Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/42/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200220
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8011200220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej, v právnej veci žalobcov 1. Ing. Y. Z., bytom O.,
L. V. X, 2. Ing. W. Z., bytom O., L. V. X, právne zastúpených Advokátskou kanceláriou Vaľo & partners,
s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti žalovaným 1. Krajskému stavebnému úradu v Prešove,
Námestie mieru 3, Prešov, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Puchalla & partners s.r.o., so
sídlomKmeťova24,2.M.W.,3.M.W.,obajabytomO.,L.V.X,zastúpenýchsplnomocnenýmzástupcom
P. V., bytom O., L. V. X, 4. MUDr. J. C., bytom O., L. V. X, 5. Ing. T. T. a 6. Q. T., obaja bytom O., L. V.
X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v 1. rade zo dňa 22. februára 2011 č.

2011-28/402-2/SP-KAM na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Mesto Prešov rozhodnutím zo dňa 22.11.2010 č. B/2009/20105-MK ako vecne a miestne príslušný
orgán štátnej správy v spojenom konaní o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním podľa
§ 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a Stavebného zákona vydalo pre stavebníkov, ktorými sú: M.
W. s manželkou M., L. V. X, O. (ďalej v texte len ,,stavebník“), podľa ustanovenia § 88a ods. 4 a
§ 82 Stavebného zákona dodatočné povolenie a užívanie stavby pod označením: ,,dvojgaráž“, ktorá
bola zrealizovaná na parcele č. 5016/4, ďalej oplotenie zrealizované na parcele č. 5016/8 a technické

rozvody na parcele č. 5016/12 a 5017 (napojenie garáže na el. mn. rozvody, vodovod a kanalizáciu
z jestvujúcich rozvodov bytového domu prislúchajúcich k bytu stavebníka (v k.ú. O. - ulica L. V. X v
O.). Súčasťou výroku rozhodnutia je opis zrealizovanej stavby, podmienky pre užívanie stavby podľa
§ 82 ods. 2 Stavebného zákona a § 20 vyhl. č. 453/2000 Z.z., ďalej zistené drobné nedostatky, ktoré
musia byť odstránené najneskôr do konca nasledujúcej lehoty: dokončiť oplechovanie vrchnej časti
zostatku starej steny (pôvodného južného obvodového múra, ktorý nebol asanovaný) pri južnom priečelí
garáže, T: do 04/2011. Ďalej sú vo výroku tohto rozhodnutia uvedené vznesené námietky, resp. nesúhlas

s dodatočným povolením stavby ,,dvojgaráž na ulici L. V. X“ žalobcov s uvedením, že námietky sa
zamietajú.

Žalovaný v 1. rade rozhodnutím zo dňa 22.02.2011 č. 2011-28/402-2/SP-KAM odvolanie proti
rozhodnutiu Mesta Prešov č. B/2009/20105-MK zo dňa 22.11.2010 zamietol a napadnuté rozhodnutie
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní potvrdil.Žalobcovia sa žalobou zo dňa 23.03.2011 domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného v 1. rade
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch
žaloby uviedli, že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaný,

ako aj stavebný úrad hrubo porušili Stavebný zákon. Napadnutými rozhodnutiami došlo k vážnemu
porušeniu nedotknuteľnosti vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR, k nezákonnému konaniu
odporujúcemu ústavnému právu žalobcov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a dokonca vzhľadom na
zdravotný status žalobcu v 1. rade došlo k hrubému porušeniu medzinárodného dohovoru o právach
osôb so zdravotným postihnutím publikovaným pod č. 317/2010 Z.z.. Poukázali na to, že podľa nálezu

Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní. Jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé
konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného
práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. V žalobe citovali ustanovenia čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,
ako aj čl. 4 Dohovoru č. 317/2010 Z.z., ďalej čl. 5, 11, 12 a 13 tohto dohovoru. Zdôraznili porušenie

ustanovenia § 127 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, porušenie Stavebného zákona a vykonávacích
predpisov, konkrétne § 43d ods. 4 Stavebného zákona. Argumentovali tým, že stavebník ešte počas
doby, keď stavebný úrad mu predbežne zakázal pokračovať vo výstavbe, napriek tomu pokračoval v
časti stavby, ktorá nebola povolená a osadil strechu tak nevhodne , že z tejto steká zrážková voda
na bývalý múr pôvodnej garáže a z tohto múra naakumulovaná zrážková voda trvale už viac ako 2

roky presakuje do garáže žalobkyne v 2. rade. Toto zamákanie najmä v dažďovom období v zime, na
jar a na jeseň už je tak intenzívne, že vo vnútri garáže žalobkyne hrozí zrútenie stropu garáže. Strop
garáže je nasiaknutý ,,ako špongia“ zrážkovou vodou z garáže stavebníkov tak, že tento strop pod
ťarchou hmotnosti nasiaknutej vody je prehnutý, voda z neho steká na bezbariérovo upravené vozidlo
žalobcu v 1. rade a trvale ho poškodzuje. Je pre nich nepochopiteľné prečo stavebník na výstavbu

garáže nevyužil doteraz existujúci pôvodný múr pôvodnej garáže, ktorý sa opiera o garáž žalobkyne
v 2. rade, čím by nedošlo k trvalému poškodzovaniu majetku žalobcov. Ak by stavebníci postupovali
pri stavbe podľa pôvodného stavebného povolenia, vybudovaním pultovej strechy do výšky pultovej
strechy garáže žalobkyne v 2. rade s ich plechovým spojením (sfalcovaním) by nikdy nedochádzalo k
týmto škodám. Takto bola vybudovaná aj pôvodná dvojgaráž, ktorú stavebníci nedokonalo zbúrali tak,

že z pôvodnej garáže zostal kritizovaný múr, ktorý však nebol využitý k výstavbe novej dvojgaráže.
Zároveň pripojili fotodokumentáciu tejto situácie. Ďalej dôvodili tým, že stavebníci konali v rozpore s
ustanovením § 49 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 a § 59 Stavebného zákona, keď strechu na svojej garáži
osadili tak nevhodne, že zrážková voda zo strechy steká na kritický múr a z toho múra, ktorý je v
podstate nižší ako bočný múr dvojgaráže stavebníkov a taktiež je nižší ako pultová strecha garáže

