Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/26/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106207691
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1106207691.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou v

právnejvecinavrhovateľav1.rade:W..I.Y.,J.A..J.Č..X,XXXXXC.,navrhovateľav2.rade:Y.L.,J.S..
J. Č.. XX, XXX XX Ž., navrhovateľa v 3. rade : I. T., J. J. XXX, XXX XX P., navrhovateľa v 4. rade : C. T., J.
J. XXX, XXX XX J., všetci zast.: Hagyari Kubovič Partners s.r.o. advokátska kancelária, ul. Vlčkova 8/A,
81104Bratislava,protiodporcoviv1.rade:SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava, odporcovi v 2. rade : Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ul. Pribinova. č. 2, 812 72 Bratislava , odporcovi v
3. rade : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ul. Štefanovičova č.

5, 817 82 Bratislava , odporcovi v 4. rade : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva
Slovenskej republiky, ul. Mierová č. 19, 827 15 Bratislava, o návrhu na prerušenie konania ,o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcom v 1., 2., 3., 4. rade n e p r i z n á v a náhradu trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia pôvodne v 1. - 10. rade doručeným súdu dňa 3.3.2006 žiadali , aby súd zaviazal odporcov
v 1. - 4. rade na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov štátu podľa § 18
a nasl. zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom .

Svoj návrh v merite veci navrhovatelia v 1. - 10. rade odôvodnili tým, že im vznikla škoda , nakoľko zo
strany štátu neboli ich finančné prostriedky vložené do nebankových subjektov B.M.G. INVEST ,s.r.o.
HORIZONT SLOVAKIA, ocp, a.s., BDV Družstva , AGW s.r.o. v celkovej sume 2 446 000,-Sk na
základe zmlúv o pôžičke , na základe zmlúv o budúcej darovacej zmluvy ,zmlúv o zriadení záložného
práva k cenným papierom, dohôd o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva, prihlášky do BDV
družstva primerane a dostatočne ochraňované . Nebankové subjekty získavali finančné prostriedky
od klientov na základe uzavretých právnych úkonov , teda naoko legálnym spôsobom pokiaľ by nešlo

o natoľko rozsiahlu činnosť, že možno hovoriť o masovom poskytovaní peňažných služieb v zmysle
zákona č. 21/1992 Zb., zák.č. 385/1999 Z.z., zák.č. 566/2001 Z.z..Navrhovatelia súčasne s poukazom na ust. § 109 ods. 2 O.s.p. požiadali súd o prerušenie konania z
dôvodu, že navrhovatelia si uplatnili svoju pohľadávku voči dlžníkom v konkurznom konaní, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre samotné rozhodnutie súdu v tomto konaní, pretože vyriešenie

tejto otázky má vplyv na výšku nároku na náhradu škody uplatnenej navrhovateľmi v tomto konaní.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie , v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu , alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

S poukazom na predmet konania, vznesenú námietku odporcov v 1.,2.,3. a 4. rade súd uvážil navrhnutú
možnosť prerušenia konania a dospel k záveru, že prebiehajúce konkurzné konanie nerieši otázku, ktorá

by mala význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci, t.j. nie je daný dôvod na prerušenie konania v
zmysle citovaného ustanovenia, a preto návrh navrhovateľov na prerušenie konania zamietol.

Uznesením č.k. 7C 26/2006 - 111 zo dňa 24.9.2007 súd konanie voči pôvodne označeným
navrhovateľom v 2., 7., 8., 9., a v 10. rade zastavil.

Pôvodne označená navrhovateľka v 4. rade R. Y. zomrela dňa 3.11.2010. Súd uznesením č.k. 7C

26/2006 - 262 zo dňa 24.2.2011 konanie prerušil na čas do skončenia dedičského konania. Po skončení
dedičského konania po zomrelej navrhovateľke v 4. rade do konania vstúpil do jej práv jej syn W.. I. Y.
( navrhovateľ v 1. rade na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. 17D 986/2010, Dnot 381/2010-40 zo
dňa 15.4.2011 - univerzálna sukcesia ).

