Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 7, 2011

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/13/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899982
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2011:2708899982.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľov: v l. rade: C.

M.,nar.XX.X.XXXX,bytomXXXF.X.X.,N.predtýmbytomF.,X.XXav2.Rade:E.M.,,nar.XX.X.XXXX,
bytom F., P.. X, predtým bytom F., X. XX, obaja navrhovatelia zastúpení: JUDr. Svetlana Kudláčová,
Advokát, AK so sídlom Potočná 15, 909 01 Skalica proti odporcom: v l. rade: L. M., bytom F., X.. XX. a
v 2. rade: R. M., bytom X.., F.a o náhradu škody v sume 323,30-eur, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu
323,30 € a náhradu trov konania k rukám JUDr. Svetlany Kudláčovej, advokátky v sume 513,04 €, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podali dňa 3.5.2002 na OS Skalica návrh proti odporcom na zaplatenie 8.900,-Sk a žiadali

priznať aj náhradu trov konania.

V návrhu uviedli, že sú vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaného na Liste vlastníctva XXXX pre
obec a k.ú. F.. Odporcovia tvrdia, že sú vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX., tento však nepochybne
užívajú. Navrhovatelia na jar roku 2000 medzi uvedenými pozemkami postavili plot, ktorý pozostával
z kovových konštrukcií - žrdí s kovovými patkami, ktoré boli do zeme osadené osadené betónovým
základom. Na žrde mal byť upevnený latový plot, v roku 2000 na kovovú konštrukciu natiahli a upevnili

pletivový plot, ktorý osadili v súlade s prebiehajúcou hranicou pozemkov. Odporcovia tento dňa 11. Mája
2000 odstránili a posunuli do pozemku navrhovateľov, čím im zabrali časť pozemku navrhovateľov. O
vydanie veci sa vedie konanie na OS Skalica pod sp. zn. 4C/64/01. Skutočnosť nahlásili na polícii.
Navrhovatelia tvrdili, že posunutím plota im vznikla škoda, a to na 3 ks kovových tyčiach s patkami za
materiál a a náter v sume 1500,-Sk, za betón vrátane dovozu vo výške 900,-Sk a prácu ocenili a škodu
vyčíslili sumou 1600,-Sk. Aby susedov presvedčili, že navrhovateľmi vyhotovený plot prebiehal v súlade
s hranicou medzi pozemkami, dali navrhovatelia vypracovať vytyčovací náčrt, s čím odporcovia súhlasili,

avšak odmietli sa podieľať na jeho úhrade. Nebyť posunu plota, nemusel byť náčrt vyhotovovaný.
Cena náčrtu bola navrhovateľmi uhradená vo výške 4.900,-Sk, ktorú na zaplatenie po odporcoch tiež
navrhovatelia uplatnili v konaní.

Súd vo veci dňa 16.7.2003 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľom
spoločne a nerozdielne 8.900,-Sk a trovy konania. Proti platobnému rozkazu podali odporcovia včas
odpor s odôvodnením, že skutočnosti, ktoré uvádzajú navrhovatelia v návrhu na náhradu škody nie sú

pravdivé, navrhovatelia si ich vymysleli a výslovne uvádzajú nepravdu.. Odporcovia popreli, žeby hýbali
s plotom navrhovateľov, ktorý oddeľuje pozemky, plot zostal stále na mieste, naopak, s plotom hýbali
navrhovatelia a to dňa 25.3.2000, v čase, keď odporcovia neboli doma. Toto môže dosvedčiť svedkyňa
U. U., bytom F., X. XX.. Odporcovia poukázali na rozhodnutie Okresného úradu v Skalici z 18.9.2000č. P - 173/00, ktorý rozhodol, tak, že zastavil konanie o priestupku, nakoľko zistil, že skutok sa nestal.
Namietali, že navrhovatelia nepreukázali, že škodu spôsobili odporcovia, nepreukázali, že škoda vznikla
vo výške, ktorú majú zaplatiť podľa návrhu odporcovia.

Platobný rozkaz sa podaným odporom zrušil a súd vo veci nariadil dokazovanie, ktoré vykonal: LV
č. XXXX pre obec a k.ú. F., Oznámením k ohláseniu drobnej stavby /stavebnej úpravy/ žiadateľov -
navrhovateľov na oplotenie záhrady, vytyčovacím náčrtom Bc. Motyku zo dňa 15.6.2000, Protokolom
o vytýčení hranice pozemku z 15.3.2000, fotografiami situácie na pozemkoch - pletivového plota,

Oznámením k ohláseniu drobnej stavby oznamovateľa odporcu 1/ zo dňa 26.8.2003 k oploteniu,
objednávkou navrhovateľov na vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu a kópiou poštovej poukážky o úhrade
sumy 4.900,-Sk pre vyhotoviteľa, odborným stanoviskom č. 1/2007 znalkyne Ing. Alžbety Juríkovej,
spisom Okresného úradu Skalica č. P-173/00, znaleckým posudkom č. 4/2007, vypracovaným znalcom
z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia Ing. Romanom Wágnerom, časťou spisu OS
Skalica sp. zn. 4C/64/01, výsluchom svedkyne U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., X. XX, výsluchom

navrhovateľov a odporcov, ohliadkou pozemkov účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa LV č. XXXX . pre obec a k.ú. F. sú navrhovatelia vlastníkmi parcely č. XXXX., ktorú nadobudli
kúpnou zmluvou zo dňa 2.11.1995, vklad vlastníctva navrhovateľov do katastra nehnuteľností bol
povolený pod V XX/XX, spoluvlastníctvo navrhovatelia, ktorí boli manželmi potvrdili aj vo svojich

výpovediach.

Ďalej súd z výpovedí navrhovateľov zistil, že odporcovia užívajú nehnuteľnosť , ktorá má parcelné číslo
XXXX a je pri hranici parcely č. XXXX, patriacej navrhovateľom, čo odporcovia vo výpovediach potvrdili.

Navrhovatelia uviedli, že v roku 1999 na jeseň požiadali navrhovatelia Mesto Skalica o vydanie
stavebného povolenia na oplotenie záhrady, nakoľko mienili postaviť na hraniciach pozemkov plot.
Mesto Skalica žiadosti navrhovateľov vyhovelo, čo bolo preukázané aj Oznámením k ohláseniu
drobnej stavby /stavebnej úpravy/ žiadateľov - navrhovateľov na oplotenie záhrady. Mesto Skalica na
základe žiadosti navrhovateľov z 19.10.1999 súhlasilo s drobnou stavbou -oplotením záhrady, ktorá

sa realizovala na pozemku parc. č. XXXX v k.ú,. F., ulica X. XX a mala pozostávať z vybudovania
oplotenia z drevených lát na kovovej konštrukcii, ktorá bude zachytená v betónovom základe. Mesto
určilo podmienku výškou stavby plota 1,9m a základ vybetónovaný nad terénom cca 30 cm. Z výsluchu
navrhovateľov súd ďalej zistil, že na jar roku 2000 začali budovať plot, ktorý pozostával z kovových tyčí
o dĺžke 3,20 m, z ktorých 1,30 m zapustili do zeme, na upevnenie v zemi použili kameň. Na tyčiach boli

kovové ušká, na ktoré mal byť pripevnený drevený plot, ktorý navrhovatelia nevyhotovili., pretože podľa
tvrdenia navrhovateľov odporcovia tyče nad betónom odrezali a navrhovatelia kvôli prebiehajúcemu
súdnemu konaniu 4C/64/2001 od jari 2000 vôbec nehýbali. Podľa navrhovateľov sú kovové tyče stále
posunuté a sú stále na tom istom mieste. Vo veci 4C/64/2001 odporcovia vypovedali, že oni tyče posunú,
prisľúbili, že to dajú do poriadku. Odporcovia odviezli zeminu z parcely navrhovateľov, čo videli okolití