žalobkyne v 2. rade sa vytvára tzv. bazén, z boku ktorého voda presakuje do garáže žalobkyne v 2.
rade. Tiež namietali, že P. V. v správnom konaní stavebníkov zastupoval na základe nedostatočného
plnomocenstva. Toto plnomocenstvo je opatrené podpismi stavebníkov, ktoré sú overené americkým
notárom a takéto overenie nie je platné. Preto nemôže byť platné ani stavebné povolenie, dodatočné
stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie a následkom toho sú nulitnými rozhodnutiami. Ďalej

poukázali na porušenie ustanovení § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 78 ods. 2, § 88a ods. 1, § 88a ods. 5 a
§ 94 ods. 1 Stavebného zákona pri vydaní kolaudačného konania z dôvodu, že dodatočné povolenie
na užívanie predmetnej dvojgaráže je protiprávne, lebo stavebník mal najprv odstrániť zistené závady,
Pred odstránením vád stavby nemali správne orgány právo skolaudovať stavbu dvojgaráže. Kolaudačné
rozhodnutie je v rozpore so Stavebným zákonom, so Zákonom o správnom konaní a v rozpore s

ustanoveniami § 415 a § 127 OZ. Zdôraznili, že ustanovenia Občianskeho zákonníka majú vyššiu
právnu silu ako Stavebný zákon, lebo Stavebný zákon len stanovuje proces zákonnosti výstavby, ale
Občiansky zákonník stanovuje záväzné hmotnoprávne podmienky výstavby tak, aby pri výstavbe neboli
poškodzované stavby a majetok ostatných občanov Slovenskej republiky. Nerešpektovanie povinností
stavebníka odporuje aj čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR musí každý

vrátane stavebného úradu postupovať v súlade so zákonom a nie je prípustné porušovanie zákona,
dokonca poškodzovanie cudzieho majetku so súhlasom stavebného úradu. Argumentovali tým, že v
pôvodnom stavebnom povolení bola stavebníkovi povolená výstavba pultovej strechy s maximálnom
výškou 3.001 mm. Stavebník ihneď po vydaní stavebného povolenia vybudoval strechu s hrebeňom na
kóte4.610mm,atotak,žetátostrechajesedlová amarkantnesaodlišujeodostatnýchpultovýchstriech

radových garáží, ktoré sú vybudované na spoločnom dvore bytových domov v O., L. V. č. X, X a X. Pri
osobnejohliadkereferentstavebnéhoúradu dňa30.11.2010zistil,žestrechagarážežalobkynev2.rade
jesústavnezamakanázrážkovouvodoustekajúcouzostrechydvojgarážestavebníkaspôsobovanétým,
že medzi dvojgarážou stavebníka a garážou žalobkyne v 2. rade sa nachádza múr pôvodnej garáže,ktorý stavebník nedostaval a ani ho neasanoval. Presaky tejto vody značne poškodzujú strechu garáže
žalobkyne v 2. rade. V tomto prípade nie je účinné oplechovanie tejto časti, ale jediným efektívnym
riešením je dostavať tento múr do výšky strechy dvojgaráže, t.j. do výšky 4.610 mm a túto časť

taktiež pokryť plechovou strešnou krytinou a vytvoriť i z tejto časti súvislú strechu. Ďalším riešením je
odstrániť terajšiu predimenzovanú sedlovú strechu na dvojgaráži, ktorá pozostáva z drevených nosníkov
a túto nahradiť pultovou strechou vo výške ostatných radových garáží. Je v rozpore so zákonom,
ak stavebný úrad odkazuje žalobcov na občianskoprávne konanie na náhradu škody a zvýhodňuje
stavebníka, ktorý porušil stavebné povolenie a spôsobuje stav trvalého poškodzovania vedľajšej

stavby a cudzieho vlastníctva a dokonca toto porušovanie do budúcna legalizuje. Namietali, že žiaden
štátny orgán vrátane stavebného úradu a krajského stavebného úradu nemá právo svojim úradným
spôsobom vydávať také rozhodnutia, ktoré legalizujú poškodzovanie iného majetku ako stavebníka. Z
toho dôvodu žalobcovia namietali aj predpojatosť Stavebného úradu v Prešove a žiadali odstúpiť vec
inému stavebnému úradu. Terajší stavebný úrad slúžil záujmom stavebníka a neakceptoval žiadnu z
námietok žalobcov, dokonca neuložil stavebníkovi žiadnu pokutu podľa § 105 a nasledujúcich zákona

č. 50/1976 Zb. v platnom znení. Toleroval mu budovanie garáže v rozpore so stavebným povolením aj
po vydaní rozhodnutia o zákaze pokračovania v stavebných prácach, nevyžadoval odstránenie vady v
čo najkratšom a neodkladnom termíne a vydal kolaudačné rozhodnutie i napriek tomu, že zistená vada
nebola odstránená. Rozhodnutie žalovaného nie je presvedčivo odôvodnené. Žalovaný bez toho, aby
vykonal opätovnú obhliadku na mieste samom, osvojil si len tvrdenia a stanovisko stavebného úradu.

Stavebný úrad uložil stavebníkovi odstrániť zistené vady do 30.04.2011, aj keď vedel, že P. V. bude
v tom čase mimo územia Slovenskej republiky. Rozhodnutie žalovaného je v hrubom rozpore s čl. 20
ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný pochybil, keď nezrušil napadnuté rozhodnutie Mesta Prešov, aj napriek
tomu, že prvostupňový správny orgán postupoval v rozpore s ustanovením § 88a ods. 4 Stavebného
zákona. Opakovane zdôraznil, že v stavebnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že čierna stavba

stavebníka poškodzuje majetok žalobcov. Keďže žalovaný, ani prvostupňový správny orgán sa týmito
námietkami nezaoberali, sú ich rozhodnutia zmätočné a nepreskúmateľné. Ani v jednom z rozhodnutí
v ich výroku nie je uložená povinnosť stavebníkovi odstrániť poškodzovanie majetku žalobkyne v 2.
rade. Z toho dôvodu sú tieto rozhodnutia nevykonateľné, lebo žalobcovia nemajú reálnu možnosť, aby
stavebník odstránil poškodzovanie majetku žalobkyne v 2. rade.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Predovšetkým
poukázal na to, že na námietky žalobcov, ktoré mali byť uplatnené už v konaní o dodatočnom
povolení stavby, nie je možné v konaní pred súdom prihliadať (§ 61 ods. 1 Stavebného zákona).
Zdôraznil, že prvostupňový stavebný úrad vo veci žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie
stavby vyzval žalobcov na uplatnenie ich námietok na ústnom konaní, ktoré bolo nariadené na

deň 22.10.2009. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcov nezúčastnil a svoju neúčasť
ospravedlnil svojou práceneschopnosťou. Napriek výzve stavebného úradu riadne neoznámil skončenie
práceneschopnosti. Až 21.09.2010 vyzval stavebný úrad žalobcov, aby svoje námietky uplatnili riadne a
včas v lehote 7 dní, určenej na základe Stavebného zákona. Žalobcovia v určenej 7-dňovej lehote žiadne
námietky nevzniesli a až 4 dni po jej uplynutí, teda dňa 08.10.2010 doručili prvostupňovému stavebnému

