Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 22, 2010

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2T/5/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4003899128
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2010:4003899128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, sudcov JUDr.

Miroslava Šupu a JUDr. Pavla Pileka, v trestnej veci proti obžalovanému W. B. N., pre pokus trestného
činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. l Tr. zák. k § 9 ods.2 Tr. zák. k § 250 ods. l, ods.3
písm. a/, ods.4 Tr. zák. v znení zákona č. 100/1996 Z.z., na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa
22. marca 2010 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

W. B. N., bytom X.,

P.O.S. XXX, A. M., M. E. XXXX, súkromný
podnikateľ, vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra
od 4.11.1997 do 4.11.2000,

j e v i n n ý , ž e :

R. R. ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti GOA s.r.o. Levice a Y.. W. W., ako konateľ
obchodnej spoločnosti DIANTUS s.r.o. Levice, obaja právoplatne odsúdení v konaní vedenom na
Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1T 11/02, dňa 27.12.1996 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou
obchodná spoločnosť GOA s.r.o. Levice ako predávajúci, mala predať obchodnej spoločnosti DIANTUS
s.r.o. Levice ako kupujúcemu 4650 kusov diamantov za kúpnu cenu 170.997.060,-Sk, na zaplatenie
ktorej v hotovosti v deň jej uzatvorenia mal obžalovaný W. B. N., zmluvou zo dňa 1.8.1996 zapožičať
kupujúcemu 160.000.000,-Sk, pričom tieto právne úkony predstierali a vediac, že s výnimkou 10 kusov

v prípade ostatných kameňov išlo o syntetické zirkóny a obžalovaný W. B. N. nemal peňažnú hotovosť
majúcu tvoriť pôžičku na zaplatenie kúpnej ceny, s cieľom získať nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty, ktorý Y.. W. W. ako štatutárny zástupca kupujúceho daňovým priznaním dňa 27.1.1997

2T 5/2003

vo výške 28.995.084,-Sk aj u správcu dane - Daňového úradu v Leviciach uplatnil, avšak k
jeho vyplateniu pre pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia, ktoré sa ukázali
opodstatnené nedošlo, týmto svojim konaním sa pokúsili spôsobiť Slovenskej republike škodu v sume
28.995.084,-Sk (962.460,46 eur),

t e d a :spoločným konaním, s už odsúdenými Y.. W. W. a R. R., konaním nebezpečným pre spoločnosť, ktoré

bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho
majetku seba obohatiť tým, že uviedol iného do omylu a takým činom mal v úmysle spôsobiť škodu
veľkého rozsahu, pričom však k dokonaniu trestného činu nedošlo,

t ý m s p á c h a l :

pokus trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. l k § 9 ods.2 k § 250 ods. l, ods.5
Tr. zák. účinného do 1.1.2006,

z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods.3 Tr. zák. sa na výkon trestu zaraďuje do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

o d ô v o d n e n i e :

Na Krajský súd v Nitre opätovne napadla dňa 15.2.2002 obžaloba krajského prokurátora v Nitre na
obžalovaných R. R., Y.. W. W. a W. B. N.. Vec bola vedená pod sp. zn. 1T 11/02, potom čo táto vec

bola vrátená prokurátorovi na došetrenie uznesením Najvyššieho súdu SR v Bratislave dňa 18.5.1999
pod sp. zn. 6To 21/99.
Obžalovaný W. B. N. bol z predmetnej veci uznesením zo dňa 6.10.2003 vylúčený na samostatné
konanie.

Pokiaľ ide o R. R. a Y.. W. W., títo boli rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.12.2003 pod sp. zn.
1T 11/02 v spojení s rozsudkom

2T 5/2003

Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 19.10.2004 sp. zn. 2To 17/2004 uznaní vinnými z pokusu
trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 8 ods.1 k § 9 ods.2 k § 250 ods.1, ods.5 Tr. zák.

v znení zákona č. 171/2003 Z.z.. Bol im uložený trest a to R. R. vo výmere šesť rokov a Y.. W. W. vo
výmere sedem rokov, pričom na výkon trestu boli obaja zaradení do II. nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň bol každému z nich uložený aj trest zákazu činnosti vykonávania podnikateľskej činnosti
akéhokoľvek druhu na dobu päť rokov.
Taktiež týmto rozsudkom bolo rozhodnuté podľa § 73 ods.1 písm. d/ Tr. zák. o zhabaní veci a to jedeného

kusa kufríka s desiatimi kusmi diamantov a s 4.646 kusov bezfarebných kameňov - syntetických zirkónov
a piatimi zväzkami certifikátov s tým, že vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.

Po vylúčení obžalovaného W. B. N., ktorý sa zdržuje a býva v X., na samostatné konanie, hlavné
pojednávania boli vykonané v jeho neprítomnosti, pretože požiadal o ich vykonanie bez jeho prítomnosti

(§ 202 ods.4 Tr. por. účinného do 1.1.2006).

