Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/249/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1503899755
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sandtnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1503899755.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou v právnej veci navrhovateľa: C.. M. K.,

toho času bytom E., C. č. XXX, proti odporcom: 1) B.. C. G., bytom R., F. XX, 2) B.. K. G., bytom U., G.
7, obaja zastúpení JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom, AK Nové Zámky, Štefánikova 4, o zaplatenie
1.460,53 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 730,26 Eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 28.06.2002 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov v
l. a 2. rade na zaplatenie 44.000,- Sk so 17,4 %-ným úrokom z omeškania od 05.08.2000 až do

zaplatenia titulom úhrady za užívanie hotelu E. v H. za obdobie troch mesiacov - od 01.07.2000 do
30.09.2000, ktorého je s odporcami spoluvlastníkom, pričom nájomné požadoval vo výške 44.000,- Sk
za štvrťrok s tým, že takúto sumu by ako svoj podiel na nehnuteľnosti dostal, ak by mu odporcovia platili
úhradu 14.666,- Sk mesačne, lebo Všeobecne záväzným nariadením o cenovej regulácii nájomného z
nebytových priestorov na území H., zo dňa 24.06.1993 podľa čl. II ods. 1 tohto dokumentu základné
nájomné z nebytových priestorov sa dojednávajú v rámci maximálnej výšky vypočítanej z ročnej sadzby
250,- Sk za m2 podlahovej plochy nebytového priestoru. Podľa čl. III ods. 1 cit. dokumentu nájomné

za užívanie nebytových priestorov možno zvýšiť maximálne o 200 %, okrem prípadov uvedených v
čl. II nariadenia, v lokalitách ul. M. R. H., U.. T., C., G., E., Ž. R. a G.. R. hotela sa nachádza na ul.
M. R. H., čo je vlastne v absolútnom centre H.. Rozloha zastavanej plochy je 704 m2. Pri uplatnení
citovaného nariadenia by bolo ročné nájomné vo výške 176.000,- Sk, z ktorého polovica činí 88.000,-
Sk ročne. Pri zvýšení podľa čl. III ods. 1 prijatého nariadenia iba o 100 % , by ročné nájomné z jeho
podielu predstavovalo 176.000,-Sk t. j. štvrťročne 44.000,- Sk. Uvedenú nehnuteľnosť využívajú na
podnikateľské účely výlučne odporcovia, ktorí mu odmietajú platiť poplatok za užívanie v rozsahu jeho

spoluvlastníckeho podielu.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Uviedli, že medzi účastníkmi nedošlo ani konkludentne k uzavretiu
zmluvy ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, ani k dohode o výške odplaty za jej užívanie, pričom oni
navrhovateľovi nikdy nebránili nehnuteľnosť užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Na daný
vzťah sa podľa ich názoru môžu uplatňovať len ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a nie iný právnytitul. Ďalej namietali pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v 1. rade. Tvrdili, že v rozhodnom období
nehnuteľnosť užívala len odporkyňa 2 na svoje podnikateľské účely ako firma Ing. K. G. - I. H. a to len
výčap so sociálnymi miestnosťami. Zvyšná časť nehnuteľnosti nebola prevádzky ani užívaniaschopná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov (odporkyňa v 2. rade bola vypočutá dožiadaným
súdom), oboznámil sa s predloženými dokladmi najmä:

výpisom z LV č. XXXX, záznamom napísaným na Mestskom úrade v H. dňa 29.10.1992, listom odporcu
1 navrhovateľovi zo dňa 26.02.1992, 25.03.1992, listom písaným odporcami 1, 2 navrhovateľovi bez
uvedenia dátumu (č. l. 79, 80), listom zástupcu odporcov 1, 2 navrhovateľovi zo dňa 05.10.1993,
10.11.1993, listom písaným odporcom 1 navrhovateľovi zo dňa 13.12.1994, výpisom z uznesenia MZ