úradu podanie zo dňa 08.10.2010 označené ako ,,nesúhlas s dodatočným povolením stavby dvojgaráž,
ulica L. V. č. X v konaní B/2009/20105“. Zmeškanie lehoty nijako neospravedlnili. Nedodržanie lehoty
na uplatnenie námietok má za následok nemožnosť ich uplatnenia ako dôvodov v podanej žalobe. Ak
nie je povinnosťou stavebného úradu zaoberať sa týmito námietkami, nie je daná povinnosť sa nimi
zaoberať ani správnemu súdu. Na námietky, ktoré žalobca formuloval až po uplynutí 7- dňovej lehoty

nebol žalovaný, ani prvostupňový správny orgán povinný prihliadať. Koncentračná zásada je vyjadrením
zásady vigilantibus jura a jej účelom je racionalizácia stavebného konania, v ktorom je stavebný
úrad povinný vyporiadať sa s množstvom námietok vznesených účastníkmi konania. Napriek tomu sa
prvostupňový stavebný úrad, ako aj žalovaný s týmito námietkami zaoberali a svoje rozhodnutie o nich
náležite zdôvodnili. Tvrdenie žalobcov, že rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné, je nepravdivé a

nedôvodné. Prvostupňový stavebný úrad zistil, že príčinou zatekania nie je nedostatočné odvádzanie
zrážkových vôd zo stavby stavebníkov, avšak v rámci predchádzania vzniku škôd nariadil stavebníkovi
osobitnou podmienkou napadnutého rozhodnutia oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny pri
južnom priečelí garáže. Požiadavku oplechovania vrchnej časti v zostatku starej steny pri južnom priečelí
garáže obsahuje aj samotná projektová dokumentácia stavby zhotovená Ing. B. M. - I., ktorá bola

prvostupňovým stavebným úradom schválená dňa 22.11.2010. V konaní o dodatočnom povolení stavby
nebolo zistené, že dôvodom poškodenia stavby garáže vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, je zrážkovávoda zo strechy stavebníkov. Táto otázka je však irelevantná vzhľadom k tomu, že túto povinnosť
stavebníkovi ukladá nielen schválená projektová dokumentácia, ale i osobitná podmienka napadnutého
rozhodnutia. Tvrdenie žalobcov o tom, že takéto opatrenie nie je dostatočné a potrebné je dostavanie

pozostatkov pôvodného južného múra alebo výmena strechy za strechu pultovú nie je preukázané,
je nedôvodné a v konaní pred správnym súdom nepreskúmateľné. Proces ukladania podmienok
stavebného konania, resp. rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby je totiž vyjadrením uplatnenia
správnej úvahy stavebným úradom. Podmienky sú výsledkom správneho uváženia správneho orgánu.
Stavebný zákon tak vytvára v záujme ochrany verejného záujmu stavebnému úradu priestor, aby

určením podmienok na základe správneho uváženia zvolil v medziach zákona najvhodnejšie opatrenia
pre naplnenie ochrany verejného záujmu. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p. pri
rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),
preskúmava súd iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, súd
neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Z toho dôvodu žalovaný zdôraznil, že nie
je prípustné sa podanou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia vydaného na základe správnej

úvahysprávnehoorgánu,prípadnejehočastilenzdôvodujehonevhodnosti,neúčelnostialebonapríklad
neestetičnosti. Napadnuté rozhodnutie nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ale
zabezpečuje súlad stavby postavenej v rozpore s pôvodne vydaným stavebným povolením so zákonom.
V súvislosti s namietaným porušením kolaudačného konania žalovaný uviedol, že žalobcovia síce
označiliporušenieustanovenia§76ods.1,§78ods.1,§78ods.2,§88aods.1atď.Stavebnéhozákona

vydaním napadnutých rozhodnutí, avšak nimi tvrdené nezákonnosti nenachádzajú odraz v žiadnom nimi
citovanom zákonnom ustanovení. Poukázal na to, že stavebník na základe výzvy stavebného úradu
preukázal súlad stavby tak s verejnými záujmami, ako aj s cieľmi a zámermi územného plánovania a
osobitnými predpismi. Keďže neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o odstránenie
stavby, vydal prvostupňový stavebný úrad rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. S poukazom na

ustanovenie § 88a ods. 4 Stavebného zákona žalovaný uviedol, že v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia bola už stavba garáže dokončená, preto stavebný úrad spojil konanie o dodatočnom
povolení stavby s kolaudačným konaním. Zároveň poukázal na to, že stavebný úrad postupoval v
súlade s § 82 ods. 2 Stavebného zákona, ak neoplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny pri
južnom priečelí garáže posúdil ako drobný nedostatok, ktorý nesporne neohrozuje zdravie a bezpečnosť

osôb a už vôbec nebráni vo svojom súhrnne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel.
V čase vydania rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového stavebného úradu žalobcovia
síce poukazovali na zatekanie strechy garáže žalobcu v 1. rade, ale z týchto podaní nebolo nijako
možné dovodiť skutkový záver o nebezpečí stavby na zdravie a už vôbec nie na bezpečnosť osôb.
V konaní nebolo zistené, že stavba vo vlastníctve žalobcov je poškodzovaná zrážkovou vodou zo

strechy stavby ,,dvojgaráže“ tak, ako to tvrdia žalobcovia. Ak žalobcovia tvrdia, že referent stavebného
úradu dňa 30.11.2010 zistil, že strecha garáže je zjavne poškodzovaná vodou stekajúcou zo strechy
dvojgaráže stavebníkov, tento úkon bol vykonaný prvostupňovým stavebným úradom až po vydaní
prvostupňového rozhodnutia a nepochybne v inom správnom konaní. Pravdivosť tohto tvrdenia nie je
podložená žiadnym predloženým, ani navrhnutým dôkazom. Nesporným je skutkový záver o tom, že po

vykonaní oplechovania v súlade s projektovou dokumentáciou a záväznou podmienkou prvostupňového
rozhodnutia je vznik akejkoľvek škody vylúčený. Ak by sa aj preukázala pravdivosť tvrdenia žalobcov,
že vznikol negatívny stav - poškodenie nehnuteľnosti v ich vlastníctve, tak nie dôsledkom nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, keďže práve napadnuté rozhodnutie ukladá stavebníkovi takú podmienku,
ktorá vzniku škody predchádza. Skutočnou príčinou vzniku škody by bolo v danom prípade užívanie

stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, ktoré by bolo možné posúdiť ako závažný priestupok, a za
takétokonaniebybolomožnépodľa§105ods.2písm.b)uložiťpokutuaždovýšky25.000,-Sk,prípadne
posúdiť za určitých okolností ako priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu až do výšky 1.000.000,- Sk. K
námietke neplatného plnomocenstva udeleného stavebníkmi P. V.alovaný uviedol, že z plnomocenstva
stavebníkov zo dňa 01.05.2008 označeného ako generálna plná moc vyplýva, že P. V. je splnomocnený

na všetky právne úkony súvisiace ohľadom bytu a garáží na adrese L. V. č. X, O.. Ďalej sa v ňom uvádza,
že je určené aj pre zastupovanie na úradoch pri vybavovaní akýchkoľvek záležitostí Je nepochybné,
že obsahuje náležitosti určené v ustanovení § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Stavebný zákon, ani
Správny poriadok nevyžadujú pre zastúpenie účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby úradné
overenie podpisov zastúpených účastníkov konania. Táto námietka nezákonnosti je nedôvodná.

Žalovaní v 2. až 6. rade navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im
predchádzalo v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby nie sú v rozpore

so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.02.2011 č. 2011-28/402-2/SP-KAM,
ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Prešov zo dňa 22.11.2010 č.
B/2009/20105-MK.

Z administratívneho spisu súd zistil, že stavebným povolením zo dňa 11.02.2009 č. B/2008/26382-MK
Mesto Prešov ako príslušný orgán štátnej správy vydal stavebné povolenie, ktorým rozhodol, že stavba

pod označením ,,dvojgaráž“ (ďalej v texte len ,,stavba“), ktorej stavebníkmi sú M. W. s manželkou M.,
predmetom ktorej je výstavba jednoduchej stavby - jednopodlažného, prízemného, murovaného objektu;
pred začatím výstavby budú zasanované terajšie dve staré garáže; dvojgaráž bude prekrytá pultovou
strechou zo sklonom 2 stupne a maximálnou výškou v prednej časti na kóte + 3,010 m; v garáži sa
budú nachádzať dve stojiská pre osobné motorové vozidlá; v zadnej (východnej) časti objektu bude

vyhotovené exteriérové schodisko ako východ do záhrady; objekt bude napojený na L.NN rozvody;
vodovod a kanalizáciu z existujúcich technických rozvodov bytového domu; účelom stavby je splnenie
doplnkovej funkcie k hlavnej stavbe bytu stavebníkov, resp. zabezpečenie parkovania pre dve osobné
motorové vozidlá, na parcele č. 5016/3, 5016/4, 5016/8 (dvojgaráž), 5017 (prípojky) v katastrálnom
území O. sa podľa § 39a ods. 4, § 66 Stavebného zákona a § 10 vyhl. č. 453/2000 Z.z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, povoľuje. V tomto stavebnom povolení ďalej sú
uvedené podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, osobitné podmienky.

Žiadosťou doručenou Mestu Prešov dňa 25.09.2009 stavebníci Ing. M. W. a jeho manželka M. požiadali
o zmenu stavby pred jej dokončením - dodatočné s uvedením opisu zmien oproti schválenej projektovej
dokumentácii : zmena krovu strechy, vnútri stavby samostatná miestnosť, záchod + umývadlo, predná

časť vchodové dvere do garáže 90 cm, napojenie na susednú garáž MUDr. C..

V spise sa ďalej nachádza súhlas MUDr. J. C. a manželov T. a Q. T. so zmenou projektu pred
dokončením stavby pre stavebníkov M. a M. W. zo dňa 23.09.2009, ďalej výzva Mesta Prešov
adresovaná stavebníkom na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby spolu s dokladmi o tom,
že dodatočné povolenie zmien zrealizovaných počas výstavby na stavbe predmetnej dvojgaráže nie

je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania a osobitnými predpismi, oznámenie zo dňa 05.10.2009 o začatí konania o dodatočnom
povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania na deň 22.10.2009, žiadosť Ing. Y. Z. zo dňa
13.10.2009 o prerušenie konania o dodatočnom povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania
odôvodnené tým, že proti rozhodnutiu stavebného úradu B/2009/19050-MK zo dňa 28.09.2009, ktorým

boli zastavené práce na dotknutej dvojgaráži, podal odvolanie s návrhom, aby odvolací správny orgán
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uloží stavebníkom odstrániť sedlovú strechu a túto nahradiť
pultovou strechou, odstrániť ďalšie časti stavby nepovolené stavebným povolením a pod., žiadosť JUDr.
C. Vaľa, advokáta, o odročenie ústneho pojednávania v konaní B/2009/20105-MK vytýčeného na deň
22.10.2009zdôvodujehopráceneschopnosti,ďalejzápisnicazodňa22.10.2009zpriebehustavebného

konania stavby : ,,dodatočné povolenie stavby“, resp. zrealizovaných zmien počas výstavby na
stavbe ,,dvojgaráž“, odpoveď Mesta Prešov JUDr. Konštantínovi Vaľovi, advokátovi, zo dňa 23.10.2009
k žiadosti o prerušenie konania a odročenie ústneho pojednávania.

V administratívnom spise sa ďalej nachádza záväzné stanovisko Mesta Prešov, odbor hlavného
architekta mesta, oddelenie územného plánovania zo dňa 23.10.2009 k dokumentácii pre dodatočné

povolenie stavby, z ktorého vyplýva, že stavba dvojgaráže nebola zrealizovaná v zmysle odsúhlasenej
a schválenej projektovej dokumentácie v rámci stavebného povolenia stavby vydaného Mestom Prešov
- stavebným úradom č. B/2008/26382-MK zo dňa 11.02.2008 s uvedením zmien zrealizovaných počas
prestavby stavby a s uvedením, že zrealizovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako
aj platným územným plánom Mesta Prešov. Stavba garáže zodpovedá architektonickému charakteru

prostredia jestvujúcej obytnej skupiny bytových domov na ulici L. V., ktoré sú zastrešené valbovými
strechami. Ďalej je v stanovisku uvedený súhlas s predloženou dokumentáciou pre dodatočné povolenie
predmetnej stavby, ako aj s vydaním dodatočného stavebného povolenia za týchto podmienok:a/ doriešiť odvedenie dažďových vôd zo strešnej roviny o sklone 45 stupňov mimo plochu dvora

b/ v súlade s regulatívom RL 2.5. zásad integrovaného systému hospodárenia s urbánnymi vodami
platného územného plánu Mesta Prešov na zníženie povodňových javov riešiť vodozadržné opatrenia

na vlastnom pozemku záhradky, nakoľko sa jedná o nepriepustnú plochu väčšiu ako 50 m2 s dobou
životnosti dlhšou ako 50 rokov.