Odporca v 1. rade ( SR zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR ) prevzal návrh na začatie konania

spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu dňa 13.10.2009. Svoje právo nevyužil a k návrhu sa písomne
nevyjadril.

.

Odporca v 2. rade ( Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR ) žiadal návrh ako
nedôvodný zamietnuť. Poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa 3.11.2009 v tomto ako aj v iných

obdobných konaniach na to, že Úrad finančnej správy kriminálnej polície prezídia PZ sa venoval činnosti
nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania
trestného činu. Poukázal na ďalší postup v rámci ktorého od 23. 10. 2000 zaslal úrad finančnej polície
niekoľko dožiadaní na daňový úrad.

Dňa 26. 03. 2003 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu

dotýkajúceho sa činnosti HORIZONT SLOVAKIA , o.c.p., a.s., a B.M.G. IVEST s.r.o., odpoveďou ktorej
bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18. 06. 2001 bolo
konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež
daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 04. 02.
2002 B.M.G. INVEST s.r.o. a HORIZONT SLOVAKIA , o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ

začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Do tohto času neobdržal úrad finančnej
políciežiadnehlásenieodslovenskýchpeňažnýchústavovaleboinýchpovinnýchosôboskutočnostiach
odôvodňujúcich podozrenie vo vzťahu k činnosti AGW, s.r.o., tieto sa týkali len údajného prepojenia
tejto spoločnosti s osobou S.. O. a nesprávneho vykonávania sprostredkovateľskej činnosti, čo sa však
operatívnym odhaľovaním nepotvrdilo a po uzavretí B.M.G. INVEST s.r.o. a HORIZONT SLOVAKIA,

o.c.p., a.s. bol 15. 02. 2002 založený operatívny spis aj vo vzťahu k AGW, s.r.o. Táto spoločnosť bola
tiež preverovaná pracovníkmi kriminálnej polície OR PZ Košice II, rozkazom ministra vnútra zo dňa
05. 04. 2002 bol zriadený špecializovaný tým za účelom preverenia podozrenia z trestnej činnosti a
dňa 16. 07. 2002 bolo vznesené vyšetrovateľom KUV PZ v Košiciach obvinenie proti konateľovi AGW
s.r.o. Úrad finančnej polície začal tiež preverovanie na základe vlastných operatívnych poznatkov dňa

12.3.2002 spoločnosti BDV družstva Nitra na základe zákona č. 367/2000 Z.z., dňa 2.4.2002 bolzaložený operatívny spis a dňa 12.8.2002 bol zaslaný na Krajský úrad vyšetrovania PZ Nitra návrh na
začatie trestného stíhania a dňa 28.10.2002 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci. Vo vzťahu k
Sporoinvest, a.s. začal úrad finančnej polície dňa 4.5.2001 operatívne odhaľovanie na základe vlastných

operatívnych poznatkov, spoločnosť vznikla 2.4.2001 a v tom období začala masívnu reklamu k získaniu
novýchklientov,dňa27.8.2001bolzaloženýoperatívnyspis,bolivypočutéosoby,zároveňbolipreverené
aj dcérske spoločnosti, dňa 26.2.2002 bol podaný návrh na začatie trestného stíhania proti predsedovi
predstavenstva a dňa 8.3.2002 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu a 18.3.2002
bol spracovaný plán vyšetrovania. Útvary PZ, ktoré sa podieľali na preverovaní činnosti nebankových

subjektov využili všetky prostriedky a možnosti, ktoré mali k dispozícii, štát nemôže niesť zodpovednosť
za konanie fyzických osôb, ktoré napriek upozorneniam napr. z tlače uzavreli s nebankovými subjektmi
záväzkové vzťahy a zverili im dobrovoľne svoje peňažné prostriedky.