v H. zo zasadania dňa 17.02.2000, oznámením ceny prenájmu, cenníkom prenajímaných nebytových
priestorov v správe Mestského bytového podniku H., s. r. o., rozsudkom KS v Nitre 7Co 84/2006 -
291, rozhodnutím KS v Bratislave 9Co 345/05 zo dňa 18.05.2006, rozsudkom OS v Nových Zámkoch
13C 155/2004, obsahom zápisnice z výsluchu odporkyne 2 vykonaného dožiadaným súdu OS Nitra,
Všeobecne záväzným nariadením o cenovej regulácii nájomného z nebytových priestorov na území

mesta H., koncesnou listinou zo dňa 19.11.1992 č. j. Q potvrdením Sociálnej poisťovne Nové Zámky
zo dňa 30.06.2004, potvrdením SPP zo dňa 30.06.2004, potvrdením Západoslovenskej vodárenskej
spoločnosti, a. s. Nitra, OZ Nové Zámky zo dňa 02.07.2004, upozornením na dodržiavania záväzných
právnych predpisov od Obvodného úradu v H. zo dňa 07.04.1993, oznámením odporkyni 2 od
Západoslovenskej energetiky zo dňa 08.07.2004, listom navrhovateľa odporcovi 1 zo dňa 23.04.1992,

rozhodnutím Obvodného úradu v H. zo dňa 28.12.1992 č. XXXX-XXX/XX., dohodou o vydaní veci zo
dňa 24.04.1991, záznamom napísaným na Mestskom úrade v Šuranoch dňa 29.10.1992, uznesením
Mestského súdu v Bratislave 10Co 367/94 - 105, , 0, právnym stanovisko zo dňa 27.02.2001 , dohodou
o užívaní spoločnej veci zo dňa 29.05.1991 a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovné:

Účastníci konania sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako zastavaná plocha o

výmere 50 m2 parc. č. XX a 669 m2 parc. č. XX/X v kat. území H., navrhovateľ v podiele 3/6, odporcovia
1, 2 v podiele 2/6 v rámci ich BSM a odporkyňa 2. v podiele 1/6. V zmysle zák. č. 403/1990 Zb. bola na
základe dohody o vydaní veci zo dňa 24.04.1991 vydaná Reštauráciami š. p. Nové Zámky predmetná
nehnuteľnosť „T. E.“ celkom o výmere zastavanej plochy 704 m2 spoluvlastníkom: 1. C.. M. K. - 3/6, 2.
B.. C. R. - 1/6, 3. B.. K. G. - 1/6 a 4. Ing. G. K. - 1/6. B.. C. R. a Ing. G. K. previedli svoje podiely odporcom

do BSM, dňom 20.05.1992 sa stali v rámci BSM podielovými spoluvlastníkmi v podiele 2/6, odporkyňa
1 zostala aj výlučnou spoluvlastníčkou 1/6 vydaného podielu. V období, za ktoré navrhovateľ požaduje
náhradu, boli spoluvlastníkmi navrhovateľ a odporcovia v l. a 2. rade.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v rokoch 1990 až 1991 bola jemu a jeho 3 neteriam
B.. R., B.. G. a B.. K. vrátená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. H. o výmere 704 m2 zastavanej

plochy, kde sa prevádzkujú pohostinské služby. On sám nie je vyučený v takýchto službách a prišla za
ním najstaršia neter B.. R. s tým, že s ostatnými dvomi chcú prevádzkovať nehnuteľnosť, pretože nemajú
stálezamestnanie,sčímsúhlasiladohodlisa,žemubudúplatiťpríslušnúodmenuzaužívaniejehočasti.
Na konkrétnej sume sa nedohodli a vzhľadom na príbuzenské vzťahy ani neuzavreli o tomto písomnú
dohodu. Odporca v 1. rade sa stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti tak, že spolu s manželkou odkúpili

podiel od C. R. a G. K. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napriek tomu, že odporcovia
nehnuteľnosť užívali, nič mu neplatili. Cenu za užívanie nehnuteľnosti za rozhodné stanovil podľa
nariadenia, ktoré prijalo mesto H.. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že v minulosti bolo
niekoľko pokusov obojstranných o urovnanie celej záležitosti, ale odporcovia mu doteraz nič nezaplatili.

