dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom

rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Na posúdenie
uplynutia premlčacej doby je nutné jednoznačne ustáliť začiatok jej plynutia. Z rozhodnutia odvolacieho
súdu vyplýva, že úlohou súdu prvého stupňa bude potrebné opätovne vyhodnotiť všetky vykonané
dôkazy, ak súd ustáli, že medzi účastníkmi konania boli naplnené všetky predpoklady vzniku záväzku
z titulu pôžičky bude potrebné žalobe vyhovieť, ak bude zistené, že medzi účastníkmi nebola platne
uzavretá zmluva o pôžičke, prípadne nebol medzi účastníkmi iný titulom na plnenie žalovanej sumy

bude potrebné nárok vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na námietku premlčania bude
úlohou dôsledne sa zaoberať a zistiť všetky zákonom dané podmienky pre vyhodnotenie doby začatia
a plynutia premlčania.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V ďalšom konaní súd vykonal dokazovanie doplňujúcim výsluchom účastníkov konania, výsluchom
svedkov B.F.. A. R., Q. Y., Ľ. C., B. C., listinami vo veci realizácie deratizácie rómskych osád, ako aj
ďalšími písomnosťami zo spisu z ktorých doplňujúco zistil tento skutkový stav:

Žalobca pred súdom opätovne uviedol, že žalovanému peniaze, sumu 200 000,- Sk poskytol ako
pôžičku, nebol to prvý prípad keď niekomu peniaze požičal. Žalovaný mu mal požičané peniaze vrátiť

do 2 mesiacov, keďže mu ich nevrátil snažil sa ho kontaktovať, stále však menil telefóny, nedvíhal ich,
nebol nijaký dôvod na to, aby žalovanému dával peniaze z iného dôvodu, nevykonal nič ani pre neho,
ani pre spoločnosť v ktorej je on konateľom, ešte vo fáze predchádzajúcej tomu ako bolo rozhodnuté kto
bude robiť deratizáciu a dezinfekciu rómskych osád dal žalovanému technológiu a pracovné postupy k
tomu ako sa taká deratizácia robí a to preto, že žalovaný mu rozprával, že má nejakých známych na

inštitúciách kde môže pozisťovať čo a ako to bude, tieto informácie mu dal preto, aby bol takzvane v
obraze. Celá akcia deratizácie bola skončená ešte predtým než žalovaný od neho žiadal pôžičku. Čo sa
týka ponuky na vykonávanie prác deratizácie v rómskych osadách, dostal oficiálnu výzvu z Ministerstva
zdravotníctva SR, aby predložil ponuku na vykonávanie týchto prác.

Žalovaný v doplňujúcom výsluchu pred súdom uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že sumu 200 000,-

Sk od neho zobral ako pôžičku odmieta, tieto peniaze, je pravdou, reálne od žalobcu zobral s tým,
že ich použije za tým účelom, aby bolo zrealizované druhé kolo deratizácie. Druhé kolo deratizácie
zrealizované bolo a to žalobcom, respektíve jeho spoločnosťou. Z poverenia a so súhlasom žalobcu
peniaze žalobcu zobral a tieto použil za tým účelom, že chodil za starostami v obciach kde sú rómske
osady, peniaze použil na náklady za cestovanie, doklady o tom však nemá. Taktiež neurobil vyúčtovanie

vo vzťahu k žalobcovi čo sa týchto nákladov týka. Žalobca prvýkrát od neho sumu 200 000,- Sk pýtal
niekedy v lete roku 2007 s tým, že tieto peniaze potrebuje. Pokiaľ žalobca tvrdil, že menil telefónne čísla,
to je pravdou a to z toho dôvodu, že odišiel od zamestnania, okrem toho mal aj nejaké nedoplatky čo sa
týka telefónu. Žalobca, resp. jeho firma realizovala druhú fázu projektu deratizácie, práce boli v objeme
viac ako 1 200 000 eur bez DPH a podľa žalovaného žalobcovi sa bohato vrátili tie náklady, ktoré on

vynaložil za tým účelom, aby sa žalobca, resp. jeho firma k tejto práci dostal. Okrem toho žalobca v
druhom kole deratizácie použil jeho know - how.