susedia a odporcovia si postavili vlnitý plech, ktorý je na ich tyčiach. Z výpovede navrhovateľky 2/ súd
zistil, že mala poznatok od predchádzajúceho majiteľa parcely č. XXXX, že krušpán, ktorý sa nachádzal
na konci parcely navrhovateľov pri múre bol zasadený na hranici pozemkov, že tadiaľ vedie hranica
medzipozemkami.Základpreplotvyhotovovalipresnenahranicipozemkovtak,ževiedolpozakrušpán,
ktorý navrhovatelia z ich parcely ostrihali, na dôkaz predkladali navrhovatelia fotografie. Pre spor o

hranicu medzi pozemkami, ktorý bol, riešený v konaní 4C/64/01 pri vyhotovovaní vytyčovacieho náčrtu
a ohliadke na mieste, navrhovateľka 2/ po tom, čo odporcovia odstránili zabetónované kovové tyče,
ktoré boli na hranici pozemku, požiadala geodeta, aby aj farebne vyznačil hranicu medzi pozemkami.
Geodet vyznačil hranicu na múre z dvora odporcov červenou farbou, čo bolo vidieť aj na fotografiách, na
dôkaz predložených navrhovateľmi na ich tvrdenia. Navrhovateľka zdôvodnila požiadavku na geodeta

tým, že medzi navrhovateľmi a odporcami ako susedmi vznikali nedorozumenia o priebehu hranice,
užívaním pozemkov a preto žiadala, aby geodet nevyznačoval hranicu iba kolíkmi, ale aj farbou,
pričom argumentovala, že na jednej z fotografií pod červenou čiarou vyznačenou geodetom ako hranica
pozemku už jeden kolík chýba, čo mal súd preukázané záberom na fotografii tak ako to opisovala
navrhovateľka. Na zábere z fotografie je vidieť krušpán opisovaný navrhovateľkou, nad ním červená

čiara na múre a súd mal skutočnosť ohľadom výpovede navrhovateľky preukázanú aj zisteniami pri
ohliadke pozemkov, že kameninový múr, ktorý je na parcele odporcov v zadnej časti ich dvora je
postriekaný červenou farbou tak, ako o tom vypovedala navrhovateľka, krušpán bol pred ohliadkou
odstránený. Podľa Protokolu o vytýčení hranice pozemku, spísanom po predchádzajúcom vytýčeníhranice geodetom Bc. Radovanom Motykom dňa 15.5.2000 sa vytýčenie hranice vykonalo na podklade
katastrálnej mapy Hodonín 2-1/32, vyšetrovacieho a meračského náčrtu 57, vyhotoveného v máji 1982
pri vyhotovovaní ZMVM v mierke 1:1000 a hranica bola v prírode označená kovovými rúrkami a plotom.

Na vytyčovaní sa zúčastnili obaja navrhovatelia, ako vlastníci parcely č. XXXX, odporkyňa pani M. ako
spoluvlastníčka parcely č. XXXX, bez prítomnosti odporcu 1 a vlastníci parcely č. XXXX manželia M..
Zúčastnené strany potvrdili, že boli oboznámené s priebehom a označením hranice pozemkov, nemali
pripomienky k vytýčenej hranici pozemkov, odporkyňa 2/ súhlasila s vytýčenou hranicou, ale protokol
odmietla podpísať bez manžela, odporcu 1/. Podľa zápisnice o ohliadke nehnuteľností, vykonanej vo

veci 4C/64/01 dňa 2.10.2002 vo veci konajúci súd zistil, že na konci záhrady žalobcov sa nachádza
múr, na ktorom je zakreslená červená čiara a vodorovne s ňou je umiestnený oceľový kolík, ktorý
vyčnieval nad zemou cca 20-30 cm. Plot medzi spornými pozemkami sa nachádzal v zadnej časti, t.j.
v záhrade v čase ohliadky cca 30 cm od vytýčenej hranice pozemku, čo je pri čelnom pohľade na
zakreslenú čiaru smerom doprava, t.j. bližšie k pozemku navrhovateľov. U plota zo strany odporcov boli
umiestnené dosky a suť a kamene. Odporkyňa 2/ aj vtedy namietala, že čiaru nevyhotovil geodet, ale

navrhovatelia. Ďalej súd z výsluchu navrhovateľky 2/ zistil, že plot navrhovateľov mal byť postavený 10
cm v prospech pozemku odporcov. Na jeseň 2003 si odporcovia postavili plot z vlnitého plechu, ktorý
zasahoval do pozemku navrhovateľov, plot navrhovateľov ešte nestál. Mesto Skalica povolilo odporcom
postaviť vlnitý plech odporcom vedľa plota navrhovateľov. Za dôkaz, že odporcovia postavili svoj plot z
vlnitého plechu na pozemku navrhovateľov označila navrhovateľka fotografiu, z ktorej súd na základe

tvrdenia navrhovateľky zistil, že skutočne časť záhradky, v ktorej mala navrhovateľka zasadený cesnak,
zostal na pozemku odporcov a bol prekrytý doskou na hranici pozemku navrhovateľov a poukázala na
fotografiu, na ktorej je vidno mokrá, poliata časť okolo stĺpikov patriacich navrhovateľom. Vyjadrila sa,
že iba odporcovia mohli mať záujem na posunutí stĺpikov, iba oni ich mohli poliať, poliatie je vidno
na fotografii, ktorú navrhovatelia predložili na dôkaz svojich tvrdení a z ktorej súd mal preukázané, že

je viditeľný rozdiel medzi časťou záhrady navrhovateľov, v ktorej bola vegetácia, napríklad zasadený
cesnak, okolo ktorého je pôda suchá a časťou okolo stĺpika, kde je časť zeminy tmavšia a fľakatá okolo
neho v zemine, čo svedčí o tom, že táto časť pozemku bola poliata vodou. Zistenia boli preukázané aj
záznamom z ohliadky miesta činu, ktorý je založený v spise Obvodného úradu v Senici P-173/00 a bol
vyhotovený 11.5.2000 v čase od 13.30 hodiny do 13.50 hodiny vo veci priestupku proti občianskemu

spolužitiu - posunutím plota, ktorého sa mal dopustiť podľa oznámenia navrhovateľa 1/ odporca v 1.
Rade. Zo záznamu je zrejmé, že príslušníci Policajného zboru z Obvodného oddelenia PZ Skalica na
mieste zistili, že štyri kovové stĺpy, na ktorých bolo upevnené drôtené oplotenie boli v zemi uvoľnené a
bolo s nimi možné hýbať asi cca 2 cm do strán. Okolo stĺpov bola nahrnutá čerstvá mokrá zemina. Z
pravej strany záhrady sa nachádzalo oplotenie cca 20 rokov staré, ktoré malo betónový základ o šírke

a výške cca 30 cm a 6metrov dlhé v ktorom boli zabetónované stĺpy oplotenia, oplotenie bolo hrdzavé,
základy zarastené, okolie špinavé.. polícia na mieste vykonala merania a zistila, že vzdialenosť oboch
oplotení je 4,60 m. Z fotografií daných na dôkaz navrhovateľmi / č.l. 215/ je jednoznačne preukázané
tvrdenie navrhovateľov, že krušpán po vyhotovení časti nového plota navrhovateľmi zostal na pozemku
odporcov, lebo biele kovové tyče, osadené navrhovateľmi sú pred ním a na pozemku navrhovateľov,

podľa fotografie z č.l. 216 je biela kovová tyč, patriaca aj podľa neskoršej výpovede odporkyne 2/
na pozemku navrhovateľov a je umiestnená pred červenou čiarou na kameninovom múre, určujúcou
hranicu pozemkov účastníkov na pozemku navrhovateľov a je na nej pripevnené staré pletivo.