Odporca v 1. rade vypovedal, že spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je od roku 1992, ale ju

neužíva a nepodniká v nej. Plní si len povinnosti spoluvlastníka. Investuje do nej, udržiava ju a zveľaďuje;
na rozdiel od navrhovateľa, ktorý napriek tomu, že je spoluvlastníkom, odmieta na nehnuteľnosť
prispievať. V rozhodnom období nehnuteľnosť užívala odporkyňa v 1. rade - ako podnikateľka. Užívala
ju len sčasti, pretože jej technický stav neumožňoval užívať ju celú. Nebolo možné užívať ju na daný
účel aj z dôvodu hygienických a technických noriem, ktorým nevyhovovala.Odporkyňav2.radebolavypočutádožiadanýmsúdom.Uviedla,žespoluvlastníckypodielv1/6kspornej
nehnuteľnosti nadobudla na základe listiny o vydaní nehnuteľnosti od Reštaurácii, š. p. Nové Zámky
a registrácii štátneho notárstva v decembri 1991. Neskôr asi v máji 1992 spolu s manželom odkúpili

podiel 2/6 z celku od jej sestier. Ona teda vlastní výlučne 1/6 a s manželom (odporcom v 1. rade) majú
2/6 z celku. V rozhodnom období od 01.07.2000 do 30.09.2000 prednú časť nehnuteľnosti vo výmere
okolo 40 m2 nebytovej plochy užívala výlučne sama na podnikateľské účely ako firma B.. K. G. - I.
H.. Užívala len výčap so sociálnymi miestnosťami v prednej časti nehnuteľnosti. Zadná časť nebola
prevádzkyschopná. Bola voľná, navrhovateľovi prístupná a mal možnosť si ju upraviť. S navrhovateľom

neuzavrela žiadnu dohodu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti z dôvodu, že odmietal všetky jej písomné
návrhy na uzavretie zmluvy. Žiadal neúmerne vysoké nájomné, odmietal sa spolupodieľať na údržbe
a investíciách. Ona s manželom investovali do nehnuteľnosti najmenej 2 milióny Sk, čím podstatne
zvýšili aj hodnotu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa. Prvýkrát ich navrhovateľ vyzval na platenie
náhrady za užívanie nehnuteľnosti za uvedené obdobie až súdnou žalobou, pričom aj v žalobe sa
domáha neprimerane vysokej náhrady a náhradu požaduje za celú nehnuteľnosť, hoci ona sama ako

podnikateľka užívala len prednú časť o výmere menej ako 50 m2.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 136 ods. l OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. l OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 OZ účinného od 01.01.1992 o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Vo vzájomnom vzťahu medzi spoluvlastníkmi je všeobecne rozhodujúci pomer ich podielov. Občiansky

zákonník upravuje hospodárenie so spoločnou vecou bez ohľadu na to, či medzi spoluvlastníkmi ide
o bežné alebo iné veci. Tí spoluvlastníci, ktorí nemôžu predmet svojho spoluvlastníctva užívať, majú
právo na peňažnú náhradu za toto užívanie. V prvom rade však spoluvlastníci nehnuteľností majú
právo dohodnúť sa na užívaní spoločnej veci so všetkými náležitosťami. Ak to nie je možné, podielový
spoluvlastník má právo domáhať sa ochrany na súde. Svoj nárok na náhradu za užívanie druhým

spoluvlastníkom však môže oprieť o ustanovenie § 123, § 130, § 137 ods. 1, § 139 OZ; v žiadnom
prípade nie o ustanovenie § 451 a nasl. o bezdôvodnom obohatení.