Tieto podmienky budú súčasťou dielčich bodov podmienkovej časti dodatočného stavebného povolenia
predmetnej stavby.

V spise sa ďalej nachádza výzva Mesta Prešov adresovaná JUDr. Konštantínovi Vaľovi, advokátovi na
predloženie vyjadrenia sa k veci - dodatočnému povoleniu stavby do 7 dní od oznámenia tejto výzvy,

nesúhlas s dodatočným povolením stavby adresovaný Advokátskou kanceláriou Vaľo & partners,. s.r.o.
Mestu Prešov zo dňa 08.10.2010 s uvedením námietok v zení:

- táto garáž je podstatne dlhšia a širšia časť garáže sa nachádza na pozemku susedky MUDr. J. C..

- oproti povolenej výške na tejto garáži vybudoval strechu, ktorej hrebeň je vo výške viac ako 5
metrov povolené boli len 3 metre). Vzhľadom na predimenzovanú výšku strechy, takáto strecha a celá

megastavba nie je chránená bleskozvodom, čím znásobuje nebezpečenstvo požiaru a poškodeniu
okolitých stavieb garáží.

- napriek tomu, že sa jedná o dvojgaráž, nie je možné v tejto garáži parkovať 2 vozidlá, lebo v tejto
garáži zriadil kuchyňu, WC, vstavané skrine na uloženie cestovných kufrov, šatstva a pod. Týmto sa
maximálne znížil vnútorný parkovací priestor. V skutočnosti táto stavba neslúži na garážovanie, ale

na organizovanie rôznych spoločenských akcií, keď všetky svoje návštevy p. V. prijíma a hostí v tejto
garáži, tzn. garáž funkčne neslúži na parkovanie áut, ale na koltúrno- konzumné spoločenské akcie a na
skladovanie rôznych vecí nemajúcich žiadny vzťah k autám. Preto p. V. svoje 2 osobné motorové vozidlá
musí parkovať tak, že jedno vozidlo má pred touto garážou a druhé vozidlo sa nachádza na betónovej
ploche medzi bytovými domami L. V. č. X a L. V.. X (toto betónové parkovisko p. V. vybudoval bez

stavebného povolenia). Dokonca táto betónová plocha vážne poškodzuje bytové domy L. V. č. X a L.
V.. X, lebo táto plocha je prevýšená nad okolitý terén a pri veľkých dažďoch dochádza k stekaniu vody
do nižšie položených bytových domov, čím dochádza k zamákaniu pivníc.

- do garáže nainštaloval plynový gril, iné spotrebiče americkej výroby, ktoré nespĺňajú technicko-
bezpečnostné normy podľa našich STN. V garáži je namontovaná rozsiahla kuchynská linka so všetkými

spotrebičmi, vrátane chladničky. Táto stavba má skôr charakter bytového priestoru i napriek tomu, že
táto stavba bola schválená jednoznačne len na parkovanie vozidiel, tzn. táto stavba by mala mať právny
účel nebytových priestorov.

- nedovolené prevýšenie strechy garáže tohto stavebníka vážne poškodzuje okolité garáže, najmä
garáž Ing. Y. Z., kde z tejto dvojgaráže stekajúca dažďová voda spôsobuje zamákanie garáže Ing. Y. Z.,

ochranná izolácia strechy jeho garáže týmto bola vážne narušená.

- tým, že došlo k predimenzovaniu stavby čo sa týka šírky , dĺžky a výšky, priechodný dvor sa opticky
zúžil, je viac zatienený a architektonicky nezapadá do jednotnej línie ostatných garáží a dokonca
architektonicky narúša i komplexné ponímanie bytovej zástavby, pretože bytové domy boli postavené v
štýle tzv. pražských domov asi v roku 1920 a naopak táto garáž ,,ako päsť na oko“ nezapadá do tejto

jednotnej architektonickej línie. Preto toto dodatočné povolenie nelegálnej stavby je potrebné schváliť
nielen hlavným architektom Mesta Prešov, ale i Krajským pamiatkovým úradom v Prešove, lebo táto
stavba jednoznačne patrí pod právnu ochranu pamiatkovej zóny.

Záver : Vzhľadom na to, že dotknutý stavebník arogantne porušil všetky predpisy vrátane Stavebného
zákona, najvhodnejším riešením tohto protiprávneho stavu je odstránenie zbytočne predimenzovanej

najmä do výšky, strechy dvojgaráže a túto je možné nahradiť mierne šikmou strechou vo výške
vedľajších garáži. V súčasnosti takto postavená stavba vyvoláva neestetický dojem, že sa jedná skôr o
stavbu rodinného domu, ako garáže. Svojou masívnosťou vo všetkých parametroch neproporcionálne
konkuruje oproti stojacim bytovým domom a vyvoláva tiesnivý deprimujúci dojem. Tolerovanie takejto
stavby by podporovalo nepriaznivú atmosféru a protiprávne vedomie stavebníkov, že všetky nepovolené

stavby, resp. stavby nezodpovedajúce stavebnému povoleniu je možné dodatočne povoliť bez ohľaduna mienku dotknutých občanov bývajúcich v kritickej bytovej zóne, bez ohľadu na estetiku architektúry
a v konečnom dôsledku doterajšia benevolencia stavebného úradu nahráva stavebnému voluntarizmu,
budovaniu ,,stavebných gýčov“ a zbytočne narúša i doterajšie dobré susedské vzťahy. Ďalej poukázal

na nevhodnú úpravu bytu stavebníkov.

Ďalej sa v spise nachádza stanovisko Krajského pamiatkového úradu Prešov, z ktorého vyplýva, že
predmetná stavba sa nachádza mimo územia Pamiatkovej rezervácie Prešov i ochranného pásma PR
Prešov, preto sa KPÚ Prešov v predmetnej veci nevyjadruje, ďalej záväzné vyjadrenie Mesta Prešov,
oddelenie ÚP o vykonanej ohliadke objektu dvojgaráže zo dňa 15.11.2010, z ktorého vyplýva, že v rámci

ohliadky bolo zistené, že stavebník predmetné požiadavky splnil, z toho dôvodu nie je potrebné ich
zapracovať do rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby dvojgaráže. Vzhľadom k tomu, že stavba je
k 15.11.2010 stavebne ukončená súhlasí s jej užívaním.

Rozhodnutím zo dňa 22.11.2010 č. B/2009/20105-MK Mesto Prešov ako vecne a miestne príslušný
orgán štátnej správy podľa § 2 písm. e) zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností s
orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v spojenom
konaní o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 88a Stavebného zákona, vydal pres stavebníkov, ktorými sú M. W. a manželka M., L. V. X, O.,
podľa ustanovenia § 88a ods. 4 a § 82 Stavebného zákona dodatočné povolenie o užívaní stavby pod
označením ,,dvojgaráž“, ktorá bola zrealizovaná na parcele č. 5016/4, ďalej oplotenie zrealizované na

parcele č. 5016/8 a technické rozvody na parcele č. 5016/12 a č. 5017 (napojenie garáže na elektrické
NN rozvody, vodovod a kanalizácia z jestvujúcich rozvodov bytového domu prislúchajúcich k bytu
stavebníka (v k.ú. O. - ulica L. V. X v O.). Súčasťou výroku rozhodnutia je opis zrealizovanej stavby,
podmienky pre užívanie stavby, zistenie drobných nedostatkov, ktoré musia byť odstránené najneskôr
do konca nasledujúcej lehoty: dokončiť oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny (pôvodného

južného obvodového múra, ktorý nebol asanovaný) pri južnom priečelí garáže, T: do 04/2011. Ďalej
uvedenie vznesených námietok, ako aj rozhodnutie o tom, že námietky sa zamietajú.

Stavebný úrad toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe žiadosti o dodatočné povolenie stavby,
resp. zrealizovaných zmien počas výstavby na stavbe povolenej pod označením ,,dvojgaráž“, pre
ktorú bolo vydané stavebné povolenie Mestom Prešov pod č. B/2008/26382-MK zo dňa 11.02.2008,

vytýčil ústne pojednávanie, ktoré bolo vykonané dňa 22.10.2010. O odročenie tohto pojednávania
požiadal právny zástupca Ing. Y. Z. JUDr. Konštantín Vaľo. Po výzve stavebného úradu predložil právny
zástupca Ing. Y. Z., aj keď oneskorene po uplynutí 7- dňovej lehoty vyjadrenie k veci s uvedením
námietok. Stavebný úrad podrobne odôvodnil zamietnutie námietok. Po preskúmaní veci dospel k
záveru, že stavebný úrad je oprávnený nariadiť odstránenie stavby - v tomto prípade jej úpravu podľa

pôvodného povolenia - výlučne v prípade, ak stavebník nepredloží náležité doklady alebo ak sa v konaní
o dodatočnom povolení preukáže rozpor stavby s verejným záujmom. Stavba bola v čase konania
dokončená. Po preskúmaní podkladov a dokladov doložených k žiadosti o dodatočné povolenie stavby,
stavebný úrad dospel k záveru, že predmetné zmeny stavby je možné dodatočne povoliť a zároveň
povoliť aj užívanie stavby, lebo ju posúdil ako užívania schopnú. Konštatoval, že existencia stavby nie

je v rozpore s verejnými záujmami a vzhľadom na posúdenie z hľadiska zámerov a cieľov územného
plánovania starostlivosti o životné prostredie, stavebný úrad dospel k záveru, že stavba takisto nie je v
rozpore s týmito záujmami. Stavbou nie sú nadmieru ohrozené záujmy účastníkov konania. Podmienky
rozhodnutia boli stanovené najmä za účelom zabezpečenia ochrany záujmov spoločnosti a na vylúčenie
negatívnych účinkov stavby na okolie.

Proti tomuto rozhodnutiu včas podali odvolanie žalobcovia, ktoré odôvodnili tým, že stavebník napriek
povoleniu výstavby dvojgaráže s pultovou strechou s maximálnou výškou 3.001 mm o vydaní
stavebného povolenia bez akéhokoľvek predchádzajúceho súhlasu stavebného úradu vybudoval
strechu s hrebeňom na kóte + 4.610 mm, a to tak, že táto strecha je sedlová a markantne sa odlišuje
od ostatných pultových striech radových garáží, ktoré sú vybudované na spoločnom dvore bytových

domov v Prešove, L. V. č. X, X a X. Namietal, že nevie z akého dôvodu stavebný úrad žiadal od Ing.
T. T. a jeho manželky Q. T. súhlas k zmene stavby, keď dvojgaráž sa ničím nedotýka ich nehnuteľností.
Dňa 30.11.2010 referent stavebného úradu Mgr. M. fyzickou ohliadkou garáže Ing. W. Z. zistil, že táto
strecha je sústavne zamákaná zrážkovou vodou stekajúcou zo strechy dvojgaráže stavebníka. Hlavnoupríčinou závadného stavebného stavu je to, že medzi dvojgarážou stavebníka a garážou klientov sa
nachádzabývalýmúrpôvodnejgaráže,eštevybudovanejnebohýmZ.H..Namietali,ženatomtomúresa
koncentruje zrážková voda, ktorá presakuje do garáže klientov a presaky tejto vody značne poškodzujú

strechu garáže žalobcov. Namietali neefektívnosť a neúčinnosť oplechovania tejto časti a uviedli ako
efektívne riešenie dostavenie tohto múra do výšky strechy dvojgaráže, t.j. do výšky 4,610 mm a túto časť
taktiež pokryť plechovou strešnou krytinou a vytvoriť i z tejto časti súvislú strechu. Ako ďalšie riešenie
označil odstránenie predimenzovanej sedlovej strechy na dvojgaráži. Za protizákonné označil odkázanie
žalobcov na občianskoprávne konanie na náhradu škody. Vzniesol námietku predpojatosti voči celému

stavebnému úradu z dôvodu postupu stavebného úradu v prospech stavebníkov.

Rozhodnutím zo dňa 22.02.2011 č. 2011-28402-2/SP-KAM žalovaný zamietol odvolanie proti
rozhodnutiu Mesta Prešov č. B/2009/20105-MK zo dňa 22.11.2010 a napadnuté rozhodnutie potvrdil
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že stavebníkom M. W. a jeho manželke M. bolo stavebným povolením
zo dňa 11.02.2009 č. B/2008/26382-MK povolené na pozemkoch parcela č. 5016/3, 5016/4, 5016/8 a

5017 v k.ú. O. stavba ,,dvojgaráž“ s napojením na L.NN rozvody, vodovod a kanalizáciu z existujúcich
technických rozvodov bytového domu. Stavebník stavbu uskutočnil v rozpore s vydaným stavebným
povolením a počas prestavby stavby zrealizoval zmeny : zmena pôdorysného usporiadania dvojgaráž,
t.j. zväčšenie pôdorysu, jeho šírky z 7700 mm na 7950 mm severným smerom; samostatná miestnosť
WC rozmerov 1400 mm x 1900 mm; zväčšenie nástupnej plochy do garáže v časti záhradky rozmerov