Odporcovia vo výpovediach uviedli, že sú to navrhovatelia, ktorí si sústavne vymýšľajú, vyvolávajú

susedské spory a preto s odporcovia, ktorí sú manželia postavili plot z vlnitého plechu, ktorý je
pripevnený na roxorových rúrkach, ktoré zakúpili odporcovia.. Podľa výpovede odporcu 1/ plot postavil
hneď vedľa plotu navrhovateľov, rozdiel medzi plotmi môže byť maximálne 3 cm a je posunutý na
pozemok odporcov a plot navrhovateľov stojí presne na tom istom mieste, ako si ho navrhovatelia
postavili a plot odporcov je postavený v súlade so závermi geodetov, kadiaľ vedie hranica medzi

pozemkami. O značke na múre vyhovenej geodetom odporca 1/ tvrdil, že ju urobili sami navrhovatelia,
on nevedel o žiadnej červenej čiare, určujúcej hranicu a na dôkaz predkladal fotografie, na ktorých podľa
tvrdenia odporcu 1/ nebola vyobrazená farebná značka o priebehu hranice. Podľa tvrdenia odporcu
1/, fotografie boli z obdobia, kedy navrhovatelia posúvali plot, z jeho výpovede vyplynulo, že nevedel
označiť rok, z ktorého sú fotografie, či sú vyhotovené pred májom roku 2000, keď bol robený vytyčovací

náčrt Bc. Motykom alebo po tomto čase. Odporca poprel, žeby poškodil majetok navrhovateľov podľa
ich tvrdení, podľa jeho výpovede si tyče poškodili sami, tiež si ich sami polievali. Dosky na fotografiách,
ktoré boli na pozemku odporcov zdôvodnil tým, že sa odporca chystal nasypať suť k plotu a po doskách
mienil chodiť. K cesnaku, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľky 2/ zasadila ona a bol poprikrývanýdoskami položenými odporcom odporca vypovedal, že mohlo ísť aj o cesnak, ktorý patril odporcom.
Nevedel zodpovedať, ktorý plot, či pôvodný, vyhotovený pred dvadsiatimi rokmi alebo novší, vyhotovený
navrhovateľmi posúval. Videl navrhovateľov kopať a z kopania, ktoré navrhovatelia urobili vyvodil, že

posúvajú hranicu pozemkov na úkor odporcov, posúvajú plot na pozemok odporcov. Poprel, žeby on
hýbal s plotom navrhovateľov.

Z výsluchu odporkyne 2/ súd zistil, že nadobudli spolu s odporcom 1/ vlastníctvo k parcele č. XXXX
kúpou v roku 1984. Podľa výpovede odporkyne 2/ užívali nehnuteľnosť, záhradu, 20. rokov, potom

sa nasťahovali navrhovatelia a posunuli plot. V roku 1984,keď sa nasťahovali odporcovia bývať do
rodinného domu, susediaceho s domom navrhovateľov, bol medzi nehnuteľnosťami pletivový plot na
starých tyčiach. Tento plot navrhovatelia odstránili vrátane starých tyčí a navrhovatelia si dali nové tyče,
čo je vidno aj na fotografiách, tyče sú natreté bielou farbou. Odporkyňa 2/ poprela, žeby s týmito tyčami
hýbala, argumentovala, že ako žena by to ani nezvládla, keď navrhovatelia tvrdia, že tyče sú v zemi.
Pletivo na biele tyče dávali navrhovatelia. Netvrdila, že plot navrhovateľov, resp. jeho základ stojí na

pozemkuodporcov.Tvrdila,žetam, kdesinavrhovateliapostaviliplot,tamajstojí.Svojplotsiodporcovia
postavili na hranici pozemkov v súlade s rozhodnutím Mesta Skalica. Z rozhodnutia Mesta Skalica z
27.8.2003 súd zistil, že Mesto Skalica oznamovateľovi Jánovi Kučeríkovi k Oznámeniu drobnej stavby
zo dňa 26.8.2003 k oploteniu oznámilo, že nemá námietky voči vybudovaniu nepriehľadného oplotenia
na pozemku parc. č. XXXX do max. výšky 2 m, ktoré bude tvorené oceľovými stĺpikmi, na ktoré budú

prichytené plechové tabule. Plot bude postavený vedľa plotu navrhovateľov a výhradne na pozemku
stavebníka. Odporkyňa 2/ v rozpore s Protokolom Bc. Motyku uviedla, že nebola prítomná pri vytyčovaní
hranicemedzipozemkamiaaninebolakvytyčovaniuprizvaná.Stĺpikyneupilovalaaaniinakneposunula
a nevedela nič o tom, že krušpán mal byť na hranici pozemkov, odporcovia ho vykopali, keď robili plot.
Plot z vlnitého plechu si podľa výpovede odporkyne 2/ odporcovia postavili v súlade s oznámením mesta

vedľa plotu navrhovateľov v roku 2003. Suť naviezol odporca 1/, aby si už navrhovatelia neposúvali plot.
Pôvodnú starú hrdzavú tyč zo starého plota je podľa výpovede odporkyne 2/ vidno na jednej z fotografií
položenú na odpade.

Doposiaľ uvedené výpovede účastníkov boli z pojednávania zo dňa 23.11.2005.

V neskorších výpovediach odporcovia 1,2 zotrvávali na svojich stanoviskách, že oni s plotom
nehýbali, navrhovatelia ho majú tam, kde si ho postavili. Žiadne kovové kolíky patriace navrhovateľom
odporcovianeurezali,vlnitýplotpostavilizdôvodu,abynemohlanavrhovateľka2/rozprávaťoodporkyni,
že jej hrubo nadáva. Plot je aj podľa záverov znaleckého posudku Ing. Wágnera postavený na

pozemku navrhovateľov ako ich vlastníctvo, preto nie sú odporcovia vo veci pasívne legitimovaní, tomu
nasvedčuje aj rozhodnutie OÚ Skalica č. P-173/00. Aj z tohto vyplýva, že odporcovia nie sú vo veci
pasívne legitimovaní, konanie bolo podľa rozhodnutia zastavené v priestupkovej veci s poukazom na
to, že odporca v 1. rade, keď mal byť plot posunutý nebol doma a odporkyňa v 2. rade je žena, ktorá
by nevedela plot posunúť.

V priestupkovej veci, vedenej pred Okresným úradom v Skalici pod č.j. P - 173/00 tento štátny orgán
vydal dňa 18.9.2000 rozhodnutie o zastavení konania v priestupkovej veci, zo spáchania ktorého bol
obvinený L. M. z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
začal úrad konať na základe správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ Skalica, ktorý začal

objasňovanie na základe oznámenia navrhovateľa 1/ Ing. M.. Úrad vykonaným dokazovaním zistil
skutkový stav ta, ako je vo výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia vyplýva, že úrad vypočul obvineného L.
M., ktorý uviedol, že v čase, keď mal spáchať priestupok, posunúť oplotenie nebol doma. Síce nasypal
k oploteniu kamennú dr, túto nasypal však na svoj pozemok tak, že k drôtenému pletivu dal dosky a
k týmto nasypal drť. Oznamovateľ Ing. M. uviedol, že dňa 11.5.2000 ráno odišiel z domu a plot bol v

poriadku, v čase o 12.30 hodine bol plot posunutý, a to o 40 cm do záhrady navrhovateľov. Na druhý deň
obvinený navozil drť na časť pozemku navrhovateľov. Dňa 15.5.2000 dali navrhovatelia vytýčiť hranice
pozemku, z toho je zrejmé, že šírka pozemku navrhovateľov je 4,60 m a má byť 5 m. Úrad vypočul
ako svedkov manželov U., ktorí zhodne uviedli, že si presnú dobu nepamätajú, ale asi v mesiaci máj
v sobotu doobeda manželia M. spolu s otcom navrhovateľky 2/ posúvali plot, a to smerom do záhrady

M. a svedkovia sa na nich smiali, lebo robili v najväčšom daždi. Svedkyňa Marečková polícii uviedla, že
ona nevidela M. nič robiť s plotom, ale zato videla M. posúvať plot. Správny orgán preskúmal vykonané
dokazovanie i celý spisový materiál a dospel k záveru, že skutok sa nestal, čo vyvodil z tvrdenia L. M.,že tento nebol doma a tiež zo svedeckých výpovedí manželov U., z ktorých mal úrad za zrejmé, že L.
M. plot neposunul. Ani Ing. M. nevidel L. M. plot posúvať. Úrad neskúmal, kde sa obvinený zdržiaval.