Svedok B.. A. R. vo výsluchu uviedol, že so žalovaným zoznámil sa v čase keď pracoval ako koordinátor,
radca na Úrade splnomocnenkyne vlády pre rómsku komunitu. Od roku XXXX sa pracovalo na projektederatizácie rómskych osád, tento projekt bol vytvorený v spolupráci s Úradom splnomocnenkyne vlády
pre rómsku komunitu v Bratislave. Jeho iniciátorom bol žalovaný, ktorý ho aj koordinoval a dohliadal na
jeho implementáciu v teréne. Čo sa týka projektu, žalovaný urobil prieskum terénu, vytypoval konkrétne

osady, ktorých by sa projekt mal týkať, zorganizoval stretnutie so starostami, celý projekt pripravil. Na
realizáciu projektu bola vyhlásená súťaž, ktorú vyhral žalobca. Žalovaný práce súvisiace s deratizáciou
vykonával ako pracovník úradu. Pokiaľ žalovaný zorganizoval školenie a stretnutia starostov tak tieto
boli organizované v mene Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity a odmenu zo zmluvy,
ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a úradom mal žalovanému poskytnúť Ú. Z. A..

Svedkyňa Q. Y., starostka obce G. C. vo výsluchu uviedla, že so žalovaným prišla do kontaktu z toho
dôvodu, že s ním spolupracovala na príprave viacerých projektov, ktoré prispeli k zvýšeniu úrovne
Rómov, jedným z projektov bol aj projekt deratizácie, ktorý mal urobiť žalovaný, v ich obci sa však
nerealizoval pretože rómska osada tam bola zlikvidovaná.

Svedkyňa Ľ. C. vo výsluchu uviedla, že so žalovaným žila v partnerskom vzťahu 5 rokov a to do konca
roka 2006. Vie o tom, že žalobca so žalovaným spoločne pracovali na nejakom projekte, začiatkom roka

2006 spoločne stretli sa v jednej krčme v C., žalobca tam dal žalovanému nejaké peniaze čo ona videla,
išlo o väčšie množstvo pokrčených peňazí, ktoré žalovaný prijal, nepýtala sa ho za akým účelom to bolo.
Žalobca tvrdenia tejto svedkyne namietal ako nepravdivé.

Svedok B. C. vo výsluchu uviedol, že žalobcu pozná dlhodobo, žalovaný u neho pracoval 5 rokov,
jeho pracovný pomer však bol ukončený už pred 8 rokmi. Žalovaný ho informoval o tom, že v rámci

mimopracovnej činnosti má vypracovaný nejaký projekt deratizácie rómskych osád. Z dôvodu, že vedel,
že firma žalobcu sa deratizáciou zaoberá sprostredkoval ich vzájomné stretnutie, na ktorom bol aj on
prítomný. Na stretnutí boli dohodnuté provízne záležitosti za vykonanie deratizácie, o výške provízie
nevie, ale dohodnuté to bolo tak, že žalobca mal dať nejakú províziu žalovanému a následne žalovaný
mal dať nejakú províziu jemu, bola to provízia za sprostredkovanie celej záležitosti v tom zmysle, že u

príslušných osôb mal žalovaný celú záležitosť týkajúcu sa projektu deratizácie sprostredkovať. Asi rok
po celej tejto situácii kontaktoval ho žalobca s tým, že žalovanému požičal nejaké peniaze, žalovaný že
však mal zmeniť adresu, číslo a preto sa s ním nemôže skontaktovať. K presným časovým súvislostiam
sa vyjadriť nevedel. Svedok uviedol, že jediný problém so žalovaným bol v tom zmysle, a to bolo u neho
stále, že potreboval nejaké peniaze, peniaze si požičiaval.

Z písomnosti spoločnosti Q., A.. P.. U.. adresovanej Ú. Z. A. P. vyplýva, že dňa XX.X.XXXX táto
spoločnosť v ktorej je žalobca konateľom dala ponuku vykonávania deratizačných, dezinsekčných
a dezinfekčných prác v rómskych osadách a prímestských častiach. Ponuka tejto spoločnosti bola
Úradom vlády Slovenskej republiky hodnotená ako ponuka spĺňajúca všetky kritéria. Z písomnej
korešpondencie medzi touto spoločnosťou a Úradom vlády Slovenskej republiky nevyplýva žiadna

informácia o participácii žalovaného na realizácii týchto prác.

