Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/88/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110220730
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1110220730.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa H. U., nar.

XX.X.XXXX, bývajúceho v J. Š. I., XXXXX P. S. B., M. R., B. XXXXX, zastúpeného JUDr. Karolom
Janečekom, advokátom, so sídlom v Šuranoch, Poznanova 34, proti odporcovi Slovenskej republike -
MinisterstvuspravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomvBratislave,Župnénámestie13,ozaplatenie
484 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd 29. apríla 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy vo výške 4.481,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z danej sumy od

6.8.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že jeho právnej predchodkyni S.Ž. U. bolo
rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti") zo
dňa 4.12.2008 č. 10747/2002-548/1390, ako osobe oprávnenej podľa § 2 ods. 4 písm. a) a § 3 ods.
1 písm. a) zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. priznané odškodnenie v sume
4.481,18 Eur (135.000,-Sk). Odškodnenie predstavovalo peňažnú náhradu za každý mesiac deportácie
jej nebohého manžela Z. U. v období od septembra 1941 do mája 1945, t.j. za 45 mesiacov. Navrhovateľ
sa po smrti S. U. stal dedičom predmetného peňažného odškodnenia, o ktorej skutočnosti informoval
odporcu a predložil mu všetky relevantné doklady. Odporca k výplate sumy odškodnenia nepristúpil

dôvodiac, že navrhovateľ uviedol nesprávne číslo účtu, na ktorý malo byť poukázané.

- 2 -

Keďže finančné prostriedky vo výške 4.481,18 Eur odporca neuhradil ani po odstránení blokácie na
bankovom účte navrhovateľa, navrhovateľ sa domáhal jeho zaplatenia v súdnom konaní.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Namietal existenciu
právneho titulu na uloženie žiadanej povinnosti, ktorej sa mohol navrhovateľ domáhať len za
predpokladu nevyhovenia žiadosti o odškodnenie, k čomu však v danom prípade nedošlo, keďže
ministerstvo spravodlivosti o nej rozhodlo kladne; nebol preto daný dôvod na postup podľa § 5 ods. 2
zákona č. 305/1999 Z.z. Odporca zároveň namietal premlčanie práva domáhať sa odškodnenia v zmysle

zákona č. 305/1999 Z.z. súdnou cestou, ktoré právo bolo viazané na jednoročnú lehotu počítanú odo dňa
doručenia stanoviska ministerstva spravodlivosti oprávnenej osobe, t.j. v danom prípade do 9.12.2009.Keďže navrhovateľ podal žalobný návrh na súd až dňa 29.4.2010, podal ho zjavne oneskorene. Vo
vzťahu k požadovanému úroku z omeškania odporca namietal neexistenciu dôvodov na jeho priznanie
podľa § 517 Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi navrhovateľom a odporcom neexistoval právny

vzťah veriteľa a dlžníka.

Konajúci súd uznesením z 29. novembra 2010, č.k. 25C 88/2010-27, zastavil konanie v časti zaplatenia
sumy vo výške 4.481,18 Eur z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti. Predmetom
konania sa tak stalo príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania požadovaný navrhovateľom vo výške
9% ročne zo sumy 4.481,18 Eur od 6.8.2009 do 20.10.2010, ktorý navrhovateľ označil za dátum

ukončenia omeškania odporcu. Písomným podaním doručeným súdu 1. apríla 2011 navrhovateľ vyčíslil
požadovaný úrok z omeškania sumou 484 Eur.

Na pojednávaní súdu dňa 10. októbra 2011, ktoré súd viedol v neprítomnosti riadne a včas predvolaného
odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pripustil úpravu žalobného petitu, podľa ktorého sa navrhovateľ
domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 484 Eur a náhrady trov konania. Na pojednávaní súdu
dňa 20. októbra 2011, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca navrhovateľa, hoci bol o tomto termíne

riadne upovedomený, vyhlásil súd rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi
právneho zástupcu navrhovateľa a zástupkyne odporcu, oboznámil sa aj s listinnými dokladmi
založenými do súdneho spisu, a to rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa
4.12.2008, č. 10747/2002-548/1390, osvedčením o dedičstve z 9.7.2009, sp. zn. 16D 23/2009, Dnot