1626 mm x 240 mm na 2950 mm x 2100 mm, s riešením prestrešenia; zväčšenie počtu a veľkosti
vonkajších schodišťových stupňov lichobežníkového tvaru zo 4 na 5 stupňov pôdorysných rozmerov
840 mm x 1460 mm na 1600 mm x 3000 mm; zmena tvaru strechy z pultovej o sklone 2 stupňov
na sedlovú asymetrickú strechu so sklonom strešných rovín 10 stupňov a 45 stupňov; zvýšenie výšky
strechy dvojgaráže z + 3,010 m na + 4,610 m od nivelety ± 0,000 m a osadenie nových vstupných

dverí na západno- čelnom priečelí objektu rozmerov 850/2070 mm. Vzhľadom na uvedené skutočnosť
stavebný úrad začal konanie vo veci podľa § 88 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 88a ods. 1
Stavebného zákona, ktoré určujú procesnoprávny postup stavebného úradu a povinnosti vlastníka
stavby, ktorý uskutočňuje bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním pre osobitné konanie o
takejto stavbe: Stavba bola v čase konania o jej dodatočnom povolení dokončená, preto stavebný

úrad využil ustanovenie § 88a ods. 9 Stavebného zákona a s konaním o dodatočnom povolení stavby,
ktorá je už dokončená spojil aj kolaudačné konanie. Podľa platného Územného plánu Mesta Prešov,
schváleného Mestským zastupiteľstvom v Prešove uzn. č. 130/2008 dňa 30.01.2008 dvojgaráž parc.
č. KN 5016/3, KN 5016/4 a pozemok parc. č. KN 5016/8 k.ú. O. sa nachádzajú na ploche funkčne
určenej ako obytná plocha bytových domov. V zmysle Zásad a regulatívov priestorového usporiadania a

funkčného využívania územia Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prešov č. 168/2008, ktorým sa
vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Prešov, regulatívu Rl B.6 d) garážovanie a parkovanie
je súčasťou riešenia jednotlivých plôch obytnej doby pre byty v zóne. K dodatočnému povoleniu stavby
vydalo Mesto Prešov, MsÚ, OHAM, Odd. ÚP záväzné stanovisko č. T/2009/20054 zo dňa 23.10.2009,
ktorýmspredloženoudokumentácioupredodatočnépovoleniestavbysúhlasilozapredpokladusplnenia

podmienok uvedených v dvoch bodoch , ktorých splnenie bolo následne overené dňa 15.11.2010.
Krajský pamiatkový úrad v Prešove v stanovisku č. PO-10/2646-02/8224/Vin zo dňa 19.10.2010 uviedol,
že vzhľadom k tomu, že stavba sa nachádza mimo územia Pamiatkovej rezervácie Prešov i ochranného
pásma PR Prešov k predmetnej veci sa nevyjadruje. Vychádzajúc z uvedeného v konaní o dodatočnom
povolení stavby nebol zistený rozpor stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom,

ani osobitnými predpismi. V danom prípade stavebný úrad zistil, že na južnom priečelí garáže nie je
ukončené oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny - pôvodného južného obvodového múra,
ktorý nebol asanovaný, preto stavebníkovi stanovil na odstránenie tohto nedostatku lehotu do 04/2011.
Napriek tomu, že námietky účastníkov konania boli podané oneskorene po uplynutí 7- dňovej lehoty,
stavebný úrad sa nimi zaoberal a v rozhodnutí o nich riadne s odôvodnením rozhodol. Súhlas manželov

T. bol potrebný z dôvodu, že napojením stavby na technické rozvody bytového domu bude dotknuté
ich vlastnícke právo k pozemku parcela č. 5017 k.ú. O.. K vznesenej námietke predpojatosti uviedol,
že táto námietka bola vznesená až v odvolacom konaní, kedy zamestnanec zabezpečujúci činnosť
stavebného úradu v podstate výsledok konania už nemôže ovplyvniť, nakoľko konanie je na stavebnom
úrade riadne ukončené vydaním rozhodnutia a vzhľadom k tomu, že o odvolaní nebolo rozhodnuté

orgánom vydávajúcim napadnuté rozhodnutie v rámci autoremedúry podľa § 57 Zákona o správnomkonaní, ďalším orgánom konajúcim vo veci je Krajský stavebný úrad. K námietke predpojatosti voči
celému stavebnému úradu a odstúpeniu konania inému stavebnému úradu uviedol, že Stavebný zákon
v § 119 pojednáva o prípadoch, kedy vo veci môže konať iný ako miestne príslušný orgán. Nespokojnosť

so stavebným úradom zo strany stavebníka nie je zákonným dôvodom na určenie iného alebo miestne
príslušného správneho orgánu na konanie vo veci. Uviedol, že po preskúmaní predloženej žiadosti,
spisového materiálu a postupu stavebného úradu nezistil, aby dodatočným povolením a užívaním
stavby mohli byť ohrozené verejné záujmy chránené Stavebným zákonom a osobitnými predpismi alebo
neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu ako

doposiaľ.

Na pojednávaní vo veci splnomocnený zástupca stavebníkov a žalovaných v 2.a 3. rade, ktorý aj
zabezpečoval stavbu uviedol, že múr pôvodnej garáže neasanoval z toho dôvodu, že aj keď je postavený
na pozemku stavebníkov, tvorí stenu garáže žalobcov. Ak by ho asanoval, garáž žalobcov by sa zrútila.
Novú garáž nestaval na pôvodnom múre z dôvodu, že staré základy boli pre novú stavbu nevyhovujúce.
Voči oplechovaniu tohto múra nemal výhrady a dokonca už dal vyhotoviť za týmto účelom aj plech. Brat

žalobcu v 1.rade medzitým s jeho súhlasom múr oplechoval. Zmeny v rozpore so stavebným povolením
odôvodnil tým, že na žiadosť MUDr. J. C. - žalovanej v 4. rade, posunul jednu stenu garáže k jej garáži a
tým sa stavba zväčšila a pultová strecha už nebola vyhovujúca. Preto podal žiadosť o povolenie zmeny
stavebného povolenia a postavil sedlovú strechu. Nie je pravdou, žeby k zamákaniu garáže žalobcov
dochádzalo zrážkovou vodou zo sedlovej strechy garáže žalovaných v 2.-3.rade. Žalobné námietky

považuje za nedôvodné a žalobu navrhol zamietnuť.

Správne súdnictvo je upravené v piatej časti O.s.p. zverejnené zákonom č. 519/1991 Zb. Uvedenou
novelou Občianskeho súdneho poplatku došlo k rozšíreniu právomoci súdov vo veciach kontroly
zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v oblasti ochrany subjektívnych práv fyzických a právnických
osôb.

