Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010294
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1613010294.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov JUDr.
Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovanej V. Ž. pre obzvlášť závažný
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovanej a okresnej
prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/53/2013 z 02.decembra 2013, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 07. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovanej V. Ž., Z.. XX.XX.XXXX a Okresnej prokuratúry Malacky
z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom senátu Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/53/2013 z 02.12.2013 bola
obžalovaná V. Ž. uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4
písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

vofunkčnomzaradení ekonómkyamzdovejúčtovníčkypríspevkovejorganizácieF. C. Q.Q. V.F., E..F.
X(ďalejlen organizácia), nazáklade pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2008, majúcadispozičnéprávo
k trom bankovým účtom organizácie vedených v L. B. Q. T.. Q.., X. F., a to účet číslo XXXXXXXXXX/
XXXX, z ktorého boli financované opatrovateľské služby v teréne, účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX,
z ktorého boli financované opatrovateľské služby v zariadeniach v F. na R. E.. F. T. na F. Z. T. Ú.
Č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého boli financované služby poskytovania stravy pre dôchodcov na

území mesta Malacky, v dobe od 01.05.2008 do 01.04.2011 v rámci jednotlivých účtov vykonávala
neštandardné finančné transakcie, presúvala vysoké finančné čiastky bez písomných zdôvodnení a
bez súhlasu riaditeľky F. centrum sociálnych služieb v F., čím zneprehľadňovala stavy a pohyby
na účtoch, a z týchto účtov postupne, s časovym1 intervalmi, prevádzala finančné prostriedky
v rôznych sumách na svoj účet, účet svojich blízkych a vykonala transakcie nesúvisiace s
činnosťou F. centra sociálnych služieb v F. v nasledovnom rozsahu:

- na účet č. XXXXXXXXXXXXXXX vedený v pobočke zahraničnej banky F. v SR, majiteľom
ktorého je P. Ž., po rôznych čiastkach zo všetkých troch účtov postupne previedla za celé obdobie
celkovú sumu 155.818,09 Eur,
- na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v L. B. Q. T.. Q..,
majiteľom ktorého je B. Ž., po rôznych čiastkach previedla za celé obdobie celkovú sumu 32.878,39

Eur,
- na účet č. XXXXXXXX/XXXX vedený v bývalej D. T..Q.., majiteľom ktorého bola V. Ž., po
rôznych čiastkach previedla za celé obdobie celkovú sumu 2.485,79 Eur,
- z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX previedla dňa 22.07.2008 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX V. V.
L. B. Q. T.. Q.., majiteľom ktorého je spoločnosť G. Q.. Q..J..H.., sumu 110,90 Eur,
- z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 24.02.2009 uhradila faktúru pod číslom XXXXXXXX v

sume 129,52 Eur pre dodávateľa L. , T.. Q.., B., za H. C., Q.. J.. H.., F., v ktorej spoločnosti
bola konateľkou,a týmto konaním spôsobila F. C. Q. Q. V. F., R.. E.. F. X škodu v celkovej výške 191.182,27 Eur,

Za to jej bol uložený podľa § 213 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l/ § 37 písm. e/, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest

odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. bola na výkon trestu zaradená do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. jej bol uložený ochranný dohľad na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej organizácii F. C.
Q. Q., R.. X. F. Č.. X, F. D.: XXX XX XXX škodu vo výške 191.182,27 €.

Rozsudok zdôvodnil predseda senátu konštatujúc, že obžalovaná v konaní pred súdom spáchanie

trestného činu priznala a urobila vyhlásenie o vine, ktoré bolo prijaté. Pri úvahách o druhu a výmere
trestu zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., ale aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. e/ Tr. zák., osobu obžalovanej a uložil jej trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo
výmere desať rokov, na výkon ktorého ju zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obligatórne
jej uložil ochranný dohľad vo výmere 18 mesiacov. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody,

obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej organizácii F. škodu vo výške 191.182,27 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote určenej v ustanovení § 309 Tr. por. odvolanie okresný
prokurátor v neprospech obžalovanej vo výroku o treste a odvolanie podala aj obžalovaná V. Ž..

