Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 9, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/204/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108229613
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1108229613.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa I.. V. I., Q..,
bývajúceho v P., C. X/XX, zastúpeného AK Černejová & Hrbek, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kýčerského
7, proti odporcovi Bratislavskej teplárenskej, a.s., IČO: 35 823 542, so sídlom v Bratislave, Bajkalská č.
21/A, o určenie podľa § 80 písm. c) O.s.p., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV, postúpeným na Okresný súd Bratislava
II a neskôr na tunajší súd domáhal určenia, že nie je povinný naďalej trpieť umiestnenie stavby
horúcovodu vo vlastníctve a užívaní odporcu na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres

Bratislava IV, obec Bratislava - mestská časť Karlova Ves, katastrálne územie Karlova Ves (ďalej
len "nehnuteľnosti"), bez poskytovania opakovaného peňažného plnenia zo strany odporcu. Uviedol,
že nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom sa stal titulom dedenia po nebohej I. J., rod. I., boli
už v minulosti predmetom záujmu štátu, resp. štátnych inštitúcií, ktoré proti vôli pôvodnej vlastníčky
a bez poskytnutia akejkoľvek finančnej náhrady, zriadili na pozemkoch ako vecné bremeno stavbu
horúcovodu, v súčasnosti vo vlastníctve, správe a užívaní odporcu. Keďže predmetný horúcovod vedie

takmer cez všetky jeho pozemky a je okolo neho zriadené priamo zo zákona aj ochranné pásmo,
navrhovateľ nemôže s nehnuteľnosťami nijak nakladať, čím

- 2 -

došlo k trvalému obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ, vedomý si odporcovho zákonného
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na nehnuteľnostiach, videl hrubý nepomer medzi jeho
povinnosťami ako povinného z vecného bremena a výhodami odporcu ako oprávneného. Určenie, že
nie je povinný trpieť stavbu horúcovodu bez poskytovania peňažného plnenia podľa navrhovateľa posilní

jeho vyjednávaciu pozíciu v rokovaniach s odporcom a s vysokou pravdepodobnosťou bude mať za
následok uzavretie dohody alebo nájomnej zmluvy s odporcom. Z tohto dôvodu mal navrhovateľ za to,
že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko sa podľa neho predíde žalobe o
plnenie, vysokým trovám konania a odstráni sa stav právnej neistoty medzi účastníkmi.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodil, že
ustanovenia zákona č. 79/1957 Sb. o výrobe a rozvode a spotreby elektriny v spojení s nariadením vlády

č. 80/1957 Sb, zákona č. 89/1987 Sb. o výrobe, rozvode a spotrebe tepla, ako aj zákona č. 70/1998
Z.z. o energetike umožňovali prevádzkovateľom zariadení pre rozvod tepla zriaďovať na cudzíchnehnuteľnostiach predmetné zariadenia bezodplatne, teda bez poskytovania náhrady dotknutým
vlastníkom. Bolo tomu tak z dôvodu, že oprávnenia prevádzkovateľov mali charakter zákonných
vecných bremien, ktoré sa nezapisovali do bývalých pozemkových kníh, resp. katastra nehnuteľností.

Navrhovateľ ako súčasný vlastník dotknutej nehnuteľnosti je preto povinný vecné bremeno strpieť, a to
aj z dôvodu, že bolo vybudované vo verejnom záujme. Podľa právnej úpravy mohla byť v odôvodnených
prípadoch dotknutému vlastníkovi nehnuteľnosti poskytnutá za zriadenie vecného bremena jednorazová
náhrada, to však za podmienky, že tento o ňu požiadal v zákonom stanovenej lehote. Keďže odporca
považoval zariadenie horúcovodu na pozemku navrhovateľa za vybudované a sprevádzkované v súlade

s vtedy platnou právnou úpravou, mal za to, že navrhovateľ sa v súčasnosti už nemôže domáhať
poskytnutia náhrady za jeho zriadenie resp. za obmedzenie vlastníckeho práva, na ktorú právo v
dôsledku jej neuplatnenia, zaniklo.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 2. a 30. mája, 1. júla a 9. septembra 2011, na ktorom po zistení,
že medzi účastníkmi konania nebolo možné dospieť k dohode alebo súdnemu zmieru, vyhlásil rozsudok
vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďou navrhovateľa, oboznámil sa s ústnymi prednesmi
právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcu odporcu, ako aj s listinnými dôkazmi, a to osvedčením
o novoobjavenom dedičstve z 26.2.2007, č.k. 38D 1050/2006, Dnot 124/2006, výpismi z LV č. XXXX
pre k.ú. Karlova Ves, obec Bratislava - mestská časť Karlova Ves, geometrickým plánom K-GEO z
13.9.2007, identifikáciou parciel z 18.2.2005, geografickou identifikáciou parciel z 2.7.2007, zápisom

z 27.10.1967, korešpondenciou medzi I. J. a správou výstavby vysokých škôl pri SVŠT, fotokópiami
fotografií založenými navrhovateľom, ako aj ostatným obsahom spisu. Súd upustil od vykonania
dokazovania ustanovením do konania znalca na

