Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 12, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/142/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206209165
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1206209165.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

navrhovateľa: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501,
proti odporcovi: EUROCAR Slovakia s.r.o., Sv. Vincenta 1, Bratislava, IČO: 35 863 307, zastúpenému
advokátom Mgr. Radoslavom Valápkom, Seberíniho 9, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Generali Slovensko poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332,
zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Hrnčiarom, Špitálska 25, Bratislava, o zaplatenie 37.300,80
Sk (1.238,16 eur) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným na súd dňa 25.4.2006, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia
37.300,80 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Uviedol, že odporca (jeho zamestnanec) spôsobil
navrhovateľovi dňa 2.12.2004 škodu na železničnom zabezpečovacom zariadení na priecestí v úseku
trate Bratislava Nové Mesto - Bratislava ÚNS, čím navrhovateľovi vznikla škoda na majetku vo výške
53.268,80 Sk. Odporca prostredníctvom poisťovne čiastočne škodu vo výške 15.986,- Sk uhradil. Na
danú situáciu sa vzťahuje ust. § 442 OZ, teda odporca mal na vlastné náklady uviesť zariadenie do
pôvodného stavu. Navrhovateľ si zabezpečil opravu zariadenia na vlastné náklady, pričom navrhovateľ
vynaložil na opravu poškodeného zariadenia celkovú sumu 53.286,80 Sk. Zariadenie, ktoré bolo

poškodené bolo nadobudnuté v roku 1976, bolo pravidelne kontrolované a udržiavané. Keby nedošlo
k jeho poškodeniu zo strany odporcu, zariadenie mohlo súžiť možno ešte ďalších 20 rokov, nakoľko
bolo funkčné a v dobrom stave. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že sa nedomáha náhrady škody vo
forme nejakej finančnej satisfakcie za poškodenú alebo zničenú už používanú vec, ale náhrady nákladov
vynaložených na uvedenie veci do predošlého stavu. Predmetné železničné zabezpečovacie zariadenie
je verejnoprospešným zariadením, ktorého prevádzka je nevyhnutná z dôvodu bezpečnosti železničnej
i cestnej dopravy. Preto bolo nevyhnutné bezodkladne obnoviť jeho funkčnosť a prevádzkyschopnosť.

Uhradenie škody uvedením do predchádzajúceho stavu bolo možné a účelné. Keďže navrhovateľ
uviedol poškodenú vec do predošlého stavu, má nárok na náhradu nákladov takéhoto uvedenia do
pôvodného stavu.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nariadené na 12.10.2011 nedostavil, hoci predvolanie naň mu bolo
doručené dňa 4.7.2011, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti
podľa § 101 ods. 2 O.s.p.Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že ich vozidlo bolo riadne poistené pre prípad zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom poisťovňa aj uhradila škodu, ktorá
zodpovedala opotrebeniu zariadenia navrhovateľa, preto ďalšie nároky považujú za neoprávnené.

Vedľajší účastník s návrhom nesúhlasil, žiadal o ho zamietnuť. Uviedol, že nepopiera, že došlo k
škodovej udalosti. Zariadenie, ktoré bolo poškodené nebolo nové, malo už určitý vek, pričom každým
rokom strácalo svoju hodnotu. V roku 1996 už bolo odpísané. Navrhovateľovi vyplatili zostatkovú
hodnotu, ktorá bola vypočítaná v súlade s amortizačnými tabuľkami.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania (resp. ich zástupcov) a svedkov a
obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Podľa Oznámenia o dopravnej nehode Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát
Bratislava II. zo dňa 3.2.2005, dňa 2.12.2004 o 21.20 hod. došlo k dopravnej nehode tak, že
vodič Nam jazdil v Bratislave Na Piesku smerom do Vrakune s motorovým vozidlom Z. A. - XXX
K. (ktorého držiteľom bol odporca), pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povrchu vozovky,
svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam, s vozidlom dostal šmyk, následne narazil do

železničného zabezpečovacieho zariadenia a do plotu na ľavo od vozovky.

Dňa 6.12.2004 oznámil odporca škodovú udalosť Českej poisťovni - Slovensko a.s. (právny predchodca
vedľajšieho účastníka).

Podľa inventárnej karty stroja alebo zariadenia, výstražné svetelné zariadenie v km 8,966 na trati
Bratislava N.M. - ÚNS bolo nadobudnuté v roku 1976.

Podľa kalkulačného listu navrhovateľa zo dňa 20.4.2005 úplné vlastné náklady na výmenu poškodeného
výstražníka na PZZ v km 8,966 na trati BA Nové Mesto - BA UNS dňa 2.12.2004 boli 53.286,80 Sk,
z toto mzda zamestnanca - 1.780,- Sk, 38% sociálne zabezpečenie - 676,40 Sk, materiál - 42.095,90
Sk, správna réžia (14,4 % z priamych nákladov) - 6.415,5 Sk, prevádzková réžia (125,93% z priamych
miezd) - 2.241,60 Sk a prevádzková réžia (4,35% z priamych miezd) - 77,40 Sk.

Podľa odberového záznamu - výdaj zo dňa 10.12.2004 bol v tento deň vydaný materiál v celkovej cene
42.095,88 Sk (skriňa rozv. záv., nosič skrine ND, skriňa so zvonkom).

Faktúrou č. 1410157775 zo dňa 27.4.2005, splatnou dňa 11.5.2005 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi
náklady na škodu - poškodenie výstražníka PZZ v km 8,966 na trati Bratislava N. Mesto - Bratislava
ÚNS dňa 2.12.2004 v sume 53.286,80 Sk.

Listom zo dňa 14.7.2005, doručeným dňa 18.7.2005, navrhovateľ žiadal Českú poisťovňu - Slovensko
a.s. o likvidáciu poistnej udalosti a zaslal jej faktúru č. 1410157775 na sumu 53.286,80 Sk, ktorou mala
byť škoda vyčíslená.

Listom zo dňa 2.11.2005, doručeným navrhovateľovi dňa 8.11.2005, oznámila Česká poisťovňa -
Slovensko a.s., že z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou

motorového vozidla Z.: A. - XXX K. vykonali likvidáciu nárokov poškodeného za škodu na majetku v
sume 15.986,- Sk.

Listom zo dňa 9.1.2006 oznámila Česká poisťovňa - Slovensko a.s. navrhovateľovi, že v zmysle
platných právnych predpisov pre likvidáciu poskytla plnenie vo výške 15.986,- Sk. Uvedená suma v sebe
zahŕňa náklady na odstránenie skutočnej škody. Z inventúrnej karty stroja alebo zariadenia vyplýva,

že poškodené zariadenie bolo nadobudnuté v roku 1976 s odpisovou sadzbou 5%, čo znamená, že v
čase vzniku poistnej udalosti bolo zariadenie už odpísané. Podľa amortizačných tabuliek mohli vyplatiť
poškodenému maximálne 30% zostatkovej hodnoty, čo aj urobili.

Dňa 9.5.2007 súd vykonal ohliadku železničného zabezpečovacieho zariadenia na železničnom
priecestívúsekutrateBratislavaNovéMesto-BratislavaÚNS(toho,ktorébolovymenenézapoškodené

zariadenie).Podľa znaleckého posudku č. 5/2010 zo dňa 16.4.2010 vypracovaného znalcom z odboru strojárstvo,
odvetvie dopravné stroje a zariadenia, stroje a zariadenia na všeobecné účely, odhad hodnoty strojových
zariadení J.. P. T. všeobecná hodnota poškodeného výstražného zariadenia pred vznikom škody, teda

ku dňu 2.12.2004 bola 32.639,- Sk, teda 1.083,11 eur. Skutočná výška škody je totožná so všeobecnou
cenou zariadenia pred vznikom škody. Cena za uvedenie poškodeného zariadenia do pôvodného stavu
vo výške 53.268,80 Sk bola neprimeraná. Tento znalecký posudok spochybnil navrhovateľ a žiadal,
aby bol ustanovený znalec z odboru železničná doprava, odvetvie signalizačné a zabezpečovacie
zariadenia.

Podľa znaleckého posudku č. 001/2011 zo dňa 2.5.2011 vypracovaného znalcom z odboru doprava
železničná, odvetvie signalizačné a zabezpečovacie zariadenia J.. V. V. hodnota poškodeného
zariadenia pred vznikom škody bola 4.845,- Sk. Výška škody predstavuje náklady, za ktoré bolo
zariadenie uvedené do svojho pôvodného stavu, teda vykalkulovaná cena vo výške 53.286,80 Sk, ktorá
cena bola primeraná. Na pojednávaní dňa 12.10.2011, keď bol znalec vypočutý, uviedol, že zhodnotenie
zabezpečovacieho zariadenia po jeho oprave sa dá vyčísliť, keď sa odpočíta z ceny nového zariadenia

(53.286,80 Sk), cena pôvodného zariadenia.

Svedok Š. K., zamestnanec navrhovateľa, uviedol, že sa podieľal na oprave poškodeného zariadenia,
ktoré bolo poškodené dňa 2.12.2004, poškodené bolo v podstate celé, aj spodný základ, aj stožiar, aj
skriňasozvoncom. Bolotozničené,pokrivené,nepoužiteľnépreďalšiezapojeniealebočinnosť. Opravu
vykonali tak, že doviezli nové náhradné diely a pozapájali to. Všetky časti zariadenia boli vymenené.