Odporca v 3.rade ( Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR ) žiadal v písomnom
vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 19.10.2009 návrh navrhovateľov ako nedôvodný
zamietnuť. Poukazoval na to, že podľa výpisu z obchodného registra predmetné obchodné

spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť
či fond a navrhovatelia pri nahliadnutí do obchodného registra museli vedieť, že sa nejedná o
investičné spoločnosti. Činnosť nebankových subjektov nemožno stotožňovať s činnosťou investičných
spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na
základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ). Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali

podmienky pre banky a preto nepodliehali dohľadu NBS. V čase uzavretia zmlúv navrhovateľmi bol
účinný zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní ( 01. 01. 2000 ), kedy už nemožno hovoriť
o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovatelia boli v presvedčení, že sa jedná o investičné
spoločnosti, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli len správcovské spoločnosti a výkon
dozoru vykonával Úrad pre finančný trh.

Tým, že navrhovatelia uzatvorili zmluvy so súkromnoprávnymi podnikateľskými subjektmi vstupovali
do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle, štát nemôže zakázať vstup
fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu. Navrhovatelia sa dobrovoľne rozhodli uzavrieť
zmluvy s nebankovými subjektmi, a preto musia znášať aj riziká s tým spojené. Štát zodpovedá za
škodu len v zmysle príslušných ustanovení zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ( ust. § 1 ods. 1, ust. § 18
a nasl. ).Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol. V danom konaní
vzniesol námietku pasívnej legitimácie v konaní, nakoľko dozor a výkon dohľadu nad správcovskými
spoločnosťami zabezpečoval od 1.10.2000 Úrad pre finančný trh ( zák.č. 329/2000 Z.z. ).

Odporca v 4. rade ( Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR) vo svojom

písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2009 žiadal návrh na prerušenie konania zamietnuť a návrh na
začatie konania ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu. Namietol pasívnu legitimáciu v konaní s
tým, že predmetná vec nepodlieha právnemu režimu zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, odmietol tvrdenie,
že by malo ísť o klamlivú reklamu, nebankové subjekty mali v čase reklamy v predmete svojej

činnosti zapísané také činnosti podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo o reklamu tak, ako to
vymedzujezákonč.147/2001Z.z.oreklame,aleoverejnúvýzvuzaúčelomzhromažďovaniapeňažných
prostriedkov od verejnosti, s cieľom tieto finančné prostriedky následne investovať. Nebankové subjekty
tiež nevykonávali kolektívne investovanie, nepôsobili v oblasti finančného trhu, keď prijímali peňažné
prostriedky od verejnosti a investovali ich do rôznych oblastí podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu

pre finančný trh ani NBS. Išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickými osobami (navrhovateľmi ) a
obchodnými spoločnosťami resp. družstvom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, štát nemôže
zakázať vstupovať fyzickej či právnickej osobe do záväzkového vzťahu, každý si musí zvážiť a preveriť
riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv o tichom spoločenstve či pôžičke, išlo zo strany navrhovateľov o
špekulatívny zámer s úmyslom získať neprimerané finančné zisky. Išlo o obchodné záväzkové vzťahy, a

tedanavrhovateľovnebolomožnépovažovaťzaspotrebiteľovvzmyslezák.č.634/1992Zb.Ministerstvo
hospodárstva nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie, a preto nemôže zasahovaťdo jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie zákonných predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1. - 4. rade, súd vypočul aj právneho nástupcu

pôvodne označenej navrhovateľky v 4. rade, ktorého súd označil ako navrhovateľa v prvom rade,
oboznámením s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu ( zmlúv o pôžičke
uzatvorenými medzi navrhovateľmi a nebankovými subjektmi HORIZONT SLOVAKIA ocp.a.s., B.M.G.
IVEST s.r.o., obsahom zmluvy o budúcej darovacej zmluvy ,zmlúv o zriadení záložného práva k
cenným papierom, dohôd o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva, prihlášky do BDV

družstva pripojenými pokladničnými dokladmi, dokladmi predloženými odporcom a uznesením vlády zo
dňa 12.1.2000 ).