Krajský súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovaného W.
B. N. z prípravného konania a z predchádzajúceho hlavného pojednávania, výsluchom svedkov V. O.,
B. Q., H. I., B. I., W. H., R. R. a znalcov Ing. Dušana Jánošíka, npor. Mgr. Alexandry Saxovej a Ing.

Ľudmily Poláčekovej.Ďalej boli prečítané výpovede svedkov Y.. Y. V., V. O., B. R., Y. N., W.. W. M., W.. U. S., X. S., Y.. W.
T., Y.. Q. I., V. C., Y.. W. H. a D. R..
Okrem toho boli prečítané všetky listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto
rozsudku.

Keďže hlavné pojednávania boli vykonané v neprítomnosti obžalovaného N., boli prečítané jeho

výpovede z prípravného konania, ako aj z predchádzajúceho hlavného pojednávania.
Vo svojich výpovediach uviedol, že potom čo sa vrátil z Austrálie sa stretol s Y.. W., ktorého aj predtým
poznalapomáhalmuorganizovaťobchodstextilomzIndonézii.Vroku1996hoY..W.požiadalopôžičku
z dôvodu, že chcel kúpiť diamanty a potreboval okolo 170.000.000,-Sk. Od koho diamanty chcel odkúpiť
mu neuviedol. Tvrdil, že skôr ako zabezpečil peniaze, chcel diamanty vidieť. Tieto mu Y.. W. aj ukázal
a to v júli 1996 v jeho kancelárii v Leviciach. Boli zabalené v igelitových vrecúškach a mali certifikáty

a podľa toho vedel, že sú pravé. Po tomto zistení požiadal svojich priateľov z Rakúska, Švajčiarska,
Nemecka, Singapúru a Anglicka o pôžičku, ktorú mu poskytli prostredníctvom ich obchodných priateľov
zo Slovenska, ktorých mená však uviesť nechcel. Peniaze zo zahraničia dovezené neboli, všetko išlo
o slovenské peniaze.

2T 5/2003

Takýmto spôsobom zabezpečil 160.000.000,-Sk, ktoré dňa 1.8.1996 odovzdal Y.. W. v jeho kancelárii
v dvoch kufroch, pričom zmluvu o pôžičke podpísal na Notárskom úrade v Leviciach. Následne však
chcel, aby sa diamanty dali preveriť, či sú skutočne pravé. Preto v septembri 1996 prišiel do kancelárie
Y.. W. v Leviciach, kde boli dvaja ľudia z Malajzie, ktorí preverovali pravosť diamantov cez plastikové
vrecúška nejakým prístrojom a tvrdili, že tieto sú pravé.

V marci 1997 požiadal Y.. W., aby tovar rýchlo predal a žiadal ho tiež o to, aby ho uschoval v jeho
bezpečnostnej schránke, lebo chcel mať istotu, že sa s týmto tovarom nič nestane. Až vtedy mu Y.. W.
povedal, že má kontrolu z daňového úradu, ktorí chceli vidieť tovar.
Dňa 8.4.1997 v O. O. v Banskej Bystrici, kde v bezpečnostných schránkach boli diamanty uložené a keď
tam boli prítomní aj pracovníci z Daňového úradu z Levíc bol tam aj on. Bol vo vedľajšej miestnosti a

po prezretí tovaru pracovníkmi daňového úradu Y.. W. vložil kufrík s diamantmi do jeho bezpečnostnej
schránky. Ďalej tvrdil, že peniaze na kúpu diamantov požičiaval bez úrokov z dôvodu, že ak by Y.. W.
diamanty predal, tak jeho spoločnosť by mala z toho profit, ale o konkrétnej sume nehovoril. Mená osôb,
od ktorých mal mať peniaze požičané, neuviedol.
Pokiaľ ide už o R. R., k tomuto uviedol len toľko, že o tomto počul, nikdy mu nebol predstavený a pri

kúpe diamantov v decembri 1996 prítomný nebol.

Pokiaľ ide o R. R., tento bol v tomto konaní vypočutý ako svedok, ktorý uviedol, že obžalovaného W. B.
N. nepozná a ani ho nikdy nevidel. Rovnako je to i s už odsúdeným W.. O celej záležitosti sa dozvedel v
máji 2001, keď bol zadržaný na hraniciach a chcel sa vrátiť zo Španielska na Slovensko. Tvrdil, že pred

rokom 1996 podnikal a mal v Trebišove hotel. Dostal sa do určitých finančných problémov a vtedy si od
rusky hovoriacich občanov požičal peniaze v sume 500.000,-Sk. Nevedel ich vrátiť, preto pristúpil na
návrh rusky hovoriacich občanov, že rozbehnú spolu obchody a zo svojho podielu im dlh splatí. V tomto
období im podpisoval rôzne papiere, aké uviesť nevedel. Na určitý čas mu zobrali aj občiansky preukaz,
ako aj živnostenský list a až teraz vie, že im robil „bieleho koňa“. Pripustil, že mohol na seba previesť

spoločnosť GOA Levice, avšak dozvedel sa to až pri vyšetrovaní. Pokiaľ ide o diamanty, nevie o tom,
že by tieto niekomu predával a ani rusky hovoriaci občania mu o nich nič nehovorili. V Leviciach nikdy
nebol a tiež nebol nikdy na žiadnych rokovaniach vo Viedni a ani v Bratislave.