V predmetnej veci je nesporné, že účastníci v rozhodnom období boli podielovými spoluvlastníkmi
dotknutej nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť užívali v celosti odporcovia, resp. odporkyňa 2 a že
navrhovateľovi náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytli, keď sa nevedeli dohodnúť na jej výške.

Navrhovateľ sa domáhal peňažného plnenia voči odporcom za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatnil si teda právo vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva a
ktoré sa opiera o ustanovenia § 137 ods. 1 OZ.

Súd danú vec posúdil ako spor medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorého podstatou je nezhoda
o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva účastníkov v otázke užívania

nehnuteľnosti a s tým súvisiacej výšky primeranej náhrady. Účastníci predložili súdu vzájomnú rozsiahlu
písomnú korešpondenciu, z ktorej je zrejmé, že po vydaní nehnuteľnosti sa spoluvlastníci dohodli, že od
01.07.1991budeT.E.prevádzkovaťvýlučneodporkyňa2.Odmája1992saspoluvlastníkompredmetnej
nehnuteľnosti stal aj odporca 1, ktorý spolu s manželkou - odporkyňou 2 získali podiel B.. R. a Ing.
K. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z listu odporcov zo dňa 26.02.1992, ako aj listov z

25.03.1992, 05.10.1993, 10.11.1993, 13.12.1994 ... a iných adresovaných navrhovateľovi je nesporné,
že odporcovia mali záujem dohodnúť sa na nájomnom za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu,
nie však v ním požadovanej výške, ale ponúkli mu úhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu100 000,- Sk ročne. Z doloženej korešpondencie súd zistil, že navrhovateľ aj odporcovia si navzájom
predložili návrhy na uzavretie nájomných zmlúv, ktorých predmet a účel jeho využitia neboli sporné.
Účastníci sa však nevedeli dohodnúť na cene za užívanie podielu navrhovateľa, prípadne na dobe, na

ktorú navrhovateľ odporcom svoj podiel prenecháva do užívania. Z uvedeného mal súd za preukázané,
že spôsob hospodárenia s nehnuteľnosťou nebol sporný; medzi spoluvlastníkmi došlo k dohode o tom,
že celú nehnuteľnosť budú užívať odporcovia na prevádzku hotela E., za ktorým účelom si odporkyňa v
2. rade vybavila povolenie na podnikanie a Obvodný úrad Nitra jej dňa 19.11.1992 vydal koncesnú listinu
na vykonávanie koncesovanej živnosti pohostinstvo a ubytovanie, verejné stravovanie - reštaurácie,

vinárne, kaviarne, občerstvenie - závodné a iné účelové stravovanie aj v prevádzke v H., M. R. H. 8.
Dohodli sa aj na tom, že navrhovateľovi budú platiť odplatu za užívanie jeho podielu, avšak nedohodli
sa na výške tejto odplaty.

Súd preto riešil otázku výšky peňažnej náhrady za užívanie navrhovateľovho spoluvlastníckeho podielu
odporcami. Navrhovateľ požadoval za svoj podiel (1/2) náhradu vo výške 44 000,- Sk za čas júl
až september 2000. Výpočet takejto úhrady výslovne neupravuje žiaden právny predpis. S použitím

analógie je možné v danom prípade použiť ustanovenia o nájomnom. V danom čase platilo na území
mesta H. Všeobecne záväzné nariadenie o cenovej regulácii nájomného z nebytových priestorov,
vydané Mestským zastupiteľstvom H. účinného od 09.07.1993. Podľa čl. II ods. 1 cit. nar. sa základné
nájomné z nebytových priestorov dojednáva v rámci maximálnej výšky vypočítanej z ročnej sadzby 250,-
Sk za meter štvorcový podlahovej plochy nebytového priestoru. Podľa čl. III ods. 1 nájomné za užívanie

nebytových priestorov možno zvýšiť maximálne o 200 % (okrem prípadov uvedených v čl. II) okrem
iného aj v lokalite ul. M. R. H.. Navrhovateľ požaduje zvýšenie pod takto stanovenú hranicu a to o 100
% základného nájomného.