Zmyslom tohto právneho inštitútu (v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR) je umožniť každému, kto sa cíti
ukrátený na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu, aby sa obrátil na súd a vyvolal tak konanie,
ktorého správny orgán bude účastníkom s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

Občiansky súdny poriadok rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov upravuje v
druhej hlave piatej časti.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonávať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 1 O.s.p.).

Podstatnou námietkou žalobcov uvedenou v žalobe je nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov,
ktorými bolo vydané dodatočné povolenie a užívanie stavby pod označením ,,dvojgaráž“ napriek
zisteným nedostatkom, dôsledkom ktorých dochádza k poškodzovania susednej nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne v 2. rade a nezrozumiteľnosť napadnutých rozhodnutí.

Stavebnýzákonvustanovení§61ods.1upravuje,žestavebnýúradoznámizačatiestavebnéhokonania
dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s
miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.Podľa ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými

záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi.

Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby. S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže

stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.

Podľa § 82 ods. 2 Stavebného zákona v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky
vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov
skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich
odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť
osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak

kolaudačné rozhodnutie nevydá.

V súlade s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné
vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia
existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi

stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.

Z administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že správne orgány v posudzovanej veci na základe
skutkových zistení dospeli k záveru, že pre dodatočné povolenie horeuvedenej stavby boli splnené
zákonnépodmienky.Tentoich záverje aj podľanázoru súdu vecne správny,nakoľkosipreňzadovážili
dostatok skutkových pokladov, aby mohli vo veci rozhodnúť a v konaní nebola zistená taká vada, ktorá

by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného
ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie
je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. V preskúmavanej veci sa správne
orgány dostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcov, ktorí v priebehu celého stavebného konania

vyjadrovali nesúhlas so stavbou dvojgaráže v rozpore so stavebným povolením, spochybňovali účel
stavby a poukazovali na to, že dažďová voda stekajúca zo sedlovej strechy stavby spôsobuje zamákanie
ich garáže a tým sa poškodzuje ich majetok.

V tejto súvislosti súd zistil, že správne orgány ako aj stavebníci doložili všetky potrebné doklady, z
ktorých bolo zrejmé, že stavba stavebníkov, spočívajúca v stavebných úpravách dvojgaráže neodporuje

stavebnému zákonu a nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným zákonom, čoho dôkazom boli aj
vyjadrenia dotknutých orgánov k dodatočnému povoleniu, teda s územným plánom zóny a že stavba je
v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona. Teda, že boli splnené zákonné podmienky pre postup v
zmysle citovaného ustanovenia § 88a Stavebného zákona pre dodatočné povolenie stavby - stavebným
úpravám strechy a zastrešeniu dvojgaráže sedlovou strechou. Po zistení, že na južnom priečelí garáže

nie je ukončené oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny - pôvodného južného obvodovéhomúra, ktorý nebol asanovaný, stavebný úrad uložil stavebníkovi l na odstránenie tohto nedostatku lehotu
do 04/2011.

V danom prípade súd zistil, že právny zástupca žalobcov požiadal stavebný úrad 1.stupňa o odročenie

ústneho pojednávania vo veci dodatočného povolenia stavby z dôvodu práceneschopnosti. Po 11
mesiacoch bol vyzvaný na vyjadrenie sa k veci dodatočného povolenia stavby v lehote 7 dní. Písomné
stanovisko k veci s uvedením námietok doručil po uplynutí 7-dňovej lehoty. Aj napriek tomu sa stavebný
úrad v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby s námietkami žalobcov vysporiadal. Žalobcovia potom,
čo im bolo doručené rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a užívaní stavby podali odvolanie.,

v ktorom namietali v podstate kolaudačné rozhodnutie a uložené odstránenie nedostatkov stavby.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacími námietkami dôsledne vysporiadal.

Krajský súd poukazuje na to, že úlohou súdov v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť
rozhodnutia a postupu správnych orgánov predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe.
(t. j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť.

Preskúmaním veci súd zistil, že žaloba bola podaná nedôvodne.

K žalobnej námietke v súvislosti s nevhodnosťou uloženej povinnosti odstránenia nedostatkov stavby
oplechovaním neasanovaného múru krajský súd poukazuje na to, že nie je prípustné sa podanou
žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia vydaného na základe správnej úvahy správneho orgánu,
prípadne jeho časti len z dôvodu jeho nevhodnosti, neúčelnosti alebo napríklad neestetičnosti.
Žalobcovia nepreukázali ani dôvodnosť tejto námietky a nesprávnosť rozhodnutia stavebného úradu

pri uložení povinnosti odstránenia nedostatku stavby oplechovaním neasanovaného múra. Napadnuté
rozhodnutie nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ale zabezpečuje súlad stavby
postavenej v rozpore s pôvodne vydaným stavebným povolením a so zákonom. V súvislosti s
namietaným porušením kolaudačného konania súd nezistil, v čom žalobcovia považujú rozhodnutie v
tejto časti za nezákonné. Nie je povinnosťou súdu vyhľadávať namiesto žalobcov konkrétne dôvody

nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a
určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h O.s.p. viazaný.

Úlohou stavebných orgánov v administratívnom konaní je postupovať v súlade s ústavou a zákonmi pri
vydávaní svojich rozhodnutí, a to v súlade s princípmi právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy,
t.j. princípom právnej istoty a rovnosti.

Krajský súd nezistil, žeby stavebné úrady svojvoľne znevýhodňovali stavebníkov na úkor žalobcov a
postupovali v rozpore s uvedeným. Stotožňuje sa aj s odôvodnením žalovaného k vznesenej námietke
zaujatosti stavebného úradu. Súd nezistil nezákonný postup žalovaného ani prvostupňového správneho
orgánu, ktorý by sa dotkol oprávnených práv žalobcov. Počas konania bola splnená aj podmienka
uvedená v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a to uložené odstránenie nedostatkov stavby

a neasanovaný pôvodný múr už bol oplechovaný.

Ostatné námietky uvedené v žalobe neboli uplatnené v určenej lehote v prvostupňovom konaní, hoci
uplatnené mohli byť, a teda sa na ne v odvolacom konaní nemohlo prihliadať. Krajský súd sa stotožňuje
s názorom žalovaného, že ak sa nemohlo podľa § 42 ods. 4 Stavebného zákona na tieto námietky
prihliadať v odvolacom konaní, nemôžu byť predmetom preskúmania pred súdom.

Z týchto podstatných dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. Žalobcom, ktorí neboli v konaní úspešní,
náhradu trov konania nepriznal a žalovaný v nemá nárok na náhradu trov konania.Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.