Nakoľko sa navrhovatelia v 1.,2.,3.,4.rade a odporca v 1., 2. 3. a 4. rade na pojednávanie vytýčené
na deň 7.7.2011 nedostavili, hoci mali predvolanie na pojednávanie doručené, svoju neprítomnosť
neospravedlnili, prejednal súd vec podľa § 101, ods.2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými

dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1
O.s.p. ). Navrhovatelia vo svojom návrhu boli povinní v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v
zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľmi

v návrhu na začatie konania, ktorými odôvodňovali svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Súd nevykonal výnimočne ďalšie dokazovanie nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania ( §
120 ods. 1,4 O.s.p. ) nakoľko považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný pre posúdenie
dôvodnosti žalobného návrhu, a preto ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska
zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovatelia a právny predchodca navrhovateľky
v 4. rade uzatvorili s vyššie uvedenými nebankovými subjektmi právne úkony na základe ktorých
vložili do uvedených nebankových subjektov finančné prostriedky. Navrhovatelia a právny predchodca
navrhovateľky v 4. rade si svoju zmluvnú povinnosť splnili, avšak nebankové subjekty im vložené
peňažné prostriedky nevrátili.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých ktorí tieto úlohy plnenia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo

cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým
štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie

orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa
v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj

všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj
dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Podľa § 2,3 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch,
investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní
peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným

týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na
základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými
týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné

prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje
peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva
činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond,
zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.

Podľa § 5 ods. 1, zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na
základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto
zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov.
Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa § 60 ods. 1, písm. a,c/ zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01.
11. 2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami,
investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

V prejednávanej veci bolo možné pri výkone štátneho dozoru v rámci kompetencie štátneho orgánu
zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu

vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybneo zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom
podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany
B.M.G. Invest s.r.o. HORIZONT SLOVAKIA ocp.a.s. ,BDV družstva ,AGW,s.r.o.nešlo.

Zuvedenéhovyplýva,žetakútoinúčinnosťnebolovprávomociodporcovv1.-4.radezakázať.Nemohla
preto táto nečinnosť zo strany odporcov v 1.,2.,3. a 4. rade založiť z ich strany nesprávny úradný postup
v spojení s uplatňovaním ich právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcov v 1.,2.,3. a 4.
rade v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na
prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.

Na druhej strane Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď

im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im
zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam ako
podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke , či vstupom
občanov do družstva. A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov
právnych vzťahov navrhovatelia a právni predchodcovia navrhovateľov v prvom, druhom a treťom

rade dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s obchodnými spoločnosťami a teda na základe
individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o
pôžičke, zmlúv o budúcej darovacej zmluvy ,zmlúv o zriadení záložného práva k cenným papierom,
dohôd o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva, prihlášky do BDV v snahe čo najlepšie
realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie.

Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného
súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by odporcovia v 1.,2.,3. a 4. rade zakázali činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených
zmlúv s občanmi, zasiahli by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie
subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej

čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzili resp. zmarili ich možnosť nadobudnúť majetkové
hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv.

Obdobne možno konštatovať, že podľa zákona č. 385/1999 Z.z. v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť
zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť zákona č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh ) bola daná
kompetenciapodľa§62ods.4zák.zakázaťvykonávaniečinnosti,ktorújepodľatohtozákonaoprávnená

vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona ( § 1
písm. b)) bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie
peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného
týmto zákonom ( § 11) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy
a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť

obchodnej spoločnosti B.M.G. INVEST,s.r.o. HORIZONT SLOVAKIA ,ocp,a.s., AGW spol. s r.o.,
BDV družstva činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti. V čase uzavretia zmlúv bol
kompetentný výkonom štátneho dozoru Úrad pre finančný trh.

Podľa § 2 ods. 1, § 26 ods. 3 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách v znení účinnom do 10. 11. 1999, bez
povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2b)

Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa
osobitného predpisu.

2b) napríklad § 59, 223 a 673 Obchodného zákonníka.