Vypočutá svedkyňa V. O. uviedla, že na podrobnosti sa už nepamätá, ale u Y.. W. pracovala. Viedla

účtovníctvo a to tak, že po predložení dokladov Y.. W., tieto zaúčtovala. Na jeho požiadanie robila aj
účtovníctvo vo firme GOA s.r.o. Levice. Ich kancelárie neboli na jednom poschodí, ale mali podvojnú
telefónnu linku. Pokiaľ ide o R. R., tohto nikdy nevidela a ani si nepamätá, že by tento bol telefonoval.
Tiež nevedela nič uviesť o obchodoch, ktoré obžalovaný robil.Pokiaľ ide o pôžičku v sume 160.000.000,-Sk, tieto peniaze nevidela, iba zaúčtovala doklad o tejto
pôžičke a taktiež nevidela predmet kúpy - diamanty. Okrem toho nikdy v budove
nezaregistrovala zvýšený pohyb cudzích osôb. Tiež nevidela občanov Malajzie v tejto firme. Peniaze z

účtu vyberal iba Y.. W. a ona mohla podpisovať iba príkazy na vyplatenie bežných faktúr. Pokiaľ ide o
doklady nachádzajúce sa na č.1. 439-440, tieto vypisovala ona na pokyn Y.. W., pričom sumy 3.374.600,-
Sk, 4.900.000,-Sk a 7.921.000,-Sk fyzicky nevidela.

2T 5/2003

Podľa jej názoru išlo o peniaze, ktoré zákazníci vyplatili v hotovosti Y.. W.. Na jeho požiadanie tiež dňa
19.12.1996 robila uzávierku vo firme GOA s.r.o. Levice, ktoré doklady Y.. W. zobral a niekam odniesol.
O prevode tejto spoločnosti na R. R. sa dozvedela až v januári 1997, keď jej boli predložené doklady a
tiež v januári sa dozvedela o obchode s diamantmi.

Z prečítaných výpovedí svedkov V. O. a Y.. Y. V. - kontrolórov Daňového úradu v Leviciach, bolo zistené,
že v januári 1997 si firma Diantus s.r.o. Levice, ktorej konateľom bol Y.. W. uplatnila nadmerný odpočet
DPH presahujúci 1.000.000,-Sk. Keďže platilo nariadenie Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej
Bystrici, že sa musia robiť kontroly u daňových subjektov s daňovým odpočtom nad milión korún, boli

spoločne poverení na vykonanie kontroly vo firme Diantus s.r.o. Levice. Ďalej bolo zistené, že firma GOA
s.r.o. Levice, ktorej konateľom bol taktiež Y.. W. daňový odvod neurobila. Dňa 5.2.1997 bolo rozhodnuté,
že daňová kontrola bude urobená v oboch firmách. Po príchode do firmy Diantus s.r.o. Levice, im
účtovníčka predložila doklady, po kontrole ktorých zistili, že nadmerný odpočet DPH je z obchodu s
diamantmi. Účtovné doklady, ktoré preverovali od júla 1996 vrátane decembra 1996 boli však v poriadku.

Doklady firmy GOA s.r.o. Levice im neboli predložené, pretože im bolo vysvetlené že táto firma už Y..
W. nepatrí a bolo im oznámené meno nového majiteľa firmy - R. R.. Z toho dôvodu začali preverovať
nového majiteľa, pričom sa im nepodarilo tohto zastihnúť, a teda ani kontrola v tejto firme neprebehla,
lebo doklady k dispozícii nemali.
Vzhľadom na nadmerný odpočet DPH za firmu Diantus s.r.o. Levice si chceli preveriť, či v skutočnosti

k takémuto obchodu prišlo. Kontrola však bola prerušená, pretože Y.. W. bol v tom čase v Austrálii.
Nakoniec si dohodli ohliadku tovaru na 8.4.1997, kedy im Y.. W. povedal, že pôjdu smerom na Nitru,
pričom oni išli služobným vozidlom a Y.. W. svojim vozidlom. Tento však zabočil smerom na Banskú
Bystricu a aj skutočne do tohto mesta došli, kde ich najskôr zaviedol do VÚB Banská Bystrica a ukázal
im prázdny trezor, pričom im vysvetlil, že to bol iba krycí manéver v prípade, že by ho niekto sledoval.