Na základe dôkazov realizovaných v priebehu celého konania, zisteného skutkového stavu, súd právne
uzatvára:

Aj po doplnení dokazovania realizovaného v intenciách záverov odvolacieho súdu zostalo
nepreukázaným tvrdenie žalobcu o tom, že suma 200 000,- Sk, ktorú žalovanému poskytol a žalovaný

ju prijal, bola sumou pôžičky. Nepriame dôkazy k tomuto dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov
žalobcom žalovanému ako mohli vyplynúť z výsluchov svedkov M. L., M. A. Q. Jozefa mal súd za nie
presvedčivé, nakoľko títo svedkovia nepotvrdili, že by vlastnými zmyslami - zrakom, sluchom alebo inak
priamo získali poznatok o tom, že v rozhodných, žalobcom tvrdených časových súvislostiach bolo medzi
účastníkmi konania dohodnuté, že žalobca poskytuje žalovanému peňažné prostriedky v konkrétnej

výške ako pôžičku, ktorú mu má žalovaný v konkrétnom čase vrátiť. Nesporné bolo však, že žalovaný
od žalobcu sumu 200 000,- Sk prijal, žalovaný to pred súdom potvrdil a nijako nevyvrátil, že by to bolo v
inom čase než ako žalobca tvrdil, t. j. 9.11.2006. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že plnenie, sumu 200 000,- Sk
prijal v dôsledku dohody so žalobcom o tom, že pre neho, v jeho záujme vykoná nejakú činnosť alebonejakú prácu alebo bolo na ňom že tieto prostriedky použije na úhradu nákladov, ktoré mu s dohodnutou
činnosťou vznikli, aby preukázal existenciu a obsah ním tvrdenej dohody, podľa ktorej bol oprávnený
toto plnenie, sumu 200 000,- Sk prijať. Len v rovine tvrdení, ničím nepreukázaných, zostali tvrdenia

žalovaného o tom, že sumu 200 000,- Sk použil na úhradu cestovných nákladov spojených s návštevou
starostov obcí, v ktorých žije rómska komunita, v osadách kde mala byť vykonaná deratizácia. Naopak,
z výsluchu svedka B.. R. vyplynulo, že pokiaľ takéto činnosti, kontakty so starostami obcí žalovaný aj
absolvoval a organizoval s nimi nejaké stretnutia, resp. školenia, tieto činnosti realizoval na základe
zmluvného vzťahu s Úradom splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómsku komunitu a teda

logicky náklady, ktoré žalovanému s tým vznikli mal si nárokovať alebo mali byť uspokojené zo zdrojov
tohto úradu. Taktiež žalovaný, pokiaľ tvrdil, že vypracoval nejaký projekt deratizácie tento projekt, jeho
existenciu v tom zmysle, že by to bol on, ktorý bol jeho autorom, nepreukázal a pokiaľ by tomu aj tak
bolo, neznamená to, že by projekt vypracoval pre žalobcu, alebo na základe jeho požiadavky. Pokiaľ
teda žalovaný od žalobcu prijal sumu 200 000,- Sk čo po prepočte na menu euro predstavuje sumu 6
638,78 eura, ide o prijatie plnenia bez právneho dôvodu.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia úprava bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu

občianskeho práva, že nikto sa nemôže bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde,
je povinný získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je, že jednému
z účastníkov záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa dostalo majetkovej hodnoty (došlo
k zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), a to na úkor toho, majetkový stav ktorého sa tým znížil.
Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho

zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok
neuznáva. Obohatenému tak vzniká povinnosť vydať to o čo sa bezdôvodne obohatil a súčasne právo
toho, na ktorého úkor k obohateniu došlo požadovať vydanie tohto plnenia.

Žalovaný v doplňujúcom výsluchu pred súdom na pojednávaní dňa 17.3.2011 výslovne uviedol, že
žalobca od neho prvýkrát sumu, ktorú od neho prevzal pýtal v lete roku 2007. Z tohto časového údaja je

zrejmé, že žalobca, pokiaľ žalobu na súde podal dňa 19.12.2008, podal ju včas; pokiaľ sa totiž v lehote
roku 2007 žalobca prvýkrát skutočne dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
keďže bolo zrejmé, že žalovaný mu žiadané peniaze nevracia, subjektívna premlčacia lehota, ktorá
začala plynúť od tohto momentu, najneskôr posledného dňa letného obdobia roku 2007 do času podania
žaloby na súd neuplynula a taktiež neuplynula objektívna trojročná lehota, ktorá začala plynúť odo dňa

keď žalovaný od žalobcu peniaze skutočne prijal, t. j. od 9.11.2006. Súd preto uložil žalovanému zaplatiť
sumu 6 638,78 eura titulom istiny, majúc túto sumu za žalobcom dôvodne žiadanú.