Pokutupodľaodseku1písm.a)môžeNárodnábankaSlovenskauložiťajfyzickýmosobámaprávnickým
osobám, ktoré porušili ust. § 2,3 alebo 16. Môže im uložiť aj opatrenia na nápravu protiprávneho stavu.V danom prípade nebankové subjekty pôsobili t.j. podnikali na základe ustanovení Obchodného
zákonníka a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovali do
zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním vyššie špecifikovaných zmlúv , ktoré sú uvedeným

ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka. Nebola preto
daná kompetencia NBS zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo
rámca dozoru NBS. Okrem toho navrhovatelia neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že NBS v tom čase mala vedomosť o uzatváraní takýchto zmlúv. Pokiaľ novela zákona o
bankách č. 252/1997 Z.z. s účinnosťou od 11. 10. 1999 túto kompetenciu NBS v ust. § 26 ods. 3 zrušila,

bolo tak v dôsledku koncentrácie kompetencie NBS ukladať sankcie iba voči bankovým subjektom,
pretožeinésubjekty,ktorévykonávajúčinnostibezpovoleniapôsobiťakobanka,bymalibyťpostihované
za nedovolené podnikanie.

V danej veci je potrebné prihliadnuť na vznesené námietky pasívnej legitimácie v konaní s tým, že žiaden
z navrhovateľmi označených odporcov v 1.,2.,3. a 4. rade nie je v tejto časti pasívne legitimovaným.

Podľa § 2 ods. 4 Tr. poriadku, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom

konaní z úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou.

Podľa § 2 ods. 1, písm. c, e zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, policajný zbor plní najmä tieto
úlohy:

c) odhaľuje trestné činy a zaisťuje ich páchateľov

d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a preverovanie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o ostatných podnetoch na trestné stíhanie.

Podľa§158ods.1 Tr.poriadku prokurátor,vyšetrovateľapolicajnýorgánsúpovinníprijímaťoznámenia
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať.

Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy SR v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

Podľa ustanovenia § 16 zák. č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy SR ( účinnom do 01. 01. 2002 )ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným
orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre

a) ochranu ústavného zriadenia republiky, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, štátnych
hraníc, pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a streliva, vstup na územie republiky

a pobyt cudzincov na území republiky, občianske preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na
vedenie motorových vozidiel, otázky utečencov a presídlencov, evidenciu obyvateľstva, evidenciu
cestných motorových a prípojných vozidiel, civilnú ochranu obyvateľstva, požiarnu ochranu a komplexný
záchranný systém,

b) všeobecnú vnútornú správu, veci územného a správneho členenia Slovenskej republiky,

vyznačovanie, udržiavanie a správu štátnych hraníc, štátne symboly Slovenskej republiky, štátne
občianstvo, matričné veci, veci zhromažďovania a združovania, organizačné zabezpečovanie volieb
do Národnej rady Slovenskej republiky a orgánov územnej samosprávy a referenda, automatizovaný
informačný systém miestnej štátnej správy, veci organizácií s medzinárodným prvkom, archívnictvo,

c) živnostenské podnikanie,

d) riadenie Policajného zboru a Vojsk ministerstva vnútra,e) zrušené od 1.7.2000.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy SR ( účinnom do 01. 01. 2002 ) ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej

správy pre súdy a väzenstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny doklad.

Podľa§11,§13ods.1,§36,§37zák.č.575/2001Z.z.oorganizáciičinnostivládyaorganizáciiústrednej
štátnejsprávy(účinnomod01.01.2002)Ministerstváaostatnéústrednéorgányštátnejsprávyskúmajú
problematiku vo veciach, ktoré sú v ich pôsobnosti, a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia
na riešenie aktuálnych otázok a spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných
otázok, ktoré po zverejnení a po pripomienkovom konaní predkladajú vláde. V prípadoch ustanovených

zákonom alebo na základe rozhodnutia vlády sa pripomienkové konanie nemusí uskutočniť.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich
do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
zverejňujú ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladajú vláde; dbajú aj o dodržiavanie
zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

Vo vzťahu k odporcom v 1.,2.,3. a 4. rade navrhovatelia poukazovali na zásadu oficiality, ktorú orgánom
činným v trestnom konaní, ( ďalej len "OČvTK" ) ukladá ust. § 2 ods. 4 Tr. poriadku v trestnom konaní,
ktoré je konaním podľa trestného poriadku ( § 12 ods. 11 Tr. poriadku ). Z návrhu však nevyplýva, ktoré
z viacerých OČvTK mali začať konať, neuvádza sa v akej veci, v zmysle ktorých konkrétnych ustanovení
postupu ich konania a ani kedy mali podľa navrhovateľov začať konať a to tak, aby opomenutie ich

činnosti predpísaným spôsobom, bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu ich nesprávny
úradný postup.