Podľa Dohody o vydaní veci zo dňa 24.04.1991 bola príjemcom vydaná nehnuteľnosť o výmere 704
m2. Nájomné za vydanú nehnuteľnosť by pri cene 250,- Sk predstavovalo ročne 176 000,- Sk. Pri

podiele navrhovateľa by to bola suma 7.333,33 Sk mesačne, za žalované obdobie celkom vo výške
22.000,- Sk (730,26 Eur). Na zaplatenie tejto sumy, ktorú súd považuje za primeranú, súd odporcov
zaviazal spoločne a nerozdielne z dôvodu ich spoluvlastníckych podielov v rámci i mimo BSM, aj z
dôvodu ich vzájomných práv a povinnosti vyplývajúcich z BSM v širšom slova zmysle. Vo zvyšku istiny
návrh zamietol, keď vychádzal z toho, že v danom prípade sa nejedná o zmluvný nájomný vzťah medzi

účastníkmi a pre určenie výšky náhrady súd aplikoval analógiu.

Námietky odporcov, že predmetnú nehnuteľnosť využíva na podnikateľské účely výlučne odporkyňa v
2. rade a námietky, že ju neužíva celú, súd nezohľadnil s poukazom na skutočnosť, že nehnuteľnosť
sa nachádza časť podielu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov z dôvodu ich vzájomných práv a
povinností vyplývajúcich z takéhoto druhu spoluvlastníctva a čo sa týka neužívania celej nehnuteľnosti s

poukazom na to, že nehnuteľnosť je ako celok užívaná pre podnikateľské aktivity s cieľom dosahovania
ziskov.

Súd nemohol prihliadnuť ani na námietky odporcov, že v dôsledku zlého technického stavu nemohli
využívať celú nehnuteľnosť, najmä hotelovú časť a kuchyňu, že navrhovateľovi nebránili užívať
časť nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu a na okolnosť, že sami investovali

do rekonštrukcie značné prostriedky bez pričinenia navrhovateľa. Podstatné je, že celá vydaná
nehnuteľnosť zo stavebného hľadiska je určená na ubytovacie a reštauračné účely, spoluvlastníci
sa dohodli, že nehnuteľnosť bude aj naďalej využívaná na tieto účely a že prevádzkovať ju bude
ako celok odporkyňa v 2. rade v rámci podnikateľských aktivít. Spoluvlastníci nikdy neprejavili vôľu
využiť nehnuteľnosť na iné účely. Preto je irelevantná obrana odporcov uplatňovaná v konaní, že

navrhovateľ mohol využívať časť priestorov, ktoré nevyužívali oni. Skutočnosť, že odporcovia investovali
do nehnuteľnosti a zhodnotili ju aj v prospech podielu navrhovateľa je nesporná, táto okolnosť však
nebola predmetom konania. Odporcovia sa spoluvlastníckych povinností voči navrhovateľovi domáhajú
v osobitnom konaní.

Vo zvyšku uplatneného nároku - úroku z omeškania súd návrh zamietol, nakoľko účastníkmi nebola

dohodnutá výška odplaty ani jej zročnosť, nemožno konštatovať, že odporcovia sa dostali do omeškanias plnením peňažného dlhu a navrhovateľ má právo popri plnení požadovať úrok z omeškania v zmysle §
517 ods. 2 OZ. Výška peňažnej náhrady náležiacej navrhovateľovi bola ustálená až rozhodnutím súdu v
tomto konaní, rovnako aj jej zročnosť. Až v prípade, že v tejto lehote odporcovia svoju povinnosť nesplnia

dostanú sa do omeškania s plnením peňažného dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný čiastočne
(v jednej polovici), preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na podpísanom súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny,

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 202 a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Bratislava 24.03.2011