- 3 -

určenie, či a v akom rozsahu možno nehnuteľnosti navrhovateľa využívať, ako aj od vykonania dopytu

na Obecný úrad Bratislava IV za účelom zistenia, či stavba horúcovodu vedúceho cez pozemky
navrhovateľa bola povolená v súlade so zákonom, nakoľko mal za to, že v danom štádiu konania je
predmetné dokazovanie nadbytočné a nehospodárne. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa stal vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v kat .území Karlova Ves, v zmysle
geometrického plánu z 13.9.2007 parcely č. XXX/XX, Č.. XXX/XX, č. XXX/XX, Č.. XXX/X, Č.. XXXX/XX,

Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX pre Správu katastra pre
Hlavné mesto SR Bratislavu, titulom dedenia po nebohej I. J., O.. I.. Pôvodná vlastníčka nehnuteľností
od počiatku odmietala stavbu horúcovodu, a nesúhlasila ani s prípadným vyvlastnením pozemkov na
tento účel. Z jej strany nedošlo ani k akceptácii návrhu Československého štátu v zastúpení Univerzity
Komenského v Bratislave ohľadne kúpnopredajnej zmluvy z 11.10.1968.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že k výstavbe horúcovodu na jeho pozemkoch došlo v priebehu 70.
rokov 20. storočia. Keďže tepelné zariadenie prechádza takmer cez celú nehnuteľnosť, táto je absolútne
nevyužiteľná. Nehnuteľnosť tvoria totiž pozemky s úzkym ochranným pásmom, v ktorých okolí sa
nachádzajú záhrady a rodinné domy. Navrhovateľ môže na pozemky vstúpiť, po nich chodiť, avšak
nemôže na nich vysadiť porasty ako napríklad stromy. Odporca mu síce nijakým spôsobom nebráni

dotknuté nehnuteľnosti užívať, prenajať alebo predať, ale navrhovateľ ich i tak neužíva; dokonca si nevie
predstaviť aká by bola reakcia odporcu, ak by ich chcel skutočne užívať. Vzhľadom na to, že jeho právna
predchodkyňa od počiatku odmietala výstavbu horúcovodu, navrhovateľ nemal vedomosť, že by žiadala
o poskytnutie peňažnej náhrady za jeho zriadenie. Potom ako sa stal vlastníkom nehnuteľnosti sám
žiadal odporcu o mimosúdne rokovanie za účelom nájdenia spoločne výhodnej právnej cesty vyriešenia

celej situácie.

Zástupca odporcu vo svojom ústnom prednese zotrval na tvrdení, že obmedzenie vlastníckeho práva
navrhovateľa vecným bremenom v podobe zariadenia horúcovodu bolo vykonané v súlade s vtom
čase platnou právnou úpravou, pričom na jeho zriadenie nebolo potrebné poskytnúť dotknutémuvlastníkovi náhradu, resp. sa tá poskytovala len v odôvodnených prípadoch. Keďže podľa prechodných
a záverečných ustanovení neskoršie prijatých zákonov zostali práva k cudzím veciam, t.j. aj existujúce
vecné bremená zachované, navrhovateľ nemôže spochybňovať zákonné právo odporcu využívať

horúcovod prevzatý do správy až po roku 1998. Zástupca odporcu nevidel dôvody, pre ktoré by
navrhovateľ nemohol využívať celý pozemok, keď poukázal na plochu okolo tepelného zariadenia, ktorú
by mohol navrhovateľ využívať so súhlasom odporcu. Pokiaľ ide o prípadný zisk z prevádzkovania
horúcovodu, zástupca odporcu uviedol, že tento je presne regulovaný úradom pre reguláciu sieťových
odvetví.

- 4 -

Podľa právneho zástupcu navrhovateľa v prípade stavby horúcovodu išlo o nelegálnu, de facto čiernu
stavbu, ktorá skutočnosť mala vyplývať z korešpondencie právnej predchodkyne navrhovateľa. Tá však
už v čase vzniku samotnej stavby bola mŕtva a nemohla sa domáhať prípadného vyplatenia jednorazovej
finančnej náhrady. Tú nemohol žiadať ani navrhovateľ, ktorý sa stal vlastníkom pozemku až v súvislosti
s novoobjaveným dedičstvom v roku 2007, teda v čase keď už uplynuli lehoty na poskytnutie náhrady. V

prípade navrhovateľa nemožno podľa právneho zástupcu hovoriť o obmedzení, ale o úplnom vylúčení
vlastníckeho práva k pozemkom, a to práve z dôvodu prechodu horúcovodu cez stred pozemku.
Navrhovateľ teda skutočne nemôže pozemok využívať, nemôže na ňom nič postaviť, nič zasadiť, pričom
má len povinnosť stavbu horúcovodu trpieť.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Predmetom konania je určenie, že navrhovateľ nie je povinný trpieť umiestnenie stavby horúcovodu vo
vlastníctve a užívaní odporcu na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa bez poskytovania
opakovaného peňažného plnenia zo strany odporcu. Ide teda o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p.