Za zistenia v súdnom konaní v prejednávanej veci, že sa vedie aj konanie účastníkov, vyvolané
navrhovateľmi ich návrhom podaným dňa 17.4.2001 na OS Skalica proti obom odporcom o vydanie
časti nehnuteľnosti spojenej s návrhom na uvedenie do pôvodného stavu, súd sa s týmto konaním
vedenom pod sp. zn. 4C/64/01 oboznámil a zistil, že navrhovatelia vo veci tvrdia, že sú vlastníkmi parc.
č. XXXX . - zastavaná plocha - dvor vo výmere 266 m2 a podľa geometrického plánu pozemok bol

zameraný ako parcela číslo XXXX/X, zameranie dali zapísať aj do KN, avšak k zápisu neprišlo a LV
č. XXXX je zaplombovaný. Na jar 2000 oplotili pozemky zo strany susedov - odporcov, vybudovali
plot z kovových konštrukcií - žrdí osadených do zeme betónovým základom, k žrdiam pripojili pletivový
plot, ktorý mali časom nahradiť drevené laty. Plot osadili podľa geometrického plánu a súhlasného
stanoviska k ohlásenej drobnej stavbe Mesta Skalica. V návrhu navrhovatelia tvrdili, že v čase, keď
neboli doma odporcovia posunuli plot do pozemku navrhovateľov tak, že jeho časť zabrali. Podľa

všetkého odporcovia odpílili žrde nad betónovým osadením, čo však navrhovatelia nemôžu zistiť,
pretože táto časť pôvodného plota zostala na pozemku odporcov a je navrhovateľom neprístupná, keď
žiadali po odporcoch vysvetlenie, začali odporcovia navrhovateľom nadávať a povedali, že pozemok
je ich, čo uviedli k zadnej časti novozameranej parc. č. XXXX/X. . Na žiadosť navrhovateľov geodet
zameral hranicu a vytýčil ju presne a v súlade s jej priebehom, vyznačil ju v prírode a tak, ako

navrhovatelia pôvodne osadili plot. Hranicu geodet nastriekal aj červeným sprejom na múr, patriaci k
nehnuteľnosti 2560, susediacej s nehnuteľnosťami účastníkov. Odporkyňa 2/ sa vytyčovania zúčastnila,
s týmto súhlasila, ale odporcovia nechcú hranicu rešpektovať, plot ani na výzvy navrhovateľov nedali do
pôvodného stavu. Na pozemku navrhovateľov majú odporcovia aj čerpadlo, ktoré navrhovatelia žiadali
po odporcoch odstrániť z ich pozemku. Navrhli vydať rozsudok, podľa ktorého budú odporcovia povinní

vydať navrhovateľom zabratú časť pozemku p.č. XXXX/X, . uviesť pozemok do pôvodného stavu tak,
že posunú a osadia plot na pôvodné miesto, odvezú z neho suť a drevené dosky na vlastné náklady
a navrhli uložiť odporcom povinnosť odstrániť z pozemku navrhovateľov aj elektrické vodné čerpadlo.
Ohľadom čerpadla vzali v auguste 2002 navrhovatelia návrh späť, nakoľko odporcovia čerpadlo odpojili
od siete. Súd v konaní ustanovil za znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. Romana Wágnera,

ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/04 a na zadané úlohy zodpovedal, že odporcovia plotom, ktorý
bol na tvare miesta v čase vykonania miestneho šetrenia znalcom, t.j. v deň 23.9.2004 zasahujú do
vlastníctva navrhovateľov 0,4 m2. Skutočnú hranicu medzi pozemkami p.č. XXXX. a XXXX/X určuje
úsečka, ktorej počiatočným bodom je roh domu s.č. XXXX bod určený znalcom a zobrazený v náčrte a
koncovým bodom je opäť bod označený číselne znalcom, ktorý sa nachádza od červenej zvislej čiary

vyznačenej na murovanom plote medzi pozemkami p.č. XXXX. a p.č. XXXX š.esť centimetrov smerom
k pozemku navrhovateľov, k p.č. XXXX/X. Podaním z novembra 2004 vzali navrhovatelia návrh v časti
uloženia povinnosti odporcom vydať navrhovateľom zabratú časť pozemku a o uvedenie do pôvodného
stavu späť a súd konanie v tejto časti uznesením č.k. 4C/64/01-98 zo dňa 7.12.2004 zastavil. Späťvzatie
návrhu zdôvodnili navrhovatelia výsledkami znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že plot je skoro

na hranici pozemkov s povolenou odchýlkou a celkovou plochou záberu 0,4 m2 nie je dôvodné v konaní
pokračovať. Návrh považovali za dôvodne podaný s ohľadom na zistený stav pri ohliadke vykonanej
2.10.2002, keď bolo zistené, že pôvodný plot bol posunutý do pozemku navrhovateľov, odporcovia na
pozemok navrhovateľov naviezli suť a súčasný plot odporcovia postavili niekedy v roku 2003-2004
a z tohto dôvodu odstránili aj sutinu. Prvostupňové rozhodnutie v časti zastavenia konania potvrdil

aj odvolací súd a rozhodnutie prvostupňového súdu je právoplatné. Na odvolanie odporcov potvrdil
odvolací súd aj rozhodnutie prvostupňového súdu č.k. SI-4C/64/2001 - 123 z 13.2.2006, ktorým bolo
rozhodnuté, že odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľom trovy konania z dôvodu, že ich návrh bol
podaný dôvodne s odvolaním sa na zistenia pri ohliadke, vykonanej súdom v roku 2002.

Pre uvedené skutočnosti súd, keďže v priestupkovom konaní nebolo jednoznačne riešené, ohľadom
ktorého plota svedkyňa vypovedala a bolo iba možné sa vzhľadom na rok rozhodovania o priestupku
sa domnievať, že sa jedná o starý plot, kúpený navrhovateľmi spolu s nehnuteľnosťou v roku 1995,
považoval súd za nutné v konaní vypočuť ako svedkyňu U. U.,, rod. X., nar. XX.XX.XXXX, z ktorej
výpovede súd zistil, že je susedou odporcov, svedkyňa trvale býva v F., na ulici X. XXXX/XX. Uviedla, že

nie je v príbuzenskom pomere so zástupcami účastníkov a ani s účastníkmi. Navrhovateľov a odporcov
pozná ako jej susedov, pričom odporcovia sú jej bezprostrední susedia a navrhovatelia boli jej susedia v
minulosti. Svedkyňa bola vypočutá na pojednávaní konanom dňa 12.5.2010 a k veci samej vypovedala,
že asi 10 rokov naspäť, bolo to v sobotu a veľmi pršalo videla ako navrhovateľka a navrhovateľ as otcom navrhovateľky v 2. rade s doktorom Takatsom pracovali so železnými stĺpikmi a dávali ich
na pozemok odporcom, stĺpky navrhovateľka a jej manžel a otec navrhovateľky vykopali a u odporcov
na pozemku vykopali jamy a železné kovové stĺpiky dali ich do rúr. Otázku súdu odkiaľ svedkyňa

