Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113010049
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113010049.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. septembra 2014, v
trestnej veci proti obžalovanému G. R., pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1
Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.4.2014 sp.zn. 6
T 1/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. R..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 6T 1/2013 z 30.4.2014 bol obžalovaný G. R. uznaný vinným
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v L. a inde v dobe od mesiaca jún 2012 až doposiaľ s výnimkou dobrovoľnej úhrady zo dňa 7.1.2014
vo výške 800,- Eur si neplní vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom mal. U. R., U.. XX.XX.XXXX K.

K. R., U.. XX.X.XXXX, hoci mu táto vyplýva zo zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Košice
I sp.zn. 24C 120/2011 zo dňa 8.3.2012 právoplatný dňa 2.6.2012, v ktorom je zaviazaný prispievať na
ich výživu sumou spolu 100,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím
takto dlhuje pre N. R. a úrad práce sociálnych vecí spolu 1.500,- Eur.

Za to mu súd podľa § 207 ods.1 Tr.zák., s použitím § 38 ods.2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr.zák. uložil
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 Tr.zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného. V
písomnom odôvodnení odvolania trestnú činnosť priznal a túto oľutoval. Zároveň uviedol, že potrebuje
určitý čas, v priebehu ktorého dlžné výživné uhradí. Zároveň opísal svoje osobné a majetkové pomery.

Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného sa konalo v jeho neprítomnosti. Dňa 9.9.2014 bolo
krajskému súdu doručené ospravedlnenie z neúčasti obžalovaného na verejnom zasadnutí, ktorého
autorkou bola jeho matka G. R.. V obsahu ospravedlnenia uviedla, že na základe splnomocnenia je

oprávnená za svojho syna preberať poštové zásielky, pričom mu nesprávne oznámila termín konania
verejného zasadnutia o jeho podanom odvolaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla krajskému súdu
určiť nový termín konania verejného zasadnutia.V tejto súvislosti krajský súd považoval predvolanie obžalovaného na konanie verejného zasadnutia o
jeho odvolaní za riadne doručené 28.8.2014, a to v zmysle ustanovenia § 65 a nasl. Tr.por. Nedostatky
v komunikácii medzi obžalovaným a jeho splnomocnencom na preberanie pošty, krajský súd vyhodnotil

v zmysle platných ustanovení Trestného poriadku ako nedostatočné ospravedlnenie jeho neúčasti na
konanom verejnom zasadnutí.

Intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.

Z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa N. R. bolo krajskému súdu zrejmé, že obžalovaný do konaného
verejného zasadnutia o jeho odvolaní dlžné výživné v zmysle podanej obžaloby neuhradil.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd na základe zabezpečených a vykonaných dôkazov z prípravného konania, ako aj hlavného

pojednávania nemal pochybnosti týkajúce sa viny obžalovaného. Zo spáchania žalovanej trestnej
činnosti bol usvedčený listinnými dôkazmi, výpoveďou matky maloletého dieťaťa, ako i samotným
priznaním sa. Do konania verejného zasadnutia na krajskom súde o podanom odvolaní dlžné výživné
neuhradil. Pokiaľ sa týka bližšieho zdôvodnenia takéhoto tvrdenia, krajský súd odkazuje na podrobné
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil a toto

si aj osvojil.

Trest odňatia slobody podľa názoru krajského súdu zodpovedá zákonným kritériám uvedeným
v zásadách na ukladanie trestov podľa § 34 ods.1 Tr.zák. Obžalovanému bol uložený trest za
vyrovnávajúceho pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods.2
Tr.zák. Nepodmienečný trest odňatia slobody je odôvodnený najmä hodnotením jeho osoby a

možnosťou nápravy tak, ako to definuje § 34 ods.4 Tr.zák. Z aktuálneho odpisu registra trestov je
zrejmé, že obžalovaný bol v minulosti 8-krát súdne trestaný, z toho 1-krát cudzozemským súdom
(Česká republika). Obžalovaný sa od roku 1993 v prevažnej miere dopúšťal úmyselných trestných
činov a boli mu okrem iného ukladané podmienečné aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Súčasne
prejednávaného trestného činu sa dopustil v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 3T 11/2007, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8 To 45/2011 z 5.12.2011.

Z uvedeného je teda zrejmé a krajský súd mal za preukázané, že predchádzajúce tresty nemali na
osobu obžalovaného prevýchovný účinok a tento i po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Okresný súd preto správne ustálil, že na jeho osobu je

potrebné vplývať trestom odňatia slobody s nepodmienečným výkonom. Uložený trest odňatia slobody
na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby sa preto aj druhostupňovému súdu javil ako
primeraný a zodpovedajúci ustanoveniu § 34 ods.1 Tr.zák.

Okresný súd správne rozhodol podľa § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zák. aj o zaradení obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný G.R. bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu, vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Záverom krajský súd upozorňuje súd prvého stupňa na pisársku chybu v písomnom vyhotovení

napadnutého rozsudku s tým, že pri uvedení ustanovenia § 48 ods.2 Tr.zák. o zaradení obžalovaného
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, je potrebné uviesť k číselnému označeniu
paragrafu aj písm.b/, a to v súlade s vyhláseným rozsudkom na hlavnom pojednávaní. Pisársku chybu
je nutné opraviť v zmysle ustanovenia § 174 Tr.por.

Pre uvedené dôvody krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.