Navrhovatelia neuvádzajú žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nečinnosti OČvTK
spočívajúcej v opomenutí robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie
ich páchateľov, ktoré je formulované ako všeobecná povinnosť, porušenie ktorej možno však vyvodiť

jedine až na základe zistenia porušenia povinnosti urobiť konkrétne opatrenia a teda postupovať
určitým predpísaným spôsobom za splnenia podmienok uložených dikciou hypotézy konkrétnej právnej
normy. V tomto smere odporca v 2. rade ( SR zastúpená MV SR ) preukázal listinnými dôkazmi k
svojmu vyjadreniu, že OČvTK venovali pozornosť zisťovaniu skutočností, ktoré by mohli nasvedčovať
podozreniu z páchania trestnej činnosti, a teda nezostali nečinné tak, že by to bolo možné kvalifikovať

ako nesprávny úradný postup. Absentuje tu aj príčinná súvislosť medzi nečinnosťou OČvTK a vznikom
škody. Škoda nevznikla navrhovateľom a právnym predchodcom navrhovateľov v prvom, druhom
a treťom rade tým, že uzatvorili vyššie špecifikované právne úkony s nebankovými subjektmi ,
ale nevrátením vloženého vkladu a to výlučne v dôsledku zlej finančnej situácie a hospodárenia
nebankových subjektov a nie v dôsledku postupu či nečinnosti OČvTK.

V prejednávanej veci nemohol odporca v 1. rade ( SR zastúpená MS SR ) sám, či prostredníctvom do
jeho pôsobnosti patriacich orgánov súdnej moci , v rámci svojej kompetencie zakázať podnikateľskú
činnosť nebankovým subjektom či uzavretie zmlúv resp. ovplyvniť začatie trestného stíhania vo veci
nebankových subjektov. Nemohla preto táto nečinnosť z jeho strany založiť nesprávny úradný postup v
spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcov v 1. a 2. rade v

tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady
v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť.

Okrem toho orgány činné v trestnom konaní nemali v rámci svojho postupu v kompetencii zakázať
či obmedziť nebankovým subjektom podnikateľskú činnosť či uzatváranie zmlúv s občanmi. Taktiež
skutočnosť trestného stíhania zodpovedných štatutárnych zástupcov nemohla ovplyvniť vymožiteľnosť

pohľadávky navrhovateľov, táto len môže založiť ich občianskoprávnu zodpovednosť za škodu
spôsobenú trestnou činnosťou voči navrhovateľom ako poškodeným touto trestnou činnosťou, pokiaľsa preukáže. Preto ani nemožno uvažovať o príčinnej súvislosti medzi postupom trestného konania a
vznikom škody v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky.

Podľa § 3 ods. 1, písm. f, ods. 2 písm. b) zákon č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a

ostatných orgánov štátnej správy, Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy
pre vnútorný a zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa. Ministerstvu hospodárstva SR
sú podriadené Slovenská obchodná inšpekcia.

Podľa § 6 písm. g) zák. č. 575/2001 Z.z. účinného od 01. 01. 2002 Ministerstvo hospodárstva SR je
ústredným orgánom štátnej správy pre vnútorný obchod, zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2,4 písm. a), § 10 písm. d) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, reklama nesmie byť
klamlivá, nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí. Dozor
nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

Navrhovatelia v samotnom návrhu neuvádzajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že reklama nebankových subjektov v médiách naplnila skutkovú podstatu klamlivej reklamy

