Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/362/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107211845
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1107211845.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej, členiek senátu

JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: JSP, s. r. o., Haburská
49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 35 714 859, zast.: Advokátskou kanceláriou Mišík, s. r. o., Prievozská
4B, 821 09 Bratislava proti odporcovi: Slovak Telekom, a. s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO:
35 763 469, o zaplatenie 242.929,69 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/26/2007-200 zo dňa 14.07.2010 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/26/2007-200 zo dňa
14.07.2010 mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 242.929,70 eura ako aj úroky

z omeškania vo výške 12% od 23.12.2003 do zaplatenia a trovy prvostupňového i odvolacieho konania
v sume 38.264,50 eura na účet JUDr. Michala Mišíka, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporcovi
nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Dodatok č. 1
Rámcovej zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcie zo dňa 26.02.2002 uzatvorenej medzi JUDr.
Petrom Kriškom - súdnym exekútorom a odporcom (ako oprávneným), bol uzavretý medzi odporcom

a právnym predchodcom navrhovateľa ako medzi oprávneným v exekučnom konaní a súdnym
exekútorom. Súd preto nemohol prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa, že uvedený dodatok bol uzavretý
s jeho právnym predchodcom ako súkromnou osobou. Navrhovateľ sa na podporu svojich tvrdení
okrem iného odvoláva aj na znenie ust. § 35 ods. 2 O.s.p., čo podľa názoru súdu prisvedčuje tvrdeniu
odporcu, že uvedený dodatok bol podľa jeho vôle uzavretý s právnym predchodcom navrhovateľa ako
súdnym exekútorom najmä tým, že tento právny úkon bol uzavretý ako dodatok k predchádzajúcemu
záväzkovému vzťahu, t. j. k Rámcovej zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcií. Podľa súdu nie

je z Dodatku č. 1 zrejmé, či bol uzatvorený s fyzickou osobou M.. A. G. alebo s exekútorom, JUDr.
Peter Kriško, nakoľko všetky identifikačné údaje sú totožné práve s Petrom Kriškom ako exekútorom,
samotnázmluvajeopatrenápečiatkouexekútorskéhoúraduexekútoraJUDr.P.Kriška.Podľavyjadrenia
navrhovateľa, právne úkony jeho právneho predchodcu nepredstavovali zárobkovú činnosť, vzhľadom
k tomu, že išlo o jednorazovú činnosť a teda boli dovoleným plnením v zmysle právnych predpisov
a odvolaním sa na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa súdu je nepochybné, že právny
predchodca navrhovateľa bol v čase podpísania Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve o spolupráci pri

vykonávaní exekúcií súdnym exekútorom.

Súd sa pri svojej rozhodovacej činnosti zaoberal aj samotnou činnosťou právneho predchodcu
navrhovateľa, ktorá mala viesť k úhrade pohľadávky zo strany Slovenskej televízie odporcovi. Úhradatejto pohľadávky mala založiť nárok na zmluvnú odmenu, ktorej neuhradenie je predmetom tohto
súdneho sporu. Je nesporné, že táto pohľadávka existovala a vznikla z dôvodu platobnej neschopnosti
Slovenskej televízie voči odporcovi. Predseda predstavenstva odporcu riešil podlžnosti Slovenskej

televízie s jej vtedajším generálnym riaditeľom, ktorý prisľúbil uhradiť všetky dlhy. Oddlženie Slovenskej
televízie podporila aj vláda Slovenskej republiky, ktorá uznesením č. 1213 zo 17.12.2003 schválila návrh
na poskytnutie finančných prostriedkov na úhradu záväzkov minulých období Slovenskej televízie do
výšky 400 mil. Sk. Výpoveď U. G. potvrdila, že úhrada dlhov Slovenskej televízie voči Slovak Telekomu
bola riešená na úrovni vlády, parlamentu, manažmentu odporcu a politických strán. Na základe vyššie

uvedeného súd nemal preukázané, že práve a výlučne činnosť právneho predchodcu navrhovateľa
viedla k úhrade pohľadávky Slovenskej televízie voči odporcovi.