Následne šli do O.j O. v Banskej Bystrici, kde prešli do priestorov bezpečnostných schránok. Y.. W. im
doniesol kufrík, ktorý otvoril, pričom zistili, že v kufríku boli uložené certifikáty a pod nimi v priehradkách
vo vrecúškach boli uložené kamene podľa veľkosti. Sami si mohli tieto poprezerať, avšak iba cez
vrecúška, pričom nevedeli posúdiť či išlo o pravé diamanty, alebo nie. Po prezretí obsahu kufríka a
opísaní si jedného certifikátu, Y.. W. vrátil kufrík spať. Následné sa rozišli. Vzhľadom na skutočnosť,

že nevedeli o aké kamene sa jedná požiadali o preverenie finančnú políciu. Po tomto preverení bola
vypracovaná správa z daňovej kontroly. Pokiaľ ide o obžalovaného W. B. N., o tomto nehovorili.

Na spôsob otvárania a prenajatia bezpečnostných schránok v O. O. v Banskej Bystrici bola vypočutá ako
svedkyňa H. I., ktorá uviedla, že sa pridržiava svojich výpovedí a uviedla iba toľko, že Y.. W. a N. mali

prenajaté schránky v O. O. v Banskej Bystrici. Následne boli prečítané jej výpovede, kde uvádzala, že s
každým klientom, ktorý si chce u nich otvoriť bezpečnostnú schránku sa spíše zmluva o prenajatí s tým,
že klient nechá svoj podpisový vzor a na základe toho pri ďalšej návšteve kontrolujú, či do bezpečnostnej
schránky ide osoba, ktorá si ju prenajala. Od schránky sú dva kľúče, ktoré oba má klient. Pri vstupe do
priestorov bezpečnostných schránok. sa odblokuje schránka klienta a on si ju iba kľúčom otvorí.

2T 5/2003

Do priestoru bezpečnostných schránok klienti vstupujú po jednom. Potvrdila, že pracovníci Daňového

úradu v Leviciach boli v priestoroch bezpečnostných schránok spolu s jedným klientom.Pravosť podpisov obžalovaného N. na Zmluve o prenájme bezpečnostnej schránky a podpisovom vzore
potvrdil znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR v Bratislave,
pričom k jeho časti bola vypočutá npor. Mgr. Alexandra Saxová.

Z prečítanej výpovede svedka Y.. W. T. bolo zistené, že Y.. W. mu predstavil obžalovaného N.. O obchode
s diamantmi resp. o požičaní si peňazí od obžalovaného N. nič nevedel. Niekedy v
novembri 1996 sa od Y.. W. dozvedel, že chystá niečo s obžalovaným N. a ukázal mu Zmluvu o pôžičke
na 160.000.000,-Sk, pričom mu mal povedať, že ide o naozaj dobrý obchod. Neskôr sa dozvedel, že

Y.. W. predal firmu GOA s.r.o. R. a o niekoľko dní potom, sa uskutočnil nákup diamantov od R. za
160.000.000,-Sk, ktorú kúpu zúčtoval vo firme Diantus. O tejto skutočnosti dozvedel až z dokladov, ktoré
predložil Y.. W. svojej účtovníčke, pretože pomáhal jej robiť jednak uzávierku vo firme GOA s.r.o. Levice
a tak isto aj kontroloval účtovnú evidenciu v jeho firme.

Vypočutá svedkyňa B. Q. uviedla, že ona si už odstupom času nepamätá na muža, ktorému overovala

podpis, ale potvrdila, že podpisový vzor ako aj doklady na č.l. 306-311 t.j. zmluvy a návrh zmien v
obchodnom registri overovala ona a listiny boli pred ňou podpísané. Po predložení fotoalbumu uvedenej
svedkyni (č.l. 851-852) svedkyňa opoznala muža na fotografii č. 5 (obžalovaný N.), pričom nevedela
presne uviesť pri akej príležitosti ho videla, ale predpokladala, že to bolo v súvislosti s overovaním
podpisov, ale či overovala podpis aj jemu, nevedela uviesť.

Tieto skutočnosti uvádzala aj na hlavnom pojednávaní pred zrušením veci a jej vrátením na došetrenie,
pokiaľ vypovedala v prítomnosti obžalovaného N..

Svedok B. I. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu, že v čase keď bol vo výkone trestu
odňatia slobody ho nejakí muži hľadali v Banskej Bystrici. Vzhľadom k tomu boli prečítané jeho výpovede

z prípravného konania a z predchádzajúceho hlavného pojednávania.
Bolo zistené, že tento sa spoznal s Y.. W. vo Väznici v Nitre, kde s ním bol na cele asi 2-3 mesiace. Z
rozprávania obžalovaného W. vedel, že spolu s obžalovaným N. mali zosnovať plán, ako pripraviť štát o
peniaze. Uviedol mu, že falošné diamanty priniesol obžalovaný N., ktorý v Austrálii s niečím podobným
robil a tento mal k nim zabezpečiť aj certifikáty. Y.. W. mu mal povedať, že pravých diamantov bolo

málo, len asi za 160.000,-Sk a ostatné boli falošné. Na základe tohto chceli od štátu získať na dani
35.000.000,-Sk. Tak isto mu Y.. W. uviedol, že obžalovaný N. mu nedal žiadne peniaze a na Slovensku
neboli ani žiadny odborníci, ktorí by skúmali diamanty. Uvedené skutočnosti sa tento svedok rozhodol
oznámiť z toho dôvodu, lebo vo väznici sa dohodli na predaji obrazu, ktorý mal Y.. W. kúpiť za 120.000,-
Sk, avšak na jeho účet do väznice prišlo iba 20.000,-Sk t.j. 2-krát po 10.000,-Sk. Peniaze za obraz mu

doposiaľ neboli vyplatené. Y.. W. ešte vo väznici sa s ním prestal rozprávať, začal ho ignorovať a keďže
ho oklamal, rozhodol sa, že všetko čo sa od neho dozvedel oznámi.