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa s výrokom o treste obžalovanej V.
Ž. v uvedenom rozsudku nestotožňuje z nasledovných dôvodov: „Predseda senátu správne vystihol, že
obžalovaná sa obohacovala na úkor organizácie poskytujúcej služby bezbranným a sociálne slabým
občanom, čo svedčí o jej morálnom a citovom deficite osobnostného učlenenia. Naviac je potrebné
dodať, že trestný čin páchala počas celej doby zamestnania, pričom už v mesiaci jún 2008, mesiac

po nástupe, odviedla neoprávnene finančné prostriedky na súkromný účet. Touto trestnou činnosťou
sa snažila vyrovnať nielen svoje podlžnosti, ale aj podlžnosti svojich blízkych voči viacerým veriteľom.
Nebyť zistenia, že F. centrum sociálnych služieb sa dostal na portál sociálnej poisťovne ako dlžník, v
trestnej činnosti by zrejme pokračovala naďalej. K trestnému činu sa síce priznala a svoj čin oľutovala,
ale inak využila svoje právo nevypovedať, orgánom činným v trestnom konaní nebola nijakým spôsobom

nápomocná. Toto jej priznanie a oľutovanie je možné hodnotiť len ako jej snahu dosiahnuť nižší trest.
Mám za to, že trest odňatia slobody na absolútnej dolnej hranici trestnej sadzby, s poukazom na
závažnosť spáchaného skutku, je neprimerane nízky.

I keď je možné súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že narušenie obžalovanej nie je intenzity

odôvodňujúcej zaradenie do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, avšak nepovažujem za správne
aniprimerané,vzhľadomnazávažnosťskutku,jejzaradeniedoústavusminimálnymstupňomstráženia.
Mám za to, že obžalovanú je potrebné zaradiť do ústavu so stredným stupňom stráženia a až po
vykonaní aspoň časti trestu bude možné prehodnotiť, či pre jej ďalšiu nápravu bude postačovať
prevýchova v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave na podklade môjho
odvolania zrušil rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 53/2013 z 02.12.2013 v časti výroku
o treste a uložil obžalovanej V. Ž. nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 213 ods. 4 Tr. zák.
minimálne v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Na výkon trestu ju navrhujem zaradiť do

ústavu so stredným stupňom stráženia. Súčasne navrhujem uložiť obžalovanej aj ochranný dohľad.“

Obhajca v mene obžalovanej odvolanie nezdôvodnil i napriek výzve odvolacieho súdu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla: „Ja sa pridržiavam

písomných dôvodov odvolania. Navrhujem zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanej
uložiť trest v polovici zákonom stanovenej sadzby so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Odvolanie obžalovanej navrhujem ako nedôvodné zamietnuť.“Obhajca obžalovanej predniesol: „Čo sa týka náhrady škody doposiaľ z tejto nebolo nič uhradené i
napriek tomu, že sa obžalovaná o náhradu škody snažila. Čo sa týka dôvodov uvádzaných v odvolaní
prokuratúry tieto považujeme za nedôvodné, poukazujem na to, že obžalovaná v celom trestnom konaní

poskytovala súčinnosť, ku skutku sa priznala, tento oľutovala, podotýkam, že výška škody bola sčasti
spôsobená aj zo strany zamestnávateľa tým, že neboli dostatočné spôsoby kontroly a tento svojou
nedbanlivosťou jej vlastne dovolil vykonávať tieto transakcie. Trest uložený súdom I. stupňa považujem
za trest primeraný a odvolanie prokuratúry navrhujeme ako nedôvodné zamietnuť.“
Obžalovaná právom posledného slova uviedla: „Mňa veľmi mrzí moje konanie ľutujem to, viac ma mrzí

to, že som urobila určité opatrenia, aby som všetky peniaze zariadeniu vrátila, toto sa mi ale nepodarilo.
Viem určite, že tie peniaze raz vrátim, ale nemala som dostatok času, aby v čase rozhodnutia súdu boli
peniaze zariadeniu vrátené. „

Právnom posledného slova predniesla: „ Opäť chcem zdôrazniť, že ma to veľmi mrzí, ja sama viem čím
prechádzam a viem aj to, že to zariadenie tie peniaze potrebuje a viem určite, že raz ich vrátim.“

Na základe podaných odvolaní, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z
rozhodnutíuvedenýchvustanovení§316Tr.por.akeďžezistil,ženiesúdané,podľa§317ods.1Tr.por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. a dospel k záveru, že odvolania podané okresnou prokuratúrou a obžalovanou V. I. nie sú dôvodné.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutky boli súdom prvého stupňa ustálené na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti

ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu
a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch
stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Krajský súd si v zásade osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenienapadnutéhorozsudku.Ajodvolacísúddospelkzáveru,žeskutokpopísanývnapadnutom
rozsudku sa stal a spáchala ho obžalovaná spôsobom v ňom popísaným.

Obžalovaná V. I. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa

§ 257 ods. 1 Tr. por. vyhlásila, že je vinná zo spáchania žalovaného skutku a zároveň dodala, že
jej to je veľmi ľúto, chcela peniaze vrátiť. Na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/
Tr. por. odpovedala „áno“ a následne súd prvého stupňa správne uznesením rozhodol, že vyhlásenie
obžalovanej prijíma a v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že v rozsahu priznania
sa obžalovanej nebude vykonané dokazovanie o vine a budú vykonávané dôkazy len k výroku o treste

a ochrannom opatrení.

