Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jozef Vanca

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/132/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202225
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7814202225.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: G. Q. D., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
v J., G. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou I.. S. Q., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v J., T.
XX proti povinnému: G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v O. č. XX, okres O., o vymoženie 1.101,58 eura
s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom I.. I. M., C. XX, T., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.3.2014, č.k. 4Er/232/2014-22, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 10.3.2014, č.k.
4Er/232/2014-22 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora I.. I. M. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného D. arbitration court, s.r.o. zo dňa 7.6.2013, sp. zn. XXX/XX/XX. Dňa 5.3.2014 doručil
súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec
právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a podľa § 39, § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Z predložených dôkazov zistil, že medzi účastníkmi
bola dňa 4.7.2012 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 480 eur a povinný sa ju zaviazal oprávnenému
splatiť v 42 mesačných splátkach po 24,66 eura. Rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 4.7.2012 v čl. 5
upravovala riešenie sporov - rozhodcovskú doložku takto: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak
arbitriation court, s.r.o., IČO: XX XXX XXX; 2/ Victoria rozhodcovský súd v J. bystrici, zriadený pri
E. legal arbiter s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd prvého stupňa
posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko zmluvnými stranami sú na
jednej strane oprávnený (dodávateľ), ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov z
vlastných zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej subjekt,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenú zmluvu je preto potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa mal za to, že ustanovenie bodu 5. uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť
predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 93,00 eur.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho
poriadku a z napadnutého uznesenia skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal
rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového
stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Úvodom poukázal na to, že pojem spotrebiteľ z
pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov je chápaný ako osoba, ktorá je
v rozumnej miere dobre informovaná, vnímaná a obozretná. Rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX
je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp.
jej trvania ako takej. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že
dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy,
dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením
tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez
toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Mal za to, že
za individuálne dojednané sa podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje ustanovenie, ktoré
spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho,
aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy a mohol ovplyvniť jeho zaradenie do
komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné
uzavretie hlavnej zmluvy. Oprávnený tvrdil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX nebola nikdy
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj
z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Považoval za nesporné, že povinný mohol vlastným úkonom
ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Preto
podľa jeho názoru preto rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže
byť preto neprijateľnou podmienkou, pričom citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3M Q. XX/XXXX. Oprávnený zároveň poukázal na to, že rozhodcovské
konanie poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a
možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Uviedol, že rozhodcovská zmluva nespĺňa
ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o jej platné dojednanie, keďže spotrebiteľovi
dávala možnosť na výber pri podaní žaloby. V závere odvolania oprávnený poukázal na dôvodovú správu
k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a uznesenia Krajských súdov Slovenskej
republiky.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.7.2012 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor
rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 4.7.2012 zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške
480 eur, ktorú sumu sa povinný zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po 24,66 eura /ďalej len
„zmluva o úvere“/. Celkovú čiastku, ktorú mal povinný zaplatiť, predstavovala sumu 1.183,68 eura. V
posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu,
zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. vydaný rozhodcom C.. P. G. dňa 7.6.2013, sp. zn. XXX/XX/
XX. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.8.2013 a vykonateľnosť dňa 20.8.2013.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky
uvedenej v prílohe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie,
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo XXX/XXXX
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo XXX/XXXX uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo X/XXXX zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 4.7.2012 uzavretej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Rozhodcovská
zmluva“).

Podľa bodu 2 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere
s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak
arbitriation court, s.r.o., IČO: XX XXX XXX; 2/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale

ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s posúdením uvedenej doložky
ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to
znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený
už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne
dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania Rozhodcovskej zmluvy.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že
by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva,
ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto
dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa
so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť
plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.