( § 45 Obch. zák. ) Takýmto znakom nie sú ani sľubované výnosy z vkladov, keďže vzhľadom na
predmet podnikateľskej činnosti nebankových subjektov zapísaný v obchodnom registri, takéto zisky
nevylučovali, pričom je všeobecne známe že spočiatku nebankové subjekty dohodnuté zisky riadne
vyplácali. V tomto smere neboli teda navrhovatelia ako aj právni predchodca pôvodne označenej
navrhovateľky v 4.rade, uvedení do omylu, nebola zneužitá ich dôvera, či nedostatok skúseností alebo

vedomostí. Navrhovatelia totiž vedeli, že sa nejedná o bankové subjekty, ktoré v tom čase ponúkali
nízke úroky, v snahe dosiahnuť vyššie výnosy zo vložených peňazí si museli byť vedomí, že je s tým
spojené adekvátne riziko, uzatvorené zmluvy riadne definovali práva a povinnosti s vkladom spojené,
na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby disponovali odbornými vedomosťami či skúsenosťami.

V predmetnej veci súd konštatuje, že nie je daná príčinná súvislosť medzi nečinnosťou Slovenskej

republiky zastúpenej štátnymi orgánmi a vznikom škody, pretože táto nevznikla navrhovateľom, tým, že
vložili finančné prostriedky do nebankových subjektov v dôsledku klamlivej reklamy, ale môže vzniknúť
jedinevdôsledkuneschopnostinebankovýchsubjektovsplniťsvojzáväzokzuzavretýchzmlúvzdôvodu
ich nepriaznivej finančnej situácie.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že boli to práve samotní navrhovatelia, ktorí zanedbali
prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musia následky s tým spojené znášať sami. Mali
postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo požadovať a zvážiť

možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ich podielu viny nezbavuje.

Nemožno prisvedčiť navrhovateľom v tom, že nadobudli presvedčenie, že investujú svoje peňažné
prostriedky v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že ich investovali do bankových
subjektov. Mohli sa presvedčiť na základe výpisu z obchodného registra, ktorý je verejnou listinou,
že uvedené nebankové subjekty nemajú v predmete podnikania prijímanie vkladov a poskytovanie

úverov ( § 1 ods. 1 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách ) a pokiaľ sa rozhodli vložiť peňažné prostriedky
do nebankových subjektov, pretože ponúkali zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval
mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že mali vedomosť o tom, aké úroky poskytujúbanky oproti iným nie bankovým subjektom, a teda z toho vyplýva, že si boli vedomí, že nevkladajú
peniaze do banky.

Nie je tiež daná zodpovednosť odporcov v 1.,2.,3. a 4. rade podľa § 415 Obč. zák., lebo porušenie

prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb.,
pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie § 415 Obč. zák. zakladá jedine všeobecnú
zodpovednosť podľa § 420 Obč. zák., ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou
zákona.

Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľov v 1.,2.,3. a 4. rade v tom, že medzi vzniknutou
škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov a nesprávnym

úradným postupom spočívajúcim v nečinnosti orgánov štátu je daná príčinná súvislosť, v tom, že keby
tieto včas zakročili a pozastavili by činnosť nebankových subjektov, neboli by navrhovatelia a právny
predchodcovia navrhovateľov v prvom, druhom a treťom rade svoje peniaze zverili týmto nebankovým
subjektom. Je síce pravdou, že keby bola ich činnosť zakázaná, tak by navrhovatelia neuzavreli
právne úkony, ktorých uzavretím im však škoda ešte nevznikla, vznikla im vymožiteľná pohľadávka

voči nebankovým subjektom a škoda im vznikne v dôsledku nevymožiteľnosti tejto jej pohľadávky
voči nebankovým subjektom, pričom táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť
v nečinnosti orgánov štátu, ale vo finančnom hospodárením nebankového subjektu v rozsahu jeho
predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť nebankových subjektov tak to samo o sebe
ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľov z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená,

práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich
podnikateľskú činnosť.

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že neboli preukázané v tomto konaní
zákonné predpoklady zodpovednosti Slovenskej republiky ( odporcov v 1.,2.,3. a 4. rade ) za škodu
titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 ( veta prvá ) O.s.p. a úspešným odporcom v
1.,2.,3. a 4 rade nepriznal náhradu trov konania, nakoľko náhradu trov konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v 5 vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha /205 ods.1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./