vie, že stĺpiky dávali navrhovatelia na pozemok odporcov, svedkyňa vypovedala, že to predpokladá z
toho, že na tom pozemku, kam navrhovatelia dávali stĺpiky boli jamy, po sadbe odporcov v ich záhrade.
Pletivo zo stĺpov bolo strhnuté, ale svedkyňa toto nevidela. Videla, že navrhovateľka, jej manžel a otec
navrhovateľky dávajú stĺpiky do jám, ktoré boli vykopané na pozemku odporcov a prihŕňali ich, neliali
do nich betón. Svedkyňa prácu navrhovateľov a otca navrhovateľky 2/ videla zo skleníka, ktorý mali už

teraz s nebohým manželom a on jej povedal, „poď sa pozrieť, to nie je možné, čo robia“. Podľa výpovede
svedkyne v ten týždeň prišli za pánom M. na nehnuteľnosť policajti a pán M. sa jej pýtal, že či nevidela,
že M. pošupovali ploty, na čo povedala, že ona M. nevidela, ale že M. videla. Vo svedeckej výpovedi v
konaní o priestupku uviedla, že si myslí, že navrhovatelia stavali na M. pozemku, z čoho tak vyvodila,
zdôvodniť nevedela. Nevidela , že by M. odrezávali kovové stĺpiky, videla, že stĺpiky boli povyťahované
a prenášali ich tak, ako vypovedala. M. nevidela, že by niekedy robili niečo s plotom. Plot, ktorý posúvali

Kresťanovci do pozemku M. je ten, ktorý tam mala predchádzajúca vlastníčka pozemku p. B.. Kovové
stĺpky, ktoré povyťahovali M. boli na pozemku ešte za predchádzajúcej vlastníčky. Zo skleníka k miestu
odkiaľ nosili M. stĺpy je to asi 10-12 metrov a určite videla M. aj keď husto pršalo, lebo doktor Z. má
asi 2 metre na výšku. Svedkyňa vypovedala, že vie aj o vlnitom plechu, ktorý bol postavený asi 2-3 roky
späť, presne si nepamätala a vlnitý plech bol bližšie do stredu pozemku M.. Predpokladala, že pletivo na

stĺpiky dávali M. a keď vypovedala pred Okresným úradom v Skalici ako svedkyňa vo veci priestupku a
uviedla, že L. M. nasypal kamennú drť k plotu, doplnila v konaní pred súdom, že drť, resp. sutiny nasypal
k plotu, kde bolo už aj pletivo. Od L. M. vedela, že to urobil preto, aby mu M. nemohol posúvať plot do
jeho pozemku. Svedkyňa nevidela, že M. zalievali stĺpiky betónom a kameňom.

Navrhovatelia predložili na dôkaz farebné fotokópie, kde na formáte A4 sú celkom 3 fotografie a k
strednej uviedli, že je tu zachytená situácie, keď navrhovatelia stavali plot podľa výpovede svedkyne
a na ktorých je vidno, že plot stavaný M. viedol po krušpán, ktorý bol vlastne hranicou pozemkami
navrhovateľov a odporcov. Na ďalších dvoch a to hornej a dolnej fotografii je už vidno, že plot je posunutý
za krušpánom smerom do pozemku navrhovateľov, to už je zachytená situácia, o ktorej navrhovatelia

tvrdili, že takto posunutý plot odporcovia zasypali sutinou a zo svojej strany dali na pozemok dosky, aby
sa plot nedal posunúť na správnu hranicu. Na jednej fotografií je zobrazený plot, kde už krušpán nie
je, geodet povedal M., že ho treba vykopať, lebo geodet červeným na stenu nastriekal hranicu, kadiaľ
vedie pozemok a krušpán zakrýval vytýčenú hranicu. Pôvodne bol pri krušpáne kovový kolík vyznačený
geodetom, kadiaľ vedie hranica, tento odporcovia znehodnotili .

Z Odborného stanoviska č. 1/2007 podaného súdom ustanovenou znalkyňu Ing. Alžbetou Juríkovou
mal súd preukázané, že cena stavebného materiálu, a to 3 ks kovových tyčí s pätkami, /materiálu a
náteru/ tyčí o dĺžke 3,20 m, ďalej betónu a stavebných prác , spočívajúcich v stavbe plota z kovových
konštrukcií a cena celého plota je ku dňu 25.3.2000 vo výške 4.840,20-Sk.

Na základe výsledkov znalkyne v jej odbornom posudku navrhovatelia dňa 24.5.2007 navrhli zaviazať
odporcov zaplatiť navrhovateľom škodu vo výške 9.740,-Sk a súd pripustil zmenu návrhu uznesením
č.k. SI-4C/142/2003-96 dňa 8.6.2007, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.6.2007.

Objednávkou navrhovateľa 1/ z 12.5.2000mal súd preukázané, že u Geodézie Bratislava, a.s. prevádzky
v Skalici objednal navrhovateľ služby tejto obchodnej spoločnosti, výsledkom ktorej bolo vytýčenie
hranice medzi pozemkami účastníkov dňa 15.5.2000 a kópiou poštovej poukážky zo dňa 17.5.2000 mal
súd preukázané, že za vykonanie prác pri vytyčovaní hranice medzi pozemkami navrhovateľ uhradil
Geodézii, a.s. sumu 4.900,-Sk.

Znaleckým posudkom č. 4/2007, vypracovaným znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvie
geodézia Ing. Romanom Wágnerom podľa uznesenia OS Senica č.k. SI-4C 142/2003 - 52 z 10.4.2006,
ktorým súd zadal znalcovi úlohu zistiť, či plot pozostávajúci z kovových konštrukcií - železných tyčí,
postavený navrhovateľmi medzi parcelami č. 2558/2 a č. 2562 stojí na pozemku parcelné číslo 2558/2

alebo na pozemku parc. č. 2562 a o zisteniach vyhotoviť vytyčovací náčrt znalec zodpovedal otázku tak,
že plot sa nachádza na parcele č. 2558/2.Súd predvolal na výsluch ako svedkyňu E. X. rod. L., nar. X.X.XXXX, o ktorej súd v priebehu konania
zistil, že sa stala novou vlastníčkou nehnuteľností parc. čísla XXXX, predtým patriacej navrhovateľom.
Svedkyňu predvolal z dôvodu, že jej výpoveďou sa malo zistiť, či bude účelné vykonať účastníkmi

navrhnutýdôkazohliadkounehnuteľnostívtejsúvislosti, činebolrobenýnanehnuteľnostiach,konkrétne
na plote zásah. Z výpovede svedkyne súd zistil, že kúpnu zmluvu svedkyňa uzatvorila ako kupujúca s
navrhovateľmi ako predávajúcimi Ing. M. a RNDr. M., s tým, že o tejto kúpnej zmluve jednali od januára
2008, peniaze navrhovateľom ako kúpnu cenu vyplatila niekedy v priebehu leta 2008 a vlastníčkou sa
svedkyňa stala vkladom vlastníctva do katastra niekedy v septembri 2008. Podľa zmluvy nadobudla

nehnuteľnosti v nej uvedené vrátane pletivového plotu na kovových stĺpoch, , s ktorým svedkyňa
nehýbala, plot je v pôvodnom stave a na pôvodnom mieste ako v čase kúpy, a to tak plot vlnitý plechový
ako aj pletivový. Podľa výpovede svedkyne pri pletivovom plote nerobila žiaden úpravy, zhruba 15 cm
dovnútra pozemku, ktorý odkúpila od navrhovateľov, je taký pásik, ktorý sa ani obrábať nedá, nedá sa
tam ani nič sadiť. Ploty sa javia ako jeden na druhom, pletivový plot je starý, padá a preto sa skresľuje
možnosť odhadu vzdialenosti medzi vlnitým a pletivovým plotom. Kúpila nehnuteľnosť s pletivovým

plotom, s ktorým nikto od roku 2008 nehýbal.