47/2009, spisovým materiálom vo veci odškodnenia podľa zákona č. 305/1999 Z.z., korešpondenciou
účastníkov konania, ako aj ostatným obsahom spisom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právna predchodkyňa navrhovateľa, nebohá S. U., sa ako osoba oprávnená obrátila žiadosťou zo
dňa 31.5.2002 na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o odškodnenie podľa zákona č.
305/1999 Z.z. po nebohom Z. U., za deportáciu do koncentračného tábora Mauthauszen, Nemecko

v období od 1.10.1944 do 5.5.1945. Ministerstvo spravodlivosti rozhodnutím zo dňa 4.12.2008, č.
10747/2002-548/1390, priznalo nebohej S. U. podľa § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 305/1999 Z.z.
v znení zákona č. 126/2002 Z.z.

ako osobe oprávnenej peňažnú náhradu- odškodnenie, v sume 4.481,18 Eur (135.000,-Sk). Priznané
odškodnenie mal podľa § 6 zákona č. 305/1999 Z.z. nebohej poukázať odbor

- 3 -

ekonomiky a financovania ministerstva spravodlivosti prostredníctvom Slovenskej sporiteľne a.s.,
pobočky v Nových Zámkoch. Ministerstvo spravodlivosti nebohú súčasne poučilo, že v prípade
nespokojnosti s predmetným stanoviskom sa môže obrátiť so žalobou na súd proti odporcovi Slovenskej
republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, najneskôr do jedného roka odo

dňa doručenia stanoviska.

Po smrti S. U. dňa 22.12.2008 navrhovateľ, ako jediný oprávnený dedič podľa Osvedčenia o dedičstve z
9.7.2009,sp.zn.16D23/2009,Dnot47/2009,listomzodňa3.8.2009požiadalministerstvospravodlivosti
o výplatu zdedeného nároku na odškodnenie na vkladnú knižku vedenú vo Všeobecnej úverovej banke
na meno nebohej č. XXXXXXXXXX/XXXX. Svoju žiadosť navrhovateľ doplnil a upresnil listom zo dňa

8.9.2009, v ktorom žiadal o výplatu sumy odškodnenia na flexi účet vedený vo Všeobecnej úverovej
banke č. 2203588755/0200. Ministerstvo spravodlivosti interným pokynom zo dňa 23.9.2009 požiadalo
odbor ekonomiky a financovania o realizáciu výplaty odškodnenia na účet špecifikovaný v oznámení
navrhovateľa. Finančná čiastka vo výške 4.481,19 Eur poukázaná ministerstvom spravodlivosti sa
však vrátila späť dňa 15.12.2009 z dôvodu blokácie účtu uvedeného navrhovateľom. Navrhovateľ

v podaní adresovanom ministerstvu spravodlivosti dňa 23.3.2010 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu oznámil, že v spolupráci s bankovým ústavom odstránil blokáciu účtu vedeného vo Všeobecnej
úverovej banke a opätovne žiadal o výplatu odškodnenia v lehote 10 dní. O úhradu žalovanejistiny navrhovateľ žiadal aj písomnými podaniami zo dňa 27.4.2010 a 29.6.2010, v ktorých zároveň
ministerstvo spravodlivosti informoval o podaní žaloby na súd. Interným pokynom zo dňa 6.7.2010
ministerstvo spravodlivosti opätovne požiadalo odbor ekonomiky a financovania o realizáciu výplaty

odškodňovanej sumy vo výške 4.481,18 Eur na účet navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom ústnom prednese zotrval na dôvodnosti žaloby navrhovateľa,
ktorej prostredníctvom sa navrhovateľ snažil docieliť realizáciu výplaty plnenia z odškodňovacieho
stanoviska ministerstva spravodlivosti zo dňa 4.12.2008, t.j. jeho reálne plnenie. Pokiaľ išlo o
požadovaný úrok z omeškania, mal za to, že navrhovateľ oznámil ministerstvu spravodlivosti listom zo

dňa 3.8.2009, že sa stal dedičom priznaného odškodnenia a vznikol mu nárok na jeho výplatu. Keďže
konkrétny dátum výplaty odškodnenia nebol v rozhodnutí ministerstva spravodlivosti zo dňa 4.12.2008
presnestanovený,postupompodľa§563Občianskehozákonníkaposkytolnavrhovateľodporcoviďalšie
tri dni na splnenie jeho povinnosti. Ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k výplate peňažného plnenia až
dňa 20.10.2010, v ktorý deň došlo k pripísaniu finančných prostriedkov vo výške 4.481,18 Eur na účet
navrhovateľa.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní súdu uviedla, že odškodňovanie podľa zákona č. 305/1999 Z.z.
je osobitným konaním, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia občianskeho súdneho a ani správneho
poriadku. Keďže ministerstvo spravodlivosti nie je viazané žiadnymi lehotami na plnenie, k výplate
priznaného odškodnenia pristúpilo v čase, keď malo k dispozícii všetky potrebné podklady od
navrhovateľa a disponovalo aj dostatočným množstvom finančných prostriedkov. Zástupkyňa odporcu

preto poprela, že by k úhrade sumy 4.481,18 Eur došlo z

dôvodu podanej žaloby navrhovateľom. Zároveň poukázala na to, že navrhovateľa viackrát vyzvali na
predloženie relevantného plnomocenstva oprávňujúceho jeho právneho zástupcu