2T 5/2003

Pri preverovaní uvedených skutočností vo Väznici v Nitre bolo zistené, že Y.. W. spoločne so svedkom
I. boli spolu na cele č. 66 v čase od 4.9.1998 do 2.10.1998, ako aj to, že na účet B. I. do väznice dňa
6.10.1998 prišlo z Pošty Levice 10.000,-Sk a 2.2.1999 z Pošty Nové Zámky od B. W. ďalších 10.000,-

Sk, pričom prvýkrát mu peniaze poslala B. D..

Znalkyňa Ing. Ľudmila Poláčeková vypracovávala znalecký posudok ako znalkyňa v
odbore ekonomika hospodárstva - dane, pričom kontrolovala účtovníctvo vo firme GOA s.r.o. Levice
a Diantus s.r.o. Levice za roky 1996 a 1997. Pri jeho vypracovaní vychádzala z dokladov

predložených jej vyšetrovateľom a to z pokladničných dokladov, z počítačových zostáv, bankových
dokladov, pokladničných kníh. Doklady sa týkali iba firmy Diantus s.r.o. Levice. Pri vykonávaní kontroly
účtovnej evidencie vo firme Diantus s.r.o. za rok 1996 zistila, že v priebehu tohto roku boli účtované
doklady iba na položku č.602 - služby. Predpokladala, že išlo najmä o poradenské služby a k
väčším operáciám došlo až v decembri 1996. Po skontrolovaní dokladov zistila, že nárok na DPH na

základe predložených dokladov bol daný. Okrem toho však uviedla, že v prípade, že pôžička v sume
160.000.000,-Sk, ak by mala byť zo zahraničia, tak podľa vtedy platného devízového zákona bol na to
potrebný súhlas Národnej banky Slovenska. Poukázala na tú skutočnosť, že väčšie účtovné operácieboli robené v decembri 1996, keď dovtedy operácie boli iba minimálne. Vo svojom znaleckom posudku
podrobné rozpísala účtovné operácie, ktoré boli vo firme Diantus s.r.o. Levice robené.

Z výpovede, ako aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Dušana Jánošíka, odborníka na drahé kovy, súd
zistil, že pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii celý kufrík kameňov, ktorý každý kameň
jednotlivo preskúmal s tým, že zistil rozdiely v počte kameňov a karátovej hmotnosti.
Celkovo bolo zistené, že kameňov je 4.656 kusov, pričom deklarovaný počet kameňov, podľa certifikátov
k nim priložených bol 4.650 kusov. Kamene boli uložené v okovanom kufri, rozdelené

do 193 položiek označených číselnými kódmi od U. až do U.. V jednotlivých položkách sa nachádzali
posudzované kamene v počte od jedného kusa až do 202 kusov. Ďalej boli zistené rozdiely
v karátovej hmotnosti jednotlivých kameňov s výnimkou položky RT XXXXXX, kde bolo zistené, že v
tomto vrecúšku sa nachádzajú brilianty v počte 10 kusov o jednotkovej karátovej hmotnosti 0,03 ct a o
celkovej karátovej hmotnosti 0,3 ct. Cena týchto desiatich kusov diamantov predstavuje sumu 7.800,--
Sk, pričom vychádzal z cien, ako sa tieto brilianty predávajú konkrétne vo firme AUREN

- Levice, pričom ide o cenu bez DPH. U ostatných položiek zistil, že ide o kubickú zirkóniu v počte
4.646 kusov, teda synteticky vyrobené šperkové kamene. Hodnota týchto kameňov, teda kubických
zirkónov v posudzovanom prípade je 150.450,-Sk. Pri zisťovaní kvality kameňov
použil röntgenovú spektrografickú analýzu. Ďalej spochybnil znalec tu skutočnosť, že odborník na drahé
kamene by skúmal alebo posudzoval hodnotu drahých kameňov cez vrecúška, pretože tieto kamene boli

zabalené v mikroténových sáčkoch a tiež spochybnil, že nie je možné, aby certifikáciu kameňov robila
renomovaná zahraničná firma, pretože boli zistené rozdiely či už v počte kameňov, alebo v hmotnosti.
Okrem toho nikdy sa nestretol s tým, aby boli brilianty balené takým spôsobom, ako tomu bolo v tomto
prípade. Zväčša sa tieto balia pri väčších kusoch jednotlivo do tvrdých

2T 5/2003

plastikových obalov a v prípade, že ide o malé kamene, ich môže byť v tomto obale viac. Podľa jeho
vyjadrenia v Európe certifikáciu kameňov robia severské krajiny a Nemecko.
Ďalej sa vyjadril aj k tomu, že ak by iba lupou tieto kamene skúmal laik, nie je možné rozoznať briliant od
kubickej zirkónie, pretože nevie na čo sa má zamerať a čo má hľadať. Celková hodnota kameňov, ktoré
skúmal predstavuje 158.250,-Sk, pričom deklarovaná hodnota podľa certifikátov je 1.475.602.000,-Sk.

Syntetický kameň - kubickú zirkóniu, je možné zakúpiť jednak u nás na Slovensku vo firme AUREN -
Levice a v Swarogen v Rakúsku. Pokiaľ ide o certifikáty k týmto uviedol, že boli vyhotovené k diamantom
a netýkali sa kameňov (zirkónov, ktoré boli vo vreckách)

Ani po doplnení dokazovania, po vrátení veci Najvyšším súdom SR v Bratislave na došetrenie, sa

nepodarilo zistiť pôvod kubických zirkónov a diamantov.
Svedok V. C., ktorého výpoveď bola prečítaná, uviedol, že je majiteľom firmy AUREN so sídlom v
Leviciach, pričom jeho firma sa zaoberá predajom zariadení pre zlatníkov a aj predajom šperkárskych
kameňov. V roku 1996 a 1997 sa predajom diamantov, ako aj syntetických zirkónov, zaoberala iba jeho
firma. V danom období ani Y.. W. a ani obžalovaný W. B. N., resp. firmy GOA s.r.o. Levice alebo Diantus

s.r.o. Levice nekupovali od neho syntetické zirkóny alebo diamanty. On tieto šperkárske kamene kupuje
buď v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku. Na nákup týchto kameňov nie je potrebný predchádzajúci súhlas
žiadneho ministerstva. Ďalej uviedol iba toľko, že pôvod syntetického zirkónu sa zistiť nedá, dala by sa
zistiť iba firma, ktorá tieto syntetické zirkóny brúsila, ale ani to nie je isté.
Ďalej bolo zistené, že Y.. W. vlastní určité nehnuteľnosti v Austrálii, pričom tiež bolo zistené, že

obžalovaný W. B. N. je vlastníkom určitých nehnuteľností v Austrálii, avšak nie baní na drahé kamene.

Pokiaľ ide o solventnosť obžalovaného N. v danom období, k tejto sa vyjadroval aj svedok vypočutý
na hlavnom pojednávaní a to W. H., ktorý potvrdil, že v dvoch prípadoch požiadal obžalovaného N. o
tlmočenie v rámci jeho obchodnej cesty do Indonézie, pretože jeho firma mala zákazku od indonézskej

vlády. Celý pobyt, ako aj tlmočenie obžalovanému N. hradil on. Podľa jeho vyjadrenia obžalovaný N.
finančnými prostriedkami neovplýval, bol vo všetkom odkázaný na jeho peniaze. Nikdy mu ani nehovoril
otom,žebybolvlastníkomnejakýchbanínadrahékamenealehovorilibatoľko,že pracovalvopálovýchbaniach. V čase, keď bol v ním v kontakte si od neho obžalovaný N. požičal 500.000,-Sk ako súkromná
osoba, ktoré mu nevrátil.

Z prečítanej výpovede svedka D. R. vyplýva, že sa poznal s obžalovaným N., pričom keď sa prvýkrát
stretli jednali spolu ohľadne šrotového železa. Obžalovaný mu sľúbil obaľovačku pri Piešťanoch, avšak
nič z toho nebolo. Potom ho požiadal, aby mu robil doprovod a prekladateľa v Indonézii, s čím
obžalovaný súhlasil, avšak podmienil to tým, že chcel zaplatiť celý pobyt ako aj tlmočenie. Od tej doby s
obžalovaným N. nebol. Iba z jeho rozprávania vie, že niekedy v minulosti mal byť zlatokopom v Austrálii.

Na základe hore uvedeného dokazovania mal potom súd preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený
vo výroku tohto rozsudku.

2T 5/2003

Celé dokazovanie, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach bolo zamerané na
preverenie obhajoby obžalovaného N. a jeho možnosť zabezpečiť diamanty, ako aj finančné prostriedky,
ktoré mali byť za tieto diamanty vyplatené.
Ako vyplýva z písomných dokladov nachádzajúcich sa v spise, dňa 1.8.1996 uzatvorila firma Diantus

s.r.o.Levice,zastúpenákonateľomY..W.W. s obžalovanýmN.zmluvuopôžičkena160.000.000,-
Sk bez úrokov. Z tejto zmluvy vyplýva, že dlžník, Y.. W., sa zaviazal túto pôžičku splatiť najneskôr do
31.7.1999, pričom podpísal v prospech veriteľa, obžalovaného N. na uvedenú sumu zmenku, pričom
táto zmenka nebola avalovaná žiadnou bankou. Pôžička bola poskytnutá za účelom nákupu diamantov.
Z dokazovania nevyplynulo a ani sa nepodarilo zistiť, že obžalovaný N. skutočne takouto sumou

disponoval resp. že by mal tieto peniaze a to ani preverením účtov v peňažných ústavoch na
Slovensku a taktiež táto suma nebola dovezená zo zahraničia. Naopak vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že obžalovaný N. nikdy takouto sumou nedisponoval, ba práve naopak, sám si peniaze od iných
ľudí požičiaval, čo potvrdil aj svedok W. H. a D. R..

Tvrdenie obžalovaného N., že peniaze mal požičané od ľudí, ktorých nechcel menovať, pretože by sa
prezradila ich činnosť resp. by bol ohrozený jeho život, je nevierohodné a účelové v snahe zastrieť
skutočnosť, že reálne takúto sumu Y.. W. neodovzdal. V prípade pravdivosti jeho tvrdenia, že predmetnú
sumu mu zapožičali priatelia zo zahraničia prostredníctvom slovenských občanov, nič mu nebránilo
uviesť ich mená, resp. predložiť dôkaz o tom, že najprv si on skutočne tieto peniaze od iných osôb

zapožičal.

Táto suma bola vo firme Diantus s.r.o. Levice zaevidovaná - prijatá do pokladne dňa 27.12.1996 t.j. v
deň uzatvorenia zmluvy o predaji tovaru (diamantov) medzi Y.. W. a R. R.. Túto sumu však účtovníčka
firmy, V. O. nikdy nevidela.

Ďalej bolo zistené, pokiaľ ide o certifikáty týkajúce sa diamantov a to cestou Národnej ústredne Interpol
Bratislava, že firma DIAMONT CENTRE PRIVATE LIMITED (ďalej len DCPL) je firma existujúca v
Singapure, avšak po prezretí certifikátov, ktoré im boli zaslané potvrdili, že tieto sú falošné a neboli
vydané ich firmou, pretože ich firma nevydáva podrobný opis ohodnotenia pre svoje šperky. Predmetná
firmavydávalentzv.garančnýcertifikát,ktoréhočíslosaskladáibazoštyrochčísel,jevňomuvedenáiba

karátová hmotnosť a farba diamantov. V prípade, že ich zákazník požaduje aj cenu diamantu, odporučia
ho na oficiálne menovaného gemológa. Taktiež pečiatka použitá na predmetných certifikátoch ich firme
nepatrí. Používajú bežnú gumenú neautorizovanú pečiatku. Rovnako u nich nepracuje ohodnocovateľ
menom N. K. T.. Po prezretí certifikátov ďalej uviedli, že niektoré ceny kameňov sú veľmi nadhodnotené.
O tom, že takéto certifikáty je možné vyrobiť aj u nás svedčí odborné vyjadrenie Kriminalistického

a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, z ktorého vyplýva, že certifikáty boli vyhotovené na UV
nereaktívnom papieri, nebielenom, ružovej farby, neobsahujúcom ochranné vlákna a ani vodoznak.
Hlavička a päta (t.j. časti tlačené modrou farbou) boli vytlačené tlačou z plochy na ofsetovom zariadení.
Všetky zápisy čiernej farby boli vyhotovené na počítačovej laserovej tlačiarni. Všetok použitý materiál
je bežne dostupný v obchodnej sieti.

2T 5/2003V prípade, že obžalovaný N. niekedy s diamantmi pracoval resp. sprostredkovával obchody, mohol
vedieť, ako vyzerajú skutočné certifikáty a akým spôsobom sa zisťuje pravosť diamantov.

Nebolo potvrdené ani to, že Y.. W., požiadal svoju priateľku O. Y. z Jakarty o sprostredkovanie a
poslanie odborníkov na drahé kamene z Malajzie na Slovensko, aby mal istotu, že ide o pravé kamene.
Pani O. Y. potvrdila, iba toľko, že odsúdeného Y.. W. pozná, v ich firme ISWARA PROMAJAYA bol, ale
hovorili iba o obchode s textilom. V tejto firme bol iba 1-krát. Ani ona a ani ďalší spoločníci tejto firmy
nevstúpili do kontaktu s expertmi - gemológmi z Malajzie. Rovnako nebolo zistené, že by prileteli na

niektoré zo slovenských letísk.

Podľa názoru krajského súdu išlo v tomto prípade o fingovanú zmluvu o pôžičke na 160.000.000,-
Sk, pretože obžalovaný N. takouto sumou nedisponoval a rovnako bolo už v predchádzajúcom konaní
preukázané, že zmluvy o prevode firmy GOA s.r.o. na R. R., ako aj zmluvy o predaji tovaru (diamantov)
boli urobené za tým účelom, aby mohol Y.. W. požiadať o nadmerný odpočet DPH.