Z ohliadky vo veci konanej dňa 18.8.2011 v F. na parcelách č. XXXX. aXXXXna začiatku ktorej boli
prítomní navrhovateľka 2/ , právna zástupkyňa navrhovateľov a obaja odporcovia, odporca 1/ sa počas
ohliadky vzdialil, súd zistil, že nehnuteľnosť, súpisné číslo domu, ktorý sa nachádza v F., na ulici X. XX,

je nehnuteľnosť, ktorej vlastníkmi pred prevodom vlastníctva na E. X. boli navrhovatelia. Po ohliadnutí
do dvora nehnuteľnosti navrhovateľka vysvetlila, že už v súčasnosti hrdzavé stĺpiky v druhej časti
dvora sú nakrivo, pôvodne stáli rovno, lebo navrhovatelia ich osádzali do meter vyhĺbených dier, diery
zakladali kameňmi a zalievali betónom. Súd ohliadol stĺpiky, ktoré označila navrhovateľka a uviedla, že
boli natreté bielou farbou, že tieto sú hrdzavé, naklonené a na ktorých je už v súčasnosti hrdzavý

plot, podľa navrhovateľky sa jednalo o zhrdzavený pletivový plot, daný tam v čase osádzania stĺpov
navrhovateľmi. Súd zisťuje, že v prednej časti dvora, ktorá je vyložená dlažbou je táto časť ohradená
z otvorom vedľa hospodárskej budovy, kovovým rámom natretým na zeleno, ktorý zo strany pozemku
odporcov nehnuteľnosti delí vlnitý plech odporcov je do zeme zabudovaný do zeme na zeleno natretý
plot, spojený s múrikom, spojený s pevnou zemou. Navrhovateľka uviedla, že v prednej časti, než sa

vstupuje do záhrady oddelenej na zeleno natretým rámom, spojeným so zeleným stĺpom sú v časti
opísanej súdom, kde je položená dlažba ďalšie dva stĺpiky, z ktorých jeden bližšie k domu bol natretý
na bielo a to bližšie k domu, ďalej červený v kamennom múriku, ktorý je spojený so zemou stĺpik s
patkami ako ostatné stĺpy natretý na červeno a zelený stĺpik pohnuté neboli. Podľa udania navrhovateľky
červený stĺpik a jeden v súčasnosti už hrdzavý v čase, keď vlastnili nehnuteľnosti bol natretý na bielo,

bol to stĺpik bližšie k domu súčasnej vlastníčky pani X. domu, jeden stĺpik bol osadený v zemi, natretý
stĺpik s patkami na červeno bol v múriku, ktorý robili navrhovatelia a zelený je napojený na múrik a v
zemi. Súd ohliadkou v zadnej časti záhrady zistil, kde v čase vyhotovenia fotografií mala navrhovateľka
nasadený cesnak, miesto je na úrovni v súčasnosti postavenej hospodárskej budove odporcov na
pozemku za vlnitým a pletivovým plechom. K budove navrhovateľka uviedla, že hospodárska budova

bolana pozemkuodporcovpostavenáažpočasevyhotoveniafotografie,ktorounavrhovateliadokazujú,
že časť ich záhradky s cesnakom sa dostala za plot odporcov vtedy a vtedy ešte neexistoval vlnitý
plech odporcov. Záhradka bola v čase ohliadky ohraničená v pri plotoch plochými stojacimi kameňmi
zasadenými v zemi, ku ktorým navrhovateľka uviedla, že kamene tam dali navrhovatelia až následne
po posunutí plota odporcami, rok si navrhovateľka nepamätala. Cez vlnitý plný plech nebolo možné

zistiť vierohodnosť výpovede svedkyne U., navrhovateľka uviedla, že pokiaľ sa týka skleníka pani U.
a vzdialenosti od pozemku navrhovateľov nespochybňuje, že svedkyňa mohla aj v daždi vidieť ako
navrhovatelia a otec navrhovateľky v 1. rade osádzajú stĺpiky natreté na bielo a umývajú náradie po
betónovaní. Pri ohliadke cez vlnitý plech z čelného pohľadu, keď plot odporcov je vľavo nemožno
zhodnotiť odhadom dĺžku od skleníka svedkyne U. k pletivu navrhovateľov. Pri ohliadke odporkyňa

2/ navrhla vykonať dôkaz tak, že sa odhrnie zemina pri stĺpikoch, o ktorých navrhovateľka tvrdí, že
boli posunuté, aby sa zistilo, či stĺpiky boli posunuté. Odporca 1/ uviedol, že aj odporcovia mohli
mať nasadený cesnak, či sa malo vyvrátiť tvrdenie navrhovateľov, že časť nimi zasadeného cesnaku
po posunutí plotu odporcami zostala na pozemku odporcov. Keby mali odporcovia vykopať stĺpiky a
posunúť ich, pri tvrdeniach navrhovateľov, že vykopali metrové jamy technikou by museli odporcovia

prehadzovať niekam zeminu a tú by museli navrhovatelia aj vidieť. Navrhovatelia si vymýšľajú, keď si
rozbili okno, zviedli to na odporcov. Súd ohliadkou zistil, že okrem troch stĺpikov, ktoré sa nakláňajú a
o ktorých navrhovatelia tvrdili, že ich odporcovia posunuli, že ostatné stĺpiky stoja rovno, tie o ktorých
navrhovatelia tvrdili a navrhovateľka ich označila v záhrade, že boli posunuté odporcami sa nahýbajú.Všetky stĺpiky boli v jednej navrhovateľmi osadené v jednej v rovnako vysokej úrovni, v jednej výške,
súd nameral na stĺpikoch rozdielnu výšku, na hrdzavom stĺpiku u domu pani X. v záhrade od vrchu
stĺpa po zeminu 1,84 m., na zelenom stĺpiku, ktorý je na betónovom podklade, súd nameral od vrchu

po hlinu 1,91 metra. K rohu záhrady susediacich z pozemkov navrhovateľov a odporcov navrhovateľka
vypovedala, že v tejto časti neboli žiadne ovocné stromy, ani broskyňa, ani vinič, ani slivky, ktoré neboli
vyobrazené na fotografiách s cesnakom, v tejto časti mala zasadený cesnak. Odporkyňa k tomu na
ohliadke vypovedala, že v tej časti, kde navrhovateľka tvrdí, že bol zasadený cesnak, oni, odporcovia z
druhej strany plota, na svojom pozemku nemali zasadený cesnak. Odporcovia hospodársku budovu na

svojom pozemku postavili asi v roku 2005, krušpán vykopali v čase, keď stavali hospodársku budovu.
Súd vykonal ohliadku aj na nehnuteľnostiach patriacich odporcom a bez odporcu 1/ a zistil, že v zadnej
časti v ich záhrady, že pozemky oddeľuje vlnitý plech odporcov, pri plote sú vysadené kvetiny okresné
kríky tuje, okrasná tráva, smreky, okrasná fazuľa. Vlnitý plech je zasadený v betóne a všetka plocha pod
kvetinami okrasnými kríkmi, travinami je vysypaná drobnou drťou a to po celej dĺžke od dreveného plota,
ktorý delí záhradu na dve časti. K zeleni, drevinám odporkyňa 2/ vypovedal, že ich k drevenému plotu

vysadili pred cca troma, štyrmi rokmi , pri vlnitom plechu sú vysadené boli vysadené v čase, keď už bola
vlastníčkou nehnuteľnosti pani X.. Stĺpy od strany navrhovateľov bolo vidieť a to ani zelený stĺpik ani v
súčasnosti už hrdzavé predtým biele stĺpiky s patkami. K situácii navrhovateľka uviedla, že pôvodne
boli stĺpiky osadené na pozemku odporcov, pôvodné diery navŕtané navrhovateľmi sú teraz na pozemku
odporcov, v dierach, na pozemku odporcov boli osadené na bielo namaľované stĺpiky a to na rôznych