Súd sa stotožnil s námietkou odporcu, že Dodatok č. 1 k Rámcovej zmluve je absolútne neplatným
právnym úkonom, a to z dôvodu, že ho uzavrel právny predchodca navrhovateľa - súdny exekútor,
ktorémutakútočinnosťzákonzakazuje,čímbolnaplnenýznakneplatnostiprávnehoúkonu.Súdzároveň

uvádza, že prijatie úžitku z takéhoto úkonu napĺňa znaky bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, a to v celom rozsahu. Navrhovateľ namietal,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Navrhovateľ poukazuje rozpor v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, kedy súd najprv uvádza že
mal bezpochyby preukazné, že Dodatok č. 1 bol uzavretý medzi žalovaným a JUDr. Petrom Kriškom
ako súdnym exekútorom napriek tomu, že to podľa názoru súdu nie je z predmetného dodatku zrejmé.

Podľa navrhovateľa dôvody, ktorými súd odôvodnil svoj záver nie sú dostatočné na to, aby bolo možné
jednoznačne usúdiť, že daný dodatok bol uzavretý medzi žalovaným a JUDr. Petrom Kriškom ako
súdnym exekútorom.
Navrhovateľ uvádza, že Dodatok č. 1, ktorý vypracoval odporca a nie M.. G., bol uzavretý s M.. G. ako
súkromnou osobu a s jeho exekútorským úradom mal spoločné len to, že bol dodatkom k rámcovej

zmluve o spolupráci, ktorú JUDr. Kriško uzavrel ako súdny exekútor. Dodatok č. 1 upravoval takú činnosť
M.. G. pre odporcu, ktorá nebola exekučnou činnosťou a v predmetnom dodatku bola dôsledne oddelená
od exekučnej činnosti JUDr. Kriška, nakoľko M.. G. vystupoval pre účely dodatku ako splnomocnenec,
t. j. fyzická osoba, a nie ako exekútor. K uvedeným tvrdeniam dal do pozornosti článok uverejnený v
denníku SME dňa 14.10.2003, v ktorom sa zástupcovia Slovenskej televízie vyjadrujú, že im je zrejmé,

že M.. G. nevystupuje ako súdny exekútor, ale ako súkromná osoba - splnomocnenec odporcu.

Podľa navrhovateľa súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď určil, že Dodatok č. 1
bol uzavretý neplatne z dôvodu, že JUDr. Peter Kriško ako súdny exekútor konal v rozpore s ust. § 4
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).

Navrhovateľ trvá na tom, že výkon jednorazovej činnosti za odplatu, akou bolo vymoženie pohľadávky
od Slovenskej televízie pre žalovaného M.. G., uskutočnený viacerými právnymi úkonmi, nemôže byť
považovaný za činnosť nezlučiteľnú s činnosťou exekútora v zmysle cit. ustanovenia Exekučného
poriadku, nakoľko takáto činnosť nespĺňa znaky činností uvedené v predmetnom ustanovení.

Navrhovateľ sa nestotožňuje s názorom súdu, že nebolo preukázané že práve a výlučne činnosť M.. G.
viedla k úhrade pohľadávky Slovenskej televízie voči žalovanému, nakoľko podľa navrhovateľa, výlučne
na základe činnosti M.. G. došlo k uzavretiu splátkového kalendára so Slovenskou televíziou a následne
aj k jednotlivým platbám od Slovenskej televízie v prospech odporcu, uskutočňovaných dobrovoľne.

Navrhovateľ tiež namieta, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s bezdôvodným obohatením ako
majetkovým prospechom získaným plnením z neplatného právneho úkonu, ktoré vzniklo na strane
odporcu. Pokiaľ prvostupňový súd zamietol žalobu navrhovateľa z dôvodu, že právny titul, na základe
ktorého mal odporca plniť M.. G. a následne po postúpení uvedenej pohľadávky navrhovateľovi,
je absolútne neplatným právnym úkonom, bolo nutné sa vysporiadať aj s otázkou bezdôvodného

obohatenia vzniknutého na strane žalovaného, keďže odporca prijal plnenie od Slovenskej televízie
vymožené JUDr. Kriškom na základe absolútne neplatného právneho úkonu, pričom toto plnenie si
ponechal,došlonajehostranekbezdôvodnémuobohateniuspočívajúcemuvneuhradeníodmeny,ktorú
by inak bol povinný zaplatiť buď JUDr. Kriškovi alebo inej osobe, ktorá by uvedenú záležitosť pre nehozariadila minimálne vo výške odmeny obvyklej v danom čase za činnosť obdobnú tejto činnosti. S touto
činnosťou sa ale súd prvého stupňa nevysporiadal.