Podmienkou úspešného uplatnenia určovacieho návrhu podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.
je existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na takom určení. Existencia naliehavého
právneho záujmu pritom zaťažuje navrhovateľa. Preto základnou otázkou, ktorou sa musel súd v konaní
zaoberať predtým, ako by prikročil k vecnému skúmaniu samotnej žaloby, bolo posúdenie naliehavosti
právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení neexistencie povinnosti trpieť bezodplatné

umiestnenie stavby horúcovodu na jeho pozemkoch zo strany odporcu.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem na požadovanom určení (či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je) daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právne postavenie žalobcu
ohrozené alebo neisté a výrok rozhodnutia súdu by toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v jeho
právnom postavení odstraňoval bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny

záujem je daný tiež vtedy, ak medzi účastníkmi konania existuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorý
predstavuje ohrozenie právneho postavenia žalobcu a možno ho odstrániť práve rozhodnutím súdu
podľa § 80 písm. c) O.s.p. Keďže určovacia žaloba má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie
ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, nie
je opodstatnená tam, kde už k takému porušeniu právneho vzťahu alebo práva došlo. Ak už k takému

porušeniu totiž došlo, a je

- 5 -

teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana
poskytovaná podľa § 80 písm. c) O.s.p. žiaden zmysel a význam (k tomu aj rozhodnutie NS SR, sp.
zn. 4Cdo 49/2003). Určovacia žaloba má totiž slúžiť potrebám praktického života a nemôže viesť k

zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov.Vzmyslevyššieuvedenéhobymoholmaťnavrhovateľnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení
len vtedy, ak by vyhovenie jeho žalobe malo priaznivý dopad na jeho právne postavenie.

Navrhovateľ naliehavosť právneho záujmu na určovacej žaloby odvodzoval od skutočnosti, že

jeho právne postavenie je neisté, nakoľko odporca nereagoval na jeho snahu o mimosúdnu
dohodu, vyhovením žalobe by sa jeho "vyjednávacia" pozícia posilnila, pričom považoval za vysoko
pravdepodobné, že nebude potrebné podávať ďalšiu žalobu na plnenie (§ 80 písm. b) O.s.p. - pozn.
súdu), pretože s odporcom pravdepodobne uzatvorí dohodu alebo nájomnú zmluvu (č.l.6).

Pokiaľ navrhovateľ odôvodňoval podanie návrhu na určenie vyššie uvedenými skutočnosťami, podľa
mienky súdu nepreukázal danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vyslovením,

že nie je povinný trpieť na svojom pozemku stavbu horúcovodu vo vlastníctve odporcu bez poskytnutia
peňažného protiplnenia, sa nič nezmení na právnom postavení navrhovateľa. Ten totiž bude aj naďalej
vlastníkom nehnuteľnosti s právom túto užívať a s povinnosťou trpieť existujúce vecné bremeno v
podobe tepelného zariadenia vo vlastníctve odporcu. Preto jeho právne postavenie sa vo vzťahu tak k
pozemkom, ani k stavbe horúcovodu stojacej na pozemkoch nemôže nijako zmeniť, príp. nemôže mať

dopad na jeho majetkové alebo iné práva. Konanie o určovacej žalobe pritom nevyrieši celý obsah
a dosah právneho sporu, ktorý medzi účastníkmi konania existuje. Navrhovateľ sám v žalobe uviedol,
že vyhovením žalobe by sa možno len posilnila jeho vyjednávacia pozícia v ďalších rokovaniach s
odporcom, ktorá okolnosť by však v prípade neuzavretia konsenzu, príp. nájomnej zmluvy s odporcom,
opäť viedla k súdnemu sporu o uloženie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p. Je teda zrejmé, že

navrhovateľ by prípadným úspechom v tomto konaní (sp. zn. 25C 204/2009) nedosiahol ním sledovaný
cieľ, t.j. získať od odporcu pravidelné peňažné plnenie za obmedzenie jeho vlastníckeho práva vecným
bremenom, k čomu v konečnom dôsledku aj smeruje jeho snaha. Na právne postavenie navrhovateľa
by teda ani kladné rozhodnutie súdu o určovacej žalobe nemalo žiaden dosah.

A napokon, ak navrhovateľ poukazuje na to, že postupom odporcu, ktorý má zriadené vecné bremeno

na pozemkoch navrhovateľa, je ukrátený v ich užívaní, resp. ich nemôže užívať, a teda poukazuje
na to, že konaním odporcu boli porušené jeho práva, určovacia žaloba v jeho prípade stratila svoju
opodstatnenosť. Táto žaloba má totiž preventívnu funkciu a význam len vtedy, keď k porušeniu práva
navrhovateľa ešte nedošlo; čo v danom prípade nie je splnené.

- 6 -

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd sa nezaoberal
vecným posudzovaním nároku navrhovateľa; k nemu by pristúpil dospejúc k záveru o danosti
naliehavého právneho záujmu navrhovateľa podľa § 80 písm. c) O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď plne úspešnému odporcovi by patrilo
právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporcovi žiadne

trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli a odporca priznanie náhrady trov konania nežiadal, súd
rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej

možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 9. septembra 2011 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Henčeková A.