- 4 -

JUDr. Janečka prevziať finančné prostriedky v mene navrhovateľa a na odblokovanie bankového účtu

navrhovateľa.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 305/1999 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do
nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení zákona č. 126/2002 Z.z. (ďalej len
"zákon č. 305/1999 Z.z."), odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov a
zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1845 a za smrť počas deportácie a väznenia

v koncentračnom tábore.

Podľa § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 305/1999 Z.z. oprávnená osoba je osoba, ktorá bola deportovaná
z územia Slovenskej republiky alebo z územia bývalého protektorátu Čechy a Morava z rokov 1939 až
1945 do koncentračného tábora a zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo
na iných územiach, ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona je štátnym občanom Slovenskej

republiky a má na jej území trvalý pobyt.

Podľa § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 305/1999 Z.z. ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať
odškodnenie s výnimkou práv, ktoré podľa osobitného predpisu zanikajú smrťou oprávnenej osoby,
prechádza na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky a majú trvalý pobyt na jej území a to v poradí manžel (manželka) a deti oprávnenej osoby,

všetci rovným dielom.

Podľa § 4 ods. 1,4 zákona č. 305/1999 Z.z. na konanie o odškodnení je príslušné Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Na konanie o odškodnení sa nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní.Podľa§5ods.1,2zákonač.305/1999Z.z.ministerstvoposúdipredloženúžiadosť,aakjeopodstatnená,
prizná odškodnenie. Písomné stanovisko doručí žiadateľovi do vlastných rúk. Ak ministerstvo nevyhovie
žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, žiadateľ sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti

Slovenskejrepublikezastúpenejministerstvomnajneskôrdojednéhorokaododňadoručeniastanoviska
ministerstva.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu návrhu na začatie konania a jeho doplnkov je zrejmé, že jeho predmetom bol spočiatku
nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 4.481,18 Eur s príslušenstvom, po čiastočnom

späťvzatí návrhu v časti istiny, nárok na zaplatenie sumy vo výške 484 Eur voči odporcovi. Cieľom
podanej žaloby, ktorý vyplýva aj zo znenia žalobného petitu, teda bolo zaviazať odporcu k povinnosti
vyplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.481,18 Eur, resp. sumu 484 Eur, ako sumy odškodnenia v
zmysle zákona č. 305/1999 Z.z. Pôvodne žalovaná istina (4.481,18 Eur) však už bola navrhovateľovi,
resp. jeho právnej predchodkyni S. U. priznaná, a to rozhodnutím ministerstva spravodlivosti zo dňa

4.12.2008, č.10747/2002-548/1390, v konaní podľa osobitného zákona č. 305/1999 Z.z. Vyhovenie
žalobe navrhovateľa by

tak malo za následok duplicitné rozhodnutie o jednom nároku navrhovateľa vyplývajúceho z totožných
skutkových základov, čo je neprijateľné. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa na

- 5 -

pojednávaní súdu argumentoval, že úmyslom podanej žaloby bolo "stanoviť odporcovi povinnosť
realizácie výplaty priznaného odškodnenia", tu súd udáva, že znenie žalobného petitu k tomuto
cieľu nesmerovalo. Jasne z neho totiž vyplýva, že navrhovateľ sa ním domáhal vydania
rozhodnutia stanovujúceho povinnosť odporcu zaplatiť mu sumu totožnú so sumou priznanou podľa
odškodňovacieho rozhodnutia (stanoviska) ministerstva spravodlivosti zo dňa 4.12.2008. Išlo teda o

duplicitný nárok, o ktorom už raz rozhodol oprávnený orgán v osobitnom konaní podľa osobitného
zákona č. 305/1999 Z.z, tak, že mu plne vyhovel. Z opisu skutkových okolností žalobného návrhu a
ani z vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa pritom nevyplýva, že by bol navrhovateľ, resp. jeho
právna predchodkyňa, nespokojný s vyplatenou sumou odškodnenia a bol by tak daný dôvod na podanie
žaloby podľa § 5 ods. 2 zákona č. 305/1999 Z.z. Preto pokiaľ išlo o žalovanú istinu, vzhľadom na