Navrhovateľ trvá na tom, že pohľadávka ktorá mu bola postúpená M.. A. G. vznikla z platného právneho
úkonu, teda v čase jej postúpenia existovala a že nárok ním uplatnený je právne relevantný. Navrhovateľ
preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil a aby zaviazal
žalovaného zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom, ako aj trovy konania a právneho
zastúpenia.

Odporca sa k odvolaniu vyjadril v tom smere, že navrhovateľ opätovne rieši tvrdenia, ktoré boli
žalovaným preukázateľne vyvrátené. K rozporu v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že súd
formuláciou „nie je zrejmé“ zvýraznil skutočnosť, že Dodatok č. 1 nevykazoval žiadne znaky, z ktorých
by bolo zrejmé, že M.. A. Kriško vystupuje ako fyzická osoba. A. žalovaného má predmetný dodatok
všetky znaky potvrdzujúce, že bol uzatvorený s JUDr. Petrom Kriškom ako súdnym exekútorom, nakoľko

obsahuje pečiatku súdneho exekútora, sídlo exekútorského úradu, IČO, DIČ, bankový účet a taktiež v
textedodatkusapridohodnutejodmene20%zcelkovovymoženejpohľadávkyprežalovanéhospomína
vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Odporca dáva do pozornosti súdu, že o podstate pohľadávky už raz súd rozhodoval v prvom stupni v

konaní č. 26 Cb 161/04 rozsudkom zo dňa 31.12.2004, voči ktorému sa JUDr. Peter Kriško odvolal,
nezaplatil súdny poplatok a zároveň vzal svoju žalobu späť, čím znemožnil právoplatné rozhodnutie vo
veci, nakoľko prekážka litispendencie by bola zabránila ju v budúcnosti uplatniť súdnou cestou. Odporca
poukazoval aj na výpoveď svedka U. G., ktorý rokoval s M.. A. G. jednoznačne nevyplynulo, či rokoval
so súkromnou osobou alebo so súdnym exekútorom. Po zhliadnutí Dodatku č. 1 sa vyjadril, že má za

to, že to mal byť exekútorský úrad, s ktorým bol tento dodatok uzatvorený.

Odporca počas celého konania poukazoval na to, že účelom tejto kauzy je podvodné konanie, ktoré aj
keď nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu v zmysle Trestného zákona, za podvodné považuje,
nakoľko sa v tomto prípade má jednať o odmenu za vtedajšie pohľadávky žalovaného voči Slovenskej

televízii, ktorých zabezpečenie záviselo od uvoľnenia finančných prostriedkov vládou SR za týmto
účelom.

Odporca popiera podstatu pohľadávky, ktorú navrhovateľ prevzal od právneho predchodcu JUDr. Petra
Krišku a trvá na tom, že právny úkon - uzatvorenie Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve s exekútorským

úradom JUDr. Petra Krišku zo dňa 15.07.2003 na základe ktorého mala táto pohľadávka vzniknúť, je
neplatný a stotožňuje sa so závermi súdu prvého stupňa, že uvedený dodatok bol uzatvorený v rozpore
s ust. § 4 Exekučného poriadku. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sa preto jedná o absolútne
neplatný právny úkon, keďže odporuje zákonu.

Odporca má za to, že prvostupňový súd dostatočne vyhodnotil dôkazy, zistil skutkový stav veci úplne,
dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym záverom a rozhodol tak v súlade so zákonom a
preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu a rozsudok potvrdil
ako vecne správny.