Na opravu boli použité nové súčiastky. Na oprave sa podieľali 2 zamestnanci, robili to počas pracovnej
doby, ale svedok si nepamätal, ako dlho im to trvalo. Spôsob opravy určil niekto z ich vedúcich.

Svedok J. W., zamestnanec navrhovateľa, uviedol, že sa podieľal na oprave poškodeného zariadenia,
ktoré bolo poškodené dňa 2.12.2004. Poškodený bol celý jeden výstražník, svetelná skriňa, stojan -
držiak aj zariadenie, ktorým je výstražník pripevnený o betónový základ. Bol poškodený tak, že ho bolo

potrebnévymeniť.Opravuvykonalitak,žedoviezlinovézariadenie,ktorétambolonamontované.Všetky
časti zariadenia museli byť vymenené. Na opravu bol použité nové súčiastky. Na oprave sa podieľali 2
zamestnanci, robili to počas pracovnej doby, trvalo im to 6 - 10 hodín.

Svedkyňa A.. P. V., zamestnaná u vedľajšieho účastníka, uviedla, že likvidovala predmetnú poistnú
udalosť. Pri likvidácii poistnej udalosti postupovali tak, že od navrhovateľa vyžiadali kartu hmotného

investičného majetku a faktúru. Navrhovateľ im zaslal vyjadrenie, že zariadenie bolo uvedené do
prevádzky v roku 1976 s odpisovou sadzbou 5%, čo znamená, že po 20 rokoch sa odpísalo. Podľa
ich interných predpisov sa v takomto prípade uhrádza 30% vyčíslenej škody, teda v tomto prípade
fakturovanej sumy. Ohliadku poškodeného zariadenia nerobili a nemali k dispozícii fotodokumentáciu
poškodeného zariadenia.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru,
že návrhu nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania bola náhrada škody, ktorú spôsobil odporca pri prevádzke svojho motorového

vozidla na signalizačnom zariadení navrhovateľa pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 2.12.2004.
V konaní nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode a ku škode na zariadení navrhovateľa, ani to, že
za ňu zodpovedá odporca. Sporná bola výška škody. Podľa navrhovateľa skutočnou škodou boli všetky
náklady, ktoré vynaložil na uvedenie veci do predošlého stavu. S tým sa však súd nestotožnil.

Východiskom určenia výšky škody na veci je cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k jej poškodeniu.
Výška náhrady za poškodenú vec pri tom nie je závislá na tom, či si poškodený vec nechal opraviť, či

si ju opravil sám alebo či ostala vec neopravená. Pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa
vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať
čiastkuzodpovedajúcuzhodnoteniuvecioprotijejstavupredpoškodením.Pokiaľsavykonanouopravou
vec oproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu sa odráta
čiastka, predstavujúca toto zhodnotenie.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že zariadenie navrhovateľa, ktoré bolo poškodené konaním
odporcu v roku 2004, bolo uvedené do prevádzky v roku 1976. Jednalo sa teda o staršie, používané
a teda i opotrebované zariadenie. Jeho cena v čase vzniku škody bola 4.845,- Sk (súd pri tom
vychádzal zo znaleckého posudku znalca J.. V. V., nakoľko samotný navrhovateľ spochybňoval znalecký
posudok znalca J.. P. T., pričom tento bol aj z nesprávneho znaleckého odboru). Ako už bolo uvedené

vyššie, pri vyčísľovaní škody na opotrebovaných alebo používaných veciach, treba postupovať tak, že
sa z čiastky vynaloženej na opravu veci odpočíta čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu veci oproti jej
stavu pred poškodením. Podľa vyjadrenia znalca J.. V. V., zhodnotenie zabezpečovacieho zariadenia
po jeho oprave sa dá vyčísliť, keď sa odpočíta z ceny nového zariadenia (53.286,80 Sk), cena
pôvodného zariadenia (4.845,- Sk). Z toho vyplýva, že výška skutočnej škody na poškodenom zariadení

navrhovateľa pri vyššie uvedenom postupe (teda, že sa z čiastky vynaloženej na opravu veci odpočíta
čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením) bola 4.845,- Sk. Keďže, ako
vyplýva z vykonaného dokazovania, odporca zaplatil navrhovateľovi na náhradu škody prostredníctvom
vedľajšieho účastníka sumu 15.986,- Sk (teda viac ako trojnásobok skutočnej škody), súd návrhu
nemohol vyhovieť a musel ho ako nedôvodný zamietnuť.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.