opis skutkových okolností, od ktorých navrhovateľ odvodzoval svoj nárok a znenie žalobného petitu,
nemohol byť v občianskom súdnom konaní úspešný; o podstate jeho nároku totiž už rozhodol iný
orgán v osobitnom konaní podľa zákona č. 305/1999 Z.z. Keďže po čiastočnom späťvzatí návrhu
navrhovateľa v časti istiny vo výške 4.481,18 Eur ostala predmetom konania len vyčíslená suma úrokov
z omeškania (484 Eur), tvoriaca pôvodne príslušenstvo tejto pohľadávky navrhovateľa a bola od nej

odvodená, súd nemohol kladne rozhodnúť ani o návrhu navrhovateľa na vyplatenie sumy vo výške
484 Eur. Navrhovateľovi totiž nevznikol nárok na priznanie pôvodne žalovanej istiny ako základu, od
ktorého si následne odvodzoval aj nárok na priznanie úrokov z omeškania (príslušenstvo). Naviac,
súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu založenou na tom, že medzi účastníkmi konania nevznikol
súkromnoprávny vzťah (veriteľ-dlžník), ale vzťah verejnoprávny, keďže ministerstvo spravodlivosti pri

posudzovaní žiadosti o odškodnenie konalo podľa zákona č. 305/1999 Z.z. ako orgán verejnej moci a
v mene štátu (Slovenskej republiky) rozhodovalo o odškodnení subjektov spĺňajúcich kritériá zákona
č. 305/1999 Z.z. Ministerstvo spravodlivosti vo vzťahu k navrhovateľovi (jeho právnej predchodkyni)
teda konalo v medziach oprávnení orgánu verejnej moci, a preto medzi ním a navrhovateľom nemohol
vzniknúť súkromnoprávny vzťah, ktorého základnou črtou je rovnosť oboch účastníkov konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ
išlo o námietku premlčania nároku navrhovateľa vznesenú odporcom, súd sa s jej obsahom nestotožnil.
Odporca totiž námietku premlčania vyvodzoval práve od právnej úpravy zákona č. 305/1999 Z.z. (§5
ods. 2), a teda vzťah účastníkov konania posudzoval cez prizmu predmetného osobitného zákona,
ktorý však, vzhľadom aj na vykonané dokazovanie, na daný prípad nedopadá. Žaloba podaná na

súd podľa ustanovení predmetného zákona by totiž prichádzala do úvahy za predpokladu nepriznaniažiadneho odškodnenia navrhovateľovi alebo v prípade nespokojnosti navrhovateľa, resp. jeho právnej
predchodkyne s priznanou sumou odškodnenia; s jej výškou bol však navrhovateľ plne spokojný.

Na doplnenie súd udáva, že pokiaľ išlo o právne posúdenie nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej

sumy zaoberal sa aj tým, či by nemohlo ísť o prípad uplatnenia nároku na náhradu škody titulom
zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z popisu skutkových okolností prípadu je však zrejmé, že
navrhovateľ nenamietal nesprávny úradný postup, resp.

existenciu nezákonného rozhodnutia odporcu, netvrdil, že mu vznikla škoda ako majetková ujma, túto
ani nepreukázal, a tým nenaplnil ani posledný z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu

- 6 -

spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existenciu príčinnej súvislosti medzi prípadným nesprávnym
úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím odporcu a škodou.

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť podanej
žaloby, ktorou sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 4.481,18 Eur, resp. po späťvzatí

žaloby sumy 484 Eur. Preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Na tejto skutočnosti pritom
nič nemení ani okolnosť, že odporca vyplatil navrhovateľovi dňa 20.10.2010 sumu vo výške 4.481,18
Eur, ktorej úhrady sa navrhovateľ pôvodne v konaní domáhal. Podľa mienky súdu totiž v danej veci
absentoval zákonný dôvod na podanie predmetnej žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu

návrhu navrhovateľa v časti istiny vo výške 4.481,18 Eur) a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (ohľadne návrhu
na zaplatenie 484 Eur) tak, že odporcovi, ktorý nezavinil, že sa konanie v časti zaplatenia sumy 4.484,18
Eur zastavilo a vo zvyšnej časti mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania voči
navrhovateľovi, nakoľko odporca náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a v konaní mu
ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým m

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 20. októbra 2011 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť: Henčeková A.