Dňa 09.08.2011 sa k veci písomne vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil otázku platnosti právneho úkonu, nesprávne kvalifikoval a nerozlíšil platnosť
právneho úkonu z hľadiska konajúceho subjektu a z toho vyplývajúce právne dôsledky, ako aj otázku
platnosti právneho úkonu z hľadiska obsahu právneho úkonu vyplývajúcich z § 39 Občianskeho
zákonníka, a z toho vyplývajúce právne dôsledky. Súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal

situáciou, že právny predchodca navrhovateľa pri úkonoch voči dlžníkovi odporcu konal v postavení
súkromnej osoby - splnomocnenca v mene a na účet odporcu ako splnomocniteľa a nekonal v postavení
súdneho exekútora pri exekučnej činnosti, a či prípadné obmedzenie výkonu inej zárobkovej činnosti
právneho predchodcu navrhovateľa súčasne znamená bez ďalšieho jeho absolútnu neplatnosť podľa
ust. § 39 OZ.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa žiadny právny predpis neupravuje zákaz vstupovať osobe vymenovanej
do funkcie súdneho exekútora do iných právnych vzťahov v inom postavení, ako v postavení exekútora
pri exekučnej činnosti a taktiež neexistuje zákonné obmedzenie, ktoré by neumožňovalo prijať osobeplne spôsobilej na právne úkony splnomocnenie a konať na jeho základe za iného v jeho mene a na jeho
účet, pokiaľ nejde o podnikanie alebo inú zárobkovú činnosti alebo činnosť uvedenú v § 4 Exekučného
poriadku. Podľa navrhovateľa, právny záver súdu o tom, že právnym dôsledkom obmedzenia inej

zárobkovej činnosti alebo podnikania je vždy absolútna neplatnosť právneho úkonu pri takejto činnosti
uskutočnenéhoajvprípade,žezákontakýtoprávnydôsledoknepredpokladájenesprávnyanemáoporu
v zákone. OZ v § 39 nepredpokladá ako dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu nezlučiteľnosť
činnosti konajúcej osoby s výkonom v zákone taxatívne vymedzených činností. Porušenie ustanovení o
nezlučiteľnostičinnostimôžezakladaťdisciplinárnu,resp.trestnoprávnuzodpovednosťkonajúcejosoby,

alebo vznik iných zákonom predpokladaných sankcií. V prípade právneho predchodcu navrhovateľa
nebol nikdy podaný návrh na disciplinárne stíhanie. Podľa stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR
zo dňa 16.12.2006 pojem zárobková činnosť v sebe zahŕňa kontinuálnu opakovanú aktivitu, ktorá s
ohľadom na svoj predmet vykazuje určitú mieru sústavnosti. Pokiaľ osoba, ktorá je súdnym exekútorom,
zabezpečí pre veriteľa výlučne a nič viac než uhradenie pohľadávky, hoci aj viacerými úkonmi za odplatu,
nie je možné túto činnosť považovať za zárobkovú činnosť v zmysle ust. § 4 Exekučného poriadku.

Navrhovateľ tiež vyjadril nesúhlas s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorým spochybňuje úhradu
pohľadávky dlžníka odporcu pričinením splnomocnenca, nakoľko nemá oporu v dokazovaní a tvrdenie
že by niekedy v budúcnosti zrejme prišlo k úhrade jeho pohľadávky je špekulatívne a právne irelevantné
pre posúdenie veci. Je nesporné, že k dojednaniu splátkového kalendára, uzatvoreniu právneho úkonu,

ktorého obsahom bola dohoda o spôsobe splácania záväzku a následne na jeho základe a v súlade
s Dohodou k splneniu záväzku tretej osoby (STV), a teda k uspokojeniu pohľadávky odporcu, prišlo v
dôsledku činnosti právneho predchodcu navrhovateľa a bez pochyby jeho pričinením.