Nakoľko zo záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia vznikol žalovanému voči žalobcovi dlh,
t. j. povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie spočívajúce v platobnej povinnosti znamená to, že ide
na strane žalovaného o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením je spojený nepriaznivý

dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z
omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého keď ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia úroky z omeškania, keď nie je podľa tohto
zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.

Čo sa týka presného dňa počiatku omeškania, dôkazné bremeno v tomto zmysle bolo na žalobcovi.
Bolo jeho povinnosťou preukázať kedy presne prvýkrát žalovaného požiadal o vrátenie žalovanej sumy.
Takýto jednoznačný dôkaz žalobca súdu nepredložil, za tejto situácie súd pri jej stanovení počiatku
omeškania vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie jedohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobný návrh sa do dispozičnej sféry žalovaného
dostal dňa 13.2.2009, odo dňa nasledujúceho po jeho doručení, t. j. od 14.2.2009 uložil preto súd

žalovanému zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške ako bola žalobcom žiadaná súc viazaný
žalobným návrhom, ktorý súd nemôže prekročiť (žalobca mohol žiadať úrok z omeškania vo výške 10
% ročne); uvedené je dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti.

Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania k
zisteniu toho či výdavkový pokladničný doklad z č. l. 60 spisu nebol žalobcom vyhotovovaný dodatočne

vzhľadom na to, že v jeho záhlaví uvedený je dátum 9.11.2006 pričom na inom mieste je uvedený údaj
9.11.2009 (č. l. 264). Súd tento dôkazný prostriedok mal za zbytočný z dôvodu, že predmetom konania
nebol nárok medzi spoločnosťou Q., A.. P.. U.. a žalovaným ani medzi spoločnosťou Q., A.. P.. U.. a
samotným žalobcom a v tomto kontexte aj posudzovanie správnosti vyhotovovania účtovných dokladov
spoločnosti Q., A.. P.. U.. by bolo bez akéhokoľvek významu.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalobca, právne zastúpený, bol v konaní

neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, má preto právo na plnú náhradu účelných trov, ktoré mu s
konaním vznikli.

Žalobca trovy s konaním mu vzniknuté vyčíslil spolu na sumu 4 485,51 eura, z čoho čiastka 796 eur je
za žalobcom platené súdne poplatky (398 eur žaloba, 398 eur odvolanie proti rozsudku), 187,91 eura
cestovné, 337,08 eura strata času a 3 164,52 eura trovy týchto jednotlivých úkonov právnej pomoci:

1. prevzatie a príprava pojednávania 17.12.2008, 2. žaloba 17.12.2008, 3. účasť na pojednávaní
22.10.2009, 4. účasť na pojednávaní 1.12.2009, 5. účasť na pojednávaní 26.1.2010, 6. účasť na
pojednávaní 2.3.2010, 7. odvolanie voči rozsudku, 8. účasť na pojednávaní 17.3.2011, 9. písomné
podaniez15.8.2011,10.účasťnapojednávaní29.9.2011,11.písomnépodaniezo17.10.2011,12.účasť
napojednávaní29.11.2011.Okremúkonupodč.9a11malsúdostatnéúkonyprávnejpomocizaúčelné.

Úkony pod č. 9 a 11 mal za neúčelné z dôvodu, že boli len sumarizáciou postojov žalobcu k priebehu
konania a vykonaného dokazovania čo bolo možné osobne prezentovať na najbližšom pojednávaní.

Trovy súd vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Hodnota jednotlivých účelných úkonov právnej pomoci
bola podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. 220,74 eura, k úkonom pod č. 1 a 2 priznal súd režijný paušál po 6,31
eura, k úkonom pod č. 3 a 4 po 6,95 eura, k úkonom pod č. 5 - 7 po 7,21 eura, k úkonom pod č. 8, 10 a

12 po 7,41 eura, spolu súd hodnotu účelných úkonov právnej pomoci vyčíslil na 2 277,78 eura.

Právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom DPH, k úkonom pod č. 3 - 7 žiadal 19 % DPH, k
ostatným účelným úkonom po 20 % DPH, spolu DPH súd vyčíslil na 342,15 eura.

Trovy úkonov právneho zastúpenia súd tak vyčíslil na sumu 2 619,93 eura.

Stratu času súd vyčíslil v súlade s § 15 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. za každú začatú polhodinu vo

výške 1/60 z výpočtového základu, ktorá v r. 2009 bola 11,59 eura, v r. 2010 vo výške 12,02 eura a v
roku 2011 vo výške 12,35 eura. Za cestu na pojednávania z Košíc do Prešova a späť (2 x 32 min) je
výška náhrady za stratu času za účasť na pojednávaniach konaných v roku 2009 92,72 eura - 2 x (4 x
11,59), v roku 2010 96,16 eura - 2 x (4 x 12,02), v roku 2011 148,20 eura - 3 x (4 x 12,35 eura) spolu
náhradu za stratu času 337,08 eura.

Žalobca žiadal aj cestovné osvedčiac, že jeho právny zástupca je držiteľom osobného motorového
vozidla BMW 740i, EČV KS - 267 Ax, zdvihový objem motora je 4 398 cm3, kombinovaná spotreba podľa
technického preukazu je 12,5 l/100 km, palivo - bezolovnatý benzín 95.

Náhrada cestovného bola vyčíslená za cestu z Košíc do Prešova a späť na jednotlivé pojednávania pri
vzdialenosti 78 km za jednu cestou tam aj späť takto:

22.10.2009 - 25,43 eura (78 x 0,326 eura), 1.12.2009 - 25,74 eura (78 x 0,33 eura), 26.1.2010 - 25,66
eura (78 x 0,329 eura), 2.3.2010 - 25,90 eura (78 x 0,332 eura), 17.3.2011 - 28,24 eura (78 x 0,362
eura), 29.9.2011 - 28,55 eura (78 x 0,366 eura), 29.11.2011 - 28,39 eura (78 x 0,364 eura), spolu 187,91eura. Náhrada bola vypočítaná podľa § 7 zák. č. 119/1992 Zb. a zák. č. 283/2002 Z. z. v znení predpisov
tieto zákony doplňujúcich.

Náhrada za 1 km bola vypočítaná takto:

1. 22.10.2009 cena paliva 100 km - 12,5 x 1,150 eura = 14,375 eura cena paliva na 1 km - 0,143 eura,
celková náhrada za 1 km 0,183 eura + 0,143 eura = 0,326 eura

2. 1.12.2009 cena paliva 100 km - 12,5 x 1,182 eura = 14,775 eura cena paliva na 1 km - 0,147 eura,
celková náhrada za 1 km 0,183 eura + 0,147 eura = 0,33 eura

3. 26.1.2010 cena paliva 100 km - 12,5 x 1,174 eura = 14,675 eura cena paliva na 1 km - 0,146 eura,
celková náhrada za 1 km 0,183 eura + 0,146 eura = 0,329 eura

4. 2.3.2010 cena paliva 100 km - 12,5 x 1,199 eura = 14,987 eura cena paliva na 1 km - 0,149 eura,
celková náhrada za 1 km 0,183 eura + 0,149 eura = 0,332 eura

5. 17.3.2011 cena paliva 100 km - 12,5 x 1,438 eura = 17,975 eura cena paliva na 1 km - 0,179 eura,
celková náhrada za 1 km 0,183 eura + 0,179 eura = 0,362 eura

6. 29.9.2011 cena paliva 100 km - 12,5 x 1,466 eura = 18,325 eura cena paliva na 1 km - 0,183 eura,

celková náhrada za 1 km 0,183 eura + 0,183 eura = 0,366 eura

7. 29.11.2011 cena paliva 100 km - 12,5 x 1,453 eura = 18,162 eura cena paliva na 1 km - 0,181 eura,
celková náhrada za 1 km 0,183 eura + 0,181 eura = 0,364 eura.

Spolu súd trovy žalobcu s konaním vzniknuté vyčíslil na sumu 3 940,92 eura a zaplatenie trov v tejto
výške uložil žalovanému v lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.