Niet pochybností o tom, že zmluvy tak, ako sa nachádzajú v spise boli skutočne aj urobené, teda buď u
advokáta resp. notára aj s overením podpisov, aby boli vierohodné, čo bolo potvrdené svedkami, ako
aj znalcami.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný N. Y.. W. reálne sumu 160.000.000,-Sk nezapožičal, pretože

takouto nedisponoval a ani túto sumu nikto reálne nevidel.

Práve za účelom získania nadmerného odpočtu DPH boli urobené všetky zmluvy, avšak bez
akéhokoľvek reálneho plnenia. Na základe takto vykonaného dokazovania súd potom konanie
obžalovaného N. kvalifikoval, ako pokus trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. l k

§ 9 ods.2 Tr. zák. k § 250 ods. l, ods.5 Tr. zák. účinného do 1.1.2006, pretože tento zákon ako celok je
pre obžalovaného priaznivejší (§ 16 ods.1 Tr. zák.), pretože spoločne s už odsúdenými Y.. W. a R. R. sa
dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku - v tomto prípade majetku štátu, seba
obohatiť tým, že uviedol iného do omylu - pracovníkov daňového úradu, keď podľa dokladov všetko bolo

v poriadku na získanie nadmerného odpočtu DPH, avšak pri skúmaní tovaru na základe ktorého mal byť
nadmerný odpočet daný, bolo zistené, že nejde o deklarovaný tovar „diamanty“ v hodnote 170.997.060,-
Sk ale ide iba o 10 kusov diamantov a 4646 kusov syntetických kameňov - kubických zirkónov v
celkovej hodnote iba 158.250,-Sk a pričom mal v úmysle spôsobiť škodu veľkého rozsahu t.j. škodu
prevyšujúcu 3.450.000,-Sk, keď požiadali o vrátenie nadmerného odpočtu DPH v sume 28.995.084,-

Sk (962.460,46 eur). K dokonaniu tohto trestného činu nedošlo len z toho dôvodu, lebo správca dane
mal pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia, ktoré pochybnosti sa ukázali v konečnom
dôsledku opodstatnené.

Na rozdiel od obžaloby súd jeho konanie nekvalifikoval ako konanie organizovanej skupiny, ale iba

spolupáchateľstvo podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., pretože vykonaným

2T 5/2003

dokazovaním nebolo preukázané, že by medzi nimi došlo k deľbe úloh, k plánovaniu a koordinovaniu
vzájomnej činnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 89 ods. 26 Tr. zák. účinného do 1.1.2006.
V danom prípade nebola ani potrebná výslovná dohoda medzi obžalovaným N. a ďalšími dvoma už
odsúdenými spolupáchateľmi, pretože na spoločný úmysel postačuje preukázanie vedomia možnosti

každého z nich, že jeho konanie ako i ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu
spoločným konaním a uzrozumenia s tým. Táto podmienka bola u obžalovaného N. splnená, pretože
jednoznačne vedel, že podpísaním zmluvy o pôžičke ide iba o fingovanú zmluvu, kde reálne peniaze Y..
Janotíkovi neboli odovzdané a tak isto vedel, že nejde o pravé diamanty.

Z hľadiska osobných pomerov obžalovaného bolo zistené, že tento je austrálskym štátnym občanom,
súkromným podnikateľom. V čase spáchania skutku mal prechodné bydlisko v Piešťanoch a hľadí sa
na neho akoby nebol trestaný.Po zhodnotení hľadísk rozhodných pre druh, výmer a účel trestu uvedených v § 23 a § 31 Tr. zák. súd u
neho prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 33 písm. g/ Tr. zák., že pred spáchaním trestného
činu viedol riadny život.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam a vzhľadom aj k tomu, že od spáchania trestného činu uplynula dlhšia
doba (13 rokov) a s prihliadnutím tiež na to, že išlo o pokus trestného činu, súd dospel k záveru, že
na prevýchovu obžalovaného bude postačujúce pôsobiť trestom uloženým na spodnej hranici trestnej
sadzby t.j. vo výmere 5 rokov (pričom trestná sadzba je 5 až 12 rokov).
Na výkon trestu súd obžalovaného podľa § 39a ods.3 Tr. zák. zaradil do II. nápravnovýchovnej skupiny,

pretože mal zato, že jeho prevýchova vzhľadom na doterajší spôsob života bude dostatočne zaručená
i v tejto nižšej nápravnovýchovnej skupine, hoci správne mal byť zaradený do III. nápravnovýchovnej
skupiny, keďže trestný čin podľa § 250 ods.5 Tr. zák. je uvedený v § 62 Tr. zák., ako obzvlášť závažný
úmyselný trestný čin.
O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože zástupkyňa poškodenej organizácie si náhradu škody
neuplatňovala.

Pokiaľ ide o kufrík s certifikátmi a kameňmi, o tomto už bolo rozhodnuté v konaní 1T 11/02.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 8 dní od jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.