Na podklade vyššie uvedeného potom správne postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovanú V.
Ž. za vinnú z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

Krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovanej a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom formou
uznesenia, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť
priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná
sťažnosť,uzneseniejeprávoplatné,vykonateľnéanemôžehomeniťaniodvolacísúdvkonaníoriadnom
opravnom prostriedku.

Preto sa odvolací súd stotožňuje so skutkovým i právnym záverom súdu prvého stupňa a nemá
preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení a ustálenej právnej kvalifikácii, pretože zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a bolo nimi jednoznačne a nepochybnepreukázané, že obžalovaná V. Ž. si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak
poškodenej spoločnosti F. centrum sociálnych služieb Malacky škodu veľkého rozsahu.

K druhu a výške trestu a teda aj k námietkam okresnej prokuratúry prezentovaným v odvolaní v tom
smere, že obžalovanej mal byť uložený trest minimálne v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, krajský súd
uvádza nasledovné:

Čo sa týka úvah o druhu a výmere trestu vo všeobecnosti konštatuje, že pri ukladaní trestu musí
súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu
určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy,
podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť
závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov
(napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest

odňatia slobody.
Zákonodarca v Trestnom zákone za uvedený obzvlášť závažný zločin podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. stanovil
trestnú sadzbu v rozpätí od 10 rokov do 15 rokov, pričom konaním obžalovanej V. I. bola spôsobená
škoda veľkého rozsahu.

Odvolací súd je presvedčený, že súd prvého stupňa dôsledne zvážil všetky kritériá významné pre voľbu
druhu a výmery trestu. Správne konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona - tj.
priznala sa k spáchaniu trestného činu a tento oľutovala a správne ustálil priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. e/ Tr. zák. - tj. zneužila svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie
neoprávnenej alebo neprimeranej výhody. Teda postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. prichádza do úvahy

uloženie trestu v rozpätí trestnej sadzby od 10 rokov do 15 rokov.

Konajúci súd zastáva názor, že neprimerane tvrdý uložený trest pre páchateľa neznamená jeho nápravu,
ale naopak represiu. V prípade obžalovanej V. Žilavej dospel k záveru, že aj trest uložený na dolnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 10 rokov bude pre obžalovanú dostatočnou výstrahou. Takto uložený

trest nielen zabráni v páchaní trestnej činnosti, ale bude na obžalovanú pôsobiť tak, aby v budúcnosti
viedla riadny život. Krajský súd pri posudzovaní výmery trestu prihliadol aj na skutočnosť, že uložený
trest má postihnúť výlučne obžalovanú a v nadväznosti zabezpečiť čo najmenší vplyv na jej rodinu a
jej blízke osoby.

Na podklade uvedeného posúdiac spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj osobu obžalovanej, jej osobné pomery, ale aj
možnosť nápravy, dospel k záveru, že účel trestu sa dosiahne aj uložením trestu odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nepovažuje za dôvodné odvolanie okresného prokurátora
smerujúce proti výroku o treste čo do jeho druhu a výmery.

Odvolací súd vzhľadom k vyššie citovanému dodáva, že treba v súhrne a komplexne všetky tieto
uvedené skutočnosti - okolnosti prípadu ako aj osobné pomery vyložiť v prospech obžalovanej a preto

za danej zistenej situácie neakceptoval návrh okresného prokurátora aj z toho dôvodu, že uložený trest
musí byť nielen zákonný, primeraný, ale aj spravodlivý.

Táto požiadavka je namieste aj vzhľadom na článok 49 odsek 3 Charty základných práv Európskej únie,
podľa ktorého prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu.

Čo sa týka prognózovania, že náprava obžalovanej V. Ž. v inom ústave na výkon trestu odňatia slobody
ako v tom, do ktorého má byť zaradená, bude lepšie zaručená, krajský súd uvádza, že s týmto záverom
prvostupňového súdu sa stotožňuje berúc do úvahy predovšetkým postoj obžalovanej k spáchanému
trestnému činu ako aj skutočnosť, že sa do výkonu trestu odňatia slobody dostáva po prvýkrát.

Keďže prvostupňový súd zákonne rozhodol aj v otázke uloženia ochranného dohľadu (§ 76 ods. 1
Tr. zák.) a v otázke náhrady škody (§287 ods. 1 Tr. por.) a odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolania
okresného prokurátora a obžalovanej V.D., preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok