Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212834
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:8114212834.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: 1/ G.. P. E. - F. Q., s miestom podnikania
F. 2, XXX XX Q. Q., IČO: XX XXX XXX, 2/ X. trade, s.r.o., XXX XX D. XXX, IČO: XX XXX XXX, 3/ Bc.
P. N., J. L. XXXX/XX, XXX XX W., o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka B., s.r.o., P. 20,
08X XX F., IČO: XX XXX XXX, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 18.
7. 2014, č.k. 2K/26/2014-90 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil konkurz na majetok dlžníka E.-F. s.r.o., so sídlom
P. XX, F., IČO: XX XXX XXX.

Ustanovil správcu U.. U. W., F.., uložil správcovi bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení

konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských
štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike a vyzval veriteľov dlžníka, aby svoje pohľadávky,
ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihlásili v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu,
v jednom rovnopise u správcu; v jednom rovnopise na Okresnom súde Prešov k sp. zn. 2K/26/2014.
Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať
hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou (§ 28 ods. 3 prvej vety zákona č.

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov /ďalej len „ZKR“/). Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa
musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od
vyhlásenia konkurzu, inak zanikne (28 ods. 4 ZKR). Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku
alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“,
§ 28 ods. 5 ZKR). V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku

voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku
úpadcu (§ 28 ods. 7 ZKR). Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať
základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: meno,
priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, meno, priezvisko alebo názov a sídlo úpadcu, právny
dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, celková suma
pohľadávky, podpis. Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s

uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho
práva. V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má
pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Celková suma pohľadávky
sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa
právnehodôvoduvzniku.Pohľadávkasauplatňujeveurách.Aksapohľadávkaneuplatníveurách,sumu
pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného

v deň vyhlásenia konkurzu Európskeho centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je
pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národnábanka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. K
prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou,
v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody,

prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený
znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. Veriteľ,
ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku,
je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej
republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať

len zverejnením v Obchodnom vestníku (§ 29 ZKR). Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá
sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť(§ 30 ods. 3 ZKR).

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením č.k. 2K/26/2014-71 zo dňa 2. 6. 2014 publikovaným v
Obchodnom vestníku dňa 6. 6. 2014 súd vyzval dlžníka, aby sa vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu
na jeho majetok a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Zároveň súd určil termín pojednávania, na ktorý

predvolal dlžníka a upovedomil o ňom veriteľov dlžníka.

Uznesením č.k. 2K/26/2014-82 zo dňa 16. 6. 2014 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 23. 6. 2014
súd pripustil, aby do konania pristúpil veriteľ W.. P. N..

Na pojednávanie konané dňa 15. 7. 2014 sa dlžník, u ktorého je doručenie predvolania aj výzvy
vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil v stanovenej lehote. Veriteľ Bc. P. N. uviedla, že je stále
zapísanoukonateľkouúpadcu,ajkeďvmesiacijanuár2014satejtofunkciivzdalaapožiadalaObchodný
register tunajšieho súdu o zosúladenie tejto skutočnosti so zápisom v Obchodnom registri. Zároveň súdu
oznámila, že jediný spoločník a druhý konateľ pán P. sa vyhýba činnosti spoločnosti, vyhýba sa stretnutia

s veriteľmi, má vedomosti, že speňažuje hnuteľný majetok spoločnosti, pričom výťažok nepoužíva na
úhradu splatných záväzkov, ale na svoju osobnú spotrebu. Zároveň uviedla, že má za to, že dlžník
disponuje dostatočným majetkom, ktorý postačuje na úhradu trov konkurzu, preto sú splnené podmienky
na vyhlásenie konkurzu.

Pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka vychádzal súd zo skutočnosti preukázaných bývalým
konateľom dlžníka, ako aj zo skutočnosti, že dlžník svoju platobnú schopnosť v lehote nepreukázal. Na
základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že dlžník je v úpadku a má majetok,
ktorý bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu.

Po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 19 ods.
1 písm. c/ Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), § 22 ods. 1 ZKR; § 9 ods. 2,
3 vyhl. MS SR č. 665/2005.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie dlžník. Navrhol, aby odvolací súd

zrušil napadnuté uznesenie o vyhlásení konkurzu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovýmzisteniam,rozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciaúčastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej v odvolaní poukázal dlžník na
to, že navrhovatelia sa návrhom zo dňa 5. 5. 2014 domáhali vyhlásenia konkurzu na jeho majetok.
Návrh neobsahoval zákonné náležitosti v zmysle § 12 ods. 1 ZKR a podpisy na ňom neboli ani úradne
osvedčené. Okresný súd uznesením zo dňa 9. 5. 2014 vyzval navrhovateľov v 1. a 2. rade, aby v

lehote 10 dní odstránili nedostatky návrhu, a to tak, že predložia súdu návrh na vyhlásenie konkurzu s
náležitosťami v zmysle § 12 ods. 1 ZKR, doklad preukazujúci zaplatenie preddavku na úhradu odmeny
a výdavkov predbežného správcu v zmysle § 13 ods. 1 ZKR.

Odvolateľ uviedol, že v danej veci je zrejmé, že súd nemal za preukázané, že preddavok bol zložený a

preto vyzval navrhovateľov na predloženie dokladu o jeho zaplatení.Navrhovatelia boli povinní predložiť doklad o zaplatení preddavku, avšak tento mal podľa platnej právnej
úpravy preukazovať nielen skutočnosť, že bol zaplatený, ale aj skutočnosť, že boli splnené podmienky
uvedené v § 13 ods. 1 ZKR, teda že „preddavok bol zaplatený pred podaním návrhu“.

Z obsahu samotného potvrdenia o zaplatení preddavku je však zrejmé, že preddavok bol uhradený v
hotovosti dňa 22. 5. 2014, pričom návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 5. 5. 2014.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 5. 5. 2014 a

preddavok bol uhradený až dňa 22. 5. 2014, preto mal súd v zmysle § 14 ods. 1 ZKR návrh na vyhlásenie
konkurzu odmietnuť.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii síce obsahuje ustanovenia o odstránení vád návrhu (písomné,
listinné), avšak neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by mohlo dôjsť k odstráneniu vady
spočívajúcej v nezaplatení preddavku na odmenu pred podaním návrhu na konkurz v zmysle § 13 ods.

1 ZKR.

Preto má dlžník za to, že je tu taká závažná a neodstrániteľná vada konania, pre ktorú ani nebolo možné
začať konkurzné konanie na dlžníka a následne vyhlásiť konkurz na jeho majetok.

Zároveň poukázal na to, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať ako účastníkovi konania.

Dlžník uviedol, že v súčasnej dobe nemá žiadnych zamestnancov, prevádzka dlžníka je z technických
dôvodov zatvorená a jediným konateľom spoločnosti je P.. P. P.. Konateľ spoločnosti nemal vedomosť
o tom, že mu bola doručovaná výzva na vyjadrenie sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani, že mu

bolo doručované predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 15. 7. 2014. V čase od 2. 6. 2014
do 25. 6. 2014 bol na dovolenke v Bratislave u svojho spolužiaka a dobrého priateľa U.. U. H., ktorý mu
poskytol ubytovanie. Z vyššie uvedeného dôvodu sa nemal ako dozvedieť o tom, že by bola jemu ako
konateľovi alebo spoločnosti ako dlžníkovi doručovaná akákoľvek písomnosť.

Nakoľko konateľ spoločnosti po návrate z dovolenky zistil podľa oznámenia, že mu počas jeho
neprítomnosti bola doručovaná pošta z Okresného súdu Prešov, dostavil sa za účelom zistenia a
prevzatia zásielky na okresný súd, kde mu bolo následne po preverení oznámené, že pošta mu bola
doručovaná z konkurzného oddelenia, a že ohľadom písomnosti sa má informovať na tomto oddelení.
Následnesadostavilnakonkurznéoddelenie,kdemuboladňa11.7.2014odovzdanájedinápísomnosť,

a to uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 16. 6. 2014, sp. zn. 2K/26/2014, ktorým súd pripustil
pristúpenie navrhovateľky v 3. rade do konkurzného konania.

O skutočnosti, že navrhovateľka v 3. rade W.. P. N. - konateľka dlžníka do 31. 1. 2014 pristúpila do
konkurzného konania a že vôbec je veriteľkou dlžníka sa dozvedel až z uznesenia Okresného súdu

Prešov a podotkol, že menovaná napriek kontaktu s konateľom P.. P. ho o tejto skutočnosti žiadnym
spôsobom neinformovala, pričom po skončení svojej funkcie mu ani neodovzdala žiadne doklady, a to
napriek tomu, že mala na starosti ekonomiku spoločnosti.

Konateľovi dlžníka nebola na okresnom súde dňa 11. 7. 2014 odovzdaná žiadna iná písomnosť, a to ani

napriek tomu, že z obsahu spisu bolo zrejmé, že neprevzal ani výzvu na vyjadrenie sa k návrhu a ani
predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 15. 7. 2014, t.j. už o štyri dni a preto
má za to, že takýmto postupom súdu účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď
napriek jeho osobnej snahe o dodatočné prevzatie neprevzatých písomností mu zo strany súdu neboli
odovzdané všetky písomnosti, ktoré neprevzal v riadnej odbernej lehote z dôvodu svojej neprítomnosti.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd vykonal dňa 15. 7. 2014 pojednávanie, pričom z obsahu
zápisnice je zrejmé, že súd považoval doručenie predvolania a výzvy dlžníkovi za preukázané, teda že
ich dlžník riadne prevzal, a to i napriek skutočnosti, že dlžník ich nikdy neprevzal a to ani pri jeho osobnej
snahe o prevzatie písomností dňa 11. 7. 2014. V prípade ak súd mal písomnosti za doručené na

základe fikcie doručenia v zmysle O.s.p., potom mal túto skutočnosť uviesť nielen v zápisnici, ale aj v
samotnom uznesení o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.Súd na pojednávaní vychádzal len z tvrdenia navrhovateľky v 3. rade W.. P. N., ktorá je zároveň bývalou
konateľkou dlžníka, ktorá uviedla, že konateľ spoločnosti postupne speňažuje hnuteľný majetok dlžníka,
pričom si takto získané finančné prostriedky ponecháva pre svoju potrebu.

K osobe navrhovateľky v 3. rade W.. P. N. uviedol, že po ukončení jej funkcie konateľky spoločnosti, ktorá
mala na starosti ekonomiku zistil, že v spoločnosti chýbajú značné finančné prostriedky a z uvedeného
dôvodu podal aj oznámenie o podozrení zo spáchania prečinu podvodu, ktorého sa mala menovaná
dopustiť.

Zároveňuviedolpopreštudovaníkonkurznéhospisu,žepohľadávkyuplatnenénavrhovateľkouv3.rade,
resp.pohľadávky,ktorétvoriaprílohunávrhunavyhláseniekonkurzunamajetokdlžníka,nezodpovedajú
skutočnosti.

Menovaná ako súkromná podnikateľka: P. N. - D., s miestom podnikania J. L. XXXX/XX, XXX XX W.,

IČO: XX XXX XXX nebola nikdy v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou E.-F., s.r.o. a neexistoval
žiaden právny dôvod, na základe ktorého by bola oprávnená fakturovať dlžníkovi služobné cesty do
Bratislavyamobilnýtelefón(zpredloženýchlistínaniniejezrejmé,žeobjednávateľommobilnýchslužieb
je menovaná).

Odňatie možnosti konať pred súdom vidí v tom, že v dôsledku nedoručenia písomností nemohol dlžník
využiťsvojezákonnéprávoapoveriťsprávcu,zapísanéhovzoznameregistrovanýchsprávcovvedenom
na Ministerstve spravodlivosti SR, vypracovaním reštrukturalizačného posudku a aj v prípade, ak by mu
boli všetky písomnosti doručené na súde dňa 11. 7. 2014, vzhľadom na krátkosť času (pojednávanie
dňa 15. 7. 2014) by nestihol zabezpečiť konkrétneho správcu, ktorému by udelil poverenie.

Dlžník poukázal na skutočnosť, že v súčasnej dobe nemá žiadnych zamestnancov, prevádzka dlžníka
je z technických dôvodov zatvorená a jediným konateľom spoločnosti je P.. P. P.. Konateľ spoločnosti
nemal vedomosť o tom, že mu bola doručovaná výzva na vyjadrenie sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu
a ani, že mu bolo doručované predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 15. 7. 2014.

K odvolaniu dlžníka sa vyjadrili navrhovatelia v 1. a 3. rade podaním zo dňa 19. 8. 2014.

Navrhli, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Uviedli, že súd
prvého stupňa o veci správne právne rozhodol, keď vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, čo vyplýva zo

samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu, z prednesov na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15. 7.
2014 a paradoxne aj zo samotného odvolania úpadcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa
18. 7. 2014.

Úpadca po začatí konkurzného konania neosvedčil svoju platobnú schopnosť a okolnosti, z ktorých by

mala byť jeho platobná schopnosť zrejmá, navyše úpadca ani len náznakom neuvádza ani vo svojom
odvolaní proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu. Vzhľadom na absenciu tvrdení, či dôkazov o existencii
platobnej schopnosti úpadcu je rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu správne a v
súlade so zásadami konkurzného práva. Existencia zákonných podmienok pre vyhlásenie konkurzu je
navyše zrejmá aj z výpovede bývalého štatutárneho orgánu úpadcu. Tvrdenia uvádzané v návrhu na

vyhlásenie konkurzu tak boli preukázané jednak z priložených dôkazov k návrhu a jednak aj z výpovedí
na pojednávaní.

Návrh na vyhlásenie konkurzu po odstránení nedostatkov spĺňal zákonom vyžadované náležitosti, čo
vyplýva okrem iného z obsahu súdneho spisu, na ktorý odkazujú. Z návrhu boli zrejmé skutočnosti,

z ktorých bolo možné odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a rovnako tak boli
označené pohľadávky 30 dní po lehote splatnosti a bol označený ďalší veriteľ s pohľadávkou 30 dní po
lehote splatnosti. Tieto skutočnosti vyplývali aj z priložených príloh. Argumenty úpadcu sú nesprávne a
navyše tieto mali a mohli byť uplatnené už v odvolaní proti uzneseniu o začatí konkurzného konania,
ktoré bolo okrem iného riadne zverejnené v obchodnom vestníku. Argumentácia úpadcu, v zmysle ktorej

údajne nemal vedomosť o tom, že mu bola doručovaná výzva na vyjadrenie sa k začatiu konkurzného
konania, či predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 15. 7. 2014 je tak bezpredmetná. Rovnako
tak je vo vzťahu k doručovaniu písomností bezpredmetné, že úpadca nemá žiadnych zamestnancov,
alebo že riadne využil svoje právo nahliadnuť do súdneho spisu.Vo vzťahu k doručeniu písomností úpadcovi v uznesení o vyhlásení konkurzu konajúci súd uvádza, že
doručenie písomností úpadcovi bolo vykázané. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva

presúdpovinnosťexplicitneuvádzaťexistenciufikciedoručeniatak,akotonesprávnekonštatujeúpadca
vo svojom odvolaní.

Odvolacia námietka týkajúca sa nezaplatenia súdneho poplatku taktiež neobstojí, pretože pôvodný
návrh podľa súdu neobsahoval zákonom stanovené náležitosti, súd tak konanie zo zákona prerušil, čo

je zrejmé z výzvy na doplnenie návrhu. Až doplnením návrhu na vyhlásenie konkurzu bol návrh formálne
a materiálne spôsobilý byť návrhom, ktorý konkurzný súd riadne prejednal a v danom čase už bol
riadne súdny poplatok zaplatený. Aj keby tomu tak nebolo, navrhovatelia poukázali na účel predmetného
zákona. Ak by bol akceptovaný výklad odvolateľa technicky by sa stratil význam konkurzného konania
a popreli by sa práva veriteľov spôsobom, ktorý by bránil usporiadaniu finančných záležitostí a vzťahov
veriteľov a zvýhodňoval by nezodpovedných dlžníkov, ktorí si neplnia svoje záväzky voči obchodným

partnerom a zákonom stanovené povinnosti - podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy
sa dozvedeli alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o svojom predĺžení.

Záverom navrhovatelia k odvolaniu uviedli, že účelom celého konkurzného práva je usporiadanie
majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Pod usporiadaním týchto majetkových pomerov

dlžníka má zákonodarca na mysli aj práva veriteľov domáhať sa zákonným spôsobom usporiadania
týchto práv vo vzťahu k ich majetku a k ich majetkovým právam, ktoré chráni Ústava SR. Vzhľadom
k vyššie uvedeným skutočnostiam a vzhľadom k účtovným informáciám úpadcu je zrejmé, že dlžník
bol ku dňu podania návrhu, resp. už aj skôr v úpadku a mal tak podľa platného právneho stavu sám
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Úpadok bol preukázaný aj ďalším skúmaním súdom

a súdom ustanoveným predbežným správcom a teda nepochybne boli splnené formálne aj materiálne
predpoklady na vyhlásenie konkurzu a sú splnené tieto predpoklady aj na ďalšie vedenie konkurzného
konania a preto navrhli, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to uviedli vyššie.

Odvolací súd prejednal odvolanie dlžníka podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa odvolací súd
uvádza nasledovné:

Ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. upravuje, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu

jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa
nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za
doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie, tvrdenie štatutárneho zástupcu dlžníka, že sa v čase

doručovania predvolania (na pojednávanie určené na deň 15. 7. 2014), ako aj doručovania výzvy na
vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu zdržiaval v Bratislave od 2. 6. 2014 do 25. 6. 2014, teda
mimo sídla právnickej osoby odvolací súd považoval za nedôvodné a súd prvého stupňa preto správne
postupoval, keď uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti dlžníka, u ktorého považoval zásielku týkajúcu
sa predvolania dlžníka na pojednávanie za doručenú (platí fikcia doručenia).

Z obsahu spisu je nepochybné, že dlžník si neprevzal ani zásielku označenú ako uznesenie čl. 65
(týkajúcu sa začatia konkurzného konania), ktorá bola na pošte uložená už 28. 5. 2014, teda v čase,
keď sa dlžník ešte mal zdržiavať v sídle spoločnosti a prevzatím tejto zásielky by mal už vedomosť o
začatí konkurzného konania na jeho majetok.

Knámietkeodvolateľatýkajúcejsanezaplateniapreddavkunaúhraduodmenyavýdavkovpredbežného
správcu odvolací súd udáva, že v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 ZKR, ak súd zistí, že návrh
na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenianávrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa
o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil.

Súd prvého stupňa v súlade s citovaným zákonným ustanovením uznesením zo dňa 9. 5.
2014 (ktoré bolo doručené navrhovateľom 16. 5. 2014) v lehote 10 dní vyzval navrhovateľov okrem
iného na doloženie dokladu preukazujúceho zaplatenie preddavku. Navrhovatelia dňa 22. 5. 2014, t.j. v
lehoteurčenejsúdomvuznesenízložilipreddavoknaúhraduodmenyavýdavkovpredbežnéhosprávcu.
Keďže nezaplatenie preddavku je odstrániteľná vada konania, mal odvolací súd za to, že súd prvého

stupňa správne postupoval, ak po zložení preddavku v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 ZKR začal
konkurzné konanie.

Preto aj podanú námietku dlžníka považoval odvolací súd za nedôvodnú.

K námietke dlžníka týkajúcej sa navrhovateľky v 3. rade W.. P. N. odvolací súd uvádza, že v prípade,

že dlžník spochybňuje pohľadávky tejto veriteľky v súlade s ustanovením § 32 ods. 8 ZKR úpadca je
oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok
a preto zisťovanie opodstatnenosti pohľadávky nemôže byť predmetom odvolania proti uzneseniu o
vyhlásení konkurzu. Pozornosti súdu neušla ani skutočnosť, že dlžník nepredložil na základe výzvy
súdu do podania odvolania ako ani v rámci odvolacieho konania osvedčenie svojej platobnej schopnosti,

ktorým by preukázal nedôvodnosť vyhlásenia konkurzu.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nevychádzal len z tvrdenia
navrhovateľky v 3. rade uvedeného na pojednávaní, na čo poukazuje odvolateľ, ale vychádzal najmä z
iných dôkazov predložených navrhovateľmi v 1. a 2. rade v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 ZKR.

Keďže odvolací súd tvrdenia dlžníka uvedené v odvolaní považoval za nedôvodné, formálne a
nepodložené zákonom v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.