Odporca uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa odmenu za činnosť vo výške 7.380.000,- Sk

dňa 23.09.2003, čo zodpovedá 20% vymoženej sumy prvej splátky dlhu, zostatok vymoženej sumy
poukázalprávnypredchodcanavrhovateľanaúčetodporcuvsúladesDodatkomč.1zodňa15.07.2003,
sumu vo výške 7.380.000,- Sk dňa 15.10.2003, čo zodpovedá 20% vymoženej sumy druhej splátky
dlhu a dňa 10.11.2003 taktiež sumu vo výške 7.380.000,- Sk. Len časť dohodnutej odplaty v žalovanej
výške 7.380.000,- Sk, 20% vymoženej pohľadávky zo splátky splatnej 10.12.2003, ktorá bola právnym

predchodcom navrhovateľa vymožená, nebola odporcom zaplatená. Ani do splatnosti tejto splátky
odporcaneuskutočnilvočiprávnemupredchodcovinavrhovateľažiadnyprávnyúkon,zktoréhobymohol
usudzovať neuznanie zostatku dlhu.

Navrhovateľ zároveň predložil odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 20

Cb 52/10-72 zo dňa 08.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2010 a vykonateľnosť
07.12.2010. Okresný súd Bratislava III rozsudkom v právnej veci o určenie vlastníctva pohľadávky medzi
účastníkmi, ktorí sú právnymi nástupcami navrhovateľa, právoplatne rozhodol, že obchodná spoločnosť
TONTRAMS, s. r. o., je vlastníkom pohľadávky vo výške 242.969,70 eura s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými voči dlžníkovi Slovak Telekom, a. s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky

uzatvorenej so žalobcom (JSP, s. r. o.) dňa 09.10.2009. Súd v predmetnom konaní posudzoval otázku
existenciepohľadávkyaplatnostiprávnehoúkonu,zktoréhožalobcaodvodzujevznikpohľadávky,akoaj
platnosťvšetkýchprávnychúkonovspojenýchsprávnymnástupníctvomžalobcuanáslednežalovaného
a dospel k záveru o platnosti týchto úkonov.

Navrhovateľ vo vyjadrení žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I
zmenil a aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom, ako aj trovy
konania a právneho zastúpenia.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa §-u 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením

pojednávania podľa §-u 214 ods. 1 O.s.p., oboznámil sa s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého
stupňa, s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, zopakoval dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,
doplnil dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 20 Cb
52/2010-72 zo dňa 08.11.2010, s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa, ako aj s vyjadrením
odporcu k odvolaniu a ďalšími podaniami a jednohlasne dospel k záveru, že rozsudok Okresného súdu

Bratislava I je potrebné zmeniť.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 20 Cb 52/10-72 zo dňa 08.11.2010, v právnej veci
navrhovateľa: JSP, s. r. o. c/a Tontrams s. r. o., o určenie vlastníctva vo svojom výroku konštatoval,že žalovaná obchodná spoločnosť Tontrams s. r. o. so sídlom Vajnorská 8/A, 831 Bratislava, IČO: 36
284 840 je vlastníkom pohľadávky vo výške 242.929,70 Eur spolu s príslušenstvom a právami s ňou
spojenými voči dlžníkovi Slovak Telekom a. s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 na

základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so žalobcom dňa 09.10.2009.

Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2010.

V čase rozhodovania súdom prvého stupňa dňa 14.07.2010 uvedený rozsudok zo dňa 08.11.2010 ešte

nebol vydaný, a teda súd prvého stupňa s týmto rozsudkom ani nemohol byť oboznámený.

V odôvodnení predmetného rozsudku súd prvého stupňa sa ako prejudiciálnou otázkou zaoberal aj
platnosťou Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve o spolupráci pri vykonávaní exekúcií uzavretým medzi
JUDr. Kriškom a spoločnosťou Slovak Telekom a. s., kde konštatoval, že tento nebol uzavretý v rozpore
s § 4 Exekučného poriadku a predstavoval platný právny úkon zakladajúci práva a povinnosti pre jeho

účastníkov a preto aj pohľadávku vzniknutú z tohto právneho úkonu je potrebné považovať za platnú,
ktorý môže byť predmetom postúpenia. Mal za preukázané, že M.. G. pri konaní na základe Dodatku
č. 1 k Rámcovej zmluve o spolupráci pri vykonávaní exekúcií nekonal ako súdny exekútor, o čom mala
vedomosť aj Slovenská Televízia, čo vyplývalo aj z článku uverejneného v denníku SME dňa 14.10.2003,
na strane 3, v ktorom predstavitelia Slovenskej televízie, s ktorými JUDr. Kriško rokoval o uzavretí

dohody o splátkovom kalendári, potvrdili, že im je známe, že M.. G. nekoná v tejto veci ako exekútor
ale ako splnomocnenec spoločnosti Slovak Telekom a. s., ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 26.03.2007 uzavretej medzi navrhovateľom ako postupníkom a M.. A. G.
ako postupcom - fyzickou osobou, označenou dátumom narodenia, rodným číslom a trvalým pobytom a
nie súdnym exekútorom. Dodatok č. 1 k Rámcovej zmluve vyhodnotil ako samostatnú nepomenovanú

zmluvu, kde sa zmluvné strany dohodli na predmete zmluvy i na spôsobe určenia odmeny za plnenie
jej predmetu odkazom na vyhl. č. 288/1005 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ako
pomôcky pre spôsob určenia výšky dohodnutej odmeny. V čase uzavretia dodatku č. 1, Rámcová
zmluva uzavretá dňa 26.06.2002 už neexistovala z dôvodu Dohody o postúpení práv a povinností z nej
uzavretej dňa 18.06.2003 na BC. Sobolovkého a akceptačného listu spoločnosti Slovak Telekom a.s.

dňa 11.07.2003

Podľa §-u 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa §-u 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky

orgány, veta prvá.

Uvedeným rozhodnutím je viazaný aj odvolací súd.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 20 Cb

52/2010-72 zo dňa 08.11.2010 v plnom rozsahu. Naviac poukazuje na nespornú skutočnosť, že odporca
v predchádzajúcom období v plnej miere akceptoval Dodatok č. 1 a na jeho základe aj 3 x plnil, pričom
plnenie odmietol až pri poslednej faktúre, ktorá je predmetom tohto sporu.

Odvolací súd tiež poukazuje na list MS SR zo dňa 16.12.2005, jeho stanovisko k výkladu ust §-u 4 zák. č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch, kde vyslovil záver, že pokiaľ osoba, ktorá je súdnym exekútorom,
zabezpečí pre veriteľa výlučne a nič viac než uhradenie pohľadávky, hoci viacerými úkonmi a za odplatu,
nie je možné túto aktivitu považovať za zárobkovú činnosť v zmysle ust §-u 4 Exekučného poriadku.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne

posúdil, teda nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zrušenie rozsudku, a preto rozsudok súdu
prvého stupňa podľa §-u 220 O.s.p. zmenil a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. O úrokoch z omeškania
rozhodol podľa § 369 ObZ a ust. § 509 ObZ.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 224 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na ust §-u 142 ods. 1
O.s.p. podľa úspechu účastníkov v konaní, a neúspešného odporcu zaviazal na úhradu trov konania v

sume 38.264,50 Eur, pozostávajúcich v súlade s ust. § 10 a a nasl. vyhl. č. 655/ Z. z.

Náhrada trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 6.378,75 EUR- v zmysle vyhl. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách odmien advokátov, náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 6.378,75 EUR za 7 právnych úkonov a 911,25 EUR: 1x príprava a prevzatie
právneho zastúpenia, 1 x vyjadrenie žalobcu k veci samej zo dňa 25.02.2009, 5 x účasť pojednávaní

dňa 02.03.2009, 11.05.2009, 14.09.2009, 19.11.2009, 24.06.2010.

Náhrada trov zaplateného súdneho poplatku v prvostupňovom konaní vo výške 14.576,- EUR
- v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, náhradu
trov vo výške 14.576,- EUR

Náhrada trov právneho zastúpenia v druhostupňovom konaní vo výške 2.733,75 EUR
- v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách odmien advokátov, náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 2.733,75 EUR za 3 úkony a 911,25: 1x odvolanie proti rozsudku vo veci zo dňa
27.07.2010, 1 x podanie navrhovateľa vo veci zo dňa 09.08.2011, 1 x účasť na odvolacom pojednávaní
dňa 11.10.2011

Náhrada trov zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 14.576,- EUR
- v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch za výpis z registra trestov, náhrada trov vo
výške 14.676,- EUR

Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia je suma vo výške 38.264,50 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.