miestach, čo vyplynulo z vymeriavania hranice znalcom Ing. Wágnerom a zistil rozdielnu vzdialenosť
hranice. Pri ohliadke súd ohliadol aj múr v zadnej časti dvora odporcov, pred ktorým stojí hospodárska
budova odporcov a zistil, že na múre bolo vidno časť červenej značky urobenej geodetom Bc. Motykom,
časť značky bola prekrytá doskou, opretou o múr. Všetky dreviny boli zasadené napevno v zemine. Časť
dvora pri vlnitom plechu bola vysadená okrasnou trávou.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti, podľa ods. 3zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 424 OZ za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak o to však poškodený požiada a
ak je to možné a účelné, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 OZ pri určení výška škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný
v celom rozsahu dôvodne. V konaní bol predmetom konania nárok na náhradu škody. Pod pojmom
škody sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná

peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Občiansky zákonník, ktorým sa vzťahy medzi účastníkmi
ako medzi fyzickými osobami vzťahujú, rozoznáva škodu skutočnú a ušlý zisk. Navrhovatelia sa v
konaní domáhali priznania škody skutočnej, ušlý zisk si nenárokovali. Pod skutočnou škodou sa rozumie
zmenšenie majetku poškodeného a prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci
stav. Povahu skutočnej škody majú aj náklady v súvislosti so vznikom škody a zisťovaním skutočnej

škody. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú porušenie právnej povinnosti,,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom
a môže k nej dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom
vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá

vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a právnych noriem, ktoré mal škodca zachovávať.
Príčinnásúvislosťznamená,žemedziprotiprávnymúkonomavzniknutou škodoumusíbyťvzťahpríčiny
a následku. Zavinenie má charakter subjektívny a znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu
úkonu a ku škode. Pre splnenie podmienok zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, že bola škoda
spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Súd skúmal, či sú všetky tieto štyri podmienky, pri ktorých

vzniká zodpovednosť za škodu u odporcov splnené a dospel k záveru, že odporcovia sa dopustili
porušenia právnej povinnosti, nerešpektujúc právo navrhovateľov na majetok, ktorý v tomto prípade
tvorili veci a zasiahli do vlastníckych práv navrhovateľov, ktoré sú deklarované v ustanovení § 123 OZ
a ktorých predmet tvorí právo vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať,požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Ide o panstvo vlastníka nad vecou, s ktorou môže
vlastník podľa svojej vôle nakladať a je právom absolútnym, pôsobiacim proti všetkým, právu vlastníka
zodpovedá povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci a Občiansky

zákonník v ustanovení § 126 ods. 1 OZ dáva vlastníkovi právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva zasahuje. V konaní bolo preukázané, že práve odporcovia zasiahli do vlastníckeho
práva navrhovateľov a spôsobili im škodu. Súd toto vyvodil z vykonaných dôkazov, a to zo zistenia,
že sám odporca v prvom rade a nepoprela to ani odporkyňa v 2. rade, navozil sutinu na pozemok
navrhovateľov a nie je pritom rozhodujúce, či tak urobil odporca s vedomím odporkyne 2/ vedome, že

ide o pozemok navrhovateľov alebo v domnení, že vozí sutinu na pozemok odporcov. Skutočnosť, že
vozil sutinu na pozemok navrhovateľov, teda na ich vlastníctvo bolo preukázané zápisnicou z ohliadky
z 2.10.2002, vykonanej v spise sp. zn. 4C/64/01, keď pri ohliadke bolo zistené, že sutina je na pozemku
navrhovateľov za hranicou pozemku odporcov a za hranicou, vytýčenou geodetom. Z tohto konania
zrejmé, že navrhovatelia sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v tomto
konaní bolo zistené, že práve odporcovia zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľov. V tejto súvislosti,

keďže sa jednalo o susediace pozemky navrhovateľov a odporcov nemohol mať nikto iný záujem
zasiahnuť do hranice pozemkov ako odporcovia, keď bolo aj výpoveďou svedkyne U. a výpoveďou
odporcu potvrdené, že odporca 1/ vozil suť na pozemok navrhovateľov z dôvodu, aby si títo už ďalej
nemohli posúvať plot a z toho súdu vyplynulo, že práve odporcovia spôsobili navrhovateľom škodu
celkom vo výške 323,30 €, ktorej výška bola preukázaná odporným stanoviskom znalkyne Ing. Juríkovej

ako škoda spôsobená pri vyhotovovaní plotu ako skutočná škoda a ďalej objednávkou navrhovateľov
pre Geodéziu a.s., v súvislosti s úkonmi Bc. Motyku vytýčením hranice a vytyčovacím náčrtom ako
nákladov, ktoré vznikli navrhovateľom v súvislosti so zisťovaním škody. Je nelogické tvrdenie odporcov,
že sami navrhovatelia si posunuli plot tým, že premiestnili stĺpiky. Treba vziať v úvahu, že k posunu
stĺpikov prišlo 11.5.2000, čo bolo zistené aj zápisnicou o ohliadke miesta činu OO PZ v Skalici z tohto

dňa, v ktorej je konštatované zistenie, že stĺpiky sa hýbali v rozpätí 2 cm a bola okolo nich mokrá
zemina, čo nemohol spôsobiť navrhovateľ, ktorý posunutie zistil až okolo obeda, keď sa vrátil domov.
Ak sa navrhovatelia domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva návrhom podaným v roku 2001, viedli
by konanie sami proti sebe, čo je nelogické, lebo už v konaní preukazovali fotografiami, kde bol nimi
plot vyhotovený, kde boli osadené stĺpiky / kovové tyče , konštrukcia plotu/ a je zrejmé v súvislosti s

vytýčenou hranicou, označenou geodetom nielen kolíkom , ktorý bol na hranici ešte aj v čase ohliadky v
roku 2002, že tak urobili pred hranicou pozemku odporcov. Ďalej súd vychádzal pri stanovení, že práve
odporcovia spôsobili navrhovateľom škodu v roku 2000 zo zistenia z fotografie, na ktorej je zachytená
vegetácia, konkrétne cesnak, ktorý mala nasadený navrhovateľka a ktorý zostal za pletivom plota na
údajnom pozemku odporcov a je prekrytý doskami, položenými naň odporcom 1/. Sama odporkyňa 2/

vypovedala, že odporcovia nikdy v tejto časti svojho pozemku nemali nasadený cesnak. Súd aj z tohto
vyvodil,žetoboliodporcovia,ktorýposunuliplot,odstránilinavrhovateľmidobetónuzabudovanékovové
tyče a spôsobili škodu, pretože zo všetkých konaní, ktoré sú vedené alebo boli vedené pred štátmi
orgánmi, vrátane súdov je zrejmé, že medzi účastníkmi boli narušené susedské vzťahy a je nelogické,
aby navrhovatelia, resp. ktorýkoľvek z nich pre narušené susedské vzťahy akýmkoľvek spôsobom

zhodnocoval vlastníctvo druhej strany. Nie je pritom podstatné, akým spôsobom odporcovia spôsobili
škodu navrhovateľom, za podstatné súd považuje, že bola spôsobená škoda a že za ňu zodpovedajú
odporcovia z dôvodov, ktoré sú popísané vyššie a vznik škody je v priamej súvislosti so škodcami,
v príčinnej súvislosť medzi protiprávnym úkonom odporcov a vzniknutou škodou je vzťah príčiny a
následku. Súd zistil, že škoda vznikla v roku 2000, a nie potom podstatné, že v roku 2007 znalec Ing.

Wágner zistil, že plot navrhovateľov je na ich pozemku., pretože sa jedná o zistenie znalca z roku 2007
a znalec posudzoval hranice pozemku a umiestnenie plota už potom, čo odporcovia odstránili závadný
stav, ktorý bol predmetom sporu v konaní 4C/64/2001 vtedy vec vedená pred bývalým OS Skalica.
Táto vec je právoplatne skončená ohľadom sporu o odstránenie plota, resp. jeho posunutie a teda
navrhovatelia,keďpodávalinávrhprejednávanieveci3.5.2002podávalinávrhdôvodneonáhraduškody

proti odporcom. Súd poukazuje na odborné stanovisko Ing. Juríkovej, na strane 4, kde je na hornej
strane znaleckého posudku vidno pred plechovým plotom pletivový plot, ktorý smerujúc k nehnuteľnosti
rodinnémudomuvyobrazenémunafotografiiodtretiehostĺpikajevyobrazený posunutýplotdopozemku
navrhovateľov. To bolo predmetom sporu 4C/64/2001. Vlnitý plot postavili odporcovia v priebehu sporu
4C/64/2001 na hranici pôvodne stojaceho pletivového plota a podľa oznámenia Mesta Skalica až v roku

2003 a aj z tohto dôvodu bol návrh navrhovateľov podaný v roku 2002 v prejednávanej veci podaný
dôvodne. Navrhovatelia predložili do spisu farebné fotokópie, kde na formáte A4 sú celkom 3 fotografie
a k strednej uviedli, že je tu zachytená situácie, keď navrhovatelia stavali plot podľa výpovede svedkyne
U.. Z fotografie je vidieť, že plot stavaný M. viedol po krušpán, ktorý bol vlastne hranicou pozemkaminavrhovateľov a odporcov. Na ďalších dvoch a to hornej a dolnej fotografii je už vidno, že plot je posunutý
za krušpánom smerom do pozemku navrhovateľov, to už je zachytená situácia, o ktorej navrhovatelia
tvrdili, že takto posunutý plot odporcovia zasypali sutinou a zo svojej strany dali na pozemok dosky, aby

sa plot nedal posunúť na správnu hranicu. Na jednej fotografií je zobrazený plot, kde už krušpán nie je,
geodet povedal Kučeríkom v roku 2000, nie ako tvrdili odporcovia, že krušpán vykopali až neskoršie, že
ho treba vykopať, lebo geodet červeným na stenu nastriekal hranicu, kadiaľ vedie pozemok a krušpán
zakrýval vytýčenú hranicu. Pôvodne bol pri krušpáne kovový kolík vyznačený geodetom, kadiaľ vedie
hranica, tento odporcovia znehodnotili . Zo všetkých týchto skutkových zistení vyplýva, že za škodu

vzniknutú navrhovateľom zodpovedajú odporcovia a preto súd ich návrhu na zaplatenie náhrady škody
vyhovel.

Navrhovatelia boli v konaní účastníkmi úspešnými a preto zaviazal s poukazom na ustanovenie § 142
odporcov na zaplatenie náhrady trov konania spočívajúcej v zaplatených súdnych poplatkov za návrh

33,19 € a odmene advokátky za poskytnutie právnych služieb vypočítaných za úkony advokátky pri
začatí konania v roku 2002 podľa vyhlášky MSSR č. 163/2002 Z.z., § 13 ods. 1 za jeden úkon právnej
pomoci 695,-Sk a s použitím § 13 ods. 3 tejto vyhlášky pri zastúpení dvoch osôb na strane navrhovateľa
sa zohľadňuje 20 % z úkonu a potom je jeden úkon vo výške 556,-Sk. Takto je priznaných navrhovateľom
za právne zastúpenie za prípravu a prevzatie veci a podanie návrhu dňa 30.4.2002 18,46 € krát 2 je

36,92€ a pri zastúpení dvoch osôb suma násobená krát dva patrí 73,84 € a ku každému úkonu patrí
paušál po 100,-Sk = 3,32 € celkom sú trovy na zastúpení 80,48 €. Ďalej na trovách konania súd podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal podľa § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3 za štyri úkony každý po 18,46 €
(zastúpenienapojednávaní23.11.2005naOSSenica,napojednávaní1.2.2006OSSenica,vyjadreniek
znaleckému posudku podané 22.5.2007 spojené s návrhom na rozšírenie návrhu, podanie zo 4.5.2009)

a za pojednávanie dňa 7.5.2008 na OS Skalica v spojitosti s § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky 1 odmeny za
úkon t.j. 4,61 € a pri zastúpení dvoch osôb súčet na priznaných úkonoch násobené dvomi je priznaných
156,90 €, je priznaný jedenkrát paušál za rok 2005 (jedenkrát paušál 150,-Sk (4,98 €, náhrada za stratu
času na pojednávanie konané na OS Senica dňa 23.11.2005 dvakrát po 250,-Sk (16,60 €) paušál za
rok 2006 pojednávanie na OS Senica 1.2.2006) priznaný vo výške 164,-Sk (5,44€) a náhrada za stratu

času za toto pojednávanie dvakrát po 273,-Sk (18,12 €), paušál k úkonu za rok 2007 178,-Sk (5,91
€) a jedenkrát paušál za rok 2008 190,-Sk (6,30 €), ďalej paušál za rok 2009 vo výške 6,95 €. Takto
sú priznané trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za uvedené celkom vo výške
221,20 €.

Po pripustení zmeny návrhu jeho rozšírení sú priznané trovy právneho zastúpenia zo sumy 323,31 €
podľa vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. s poukazom na § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3 za jeden úkon by patrilo
24,46 € po znížení o 20% v súvislosti s dvomi účastníkmi, ktorý advokát zastupoval patrí za úkon 19,57
€ keďže advokát zastupoval dvoch navrhovateľov za pojednávanie 17.3.2010 súd priznal za úkon 19,57

krát 2 t.j. 39,14 € k úkonu paušál 7,21 € za pojednávanie 17.3.2010 spolu 46,35 €. V znení vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. platnej od 1.7.2010 patrilo by advokátke za úkon 24,46 € s ohľadom na § 13 ods. 3
vyhlášky pri použití 50% zľavy je za úkon 12,23 €, za poradu s klientom 11.8.2011 patrí z tejto sumy
1/3 (§ 14 ods. 4a) t.j. 4,08 € za ohliadku miesta konanú dňa 18.8.2011 je priznaný úkon za 12.23 € za
poradu s klientom 31.10.2011 patrí podiel jednej tretiny z úkonu t.j. 4,08 € a za zastupovanie advokátkou

účastníka na pojednávaní dňa 7.11.2011 patrí 12,23 €. Pri zohľadnení, že advokátka zastupovala dve
osoby je priznaných podľa vyhlášky platnej od 1.7.2010 32,62 € x 2 t.j. sumy 65,24 € a za uvedené
úkony ku každému 4-krát paušál po 7,41 € teda spolu 94,88€.

V súvislosti s vykonaním cesty advokáta na pojednávanie konané dňa 23.11.2005 pred OS Senica bolo
dôvodné priznať advokátke cestovné vypočítané takto: PHM 36,-Sk/1L, priemerná spotreba osobného
motorového vozidla 6,71/100 km, počet 2-krát 32 km. 36 krát 6,7 delené 100 krát 64 km + 64 km x 6,2
koef. je 551,17 Sk v eurách 18,29 € a na cestovnom advokátky na pojednávanie konané 1.2.2006 pred
OS Senica je pri cene PHM 38,50/1 l vypočítané cestovné takto: (38,50 x 6,7 delené 100) celé krát 64 km

+ 6,2 krát 64 km sa rovná 561,89 t.j. 18,65 €. Na cestovnom je celkom priznaných 36,94 €. Celkom je na
trovách priznaných 513,04 € z uvedených dôvodov s tým, že sud dodatočne rozhodne o preddavkoch
na znalečné a prípadne o trovách konania štátu.Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 251 ods. l O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.